Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.6.2017 o 18:52 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2017 19:07 - 19:11 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem. Tak som tu zas. V rozpočtovom procese verejnej správy predstavujú východiská pre zostavenie rozpočtu verejnej správy, v podstate východiská sú nahradené týmito cieľmi, ktoré stanovuje Program stability na rok 2017 až 2020. A považujú sa v podstate, tento dokument, program stability sa považuje za národný strednodobý rozpočtový rámec predkladaný Európskej komisii v rámci európskeho semestra.
Vlaňajšok bol pre Slovenskú republiku, ktorá medziročne rástla o 3,3 %, vo viacerých ohľadoch rekordný. Zopakujem vám. Počet pracujúcich presiahol 2,3 mil. osôb a dostal sa tak na historicky najvyššiu úroveň z hľadiska merania zamestnanosti ľudí, medziročne pribudlo v ekonomike 54-tisíc pracovných miest a miera dlhodobej nezamestnanosti sa znížila na historicky najnižšiu úroveň. Mimoriadne priaznivý vývoj na trhu práce sa odrazil aj vo vývoji spotreby domácnosti, ktorá rástla najviac od roku 2008. Deficit verejnej správy v roku 2016 dosiahol tú úroveň, o ktorej sme doteraz hovorili, 1,68 %, medziročne došlo k zníženiu deficitu o jeden percentuálny bod. A vyššie príjmy vláda využila aj na financovanie vyšších výdavkov na investície a rast miezd vo verejnej správe.
Rozpočtový cieľ v aktuálnom roku vo výške 1,29 % hrubého domáceho produktu zostáva zachovaný, hovoríme teraz o roku 2017. Navyše v aktuálnom roku sa predpokladá dosiahnutie prebytku hospodárenia verejnej správy po očistení o úrokové náklady. Hovorím o tzv. pri-már-nom prebytku, ktorý by sme mali prvýkrát dosiahnuť v tomto roku.
Slovenská ekonomika ťahaná spotrebou domácností a zahraničným dopytom vzrastie o 3,3 % aj v tomto roku. To znamená, 3,3 minulý rok, 3,3 v tomto roku. Trh práce bude aj naďalej vo výbornej kondícii a miera nezamestnanosti prepíše historické minimá. V nasledujúcich rokoch bude rast ekonomiky akcelerovať, a to najmä vďaka novým výrobným kapacitám v automobilovom priemysle, tak ako sme to dneska avizovali na tlačovej konferencii. Tie čísla v ďalších rokoch budú atakovať štvorku, ak si dobre pamätám, 4,2 v budúcom roku a 4,4 v roku 2019.
Deficit pre rok 2018, to sú teraz tie kľúčové informácie, je stanovený na úroveň pol percenta hrubého domáceho produktu. Cieľ dosiahnuť historicky prvý vyrovnaný rozpočet v roku 2019 sa nemení a vyrovnané hospodárenie verejnej správy sa plánuje aj v roku 2020. Rozpočtové ciele verejnej správy sú v súlade s európskymi aj národnými fiškálnymi pravidlami. V budúcom roku štrukturálny deficit dosiahne úroveň 0,4 % HDP, čím sa naplní cieľ vlády dosiahnuť tzv. empty OCI alebo strednodobý rozpočtový cieľ podľa požiadavky Európskej komisie, a to už s jednoročným predstihom. Čiže skôr, ako je minimálny termín stanovený Komisiou. Stanovená cesta k vyrovnanému rozpočtu ďalej zníži riziko dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Hrubý dlh verejnej správy. V roku ´16 poklesol o pol percenta na necelých 52 % HDP, naďalej bude klesať až na úroveň v prognózovanom období, v roku 2020 by mal poklesnúť na úroveň 46 % HDP, to znamená, mimo sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v dnešnom znení.
Vláda bude aj naďalej realizovať princípy vyššej hodnoty za peniaze vo verejných výdavkoch a pokračujúce kroky na zlepšenie efektívnosti výberu daní.
Toľko na úvod, ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2017 18:52 - 19:07 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Zareagujem. Dámy a páni, počuli ste v závere dvoch doktorov, doktora práv a doktora medicíny. Dovoľte mi si to užiť (vyslovené s pobavením). V podstate áno, keď bude fungovať trestné právo, pán doktor, tak to bude určite lepšie v mnohých oblastiach naozaj z hľadiska vymožiteľnosti a dodržiavania zákonov.
Vážne. Pán doktor Krajniak zase hovoril napríklad o zadlžovaní súkromnej domácnosti, prepáčte bude to taký pel-mel, ale celé to bolo také krížom-krážom. Tu si, pán doktor Krajniak, dovolím polemizovať, že možno to nebude ani až tak problém zodpovednosti tej alebo onej garnitúry, ale obávam sa, že sme svedkami zmeny modelu správania sa ľudí, hlavne mladších ľudí, pretože miera zadlžovania, mohli by sme vytvoriť dojem, že zadlžovanie domácností je spojené ako keby s prehlbovaním chudoby. Nemyslím si, že to tak je. Hej, tu máme sledovanú mieru chudoby alebo sklon k riziku k chudobe, máme, samozrejme, svoje problematické regióny, máme menšiny, to všetko je, ale to je sčasti mimo, to znamená, musíme priznať aj fungovanie ilegálneho požičiavania a úžery a podobných týchto vecí.
Ak hovoríme o zvyšovaní percenta zadlžovania domácností, tak je to v zásade spojené aj so zvyšovaním životnej úrovne, ak to chcete takto nazvať. To znamená, v zásade zodpovední Slováci sú ochotní sa zadlžovať vtedy, keď nadobudnú pocit, že to sú schopní splácať. To je miera proste istoty v to, že sa zadlžia, že si zoberú úver. Na rozdiel od iných národov a krajín Európy na Slovensku ten sklon k zadlžovaniu je veľmi opatrný, sme veľmi podobní Nemcom a stále máme oveľa lepšie čísla.
Ja chápem, že bijete na poplach z pohľadu toho, že sa tu robí, že tu je nejaký jav, len vás chcem upozorniť, že v modele komerčného sveta, ktorého sme proste, či chceme alebo nechceme, sme sa stali súčasťou a pre mnohých aj kolegov, ktorí tu sedia v parlamente, je to proste model správania sa aj dosiahnuť niečo, nejaké, niečo v budúcnosti, nejaké svetlo, hej ktorého sa chcú dotknúť cez mamon alebo cez nejakú, nejakú, hmotný, proste hmotný statok, tak stále v tom porovnaní medzi európskymi národmi sme na tom veľmi, veľmi dobre. Proste treba si pozrieť naozaj štatistiky. A sme na tom dobre, len ten trend je taký, že udivujúci. Je udivujúci, lebo ten nárast zadlženia tu naozaj je, domácnosti. Stále v porovnaní s inými krajinami to vnímajú, verte mi, analytici, ktorí sa tomu venujú, akože v pohode. Ale vidíte, že tam príde Národná banka a reaguje cez reguláciu. My sa snažíme takisto cez reguláciu. Strašne veľa je vo finančnej gramotnosti, hej, to znamená, je vo vzde-lá-va-ní, pretože je tu obrovská presilovka finančných inštitúcií proti občanovi a klientovi ako takom. Ale obávam sa, že sa naozaj hýbeme aj v oblasti zmeny kultúry správania sa a modelu rodín ako takých. To znamená, je to o tradícii, ktorá uniká niekam, a nejaká nová skúsenosť tu proste prichádza a potrebujeme sa s tým nejakým spôsobom vyrovnať. Zatiaľ to ale ja nevnímam, tie čísla, ako niečo ohrozujúce stabilitu alebo udržateľnosť, alebo nejakú nerovnováhu, ktorá by tu mala proste nastupovať. Ale súhlasím s tým, že si to treba všímať a treba mať hlavne, hlavne pod kontrolou ilegálne, teda snažiť sa vytláčať tzv. ilegálne požičiavanie, ilegálne zadlžovanie, kde nie sú pravidlá. Tu vás upozorňujem, že tam funguje len metóda sily, a to je nám snáď asi všetkým jasné.
K otázkam daní. Aha, mal som výzvu na verejný záväzok. Splnené. Dneska, dneska vyšlo, ministerstvo financií expedovalo do medzirezortného pripomienkového konania daňový poriadok, prosím, si to treba proste pozrieť. Navrhujeme od budúceho roka zverejňovanie nadmerných odpočtov bez akejkoľvek hranice. To znamená, od budúceho roka navrhujeme zverejňovanie vyplatených nadlimitných odpočtov bez hranice. Žiadnych 500-tisíc, žiadnych 100-tisíc, žiadnych 50-tisíc. Tých návrhov tu bolo niekoľko. To znamená, budeme robiť register ako keby vyplatených nadmerných odpočtov. Predpokladám, ak si dobre pamätám, s termínom od prvého štvrťroka budúceho roku. Takže toto ale príde. Samozrejme, je to medzirezortné pripomienkové konanie. Obávam sa, že sa to nebude úplne páčiť zamestnávateľským zväzom, že bude tu ešte nejaká diskusia na tripartitnej úrovni, lebo budú mať zrejme obavu, máme také signály, z hľadiska možného mečovania týchto informácií z hľadiska ich obchodných politík. Uvidíme. Bude to verejná debata. Ale je to úmysel. Úmysel, ktorý, bez mučenia priznávam, vzišiel aj z týchto radov a z tejto váženej Národnej rady. To znamená, my ho pretavujeme do legislatívy a je to uvedené v návrhu, dúfam, že sa to dostane teda do vládneho návrhu, s ktorým potom predstúpim pred vás na jeseň budúceho roku. A to je ten proste prvý plán, ktorý tu je. Budúceho roku. Zákon bude účinný od 1. januára budúceho roku.
Ak hovoríme o tzv. rigor charte alebo ako o odloženej platnosti dane z pridanej hodnoty, tu chcem povedať, že Slovensko je známym spojencom Českej republiky a Rakúska v tejto veci. To znamená, aby sme zaviedli tzv. všeobecný rigor chart, aby sme mohli, mali oveľa väčšiu flexibilitu v stanovení položiek, kde môžme použiť takýto systém. Posledne sme spolu v podstate v Národnej rade od roku 2016, nie, od roku 2017 od 1. januára funguje takýto systém platenia dane v stavebníctve. Takže toto je proste tiež známa téma.
Takisto plánujem v oblasti fungovania finančnej správy vystúpiť na jeseň so závažnými zmenami, ktoré sa budú týka fungovania finančnej správy. Tu musím povedať, že, pán poslanec Krajniak, vaše vystúpenie v oblasti DPH mi pripadalo trošku, mám rád taký film, "Svet podľa Prota" sa volá ten film, a tam sú také výpadky pamäte. Ja chápem, ja so všetkým súhlasím, musím povedať, len ste zabudli povedať to predtým, od roku 2012 dodnes, hej? To znamená, je to mojou, našou proste prioritou. A to, že je to dokázateľné, nechcem vás tu tiež trápiť grafikou, ktorú nemôžem použiť (vyslovené s pobavením), ale je úplne jasný, známy, známy graf o tzv. efektívnej daňovej sadzbe, ktorá má charakter, ja vám ju opíšem, Mariánskej priekopy (vyslovené s pobavením). To znamená od roku, od vstupu do EÚ to padá dole do roku 2012, dúfam, že vám to dosť šťavnato opisujem, a v roku 2012 to stúúúpa hore a stále to stúpa. Máme proste jedny z najlepších výsledkov. A to je síce len graf, z toho sa, jak klasici hovoria, ľudia nenajedia, ale za tým je miliarda eur ročne navyše. Čiže keby sme vybrali na základe efektivity v roku 2012, do čoho sa nikdy nechceme vrátiť, do tých časov, s nimi spojené všelijaké mená a zaujímaví ľudia, tak keby sme to, boli rovnakí babráci ako v roku 2012, tak vyberieme aj tento, aj minulý rok o miliardu eur na DPH menej. A súhlasím, brána jazyku otvorená a nekončené nebo, poďme, našou ambíciou musí byť pokračovať v tomto súboji všetkými možnými prostriedkami, všetkými možnými prostriedkami.
Máme plán. Ten plán je jasne popísaný v ďalších opatreniach, kde veľa roboty bude mať ministerstvo spravodlivosti a príde s konkrétnou legislatívou aj, aj sem a už sa na nej proste pracuje. Kľúč je, samozrejme, vo finančnej správe. Ale je to spolupráca. Toto je o spolupráci, čo tiež v podstate sa týka aj celého politického spektra. Je to o spolupráci justície, polície, prokuratúry, finančnej správy a dobrého legislatívneho prostredia. A ešte aj niečo, pán minister Maďarič uviedol, o kultúre to je tiež. Lebo to je o kultúre, o vzťahu vlastne občana, podnikateľa, zamestnanca štátu a k ochote fungovať podľa zákonov.
Posledná vec, zdravotníctvo. Pán doktor študoval medicínu určite, jak som proste počúval. Ja s vami naozaj, ale to je proste úplne normálne, vy ste proste dotknutá osoba z pohľadu toho, že ste zo zdravotníctva. Máte ten svoj vonkajší pohľad. Ja sa na to dívam trochu tak z pohľadu ako inžinier s veľa právnikmi (vyslovené s pobavením), priateľmi, sa trošku na to dívam naozaj zvonku a mám nejakú skúsenosť. Môžem vám ale garantovať, že miera spolupráce a dôvery medzi rezortami zdravotníctva a financií je momentálne na najvyššej historickej úrovni, hej. To znamená, je to o dôvere, jak sa hovorí, a my z tohto pohľadu začíname veriť číslam, s ktorými začína pracovať rezort zdravotníctva. A musím vám povedať, že ale nie je úplne jednoduché dostať tieto dáta ani pre ľudí zo zdravotníctva. Rezort zdravotníctva nebol zvyknutý na reporting. V podstate mu to aj vyhovovalo, hej. To znamená, my sme v období nastavovania reportovania údajov, na základe ktorých sme schopní možno vyhodnotiť konkrétny daný rok, ale aj rok mínus jedna, a hlavne nejak prognózovať.
A moja základná odpoveď na otázku, či je peňazí málo alebo veľa, je, že ak si jedna súkromná zdravotná poisťovňa a niekoľko fyzických osôb, ktorí sú majiteľmi tejto zdravotnej poisťovne, každý rok vyberú skoro 50 mil. eur na dividendách, tak ja vám poviem, že si stále myslím, že tých peňazí je v zdravotníctve až príliš veľa. Minulý rok 46,6; 46,6. Ak použijeme nástroj, ktorý odporúčate, to znamená, štátnych poistencov, zo 100 mil. 26 skončí v tej jednej zdravotnej poisťovni. A stále, čiže 46,6 plus 26. Uvedomme si tu to. To znamená, hľadáme odpoveď na tieto, nech sa neurazí, pán Dostál, zajacoviny, hej, lebo tam niekde na začiatku autor nemusel chcieť, ale proste tak to, tak sa to vyvŕbilo. Takže je to proste niečo, niečo, čo je skazené v štáte dánskom, a nehovorím o Dánsku, v oblasti verejného zdravotníctva.
A absolútne s vami súhlasím, že je to spleť, je to spleť záujmov súkromného podnikania na fungovaní, ktoré sú financované z verejných statkov, z verejných príjmov. Veľmi komplikovaná až priam transcendentálna konštrukcia, v ktorej proste ale žijeme. A s podotknutím, aj doktorovi práv s odkazom, že stále 80 až 90 % výdavkov v našich zdravotníckych zariadeniach predstavujú ale náklady práce, čo sa tak úplne ukradnúť asi úplne nedá, hej, ako. Ale to sú proste platy. To sú proste platy. A tu si treba uvedomiť a tu vám zase budem polemizovať, lebo ste použili štatistiku na jednu hlavu. Len na jednu hlavu v Nemecku aj v Česku vyberú oveľa viacej peňazí, pretože majú väčšiu mieru prerozdeľovania, pretože majú väčší štát, čo je úplne v rozpore s vašou ideológiu. Aspoň som si teda všimol, vy ste oľanista tuším, takže myslím, že v OĽANO je to proste zakázaná filozofia a v SaS takisto. Lebo chcete mať čo najmenší štát, chcete vybrať čo najmenej peňazí, a tým pádom tam proste, to je tá schizma, hej, akože. A myslím si, že by sme mali mať zhodu na tom, že chceme mať kvalitu verejných služieb za primeranú cenu cez pridanú hodnotu, ktorú vieme nejako proste merať.
Zložitá, zložitá oblasť a veľmi citlivá a veľmi pochopiteľná pre ľudí z hľadiska hlavne nespokojnosti, schopnosti byť nespokojný. Ale je naozaj otázka, tu už idem do oblasti, ktorej sa vôbec nerozumiem, že ak sme krajina, tuším, s druhou najväčšou incidenciou rakoviny hrubého čreva, alebo prvou v Európe, a keby sme tu urobili prieskum, koľko tuto vážených ľudí cez 50 rokov bolo na kolonoskopii, skončili by sme veľmi zle, hej, s týmto prieskumom. A to nie je o tom, koľko dávame financií do verejného zdravotníctva. To je o tom, jak si vážime vlastný život. Akú máme, tak jak máme fiškálnu gramotnosť, ako vlastne sme schopní vnímať proste realitu a mať vzťah k vlastnému životu alebo k hodnote, životu ako takému.
Takže a sme zase pri kultúre a pri tom, pri tom, akí sme ako Slováci z hľadiska toho, ako sme si schopní vážiť jeden druhého. Lebo odvrátiteľnosť chorôb je aj, je vo veľkej miere, a je to najlacnejšie, je v pre-ven-cii, pre-ven-cii, a nie už v tom, čomu sa hovorí lieková nejaká proste terapia. A v tom sú tiež rôzne prístupy. Choďte, skúsite navštíviť, sú rôzne modely v zdravotníctve, kde prístup k liekom, antibiotikám je proste úplne iné štádium, ako sa to používa na Slovensku.
Dobre, ale toto naozaj nie moja oblasť. Prepáčte, že som využil na debatu toto miesto. A myslím, že som tým vyčerpal všetky otázky. A na jeseň som tu s druhou časťou vlastne štátneho záverečného účtu. Opäť môžme pokračovať.
Ďakujem zatiaľ. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2017 17:45 - 17:59 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Môže to byť aj poslanec zase niekedy (vyslovené s pobavením). Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi zareagovať a ďakujem aj za priebeh diskusie, ktorá bola nepolitická, ale veľmi, veľmi odborná z každého hľadiska. Hlavne sa musím zastaviť samozrejme pri zdravotníctve.
Ale najprv chcem povedať toľkoto, že čo je to vlastne dosť, hej, to si musíme na to odpovedať. Otázku zvykneme dávať bohatým ľuďom, čo je to dosť napríklad v prípade ich majetku alebo príjmov. A to isté sa týka samozrejme aj v stanovaní cieľov a dosahovaní týchto cieľov v prípade verejných financií. Pretože chcem vám zopakovať, že výsledok roku 2016 stále považujem za veľmi dobrý, a nie teraz z pohľadu nejakej sebachvály, ale ja neznášam tie komentáre, že kto za čo môže.
Akože aj dnes prebehla podľa mňa korektná tlačová konferencia s makroekonomickou prognózou. Už som sa dočítal, že vláda na to nemá žiadny prospech. My sme na tej konferencii vôbec nehovorili o tom a nechválili sme sa, nevešali sme si metále. Komentovali sme reálny, reálny vývoj, ktorý tu máme na základe niektorej prognózy, a samozrejme to, by som povedal, elektricky nabité politické, ale aj odborné auditórium má snahu veci proste politizovať. A a to nie je dobre. Ak hovoríme o 16. roku, a to platí pri všetkých, samozrejme, údajoch, je to výsledkom tejto krajiny v tom najširšom slova zmysle. To znamená, je to výsledok verejného sektoru, súkromného sektoru, ktorý je kľúčový v krajine, ako je Slovensko z hľadiska príspevku k hrubému domácemu projektu súkromného sektora z hľadiska zamestnávania, ktoré je tak isto kľúčové, verejnému sektoru, v zložení samosprávy, aj vlády ako takej. To znamená, ale v tom našom slova zmysle to, je to proste výsledok krajiny a ľudí, ktorí v nej žijú.
A rozpočet v roku 2016 bol volebný. Uvedomte si to! Bol schvaľovaný ešte minulým parlamentom. Pán Fecko sa na ňom zúčastňoval. Určite sa zdržal ako opozičný poslanec a určite bol v tej plejáde poslancov, ktorí spochybňovali rozpočet na rok 2016, lebo bol pred-vo-le-bný. Bol by som rád, keby ste si to uvedomili, že z pohľadu toho, že bol predvolebný, to znamená, že robila ho partia ľudí, ktorá nemusela prejsť cez voľby a nemusela byť tu prítomná, to znamená, z istého pohľadu by mohla byť nezodpovedná, ako boli mnohé iné predvolebné rozpočty iných vlád. Výsledok je taký, že ten výsledok sme proste držali až do konca aj s priznaním pozitívneho a dobrého vetra z mnohých strán vrátane samospráv. I keď tu musím pripomenúť, že niekedy aj dobré čísla, nemusíme byť úplne spokojní s tým, ako sme sa k nim dostali, pretože musím povedať, že ako človek, ktorý na konci dňa musí referovať napríklad vám z hľadiska výsledkov, tak áno. Keby ten výsledok hospodárenia samospráv bol horší, tak asi nezoberiete ma na milosť z pohľadu toho, že ja za to nemôžem. Akonáhle je lepší, tak mi polka (vyslovené s pobavením) poukazujete na to, že to nie je vďaka mne alebo vďaka ministerstvu financií.
Áno, do výsledku verejných financií patrí aj výsledok hospodárenia skoro 3000 obcí, starostov, hospodárov, obecných zastupiteľov, na ktorých vláda nemá žiadny dosah mimo malých rozpočtových pravidiel, ktorými sa snažíme aspoň nejak prejudikovať výsledok. My nemáme záujem ovplyvňovať a škodiť samospráve z hľadiska, obmedzovať ju nejako. Tá ozaj skladá účty svojim voličom. Máme problém s vypočítateľnosťou tohto správania. A to je jeden z príkladov, ktorý môžem potvrdiť. Koncom novembra sme robili nejaký zber dát a samospráva nahlásila o 300 mil. eur horšie výsledky, ako to nakoniec bolo. A nemôžme považovať za správne, ak správcovia tiež nejakého majetku samosprávneho, proste vyzerá, že mesiac pred ukončením účtov nevedia a o 300 mil. eur sa proste odchýlia z pohľadu toho, či majú výdavky alebo príjmy také alebo onaké. To nesvedčí nič dobré o, nech sa neurazia, o fiškálnej gramotnosti a alebo o poriadku v tejto oblasti. Pretože pre nás je dôležité naozaj mieriť čo najpresnejšie, lebo my sme sa v závere minulého roku rozhodovali na základe informácií, ktoré neboli úplne pravdivé.
Takže bolo to tentokrát na tú dobrú stranu. To znamená, minuli menej, pomohli deficitu viac, ale neteším sa z toho, že to bolo vlastne prekvapenie. Bolo to prekvapenie, ktoré sa ukázalo až niekedy vo februári tohto roku.
A ak hovoríte o obmedzovači rýchlosti, ako zaujímavý, zaujímavý názor, ale chcem povedať, že ten je vždycky, vždycky verzus kontra toho, čo ste spomenuli, a to je, aby z toho niečo ľudia mali. Viete, už len v tých príspevkoch, ktoré reagovali, pán poslanec, na vás, bola väčšina tých, že chýbali niekde peniaze. V zdravotníctve chýbali, to je proste názor ľudí, ktorí majú spojenie s verejným zdravotníctvom, že je tam málo peňazí.
To znamená, ja som zvyknutý na tú kritiku vysokých deficitov a malých výdavkov, ak to chcete povedať, hej. To znamená jedným dychom kritizovania, mali by ste viac šetriť, mali by ste mať skôr vyrovnané hospodárenie, nižší dlh a zároveň by ste mali dať peniaze tam, tam, tam a všade tam. Ten zoznam je strašne dlhý a ja sa s väčšinou z toho zoznamu viem akože stotožniť. Akurát nie sú na to peniaze. Čiže potom ide o nejakú prioritizáciu týchto cieľov a tam už sa rozhoduje a tam už vidno tú farbu koalície, resp. rozhodovanie vlády, ktorá je založená na demokratickom princípe. Sú tu proste nejaké voľby, nejaké zloženie politické s nejakým programom. Áno, keby sme mali osvietenú monarchiu (vyslovené s pobavením), tak by to asi možno mohlo byť inak a obmedzovači by nemuseli byť z hľadiska súťaže. A to som už v rovine naozaj science fiction.
Ak hovoríte o kritike pracovania s rezervami. Rezervy sú naozaj spojené s vládnutím od roku 2009. To znamená, s takým, to je princíp popálenia sa platňou, keď vám proste všetko spadne na hlavu. V roku 2009 sa tak stalo. Odvtedy sa snažíme vytvárať rezervy. Myslím si, že rezervy, aspoň ja pokiaľ budem mať možnosť byť pri tom, budem sa snažiť pracovať s rezervami ako s nástrojom obozretnosti. Samozrejme, ak máte nadpríjmy, tak tie rezervy použijete. Použijete ich spôsobom, ktorý, nemusíte s ním súhlasiť, ale je transparentné to použitie, pretože je v podstate na online princípe a po spustení novej webovej stránky, ktorá sa týka rozpočtu, myslím, že veľmi prehľadne, sa môžte orientovať veľmi v reálnom čase z hľadiska jednotlivých výdavkov a príjmov. To znamená, nerobíme nič v nejakom zavretom kabinete.
A musím vám povedať, že napríklad rezervy sa používajú aj na financovanie zamestnancov verejnej správy, pretože, keďže stále mešká kolektívne vyjednávanie a my vlastne máme dohodu o kolektívnom vyjednávaní a o indexácii miezd zväčša až tesne pred rokovaním rozpočtu niekedy v novembri, tak to riešime formou rezervy napríklad. To je jedna z tých rezerv, ktoré vás popudzuje. Ale je to proste taký historický zvyk, s ktorým sa proste pracuje. Je tu predmet kritiky. Rozumiem tomu. A hneď sa pristavím aj pri rezerve, ktorá do istej miery zosmiešnila v podstate prácu ľudí hlavne v oblasti rozpočtu, tvorby rozpočtu, a to je rezerva na horší alebo krízový vývoj vo verejnom zdravotníctve. Vy však samozrejme veľmi dobre viete, tak ako to váš kolega spomenul, že z rozpočtu išli navyše peniaze do verejného zdravotníctva, 38 mil., presne tak, na štátnych poistencov, ale aj ďalšie peniaze do celkovej výšky 60 miliónov. Ak sa pristavíme pri zdravotníctve, tak celkové výdavky ´15 – ´16, ´16 verzus ´15 boli o vyše 300 mil. vyššie, o vyše 300 mil. eur vyššie, ako rátal rozpočet. Ako rátal rozpočet, boli zase o 200 mil. vyššie, pretože sme mali lepšie príjmy od ekonomicky aktívnych občanov a mali sme vyšší transfer zo štátneho rozpočtu.
Ku kritike použitia rezervy. Kritizujete účtovný zápis. To znamená, je to naozaj účtovný zápis a z tohto pohľadu musím povedať, že áno, je to chyba v rozpočtovom procese. To znamená, priradenie položiek, ktoré ste citovali a ktoré sú pre mňa zahanbujúce z tohto pohľadu a určite môžu byť predmetom nejakého, tabloidov, teda nejakých, nejakého typu kabaretu. A viete, že v závere tie peniaze z nadpríjmov a z ostatných rezerv boli nasmerované na verejné zdravotníctvo. To znamená, musel som sa a budem sa vždycky ohradzovať voči tomu, že by, že by tituly, ktoré ste menovali, išli na úkor verejného zdravotníctva. Pôvodná rezerva bola 50 mil. eur a transfer bol 60. Ešte vždy, nás učili, že 60 je viac ako 50. Hej, takže toľko okolo tej drámy. Ale chápem, využiť treba každú príležitosť a nehovoriac o tom, že mediálne o to bol záujem, lebo to bola taká pikantéria z pohľadu toho, ako sa dá kritizovať proces. Ale áno, považujem to za, za chybu v rozpočtovom procese. To proste uznávam a takéto veci sa nemôžu, nemôžu diať. A toto je presne miesto, keďže dneska hovoríme, štátny záverečný účet nie je nič iba ako, ako keby účtovná závierka, to je presne to miesto, kde sa vlastne vyjaví účtovníctvo štátu v tom najširšom slova zmysle a môžeme o ňom hovoriť.
Posledná zmienka sa týka zdravotníctva v tom pohľade takom aj smerom dopredu. Ten súboj o tom, či je dosť alebo málo peňazí v zdravotníctve, tu je, bol a aj bude. A myslím si, že moja odpoveď bude ale trvalo taká, že si myslím z hľadiska medzinárodného porovnania – a ten benchmarking je napríklad princíp akéhokoľvek procesu hodnoty za peniaze, pretože všetko ostatné je o pocitoch – ale ak chceme sa proste porovnávať, tak máme väčšie, už dnes máme väčšie výdavky na verejné zdravotníctvo ako okolité krajiny, hej, a veľmi porovnateľné s vyspelými krajinami. Pritom nemáme výsledky, naozaj objektívne nemáme výsledky. Bol by som rád a posmeľujem k tomu pána ministra zdravotníctva, aby verejne komunikoval platy v zdravotníctve, ktoré sa týkajú ale lekárov. Vedia ľudia v tejto krajine, že tie platy sú medzi tromi až štyrmi tisícmi mesačne? Myslím si, že nevedia ani to tak proste necítia. Pretože, pretože sa hovorí o tom, že tých peňazí je strašne málo. Ja nechcem vstupovať do tejto témy, nie je to moja téma ani moje svedomie nie ja zaťažené touto témou. Chcem len povedať, že, že je to presne o tom, čo sme začali v roku 2017, to znamená, o nejakom vlastnou krvou podpísanom zozname opatrení, ktorý išiel s tým, Hodnota za peniaze na základe konsenzu s ľuďmi zo zdravotníctva. Je to plán, ktorý bude odpočtovaný, hneď prvý odpočet bude teraz o pár týždňov zverejnený. Nechcem predbiehať, ale nejaké výsledky proste budú možno predmetom verejnej debaty aj debaty určite tu v pléne. A je to cesta proste postupných krokov, kde musíme prispôsobiť svoje možnosti štruktúre.
A tých vecí je strašne veľa, o ktorých by sme mohli hovoriť. Len vám pripomeniem napríklad pre príklad, že, že, nie som mudrlant, len som si niekde čítal, že krajina podobná našej, napríklad také Dánsko má 42 koncových nemocničných zariadení, Slovensko ich má vyše 100, hej. Tak si ich proste porovnáte, kvantitu s kvalitou v mnohých oblastiach. A tá výčitka nejde samozrejme k lekárom a k ich kvalite, ich práce, alebo zdravotným sestrám, ide o organizáciu a o mieru ziskovosti v tom celom, lebo na tom, na celý systém je samozrejme napojených množstvo, množstvo subjektov aj súkromného sektora vrátane súkromných zdravotných poisťovní.
Takže my sme sa dohodli s ministrom Druckerom na tzv. ručnom riadení, to znamená, potreby dofinancovania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na základe skutočne auditovaných výsledkov. Projekt oddlženia na základe naozaj pod drobnohľadom odsledovaného procesu potrieb a z hľadiska aj oddlžovania toho, aby sme sa nedostali do situácie z roku 2005, napríklad, alebo ´6, keď sme tu mali isté podozrenia z hľadiska použitia verejných zdrojov. Ale aj z hľadiska ďalšej, ďalšieho dohodovania, ako má vyzerať rozpočet na ďalšie roky s tým, s tou pripomienkou, že tento minister financií má prvýkrát v histórii, pokiaľ viem, 70 mil. eur ročne ich má. Tento rok prvýkrát a bude ich mať každý ďalší rok na to, aby mohol robiť investície, kapitálové investície v nemocniciach, kde sa nedá otvoriť okno alebo kde musíte prejsť cez, cez nejaký betónový trám, aby ste sa dostali na centrálny príjem. Takže toto sú proste veci, ktoré ľudia vidia, ktoré určite ocenia. Ale prepáčte, o tom by som mohol hovoriť asi večne.
Takže ďakujem za možnosť vystúpiť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2017 16:56 - 17:01 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, výsledky hospodárenia verejných financií Slovenskej republiky za minulý rok boli prezentované verejnosti. Nová, zástupca ministerstva financií, koncom apríla tohto roku krátko po zverejnení, jarnej tzv. jarnej notifikácie výsledkov zo strany Eurostatu. Odvtedy už boli samozrejme predmetom, tieto výsledky boli predmetom aj širších verejných či odborných diskusií. Som ale rád, že môžem s dobrým hodnotením uplynulého roka predstúpiť aj pred Národnú radu Slovenskej republiky a uviesť na rokovanie štátny záverečný účet.
Minulý rok, rok 2016, vzrástla slovenská ekonomika o 3,3 %, pričom mierne spomalenie o polovicu percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku, oproti roku 2015, bolo ovplyvnené čerpaním európskych fondov v novom programovom období.
Ako tvorcu hospodárskej politiky ma z makroekonomických čísiel vždy zaujíma trh práce a spotreba domácností, pretože tie najviac súvisia so životnou úrovňou ľudí. V našej ekonomike sa podarilo vytvoriť nových 54-tisíc pracovných miest, čo predstavuje najsilnejší rast od krízy. Miera nezamestnanosti po dlhých desiatich rokoch poklesla na jednocifernú úroveň, a to na 9,7 %, mám na myslí tú harmonizovanú mieru nezamestnanosti, pričom najnižšiu úroveň dosiahla aj miera dlhodobej nezamestnanosti.
Reálne mzdy vzrástli o celých 3,8 %, opakujem, nie nominálne, ale reálne mzdy, čo spolu s výrazným nárastom počtu zamestnaných prispelo k najvyššiemu rastu spotreby domácností od roku 2008. V roku 2016 sme mali na Slovensku parlamentné voľby a mňa ako ministra financií, samozrejme, teší, že cieľ novej vlády a v podobe schváleného schodku verejnej správy pre rok 2016 ostal zachovaný aj po parlamentných voľbách.
Vychádzajúc z jarnej notifikácie výsledkov, schodok verejných financií za minulý rok dosiahol úroveň 1,68 % hrubého domáceho produktu a oproti rozpočtovanej hodnote bol teda nižší o štvrť percentuálneho bodu. V porovnaní so skutočnosťou za rok 2015 bol deficit nižší o viac ako jedno celé percento hrubého domáceho produktu.
Ku konsolidácii verejných financií naďalej výrazne spôsobom prispieval boj proti daňovým únikom a to najmä v oblasti dane z pridanej hodnote. Realizované opatrenia zlepšili podľa odhadov celkový výnos DPH v roku 2016 oproti roku 2012, čo bol taký zlý rok, nazvime ho zlým rokom, o viac ako miliardu eur, to znamená, 1,3 % hrubého domáceho produktu.
Výsledky za verejnú správu boli pozitívne ovplyvnené ďalej aj hospodárením územnej samosprávy, viacerými obchodnými spoločnosťami štátu a verejnými vysokými školami. Hotovostné plnenie štátneho rozpočtu prispelo ku konsolidácii verejných financií nižším deficitom oproti schválenému rozpočtu takmer o 1 mld. eur. A oproti predchádzajúcemu roku ide o pokles o 952 mil. eur. Túto hotovostnú pozíciu spomínam preto, pretože má základný vplyv aj na výšku verejného dlhu. Dlh verejnej správy v pomere k hrubému domácemu produktu klesá tretí rok za sebou. K ultimu minulého roku dosiahol verejný dlh výšku 51,9 % hrubého domáceho produktu.
Pri porovnaní dosiahnutých výsledkov Slovenska s krajinami Európskej únie môžeme povedať, že Slovensko dosiahlo nižší deficit ako priemer EÚ-28, ktorý bol na úrovni 1,7 hrubého domáceho produktu, a dlh Slovenska je výrazne, naozaj výrazne pod priemerom zadlženia Európskej únie, takzvanej EÚ-28, ktoré dosiahlo úroveň 83,5 % hrubého domáceho produktu. To znamená, zaokrúhlených 52 verzus 84.
Strategickým cieľom rozpočtovej politiky v nasledujúcich rokoch ostáva konsolidácia verejných financií smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v podobe vyrovnaného štrukturálneho salda už v budúcom roku, roku 2000, prepáčte, už v roku 2019. O tom však budem bližšie hovoriť v ďalšom bode programu tejto schôdze.
Toľko na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.6.2017 16:52 - 16:54 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za nápovedu. Ďakujem, prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dovoľte mi z poverenia vlády uviesť do druhého a tretieho čítania návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami.
Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby. Protokol upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania, zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, takisto sledovania medzinárodnej spolupráce, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc. Zahŕňa takisto extradíciu a zabezpečenie financovania.
Predmetný protokol je zmiešanou zmluvou, ktorú už podpísala a ratifikovala Európska únia, pričom pri jeho vykonávaní bude mať výlučnú právomoc pri ustanoveniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti jej spoločnej obchodnej politiky. Aby však protokol mohol byť uplatňovaný ako celok, je Slovenská republika v súlade so zásadou lojálnej spolupráce povinná k tomuto protokolu pristúpiť. Z formálnej stránky je protokol medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ide o zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon, a pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 14:30 - 14:34 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ja by som snáď ešte vo zvyšku odpovedi, ktorý som kvôli časovému limitu, vám prečítal tú časť, ktorá sa možno týka viac tej vašej otázky.
Podľa ministra Richtera teda o žiadne finančné prostriedky chránené dielne a chránené pracoviská neprišli, pretože maximálna ročná výška ani štvrťročná výška príspevku nebola znížená a v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať zákonom stanovenú maximálnu štvrťročnú, resp. ročnú výšku príspevku, ktorá predstavovala pre rok 2016 pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím s mierou zdravotného postihnutia do 70 % sumu až 2 903, niečo vyše 2 903 eur a pri zamestnancoch s mierou zdravotného postihnutia nad 70 % až 5 800, necelých 7, 5 807 eur. Za druhý štvrťrok 2016 v prípade zdokladovania vynaložených nákladov mohli dostať tieto dielne a pracoviská maximálnu výšku, ktorá predstavovala pri miere zdravotného postihnutia zamestnanca do tých 70 % 725 eur a pri miere zdravotného postihnutia nad 70 % 1 452 eur.
Snáď vám to pomôže, ja vám tú odpoveď aj odovzdám.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2017 14:25 - 14:30 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pani podpredsedníčka za slovo. Prajem vám všetkým príjemný a dobrý deň a ďakujem aj za otázku položenú a dovoľte mi teda prečítať odpoveď v mene pána ministra práce.
V súvislosti so zmenou postupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny pri poskytovaní príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránených dielní a chránených pracovísk a nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnaností a o zmene a doplnení niektorých zákonov cieľom zmeny vo vyplácaní predmetného príspevku nebolo a ani sa tak nestalo, pripraviť čo i len jednu chránenú dielňu alebo chránené pracovisko o im oprávnené patriace finančné prostriedky. Naopak, snahou bolo nastaviť pravidlá pri výpočte príspevku takým spôsobom, aby zamestnávatelia zamestnávajúci občanov so zdravotným postihnutím v prípadoch skončenia pracovného pomeru s takým zamestnancom alebo v prípade zrušenia postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska neprichádzali o príspevok za posledný mesiac. Súčasne sa tým sledoval cieľ zosúladenia postupu pri poskytovaní príspevku podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, tak ako som to už uviedol. S pravidlami financovania tohto príspevku z prostriedkov ESF v rámci Operačného programu Ľudské zdroje a platným zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Dôvodom zmeny dovtedajšieho postupu úradov pri poskytovaní tohto príspevku boli nasledovné okolnosti:
V praxi dochádzalo k rozdielnym postupom úradov pri vyplácaní mzdových nákladov, ktoré síce vzniknú zamestnávateľovi v oprávnenom období príslušného štvrťroka, no tým, že sa mzdy vyplácajú spravidla až nasledujúci mesiac, reálny výdavok vzniká až mesiac po skončení štvrťroka, za ktorý sa príspevok žiada. Pred zmenou úrady postupovali takým spôsobom, že napríklad marcový mzdový náklad, ktorý vznikol vo forme výdavku v apríli, sa považoval za oprávnený náklad druhého štvrťroka a žiadateľ si ho uplatnil až v žiadosti podanej v júli v rámci úhrady prevádzkových nákladov za druhý štvrťrok.
V ďalšom problém nastával najmä pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím, kedy zamestnávateľ alebo aj SZČO so zdravotným postihnutím prichádzali o príspevok za posledný mesiac z dôvodu, že výdavok vznikol až v období, kedy zamestnanec so zdravotným postihnutím alebo aj samostatne zárobková činná osoba so zdravotným postihnutím už neboli zamestnancom takej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, pričom sa tento príspevok striktne viaže na zamestnanca so zdravotným postihnutím. Problematickosť takejto refundácie nákladov sa prejavila pri začatí financovania tohto príspevku z ESF v novom programovom období v rámci Operačného programu Ľudské zdroje s tým, že mzdový náklad, ktorý vznikne zamestnávateľovi v poslednom mesiaci štvrťroka, za ktorý si príspevok žiada, napríklad marcová mzda, sa priamo vzťahuje k tomuto štvrťroku, aj keď výdavok vznikol následne až v apríli, teda po skončení referenčného štvrťroka, pričom nie je možné, aby sa tento náklad prenášal do ďalšieho obdobia napríklad úhradami až v júli.
Podľa pravidiel ESF príspevok nie je možné poskytnúť za obdobie, kedy už zamestnanec so zdravotným postihnutím nebol účastníkom národného projektu, nie je teda možné poskytnúť príspevok na náklad, ktorý vznikol mimo príslušného štvrťroka. Podľa nových pravidiel pre poskytovanie príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov pre programové obdobie rokov 2014 až 2020 je poskytovateľ príspevku povinný zabezpečiť kartu účastníka projektu. Pri poskytovaní príspevku podľa spomenutého § 60 je chránená dielňa alebo chránené pracovisko povinné, sú povinné počas realizácie projektu predkladať vyplnenú kartu účastníka za každého svojho zamestnanca so zdravotným postihnutím, resp. za SZČO so zdravotným postihnutím. Karta účastníka projektu sa musí vyplniť za každý príslušný štvrťrok, za ktorý si príspevok žiada, pričom vstup do projektu je začiatok príslušného štvrťroka a výstup z projektu je koniec štvrťroka, t. j. z aspektu pravidiel pre ESF nie je možné poskytnúť príspevok na takého účastníka, ktorý už nie je v projekte a nie je možné predložiť jeho kartu účastníka.
Skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 23.3.2017 14:31 - 14:35 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, tu už budem trošku, lebo vaša otázka bola postavená emotívne a ja budem ako rodič emotívne reagovať. Ja mám pocit, že naši učitelia si niekedy myslia, že jediný, kto je vinovatý za výsledky testovania žiakov, sú ich rodičia. Takže ja vám odkazujem, že to tak nie je. Výsledkom, a myslím si, že ani deti nie sú sprostejšie a hlúpejšie, ako sme boli my. To znamená, problém je zrejme niekde v školstve. To je môj názor ako rodiča. Hovorím vám to s plnou vážnosťou.
A myslím si, že to naozaj peniaze iba nevyriešia. Ne-vy-rie-šia. Medziročne je tu nárast o viac ako 300 mil. eur.
Problém vzdelávania ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu, priamo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré je tiež zapojené do financovania vzdelávania na rok 2017, majú spolu tieto rezorty k dispozícii finančné prostriedky v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2016 viac o 300 mil. eur. O 300 mil. eur. To je strašne veľa peňazí. Opýtajte sa pani podpredsedníčky vlády, čo znamená 300 mil. eur pre jej rezort justície napríklad.
Zvýšenie výdavkov zahŕňa prostriedky európske vrátane spolufinancovania, tam je to o 53 mil. eur, ale aj prostriedky zo štátneho rozpočtu o 246 mil. eur. Sú to veci, ktoré, ak budete chcieť, si môžte nájsť v návrhu štátneho rozpočtu na tento rok, podľa ktorého ideme. Zdroje smerujú do oblasti regionálne školstvo, vysoké školy, celoživotné vzdelávanie, veda a technika, štátna starostlivosť o mládež a šport vrátane valorizácie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ide o lyžiarske kurzy, školy v prírode, ide o rozšírenie kapacít materských škôl, pričom táto kompetencia vôbec nie je štátna. Je to kompetencia našich vážených samosprávnych entít, teraz mám na mysli miest a obcí.
Zároveň pripomínam, že do výdavkov na financovanie školstva sú zahrnuté aj výdavky rozpočtované v kapitolách, ako je ministerstvo vnútra, obrany, zdravotníctva a proste ďalšie rezorty. To znamená, tá distribúcia peňazí je naozaj veľmi, veľmi široká.
Ak ste hovorili o asistentoch, tak tu vám môžem potvrdiť, vy ste ešte vtedy podľa mňa neboli v Národnej rade, ale to je téma, ktorú otvorila kedysi poslankyňa Jana Žitňanská, terajšia europoslankyňa. Bol tu môj osobný sľub, kde sme v podstate z objemu 5-6 mil. eur ročne došli k navýšeniu financovania k úrovni 20 mil. eur ročne, hej. To znamená, kedysi bolo uspokojenie niekde na 20 %. Pán bývalý minister školstva, pán Čaplovič, vám to potvrdí. Potom sa nám to na chvíľu podarilo dostať na 100 % a odvtedy ten nárast požiadaviek raketovo - raketovo - zo 6 mil. na 20 mil. a stále sme niekde na polovici.
Takže je to otázka, ktorá je tiež trošku aj systémová, hej, je zrejme systémová. Nie je možné, aby sa nám z roka na rok proste ako huby po daždi zdvojnásobil, strojnásobil proste počet žiadostí o asistentov.
A zároveň vám chcem povedať, že sme behom troch rokov strojnásobili v podstate objem finančných prostriedkov na túto oblasť a čakáme aj na reakciu z hľadiska rezortu toho, aby tieto veci boli posudzované, posudzované aj z hľadiska školských psychológov, pedagogických centier.
Viete, že jedna z našich podmienok, tu bola podmienka rezortu financií, bolo, aby dodatočné financovanie asistentov bolo sprevádzané rozširovaním počtov zamestnancov, čiže to mali byť noví podľa možnosti absolventi škôl. Prečo? Aby tak sa tieto prostriedky nevyužili napríklad na prizarobenie si niekoho, lebo aj také veci existujú. Viete, že, a viete to veľmi dobre, že o tom, kto aké má platy na tej-ktorej škole, na konci dňa rozhoduje riaditeľ tej školy, hej, so svojimi veľkými kompetenciami, ktoré tam sú.
Takže tento problém je veľmi, veľmi komplexný a ja si dovolím len k tej emotívnej časti mojej otázky odpovedať, že tá zodpovednosť sa veľmi ťažko hľadá, ale nie je, odmietam ju, aby bola neustále váľaná na vládu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 23.3.2017 14:28 - 14:30 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ďakujem aj za otázku. Vážená pani poslankyňa, vysoko kvalifikovaní a motivovaní učitelia sú naozaj kľúčom k dobrým výsledkom vo vzdelávaní. Mzdy učiteľov sa zvyšovali od roku 2016 dvakrát, v januári o 4 % a v septembri o ďalších 6 %. Plánujeme ich zvyšovať aj naďalej do roku 2020 každoročne o 6 %. Tak je to aj na písané v programovom vyhlásení vlády prvýkrát v histórii tejto krajiny, pokiaľ viem. Zatiaľ čo vyššie mzdy pomáhajú pritiahnuť kvalitných učiteľov, samé osebe nestačia. Dôležité sú aj ďalšie kroky k zlepšovaniu ich kvality, ako kvalitná vysokoškolská príprava budúcich učiteľov a ich kontinuálne vzdelávanie.
Výdavky na žiaka v regionálnom školstve aj v dôsledku poklesu počtu žiakov stále stúpajú. Len samotné zvýšenie výdavkov na žiaka nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, lebo dôležité je konkrétne použitie. O tom, že to automaticky nevedie k lepším výsledkom, myslím si, že dôkazom sú tu aj výsledky testovania našich žiakov.
Krajiny s podobnými výdavkami na žiaka ako Slovensko, mám na mysli Poľsko, Česko a Maďarsko a Estónsko napríklad, dosahujú v školstve veľmi rôznorodé výsledky. Preto každé zvýšenie výdavkov v školstve musí byť spojené s analýzou ich efektívneho vyžitia a dopomôcť k tomu má aj prebiehajúca revízia výdavkov v rezorte školstva.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 2.2.2017 14:23 - 14:26 hod.

Peter Kažimír Zobrazit prepis
Ďakujem za doplňujúcu otázku. A asi by som vám mal urobiť celkový obraz aj o zostatkoch na účtoch ďalších zdravotných poisťovní.
Dokopy spolu zdravotné poisťovne držali na svojich peňažných účtoch k 31. 12. roku 2016 spolu 160 miliónov eur. To je tak isto pre doplnenie toho celkového obrazu toho nášho večného sporu medzi zdravotníkmi a rezortom financií napríklad, či je peňazí dosť alebo málo. 160 miliónov eur k ultimu roku 2016. A zároveň musím vám, zároveň v rámci týchto čísel je ešte 46,6 milióna, 47 miliónov eur, ktoré si vyplatila Dôvera svojim akcionárom ako dividendu. To je celkový obraz, celkovo 200 miliónov eur nie v zdravotníctve, ale na účtoch buď zdravotných poisťovní, ktoré sa teda ešte môžu dostať k zdravotníkom, alebo na účtoch akcionárov jednej zo súkromných zdravotných poisťovní. Pozdravujem poradcu významnej opozičnej strany pána dr. Zajaca, lebo "eto jego délo".
Ak chcem hovoriť k Všeobecnej zdravotnej poisťovni, tá končila k ultimu roka takisto so zostatkom niekoľko desať miliónov eur, to znamená, nepotvrdili sa podľa mňa panické reči o tom, že by bola insolventná. A prebieha audit, prebieha kontrola auditu za rok 2015, teda prebieha audit roku 2016, kontrola auditu za rok 2015. Tú kontrolu realizuje na našu objednávku z ministerstva financií Úrad pre dohľad nad činnosťami audítorských spoločností, čo je štátna vlastne inštitúcia. A viete, že ja som si dal za podmienku, že výsledky auditu budem rešpektovať až po dodatočnej duplicitnej kontrole. A predbežne máme dohodu pri potrebe, prípadnej potrebe posilnenia základného kapitálu kombináciu či už hotovostného navýšenia základného kapitálu, alebo poskytnutia návratnej pôžičky podľa možnosti zo štátnej inštitúcie. To znamená, my v žiadnom prípade ani jeden deň nenecháme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu v situácii, že by nemohla plniť svoje zákonné povinnosti. Ale ešte je otázka, či to naozaj bude potrebné. To musí potvrdiť teda naozaj svojím výrokom nezávislý audítor, ktorý ešte bude teda aj dodatočne kontrolovaný.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis