Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.2.2019 o 14:24 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

5.2.2019 14:24 - 14:40 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické pripomienky.
Pán poslanec Antal, vy ste povedali, že teda súhlasíte s tým, že trh má fungovať po hranicu potravín. A ja sa chcem spýtať, na základe čoho takéto tvrdenie tvrdíte. Odkedy je obchod s potravinami regulovanou oblasťou? Toto mi naozaj ušlo, naozaj, na základe čoho to tak má byť. A nezachytila som ani, že by to tak malo byť, a verím, že tomu tak ani nikdy nebude, aj keď teda tento návrh zákona to hodne posúva do regulovaného subjektu.
Vy sa zároveň pýtate, že ako si ja vysvetľujem rast ceny potravín. No veď vašimi mnohými návrhmi opatrení tie ceny potravín rastú. Ak zvyšujete náklady obchodníkom alebo výrobcom, tak tieto oni musia premietnuť do cien. Vy ak poviete, že sa zvyšuje minimálna mzda, vy ak poviete, že pekári musia mať nočné príplatky, vy ak poviete, že zavediete 2,5-percentný odvod pre obchodníkov s potravinami a ďalšie mnohé administratívne, finančné náklady, tak jednoducho tieto sa musia prejaviť v cene. No pre toto hlavne nám rastú ceny potravín. A vy, keď rôznymi opatreniami a reguláciami znížite konkurenciu, tak tie ceny zasa len pôjdu hore. Verte tomu, že takto to funguje a vy...
Pán poslanec Baláž, vy hovoríte, že ja určite neviem, ako fungujú, ako funguje tento obchod. No vy môžete spochybňovať to, či to ja viem, ale veď ja som povedala, že to spochybňuje, váš návrh zákona spochybňuje Asociácia priemyselných zväzov. Spochybňuje to Slovenská aliancia moderného obchodu, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, Klub 500, veď to nie som ja. To nie som len ja, ktorá to spochybňuje. Čiže všetci sa mýlia, všetci sa mýlia, len vy idete jediní v smere jazdy, všetci idú v protismere.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 14:09 - 14:24 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, začnem k tomuto návrhu zákona trošku zoširša.
Tento návrh zákona špecifikuje ako účastníkov obchodného vzťahu, a to opakujem, obchodného vzťahu, odberateľa na jednej strane, ktorý je podnikateľom, a dodávateľa na druhej strane, ktorý je tiež podnikateľom. Medzi nimi dochádza k tzv. absolútnemu obchodu v zmysle Obchodného zákonníka. Obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, ktorí konajú v rámci svojej činnosti, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, sú voľnejšie a, samozrejme, aj majú byť voľnejšie, nakoľko sami títo účastníci tohto obchodného vzťahu sami najlepšie vedia, čo vyrábajú, čo dodávajú, za koľko a za akých podmienok to dodávajú, najlepšie poznajú trh a môžu uzatvárať akékoľvek typy zmlúv, a to aj také, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone.
Z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že okrem pár špecifikovaných základných náležitostí všetky ostatné ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka majú v zásade dispozitívnu povahu, a to znamená, že strany môžu účinky z nich vyplývajúce pre seba zmeniť alebo ich úplne vylúčiť podľa toho, ako im to samým vyhovuje. Samozrejme, tieto ustanovenia nesmú byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. A to, čo sa deje teraz týmto návrhom zákona, tak štát im ide touto novelou túto zmluvnú voľnosť obmedziť.
Podľa dôvodovej správy návrh vymedzuje neprimerané podmienky v obchodnom styku. Keď som si tento návrh čítala, tak tých neprimeraných podmienok je tam definovaných naozaj dosť veľa. A miesto toho, aby sme nechali obchodníkov robiť svoju prácu, prenášame na nich bremeno v podobe nespočetného množstva regulácií a obmedzovania ich podnikania. Veď ak bude chcieť obchodník dodržať všetky podmienky v zmysle tohto zákona tak, aby nedostal doslova likvidačnú pokutu, k tomu sa ešte dostanem, tá pokuta tam je naozaj drakonická, tak si bude musieť najať doslova armádu právnikov, aby tieto všetky podmienky, jednak sa v nich zorientoval, aby ich aj dodržal a s tým bude mať, samozrejme, zasa spojené ďalšie finančné náklady, výdavky, komplikácie, zasa ďalšia byrokracia, ktorá už na Slovensku aj tak je tak strašne rozmohnutá, že nás dostáva na popredné priečky medzi krajinami, ktoré sú zaťažené byrokraciou.
Dámy a páni, v zmysle tohto návrhu zákona je zakázaná kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Každý, kto podniká alebo niekedy v živote podnikal, vie, že situácia na trhu sa mení, raz je situácia dobrá, raz je situácia zlá a môže sa stať, že podnikateľ sa dostane do rôznych problémov a výsledkom tých problémov môže byť, že bude nútený sa napríklad zbaviť tovaru za nižšiu cenu, ako si myslí tento zákon, môže byť nútený doslova predať tovar pod cenu, aby si ušetril aspoň, alebo zachránil aspoň nejaké, nejaké zdroje, a za toto má platiť pokutu 500-tisíc eur? Čo ak takémuto obchodníkovi v sklade zhnije niekoľko ton potravín a vzniknú mu veľké škody? Takýchto podnikateľov, ktorí ešte aj v tej zlej situácii idú nájsť nejaké riešenie a nájdu niekoho, komu dokážu hoci pod cenu tento tovar predať, tak takéhoto ideme sankcionovať? Takéhoto ideme ešte takouto sumou zaťažiť a doslova zlikvidovať?
Neprimeranou podmienkou je podľa tohto zákona peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii a tiež za prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom. Toto všetko sú veci, s ktorými je spojená nejaká dodatočná administratíva, ktorú musí urobiť nejaká osoba, ktorá k tomu potrebuje nejaké nástroje, nejaké podklady, túto osobu treba zaplatiť, treba jej kúpiť pomôcky na to, aby túto prácu mohla vykonávať, a s týmto sú opäť spojené ďalšie finančné výdavky pre ten-ktorý subjekt.
A mňa by zaujímalo, z akého dôvodu má byť zakázané za toto platiť. Ideme podnikateľom pod hrozbou pokuty prikazovať, kedy môžu a kedy nesmú znižovať kúpne ceny potravín. Nemali by sme to nechať na nich, aby vznikla skutočne zdravá konkurencia, ktorá má byť výsledkom trhového mechanizmu? Veď Slovensko je založené na trhovom mechanizme. Slovensko predsa má aj v ústave garantovanú hospodársku súťaž a má jej byť pomáhané, nemá byť ničená. A to, čo sa touto novelou chystá urobiť, tak to je presne opak toho, ako je podpora hospodárskej súťaže.
Ja som presvedčená, že tieto opatrenia, o ktorých som aj hovorila, tie administratívne a finančné záležitosti, ktoré tu opäť vznikajú, zase len spôsobia stúpanie ceny a rozhodne nie ich pokles. A potom sa naozaj nečudujme, že nám na trhoch končia, na pultoch končia, končia lacné potraviny a potom nám pani ministerka mešká na zasadnutie pléna, lebo rieši na výbore skazené mäso.
Vláda ide diktovať podnikateľom, kedy majú uhrádzať kúpne ceny, aká lehota splatnosti faktúr je primeraná, aká už primeraná nie je. Veď Obchodný zákonník vo všeobecnosti stanovuje limit splatnosti 60 dní, ktorý môže byť predĺžený, ak je splatnosť dlhšia ako 60 dní, nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam veriteľa, ktoré preňho vyplývajú zo zmluvy. Dokonca v takomto prípade je nutné dodržať dve lehoty splatnosti, viazanú na doručenie faktúry aj na dodanie tovaru, a vzhľadom na skutočnosť, že omeškanie so zaplatením faktúry v lehote splatnosti je považované v zmysle tohto návrhu aj za správny delikt, bude dochádzať k dvojitému postihu popri zákonných sankciách za omeškanie vyplývajúcich z Obchodného zákonníka. Toto sme odchytili, toto, túto duplicitu? Toto si niekto uvedomil, že to tu takto je definované?
Dovoľujem si poukázať aj na neprimeranosť výšky pokút až do 500-tisíc eur, čo bude mať likvidačné následky pre mnohých obchodníkov, pričom ministerstvo pôdohospodárstva v zmysle tohto návrhu pri určovaní pokút prihliada na vážnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie. Ide o absolútne všeobecné ustanovenie, ktoré môže byť svojvoľne zneužívané. Ako si má toto ten obyčajný obchodník predstaviť, že k nemu príde kontrolór z ministerstva s veľkou pečiatkou, zistí pár skutočností a následne sa sám rozhodne, či mu dá pokutu 30 eur alebo 500-tisíc eur? Takto to má fungovať? Veď toto sú presne princípy, ktoré zakladajú živnú pôdu pre korupciu, pre klientelizmus, pre zneužívanie moci úradníkov. Od 30 do 500-tisíc eur. A naozaj si skúsme predstaviť, že nejaký malý obchodník niekde na dedine dostane pokutu napríklad 100-tisíc eur. Čo takýto obchod spraví?
Na základe pozmeňovacieho návrhu kolegu Kondróta malo dôjsť k zníženiu pokút pri omeškaní s platením faktúr. Toto, žiaľ, na výbore neprešlo ani nemalo šancu neprejsť, pretože to pán podpredseda výboru aj stiahol, čo považujem za veľkú chybu a škodu. Ale vidím, že je prihlásený do rozpravy, tak verím, že sa to podarí. A pokiaľ ten návrh bude, bude rozumný a nebudú v ňom nejaké zádrhely, tak ho veľmi radi podporíme, pretože tie pokuty sú skutočne neprimerane vysoké a môžu byť pre mnohých likvidačné. Pokuty, penále predsa majú pôsobiť preventívne a výchovne. Nemajú likvidovať.
V tomto prípade je ešte dôležité spomenúť aj to, že Európska únia deklarovala prijatie príslušnej legislatívy k tejto problematike, ktorou budeme nejakým spôsobom viazaní. A my zase prijímame nejaký zákon, chtiac-nechtiac si naň podnikatelia budú musieť zvyknúť a následne, keď si na toto zvyknú, príde nová legislatíva a zas to budeme všetko meniť. A toto je, dámy a páni, tiež vec, na ktorú my v SaS pri každej takejto veci upozorňujeme, právna istota. Právna istota je v podnikateľskom prostredí vážna vec a pokiaľ sa pod rukami obchodníkov, podnikateľov, komukoľvek tak často menia zákony, je to naozaj veľmi zlé, veľmi škodlivé, likviduje to to podnikateľské prostredie a poškodzuje ho.
Dámy a páni, vzhľadom na to, že my v SaS na rozdiel od mnohých poslancov vládnej koalície počúvame názory tých, ktorí k problematike vedia a majú čo povedať, dovoľujem si poukázať na skutočnosť, že aj proti tomuto návrhu zákona vystúpilo viacero subjektov. Kritika nepochádza len z našich rád, ale je to aj Klub 500, ZMOS, sú to odberatelia, sú to dodávatelia, predstavitelia Asociácie priemyselných zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, Slovenská aliancia moderného obchodu a mnohí iní. Proti boli aj v minulosti určití poslanci z MOST-u – HÍD a ja som teda veľmi zvedavá, že či došlo k výmene názorov, alebo, alebo si budú stáť za svojimi tvrdeniami.
Asociácia priemyselných zväzov napríklad deklaruje, že návrh zákona významným spôsobom zasahuje do súkromných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Prekračuje sa rámec nevyhnutnej regulácie, čo má práve negatívny vplyv na podnikateľské prostredie v tejto oblasti. Slovenská aliancia moderného obchodu upozorňuje zas na to, že obchodníci budú nútení porušovať pravidlá hospodárskej súťaže. Nepôjde o efektívne zlepšenie vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi. Zákon núti do zisťovania výrobných nákladov výrobcov, ktorí si vzájomne konkurujú a ktorí sú v priamej konkurencii. S týmto tvrdením sa stotožňuje aj protimonopolný úrad.
Dámy a páni, ja chcem zdôrazniť, toto nie sú len moje slová, toto nie sú len slová klubu SaS, sú to slová vážnych autorít a mali by sme ich naozaj počúvať.
Dovoľujem si poukázať aj na tvrdenia právnych expertov z istej advokátskej kancelárie, ktorí upozorňujú na to, že takto predložený návrh zákona je v niekoľkých bodoch v rozpore s ústavou najmä z dôvodu neprimeranosti navrhovanej regulácie, ako aj z dôvodu jej diskriminačného charakteru. Toto, bohužiaľ, sa už stalo takým akýmsi štandardom tejto vlády a chcem aj v tomto pléne povedať, že pokiaľ tento zákon v takejto podobe prejde, tak zvažujeme naozaj podanie na Ústavný súd. Podľa mojich informácií ho zvažujú aj obchodníci, takže verím, že tie právne názory sú relevantné a budú vypočuté.
Republiková únia zamestnávateľov zase poukazuje na skutočnosť, že návrh sa vzťahuje aj na zmluvy mimo územia Slovenska, čo výrazne skomplikuje vzťahy v medzinárodnom obchode.
Dámy a páni, už len na záver, slovenské hospodárstvo sa zakladá na princípoch trhovej ekonomiky a princípoch voľnej hospodárskej súťaže, čo máme zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Je úlohou vlády túto hospodársku súťaž podporovať, nie ju ničiť. Tento návrh je jedným z mnohých z dielne vládnucej koalície, ktorý predstavuje abnormálny zásah do zmluvnej voľnosti a trhového hospodárstva, vytvára zbytočné bariéry pre podnikateľov.
Pokiaľ pani ministerka Matečná deklaruje, že jeho prijatím budú obchodné vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín férovejšie a vyváženejšie, tak ja si dovolím nesúhlasiť. Nebudú. Toto žiadnej hospodárskej súťaži ani konkurencii, ani kvalite, ktorá zo zdravého trhového mechanizmu vyplýva, toto nespôsobí. Je tieto veci potrebné nechať na jednotlivých obchodníkov, aby si dojednali vzťahy tak, ako sú pre nich vhodné a výhodné. Pretože len to je zdravá konkurencia. A len keď existuje zdravá konkurencia v neregulovanom odvetví, a ja podotýkam, že toto nie je regulované odvetvie, tak ten trhový mechanizmus má byť zachovaný a nemajú byť doňho robené žiadne vplyvy zo strany vlády.
A možno len posledná otázka: Prečo len v potravinách? Prečo si SNS vytypovala obchodníkov s potravinami, ktorých tu neustále v tejto sieni atakuje, ktorým neustále do svojho segmentu, do svojho podnikania vstupuje? Raz sú to veľké reťazce, ktoré im stoja v ceste, potom sú to obchodníci, potom sú to farmári, jednoducho neustále je tento segment skúšaný vašimi návrhmi zákonov. Ja verím tomu, že príde doba, kedy tieto veci z ich vzťahov odstránime, kedy im necháme voľné ruky a kedy to necháme na konkurenciu. Verím tomu, že toto spôsobí zvýšenú kvalitu a znížené ceny potravín.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 10:42 - 10:44 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela možno zdôrazniť alebo podčiarknuť niektoré veci z toho, ktoré hovoril môj predrečník, ktoré tu odzneli, a síce, že okrem tej vecnej stránky že dôjde v dôsledku tohto zavedenia odvodu k zvýšeniu cien potravín, to má vážne úskalia aj v tej formálnej stránke, a to je tá ústava a to je ten rozpor s právom európskej legislatívy.
A o tej diskriminácii tu bolo veľmi veľa povedané, tá naozaj pôsobí veľmi škodlivo, veľmi poškodzujúco a predpokladám, že to bude mať dohru na Ústavnom súde.
Ale chcem zdôrazniť, podčiarknuť a veľmi jasne pomenovať jednu vec, pretože my tu máme dnes precedensy z iných krajín, kde zavedenie takéhoto odvodu alebo takejto dane bolo vyhodnotené ako nezákonné, a tým pádom boli potrebné tieto peniaze vybraté z odvodu vrátiť reťazcom.
A ja sa chcem spýtať, naozaj je toto taká že vopred premyslená schéma, o ktorej vopred dnes predkladatelia vedia, že tieto odvody pôjdu do rezortu SNS, do pôdohospodárstva, ale vracať sa budú zo štátneho rozpočtu? Vážne toto je takto dopredu premyslená schéma, že my do svojho rezortu tie peniaze dostaneme a nevadí nám, že ich potom zo štátneho rozpočtu bude platiť niekto iný? Naozaj to takto je vopred premyslené? Toto treba veľmi jasne pomenovať.
Ja verím, že sa predkladatelia k tomu vyjadria.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 10:37 - 10:39 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. V prvom rade sa chcem poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré boli k veci.
K pánovi Čížovi, ja na vás neviem reagovať, ale tiež to myslím v dobrom.
Pán poslanec Zelník, vy ste, áno, vy ste hovorili, že vy vlastne idete riešiť nejakú nespravodlivosť a nejaké využívanie nejakého dominantného postavenia. Ale veď my tu máme Protimonopolný úrad, ktorý má presne takúto úlohu, a pokiaľ dochádza k nejakému zneužívaniu dominantného postavenia, má to riešiť v tom konkrétnom prípade.
Pán poslanec Baláž, vy ste teda povedali toho viac, ale stále neviem a nepovedali ste to, komu a za akých podmienok majú byť tieto prostriedky na pomoc slovenským výrobcom a potravinárom poskytnuté. Hovoríte, že to pôjde do rozpočtu, tomu rozumiem. Hovoríte, že budete mať nejakú komisiu, tomu tiež rozumiem. Ale nepovedali ste, komu, za akých podmienok, za splnenia akých podmienok tieto peniaze budú určené. Hovoríte, že rizikové situácie, rezervy na rizikové situácie, ako my máme veľmi dobrú skúsenosť s tým, ako vaši nominanti prideľujú peniaze. Veď si všetci veľmi dobre spomeňme, kde skončilo 600 eur (pozn. red.: správne "600 mil. eur") z ministerstva školstva, z ktorého musel byť zvesený z hrušky váš nominant pán Plavčan. Ako takýmto spôsobom, keď majú byť míňané peniaze, tak naozaj mi prepáčte moju veľkú, zvýšenú obavu.
Už asi nestihnem viac.
Ale, pán Farkašovský, pán poslanec, vy keď spochybňujete, že neustáli tlak na znižovanie cien potravín, nebude aj tlak na znižovanie ich kvality, tak tam ja veľmi ťažko vás asi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 10:06 - 10:22 hod.

Jana Kiššová
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 9:13 - 9:26 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, v strane SaS vítame zjednodušenie podmienok v oblasti podnikania v taxislužbe a tiež to, že vláda síce dosť neskoro, ale predsa reaguje na nové trendy v oblasti kolaboratívnej ekonomiky a podporuje využívanie digitálnych platforiem pri podnikaní v oblasti prepravy osôb, ktoré sú v súčasnosti medzi spotrebiteľmi veľmi obľúbené.
Ako sa hovorí, vývoju a trendom sa nedá uniknúť, dá sa im len prispôsobiť a vhodne na ne reagovať a čím skôr to urobíme, tým viac z toho dokážeme profitovať. Aj preto sme už v minulosti s mojimi kolegami Mirom Ivanom a Karolom Galekom v tejto oblasti podnikli množstvo rôznych krokov, či už to boli verejné diskusie, spoločné zasadnutia komisií pre dopravu a podnikateľské prostredie, alebo to bolo dokonca spoločné zasadnutie troch komisií, to bola doprava, podnikateľské prostredie a inovácie, alebo to boli nespočetné stretnutia so zástupcami či už taxikárov, alebo alternatívnych dopravcov.
V každom prípade z týchto stretnutí vzišli mnohé podnety a návrhy, ktoré vyústili do návrhu na zmenu zákona o cestnej doprave a ten sme v tomto pléne opätovne predkladali, bohužiaľ, vždy neúspešne.
No, za úspech považujeme, že sa ním vláda aspoň inšpirovala a prináša do pléna veľmi podobný svoj vlastný návrh. Aj keď mohol byť trošku ambicióznejší, no v každom prípade aj za daných okolností ho považujeme za významný krok vpred.
Keď som si prechádzala vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu zákona, našla som veľa relevantných návrhov, ktoré napriek tomu, že by boli užitočné a boli rozumné, tak neboli zo strany ministerstva dopravy z nejakého dôvodu akceptované.
Spomeniem v tejto súvislosti aspoň niektoré, ktoré boli predložené či už Republikou úniou zamestnávateľov, Americkou obchodnou komorou, Inštitútom INESS, alebo predstaviteľmi platforiem či už Taxify, Uber, ktorých sa, samozrejme, táto téma bezprostredne a veľmi významne dotýka.
Asi najviac pripomienok bolo spojených s navrhovanou účinnosťou tohto zákona, ktorý je stanovený na 1. apríla 2019. A nedá mi nespomenúť, že vždy, keď sa v tejto snemovni prijíma nejaká nová povinnosť pre niekoho alebo zavedenie nejakej novej dane, alebo nového poplatku, alebo niečoho, čo teda naozaj spôsobuje povinnosť, tak tam sme veľmi rýchli, ale keď ideme niečo uľahčiť, zjednodušiť, zrýchliť, tak vtedy si naozaj dávame načas a vtedy sa účinnosť odkladá. A ja si myslím, že toto je návrh, ktorý mohol mať rýchlejšiu účinnosť, ako je 1. 4.
Tento návrh sa pripravoval dva roky, čo je, ak berieme do úvahy, akou rýchlosťou sa vyvíjajú moderné technológie a kolaboratívna ekonomika, je to veľmi dlhá doba. Vláda napriek nespravodlivým podmienkam na podnikanie v oblasti osobnej dopravy so zmenami veľmi dlho otáľala.
Ako nám je všetkým jasné, táto situácia vyvolávala mnohé konflikty, pretože dve skupiny podnikateľov si nemôžu pri tak rozdielnych podmienkach konkurovať. Jedni sa cítili voči druhým znevýhodnení a tí zvýhodnení, tí bez tých licencií, tí len krčili ramenami. Tieto problémy sa eskalovali, pamätáme si tu mnohé veľmi dusné atmosféry situácie, dokonca niečo, čo už javilo známky nejakého štrajku, a toto všetko malo bezprostredne negatívny dopad nielen na stovky aktívnych vodičov, ale, samozrejme, sa to prenášalo aj na desaťtisíce aktívnych cestujúcich. A toto je situácia, pred ktorou nemôže štát strkať hlavu do piesku. Je to situácia, ktorú bolo potrebné riešiť oveľa, oveľa skôr.
Na toto poukazujem aj v kontexte napríklad toho, že pred pár dňami vláda schválila návrh na skrátené legislatívne konanie ohľadom novely zákona o službách zamestnanosti, kde chceme uľahčiť dovážanie zamestnancov z tretích krajín, a tu sme si vedeli veľmi, veľmi urýchliť tú cestu, ako dostať zákon do života. Ale keď majú problémy naši slovenskí prepravcovia a taxikári, tak sme museli čakať dva roky a ešte aj tá účinnosť teda nechá na seba chvíľku počkať.
Toto sa tu stáva snáď pravidlom. Napríklad aj zákon o osobitnom odvode obchodných reťazcov navrhujete prijať s účinnosťou od 1. 1. 2019, a pritom je aktuálne tiež v druhom čítaní, na tejto schôdzi dokonca bude rokovaný ešte aj po tomto zákone.
Tým chcem povedať, že keď vláda naozaj chce, tak vie konať oveľa rýchlejšie a ja si veľmi želám, aby chcela aj v prípadoch, keď vie svojím návrhom niekomu pomôcť.
Ďalším veľmi dôležitým návrhom z medzirezortného pripomienkového konania, ktorý tiež neuspel, a toto sme tiež my navrhovali, aby platnosť koncesie bola časovo neobmedzená. Sme presvedčení, že ak raz žiadateľ splnil všetky zákonné podmienky pri prvej žiadosti o koncesiu, opakované preukazovanie spĺňania týchto podmienok vedie k ďalšej byrokracii, vedie k zdĺhavému procesu a v neposlednom rade aj k práci navyše pre štátne orgány. Veď tu máme kontrolné mechanizmy, ktoré predsa dohliadnu na splnenie podmienok zo strany jednotlivých subjektov. Pokiaľ ministerstvo v tomto prípade argumentuje, že aj ostatné doklady v oblasti cestnej dopravy majú obmedzenú platnosť, tak ja si myslím, že toto je veľmi nedostatočný argument. Dostatočný argument by bol, keby naozaj bolo opodstatnené to skončenie tej platnosti, alebo teda expirácia tohto, tohto dokladu, a to, že však, však aj inde to tak platí, to, to je veľmi, veľmi teda slabé, až, až to teda javí známky, že na to skutočne nie sú žiadne rozumné dôvody.
A spomínam to v kontexte toho, že vláda sa na jednej strane tvári, že bojuje proti byrokracii, máme tu už niekoľký balíček ohlasovaný, protibyrokratický, a máme tu vyhlásenú vojnu byrokracii. A tú, ktorú máme priamo pod nosom, tak tú nevidíme, alebo asi aj vidíme, ale asi ju nechceme riešiť.
A tiež by ma zaujímalo, z akého dôvodu je v zákone povinnosť označiť každé prevádzkované vozidlo na predných ľavých a predných pravých dverách obchodným menom prevádzkovateľa taxislužby. Veď ten, kto si chce tú reklamu robiť, tak si môže kľudne oblepiť aj celé auto. A iný, možno nejaký študent alebo možno niekto, kto má túto činnosť len popri nejakej inej práci a to auto využíva aj na iné účely a nemá zapotreby si auto oblepovať a robiť si takúto reklamu, tak to jednoducho neurobí. Možno je to nejaký študent, ktorý dve-tri hodiny denne, možno päť hodín týždenne si takto privyrába a stačí mu mobilný telefón, stačí mu aplikácia. Chúďa, trochu voľného času a nepotrebuje si oblepiť celé auto.
V kontexte toho strana SaS predkladala na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o cestnej doprave, v zmysle ktorej by sa zakotvilo výhradné používanie označenia vozidiel s označením taxi len pre vozidlá taxislužby a zároveň zákaz používať toto označenie inými vozidlami ako vozidlami taxislužby. Ako akási menšia výhoda pre klasických taxikárov. Aj tu ste si mohli, pán minister, zobrať príklad, tak ako pri niektorých iných návrhoch, ja si myslím, že aj toto by, tak ak nie uľahčilo, ale aj uľahčilo, aj trošku zlacnilo, ale, ale minimálne, minimálne tak skomfortnilo tým prevádzkovateľom, takým tým, tým, čo to nemajú ako full time job.
Podľa tohto návrhu je prevádzkovateľ taxislužby povinný zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom vodičov vozidiel taxislužby, ktorí sú v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi taxislužby. Tak tu tiež nerozumiem, z akého dôvodu nemôžu byť zamestnávaní na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Toto by niektorým takisto uľahčilo podnikanie. A možno to má nejaký dôvod, ale ja ho naozaj nevidím, ani, ani doteraz si myslím, že nebola táto otázka zodpovedaná.
Ako poslednú výhradu, ktoré chcem spomenúť a ktorou sme mohli prispieť ku kvalitnejšiemu návrhu, spomeniem povinné psychotesty. Ozaj ani tu neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý majú byť povinné. Každý, kto získa vodičské oprávnenie, nimi musel prejsť, a teda táto povinnosť je duplicitná a zbytočná. A navyše neexistuje žiadna analýza, ktorá by potvrdzovala význam alebo aspoň zvýšenú bezpečnosť pre zákazníkov, ak má vodič, ktorý ich vezie, absolvované tieto testy dvakrát.
A tu spomeniem ešte jednu vec. Často sa pri mnohých návrhoch, kde nie sú relevantné argumenty, spomína bezpečnosť. No aj opatrenie, ktoré má zvýšiť bezpečnosť, aj, aj toto tvrdenie by malo byť niečom podložené, aký presne má vplyv takého opatrenie na bezpečnosť. Pretože ak pri každej príležitosti chceme povedať, že lebo bezpečnosť, tak to je veľmi, veľmi nebezpečné. Pretože takto naozaj môžeme skončiť, že všetci budeme sedieť s helmami na hlavách ešte aj v autách a s chráničmi na nohách a na rukách a neviem kde všade. Možno sa budeme musieť pohybovať v autách dvadsaťkilometrovou rýchlosťou, lebo bezpečnosť, lebo však ide nám teda o tú bezpečnosť.
Ale, dámy a páni, aj toto musí mať niekde nejaké reálne rámce. Teda ak neexistuje argument iný ako, lebo bezpečnosť, tak som toho názoru, že tam by sa takého podmienky nemali dávať, lebo naozaj skončíme veľmi zle. A som presvedčená, že psychotesty takéto rozumné, relevantné, racionálne argumenty nemajú. Nie sú ničím iným, len ťahaním peňazí z vreciek taxikárom. O čom svedčí aj to, ako sú kvalitne vykonávané a častokrát sú robené naozaj len, len úplne, úplne formálne.
Vážené dámy, vážení páni, ako som už uviedla, my vítame túto, túto snahu a vítame v podstate akúkoľvek snahu, ktorá smeruje k zlepšeniu podnikateľského prostredia na Slovensku. A táto novela takým krokom je. A ako som už povedala, napriek tomu, že máme mnohé výhrady, považujeme ju za pozitívnu, za pozitívny krok vpred. Ale pri každej príležitosti poviem, mohla byť ambicióznejšia. Skutočne mohla byť ambicióznejšia a tie dôvody som pomenovala.
V zákone ostalo stále mnoho zbytočných podmienok, ktoré vôbec nemusia byť povinné. Mohli by pre prepravcu byť takými tými jeho konkurenčnými výhodami, ktoré - ak má pocit, že ich tí zákazníci ocenia - mohol ich on absolvovať, mohol si ich on zaviesť a mohol sa nimi pýšiť ako svojou vlastnou konkurenčnou výhodou. Nemuseli tieto veci ostať ako povinnou povinnosťou pre, pre všetkých taxikárov, pretože toto všetko, samozrejme, navyšuje cenu. Akákoľvek povinnosť, ktorú podnikateľ, ktorý predáva svoje služby alebo tovary, má, toto všetko sa prejaví v cene. Áno, aj byrokracia sa prejavuje v cenách.
Napriek tomu a napriek mojim výhradám opakujem, klub SaS tento návrh podporí.
A nedá mi nespomenúť, pretože myslím si, že aj to treba povedať a poďakovať ministerstvu dopravy, že pri tvorbe tohto zákona naozaj spolupracovali, že aj prijali vždy pozvanie na rôzne stretnutia, ako aj na spoločné zasadnutie komisie. Myslím si, že ten priestor na diskusiu bol, a to, akým smerom smeruje kultúra politická a kultúra diskusií v tomto pléne, tak musím toto naozaj vyzdvihnúť, že, že bola by som veľmi rada, keby to bolo štandardom aj inde. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 12:30 - 12:31 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Určite áno, toto je dobrá poznámka. Ja som to možno nepovedala v tom svojom vystúpení. Toho 1. januára dávame z toho dôvodu, že si myslíme, že prispejeme k takej tej právnej stabilite, k takej tej právnej istote, to znamená, aby sa pre podnikateľov čo možno najviac zmien a povinností vždy dávalo s účinnosťou k 1. januáru, aby jednoducho každý kalendárny rok každý podnikateľ vedel, aké povinnosti nové ho čakajú, a aby sa nestávalo to, čo je dnes už takým bežným štandardom, že v priebehu roku sa vám pod rukami mení strašne veľké množstvo zákonov.
Čiže boli by sme radi, keby tie povinnosti pribúdali vždy k 1. januáru. Čiže z tohto dôvodu posun až, až k 1. januáru.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 12:24 - 12:29 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja sa vo svojom vystúpení zameriam len na časový aspekt nadobudnutia účinnosti tejto právnej normy.
Ako predsedníčku hospodárskeho výboru ma oslovujú ľudia z praxe, predovšetkým podnikatelia z oblasti drobných prevádzok, ktorí sa na tento nový režim nevedia pri mnohých iných rôznych povinnostiach prispôsobiť tak rýchlo, ako sa navrhuje k tomuto zákonu účinnosť. Prejsť na tento nový systém si vyžaduje nielen náklady, ale aj náklady, ale aj potrebu nadobudnutia nového, nového, nového technického zabezpečenia a, samozrejme, aj potrebu zaškolenia. A problém budú mať práve tí drobní, bude mať množstvo drobných prevádzok, hlavne malých prevádzok s nižším a nízkym štandardom, a tak ak chceme, aby zákon dodržiavali, tak by sme im tú možnosť mali dať a tá možnosť začať toto riešiť od 1. januára je veľmi šibeničný termín, a preto navrhujem aj s kolegami Eugenom Jurzycom, Jozefom Rajtárom zmeniť účinnosť, a preto predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý účinnosť zákona posúva o jeden rok, teda na 1. januára 2020, a takisto adekvátne o rok posúvame iné termíny, ktoré v tomto zákone na toho 1. januára nadväzujú. Tento pozmeňujúci návrh, ak dovolíte, prečítam, a preto poprosím technikov o zastavenie časomiery, aj keď to asi nebude úplne potrebné, ale napriek tomu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to pod tlačou 1129.
1. V čl. I bode 63 § 18ce sa slová „1. januára 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2020“ v príslušnom tvare, slová „31. decembra 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra 2019“ v príslušnom tvare a slová od „1. júla 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „od 1. júla 2020“ v príslušnom tvare.
2. V čl. II sa slová „kalendárneho roka 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „kalendárneho roka 2019“ v príslušnom tvare.
3. V čl. III bode 8 § 52zt sa slová „1. januára 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2020“ v príslušnom tvare, slová „31. decembra 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra 2019“ v príslušnom tvare, slová „roka 2018“ sa nahrádzajú slovami „roka 2019“ a slová „po 31. decembri 2017“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „po 31. decembri 2018“ v príslušnom tvare.
4. V čl. VI sa slová „1. januára 2019“ nahrádzajú slovami „1. januára 2020“.
To odôvodnenie som viac-menej už zdôvodnila. Navrhuje sa posunutie navrhovaného nadobudnutia účinnosti zákona o jeden rok vzhľadom na jeho dôsledky v praxi a nové povinnosti, ktoré obsahuje navrhovaná novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, súvisiace so zavedením online registračných pokladníc eKasa. V súvislosti so zmenou v článku VI o účinnosti sa navrhuje úprava temporálnych a intertemporálnych ustanovení aj v ostatných článkoch predloženého zákona.
Chcem ctené plénum poprosiť o podporu posunutia tejto účinnosti. Naozaj vyhneme sa mnohým problémom, ktoré, ktoré vyplývajú nie z neochoty prispôsobiť sa novému režimu, ale z nemožnosti.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.12.2018 12:06 - 12:06 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem pekne. Chcem informovať členov hospodárskeho výboru, že dnes o 13.15 hod. zvolávam hospodársky výbor a budeme v miestnosti č. 148. Je to pôdohospodársky výbor. Dnes 13.15 hod. hospodársky výbor. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 12:24 - 12:25 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rada doplnila ešte jednu vec k tým nízkym mzdám, o ktorých môj predrečník hovoril. Nielenže my kupujeme na Slovensku pracovné miesta, ktoré nie je kým obsadiť, my kupujeme miesta s nízkou pridanou hodnotou a toto je tiež jeden obrovský problém tohto celého procesu. My zo Slovenska budujeme montážnu dielňu. Nám zo Slovenska odchádzajú mozgy, odchádzajú kvalifikovaní, šikovní mladí ľudia, ktorí sa chcú veľmi aktívne zapojiť do pracovného procesu, a my týchto ľudí vyháňame, pretože, pán minister, mladí ľudia nechcú všetci stáť pri páse v montážnej dielni. Nechcú, majú iné predstavy o svojom uplatnení.
Vy kupujete za peniaze tu vyprodukované miesta pri páse pre zahraničného investora a nám odchádzajú zo Slovenska mladí ľudia, mladí šikovní ľudia a týchto mladých šikovných Slovákov nahradia Srbi, ktorí sú ochotní stáť pri páse vo fabrike. A vy mi nehovorte, že toto nebude mať dlhodobo vplyv na spoločnosť, že toto sa na tom Slovensku nejako neukáže za roky. Ako bude to Slovensko vyzerať za roky, keď toto tu my postupne, potichučky, v zrýchlenom konaní robíme? Neverím, že toto nebude mať vplyv.
Možnože sa mýlim, pán minister, ale dokážte nám to, že sa nemýlim. Dajte nám takú analýzu, ktorá vyvráti túto moju obavu.
Ďakujem.
Skryt prepis