Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 11:52 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 11:52 - 11:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Veľmi pekne ďakujem, Eugen, tebe za takéto veľmi podľa mňa jasné, zrozumiteľné, stručné a presvedčivé zdôvodnenie, prečo tento krok nie je pozitívny. Ja by som chcela zvýrazniť a podčiarknuť jednu vec. Súčasná vláda stále komunikuje, ako sa ekonomike darí. Toto je nespochybniteľný fakt. Ekonomike sa darí, tak ako našej, tak európskej. Možno v opačnom poradí. A toto je situácia, kedy by som ja očakávala, že to "darí sa nám" sa nejakým spôsobom prejaví aj či už v životnej úrovni, alebo v znížení daní, čiže v nejakých, v tom, aby mali ľudia čisté príjmy vyššie. Nedeje sa to ani v oblasti znížení daní. Dane sa neznižujú. Nedeje sa to ani v oblasti zníženia odvodového zaťaženia. Naopak, tam sa cez vymeriavacie základy, naopak, zvyšuje odvodové zaťaženie. Nedeje sa to ani v skvalitňovaní zdravotníctva. Nedeje sa to ani tým, že by vyššie peniaze išli do školstva, že by sa skvalitňovalo školstvo, že by sa nejakým významnejším spôsobom zvyšovali dôchodky. Jednoducho ľudia toto nijak necítia. Naopak, v takomto "darí sa ekonomike" prichádza súčasná vláda s tým, že chce ešte ďalej, viacej zadlžovať našu krajinu. Čiže v čase, kedy sa darí ekonomike, by som očakávala skôr to, že sa toto prenesie na ľudí a podnikateľov, alebo že sa začnú znižovať dlhy. Ale naopak, alebo možnože sa začnú robiť reformy, pretože reformy treba robiť v dobrých časoch, nie v zlých časoch. Ale nič z tohto sa nedeje.
A vy prichádzate s návrhom, ktorý – pri všetkej úcte – je ťažko populistický, pred župnými voľbami, ale to vám ide veľmi dobre, tieto populistické balíčky. Tak práve toto sa tu teraz de... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 14:10 - 14:20 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, opäť máme na stole zákon, ku ktorému existuje množstvo objektivizovaných pripomienok, ktoré smerujú a naznačujú do budúcna problémy. Či už to bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kedy už vtedy odborná verejnosť komunikovala veľmi jasne, že návrh zákona ide vo viacerých bodoch proti princípom nezávislej regulácie, ako aj proti tretiemu energetickému balíčku. Následne na to aj opozícia viackrát upozorňovala presne na tieto problémy, či už to bolo na výbore alebo to bolo aj tu priamo v pléne. Bez výsledku.
Ešte aj Európska komisia vo svojich odporúčaniach Rady zo dňa 22. mája tohto roku uvádza, teraz si dovolím zacitovať: "Komplexný a neprehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi zainteresovanými stranami na trhu s energiou. Nedávne zmeny v stanovovaní distribučných taríf naznačujú pokračujúci vplyv z politického aj podnikateľského prostredia. Prijatie právnych predpisov, ktoré dávajú vláde výhradné právo menovať predsedu regulačného úradu a umožňujú ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia vstupovať do procesu stanovovania cien, bude pravdepodobne viesť k obmedzeniu nezávislosti regulátora cien energie."
Napokon s týmito istými výhradami vrátil aj pán prezident tento zákon tým, že ho nepodpísal a odporučil na opätovné prerokovanie. Chcem zdôrazniť, že regulačný úrad musí byť okrem toho, že musí byť transparentný, musí byť aj nezávislý, pretože pokiaľ tomu tak nie je, veľmi ťažké je dosiahnuť verejný záujem. A nezávislosť tohto regulačného úradu musí byť na viacerých úrovniach. Musí byť politická, politicky nezávislý.
Štát riadi, zriadi regulačný úrad, aby tento úrad mohol nezávisle od politického tlaku regulovať cenotvorbu v odvetviach, ktoré zo svojej podstaty musia byť regulované, keďže v ich priestore neexistuje prirodzená konkurencia, aj keď to už tiež tak celkom nie je, ale momentálne je to regulovaný subjekt. A ceny energií nesmú byť predmetom politického boja alebo politického marketingu, tak ako sme tomu boli v minulosti niekoľkokrát svedkami, či už to boli plagáty Roberta Fica po celom Slovensku alebo podobné iné marketingové aktivity, kde on sám vystupoval ako človek, ktorý ovplyvňuje ceny energií. Ako to následne dopadlo, sme asi všetci začiatkom tohto roku videli.
Nielen regulačný úrad musí byť nezávislý, musí nezávislým byť aj jeho predseda. Musí to byť apolitický, čestný odborník akceptovaný odbornou verejnosťou. Opäť sme videli, že náš predseda regulačného úradu tiež taký nebol a tiež sme videli, ako to dopadlo, keď takým nebol.
Úrad musí byť aj legislatívne nezávislý. To znamená ÚRSO má právomoc vydávať vyhlášky, ktoré musia byť v súlade s našimi zákonmi, ústavou, ako aj smernicami Európskej komisie. Opäť máme skúsenosti, keď toto neplatilo. Bývalé vedenie opäť postupovalo v rozpore s týmito princípmi, keď napríklad zaviedli poplatok za prístup do sústavy, tzv. G-komponent. A čo bol výsledok toho, že takýmto spôsobom úrad fungoval? No výsledkom bol prehratý Ústavný súd, ako aj posledné rozhodnutie súdu v Žiline, a to tiež vieme, ako dopadlo. Osemdesiat miliónov musia distribučky vrátiť výrobcom.
Úrad musí byť nezávislý aj čo do financií, to znamená, nemajú politici vstupovať do toho, ako bude vyzerať rozpočet. Majú ho len schváliť alebo neschváliť, ale nemajú sa podieľať na tvorbe rozpočtu. Tak isto by mal byť kompetenčne nezávislý, to znamená, musí to byť úrad obsadený odborníkmi, čestnými, neúplatnými ľuďmi, ktorí dokážu vyhodnotiť a stanoviť tie najvhodnejšie podmienky regulácie a z nej vyplývajúce práva a povinnosti či už na základe svojich vedomostí, skúseností, nastavených pravidiel, prípadne odporúčania iných nezávislých národných alebo nadnárodných výskumných inštitúcií. Toto tiež u nás neplatilo.
A takisto to musí byť úrad, ktorý je nezávislý informačne. ÚRSO má informovať verejnosť nezávisle, pravdivo a objektívne. Čiže žiadne spoločné tlačovky s premiérom tejto krajiny a spoločné vyhlásenia a spoločný postup pri regulácii. Toto je opäť v záujme nezávislosti a v záujme dosiahnutia verejného záujmu neprípustné.
Ja som naznačila už niektoré problémy, ktoré s našou reguláciou boli v minulosti. Boli komunikované aj Európskou komisiou a veľmi dobre sme videli, do akých problémov táto situácia vyeskalovala.
Návrh zákona, ktorý máme dnes na stole, rozhodne neprispieva k zvýšeniu ani transparentnosti, ani k zvýšeniu nezávislosti tohto úradu. Naopak, ešte viac tento úrad politizuje. A tento pocit nemáme len my. Tento pocit nemala len odborná verejnosť počas medzirezortného pripomienkového konania, nemá ho len Európska komisia. Má ho aj pán prezident. A ja si naozaj myslím, že by sme sa týmto problémom mali zaoberať.
Pán prezident poukazuje na dve problematické oblasti, ktoré zásadne oslabujú a majú v prípade, že táto, tento zákon bude prijatý v takej podobe, v akej bol pôvodne navrhnutý, oslabujú nezávislosť tohto úradu a oslabujú aj nezávislosť predsedu tohto úradu.

Pán prezident namieta, teda ako som povedala, dvomi vecami. Po prvé tým, že predsedu úradu už nemá vymenúvať a odvolávať prezident, ale vláda, čím sa ešte viac stane predseda úradu závislým od vlády a jej politického tlaku. Druhá vec, ktorú pán prezident Kiska namieta, je, že účastníkom konania vo vybraných cenových konaniach bude aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Toto sú dve zásadné veci, ku ktorým máme v zhode pripomienku. A navyše som presvedčená o tom, že Slovensko má množstvo problémov, ktoré návrh vôbec nerieši.
Konkrétne som presvedčená, že problémom regulácie sieťových odvetví je zle formulovaná stratégia, protichodné ciele, konflikty záujmov, netransparentné pravidlá a slabá kontrola regulovaných subjektov. Toto všetko sme si v praxi vyskúšali, toto všetko sme videli, toto všetko vieme dnes pozitívne, že navyšuje ceny energií, ktoré, tak ako na svetových trhoch cena energie klesá, tak naopak u nás stúpa. Ale tieto problémy, o ktorých som hovorila, návrh zákona vôbec nerieši. Vôbec sa im nevenuje, vôbec ich nerieši. Preto pán prezident okrem toho, že teda jasne artikuloval problémy, ktoré v tomto vidí, predložil päť zmien, ktoré som presvedčená, že by mali byť touto snemovňou prijaté, pretože sa vyhneme do budúcnosti mnohým problémom a vyhneme sa aj tomu, že nami prijatá novela bude v rozpore s právom Európskej únie a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti cenovej regulácie.
Chcem sa teda prihovoriť za to, aby toto plénum prijalo všetkých päť návrhov pána prezidenta a v takomto stave by bol tento návrh zákona aj pre mňa akceptovaný a hlasovala by som zaňho. Pokiaľ ale tieto pripomienky pána prezidenta, návrhy teda na zmeny, ktoré navrhol, prijaté nebudú, nemôžem za tento návrh hlasovať, rovnako ako klub SaS. A opakujem, upozorňujeme na vážne problémy, ktoré z tohto je už dnes vidno, že nastanú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 5. 2017 18:10 - 18:10 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne. Rovnako chcem informovať členov hospodárskeho výboru, že zasadneme o 18.15 hod., teraz, priestor 149, je to 1. poschodie tam, kde sedia európske záležitosti, 18.15, 149. Ďakujem.

(Pokračovanie prestávky.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 5. 2017 16:12 - 16:14 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade ďakujem veľmi pekne, že tá reakcia bola vecná a bola k veciam, ktoré som naozaj konkrétne hovorila, čo je tu občas také celkom cenné a vzácne. Skúsim začať odspodu.
Ty si, pán poslanec, vyslovil taký predpoklad, že to, že niektorí zamestnávatelia to začali spontánne robiť, pretože tu tá diskusia vo verejnosti je, je pre teba znakom toho, že je to dobrý nápad. No podobnú analógiu by som mohla použiť aj ja, keby som povedala, že to, že to tí zvyšní nerobia, by mohlo byť zase znakom, že to nie je dobrý nápad, ale asi by som ju nevyslovila.
Potom si spomenul, že som povedala, že ste sa mali pýtať tých, čo tomu rozumejú, a že teda tomu rozumejú všetci. Ja som sa asi zle vyjadrila, ak som to tak povedala, tak sa ospravedlňujem, ja som chcela povedať, že tí, čo rozumejú procesu náborov a inzerovaniu. Lebo hovoríme tu o nejakom povinnom nastavení uvádzať nejaké údaje do inzerovania, čiže v procese inzerovania, a chcela som povedať, že tí, čo rozumejú procesu, vedia ako ten proces prebieha, vedia, akým spôsobom vzniká mzdová politika, odmeňovacia politika, ako sú tieto rozhovory vedené, ako sa potom vyjednáva, lebo to nie je úplne tak, že si tam tí dvaja sadnú a potom si plácnu, ono to má, samozrejme, aj nejaké, nejaké hodnotovejšie procesy v sebe.
Potom si povedal, že aj zamestnanci optimalizujú, s týmto úplne súhlasím. Samozrejme, zamestnanci optimalizujú, a napriek tomu im nejdeme zo zákona prikazovať, že keď sa uchádzajú o nejakú pracovnú pozíciu, musia do toho svojho uchádzacieho nejakého formuláru niečo povinne uvádzať zo zákona. Nič také im neprikazujeme.
Potom si spomenul, že to, že ja vnímam negatívne... Aha, už nestihnem. Tak môžme si to asi potom vydiskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 5. 2017 15:53 - 15:54 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy ste sa vyjadrili, že moje argumenty sú odtrhnuté od reality, to je konštatovanie, ale nepovedali ste konkrétne v čom, mňa by celkom zaujímalo, že čo konkrétne je vytrhnuté z reality, pretože ja som hovorila o úplne konkrétnych situáciách z praxe, ktorú som 14 rokov vykonávala, a úplne presne viem, o čom som hovorila.
Vy vychádzate z toho, že každý, kto nechce zverejniť plat, je neférový. Povedali ste, že férový zamestnávateľ by toto nemal mať problém urobiť. Ale ja som úplne presne popísala situácie, kedy vôbec nejde o nejakú férovosť, ale úplne konkrétne situácie, kedy to nie je možné a nie je ani vhodné. A na toto ste nereagovali. Ja chápem, že teda ste mali napísaný prejav skôr, ako som ja predniesla ten svoj, ale možno ste mali na tie veci úplne konkrétne reagovať, lebo ja som povedala úplne konkrétne, jasné situácie z praxe, prečo som presvedčená, že je to ako nereálne, tak obíditeľné a tak nekontrolovateľné a tak nesankcionované tým pádom. A ani jednu poznámku ste k tomuto nepovedali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18. 5. 2017 15:22 - 15:37 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení pani, vážený pán predsedajúci, skôr ako ktokoľvek z nás prinesie do tejto sály návrh zákona, ktorým pridá niekomu nejakú povinnosť, mal by si uvedomiť v prvom rade a zodpovedať otázky, komu týmto prospeje, čo to niekomu prinesie a komu tou povinnosťou spôsobí akú záťaž. A keď bude mať odpovede na tieto otázky, potom si treba odpovedať na ďalšiu otázku, či tá záťaž je primeraná tomu výsledku, ktorý to prinesie. Skúsim povedať zopár výhrad, ktoré k tejto mnohonavrhovanej povinnosti pre zamestnávateľov vidím.
V prvom rade by som chcela naznačiť, že vychádzať pri stanovovaní povinností z toho, že všetci podnikatelia sú zlí a všetci podnikatelia chcú niekoho oklamať alebo podviesť, je veľmi zlé východisko pre takéto štandardizovanie a stavia to aj veľmi poctivých a slušných podnikateľov do zlého svetla. A toto rozhodne nie je prospešné.
Chcem sa ale spýtať, ak navrhovatelia tvrdia, že zamestnávatelia by mali mať povinnosť uvádzať do inzerátov mzdu a tú, minimálnu mzdu, a tú potom dodržať, chcem poukázať na pár vecí, pri ktorých si myslím, že to jednak nič neprinesie, určite nie to, čo tu sľubujú, že by sa mali zvýšiť mzdy, že je to zbytočná, možno nie až tak veľmi náročná, ale napriek tomu povinnosť. A posledná vec, ktorá je možno najpodstatnejšia z toho všetkého, že je to do veľkej miery aj nereálne.
Chcem sa spýtať, že čo je nenormálne na tom, že sa zamestnanec so svojím budúcim zamestnávateľom v trhovom mechanizme má dohodnúť na podmienkach. Ja na tom nevidím nič zlé. Jeden ponúka prácu a jej konkrétnu podobu predstaví až na tom pohovore. Druhý ponúka seba ako kandidáta a tiež až na pohovore seba a svoju kapacitu, svoje znalosti, skúsenosti bližšie predstaví. Až na tom pohovore si obidvaja povedia do veľkej miery veci, ktoré nie je možné dať ani do inzerátu, ani do životopisu, a na tom pohovore obe strany vidia, za akých podmienok by do tej spolupráce chceli ísť. Čo je zlé na tom, nechať týmto dvom zmluvným stranám dohodnúť sa aj na takej podmienke, akou je mzda?
Jedna z dôležitých vecí je aj, že zamestnávatelia svoje výberové procesy optimalizujú. A optimalizujú ich napríklad aj na úrovni inzercie. Ak napríklad vo firme hľadáte štyri pozície, napríklad, aby to bolo jednoduchšie, programátora juniora, programátora seniora, analytika juniora, analytika seniora, možno ešte nejakú pozíciu analytika programátora, pretože aj také sú, a rozhodnete sa pre tieto štyri alebo päť pozícií, na ktoré potrebujete nájsť 10 ľudí, dať jeden jediný inzerát, pretože ten inzerát niečo stojí, tak ho viete nadefinovať tak, aby sa vám presne ľudia v tejto škále týchto piatich rôznych pozícií hlásili. A to, že platy z jednej strany pólu až po druhú stranu je aj násobok, možno aj dvojnásobok ponúkanej mzdy, to asi nemusím o tom nikoho presviedčať. Čiže akú mzdu by sme uviedli do takéhoto inzerátu tak, aby mala nejakú relevanciu táto mzda? Môžeme tam, samozrejme, uviesť nejaké rozpätie, ale to sa potom pýtam, čo bol zamýšľaný zámer?
Som presvedčená, že zverejnená mzda v inzeráte vyšší plat nezabezpečí. Dokonca môžu byť prípady, kedy to bude mať presne opačný efekt. Predstavte si, že vypíšete inzerát na nejakú pozíciu a uvediete tam minimálnu ponúkanú mzdu, napríklad, vymyslím si, 700 eur. Prihlásia sa vám štyria kandidáti a jedného z nich chcete prijať. A je pre vás natoľko kvalitný a natoľko vám rovno sadne do toho vášho profilu, že keby si na tom pohovore vypýtal 1 000 možno, že by ste mu tých 1 000 aj dali, alebo možno o 100 viac, ale viete, že on akceptoval vašu inzerátom ponúkanú sumu, a preto môžete ísť na hranu tejto sumy a on už má veľmi ťažkú pozíciu vyjednávať.
Netvárme sa, že neexistujú vo firmách aj situácie, kedy musíte zamestnanca preplatiť. Je bežnou praxou, že potrebujete kvalitného človeka do tímu, pretože máte rozbehnuté nejaké projekty a závisí od toho, či ho v rýchlej dobe získate, alebo ho nezískate.
Je bežnou praxou vo firme, že sa o platoch nehovorí. Pracovala som vo firme, kde hovoriť o platoch bolo porušenie pracovnej disciplíny, a považujem to za správne. Dostanete sa do situácie, kedy potrebujete zamestnať človeka, ktorého veľmi rýchlo, veľmi kvalitného potrebujete z trhu práce stiahnuť k sebe do firmy. Ale máte tam ďalších 17 pracovníkov na veľmi podobnej pozícii, ktorí historicky nejaký plat majú, a vy tohto človeka, ktorého potrebujete rýchlo, preplatíte, ale nemôžete si dovoliť spustiť vo firme lavínu, že vám prídu ďalší 17 a následne na to ďalší 25 a následne 125 pýtať vyššie platy. Toto sa jednoducho môže stať situácia, ktorú by ste neuniesli, a netvárme sa, že by to bolo v poriadku. Čiže netvárme sa, že je hriech preplatiť zamestnanca, ak jednoducho je na trhu práce taká situácia, že ak ho chcete dostať do firmy, musíte ho preplatiť.
Zamestnanci nie sú rovnakí. Nemajú rovnaké pracovné skúsenosti, nemajú rovnaký výkon, ochotu pracovať ani potenciál, ani chuť rásť. Aj toto sú veci, ktoré sú cenené a odmeňované výškou mzdy, hoci pri rovnakom pracovnom zaradení. Ale to sú veci, ktoré sa z inzerátu ani zo životopisu nedozviete. To sú veci, ktoré zistíte až na pohovore. A stavať si dopredu nejaké limity, o ktorých vopred viete, že nie sú dodržateľné, je podľa mňa veľká chyba a je to potom pravidlo pre pravidlo a nemá reálnu oporu v ničom, ani nie je dodržateľné.
Chcela by som ešte reagovať na pár vecí, ktoré odzneli pri predstavovaní tohto návrhu. Argumentuje sa tým, že zamestnávateľ vychádza z toho, že chce na trhu práce získať čo najlacnejšie zamestnanca, a z kontextu som vyrozumela, že na tomto vidia predkladatelia niečo zlé. Ja na tom nevidím vôbec nič zlé, že podnikateľ optimalizuje výšku svojich nákladov. Koniec koncov aj zo zákona mu vyplýva povinnosť viesť svoje podnikanie tak, aby dosahoval zisk, a myslím si, že je úplne normálne, ak všetci podnikatelia optimalizujú svoje náklady a mzdové náklady rozhodne sú charakterom nákladov, ktorý by nemalo byť zakázané optimalizovať, a ak sa tomu chce nejakým spôsobom brániť, tak ja tu v tomto pléne budem asi vždy oponovať.
Argumentovalo sa tu príkladmi, kedy sa ozvali zamestnanci, alebo teda kandidáti, že sa im stala taká situácia, že absolvovali mnohé pohovory a po pohovoroch, na ktorých povedali výšku svojho platu, tak sa im už potom ani neozvali. A vy si naozaj myslíte, že týmto ľuďom, týmto kandidátom sa tie firmy neozvali preto, lebo povedali výšku svojej mzdy? Nechce sa mi veriť, že si niekto myslí, že práve toto je dôvod, prečo sa týmto ľuďom neozvali. Ja som absolvovala vyše 1 000 pohovorov na rôzne pozície a verte mi, toto rozhodne nebol nikdy dôvod, prečo sme sa nejakému kandidátovi neozvali. Ak išlo o kvalitného kandidáta, vhodného na danú pozíciu, tak bol priestor diskutovať o výške mzdy. Samozrejme, teraz nehovorím o extrémoch, že prišiel niekto s neúmerne vysokými požiadavkami, násobkami nejakej predstavy, o ktorej proste nebolo treba diskutovať, ale hovorím o normálnych, bežných, reálnych prípadoch nohami na zemi.
Ďalšia argumentácia, ktorá tu padla, bola, že 85, ak sa nemýlim, nechcem povedať zlé číslo, opýtaných ľudí sa vyjadrilo, že sa im tento návrh páči. No, ja predpokladám, že keby sme sa spýtali tohto istého spektra ľudí, či by sa im páčilo, keby sme teraz dali do zákona, že od zajtra všetci jednorazovo 1 000-eurový darček od svojho zamestnávateľa a od budúceho mesiaca o 100 euro vyšší plat, tak možnože aj 100 % by bolo za. Sto asi nie, lebo ten zvyšok by boli asi tí, ktorí by to museli zaplatiť celé, ale predpokladám, že návrhy tohto typu by asi mali podobné výsledky v rôznych prieskumoch. Ja sa ale obávam, že dominantne sa treba spýtať na takéto návrhy tých, ktorí reálne tieto procesy absolvujú, reálne tieto procesy majú na starosti, manažujú a potrebujú s nimi pracovať, a to sú v prvom rade zamestnávatelia, sú to personálne pracovníčky, personálne manažérky, tých sa treba spýtať, aká je prax, či si toto vedia predstaviť. Sú to možno aj personálne agentúry, ktoré tiež hľadajú pozície pre rôznych zamestnávateľov, tí, ktorí s tým naozaj reálne pracujú.
Ďalší argument bol, ktorý som si teraz spomenula, bol, že to ušetrí čas všetkým zúčastneným. No, verte mi, že zamestnávateľ je prvý, ktorý chce ušetriť čas všade na akomkoľvek procese, na akejkoľvek povinnosti, byrokratickej záťaži, všade chce ušetriť čas a chce aj optimalizovať svoje procesy. Ak by mu uvedenie sumy mzdy do inzerátu niečo uľahčilo, verte mi, že by to robil. Verte mi, že to nepotrebuje mať prikázané v zákone. Druhá strana je, ak si chce, no, nemá to zakázané zo zákona, to som tým chcela povedať, že dnes tú možnosť a tú voľnosť má. Ak si chce zamestnanec uľahčiť tento výberový proces a chce si ušetriť čas, aby sa až na pohovore nedozvedel, aké sú platové pomery pri danej pozícii, veď on tiež dneska nemá zakázané zákonom do svojho životopisu a motivačného listu uviesť, že, vážená spoločnosť, moja minimálna očakávaná predstava o plate je taká a taká. Na tomto nevidím nič zlé, úplne bežne sa to deje, bežne to uchádzači robia, je to normálna vec, keď sa ide rozprávať o tom, že aké podmienky do vzájomnej spolupráce dávame na stôl, je to jedna z mimoriadne dôležitých náležitostí. A verte tomu, že sa nikto neostýcha tieto veci normálne na stôl dať. A keby aj áno, nič to nemení na fakte, že vyšší plat ani takáto povinnosť neprinesie.
Čo som chcela možno povedať ešte na záver, to je, že vidím tento návrh zákona ako bezzubý, pretože bude podľa mňa nedodržiavateľný, bude ďalšou záťažou pre podnikateľov a nikomu žiadny vyšší plat neuvedie.
Napadla ma ešte teraz jedna vec, že o akých inzerátoch my vlastne hovoríme. Ja som minule išla po ulici a videla som, neviem, či to bol inzerát, povedzte, predkladatelia, na autobuse bol veľký plagát, že prijmeme šoférov autobusov v dopravnom podniku a nič k tomu. Nejaké tri vety. Zrejme niekto vyhodnotil, že takáto forma inzerátu je efektívna, keď je čo najmenej prepísmenkovaná. Aj tu bude potom potrebné uvádzať výšku platu? Alebo nebude? Keď bude jedna personálna agentúra hľadať po štyroch alebo piatich rôznych klientov asistentku, pričom všade budú rôzne požiadavky, dá jeden inzerát, pretože tiež optimalizuje, chcem veriť, že oprávnene svoje náklady na inzerciu, jeden jediný inzerát, pričom každá z firiem ponúka tejto asistentskej pozícii iný plat - čo tam uvedie, aký plat tam uvedie? Zase tam len bude musieť niečo uviesť, lebo tam tá kolónka bude a ten červený dzindzík vás nepustí ďalej, keď ju nevyplníte, ale uvedie tam číslo pre číslo. To číslo nič nezabezpečí.
Dalo by sa o tomto hovoriť asi z tej praxe veľmi veľa, ale myslím si, že tú podstatu som asi vystihla. Aspoň chcem veriť, že áno. Opakujem len, je to nereálne, nič to neprinesie, bezzubé, nekontrolovateľné. Ak dám štyri inzeráty s rôznymi mzdami na veľmi podobnú pozíciu alebo aj na rovnakú pozíciu, kľudne dám štyri inzeráty na pozíciu asistentka s rôznymi štyrmi minimálnymi mzdami. Kto mňa kedy skontroluje, na ktorý inzerát sa tá asistentka, ktorú prijmem, prihlásila? A keď sa aj prihlási a ja nikoho na tú pozíciu nevyberiem, pretože zistím, že pri takejto sume jednoducho nikto vhodný nebol, prinúti ma niekto za každú cenu prijať toho človeka alebo mi tá legislatíva dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou? Ak mi dáva možnosť dať iný inzerát s inou sumou, čo verím, že dáva, tak zasa som len obišla niečo, čo je podľa mňa úplne zbytočnou prekážkou v tom celom procese.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2017 17:48 - 17:50 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa tiež pridať k podpore zrušenia koncesionárskych poplatkov, pretože ich považujem za nenáležitý, nesprávny, nespravodlivý a dokonca aj nesociálny odvod štátu. Tento návrh zákona je tu už niekoľkýkrát a ja chcem veriť, že je poslednýkrát a že dôjde k jeho zrušeniu.
Chcem povedať len veľmi, veľmi v skratke a doplniť to, čo už aj kolegynka povedala, prečo som presvedčená, že koncesionárske poplatky nie sú správne. Som presvedčená, že ak sa spoločensky zhodneme na tom, že verejnoprávne vysielanie je verejný statok, má byť hradený z kapitoly štátneho rozpočtu a nie takýmto výberom zvaným koncesionársky poplatok. Tak ako je nastavený, nie je to ani koncesionárske, ani poplatok. Je to obyčajná skrytá daň za niečo, čo sa štátna autorita rozhodla zdaniť. A neexistuje tu žiadny súvis platby s využívaním konkrétnej služby. Navyše tak ako je týmto spôsobom financovanie nastavené, je to aj príliš nákladné. Podľa mojich informácií stojí ročne okolo milióna eur len výber týchto poplatkov. Nie je to ani efektívne. Poplatky platí okolo 1,2 mil. domácností a okolo 200-tisíc ich neplatí a s tým sú spojené zase ďalšie náklady na vymáhanie týchto peňazí. A navyše nie sú ani dostatočné. A preto je RTVS pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu.
A ilúziu o tom, že práve takýto spôsob financovania zabezpečí nezávislosť a verejnoprávnosť, tak tento mýtus poprel už aj Robert Fico svojimi vyjadreniami, keď povedal, že v súčasnosti, dnes RTVS pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov je verejnoprávna televízia nie verejnoprávna. Žiaľ, celý tento problém on zúžil na problém okolo šéfa RTVS, a toto naozaj je ďaleko širší problém.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2017 16:49 - 16:50 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Jozefovi Mihálovi, že doplnil informáciu o tom, že sa chystá takáto novela. Kým ja som sa doteraz nevedela ubrániť len takému pocitu, že práve takéto opatrenie nie je vôbec žiadnou úprimnou snahou o boj s nelegálnou prácou, že je to len úplne plytké načapávanie na hruškách podnikateľov, aby sme im nejakým spôsobom znepríjemnili život, pretože takéto opatrenie ničím iným nie je, len práve takýmto chovaním sa štátu voči tým, z ktorých ten štát žije, tak teraz už sa neviem zase ubrániť inému pocitu. Tak je tu na stole návrh zákona, akým vieme nejakú absurdnosť zrušiť, ale my ju zrušiť nejdeme, ideme čakať na 1. 1. 2018. Tak keď ročne sa na týchto pokutách vyberie 1,2 mil. eur, tak teraz ideme čakať ďalší rok, lebo tá novela, teda ten, ten, tá, návrh novely sme tu už predkladali neskôr, tak ideme ďalší rok čakať na to a ďalší rok ideme tieto pokuty vyberať. A presne tento jeden, 1,2 mil. eur tým podnikateľom bude chýbať. Veď to nie je pár korún.
Čiže preto ešte raz vyzývam koalíciu, aby sa zamyslela, že či naozaj keď, keď aj vláda má takýto cieľ – odstrániť z legislatívy absurdnosť a odstránenie tejto absurdnosti je dnes na stole, tak prosím vás pekne, skúsme ju spoločne schváliť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2017 16:31 - 16:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona s kolegami podávame už druhýkrát. Podali sme ho aj v minulom roku. Vtedy v komunikácii s poslancami koalície sme zistili, že by tento návrh zákona aj podporili, pretože tiež vnímajú súčasný stav za absurdný. No napriek tomu tento návrh neprešiel, vraj pán minister chystá vládnu novelu, do ktorej chce tento náš návrh zákona zapracovať. Síce sa mi to nepáčilo, veď prečo, keď vieme, že máme v zákone hlúposť, tak budeme čakať, kým ju predloží niekto iný, keď máme na stole návrh zákona, ktorý by sme mohli schváliť a hlúposť z legislatívy odstrániť. No napriek tomu som sa celkom potešila, že aspoň takouto formou sa legislatíva zmení. Prešlo ale vyše pol roka a pán minister v tejto veci neurobil vôbec nič. Doteraz túto zmenu nepredložil, a preto využívam svoje právo a spolu aj s kolegami opakovane navrhujeme odstrániť z nášho právneho systému túto absurdnosť.
A to, aká je to absurdnosť, to skúsim vysvetliť na príbehu, ktorý teraz veľmi stručne poviem. Predstavte si, že podnikáte a máte malú fabriku. Zamestnávate ľudí a – ako to už v živote chodí – z času na čas niekto neplánovane vypadne. Napríklad pre chorobu alebo pre nejaký iný, akýkoľvek, ľubovoľný dôvod. A predstavte si, že ho nedokážete vykryť vlastnými zamestnancami. Jeden nemôže, u ďalšieho by ste prešvihli počet povolených nadčasov, u ďalšieho by ste nedodržali povinnú minimálnu prestávku a tak ďalej. Jednoducho nemáte možnosť nahradiť ho z vlastných zdrojov. Máte však v zozname niekoľkých potenciálnych záujemcov a s jedným z nich sa vám podarilo dohodnúť, že na druhý deň o šiestej ráno nastúpi. Nie je to váš zamestnanec, je to len uchádzač, na ktorého ste si v minulosti počas výberového konania nechali kontakt pre prípad, že sa v budúcnosti preňho nájde práca. Tento človek príde ráno o šiestej do práce a dohodnete si s ním zamestnanecký pomer. Človek aj nastúpi. Vašej účtovníčke začína pracovná doba o deviatej. Po príchode do práce spracuje potrebné formality pre prihlásenie nového zamestnanca a okolo desiatej ho prihlasuje na všetky potrebné inštitúcie, samozrejme, aj do Sociálnej poisťovne. Od prvého dňa zaňho riadne platíte všetky odvody a plníte si všetky zákonné povinnosti.
O niekoľko mesiacov neskôr vám príde kontrola z inšpektorátu práce. Tá zistí, že jeden váš zamestnanec nastúpil o šiestej ráno na rannú zmenu, no prihlásili ste ho do Sociálnej poisťovne až o desiatej hodine a siedmej minúte. Otvárate oči, pretože za tento strašný prehrešok dostávate pokutu vo výške dvoch tisíc eur, pretože to je najnižšia suma, akú vám inšpektorát práce za túto strašnosť môže udeliť. Druhýkrát ako zamestnávateľ vyvalíte oči, keď zistíte, že to nebolo všetko. Okrem pokuty 2-tisíc euro ste sa dostali do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo vás ihneď diskvalifikovalo z možnosti uchádzať sa o verejné zákazky alebo o rôzne finančné príspevky od štátu. Niežeby ste mali niekedy pocit, že zrovna vy ste ten vyvolený, ktorý má nárok na takéto príspevky, ale predsa len akási teoretická šanca tu bola. No po tomto ste aj z takýchto možností, teoretických možností, diskvalifikovaný.
O niekoľko mesiacov chcete opäť prihlásiť nového zamestnanca na Sociálnej poisťovni a nefunguje im systém. Je to preukazné, pretože už poučený z minulých období si naskenujete obrazovku, kde vám systém hlási, že nefunguje, a prihlásite tohto zamestnanca až po sfunkčnení systému Sociálnej poisťovni, ale opäť neskoro. A scénka s kontrolou sa opakuje. Príde vám kontrola, zase zistí, že ste zamestnanca prihlásili neskôr, hoci ste mu všetko od prvého momentu jeho práce riadne platili, prihlásený bol neskôr, tentokrát ani nie vašou vinou, ale vinou Sociálnej poisťovne, a keď vám príde kontrola, tak vám za túto zasa opäť strašnosť vyrubia pokutu 5-tisíc euro, pretože už je to opakovaná nelegálna práca. A toto nebolo žiadne sci-fi, toto bol úplne reálny príbeh človeka, podnikateľa a ja chcem veriť, že sa to nezdá absurdné len mne, ale chcem veriť, že sa to zdá absurdné aj všetkým ostatným, ktorí si prišli tento návrh vypočuť.
Nás ten príbeh inšpiroval k návrhu na zmenu v zákone. Verím totiž, že takáto realita, že takáto aplikačná prax nebola cieľom zákona o nelegálnej práci. Chcem veriť, že je to len výsledok nejakej nepozornosti alebo nedostatočného domyslenia dôsledkov niektorých ustanovení, a chcem veriť, že podporíte opravu, ktorú s kolegami Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom navrhujeme.
Cieľom nášho návrhu je zmeniť a zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni. A my máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má riadnu pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ ho už pred kontrolou prihlásil a riadne zaňho všetko platí, nie je tu dôvod na vyrubovanie takejto pokuty. Ak tam má byť nejaká pokuta, nech je symbolická za neskoré prihlásenie, ale vonkoncom nie 2-tisíc eur pokuta a následne firma putuje na nejaký blacklist nelegálne zamestnávajúcich podnikov. Za nelegálne zamestnávanie by sa mali považovať len také prípady, kedy zamestnanec nie je prihlásený do Sociálnej poisťovne v čase, kedy prebieha kontrola inšpektorátu práce vôbec To znamená, príde inšpektorát práce na kontrolu a vy zamestnanca, ktorý evidentne pracuje, nemáte ho prihláseného na Sociálnej poisťovni, tak žiadne také, že práve som to plánoval spraviť, nech kľudne neplatí, nech kľudne nefunguje, pretože to by bol veľmi neúčinný boj proti nelegálnej práci. Ale pokiaľ má riadne všetko prihlásené a riadne sa zaňho platí, tu nie je žiadny dôvod na pokuty.
Chcem veriť, vážené plénum, že tentokrát tento návrh zákona prejde a že nebudeme čakať na prísľuby ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána ministra Richtera, pretože vidíme, že jeho sľuby nefungujú.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2017 16:27 - 16:29 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene aj mojich kolegov Jozefa Mihála, Eugena Jurzycu a mňa predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zmeniť a hlavne zmierniť definíciu pojmu nelegálne zamestnávanie. Podľa platného zákona sa za nelegálne zamestnávanie považuje aj oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne a to aj v prípade, že v čase kontroly zo strany inšpektorátu práce už zamestnanec je prihlásený v Sociálnej poisťovni.
Máme za to, že pokiaľ inšpektorát práce pri kontrole nelegálnej práce zistí, že zamestnanec má pracovnú zmluvu, respektíve dohodu a podobne a zamestnávateľ už pred kontrolou prihlásil zamestnanca do Sociálnej poisťovne, nie je žiaden dôvod vyrubiť mu pokutu za nelegálne zamestnávanie len a len preto, že k prihláseniu zamestnanca do Sociálnej poisťovne došlo povedzme hodinu alebo deň po tom, ako tento zamestnanec začal pracovať. Podľa platného zákona však prípad uvedený v predchádzajúcej vete je definovaný ako nelegálne zamestnávanie. A práve tento nežiaduci stav, ktorý chcem veriť, že je dôsledkom nejakej nepozornosti alebo zle napísaného zákona, práve chceme v tomto návrhu upraviť.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Účinnosť sa navrhuje od 1. 9. 2017.
Toľko v predložení. Ďakujem veľmi pekne a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis