Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.6.2017 o 11:57 hod.

MUDr.

Marek Krajčí

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 18:01 - 18:03 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, veľmi si vážim, že ste takýmto spôsobom okamžite zareagovali a teda umožňujete diskutovať o týchto problémoch.
A k tomu oddlženiu nemocníc, ja skutočne plne podporujem vašu snahu o oddlženie až po tom, ako budeme mať istotu ozdravenia ich zlého hospodárenia. A v tomto máte naozaj moju a myslím, že aj našu plnú podporu. Treba povedať, že to sa minulý rok zatiaľ vôbec nepotvrdilo, to tempo zadlžovania bolo takmer identické a teda v tomto je to veľké sklamanie, mňa voči aj nášmu teda ministrovi Druckerovi. Ja vám len držím palce, aby ste to ustáli, aby až po tom, ako sa dokáže, že tie nemocnice sa nám opäť nebudú zadlžovať, sa oddlžili. Lebo ja rozumiem, je tu tlak z európskych fondov, chceme tým nemocniciam pomôcť. A ale určite nechceme znova naliať do niečoho peniaze, ktoré tam opäť budú chýbať po nejakom čase.
A čo sa týka a teda oceňujem, čo sa týka toho, že chcete investovať do kapitálových výdavkov. A naozaj pán minister dostal nejaké financie, i hovorili sme o nejakých 70 mil., jak to tak vyjde, ak to teda ja dobre počítam aj. A pán premiér Fico hovoril pred dvoma dňami o nejakých 100. A treba si uvedomiť, že, aspoň teda štúdia stredoeurópskeho inštitútu to hovorí, že pokiaľ by sme 20 rokov investovali 137 mil. eur, tak by sme sa dostali na úroveň nemocníc v Českej republike, čo teda hovorí o tom, že to tempo by malo byť vyššie, najmä keď sa teraz takto darí.
A ešte tých posledných 30 sekúnd využijem teda na to, že čo sa týka, ste povedali, že máme veľa zdrojov v zdravotníctve. Vyspelé európske krajiny, ale napríklad aj Česko vynakladajú v priemere na zdravotníctvo oveľa viac. V Česku boli výdavky minulý rok o 311 eur na obyvateľa vyššie, čo je o 20 % viac ako na Slovensku. V absolútnych číslach by v našom rozpočte na tento rok malo byť o 530 mil. eur viac. V EÚ je priemer na obyvateľa oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je až o 80 percent... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 17:41 - 17:43 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán kolega Edo Herger, za veľmi zaujímavé vystúpenie. Tam si sa venoval dosť veľa aj zdravotníctvu. Ja sám som tiež dal aj interpeláciu v tomto na ministra financií pána Kažimíra.
Chcel by som sa v podstate len tiež tak ešte opýtať, ak by sa dalo, že naozaj z tých 50 mil. eur rezervy išlo 47,4 mil. eur do iných výdavkov, ale napriek tomu potom rezort zdravotníctva, tak argumentuje pán minister Drucker, bol dofinancovaný 35 mil. eur, pamätáme si to, cez zvýšenie percenta odvodu za poistencov štátu ku koncu roka. Avšak nevieme, odkiaľ tie peniaze pán minister zobral. A tak to by ma naozaj zaujímalo, lebo v médiách len táto otázka zaznela bez nejakej odpovede, aspoň ja som si tú odpoveď nevšimol.
A tak isto ma mrzí, že bola zle odhadnutá zo strany ministerstva financií odvodová položka za tie nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, s čím sa potom vlastne aj zle hospodárilo poisťovniam. Tak to ma mrzí a tým pádom celý ten rozpočet bol viac-menej trošičku naozaj podfinancovaný vzhľadom aj na tie zlé ukazovatele všeobecnej zdravotnej v minulom roku, ktoré nám sa dostali na verejnosť.
Takže z tohto pohľadu veľmi pekne ďakujem za to vystúpenie a pokiaľ pán minister by nám vedel odpovedať na tieto otázky, tak bol by som vďačný.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.6.2017 16:28 - 16:32 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne pár viet v podstate. Možno trošku sa pozriem na tú problematiku aj z takého iného pohľadu.
Ja mám tiež pred sebou aj si to teraz aj otvorím, jeden nádherný graf, ktorý, ktorý poukazuje na to, akým spôsobom, akým spôsobom je na Slovensku v rámci škály krajín OECD, akým spôsobom sú distribuované verejné výdavky vyjadrené v percentách HDP nasmerované do podpory rodín. A musím povedať, že ten graf je zaujímavý v tom, že v podstate sa nachádzame len mierne pod priemerom krajín OECD, čo možno by sme povedali, že je neuveriteľné. Samozrejme, treba povedať, že v súčasnosti krajiny okolo nás, hlavne Višegrádskej štvorky, si uvedomili, že investícia do tzv. rodinných politík je pre nich absolútne dôležitá, strategická, a tieto krajiny nás vlastne v posledných rokoch teraz výrazne predbehli a je to logické vzhľadom na demografické ukazovatele, o ktorých sme tu teraz hovorili alebo o ktorých moje kolegyne hovorili.
Ale čo je z tohto grafu, ktorý máme pred sebou, až zarážajúce, je, že podiel výdavkov, teda priamej finančnej podpory rodín v tom grafe je až neúmerne vysoká a nízka je podpora pre rodiny v oblasti investícií do služieb, ako sú napríklad jasle, škôlky, detské centrá, služby pre matky s malými deťmi, a poviem vám, napríklad pre matky, ktoré by sa rozhodli pracovať na malý nejaký čiastočný úväzok popri tom, ako vychovávajú deti a, samozrejme, veľmi nízke je najmä daňovo, najmä systém tzv. daňovo odpočítateľnej položky. A pritom veľmi dobre vieme, že priama finančná podpora formou prídavkov je najmä v sociálne marginalizovaných komunitách v našej krajine rodičmi často zneužívaná. Takže priznám sa, že ja naozaj nerozumiem takto nastavenej sociálnej politike v našej krajine, ktorá je, ktorá je podľa mňa naozaj nesprávna a zlá. A preto aj z tohto pohľadu podporujem a vítam tento náš návrh, ktorý by jednoznačne, už len aj keby došlo k redistribúcii zdrojov, tak by výrazným spôsobom mohol pomôcť.
Ďalším problém v našej krajine je nedostupné bývanie a jeho nutnosť musia rodiny častokrát riešiť cez hypotéky, čo, samozrejme, zarábajúcich rodičov núti pracovať, a tým pádom je tam aj obava o to, že či tá mamička, keby sa mala starať o ďalšie deti, či ten výpadok príjmov by utiahol tú tzv. hypotéku. A opäť to hovorí o tom, že tá investícia do služieb pre rodiny je v našej krajine veľmi nízka, a je to zaujímavé a v podstate to aj len potvrdzuje ten fakt, že len 8 % žien na Slovensku v porovnaní so 40 % žien v západných krajinách popri materstve má čiastočný úväzok, čo, čo by určitým spôsobom, keby bola podporená, keby boli podporené tieto služby, viac by to posilnilo tie matky mať aj ďalšie deti a vlastne popri nejakom malom úväzku vlastne vychovávať aj tie deti a tým pádom, tým pádom by to mohlo výrazne pomôcť aj našej ekonomike a zároveň aj, aj demografii.
A tým len chcem znova potvrdiť ten, ten fakt, o ktorom sa tu teraz bavíme, že systém progresívneho daňového o bonusu je určite veľmi správny krok. A ktorý by, a ktorý sa dá relatívne jednoducho zaviesť a mohol by mať veľmi pozitívny vplyv na budúcnosť nášho Slovenska.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2017 12:23 - 12:47 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Tak ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som trošku síce obšírnejšie, ale pokúsil sa zhrnúť to v podstate, prečo na tento návrh zákona do Národnej rady predkladáme, a zároveň sa trošku pokúsil zhrnúť aj tie problémy, ktoré zdravotníctvo má, a prečo sme sa rozhodli dať viac-menej takúto nahrávku na smeč aj súčasnej vládnej garnitúre, nakoľko veľmi dobre vieme, pán kolega to spomenul, ja budem mnohé veci opakovať a zhŕňať po ňom, že je nevyhnutné dofinancovanie systému zdravotníctva tento rok. A tak ako každý rok, aj tento rok určite príde k navyšovaniu platieb za poistencov štátu. Aj minulý rok to tak bolo, bolo tomu v novembri, lenže bolo to spôsobom pozmeňujúceho návrhu veľmi rýchlo cez výbor a nebola k tomu adekvátna diskusia, a my sme si preto dovolili predložiť do Národnej rady teraz v tomto čase tento návrh zákona, aby mohol prejsť štandardným legislatívnym konaním, a teda s celou diskusiou, ktorú si naše zdravotníctvo v tejto situácii nutne vyžaduje.
Slovenské zdravotníctvo, ako bolo aj povedané, má jednu z najhorších štatistík v prežívaní na choroby odvrátiteľné systémom zdravotnej starostlivosti. Ak by sa optimálna zdravotná starostlivosť v našej krajine dostala všetkým, ktorí by ju potrebovali, tak až 45 % Slovákov by nemuselo umrieť, čo je závratné číslo, 11-tisíc ľudí ročne. Samozrejme, nikto nemá túto odvrátiteľnú úmrtnosť 100 %, lepšie povedané, teda na nulových hodnotách, ale vyspelé európske krajiny sa pohybujú okolo 24-25 %.
Taktiež máme aj jednu z najhorších dožití v plnom zdraví, ak nie úplne najhoršie, pretože u našich žien je dokonca úplne najhoršie dožitie v plnom zdraví, je to 54,6 roka, čo v podstate vám potvrdí viac-menej každý všeobecný praktický lekár. Tieto ambulancie sú plné chorých ľudí a denne údajne cez takú štandardnú ambulanciu prejde až 40 alebo až 60 pacientov, čo sa, samozrejme, nedá ani zvládať a, samozrejme, všetci starší ľudia sú na liekoch, čo potom neuveriteľným spôsobom zaťažuje aj celý systém. A analýza organizácie Health Consumer Powerhaus o úrovni zdravotnej starostlivosti v Európe zaradilo Slovensko za rok 2016 na 23. miesto, čo sa nezdá až tak strašne zlé, avšak my by sme sa mali porovnávať napríklad s našim susedom, čo je teda Česko. Toto susedné Česko sa umiestnilo v podstate za vyspelými európskymi krajinami na 13. mieste, čo len viac-menej potvrdzuje zlý politický manažment nášho systému od rozdelenia federácie. Ale treba povedať, že je to aj otázka financií, aj to tu bolo spomenuté. Vyspelé európske krajiny dávajú do svojho zdravotného systému oveľa viac financií. Jak niekto hovorí, že s tými financiami, ktoré súčasné slovenské zdravotníctvo má k dispozícii, sa dá robiť medicína porovnateľná so Západom, tak sa hlboko mýli. Len susedné Česko dáva až o 20 % viac, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 311 eur na obyvateľa viac, a pán kolega Suchánek tu spomenul, v našom rozpočte by, keby sme sa chceli porovnať so susedným Českom, malo byť o 530 mil. eur viac. V Európskej únii priemer na obyvateľa ešte oveľa vyšší, o neuveriteľných 1 242 eur na obyvateľa. To je o 80 % viac.
Tak sami uznáte, že s tým, čo máme, skrátka špičkovú medicínu robiť nemôžme. Celý paradox tohto celého systému slovenského zdravotníctva, ktoré sa zdá byť aj dlhodobo podfinancované, neoptimálne manažované, kapitálové investície v štátnych inštitúciách sú neudržateľne nízke a neuveriteľne zanedbané, štátne nemocnice sa nám hrozivo zadlžujú, sú v nelichotivom stave, štátna poisťovňa v rekordnej strate, tak paradoxom je, že v tomto systéme si ešte stále mnohé firmy a podnikavci v zdravotníctve prídu na veľmi slušné zisky. Treba povedať, že zhruba 30 firiem, ktoré podnikajú v zdravotníctve, majú ročný zisk 3 mil. eur a 50 firiem až 1 mil. eur. Len keby sme sa pozreli na poskytovateľov laboratórnych vyšetrení a ich tržieb v roku 2015, zistili by sme, že vygenerovali zisk 22 mil. eur, z toho niektorí si prišli na neuveriteľnú rentabilitu tržieb, až 40 %. A jak to ja mám nejakým spôsobom hodnotiť, tak je to naozaj daň za nedokončenú reformu exministra Zajaca a neschopnosť strany SMER - sociálna demokracia riadiť naše zdravotníctvo.
Totiž ak v tejto situácii došlo k nedokončeniu reformy a odprivatizovali sa zo slovenského zdravotníctva len tzv. lukratívne hrozienka, s tým trebalo niečo robiť, a nie sa na to pozerať a dokonca sa na tom priživovať. A takýmto spôsobom, žiaľ, 10 rokov sa pozeráme ako sa nám zdravotníctvo humpľuje a zadlžuje. To znamená, štátne inštitúcie sú enormne zadlžené, zadlžujú sa každý rok. Budeme tu počúvať o tom, že je potrebné ich oddlžiť, ale ja sa pýtam, keď ich oddlžíme, ako to to bolo aj pred chvíľkou povedané, či sa nám znova nezačnú zadlžovať. Ja nemám absolútne žiadnu indíciu, že tieto nemocnice by sa mali prestať začať zadlžovať v budúcnosti. Možno to bude oddlžené len kvôli tomu, aby mohli do nich naliať ďalšie peniaze z eurofondov, pretože to je jedna z podmienok, aby neboli zadlžené, ale zoberte si, ako to vyzerá napríklad za posledný rok, a čo máme, čo máme k dispozícii čísla za éry nášho súčasného pána ministra. V roku 2015 vývoj dlhu v štátnych nemocniciach 589 mil., v roku 2016 narástol na 702 mil. To je aj viac ako tých 100 mil., čo hovoril kolega Suchánek. Takýmto spôsobom, žiaľ, sa tuná veci dejú a ja sa obávam, že po oddlžení, pokiaľ naozaj nebudú nastavené jasné podmienky, ako majú tieto inštitúcie fungovať, nebudú politickí nominanti vymenení za, za ľudí, ktorí budú mať hmotnú zodpovednosť. Nebude prijatá zákonná legislatíva, aby títo ľudia museli hospodáriť zodpovedne. Ja skrátka nemám momentálne v tejto situácii nejaký optimizmus.
Hovoril som o strate v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tak tá je kumulovaná, a to sa tu tiež snažil aj pán minister aj médiá potom, samozrejme, zobrali tieto čísla, ako keby určitým spôsobom podhodnotiť. Povedali, že výsledok hospodárenia za rok 2016 je len 112 mil. eur. No tak áno, super len 112 mil. eur za rok 2016. Samozrejme, preúčtovali nejaké straty, ako povedal kolega Suchánek, do minulého roku, ale neuhradená strata minulých rokov je 117 mil. eur, čo dokopy vytvára kumulovanú stratu Všeobecnej zdravotnej poisťovne 230 mil. eur. Keď si zoberieme k tomu stratu, alebo teda dlhy štátnych nemocníc, dostávame sa na miliardovú stratu v zdravotníctve a nepočítame pritom skryté dlhy.
Povedzme si trošičku, ako sme sa dostali vôbec k tomuto problému Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože, žiaľ...
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak, ak dovolíte, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku odíde už tá naša detská návšteva, ak dovolíte, nepatrí sa mi, ale dovoľte, aby som privítal na balkóne študentov, žiakov zo Základnej školy z Chrabrian, pokiaľ som to dobre povedal, tak dúfam... (Povedané so smiechom.) Takže buďte vítaní v Národnej rade! (Potlesk.)
Takže prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže dovoľte, aby som teraz trošku ďalej pokračoval a skúsil sa pokúsiť zhrnúť dôvody, prečo sa Všeobecná zdravotná poisťovňa ocitla v situácii, v ktorej sa ocitla, ktorú aj teraz a takýmto spôsobom riešime, pretože hlavný dôvod je ten, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ako bolo povedané, v ozdravnom pláne má nadefinovanú dvojvetovú klauzulu. K ostatným úsporným opatreniam je investovaných 28 strán, ale v dvoch vetách je napísané, že bude nutné externé dofinancovanie našej štátnej zdravotnej poisťovni kvôli tomu, aby sa zabezpečila jej likvidita. Hej. Preto sa tu aj teraz bavíme, že sú nevyhnutné financie, dofinancovanie a relatívne urýchlene.
Dôvod vážnosti situácie je naozaj zjavný a nemocnice avizujú, že museli navyšovať platby za teda tú valorizáciu platov, ktorá každoročne prebieha, ten mzdový automat všetkých zdravotníkov, a, samozrejme, aj nemocnica najprv v minulom roku veľmi vytrvalo tvrdila, že na žiadne zvýšenie v tomto roku peniaze mať nebude. Čo sa, samozrejme, zmenilo určite aj po politických tlakoch, a teda nakoniec v januári Všeobecná zdravotná, potom následne ďalšie poisťovne zazmluvnili poskytovateľom zvýšené, zvýšené, teda zvýšené výkony, tak aby mohli vykryť, vykryť potrebu nárastu platov. Avšak bolo to len do 1. 7. do roku, 1. 7. tohto roku, takže hrozilo reálne, že od 1. 7. ten systém nám skolabuje a Asociácia súkromných nemocníc naozaj hrozila rôznymi opatreniami od prepúšťania až po to, že napadne mzdový automat na Ústavnom súde, tak ako to bolo v prípade sestier. To sa, samozrejme, teraz politicky zmenilo, aj keď ja by som sa naozaj pýtal, že odkiaľ Všeobecná zdravotná nám berie tie peniaze, ale tieto zmluvy boli predĺžené do konca roka, takže ten, ten hroziaci kolaps nám už teraz našťastie nehrozí.
A prečo sa dostala naša poisťovňa do tejto situácie? Každému jednoducho logicky zmýšľajúcemu, pragmaticky uvažujúcemu politikovi je jasné, že uviedla ju do tejto, do tohto, tejto, do tohto stavu nezodpovedná politika a bola to nezodpovedná politika strany SMER. A nakoľko ich nápady, resp. balíčky, ktoré, ktoré uplatnili v minulom období, neboli dofinancované, ale len hodené na plecia poisťovní a dokonca, čo sa ukazuje aj teraz, a hovorí to otvorene aj pán minister, bol zle odhadnutý odvodový bonus. Tým pádom si vlastne môžme povedať, že SMER takto nám rozdáva sociálne bonusy a niektorí ľudia si prídu na malé prilepšenie, avšak všetkým ostatným nám hrozí takmer kolaps zdravotníctva.
Čo napríklad sa dialo v minulom roku? Poisťovne boli v minulom roku povinné vykryť navýšenie platov zdravotníckych zamestnancov, ako som hovoril, dofinancovať ambulantnú sféru po zrušení poplatkov za prednostné ošetrenie, financovať rozšírenie skupín prijímateľov doplatkov za lieky či v ročnom zúčtovaní vrátiť nízkopríjmovým osobám ich odvodovo odpočítateľné položky. Len tieto opatrenia stáli Všeobecnú zdravotnú poisťovňu viac ako 100 mil. eur. Ďalšiu vec si treba povedať, že, že naša štátna poisťovňa bola nezodpovedne riadená politickými nominantmi SMER-u, ktorí zazmluvnili aj to, na čo poisťovňa nemala financie. Machináciami upravili minuloročné účtovníctvo a následne si vyplatili štedré odmeny za dobrý hospodársky výsledok. Toto je skrátka realita súčasnej vládnej garnitúry. Takto sa hospodári v najväčšej štátnej poisťovni.
No a posledná vec, ktorá sa niekedy podceňuje, niekedy preceňuje, klientelistické až tunelárske praktiky nominantov SMER-u pri zazmluvňovaní zdravotnej starostlivosti. Áno, máme tu tú známu tetu Anku, masérov Kostkov. Môj názor je, že je to naozaj len vrchol ľadovca a tých, tých, takýchto zazmluvnených klientelistických je oveľa, oveľa viac.
Najväčší problém je, že ozdravný plán, viac ako polovicu problému, ako som povedal, 150 mil. eur z 265 mil. eur, ozdravný plán na túto sumu neposkytuje reálne riešenie, ale, žiaľ, iba odsúva iba problém ďalej. Kým riešeniu 115 mil. eur sa mu venuje 28 strán, tak tejto časti sú venované dva riadky, ako som spomenul, a budú nutné externé, bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne z cudzích zdrojov. Lenže čo je tým v podstate myslené? Keď sa nad tým zamyslíme, tak sa nám tu vlastne vynárajú viac-menej dve možnosti. Odpredaj kmeňa, o ktorom nikto nechce ani počuť, alebo potom pôžička a úver. Ja som veľmi zvedavý, ako to tu dopadne, ale už teraz by som chcel upozorniť všetkých, že pokiaľ sa na takéto riešenie nájde pôžička alebo úver, to nielenže odsúva toto riešenie, ale aj prehlbuje problém, ktorý Všeobecná zdravotná poisťovňa má, pretože táto pôžička bude určite zaťažená nejakým úrokom, nejakými poplatkami a pôjde to opäť na ťarchu poistencov, teda z našich odvodov sa bude realizovať aj tento úrok a tieto poplatky, z odvodov, z ktorých by mala byť financovaná zdravotná starostlivosť.
Ďalší veľmi závažný fakt je, ktorý som povedal, že poisťovňa v princípe nezazmluvňuje nových poskytovateľov, a teda nedvíha limity súčasných poskytovateľov. Treba si však uvedomiť, že takýto, takýto systém alebo takto zakonzervovať zdravotnú starostlivosť nie je možné, pretože naša populácia je z roka na rok viac prestarnutá, a teda nutne limity musia byť dvíhané, len keby sme mali hovoriť o zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Je to teda neúnosná situácia a ono sa hovorí, že tento ozdravný plán sa nedotkne základnej zdravotnej starostlivosti, ale keď si to preložíme do tohto, čo som povedal, tak je logické, že už tu sa šetrí na zdravotnej starostlivosti, pretože my keď nenadvihujeme limity, čo poisťovňa nerobí, my v podstate nespôsobujeme stagnáciu, ale pokles úrovne zdravotnej starostlivosti v našej krajine.
Ďalšia veľmi nepríjemná správa je a povedal už sám pán minister, že ozdravný plán, tak ako je teraz nastavený, priatelia, by trval 18 rokov. 18 rokov by bola poisťovňa v ozdravnom pláne a takéto úsporné opatrenia by sa mali kvázi vzťahovať na nás. A teraz, samozrejme, každý z nás je rád, že v rámci toho ozdravného plánu sa snaží efektívnejšie hospodáriť, snaží sa vychytávať problémy, ktoré vo financovaní niektorých položiek boli. Avšak treba jednu vec povedať, že je to naozaj neúnosný systém. A preto, a hovoril som o problémoch nemocníc, ktoré s tým majú, k tomu sa už teraz viac venovať nebudem.
Čo by som však chcel povedať je to, že situácia medzi zamestnancami Všeobecnej zdravotnej poisťovne je tiež veľmi kritická. A najmä po telefonáte pána premiéra generálnemu riaditeľovi na mnohých skrátka, ktorí aj pracovali na ozdravnom pláne, a skrátka nebolo, nebolo im jednoducho a v súčasnosti naozaj niektorí kľúčoví zamestnanci už odišli zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a niektorí mi povedali, samozrejme, anonymne, že taká situácia alebo taká klíma, aká tam je, tam nebola 11 rokov. A čo ma viac mrzí, že niektorí kľúčoví ľudia majú na stole nové ponuky, a, samozrejme, nemusím hovoriť, že sú kvalitné konkurenčné ponuky od finančných skupín, ktoré sa snažia v našom zdravotníctve pôsobiť.
Takisto pán Kočan si dosadil do poisťovne časť svojich ľudí, ktoré síce majú aké-také skúsenosti z poisťovníctva, ale nevyznajú sa v zdravotníctve, a čo je horšie, že časť týchto ľudí je, pre nich je príznačná určitá arogancia a dokonca niektorí, čo viem dostali pozície, ktoré najskôr ani nemali definovanú pracovnú náplň.
Pozrime si len napríklad na takýto problém e-Healthu. Ten nám je všetkým veľmi dobre známy, stál minimálne 47 mil., nehovoriac o ďalších stratách. A na tento systém sa skladáme všetci, skladáme sa cez príspevky našich poisťovní, ktoré musia odvádzať do NCZI pravidelne ročne. Za minulý rok v roku 2016 takto z nášho poistenia bolo do Národného centra zdravotníckych informácií prevedených viac ako 16 mil. eur. Za tieto, za túto sumu sa buduje e-Health. Paradoxom v tejto situácii a v stave, kedy je Všeobecná zdravotná poisťovňa, je vec, že predstavte si, že čo sa stalo. E-Recept, pán minister sa s tým teraz začína chváliť, že to bude fungovať od budúceho roku. Viete, akým spôsobom sa dostaneme k e-Receptu? Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je v ozdravnom pláne, si zaplatila e-Recept alebo softvér na e-Recept od spoločnosti Mediworx, ktorá je od svojho založenia, je 100 % dcérskou firmou Dôvery, a v podstate je to ten istý systém, ktorý používa Dôvera. Ale paradox toho celého, že zaplatila to Všeobecná zdravotná poisťovňa z našich peňazí, ktorá je v ozdravnom pláne. Takže takýmto spôsobom sa pripravuje e-Health.
To o tom zadlžovaní nemocníc som hovoril, akože je to naozaj neuveriteľné, samozrejme, sú to štátne nemocnice príspevkové vrátane univerzitných a fakultných a takisto zdravotné zariadenia v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tam ten dlh nám narastá. Čo je celkom pozitívne, zariadenia delimitované na obce a VÚC transformované na neziskové organizácie, tam je mierny pokles dlhu oproti roku 2015 zo 145 mil. na 125 mil. eur. No a zariadenia transformované na akciové spoločnosti, tým sa darí ako keby najlepšie, tam je ale tiež dlžoba 57 mil. eur, ale je tam tak isto pokles oproti minulému roku. Najväčší, najväčší štruktúra záväzkov po lehote splatnosti, najväčšie dlžoby sú u dodávateľov liekov a materiálu, čo, samozrejme, sa nám predražuje, pretože tie faktúry potom majú dlhú splatnosť, sú tam, samozrejme, navyšované a tak ďalej. Z toho pohľadu je, samozrejme, to oddlženie a naštartovanie dobrého ekonomického hospodárenia nemocníc nevyhnutné, pretože nás to stojí ročne milióny eur. Čo je však hrozné, je to, že v podstate tie dlžoby vznikajú aj na Sociálnej, v Sociálnej poisťovni, je to 27,3 % dlhu a treba povedať, že bolo to údajne až 50 mil. eur, ktoré štátne zdravotnícke zariadenia zadlžili Sociálnu poisťovňu v minulom roku. Takýmto spôsobom sa ten dlh nám vlastne ešte prenáša aj na ďalšie štátne inštitúcie.
Ja by som vám len chcel na porovnanie povedať, ako hospodárili české nemocnice v minulom roku, a bol som prekvapený. Hospodárili s celkovým prebytkom 17 mil. eur, krajské: počet 49, zisk 6,5 mil. eur, mestské: počet 18, strata 1 mil. eur. Samozrejme, tým, že naše nemocnice sa takýmto spôsobom enormne zadlžujú z roka na rok, tak je jasné, že kapitálové investície v nemocniciach sú žalostne nízke, ak vôbec nejaké sú, a skôr sa len stále plátajú akútne diery. Ak by sme chceli dostať naše nemocnice na úroveň Českej republiky, museli by sme do nich ročne 20 rokov investovať 137 mil. eur a na úroveň rakúskych 441 mil. eur. Hovorí to štúdia Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku.
No, samozrejme, z toho obrovského marazmu jednoduché riešenie neexistuje, avšak v takomto systéme ešte systém nedofinancovávať a hrať sa tu na nejaké ručné riadenie nám príde ako veľký hazard. A práve preto sme ako prví minulý rok na jeseň, hneď potom, ako boli známe, ako bolo známe zlé hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a zároveň sme mali na stole návrh štátneho rozpočtu a s kolegom Alanom Suchánkom hneď zvolali tlačovú besedu, kde sme upozorňovali, že ten štátny rozpočet nie je dobre nastavený a že pri zachovaní štandardu poskytovania zdravotnej starostlivosti z minulých rokov naše zdravotníctvo nebude mať v roku 2017 dostatok finančných prostriedkov. Minister ho však, samozrejme, vtedy obhajoval, teraz už pripustil aj hroziaci kolaps v januári, zle vypočítanú odvodovú položku za nízkopríjmových zamestnancov a nutnosť dofinancovať celé zdravotníctvo.
Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcel by som povedať, že naozaj jednoduché riešenia neexistujú, ale momentálne si myslím, že je dobré, aby v tejto situácii sme podporili tento návrh, ktorý predkladáme, ktorý hľadá a umožňuje jedno riešenie, ktoré by Všeobecnú zdravotnú poisťovňu zbavilo dlhu a zároveň nezaťažilo poisťovňu ďalšími záväzkami z pôžičiek a úverov a zároveň sa dofinancoval systém, ktorý je nedofinancovaný, a musíme držať pánovi ministrovi palce, že tá efektivita v tom systéme sa bude zvyšovať. Takže týmto riešením je zmena zákonu, zákona poslanca Blanára, k tomu to bolo hovorené, a ktorý znížil odvody za poistencov štátu z dnešných 3,78 % aspoň na úroveň z minulého roku, 4,41 %.
Keďže je v súčasnosti už úplne jasné, že systém sa bude musieť dofinancovať aj cez zvýšenú platbu štátu za svojich poistencov, podávame vlastne vládnej koalície pomocnú ruku, aby podporila túto základnú myšlienku v štandardnom legislatívnom procese a v druhom čítaní eventuálne upresnila číselný údaj navýšenia odvodu, keď bude mať k dispozícii ďalšie výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2017 11:57 - 12:00 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som navrhol zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2202 Z. z. o zdravotnom poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Predkladáme ho do legislatívneho procesu ako skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. V decembri 2016 schválil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu ako najväčšiu a rozhodujúcu poisťovňu v systéme verejného zdravotného poistenia. Z dôvodu rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky z novembra 2016, ktorým prišlo k zníženiu sadzby poistného pre štát z vymeriavacieho základu z priemernej úrovne predchádzajúcich dvoch rokov vo výške 4,41 % na sadzbu 3,78 %, obsahuje zverejnený a záväzný ozdravný plán pre rok 2017 stratu vo výške 187 mil. eur spôsobenú v rozhodujúcej miere výpadkom, resp. poklesom výnosov z vyššie uvedeného poistného pre štát, a to v sume 118 mil. eur oproti roku 2016, čo dokumentuje aj príloha č. 2 ozdravného plánu.
Aj preto uvedený, schválený, zverejnený a záväzný ozdravný plán na svojej prvej strane uvádza, že z hľadiska zabezpečenia platobnej schopnosti a likvidity bude nutné externé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 2017 z cudzích zdrojov v predpokladanej výške 150 mil. eur.
Cieľom predloženého návrhu zákona je teda prostredníctvom štandardného legislatívneho procesu diskutovať v Národnej rade Slovenskej republiky o dočasnom zvýšení sadzby poistného pre štát zo súčasných 3,78 % na žiadanú úroveň. Náš návrh predložený v návrhu zákona je začať diskusie na úrovni minuloročnej priemernej sadzby, čo by znamenalo na posledné dva mesiace roku zvýšiť sadzbu na 7,56 % z vymeriavacieho základu.
Toľko moja úvodná reč. Ja potom sa neskôr ešte prihlásim ako spravodajca do rozpravy. Zatiaľ ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 10:16 - 10:17 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel na tomto mieste poďakovať aj za prejav, ale aj tým poslancom, ktorí v minulosti zvolili Václava Miku do pozície generálneho riaditeľa RTVS, nakoľko je to naozaj inštitúcia, kde, vďakabohu, nemusíme hovoriť o zlých ekonomických výsledkoch ako v mnohých iných štátnych inštitúciách, myslím teraz napríklad aj všeobecnú zdravotnú a tuná naozaj ten nominant vládnej garnitúry sa pozitívne osvedčil a ja z tohto pohľadu chcem veriť, že ten ďalší kandidát, ktorého zvolí táto poslanecká snemovňa, bude rovnako dobrý a nebudeme musieť za niekoľko rokov hľadať milióny, ako zachraňovať RTVS, podobne, ako teraz sa to hľadá v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 10:30 - 10:32 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za reakcie na môj príspevok v rozprave. A ja sa teším diskusii akejkoľvek, len by som znova rád zdôraznil, že rodinám podľa mňa ani netreba viac dávať, skôr menej brať. Treba im vytvárať podmienky, aby tí, ktorí chcú vychovávať deti, ich mohli vychovávať. Ženám, ktoré chcú vychovávať deti, aby sa to nebáli robiť. Netvrdím, že každý musí chcieť vychovávať deti, že každý musí byť ako moja manželka, ktorá miluje deti a chce ich vychovávať, ale zdá sa mi to nespravodlivé, pokiaľ za ten čas, ktorý venujú aj výchove detí a rozhodnú sa investovať do budúcnosti ľudí na našom Slovensku, nemajú byť nejakým spôsobom ohodnotení. A myslím teraz vyšší dôchodok, žiaľ, nebudú mať. Moja manželka, je mi jasné, že bude mať úplne minimálny dôchodok, pokiaľ nebude mať, neviem, akú prácu ešte, ale tým pádom by mohla pravdepodobne aspoň využívať skorší vek odchodu do dôchodku aspoň v tom období, pokiaľ to dožitie žien u nás na Slovensku v plnom zdraví je také nízke. Pokiaľ začneme pomáhať zlepšovať zdravotníctvo a podmienky pre prácu našich žien, nemám nič proti tomu, pokiaľ ony budú chcieť pracovať, samozrejme, aby pracovať mohli.
Takže v podstate len toľko. Ale hovorím, ja sa teším každej diskusii a chcem hľadať najoptimálnejšie riešenia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.4.2017 10:18 - 10:26 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte aj mne len zopár slov, možno aj trošku takých osobnejších. Mne sa teraz nedávno narodilo piate dieťa, dcérka. Moja manželka je neuveriteľne skvelá žena, má vysokoškolské vzdelanie, je podobne lekárka ako ja, ale miluje deti a rozhodla sa, že sa chce obetovať pre nich. Ja som veľa rozmýšľal nad tým, že čo naozaj na tomto svete má zmysel, čo prináša človeku skutočné uspokojenie, čo by mohlo byť najzmysluplnejšou prácou, ktorú môžeme ako ľudia robiť. A ja som to povedal mojej manželke a čím ďalej viac si to uvedomujem a myslím, že výchova detí je podľa mňa jedna z najzmysluplnejších prác, ktorú môžme ako ľudia robiť.
My vlastne programujeme srdiečka tých detí, formujeme ich myslenie, správanie, návyky a pričom každý rodič vlastne musí zohľadniť množstvo variabilných informácii, ktoré vystihujú povahu toho dieťaťa. Nie nadarmo je to tak stvorené, že dvaja ľudia, ktorí majú nejaký temperament, nejaký genofond, sa vlastne skladajú na genofond, nejaký temperament toho svojho dieťaťa, a preto ho dokážu najlepšie pochopiť, najlepšie mu porozumieť, pretože časť z nich je v podstate vpečatené do života tohto nového človeka, tohto nového dieťaťa. Teda správna výchova dieťaťa je určite obrovskou pracovnou výzvou a každý z nás, ktorý má deti, vie, že to vôbec nie je jednoduché. A z toho vychádzam aj k veľmi jednoduchým záverom alebo z toho tvorím aj veľmi jednoduchý záver, že dobre vychované a vzdelané dieťa je najväčším pokladom každého národa, a teda aj Slovenska. Z tohto pohľadu sa aj mne zdá, že je nepochopiteľné, že náš súčasný sociálny systém napríklad motivuje ženu, aby sa čo najskôr zamestnala po tom, ako porodí dieťa. A v podstate finančne zvýhodňuje takúto rodinu. Ja osobne to považujem za krátkozraké.
Bolo to tu spomínané, ale nepriaznivý demografický vývin populácie Slovenska je naozaj alarmujúci. Hrozí nám, že o chvíľu budeme mať najprestarnutejšiu populáciu v Európe. Na Slovensku vymierame, tým pádom je ohrozený náš budúci dôchodkový systém, naša ekonomika, naše už teraz kolabujúce zdravotníctvo. Na naše dôchodky nebude mať kto pracovať, v našom priemysle nebude mať tiež kto pracovať. Bude nedostatok ľudí, ktorí budú môcť vytvára hodnoty. Na naše zdravotníctvo budeme musieť vynaložiť čím ďalej tým viac financií, aj keby sme nečelili tomuto nepriaznivému demografickému vývinu. No vzhľadom aj na neho, nebude ich mať kto zaplatiť.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa ako zákonodarci zamerali na podporu rodiny, matiek a výchovy detí. A toto je aj časť politickej agendy nášho hnutia a viem, že nielen nášho hnutia. Oceňujeme pri tejto diskusii akúkoľvek diskusiu. A tiež chcem povedať, že oceňujeme akýkoľvek aj koaličný návrh, ktorý týmto ľuďom pomôže. Bolo tu to spomenuté a je to naozaj jeden z vážnych parametrov, že máme v porovnaní so všetkými krajinami v Európskej únii najnižšie dožitie žien v plnom zdraví, od čoho sa v podstate odvíja aj najnižšie dožitie populácie v plnom zdraví. Je to teda len necelých 55 rokov. Kolegyňa Erika povedala, ako je to v susedných krajinách a je to naozaj neporovnateľne viac.
Pokiaľ sa zamýšľame, prečo tomu tak je, bol jeden z ďalších zákonov ktorý sme aj túto schôdzu predkladali, tak jeden z dôvodov je naozaj to, že naše ženy veľmi veľa pracujú, sú veľmi preťažené. Ten náš systém ich núti pracovať. A nielen to. Častokrát im chýba správna organizácia ich práce a času na oddych. Ja by som chcel teraz použiť zopár údajov zo štúdie audítorskej spoločnosti Deloitte, ktorú vypracovala pre Európsku komisiu a bola o organizácii pracovného času.
Tá konštatuje, že práca v takzvaných nezvyčajných časoch, čo sú víkendy a večery, rastie. Tieto trendy sú silné hlavne v sektore obchodu. Žiaľ, naše ženy sú tie, ktoré najmä v obchode pracujú a sú nútené v podstate podstupovať prácu, ktorá potom následne ohrozuje aj ich zdravie. Tento trend má veľmi negatívne spoločenské dôsledky. Tie súvisia so sociálnym rytmom spoločnosti, ktorý je stále organizovaný tak, že večery a víkendy sú vyčlenené ako časy, ktoré sú dôležité pre sociálnu interakciu, socializovanie sa, oddych. Každý z nás vie, že žena-matka vytvára tú rodinnú pohodu. Vytvára to sociálne zázemie každej rodiny, a pokiaľ ona sama nemá možnosť mať dobre kvalitne rozdelený čas na prácu a voľný čas, tak má to nielen dopad na ňu a na jej ako prácu, tak jej zdravie, ale tak aj na celú rodinu. A treba povedať, že tým pádom nielen ona, ale aj my manželia, naše deti sú vystavovaní vyššiemu napätiu.
Podľa štúdie Health Mediclaim z roku 2015 má Slovensko aj suverénne najhoršiu úmrtnosť zo všetkých krajín OECD na kardiovaskulárne choroby. Hovoril som to tu už, ešte na tejto schôdzi a ja to teraz zopakujem, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Žiaľ, opäť treba podotknúť, že sú to najmä naše ženy, ktoré sú vystavené týmto tlakom, nútené zarábať aj v neštandardných časoch a popri tom, ako tu bolo opakovane hovorené, majú naozaj častokrát na starosti viesť celú rodinu, jej život a k tomu ešte aj výchovu detí, pre ktorú je vlastne ten emočný prístup, ktorý dokáže dať len žena-matka, ktorá to dieťa priviedla na svet, absolútne nevyhnutný a bez neho je zdravý duševný rozvoj dieťaťa veľmi komplikovaný.
Takže ja by som chcel tiež poďakovať všetkým zákonodarcom v tejto Národnej rade, ktorí myslia aj na ženy. Myslia na ohrozenie aj našej populácie a demografického vývoja a podobné prorodinné zákony, podobné zákony, ktoré myslia na ženy a motivujú, aby sa v našom a rodilo viac detí a boli dobre vychované, budú podporovať a za to im chcem veľmi poďakovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.4.2017 11:36 - 11:37 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, že takýto návrh naše hnutie dáva do parlamentu. Podľa štúdií je dokázané, že ľudia, ktorí pracujú soboty, nedele, tak táto práca má jednoznačne negatívny vplyv na ich zdravie, na ich vnútornú rovnováhu, duševný komfort. A preto by malo byť úplne prirodzené, že pokiaľ náš štát v tieto dni prácu umožňuje, v niektorých typoch práce je táto práca nevyhnutná, aby títo zamestnanci dostávali príplatky k svojej mzde. A je to podľa mňa tak spravodlivé a jasné, ako by len naozaj malo byť.
Chcem len napríklad povedať, že skupina fínskych vedcov v roku 2006 dokázala, že ľudia, ktorí nemajú čas na oddych cez víkend, majú napríklad vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby. Slovensko patrí v rámci krajín OECD, má prvé miesto v úmrtiach na kardiovaskulárne ochorenia. Treba sa naozaj nad tým zamyslieť, ale práca cez víkendy aj podľa tejto štúdie tomu jednoznačne prispieva. Takže pokiaľ si človek má ničiť vlastné zdravie, mal by za to dostať aspoň zaplatené a štát by sa mal postarať, aby tomu tak bolo. Takže plne podporujem a som veľmi rád, že takýto zákon môže aj toto plénum schvaľovať.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2017 15:17 - 15:19 hod.

Marek Krajčí Zobrazit prepis
Ja poznám, ja poznám množstvo kresťanských komunít evangelikálneho spektra, ktorí realizujú normálne svoju činnosť, ale sú momentálne registrovaní ako občianske združenia. A poznám takisto aj problémy, že mali problémy pri registrácii a museli rôznym spôsobom obchádzať ten zákon, ktorý Slovenská republika má. Ja by som si nedovoľoval tvrdiť, že to nie sú kresťania, ako ste to teraz povedali, to ma veľmi mrzí. A takisto ma aj mrzí, pokiaľ by takéto neregistrované cirkvi, ktoré pôsobia na území Slovenska a majú naozaj veľmi dobré ovocie aj v charitatívnej práci a v rôznych komunitných činnostiach, museli mať vďaka takejto nejakej novele problémy. Ale hovorím, ony by ani nemohli byť identifikované mnohé, iba nejako nepriamo, keďže občianske združenia, ktoré majú založené, nemôžu byť považované za neregistrovanú cirkev.
Skryt prepis