Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12. 10. 2017 o 17:20 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 10. 2017 17:20 - 17:22 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Výstava mŕtvych konzervovaných tiel vyvolala veľké vášne v našej spoločnosti, avšak verím, že by sa našla u väčšiny ľudí zhoda na tom, že ten dohovor, o ktorom sme hovorili v rozprave, čl. 21, ktorý hovorí o tom, že ľudské telo, jeho časti ako také nesmú byť predmetom finančného prospechu, že je absolútne správny a v podstate je to určitým spôsobom škandál, keďže mal byť implementovaný už v roku 1999 do našej legislatívy a stále implementovaná nie je. 
Tak isto si myslím, že asi každý súhlasí aj s tým, že je úplne prirodzený súhlas darcu alebo aspoň jeho príbuzného ak jeho vlastné telo alebo teda telo nebožtíka má byť použité na iný účel ako je transplantácia. A zároveň tento zákon aj nepriamo zvyšuje ochranu pred nelegálnymi obchodmi s orgánmi mŕtvych ľudí za účelom transplantácie a to sú práve tie prípady z Číny, kde je vysoké podozrenie a v niektorých prípadoch dokonca sú až štúdie, ktoré nepriamo dokazujú, že k takýmto obchodným praktikám dochádza. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 9. 2017 9:51 - 9:53 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi Blanárovi za konštruktívne vystúpenie a v podstate som rád, že súhlasil s tým, že primárny kontakt treba riešiť, chcem ešte podotknúť na to margo, že podľa dostupných údajov OECD aj hlavných lekárov VÚC až 60 % pacientov, ktorí vyhľadajú LSPP alebo urgentný príjem na Slovensku, tak urobí z toho dôvodu, že väčšina všeobecných lekárov je vo svojich ambulanciách len niekoľko hodín denne. A tuná som aj ja počul opakovane ten argument, že do 15.30 hod., ale, žiaľ, oni tam fyzicky sú do 12.00 hod., do 13.00 hod. v drvivej väčšine ambulancií, treba sa pozrieť na internet, tak toto naozaj funguje. Z tohto pohľadu vítam to, že pán minister tam zakomponoval tých 30 hodín, dal tam tú povinnosť, že musí to byť aspoň do 14.00 hod., ale je to podľa mňa málo ambiciózne, nakoľko súkromné centrá tu v Bratislave, už teraz majú skrátka ich všeobecní lekári ambulantné hodiny do 21.00 hod. večer.
Pokiaľ by toto dobre fungovalo, tak vám garantujem, že LSPP by pomaly stratilo na význame, a preto stále hovorím, že, že my ako keby sme neriešili ten dôvod, ten naozaj problém všeobecných lekárov, ktorý tu je a bude a bude ešte väčší, a snažili sa to plátať nejakým vylepšeným alebo racionalizovaným spôsobom služieb LSPP a hovorím si, to by naozaj chcelo oveľa vážnejšie prekopať tieto veci a tiež si nechám viaceré argumenty ešte potom na výbor.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 9. 2017 9:21 - 9:29 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, kolegovia, zdravotníctvo je naozaj rezort, ktorý sa bytostne dotýka každého jedného z nás, a treba povedať, že všetci sme s veľkou nádejou vzhliadali aj na nášho pána ministra, keď nastupoval do úradu, pretože si uvedomujeme, že tento rezort a celkovo systém nášho zdravotníctva v našej krajine je žalostne neefektívny, a na druhej strane máme aj veľmi zlé ukazovatele v zmysle odvrátiteľných úmrtností, dĺžky dožitia v plnom zdraví a sú to naozaj alarmujúce správy a ukazovatele.
Z tohto pohľadu mňa veľmi potešilo, že dostávame teraz do Národnej rady jeden zo zákonov, ja by som si dovolil povedať z môjho pohľadu, je to druhý zákon, ktorý naozaj občania reálne pocítia, keď nadobudne platnosť. Avšak tiež treba na druhej strane povedať, že čo vlastne pocítia, pretože na jednej strane tento zákon sa snaží kvázi vylepšovať dlhodobo nefunkčný systém, na ktorý sa sťažovali, ale treba povedať, najmä všeobecní lekári, ktorí častokrát za almužny alebo absolútne zadarmo pracovali na tzv. LSPP, teda týchto lekárskych staniciach prvej pomoci.
Na druhej strane treba povedať, že prinesie geografickú, zhoršenie geografickej dostupnosti v niektorých prípadoch, a pokiaľ nie časovej, tak a naozaj tí pacienti, ktorí sa ocitnú v nejakej vážnej situácii, ktorú budú pociťovať, že musia riešiť, budú podľa všetkého volať záchranky. A teda, a to mám zistené aj z poisťovní, návrh tohto zákonu, ono ani neprinesie reálnu úsporu poisťovniam, naopak, podľa všetkého tento zákon poisťovne ešte trošku viac zaťaží, čo by však, samozrejme, nevadilo, pokiaľ by prinieslo skutočnú kvalitu. A o tej kvalite, či bude kvalitnejšia alebo lepšia, sa dá polemizovať. Súhlasím a to je nakoniec aj priestor na diskusiu.
Ja by som sa však v tejto situácii chcel trošku povenovať, by som povedal k tomu jadru toho problému, ktorý vznikal alebo, alebo bol neriešený práve aj pri týchto lekárskych službách prvej pomoci. A je to v podstate inštitút, ktorý všeobecným lekárom kvázi umožňoval napĺňať ich poslanie, keďže oni by mali byť lekári, ktorí sú "rodinnými lekármi" každého jedného z nás. To znamená, keď máme nejakú potrebu alebo nejakú zdravotnú ťažkosť, tak v podstate ideme k tomuto svoju lekárovi. No a keď tento lekár, samozrejme, nemohol byť 24 hodín k dispozícii, tak potreboval, aby nejakým spôsobom niekto túto pohotovosť zaňho zabezpečoval. A doteraz to teda fungovalo tak, že títo lekári rotovali a slúžili v tých hodinách, kedy oni sami nevykonávali ambulancie. Pragmatika tohto je veľmi jednoduchá, pretože naši všeobecní lekári sú kapitovaní, to znamená, že dostávajú za každého jedného z nás nejakú mesačnú paušálnu platbu, či k nemu ideme, alebo nejdeme, čo ako keby hovorilo o tom, že naozaj je to lekár, ktorý nejakým spôsobom nám vykonáva tú základnú, primárnu starostlivosť a má nám byť k dispozícii. Teraz sa, samozrejme, mnohým z nich uľaví. A ten dôvod je jednoduchý. Totiž my máme vážny problém v primárnom kontakte a budeme ho mať. Tu všetci, ktorí sa tejto problematike trošku venujú, vedia, naši všeobecní lekári sú prestarnutí. Myslím, že ich všeobecne alebo stredný vek sa môže pohybovať okolo 58 rokov, 30 % z nich má viac ako 60 rokov, a treba povedať, že mnohí z nich majú vážne zdravotné ťažkosti. A z tohto pohľadu naozaj ten systém služieb už bol neudržateľný. A je to v podstate prvý vážny výkričník, že nám tu niečo nefunguje.
Tiež treba povedať, že podobný problém majú, žiaľ, aj okolité krajiny s tým, že, žiaľ, v našom zdravotnom systéme tých posledných dvadsať rokov, a teraz v úvodzovkách, sa vylepšoval systém tým spôsobom, že sa kvázi dehonestovali títo všeobecní lekári, kým všade inde vo svete týmto lekárom pribúdali kompetencie, títo lekári dostávali kompetencie tak, aby mohli veľa chorôb liečiť v počiatočných štádiách a pri chronických ochoreniach správne manažovať pacienta. U nás tomu, žiaľ, tak nie je a stávajú sa z nich častokrát dispečeri, ktorí skrátka, pacient príde k lekárovi a ten mu častokrát vypíše výmenný lístok a pošle ho niekde inde. Následkom toho je potom to, že u nás na Slovensku máme viac ako 11 návštev priemerných za rok, čo v priemere vo vyspelej Európe je 6.
Takže vidíme, že vlastne nám tu niečo nefunguje. Na základe toho nám nefunguje aj, alebo nefungovalo LSPP, no a teraz tento návrh síce rieši nejaké veci, ale ja to pri všetkej úcte chcem povedať, že mne to pripadá ako taká záplata na roztrhané nohavice. My naozaj tu potrebujeme riešiť gro toho problému a to gro toho problému je práve v tomto primárnom kontakte u týchto lekárov, ktorí sa o nás majú starať, majú byť naši rodinní lekári. Chcem povedať, že rezidenčný program tento problém nevyrieši. Keď si niekto myslí, že rezidenčný program, ktorý sme tu nabehli, že nám vyrieši tento problém, podľa mňa sa hlboko mýli. Tuná naozaj treba hĺbkovú reformu v zmysle tých kompetencií, o ktorých som hovoril, nastaviť nové pravidlá aj vôbec celkovo, ako sa ambulancie momentálne teraz prehadzujú zo starších na nových. To, že máme teraz v Poprade a v okolí kvázi vyslovenú mafiu, ktorá tieto ambulancie skupuje, nasadzuje tam ukrajinských lekárov za smiešne peniaze a na základe toho potom ona nejakým spôsobom ušetrí a vlastne blokuje častokrát našich lekárov, pretože oni môžu mať nejakého, nejakého garanta, ktorý garantuje im tú ambulanciu, a títo lekári častokrát vôbec nemajú ani naše vzdelanie.
Takže, žiaľ, je toto vážny problém, ktorý treba riešiť, a ja by som chcel povedať, že, že z tohto pohľadu je to určité sklamanie, že táto koncepcia tuná už nebola dávno vypracovaná, a keď boli ponúknuté nejaké riešenia, nie sú podľa mňa dostatočné a aj tento zákon má z tohto pohľadu možno len dočasný nejakým spôsobom riešenie a hovorím, podľa mňa štandardný pacient, ako aj my, snáď sa nám v noci nestane niečo, že budeme musieť volať záchranku, pretože tých pár percent, ktoré, aj s kolegom Suchánkom súhlasím, že ktorí vyhľadávajú aj niekedy, niekedy túto pomoc práve v tých inkriminovaných hodinách, v tých nočných hodinách. Je to naozaj jeden-dvaja pacienti za noc, čo, čo bol zhruba priemer na týchto staniciach. Ale, žiaľ, práve títo pacienti môžu byť vážni pacienti, keďže vlastne s týmto stavom idú k lekárovi o druhej, o tretej v noci. Takže toto určite nám tento systém nepomôže riešiť. Hovorím, budú sa volať asi záchranky a tým pádom, tým pádom títo pacienti budú prevážaní na urgentné príjmy našich nemocníc.
Ja len toľko aj v podstate čas ma už asi veľmi ďalej nepustí, ale v každom prípade, pán minister, ďakujeme za vašu prácu, za snahu, toto je, bolo veľmi kvalitne oddiskutované so všetkými možnými zainteresovanými. Nám sa to častokrát niekedy ľahko takto povie od tohto rečníckeho pultu, ale vy viete všetky tie tlaky, z ktorých strán sú, a čo sa dá a čo sa nedá kvázi ustáť. Plne vám rozumiem. V každom prípade tá kritika moja naozaj zostáva v tom, že, že SMER nám tu posledné roky neponúkol dobrú koncepciu a to vedenie zdravotníctva bolo, žiaľ, z môjho pohľadu nedostatočné, zlé a momentálne teraz nám mnohé veci, nebojím sa to povedať, aj vy ste to niekedy povedali, že kolabujú.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 18:41 - 18:50 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vzhľadom na to, že ste povedali, že sa mám prihlásiť, tak sa teda hlásim. Ako nechcem byť naozaj dlhý, len možno by som si dovolil pri tejto príležitosti s vami trošku polemizovať, či v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok financií, budete mať na túto tému alebo určite ste možno mali a máte dostatok dialógu s pánom ministrom zdravotníctva.
Ja na jednej strane veľmi oceňujem vašu zdržanlivosť nalievať do zdravotníctva množstvo financií, nakoniec vieme, že 80 % financií do zdravotníctva ide v podstate do súkromných rúk a veľmi dobre vieme, že častokrát to ich využitie nie je akoby malo, teda s kostolným poriadkom. A tuná je určite veľký priestor pre pána ministra zvyšovať efektivitu celého zdravotníctva a teda s tým, že vy robíte určité reštrikcie, tak ja to z tohto pohľadu naozaj oceňujem.
Na druhej strane už minulý, teda minulý návrh štátneho rozpočtu, ja by som ho v princípe nemal vôbec problém podporiť, keby sa neukázala tá vážna situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A mňa momentálne teraz naozaj dosť mrzí, že to, ako sa uvažuje, keďže ozdravný plán Všeobecnej zdravotnej poisťovni v dvoch riadkoch definuje potrebu dofinancovania 150 mil. eur z externých zdrojov, tak sa momentálne uvažuje dosť vážne aj s nejakým úverom, nejakou pôžičkou. Mňa ako občana, aj ako poslanca neteší, že by sa malo kvázi riešiť ten problém, ktorí spôsobili, pri všetkej úcte, nominanti vo vašej strane v tejto Všeobecnej zdravotnej poisťovni tým, ako hospodárili, riešiť tým, že ešte ako keby ten problém budeme posúvať ďalej a dôjde vlastne v ďalších rokoch k splácaniu tejto pôžičky, ktorá bude určite zaťažená nejakým úverom. Nejakým poplatkom možno. A to v podstate pôjde z nášho zdravotného poistenia a mne sa skratka táto vízia nepáči.
Z tohto pohľadu oveľa schodnejšia cesta by sa mi naozaj zdala dofinancovať tie zdroje cez zvýšený príspevok poistencov štátu a tam samozrejme vy musíte mať ako minister dostatočný dôvod si povedať teda, že tých zdrojov alebo že ten systém dofinancovať treba. A ja som vlastne v tej faktickej poznámke začal trošku ako keby s vami polemizovať, že či tých viac zdrojov v zdravotníctve je dostatok alebo nie je dostatok, a teda plne súhlasím s tým, že si treba zvyšovať efektivitu, ale priznám sa, že nie som až taký úplný fanda toho, toho takého škrtenia, ručné riadenie. Pretože buď dôverujeme tomu pánovi ministrovi Druckerovi, že tam nejaké veci naozaj štartuje a bude to mať svoje ovocie, alebo teda máme pocit, že skratka na neho nič iné neplatí, len to, že musí mať málo tých peňazí a to ho donúti do toho, aby tie peniaze šetril. A mne sa zdá, že tá cesta by mala byť niekde v strede. Pretože pokiaľ tých financií tam je málo, tak toto škrtenie podľa mňa vyvolá ďalšie negatívne javy, ktoré, podľa mňa hlavne zdravotníctvo je veľmi citlivý rezort, ktorým podľa mňa by sme sa mali chcieť spoločne vyhnúť.
Teda ja som začal tú polemiku s tým, že koľko financií ide do zdravotníctva v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou. Pravdepodobne ste to počuli už aj z úst ministra alebo aj z iných odborníkov na zdravotníctvo, tak ako v Čechách do zdravotníctva ide v prepočte už na obyvateľov, ako keby sme mali v rozpočte na zdravotníctvo o 530 mil. eur mať viac, keby sme sa chceli vyrovnať Českej republike. To, že u nás tie štátne nemocnice hospodária veľmi zle, to je jasné. Hovoril som o tom, že, žiaľ, minulý rok sa podľa mňa nič podstatné nestalo v ich hospodárení a hovoriť teraz o ich oddlžovaní, ja sa toho bojím. Ja na jednej strane rozumiem, že sú to európske financie, ktoré by sme mohli investovať do kapitálových výdavkov a teda do obnovy týchto nemocníc, ktoré, čo je absolútne nevyhnutné, treba. Konštatoval to národný kontrolný úrad a v podstate tie investície sú zanedbávané možno posledných dvadsať rokov, tie nemocnice nám vyzerajú strašne zle. A v porovnaní s Českou republikou, hovorí to stredoeurópsky inštitút HPI, keby sme sa chceli dostať na úroveň nemocníc v Českej republike, tak by sme museli dvadsať rokov ročne investovať 137 mil. eur.
A práve preto aj ten záväzok pána premiéra, ktorý použil v jednej televíznej debate pred voľbami v roku 2016, bolo, že chcete ako vládna strana, aby sa do zdravotníctva investovalo 100 mil. eur ročne na kapitálové výdavky práve do nemocníc. Tak musím povedať, že na tento rok ste si toľko nenaplánovali, čo je znova otázka, že prečo. Ako keď sa tej ekonomike tak darí, hovoríme o tom, že tu máme rekordný nárast odvodov a daní. Z tohto pohľadu keby sme sa pozreli, koľko aj vôbec percenta HDP ide v iných vyspelých európskych krajinách do zdravotníctva, tak opäť by sme narazili na veľký nepomer. Ako do toho slovenského zdravotníctva ide oveľa, oveľa menej, hej. Tam je to až na priemernú vyspelú západnú európsku krajinu, tam je to o nejakých 1240 eur ročne viac na hlavu.
No a teraz, keď my máme poskytovať ako slovenské zdravotníctvo rovnaký štandard kvality v porovnaní s inými európskymi krajinami, tak sa nemôžme stále skratka tváriť, že tých financií je tu dosť. A treba sa skratka teda na to pozrieť. Okej, máme možno zlú efektivitu, ja tomu rozumiem, ale, ale máme podľa mňa aj určitý podiel nedofinancovania. Takže v tomto naozaj vám želám, ako nájsť takú múdrosť, takú nejakú strednú cestou, akým spôsobom tomu ministrovi úplne nezviazať ruky, aby tých financií mal, to, aby mohol minimálne tie formy dobre realizovať, a tam určitý nejaký nárast financií on bude potrebovať, a na druhej strane aby bol naozaj v takom zdravom tlaku, aby tú efektivitu toho nášho zdravotného systému udržal alebo teda zvyšoval.
Ja len toľko chcem povedať, že tá úroveň slovenského zdravotníctva, keď sa pozrieme na tie zdravotné štatistiky, naozaj nie je lichotivá. Ako máme štvrtú najhoršiu v podstate úmrtnosť na odvrátiteľné ochorenia v rámci krajín Európskej únie. To znamená, u nás zomiera, je to 45-percentná, to znamená u nás zomiera až 11-tisíc obyvateľov ročne na choroby, ktoré by sme vedeli liečiť kvalitne fungujúcim zdravotníctvom, čo môže byť niekoľko tisíc úmrtí viac ako aj napríklad v susednom Česku ročne, čo je veľká škoda. A druhá veľmi závažná vec je, ktorá aj trošku hovorí znova o tej efektivite, a to je aj to, čo ja mám trošičku voči tej analýze a, mimochodom, dobrej robote vášho Inštitútu finančnej politiky, je, že – až som sa trochu stratil – je, že... Úplne som stratil myšlienku, pardon. Bude to lepšie (reakcia z pléna), áno, bude to lepšie. No nič, nečítam to, stratil som tú myšlienku, okej, takže v podstate ja týmto pádom... Áno, máme veľmi, už som si spomenul, máme veľmi nízky vek dožitia v plnom zdraví – 54,6 roka majú naše ženy, muži sú na tom trošku lepšie, ale v princípe to ženské číslo je dokonca najnižšie zo všetkých krajín Európskej únie. Potvrdzuje to aj taký štandardný všeobecný lekár, ktorý tvrdí, že nemusí mať ani tak veľa kapitovaných pacientov, niekedy má len 1500 kapitovaných pacientov a on má 40 až 60 ľudí denne v ambulancií, čo sa nedá vôbec ani nejakým spôsobom vyriešiť. A čo robí? No vo väčšine prípadov predpisuje lieky, oni tam prídu a na recept. To znamená, keď máme takýto vysoký podiel chorých ľudí, tak jasné je, že do tých liekov ide veľmi veľa financií. Takže sa to nedá úplne porovnávať s niektorými tými systémami, kde tá úroveň zdravotného stavu obyvateľstva je vyššia, ľudia nie sú natoľko chorí a tým pádom vlastne aj financií nemusí ísť až tak veľmi veľa do liekov. A samozrejme ten systém je celý nastavený lepšie, takže tam súhlasím s tým, že reformu treba spraviť.
Takže ja len toľko, ja ďakujem veľmi pekne za vašu prácu. Ja si myslím, že to, čo robíte aj z hľadiska vašej vlády, je dobre odvedená robota a želám vám teda veľa múdrosti v tom, ako ďalej riešiť problém toho nášho chorého zdravotníctva.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 18:01 - 18:03 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, veľmi si vážim, že ste takýmto spôsobom okamžite zareagovali a teda umožňujete diskutovať o týchto problémoch.
A k tomu oddlženiu nemocníc, ja skutočne plne podporujem vašu snahu o oddlženie až po tom, ako budeme mať istotu ozdravenia ich zlého hospodárenia. A v tomto máte naozaj moju a myslím, že aj našu plnú podporu. Treba povedať, že to sa minulý rok zatiaľ vôbec nepotvrdilo, to tempo zadlžovania bolo takmer identické a teda v tomto je to veľké sklamanie, mňa voči aj nášmu teda ministrovi Druckerovi. Ja vám len držím palce, aby ste to ustáli, aby až po tom, ako sa dokáže, že tie nemocnice sa nám opäť nebudú zadlžovať, sa oddlžili. Lebo ja rozumiem, je tu tlak z európskych fondov, chceme tým nemocniciam pomôcť. A ale určite nechceme znova naliať do niečoho peniaze, ktoré tam opäť budú chýbať po nejakom čase.
A čo sa týka a teda oceňujem, čo sa týka toho, že chcete investovať do kapitálových výdavkov. A naozaj pán minister dostal nejaké financie, i hovorili sme o nejakých 70 mil., jak to tak vyjde, ak to teda ja dobre počítam aj. A pán premiér Fico hovoril pred dvoma dňami o nejakých 100. A treba si uvedomiť, že, aspoň teda štúdia stredoeurópskeho inštitútu to hovorí, že pokiaľ by sme 20 rokov investovali 137 mil. eur, tak by sme sa dostali na úroveň nemocníc v Českej republike, čo teda hovorí o tom, že to tempo by malo byť vyššie, najmä keď sa teraz takto darí.
A ešte tých posledných 30 sekúnd využijem teda na to, že čo sa týka, ste povedali, že máme veľa zdrojov v zdravotníctve. Vyspelé európske krajiny, ale napríklad aj Česko vynakladajú v priemere na zdravotníctvo oveľa viac. V Česku boli výdavky minulý rok o 311 eur na obyvateľa vyššie, čo je o 20 % viac ako na Slovensku. V absolútnych číslach by v našom rozpočte na tento rok malo byť o 530 mil. eur viac. V EÚ je priemer na obyvateľa oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je až o 80 percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 17:41 - 17:43 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Edo Herger, za veľmi zaujímavé vystúpenie. Tam si sa venoval dosť veľa aj zdravotníctvu. Ja sám som tiež dal aj interpeláciu v tomto na ministra financií pána Kažimíra.
Chcel by som sa v podstate len tiež tak ešte opýtať, ak by sa dalo, že naozaj z tých 50 mil. eur rezervy išlo 47,4 mil. eur do iných výdavkov, ale napriek tomu potom rezort zdravotníctva, tak argumentuje pán minister Drucker, bol dofinancovaný 35 mil. eur, pamätáme si to, cez zvýšenie percenta odvodu za poistencov štátu ku koncu roka. Avšak nevieme, odkiaľ tie peniaze pán minister zobral. A tak to by ma naozaj zaujímalo, lebo v médiách len táto otázka zaznela bez nejakej odpovede, aspoň ja som si tú odpoveď nevšimol.
A tak isto ma mrzí, že bola zle odhadnutá zo strany ministerstva financií odvodová položka za tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, s čím sa potom vlastne aj zle hospodárilo poisťovniam. Tak to ma mrzí a tým pádom celý ten rozpočet bol viac-menej trošičku naozaj podfinancovaný vzhľadom aj na tie zlé ukazovatele všeobecnej zdravotnej v minulom roku, ktoré nám sa dostali na verejnosť.
Takže z tohto pohľadu veľmi pekne ďakujem za to vystúpenie a pokiaľ pán minister by nám vedel odpovedať na tieto otázky, tak bol by som vďačný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 16:28 - 16:32 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne pár viet v podstate. Možno trošku sa pozriem na tú problematiku aj z takého iného pohľadu.
Ja mám tiež pred sebou aj si to teraz aj otvorím, jeden nádherný graf, ktorý, ktorý poukazuje na to, akým spôsobom, akým spôsobom je na Slovensku v rámci škály krajín OECD, akým spôsobom sú distribuované verejné výdavky vyjadrené v percentách HDP nasmerované do podpory rodín. A musím povedať, že ten graf je zaujímavý v tom, že v podstate sa nachádzame len mierne pod priemerom krajín OECD, čo možno by sme povedali, že je neuveriteľné. Samozrejme, treba povedať, že v súčasnosti krajiny okolo nás, hlavne Višegrádskej štvorky, si uvedomili, že investícia do tzv. rodinných politík je pre nich absolútne dôležitá, strategická a tieto krajiny nás vlastne v posledných rokoch teraz výrazne predbehli a je to logické vzhľadom na demografické ukazovatele, o ktorých sme tu teraz hovorili alebo o ktorých moje kolegyne hovorili.
Ale čo je z tohto grafu, ktorý máme pred sebou, až zarážajúce, je, že podiel výdavkov, teda priamej finančnej podpory rodín v tom grafe je až neúmerne vysoká a nízka je podpora pre rodiny v oblasti investícií do služieb, ako sú napríklad jasle, škôlky, detské centrá, služby pre matky s malými deťmi, a poviem vám, napríklad pre matky, ktoré by sa rozhodli pracovať na malý nejaký čiastočný úväzok popri tom, ako vychovávajú deti a, samozrejme, veľmi nízke je najmä daňovo, najmä systém tzv. daňovo odpočítateľnej položky. A pritom veľmi dobre vieme, že priama finančná podpora formou prídavkov je najmä v sociálne marginalizovaných komunitách v našej krajine rodičmi často zneužívaná. Takže priznám sa, že ja naozaj nerozumiem takto nastavenej sociálnej politike v našej krajine, ktorá je, ktorá je podľa mňa naozaj nesprávna a zlá. A preto aj z tohto pohľadu podporujem a vítam tento náš návrh, ktorý by jednoznačne, už len aj keby došlo k redistribúcii zdrojov, tak by výrazným spôsobom mohol pomôcť.
Ďalším problém v našej krajine je nedostupné bývanie a jeho nutnosť musia rodiny častokrát riešiť cez hypotéky, čo, samozrejme, zarábajúcich rodičov núti pracovať a tým pádom je tam aj obava o to, že či tá mamička, keby sa mala starať o ďalšie deti, či ten výpadok príjmov by utiahol tú tzv. hypotéku. A opäť to hovorí o tom, že tá investícia do služieb pre rodiny je v našej krajine veľmi nízka, a je to zaujímavé a v podstate to aj len potvrdzuje ten fakt, že len 8 % žien na Slovensku v porovnaní so 40 % žien v západných krajinách popri materstve má čiastočný úväzok, čo, čo by určitým spôsobom, keby bola podporená, keby boli podporené tieto služby, viac by to posilnilo tie matky mať aj ďalšie deti a vlastne popri nejakom malom úväzku vlastne vychovávať aj tie deti a tým pádom, tým pádom by to mohlo výrazne pomôcť aj našej ekonomike a zároveň aj, aj demografii.
A tým len chcem znova potvrdiť ten, ten fakt, o ktorom sa tu teraz bavíme, že systém progresívneho daňového o bonusu je určite veľmi správny krok. A ktorý by, a ktorý sa dá relatívne jednoducho zaviesť a mohol by mať veľmi pozitívny vplyv na budúcnosť nášho Slovenska.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 12:23 - 12:47 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku síce obšírnejšie, ale pokúsil sa zhrnúť to v podstate, prečo na tento návrh zákona do Národnej rady predkladáme, a zároveň sa trošku pokúsil zhrnúť aj tie problémy, ktoré zdravotníctvo má, a prečo sme sa rozhodli dať viac-menej takúto nahrávku na smeč aj súčasnej vládnej garnitúre, nakoľko veľmi dobre vieme, pán kolega to spomenul, ja budem mnohé veci opakovať a zhŕňať po ňom, že je nevyhnutné dofinancovanie systému zdravotníctva tento rok, a tak ako každý rok, aj tento rok určite príde k navyšovaniu platieb za poistencov štátu. Aj minulý rok to tak bolo, bolo tomu v novembri, lenže bolo to spôsobom pozmeňujúceho návrhu veľmi rýchlo cez výbor a nebola k tomu adekvátna diskusia, a my sme si preto dovolili predložiť do Národnej rady teraz v tomto čase tento návrh zákona, aby mohol prejsť štandardným legislatívnym konaním, a teda s celou diskusiou, ktorú si naše zdravotníctvo v tejto situácii nutne vyžaduje. Slovenské zdravotníctvo, ako bolo aj povedané, má jednu z najhorších štatistík v prežívaní na choroby odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa optimálna zdravotná starostlivosť v našej krajine dostala všetkým, ktorú by ju potrebovali, tak až 45 % Slovákov by nemuselo umrieť, čo je závratné číslo, 11-tisíc ľudí ročne. Samozrejme, nikto nemá túto odvrátiteľnú úmrtnosť 100 %, lepšie povedané, teda na nulových hodnotách, ale vyspelé európske krajiny sa pohybujú okolo 24-25 %. Taktiež máme aj jednu z najhorších dožití v plnom zdraví, ak nie úplne najhoršie, pretože u našich žien je dokonca úplne najhoršie dožitie v plnom zdraví, je to 54,6 roka, čo v podstate vám potvrdí viac-menej každý všeobecný praktický lekár. Tieto ambulancie sú plné chorých ľudí a denne údajne cez takú štandardnú ambulanciu prejde až 40 alebo až 60 pacientov, čo sa, samozrejme, nedá ani zvládať a, samozrejme, všetci starší ľudia sú na liekoch, čo potom neuveriteľným spôsobom zaťažuje aj celý systém. A analýza organizácie Health Consumer Powerhaus o úrovni zdravotnej starostlivosti v Európe zaradilo Slovensko za rok 2016 na 23. miesto, čo sa nezdá až tak strašne zlé, avšak my by sme sa mali porovnávať napríklad s našim susedom, čo je teda Česko. Toto susedné Česko sa umiestnilo v podstate za vyspelými európskymi krajinami na 13. mieste, čo len viac-menej potvrdzuje zlý politický manažment nášho systému od rozdelenia federácie. Ale treba povedať, že je to aj otázka financií, aj to tu bolo spomenuté. Vyspelé európske krajiny dávajú do svojho zdravotného systému oveľa viac financií. Jak niekto hovorí, že s tými financiami, ktoré súčasné slovenské zdravotníctvo má k dispozícii, sa dá robiť medicína porovnateľná so Západom, tak sa hlboko mýli. Len susedné Česko dáva až o 20 % viac, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 311 eur na obyvateľa viac, a pán kolega Suchánek tu spomenul, v našom rozpočte by, keby sme sa chceli porovnať so susedným Českom, malo byť o 530 mil. eur viac. V Európskej únii priemer na obyvateľa ešte oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je o 80 % viac.
Tak sami uznáte, že s tým, čo máme skrátka špičkovú medicínu robiť nemôžme. Celý paradox tohto celého systému slovenského zdravotníctva, ktoré sa zdá byť aj dlhodobo podfinancované, neoptimálne manažované, kapitálové investície v štátnych inštitúciách sú neudržateľne nízke a neuveriteľne zanedbané, štátne nemocnice sa nám hrozivo zadlžujú, sú v nelichotivom stave, štátna poisťovňa v rekordnej strate, tak paradoxom je, že v tomto systéme si ešte stále mnohé firmy a podnikavci v zdravotníctve prídu na veľmi slušné zisky. Treba povedať, že zhruba 30 firiem, ktoré podnikajú v zdravotníctve majú ročný zisk 3 mil. eur a 50 firiem až 1 mil. eur. Len keby sme sa pozreli na poskytovateľov laboratórnych vyšetrení a ich tržieb v roku 2015, zistili by sme, že vygenerovali zisk 22 mil. eur, z toho niektorí si prišli na neuveriteľnú rentabilitu tržieb, až 40 %. A jak to ja mám nejakým spôsobom hodnotiť, tak je to naozaj daň za nedokončenú reformu exministra Zajaca a neschopnosť strany SMER - sociálna demokracia riadiť naše zdravotníctvo.
Totiž ak v tejto situácii došlo k nedokončeniu reformy a odprivatizovali sa zo slovenského zdravotníctva len tzv. lukratívne hrozienka, s tým trebalo niečo robiť, a nie sa na to pozerať a dokonca sa na tom priživovať. A takýmto spôsobom, žiaľ, 10 rokov sa pozeráme ako sa nám zdravotníctvo humpľuje a zadlžuje. To znamená, štátne inštitúcie sú enormne zadlžené, zadlžujú sa každý rok. Budeme tu počúvať o tom, že je potrebné ich oddlžiť, ale ja sa pýtam, keď ich oddlžíme, ako to to bolo aj pred chvíľkou povedané, či sa nám znova nezačnú zadlžovať. Ja nemám absolútne žiadnu indíciu, že tieto nemocnice by sa mali prestať začať zadlžovať v budúcnosti. Možno to bude oddlžené len kvôli tom, aby mohli do nich naliať ďalšie peniaze z eurofondov, pretože to je jedna z podmienok, aby neboli zadlžené, ale zoberte si, ako to vyzerá napríklad za posledný rok, a čo máme, čo máme k dispozícii čísla za éry nášho súčasného pána ministra. V roku 2015 vývoj dlhu v štátnych nemocniciach 589 mil., v roku 2016 narástol na 702 mil. To je aj viac ako tých 100 mil., čo hovoril kolega Suchánek. Takýmto spôsobom, žiaľ, sa tuná veci dejú a ja sa obávam, že po oddlžení, pokiaľ naozaj nebudú nastavené jasné podmienky, ako majú tieto inštitúcie fungovať, nebudú politickí nominanti vymenení za, za ľudí, ktorí budú mať hmotnú zodpovednosť. Nebude prijatá zákonná legislatíva, aby títo ľudia museli hospodáriť zodpovedne. Ja skrátka nemám momentálne v tejto situácii nejaký optimizmus.
Hovoril som o strate v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tak tá je kumulovaná, a to sa tu tiež snažil aj pán minister aj médiá potom, samozrejme, zobrali tieto čísla, ako keby určitým spôsobom podhodnotiť. Povedali, že výsledok hospodárenia za rok 2016 je len 112 mil. eur. No tak áno, super len 112 mil. eur za rok 2016. Samozrejme, preúčtovali nejaké straty, ako povedal kolega Suchánek, do minulého roku, ale neuhradená strata minulých rokov je 117 mil. eur, čo dokopy vytvára kumulovanú stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne 230 mil. eur. Keď si zoberieme k tomu stratu, alebo teda dlhy štátnych nemocníc, dostávame sa na miliardovú stratu v zdravotníctve a nepočítame pritom skryté dlhy.
Povedzme si trošičku, ako sme sa dostali vôbec k tomuto problému Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože, žiaľ...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak, ak dovolíte, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku odíde už tá naša detská návšteva, ak dovolíte, nepatrí sa mi, ale dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov, žiakov zo Základnej školy z Chrabrian, pokiaľ som to dobre povedal, tak dúfam... (Povedané so smiechom.) Takže buďte vítaní v Národnej rade! (Potlesk.)
Takže prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som teraz trošku ďalej pokračoval a skúsil sa pokúsiť zhrnúť dôvody, prečo sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ocitla v situácii, v ktorej sa ocitla, ktorú aj teraz a takýmto spôsobom riešime, pretože hlavný dôvod je ten, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako bolo povedané, v ozdravnom pláne má nadefinovanú dvojvetovú klauzulu. K ostatným úsporným opatreniam je investovaných 28 strán, ale v dvoch vetách je napísané, že bude nutné externé dofinancovanie našej štátnej zdravotnej poisťovni kvôli tomu, aby sa zabezpečila jej likvidita. Hej. Preto sa tu aj teraz bavíme, že sú nevyhnutné financie, dofinancovanie a relatívne urýchlene.
Dôvod vážnosti situácie je naozaj zjavný a nemocnice avizujú, že museli navyšovať platby za teda tú valorizáciu platov, ktorá každoročne prebieha, ten mzdový automat všetkých zdravotníkov a, samozrejme, aj nemocnica najprv v minulom roku veľmi vytrvalo tvrdila, že na žiadne zvýšenie v tomto roku peniaze mať nebude. Čo sa, samozrejme, zmenilo určite aj po politických tlakoch, a teda nakoniec v januári Všeobecná zdravotná, potom následne ďalšie poisťovne zazmluvnili poskytovateľom zvýšené, zvýšené, teda zvýšené výkony, tak aby mohli vykryť, vykryť potrebu nárastu platov. Avšak bolo to len do 1. 7. do roku, 1. 7. tohto roku, takže hrozilo reálne, že od 1. 7. ten systém nám skolabuje a Asociácia súkromných nemocníc naozaj hrozila rôznymi opatreniami od prepúšťania až po to, že napadne mzdový automat na Ústavnom súde, tak ako to bolo v prípade sestier. To sa, samozrejme, teraz politicky zmenilo, aj keď ja by som sa naozaj pýtal, že odkiaľ Všeobecná zdravotná nám berie tie peniaze, ale tieto zmluvy boli predĺžené do konca roka, takže ten, ten hroziaci kolaps nám už teraz našťastie nehrozí.
A prečo sa dostala naša poisťovňa do tejto situácie? Každému jednoducho logicky zmýšľajúcemu, pragmaticky uvažujúcemu politikovi je jasné, že uviedla ju do tejto, do tohto, tejto, do tohto stavu nezodpovedná politika a bola to nezodpovedná politika strany SMER. A nakoľko ich nápady, resp. balíčky, ktoré, ktoré uplatnili v minulom období, neboli dofinancované, ale len hodené na plecia poisťovní a dokonca, čo sa ukazuje aj teraz, a hovorí to otvorene aj pán minister, bol zle odhadnutý odvodový bonus. Tým pádom si vlastne môžme povedať, že SMER takto nám rozdáva sociálne bonusy a niektorí ľudia si prídu na malé prilepšenie, avšak všetkým ostatným nám hrozí takmer kolaps zdravotníctva.
Čo napríklad sa dialo v minulom roku? Poisťovne boli v minulom roku povinné vykryť navýšenie platov zdravotníckych zamestnancov, ako som hovoril, dofinancovať ambulantnú sféru po zrušení poplatkov za prednostné ošetrenie, financovať rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky či v ročnom zúčtovaní vrátiť nízkopríjmovým osobám ich odvodovo odpočítateľné položky. Len tieto opatrenia stáli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu viac ako 100 mil. eur. Ďalšiu vec si treba povedať, že, že naša štátna poisťovňa bola nezodpovedne riadená politickými nominantmi SMER-u, ktorí zazmluvnili aj to, na čo poisťovňa nemala financie. Machináciami upravili minuloročné účtovníctvo a následne si vyplatili štedré odmeny za dobrý hospodársky výsledok. Toto je skrátka realita súčasnej vládnej garnitúry. Takto sa hospodári v najväčšej štátnej poisťovni.
No a posledná vec, ktorá sa niekedy podceňuje, niekedy preceňuje, klientelistické až tunelárske praktiky nominantov SMER-u pri zazmluvňovaní zdravotnej starostlivosti. Áno, máme tu tú známu tetu Anku, masérov Kostkov. Môj názor je, že je to naozaj len vrchol ľadovca a tých, tých, takýchto zazmluvnených klientelistických je oveľa, oveľa viac.
Najväčší problém je, že ozdravný plán, viac ako polovicu problému, ako som povedal, 150 mil. eur z 265 mil. eur, ozdravný plán na túto sumu neposkytuje reálne riešenie, ale, žiaľ, iba odsúva iba problém ďalej. Kým riešeniu 115 mil. eur sa mu venuje 28 strán, tak tejto časti sú venované dva riadky, ako som spomenul, a budú nutné externé, bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z cudzích zdrojov. Lenže čo je tým v podstate myslené? Keď sa nad tým zamyslíme, tak sa nám tu vlastne vynárajú viac-menej dve možnosti. Odpredaj kmeňa, o ktorom nikto nechce ani počuť, alebo potom pôžička a úver. Ja som veľmi zvedavý, ako to tu dopadne, ale už teraz by som chcel upozorniť všetkých, že pokiaľ sa na takéto riešenie nájde pôžička alebo úver, to nielenže odsúva toto riešenie, ale aj prehlbuje problém, ktorý Všeobecná zdravotná poisťovňa má, pretože táto pôžička bude určite zaťažená nejakým úrokom, nejakými poplatkami a pôjde to opäť na ťarchu poistencov, teda z našich odvodov sa bude realizovať aj tento úrok a tieto poplatky, z odvodov, z ktorých by mala byť financovaná zdravotná starostlivosť.
Ďalší veľmi závažný fakt je, ktorý som povedal, že poisťovňa v princípe nezazmluvňuje nových poskytovateľov, a teda nedvíha limity súčasných poskytovateľov. Treba si však uvedomiť, že takýto, takýto systém alebo takto zakonzervovať zdravotnú starostlivosť nie je možné, pretože naša populácia je z roka na rok viac prestarnutá, a teda nutne limity musia byť dvíhané, len keby sme mali hovoriť o zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je to teda neúnosná situácia a ono sa hovorí, že tento ozdravný plán sa nedotkne základnej zdravotnej starostlivosti, ale keď si to preložíme do tohto, čo som povedal, tak je logické, že už tu sa šetrí na zdravotnej starostlivosti, pretože my keď nenadvihujeme limity, čo poisťovňa nerobí, my v podstate nespôsobujeme stagnáciu, ale pokles úrovne zdravotnej starostlivosti v našej krajine.
Ďalšia veľmi nepríjemná správa je a povedal už sám pán minister, že ozdravný plán, tak ako je teraz nastavený, priatelia, by trval 18 rokov. 18 rokov by bola poisťovňa v ozdravnom pláne a takéto úsporné opatrenia by sa mali kvázi vzťahovať na nás. A teraz, samozrejme, každý z nás je rád, že v rámci toho ozdravného plánu sa snaží efektívnejšie hospodáriť, snaží sa vychytávať problémy, ktoré vo financovaní niektorých položiek boli. Avšak treba jednu vec povedať, že je to naozaj neúnosný systém. A preto, a hovoril som o problémoch nemocníc, ktoré s tým majú, k tomu sa už teraz viac venovať nebudem.
Čo by som však chcel povedať je to, že situácia medzi zamestnancami Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tiež veľmi kritická. A najmä po telefonáte pána premiéra generálnemu riaditeľovi na mnohých skrátka, ktorí aj pracovali na ozdravnom pláne, a skrátka nebolo, nebolo im jednoducho a v súčasnosti naozaj niektorí kľúčoví zamestnanci už odišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a niektorí mi povedali, samozrejme, anonymne, že taká situácia alebo taká klíma, aká tam je, tam nebola 11 rokov. A čo ma viac mrzí, že niektorí kľúčoví ľudia majú na stole nové ponuky, a, samozrejme, nemusím hovoriť, že sú kvalitné konkurenčné ponuky od finančných skupín, ktoré sa snažia v našom zdravotníctve pôsobiť.
Takisto pán Kočan si dosadil do poisťovne časť svojich ľudí, ktoré síce majú aké-také skúsenosti z poisťovníctva, ale nevyznajú sa v zdravotníctve, a čo je horšie, že časť týchto ľudí je, pre nich je príznačná určitá arogancia a dokonca niektorí, čo viem dostali pozície, ktoré najskôr ani nemali definovanú pracovnú náplň.
Pozrime si len napríklad na takýto problém e-Healthu. Ten nám je všetkým veľmi dobre známy, stál minimálne 47 mil., nehovoriac o ďalších stratách. A na tento systém sa skladáme všetci, skladáme sa cez príspevky našich poisťovní, ktoré musia odvádzať do NCZI pravidelne ročne. Za minulý rok v roku 2016 takto z nášho poistenia bolo do Národného centra zdravotníckych informácií prevedených viac ako 16 mil. eur. Za tieto, za túto sumu sa buduje e-Health. Paradoxom v tejto situácii a v stave, kedy je Všeobecná zdravotná poisťovňa, je vec, že predstavte si, že čo sa stalo. E-Recept, pán minister sa s tým teraz začína chváliť, že to bude fungovať od budúceho roku. Viete, akým spôsobom sa dostaneme k e-Receptu? Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je v ozdravnom pláne, si zaplatila e-Recept alebo softvér na e-Recept od spoločnosti Mediworx, ktorá je od svojho založenia, je 100 % dcérskou firmou Dôvery, a v podstate je to ten istý systém, ktorý používa Dôvera. Ale paradox toho celého, že zaplatila to Všeobecná zdravotná poisťovňa z našich peňazí, ktorá je v ozdravnom pláne. Takže takýmto spôsobom sa pripravuje e-Health.
To o tom zadlžovaní nemocníc som hovoril, akože je to naozaj neuveriteľné, samozrejme, sú to štátne nemocnice príspevkové vrátane univerzitných a fakultných a takisto zdravotné zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tam ten dlh nám narastá. Čo je celkom pozitívne, zariadenia delimitované na obce a VÚC transformované na neziskové organizácie, tam je mierny pokles dlhu oproti roku 2015 zo 145 mil. na 125 mil. eur. No a zariadenia transformované na akciové spoločnosti, tým sa darí ako keby najlepšie, tam je ale tiež dlžoba 57 mil. eur, ale je tam tak isto pokles oproti minulému roku. Najväčší, najväčší štruktúra záväzkov po lehote splatnosti, najväčšie dlžoby sú u dodávateľov liekov a materiálu, čo, samozrejme, sa nám predražuje, pretože tie faktúry potom majú dlhú splatnosť, sú tam, samozrejme, navyšované a tak ďalej. Z toho pohľadu je, samozrejme, to oddlženie a naštartovanie dobrého ekonomického hospodárenia nemocníc nevyhnutné, pretože nás to stojí ročne milióny eur. Čo je však hrozné, je to, že v podstate tie dlžoby vznikajú aj na Sociálnej, v Sociálnej poisťovni, je to 27,3 % dlhu a treba povedať, že bolo to údajne až 50 mil. eur, ktoré štátne zdravotnícke zariadenia zadlžili Sociálnu poisťovňu v minulom roku. Takýmto spôsobom sa ten dlh nám vlastne ešte prenáša aj na ďalšie štátne inštitúcie.
Ja by som vám len chcel na porovnanie povedať, ako hospodárili české nemocnice v minulom roku, a bol som prekvapený. Hospodárili s celkovým prebytkom 17 mil. eur, krajské počet 49, zisk 6,5 mil. eur, mestské, počet 18, strata 1 mil. eur. Samozrejme, tým, že naše nemocnice sa takýmto spôsobom enormne zadlžujú z roka na rok, tak je jasné, že kapitálové investície v nemocniciach sú žalostne nízke, ak vôbec nejaké sú, a skôr sa len stále plátajú akútne diery. Ak by sme chceli dostať naše nemocnice na úroveň Českej republiky, museli by sme do nich ročne 20 rokov investovať 137 mil. eur a na úroveň rakúskych 441 mil. eur. Hovorí to štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
No, samozrejme, z toho obrovského marazmu jednoduché riešenie neexistuje, avšak v takomto systéme ešte systém nedofinancovávať a hrať sa tu na nejaké ručné riadenie nám príde ako veľký hazard. A práve preto sme ako prví minulý rok na jeseň, hneď potom, ako boli známe, ako bolo známe zlé hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a zároveň sme mali na stole návrh štátneho rozpočtu a s kolegom Alanom Suchánkom hneď zvolali tlačovú besedu kde sme upozorňovali, že ten štátny rozpočet nie je dobre nastavený a že pri zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti z minulých rokov naše zdravotníctvo nebude mať v roku 2017 dostatok finančných prostriedkov. Minister ho však, samozrejme, vtedy obhajoval, teraz už pripustil aj hroziaci kolaps v januári, zle vypočítanú odvodovú položku za nízkopríjmových zamestnancov a nutnosť dofinancovať celé zdravotníctvo.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som povedať, že naozaj jednoduché riešenia neexistujú, ale momentálne si myslím, že je dobré, aby v tejto situácii sme podporili tento návrh, ktorý predkladáme, ktorý hľadá a umožňuje jedno riešenie, ktoré by Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zbavilo dlhu, a zároveň nezaťažilo poisťovňu ďalšími záväzkami z pôžičiek a úverov a zároveň sa dofinancoval systém, ktorý je nedofinancovaný, a musíme držať pánovi ministrovi palce, že tá efektivita v tom systéme sa bude zvyšovať. Takže týmto riešením je zmena zákonu, zákona poslanca Blanára, k tomu to bolo hovorené, a ktorý znížil odvody za poistencov štátu z dnešných 3,78 % aspoň na úroveň z minulého roku, 4,41 %.
Keďže je v súčasnosti už úplne jasné, že systém sa bude musieť dofinancovať aj cez zvýšenú platbu štátu za svojich poistencov, podávame vlastne vládnej koalície pomocnú ruku, aby podporila túto základnú myšlienku v štandardnom legislatívnom procese a v druhom čítaní eventuálne upresnila číselný údaj navýšenia odvodu, keď bude mať k dispozícii ďalšie výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 11:57 - 12:00 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som navrhol zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2202 Z. z. o zdravotnom poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladáme ho do legislatívneho procesu ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V decembri 2016 schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako najväčšiu a rozhodujúcu poisťovňu v systéme verejného zdravotného poistenia. Z dôvodu rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky z novembra 2016, ktorým prišlo k zníženiu sadzby poistného pre štát z vymeriavacieho základu z priemernej úrovne predchádzajúcich dvoch rokov vo výške 4,41 % na sadzbu 3,78 %, obsahuje zverejnený a záväzný ozdravný plán pre rok 2017 stratu vo výške 187 mil. eur spôsobenú v rozhodujúcej miere výpadkom, resp. poklesom výnosov z vyššie uvedeného poistného pre štát, a to v sume 118 mil. eur oproti roku 2016, čo dokumentuje aj príloha č. 2 ozdravného plánu.
Aj preto uvedený, schválený, zverejnený a záväzný ozdravný plán na svojej prvej strane uvádza, že z hľadiska zabezpečenia platobnej schopnosti a likvidity bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2017 z cudzích zdrojov v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Cieľom predloženého návrhu zákona je teda prostredníctvom štandardného legislatívneho procesu diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky o dočasnom zvýšení sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na žiadanú úroveň. Náš návrh predložený v návrhu zákona je začať diskusie na úrovni minuloročnej priemernej sadzby, čo by znamenalo na posledné dva mesiace roku zvýšiť sadzbu na 7,56 % z vymeriavacieho základu.
Toľko moja úvodná reč. Ja potom sa neskôr ešte prihlásim ako spravodajca do rozpravy. Zatiaľ ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 10:16 - 10:17 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel na tomto mieste poďakovať aj za prejav, ale aj tým poslancom, ktorí v minulosti zvolili Václava Miku do pozície generálneho riaditeľa RTVS, nakoľko je to naozaj inštitúcia, kde, vďakabohu, nemusíme hovoriť o zlých ekonomických výsledkoch ako v mnohých iných štátnych inštitúciách, myslím teraz napríklad aj všeobecnú zdravotnú a tuná naozaj ten nominant vládnej garnitúry sa pozitívne osvedčil a ja z tohto pohľadu chcem veriť, že ten ďalší kandidát, ktorého zvolí táto poslanecká snemovňa, bude rovnako dobrý a nebudeme musieť za niekoľko rokov hľadať milióny, ako zachraňovať RTVS, podobne, ako teraz sa to hľadá v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis