Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2018 o 14:54 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:54 - 14:56 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ondrej, ja v plnej miere súhlasím s tou kritikou, ktorú si ty vyslovil, však na koniec v prvom čítaní som aj ja v plnej miere teda svoju kritiku k tomuto návrhu komunikovala a ty si v úvode svojho vystúpenia povedal, že tento návrh nie je nič iné, len kombinácia lobizmu a populizmu. A ja v plnej miere podpisujem to, čo si povedal, pretože ja už týždne rozmýšľam nad tým ako môže predkladateľ jedným dychom povedať, že hotelieri a majitelia lyžiarskych vlekov sú tí dobrí podnikatelia, ktorým treba pomáhať a ktorým sa všetci musíme skladať na pomoc a druhým dychom v tejto istej snemovni povedia, že zasa obchodné reťazce sú tí zlí podnikatelia, ktorých treba zaťažiť a ktorým treba zobrať. Prosím vás pekne, ja na toto nepoznám odpoveď. Ako môžete jedným dychom povedať, že toto sú tí zlí podnikatelia, ktorým treba zobrať a toto sú tí dobrí, ktorých treba zaťažiť. Ja budem veľmi rada, ak túto otázku dostaneme zodpovedanú, pretože ja sa v opačnom prípade tiež neviem zbaviť toho pocitu, že toto nie je nič iné ako úplne hlúpy lobizmus. Toto tak páchne lobizmom ako máloktorý návrh v tejto snemovni a to ich tu bolo teda hodne. A ja sa obávam, že takýmto prístupom k hospodárskej politike a k takejto selekcii podnikateľov my sa vraciame 30 - 40 rokov dozadu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 16:20 - 16:21 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu...
===== Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu, že je potrebné v ľuďoch budovať nákupný patriotizmus. No ja s tým súhlasím, ale pozrite sa ako vy idete budovať národný patriotizmus. Vy ho idete budovať tak, že najprv rozhádžete podporu, ktorá mala ísť farmárom, kadejakým neviem komu a potom chcete, týmto vy zničíte trh, fungujúci trh a chýbajúce peniaze potom chcete nechať zaplatiť obchodníkov s potravinami a samozrejme v konečnom dôsledku spotrebiteľom. No takto to je. Zbytočne krútite hlavou. Najprv sa rozkradnú podpory, ktoré mali týmto výrobcom a farmárom ísť, potom tie peniaze chýbajú a vy ich niekde hľadáte a necháte ich zaplatiť ľuďom. Na to, aj na nákupný patriotizmus je potrebné mať. Pretože pokiaľ človek, ktorý zarába minimálnu mzdu alebo zarába 500 - 600 eur a má v potravinách si rozhodnúť čo si kúpi, no tak samozrejme, že tá cena častokrát zohráva roľu. Tí ľudia na ten nákupný patriotizmus musia mať. A my dokážeme znížiť ceny potravín úplne inými mechanizmami ako takýmto. Tento mechanizmus tie ceny potravín len zvýši, veď sa vám to tu snažíme vysvetliť zhora, zdola, sprava, zľava. Píšeme o tom, hovoríme o tom, vy tomu fakt nerozumiete, že toto tie ceny potravín nezníži? Že ich to naopak len zvýši? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 16:20 - 16:21 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu...
===== Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu, že je potrebné v ľuďoch budovať nákupný patriotizmus. No ja s tým súhlasím, ale pozrite sa ako vy idete budovať národný patriotizmus. Vy ho idete budovať tak, že najprv rozhádžete podporu, ktorá mala ísť farmárom, kadejakým neviem komu a potom chcete, týmto vy zničíte trh, fungujúci trh a chýbajúce peniaze potom chcete nechať zaplatiť obchodníkov s potravinami a samozrejme v konečnom dôsledku spotrebiteľom. No takto to je. Zbytočne krútite hlavou. Najprv sa rozkradnú podpory, ktoré mali týmto výrobcom a farmárom ísť, potom tie peniaze chýbajú a vy ich niekde hľadáte a necháte ich zaplatiť ľuďom. Na to, aj na nákupný patriotizmus je potrebné mať. Pretože pokiaľ človek, ktorý zarába minimálnu mzdu alebo zarába 500 - 600 eur a má v potravinách si rozhodnúť čo si kúpi, no tak samozrejme, že tá cena častokrát zohráva roľu. Tí ľudia na ten nákupný patriotizmus musia mať. A my dokážeme znížiť ceny potravín úplne inými mechanizmami ako takýmto. Tento mechanizmus tie ceny potravín len zvýši, veď sa vám to tu snažíme vysvetliť zhora, zdola, sprava, zľava. Píšeme o tom, hovoríme o tom, vy tomu fakt nerozumiete, že toto tie ceny potravín nezníži? Že ich to naopak len zvýši? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 15:59 - 16:12 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod by som chcela povedať to, čo je asi podstatou a to je, že tento návrh zákona považujeme za zlý, nesprávny, škodlivý, je nekoncepčný, nesystémový a teraz sa pokúsim vysvetliť prečo ho za takýto považujem.
Na tomto návrhu nie je problematický len jeho obsah, ale je na ňom problematická aj jeho forma akou bol do parlamentu podaný. Napriek tomu, že táto téma je súčasťou Programového vyhlásenia vlády, tak tento návrh prichádza do tejto snemovne ako poslanecký a nie ako vládny. A na to, že ide o tak závažnú vec, považujem toto za, ak chcem byť veľmi, veľmi diplomatická, tak minimálne neštandardný, pretože si myslím, že takto zásadné veci, ktoré navyše sú v Programovom vyhlásení vlády, by mali prísť do tejto snemovne ako vládne návrhy zákona s riadnym pripomienkovým konaním, s riadnou diskusiou, s odbornou aj laickou verejnosťou. Ja chcem len veriť, že ak tu tomu nikto nerozumie, že aspoň predkladatelia rozumejú prečo zvolili túto formu.
Už si zvykáme na to, že súčasná vláda nazýva sociálnym opatrením alebo opatreniami, ktoré by mali pomáhať ľuďom, zvykáme si na to, že takto označené návrhy zákonov v konečnom dôsledku od ľudí len ťahajú peniaze. A ja som presvedčená, že v tomto konkrétnom prípade nejde o nič iné ako presne o toto a niekto tento odvod, tento novozavedený odvod bude musieť zaplatiť. Rovnako ako to bolo pri zavedení osobitného odvodu pre banky, ktoré vtedy zvyšovali svoje poplatky, aby vykryli pokles svojich príjmov. Aj tento odvod zaplatia ľudia a zaplatia ich v cenách potravín. A tie sú už u nás aj tak vysoké. Hoci ich pokles súčasná vláda sľubovala, napríklad aj vtedy, keď zavádzala zníženú DPH na niektoré vybrané základné potraviny. Napriek tomu, že táto vláda deklaruje, aj vtedy deklarovala, že jej ide o pokles cien potravín, tak tie u nás naďalej len rastú.
A ja si pomôžem pár číslami, aby to nebolo len tvrdenie od stola alebo od tohto pultu. Tak počas prvého polroka v roku 2018 medziročne vzrástli ceny potravín, dokonca o 5,4 %, čo bol najvýraznejší nárast v rámci celej Európskej únie. Ďalším faktom je, že za potraviny platia občania na Slovensku najviac z krajín V4. Ak sme v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín 100 eur, v Poľsku to bolo len 72 eur, v Maďarsku 91 a v Českej republike 95. Čiže na Slovensku je to najviac. U nás sú z týchto štyroch krajín najdrahšie potraviny. Všetky krajiny V4 majú lacnejšie potraviny a my na Slovensku dnes ideme prijať zákon, ktorý ich ešte zvýši. A ja sa chcem naozaj spýtať, že či to fakt myslíte vážne.
Takže ak predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že zavedenie zákona nebude mať žiaden vplyv na hospodárenie obyvateľstva, tak ja sa domnievam, že zavádzajú. Pomôžem si opäť nejakými číslami, v tomto konkrétnom prípade Inštitútu INES. Na jednej strane by sa mohlo zdať, že potraviny zdražejú len o 2,5 %, teda o výšku sadzby tohto odvodu, avšak odvod sa bude platiť z obratu za všetky tovary, ktoré predmetný reťazec predáva. To znamená, nielen za potraviny. Pri niektorých tovaroch, napríklad elektronika, oblečenie, reťazec ceny zvyšovať nemôže, pretože má konkurentov, ktorých sa tento odvod netýka, sú to rôzne elektroobchody alebo obchody s oblečením, kde potraviny nepredávajú a títo ak ceny zvyšovať nebudú, tak samozrejme, aj tieto reťazce ich zvyšovať nemôžu, pretože by im nevedeli konkurovať s týmito cenami. To znamená, že odvod, ktorý budú musieť platiť z obratu všetkých tovarov, budú musieť preniesť len do zvýšenia cien tých potravín. To znamená, viac ako 2,5 %. To znamená, odvod budú platiť aj tie obchody, tie obchodné reťazce, ktoré dosiahnu stanovený limit obratu a predávajú aj iné ako potraviny.
Ja si pomôžem ešte ďalšou analýzou. Z tohtoročnej analýzy slovenského farmárskeho družstva, ktorá bola vypracovaná na základe údajov Štatistického úradu a Eurostatu vyplýva, že priemerný mesačný výdavok štvorčlennej domácnosti na potraviny je 275 eur. Ak by prišlo k zvýšeniu cien len o tie 2,5 %, čo verím, že všetci uznajú, že to bude viac z toho dôvodu, ktorý som povedala, ale ak by to boli len tie 2,5%, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie o 7 eur, čo predstavuje ročne
===== domácnosti na potraviny je 275 eur. Ak by prišlo k zvýšeniu cien len o tie 2,5 %, čo verím, že všetci uznajú, že to bude viac z toho dôvodu, ktorý som povedala, ale ak by to boli len tie 2,5 %, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie o 7 eur, čo predstavuje ročne viac ako 85 eur. A toto nie je zďaleka jediný problém. Inštitút INES vo svojej analýze tiež poukazuje na skutočnosť, že spoločnosti zvyknú prenášať daňovú záťaž aj na zamestnancov. Toto je úplne bežný postup, ak vláda, resp. štát spraví nejaké opatrenie, ktorým zamestnávateľovi zvýši náklady. Zamestnávateľ sa snaží tým pádom s týmito zvýšenými nákladmi nejakým spôsobom hospodáriť, a čo je jedno z prvého, na čo sa pozrie, samozrejme, ako by vedel ušporiť inde, a to, kde inde bude chcieť ušporiť, môže byť aj na mzdách, alebo nejakých odmenách, alebo benefitoch svojim zamestnancom.
A tu treba zdôrazniť, že v maloobchode pracuje približne 25-tisíc ľudí a že maloobchod je významným zamestnávateľom hlavne v ekonomicky slabších regiónoch a je kľúčový pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Toto si treba uvedomiť. Je významný a je významný hlavne pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. A ak v tomto prípade nedôjde priamo k znižovaniu miezd, k explicitnému znižovaniu miezd, môže dôjsť k ich pomalšiemu nárastu alebo možno k redukcii benefitov zamestnancov. Takže na jednej strane umelo zvyšujeme minimálnu mzdu, vraj aby sme tlačili na rast miezd, rozdávame rekreačné poukazy, pretože chceme nejaké benefity pre zamestnancov, a druhým dychom na tej istej schôdzi schválime návrh zákona, ktorý práve zamestnávateľom zoberie možnosť nejaké iné benefity alebo zvyšovanie platov, alebo priznávanie odmien im túto možnosť zoberie.
Slovenská národná strana na obhajobu tejto osobitnej dane používa argument, že chce dosiahnuť, aby ľudia kupovali slovenské výrobky. Akoby to dnes nebolo možné. Akoby dnes na pultoch predajní neboli slovenské výrobky, ako keby tu bol niekto nútený kupovať zahraničné potraviny. Ak by si predkladatelia zanalyzovali dôvody, pre ktoré slovenské potraviny nedokážu cenou pri zachovaní istej kvality konkurovať zahraničným, možno by prišli na množstvo úplne iných opatrení v rámci podnikateľského prostredia, ktoré by im v tomto naozaj efektívne a účinne pomohli. Toto je cesta. Nie je cesta umelo podporovať a tváriť sa, že ideme niekomu diktovať, aké potraviny majú kupovať. Veď to dnes je možné. Dnes si predsa každý spotrebiteľ môže vybrať, akú potravinu si kúpi. (Zaznievanie gongu.)
Ak je deklarovaným cieľom tohto návrhu pomoc slovenským potravinárom, môže mať absolútne opačný efekt. V dôsledku zvýšenia cien potravín budú spotrebitelia nútení vyhľadávať lacnejšie tovary z dovozu, napríklad z Poľska a slovenskí potravinári, ktorí drvivú väčšinu svojej produkcie predávajú na Slovensku, budú vyššími cenami poškodení a tí menší možno dokonca až zaniknú. Respektíve môže nastať situácia, že namiesto zvyšovania cien potravín bude vyvíjaný tlak na znižovanie cien potravinárov, dodávateľov, čo pre nich bude mať rovnaký, možno aj až likvidačný efekt, pretože vždy tu existujú firmy, ktoré, ktoré fungujú na hranici toho, čo je únosné a keď sa im z toho ešte zoberie, tak to môže mať naozaj takýto efekt.
Ďalej, inštitút INES tiež poukazuje na to, že povinnosť platiť odvod môže mať veľké množstvo maloobchodov. Bude to akákoľvek predajňa, ktorá v množstve 10 % z obratu predáva potraviny a zároveň má prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Čiže môžu tam patriť aj malé predajne zapojené v alianciách, pretože aj aliancia poskytujúca len marketingové alebo dodávateľské služby sa ráta za reťazec. Ak je niekto spoločníkom v dvoch eseročkách, ktoré predávajú potraviny v dvoch okresoch, hrozí mu, že štát bude naňho hľadieť ako na reťazec. Problém môže mať aj, problém môžu mať aj potravinové e-shopy, ale aj potravinári, ktorí majú veľké podnikové predajne, ktoré im zabezpečia viac ako 10 % obratu. Čiže zďaleka sa toto nedotkne len veľkých reťazcov, to, ktorý ste si vy stanovili za cieľ, že proti nim idete, idete bojovať. A chcem len veriť, že ste nedopatrením tieto možné dopady len opomenuli a že to nebol zámer.
Tento návrh má ale ešte jeden problém a vôbec nie nepodstatný. V médiách sa totiž deklaruje, že vyzbierané peniaze cez tento odvod majú slúžiť na pomoc slovenským potravinárom. No ani návrh zákona, ani dôvodová správa nehovorí o tom, ako má táto pomoc vyzerať a ako a komu, za akých podmienok bude rozdeľovaná. A podľa dôvodovej správy tohto zákona peniaze vyzbierané z odvodov pôjdu do marketingového fondu ministerstva pôdohospodárstva, ale ako sa peniaze jednotlivým producentom rozdelia, to už tento návrh zákona nehovorí. A nehnevajte sa na mňa a verím, že nie som jediná, u koho vzniká obava z dnes už pracovného nástroja celej, celej súčasnej vládnej garnitúry, že všadeprítomný klientelizmus a korupcia sú to, čo sprzní aj tento proces tejto pomoci. Ja sa naozaj neviem ubrániť tomu, že ak sa vopred nepovie, komu za akých podmienok bude niečo prideľované, zase to bude len nejaké subjektívne rozhodovanie od stola úradníkmi a toto je proste živná pôda pre klientelizmus, korupciu a nepovažujem to za správne.
A pritom my nehovoríme o zanedbateľnej sume. Hovorí sa o 120 miliónoch eur, ktoré majú byť v prvom roku vyzbierané, a toto naozaj nie je malá suma na to, aby sme jasne nepovedali, čo sa s ňou bude robiť. A ja som zachytila aj v médiách, pán poslanec Baláž povedal, že vlastne žiadny fond nebude a že to prischne rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Ja budem veľmi rada. Predpokladám, že sa vyjadrí k tomu. Budem veľmi rada, keby na toto veľmi jasne odpovedal, ako vlastne tie peniaze majú byť použité.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 15:59 - 16:12 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hneď na úvod by som chcela povedať to, čo je asi podstatou a to je, že tento návrh zákona považujeme za zlý, nesprávny, škodlivý, je nekoncepčný, nesystémový a teraz sa pokúsim vysvetliť prečo ho za takýto považujem.
Na tomto návrhu nie je problematický len jeho obsah, ale je na ňom problematická aj jeho forma akou bol do parlamentu podaný. Napriek tomu, že táto téma je súčasťou Programového vyhlásenia vlády, tak tento návrh prichádza do tejto snemovne ako poslanecký a nie ako vládny. A na to, že ide o tak závažnú vec, považujem toto za, ak chcem byť veľmi, veľmi diplomatická, tak minimálne neštandardný, pretože si myslím, že takto zásadné veci, ktoré navyše sú v Programovom vyhlásení vlády, by mali prísť do tejto snemovne ako vládne návrhy zákona s riadnym pripomienkovým konaním, s riadnou diskusiou, s odbornou aj laickou verejnosťou. Ja chcem len veriť, že ak tu tomu nikto nerozumie, že aspoň predkladatelia rozumejú prečo zvolili túto formu.
Už si zvykáme na to, že súčasná vláda nazýva sociálnym opatrením alebo opatreniami, ktoré by mali pomáhať ľuďom, zvykáme si na to, že takto označené návrhy zákonov v konečnom dôsledku od ľudí len ťahajú peniaze. A ja som presvedčená, že v tomto konkrétnom prípade nejde o nič iné ako presne o toto a niekto tento odvod, tento novozavedený odvod bude musieť zaplatiť. Rovnako ako to bolo pri zavedení osobitného odvodu pre banky, ktoré vtedy zvyšovali svoje poplatky, aby vykryli pokles svojich príjmov. Aj tento odvod zaplatia ľudia a zaplatia ich v cenách potravín. A tie sú už u nás aj tak vysoké. Hoci ich pokles súčasná vláda sľubovala, napríklad aj vtedy, keď zavádzala zníženú DPH na niektoré vybrané základné potraviny. Napriek tomu, že táto vláda deklaruje, aj vtedy deklarovala, že jej ide o pokles cien potravín, tak tie u nás naďalej len rastú.
A ja si pomôžem pár číslami, aby to nebolo len tvrdenie od stola alebo od tohto pultu. Tak počas prvého polroka v roku 2018 medziročne vzrástli ceny potravín, dokonca o 5,4 %, čo bol najvýraznejší nárast v rámci celej Európskej únie. Ďalším faktom je, že za potraviny platia občania na Slovensku najviac z krajín V4. Ak sme v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín 100 eur, v Poľsku to bolo len 72 eur, v Maďarsku 91 a v Českej republike 95. Čiže na Slovensku je to najviac. U nás sú z týchto štyroch krajín najdrahšie potraviny. Všetky krajiny V4 majú lacnejšie potraviny a my na Slovensku dnes ideme prijať zákon, ktorý ich ešte zvýši. A ja sa chcem naozaj spýtať, že či to fakt myslíte vážne.
Takže ak predkladatelia v doložke vplyvov uvádzajú, že zavedenie zákona nebude mať žiaden vplyv na hospodárenie obyvateľstva, tak ja sa domnievam, že zavádzajú. Pomôžem si opäť nejakými číslami, v tomto konkrétnom prípade Inštitútu INES. Na jednej strane by sa mohlo zdať, že potraviny zdražejú len o 2,5 %, teda o výšku sadzby tohto odvodu, avšak odvod sa bude platiť z obratu za všetky tovary, ktoré predmetný reťazec predáva. To znamená, nielen za potraviny. Pri niektorých tovaroch, napríklad elektronika, oblečenie, reťazec ceny zvyšovať nemôže, pretože má konkurentov, ktorých sa tento odvod netýka, sú to rôzne elektroobchody alebo obchody s oblečením, kde potraviny nepredávajú a títo ak ceny zvyšovať nebudú, tak samozrejme, aj tieto reťazce ich zvyšovať nemôžu, pretože by im nevedeli konkurovať s týmito cenami. To znamená, že odvod, ktorý budú musieť platiť z obratu všetkých tovarov, budú musieť preniesť len do zvýšenia cien tých potravín. To znamená, viac ako 2,5 %. To znamená, odvod budú platiť aj tie obchody, tie obchodné reťazce, ktoré dosiahnu stanovený limit obratu a predávajú aj iné ako potraviny.
Ja si pomôžem ešte ďalšou analýzou. Z tohtoročnej analýzy slovenského farmárskeho družstva, ktorá bola vypracovaná na základe údajov Štatistického úradu a Eurostatu vyplýva, že priemerný mesačný výdavok štvorčlennej domácnosti na potraviny je 275 eur. Ak by prišlo k zvýšeniu cien len o tie 2,5 %, čo verím, že všetci uznajú, že to bude viac z toho dôvodu, ktorý som povedala, ale ak by to boli len tie 2,5%, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie o 7 eur, čo predstavuje ročne
===== domácnosti na potraviny je 275 eur. Ak by prišlo k zvýšeniu cien len o tie 2,5 %, čo verím, že všetci uznajú, že to bude viac z toho dôvodu, ktorý som povedala, ale ak by to boli len tie 2,5 %, znamenalo by to mesačné výdavky rodiny vyššie o 7 eur, čo predstavuje ročne viac ako 85 eur. A toto nie je zďaleka jediný problém. Inštitút INES vo svojej analýze tiež poukazuje na skutočnosť, že spoločnosti zvyknú prenášať daňovú záťaž aj na zamestnancov. Toto je úplne bežný postup, ak vláda, resp. štát spraví nejaké opatrenie, ktorým zamestnávateľovi zvýši náklady. Zamestnávateľ sa snaží tým pádom s týmito zvýšenými nákladmi nejakým spôsobom hospodáriť, a čo je jedno z prvého, na čo sa pozrie, samozrejme, ako by vedel ušporiť inde, a to, kde inde bude chcieť ušporiť, môže byť aj na mzdách, alebo nejakých odmenách, alebo benefitoch svojim zamestnancom.
A tu treba zdôrazniť, že v maloobchode pracuje približne 25-tisíc ľudí a že maloobchod je významným zamestnávateľom hlavne v ekonomicky slabších regiónoch a je kľúčový pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. Toto si treba uvedomiť. Je významný a je významný hlavne pre ľudí s nízkou kvalifikáciou. A ak v tomto prípade nedôjde priamo k znižovaniu miezd, k explicitnému znižovaniu miezd, môže dôjsť k ich pomalšiemu nárastu alebo možno k redukcii benefitov zamestnancov. Takže na jednej strane umelo zvyšujeme minimálnu mzdu, vraj aby sme tlačili na rast miezd, rozdávame rekreačné poukazy, pretože chceme nejaké benefity pre zamestnancov, a druhým dychom na tej istej schôdzi schválime návrh zákona, ktorý práve zamestnávateľom zoberie možnosť nejaké iné benefity alebo zvyšovanie platov, alebo priznávanie odmien im túto možnosť zoberie.
Slovenská národná strana na obhajobu tejto osobitnej dane používa argument, že chce dosiahnuť, aby ľudia kupovali slovenské výrobky. Akoby to dnes nebolo možné. Akoby dnes na pultoch predajní neboli slovenské výrobky, ako keby tu bol niekto nútený kupovať zahraničné potraviny. Ak by si predkladatelia zanalyzovali dôvody, pre ktoré slovenské potraviny nedokážu cenou pri zachovaní istej kvality konkurovať zahraničným, možno by prišli na množstvo úplne iných opatrení v rámci podnikateľského prostredia, ktoré by im v tomto naozaj efektívne a účinne pomohli. Toto je cesta. Nie je cesta umelo podporovať a tváriť sa, že ideme niekomu diktovať, aké potraviny majú kupovať. Veď to dnes je možné. Dnes si predsa každý spotrebiteľ môže vybrať, akú potravinu si kúpi. (Zaznievanie gongu.)
Ak je deklarovaným cieľom tohto návrhu pomoc slovenským potravinárom, môže mať absolútne opačný efekt. V dôsledku zvýšenia cien potravín budú spotrebitelia nútení vyhľadávať lacnejšie tovary z dovozu, napríklad z Poľska a slovenskí potravinári, ktorí drvivú väčšinu svojej produkcie predávajú na Slovensku, budú vyššími cenami poškodení a tí menší možno dokonca až zaniknú. Respektíve môže nastať situácia, že namiesto zvyšovania cien potravín bude vyvíjaný tlak na znižovanie cien potravinárov, dodávateľov, čo pre nich bude mať rovnaký, možno aj až likvidačný efekt, pretože vždy tu existujú firmy, ktoré, ktoré fungujú na hranici toho, čo je únosné a keď sa im z toho ešte zoberie, tak to môže mať naozaj takýto efekt.
Ďalej, inštitút INES tiež poukazuje na to, že povinnosť platiť odvod môže mať veľké množstvo maloobchodov. Bude to akákoľvek predajňa, ktorá v množstve 10 % z obratu predáva potraviny a zároveň má prevádzky aspoň v dvoch okresoch. Čiže môžu tam patriť aj malé predajne zapojené v alianciách, pretože aj aliancia poskytujúca len marketingové alebo dodávateľské služby sa ráta za reťazec. Ak je niekto spoločníkom v dvoch eseročkách, ktoré predávajú potraviny v dvoch okresoch, hrozí mu, že štát bude naňho hľadieť ako na reťazec. Problém môže mať aj, problém môžu mať aj potravinové e-shopy, ale aj potravinári, ktorí majú veľké podnikové predajne, ktoré im zabezpečia viac ako 10 % obratu. Čiže zďaleka sa toto nedotkne len veľkých reťazcov, to, ktorý ste si vy stanovili za cieľ, že proti nim idete, idete bojovať. A chcem len veriť, že ste nedopatrením tieto možné dopady len opomenuli a že to nebol zámer.
Tento návrh má ale ešte jeden problém a vôbec nie nepodstatný. V médiách sa totiž deklaruje, že vyzbierané peniaze cez tento odvod majú slúžiť na pomoc slovenským potravinárom. No ani návrh zákona, ani dôvodová správa nehovorí o tom, ako má táto pomoc vyzerať a ako a komu, za akých podmienok bude rozdeľovaná. A podľa dôvodovej správy tohto zákona peniaze vyzbierané z odvodov pôjdu do marketingového fondu ministerstva pôdohospodárstva, ale ako sa peniaze jednotlivým producentom rozdelia, to už tento návrh zákona nehovorí. A nehnevajte sa na mňa a verím, že nie som jediná, u koho vzniká obava z dnes už pracovného nástroja celej, celej súčasnej vládnej garnitúry, že všadeprítomný klientelizmus a korupcia sú to, čo sprzní aj tento proces tejto pomoci. Ja sa naozaj neviem ubrániť tomu, že ak sa vopred nepovie, komu za akých podmienok bude niečo prideľované, zase to bude len nejaké subjektívne rozhodovanie od stola úradníkmi a toto je proste živná pôda pre klientelizmus, korupciu a nepovažujem to za správne.
A pritom my nehovoríme o zanedbateľnej sume. Hovorí sa o 120 miliónoch eur, ktoré majú byť v prvom roku vyzbierané, a toto naozaj nie je malá suma na to, aby sme jasne nepovedali, čo sa s ňou bude robiť. A ja som zachytila aj v médiách, pán poslanec Baláž povedal, že vlastne žiadny fond nebude a že to prischne rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva. Ja budem veľmi rada. Predpokladám, že sa vyjadrí k tomu. Budem veľmi rada, keby na toto veľmi jasne odpovedal, ako vlastne tie peniaze majú byť použité.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2018 9:11 - 9:22 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Budem hovoriť trošku o iných veciach, ako hovoril môj predrečník. Budem hovoriť skôr o tom, o tej časti navrhovaných zmien, ktoré mňa v tomto návrhu najviac vyrušujú.
Ako už bolo povedané, resp. ako sa aj uvádza v dôvodovej správe, návrhom tohto zákona sa okrem iného rozširuje účel poskytovania dotácií pre projekty zamerané aj na alternatívne palivá. Rozširuje sa okruh prijímateľov dotácií o subjekty, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Znižuje sa povinné spolufinancovanie z 10 na 5 % hodnoty projektu. Vypúšťa sa napr. horný limit pre použitie dotácie na úhradu miest, platov, odmien, služobných príjmov, odvodov, príspevkov, náhrad a osobných vyrovnaní zamestnancov a štatutárnych orgánov, združenia právnických osôb s účasťou ministerstva, ako aj na úhradu ostatných peňažných nárokov zamestnávateľov a tak ďalej.
Teda veľmi zjednodušene povedané, tento návrh neprináša príliš nejaké systémové zmeny alebo nejaké nové opatrenia, alebo nejaké nové nástroje, ktoré by pomohli vyrovnávať regionálne rozdiely. Tento návrh v tejto časti rieši len podmienky, komu aká výška, za akých podmienok môže byť poskytnutá formou nejakej dotácie. Podľa dôvodovej správy je deklarovaným cieľom tohto návrhu vytvoriť podmienky na podporu najmenej rozvinutých okresov a práve pri tomto by som sa chcela pristaviť.
Nie je to žiadnym tajomstvom, že už celé roky, môžem povedať asi že desaťročie sa vlády SMER-u snažia pomáhať znevýhodneným okresom, znevýhodneným regiónom a snažia sa nejakým spôsobom vyrovnávať tieto regionálne rozdiely. Snažia sa v týchto regiónoch znižovať nezamestnanosť, zvyšovať ich konkurencieschopnosť, vyrovnávať sociálne rozdiely, je tam snaha o zvyšovanie miezd a tak ďalej, ale tie výsledky, ktoré tu po desiatich rokoch tohto usilovného snaženia máme, tie nehovoria o tom, že celé to desaťročie boli prinášané efektívne riešenia. Naopak, z krajín OECD máme najväč..., má väčšie regionálne rozdiely ako Slovensko už len Turecko, Mexiko a Izrael. O tom, že sa nedarí tento cieľ napĺňať, svedčí aj fakt, že miera nezamestnanosti klesá v najmenej rozvinutých okresoch. Napriek týmto všetkým opatreniam, napriek pompéznym výjazdom do regiónov a rôznym rozdávaniam tam ďaleko pomalšie rastie mzda ako v iných regiónoch, ďaleko pomalšie sa tam znižuje nezamestnanosť ako v iných regiónoch.
Faktom je, že tieto regionálne rozdiely spôsobuje nerovnomerné rozloženie kapitálu. Samozrejme, nielen to, ale je to, je to významná vec v rámci teda Slovenska, v rámci našej krajiny. A tento hendikep sa vláda snaží celé roky nejakým spôsobom riešiť, ale tento hendikep len znásobuje tým, že väčšina dotácií smerovala práve do ekonomicky silných regiónov, teda nie na východ Slovenska, nie do slabších regiónov, ale práve naopak.
A asi je o mne známe, že nie som fanúšik dotácií, že nie som fanúšik toho, aby sa jedna skupina, či už ľudí, alebo firiem, takýmto spôsobom zvýhodňovala pred inými, ale pokiaľ už takáto dotačná politika má nejakým spôsobom niečo vyrovnávať alebo má niekomu pomáhať, tak si viem predstaviť nejaké výnimky, ale tie mali smerovať na východ Slovenska, nie na západ, ako tomu bolo do veľkej miery posledných desať rokov.
Napriek tomu, že opatrenia tejto vlády dlhodobo nefungujú, a o tom hovoria tie výsledky, nielen ja tu v pléne, tak mňa veľmi prekvapuje, že sa nikto nezaoberá tými dôvodmi. Nikto z predkladateľov, resp. fanúšikov týchto dotácií doteraz nezhodnotil výsledky, neposkytol nejakú analýzu dopadov alebo analýzu dôvodov, prečo sa tieto výsledky nedosahujú, resp. prečo to ide tak pomaly, a aké to má vlastne, vlastne reálne, reálne dopady.
Ja viem, že v jednej televíznej diskusii mi pán minister povedal, že z analýz a z rebríčkov sa ľudia nenajedia, no to je holý fakt. To, to ani ja netvrdím, že sa z nich najedia, ale analýzy sú skvelá vec na to, aby sme spoznali realitu nejakými objektivizovanými metódami, aby sme mali na stole nejaké vodítko, aby sme vedeli, kde sa nachádzame, aby sme vedeli, kde sme sa posunuli, čo niektoré opatrenia spôsobili, ako nejaké opatrenia, nástroje zafungovali alebo možno nezafungovali. Na toto sú dobré analýzy a mňa veľmi mrzí, že tu desaťročie znižujeme regionálne rozdiely nejakým spôsobom a nezanalyzujeme, prečo ten spôsob nefunguje, len v ňom ďalej pokračujeme.
A príkladom je aj tento návrh zákona, ktorý meníme za posledné dva roky už druhýkrát, a teraz naozaj hovorím len o tom, že, že sa tam menia proste podmienky pre tých, pre tých poskytovateľov a pre..., a to je možno aj moja otázka, že prečo, prečo, pán minister, nechcete zistiť, že prečo tieto dotácie, od ktorých si tak veľa sľubujete, prečo nefungujú. Prečo nehľadáte tie príčiny? Prečo nehľadáte tie dôvody toho neúspechu a prečo sa nesnažíte nájsť nejaké systémové riešenie, ktoré by tie výsledky priniesli?
To je možno ďalšia moja otázka, že ako k znižovaniu regionálnych rozdielov pomôže zníženie povinného spolufinancovania hodnoty projektu napríklad, ako ľuďom pomôžu dotácie pre združenia na ochranu spotrebiteľov. Ja naozaj som veľmi skeptická v tom, že tu budeme zasa o rok, o dva, o tri, o päť stáť, že ani tieto opatrenia žiadne regionálne rozdiely nevyrovnali ani, ani neznížili.
Vážené dámy, vážení páni, z môjho pohľadu by hospodárska politika vlády mala stáť na nepriamych nástrojoch, ako sú dane, legislatíva, kvalitný regulačný rámec - a kvalitný, tým hovorím, že, že aj tá regulácia musí mať nejaké svoje limity, nejaké, nejaké proste rozumné, rozumné rámce - vzdelávací systém, dobrá dopravná infraštruktúra, vymožiteľnosť práva, právna, legislatívna stabilita, právna istota, možno primeraná byrokracia. My sme mimoriadne prebyrokratizovaná krajina. Toto sú tie nástroje, ktoré by mohli pomôcť, a nielen teda na východe, nielen v slabších regiónoch, ale plošne, všade.
To je to, čo som už možno naznačila. Výsledkom takýchto opatrení, takých tých selektívnych, že ideme jedným o to viacej brať, aby sme nejakým vyselektovaným ľuďom, ktorým stále meníme tie podmienky, že kto ten žiadateľ alebo kto ten prijímateľ môže byť, aby sme týmto pomáhali, deformuje to podnikateľské prostredie, nepomáha to k tomu vyrovnávaniu regionálnych rozdielov a len to z môjho pohľadu prehlbuje problémy, ktoré, ktoré tu sú. A potom ja sa nečudujem, že vláda prichádza s rôznymi takými ad hoc opatreniami, pretože nič systémové zatiaľ nenašla, a tak sa snaží problémy, ktoré nevie systémovo riešiť, snaží sa ich zaplatiť, to znamená, že niekde niekomu poskytne nejaké peniaze, niekde niekomu povie, že poplatky za energie budú pre tieto vybrané firmy nižšie, pretože si uvedomujeme, že, že tak vysoké ceny energie, aké u nás pre podnikateľov sú, ich stavajú do veľmi zlej konkurenčnej nevýhody voči, voči možno okolitému svetu, a potom si vláda povie, že len, len týchto podporíme. A toto proste nie je správne.
Nie je správne nehľadať systémové riešenie a snažiť sa problémy zaplátať nejakými ad hoc riešeniami. A toto keď si robí každý rezort na vlastnom piesočku, ako sa hovorí, tak si často strieľate do kolena jedni druhým. Jedni sa snažia, a ja si viem predstaviť, že aj celkom úprimne vyrovnávajú regionálne rozdiely, a druhé ministerstvo príde s opatrením, že poskytuje príspevky na to, aby sa ľudia z týchto regiónov odsťahovali preč, čo je zasa protiopatrenie proti, proti takémuto opatreniu.
Ďalšie opatrenie, ktoré nesúvisí teda s týmto, ale, ale je tým, tým, čo chcem povedať, že vo všeobecnosti proste kazí tú politiku. Jedným opatrením sa snažíte nejako jemne znížiť odvody a druhým opatrením ich zasa zvýšite. A toto sú proste také kontra nefungujúce opatrenia, ktoré, ktoré nás brzdia podľa mňa, celé Slovensko.
A ja som presvedčená, že to, čo by fungovalo, je znížiť plošné dane jednak, jednak z príjmu ľudí, čiže zamestnancov, jednak z podnikateľskej činnosti, pretože v takomto prípade by ďaleko viacej prostriedkov zostalo jednak firmám na to, aby sa rozvíjali, aby vytvárali nové pracovné miesta, aby možno aj vedeli a dokázali dať vyššie odmeny, platy svojim zamestnancom, a, samozrejme, aj pre ľudí, ich čisté príjmy by im dali voľnejšie ruky na to, aby si zabezpečili svoje potreby, na to, aby si zvýšili kvalitu svojho života. Toto je podľa mňa cesta. To sú tie systémové opatrenia, samozrejme, zníženie odvodového zaťaženia, zjednodušenie a zlacnenie zamestnávania. Toto je cesta k podpore podnikateľského prostredia, nie neustále plátanie nedostatkov selektívnymi dotáciami.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 18.9.2018 17:54 - 17:54 hod.

Jana Kiššová
Ďakujem veľmi pekne. Tiež, pán predsedajúci, poprosím o opravu pri tlači 1085. Chcela som byť „za“ a pomýlila som sa. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 18:13 - 18:15 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ty si sa vo svojom vystúpení dotkol aj tých 13., 14. platov, ktoré, ktoré v skutočnosti v konečnom dôsledku boli, hoci veľmi komplikovaný a podľa mňa tiež nesystémový a nespravodlivý, ale v konečnom dôsledku istá forma zníženej, zníženého odvodu to bola. A keď hovorím o tej nesystémovosti, tak okrem toho, že, že to opatrenie ako také bolo nesystémové, aj ďalšie, ktoré prichádzajú ruka v ruke s takýmto opatrením, sú nesystémové. Lebo napríklad 13., 14. platom ste to akosik trošku znížili, a zároveň máme dnes v parlamente návrh zákona, ktorý, ako sme sa dozvedeli, o sociálnom poistení vytiahne na odvodoch o 50 mil. eur viacej. Tak načo sa tu hráme na nejaké krkolomné, čiastočné, nejaké drobné kozmetické znižovanie odvodov, keď druhým návrhom zákona rovno ho nejakým nepriamym spôsobom zasa, zasa vytiahnete od tých ľudí, ľudí naspäť?
Hovoril si, a s tým musím súhlasiť, že by bolo dobré podporiť cestovný ruch. No, samozrejme, ja súhlasím s tým, aby sme podporili cestovný ruch. Tak sa poďme pozrieť, aké majú poskytovatelia prekážky, byrokracie v rôznych povinnostiach, rôzne bariéry, rôzne licencie, povolenia a registrácie a neviem čo všetko. Spravme revíziu týchto povinností a vykuchajme z toho polovicu, možno dve tretiny a verte mi, že sa tým firmám uľaví. A nespravme to len pre firmy v cestovnom ruchu, spravme to pre všetky firmy, pretože byrokraciou a nezmyselnými povinnosťami sú zaťažené všetky firmy. My keby sme vykuchali mnohé povinnosti, mnohé, mnohú finančnú záťaž, ktorá naozaj v mnohých prípadoch nie je dôvodná, tak sa uľaví a my podporíme všetkých podnikateľov, nielen firmy v cestovnom ruchu. A za toto my sme! Naozaj my chceme tiež podporiť cestovný ruch, ale nie takýmto násilným, nesystémovým a hlavne nespravodlivým spôsobom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 18:00 - 18:02 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Pamula, vy ste prekvapený, lebo si myslíte, že by sme mali byť všetci radi, ak sa pomáha slabším.
No veď ja by som tiež bola rada, keby sa z verejných zdrojov pomáhalo slabším, ale toto sa práve nedeje. Veď my ideme finančne, vy idete finančne podporovať práve ľudí, ktorí už nejaké peniaze na dovolenku majú. To znamená, že majú pokryté všetky dôležitejšie potreby a majú nejaké peniaze, ktoré chcú dať na dovolenku, a až po tom, ako oni dajú svoje peniaze na dovolenku, napríklad 100 alebo až do výšky 225 eur, až potom im ten zamestnávateľ musí poskytnúť ďalšie peniaze. Veď, veď toto nemá byť priorita, veď tu je ďaleko viacej oveľa zraniteľnejších skupín, ktoré ďaleko viacej potrebujú finančnú pomoc od štátu, a to sú dôchodcovia, to sú deti, to sú, to sú hendikepovaní, zdravotne ťažko postihnutí, tam sa má sa má sústrediť pozornosť, to sú tí slabí. To nie sú tí ľudia, ktorí dostanú príspevok na rekreáciu.
A vy hovoríte, že mali by sme dať možnosť ľuďom dovolenkovať na Slovensku, to som teraz citovala. A vy si myslíte, že dnes ľudia nemajú možnosť dovolenkovať na Slovensku? No veď nech im naši poskytovatelia služieb poskytujú porovnateľné služby a za porovnateľné ceny, ako im poskytujú iné krajiny, a potom, samozrejme, že ľudia budú chodiť na Slovensko na dovolenky ďaleko viac. Dneska nemajú možnosť?
Pán poslanec Paška, vy ste začali svoje vystúpenie tým, že Slovensko nie je Bangladéš. No nie je Slovensko Bangladéš a verte mi, že súčasná vláda zo Slovenska Bangladéš robí, ale nie tým, že nemá poukážky, tou mierou korupcie, mierou škandálov, ktoré táto vláda má, vy to nedobehnete nejakými poukážkami. Vy našu civilizáciu neposuniete tým, že dáme ľuďom poukážky.
A, pani Antošová, pani poslankyňa Antošová, ja som rozhodne nechcela naznačiť, že by takéto poukážky mali byť aj na wellness, aj na, na kiná... (Prerušenie vystúpenia časomerom a ojedinelý potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2018 17:40 - 17:51 hod.

Jana Kiššová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, týmto predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku zavádza nový inštitút, tzv. rekreačné poukazy, ktoré budú musieť dávať niektoré konkrétne firmy svojim zamestnancom za istých podmienok alebo za spln..., slplne..., za spln..., až potom, čo splnia určité podmienky, teda nie všetkým, ale za istých konkrétnych podmienok.
Pán predseda Danko mi ako kritikovi tohto opatrenia, mi odkázal, že sa do sociálnej politiky vôbec nerozumiem, a možno má aj pravdu, nie je to úplne moja parketa, v každom prípade si ale dovolím spochybniť to, že toto opatrenie je akýmkoľvek spôsobom čo i len trošku sociálne.
V tomto prípade totiž nejde o nič iné, len o lacný marketingový ťah vládnej strany, ktorý je z môjho pohľadu nesystémový, je nespravodlivý, spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia, spôsobuje výrazný zásah do podnikateľského prostredia, spôsobuje nenáležitý zásah do slobody podnikania a myslím si, že je naozaj len takým populistickým nejakým gestom strany SNS. Dokonca aj zástupcovia zamestnávateľov, aj zamestnancov sú voči nemu skeptickí a toto, že taká akože vzácna zhoda, a to už je čo povedať.
Je nefér, ak sa štát tvári, že ide zaviesť nejaké sociálne opatrenie a že ide štát ľuďom niečo rozdať, a hneď následne sa okolo seba poobzerá a prstom ukáže na niekoho, kto takéto kvázi takéto sociálne opatrenie má zaplatiť, a v tomto konkrétnom prípade sú opäť zamestnávatelia. Tieto rekreačné poukazy budú musieť dať svojim zamestnancom spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov, ale tiež nie všetky spoločnosti, len také, ktoré teda zamestnávajú 50 a viac zamestnancov, a tiež nie všetkým svojim zamestnancom, ale len takým, ktorí pre túto spoločnosť pracujú nepretržite aspoň 12 mesiacov. A ja sa pýtam, čo je na tomto spravodlivé.
Čo je spravodlivé na tom, ak jeden zamestnanec pracuje vo firme, ktorá má 49 zamestnancov, a ten na takýto benefit nárok nemá a iný zamestnanec, ktorý pracuje v spoločnosti, ktorá má 51 zamestnancov, takýto, takýto nárok na takýto benefit má? A opäť sa pýtam, čo je spravodlivé na tom, ak niekto pracuje pre firmu 11 mesiacov rovnako poctivo, rovnako pracovito a takýto nárok nemá, a niekto, kto pracuje 13 mesiacov tak takýto nárok má. Čo je, prosím, na tomto spravodlivé?
Podľa dôvodovej správy sa zavedením týchto opatrení očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu a vznik nových pracovných miest v tomto odvetví. No, samozrejme, keď zákonom poviete, že za istých okolností vám štát zákonom prihráva nejaký biznis, no samozrejme, že to má pozitívny vplyv na tieto konkrétne firmy. Ale čo tie ostatné firmy, ktoré toto musia platiť bez ohľadu na to, či na to majú podmienky vytvorené, nemajú, či majú na to finančnú kondíciu alebo nemajú, tak ja sa pýtam, že, že aký dopad to má celkovo na podnikateľské prostredie, pretože ja sa obávam, že to pozitívny vplyv rozhodne nie je.
Ďalej sa pýtam, čo je sociálne na tom, že štát sa rozhodol, že ide podporovať zrovna rekreácie. To skutočne sú rekreácie na Slovensku tá vážna priorita, ktorú je potrebné finančne podporovať? Naozaj tu nemáme iné významnejšie a dôležitejšie potreby, napríklad v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, dôchodkov alebo ceny energií? Alebo mohli by sme vymenovať ix oblastí, kde naozaj si myslím, že, že je dôležité a dôvodné sa pozrieť, či by štát mal, alebo nemal podporiť. Ale naozaj rekreácie sú tou, tou oblasťou, ktorú ideme nazývať, že sociálne opatrenie?
Napriek tomu, že dnes o tomto návrhu rokujeme, stále nepoznáme jeho reálne dopady. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona sa predpokladá zvýšený dopyt po ubytovacích službách a po s tým súvisiacich službách, pričom návrh zákona má pozitívny vplyv iba, a tu zdôrazňujem, že iba na subjekty, ktoré si takýmito podmienkami SNS vybralo, to znamená iba podnikateľské subjekty, iba v oblasti cestovného ruchu, pretože tam má smerovať nejaký, nejaký ďalekohľad alebo, alebo proste tam má smerovať nejaká podpora. A toto rozhodne nepovažujem ani za systémové, ani za rozumné, ani za spravodlivé, deformuje to podnikateľské prostredie a vonkoncom to teda nie je teda sociálne.
Asi nikto nespochybní, že v prípade, ak sa umelo zvýšiť dopyt po nejakých tovaroch alebo službách, tak ceny týchto tovarov a služieb obvykle rastú. A teraz ceny ubytovacích služieb na Slovensku, keď sa zvýši po nich takýto, takýmto umelým spôsobom dopyt, tak tieto ceny s najväčšou pravdepodobnosťou budú rásť. A, samozrejme, že tým dovolenkujúcim, ktorí dostanú príspevok od zamestnávateľa, tým to zrejme až tak neublíži, ale tí, ktorí takýto príspevok nedostanú, tak pre tých ostanú len tie zvýšené, zvýšené ceny. A toto rozhodne tiež nie je, nie je fér a bude to mať opačný ako deklarovaný efekt. A väčšina ľudí, ktorí doteraz na Slovensku dovolenkovali, tak budú musieť tieto dovolenky absolvovať za vyššie ceny, pretože toto v ekonomike jednoducho platí.
Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona môže byť rekreačný poukaz vydávaný jedine vo forme elektronickej platobnej karty, ktorý má obmedzenú časovú platnosť, a systém s tým spojený je riešený podobne ako systém podpory stravovania prostredníctvom stravovacích poukazov. Systém predpokladá využitie už vybudovanej siete subjektov pôsobiacich na trhu so stravovacími poukážkami. Čiže aby zamestnávateľ poskytol rekreačný poukaz zamestnancovi, musí zaplatiť odmenu vybranej sprostredkovateľskej firme. A ak si teraz odmyslíme nejakú zbytočnú byrokraciu, ktorá súvisí s vybavovaním, platením a doručovaním a inými službami, tak poplatky síce ešte nie sú dnes známe, ale už mnohí skúsenosti so stravnými lístkami majú a vedia, že tieto poplatky rozhodne nie sú zanedbateľné. A ak už štát povedal, že tu sú nejakí zamestnanci, ktorým my chceme zabezpečiť nejaký benefit, a tuto je skupina zamestnávateľov, ktorý to má zaplatiť, prečo medzi tieto dva subjekty vkladáme tretí subjekt, ktorý to celé predraží pre obidve strany, a je to zase nejaký štátom garantovaný biznis pre niekoho. A ja sa potom naozaj neviem zbaviť pocitu, že, že viac ako sociálne cítenie vládnej strany SNS tu, tu viacej zohralo rolu možno, možno sila akéhosi lobizmu z pozadia a nebolo toto sociálne cítenie, ale, ale skôr takéto niečo.
To som už povedala, ale zopakujem. Mňa by naozaj zaujímalo, že prečo si SNS myslí, že práve dovolenky a rekreácie sú to, čo je dnes potrebné finančne podporovať. Z prieskumov motivácie zamestnancov vyplýva, že mnohí by privítali možno rôzne kurzy, možno rôzne školenia, niektorí preplácanie posilovne, niektorí wellness, niektorí plavárne, niekto zase lístky do kina, do divadla. A toto sú práve veci, ktoré ak chceme, aby zamestnávatelia ten benefitový nejaký systém svojim zamestnancom poskytovali, tak by sme to mali nechať na nich. Mali by sme to nechať na tých zamestnávateľov, aby v rámci ich možností finančných, pretože tie sú rôzne, a naozaj nie sú determinované počtom zamestnancom, sú determinované úplne inými vecami ako počtom zamestnancom, mali by sme to nechať na nich, aby sa oni rozhodli, čo pre ich zamestnancov je motivujúce, čo pre nich motivujúce nie je, a aby sme to nechali na nich a nechali im voľnú ruku v tom, akým spôsobom budú svojich ľudí odmeňovať, či to bude formou peňazí alebo formou nejakých poukážok, alebo wellnessov, alebo neviem čoho.
Ja sa neviem zbaviť pocitu, že nie je správne, ak náš štát stále viac a viac do tejto slobody zasahuje. Jednak do slobody zamestnávateľa, že ide stále diktovať, čo tomu zamestnancovi za akých okolností má poskytovať, či na to má, či na to nemá, či to, či o to ten zamestnanec má vôbec záujem, alebo nemá. A na druhej strane aj týmto spôsobom formujeme a nejak tak tlačíme tých zamestnancov do správania, ktoré by možno ani sami nevybrali.
Jednoducho ja si myslím, že spravodlivé, systémové a áno, aj sociálne by bolo nechať v tomto viacej slobody ako zamestnávateľom, tak zamestnancom. Naozaj ten tlak, ak chceme dosiahnuť niečo sociálne, by mal pôsobiť tam, aby sme znížili daňové a odvodové zaťaženie jednak zamestnávateľov, aby mali viac možností, finančných možností, dať odmeny svojim ľuďom, rozvíjať svoje podnikanie, vytvárať pracovné miesta a rovnako znížiť daňové a odvodové zaťaženie pre zamestnancov, aby ľuďom, ktorí pracujú, aby im z ich práce, z ich pridanej hodnoty, ktorú vytvorí, vytvoria, ostalo viac peňazí v čistom bez toho, aby do toho štát zasahoval, a títo ľudia si mohli vybrať, či pôjdu na rekreáciu, alebo si kúpia tenisky, alebo si kúpia wellnes pobyt, alebo jednoducho majú iné priority, lebo možno nemajú zrovna na školské pomôcky, alebo nemajú možno na lieky, alebo niektoré možno dokonca na potraviny.
Jednoducho nechajme to tých ľudí. Toto je, dámy a páni, sociálne. Nechajme viacej peňazí ľuďom, nech sa oni rozhodnú, ako ich pri pre zlepšenie svojho vlastného života použijú.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis