Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, pán prezident nám vrátil zákon a ja to naozaj musím veľmi oceniť, pretože pridal sa tak k opozíciou spustenému alarmu, ktorým sme poukazovali na prax obchádzania a neodôvodneného skracovania legislatívneho procesu. Kritizuje, že vládna moc takýmto spôsobom eliminuje potrebnú spoločenskú a odbornú diskusiu, čo v konečnom dôsledku zhoršuje schopnosť vládnej moci efektívne riadiť veci verejné, keď pred prijatím zákona presvedčivo nepoznáme jeho očakávané dopady.
Dovoľte, aby som teraz tak trošičku prešiel, pripomenul to, ako prebiehal legislatívny proces súčasného zákona, ktorý nám vrátil pán prezident Andrej Kiska.
V prvom čítaní sme dostali návrh zákona, ktorý navrhoval zmeny týkajúce sa poskytovania urgentnej starostlivosti, zabezpečenia systému elektronického zdravotníctva, obhliadok mŕtvych tiel, financovania ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach sociálnych služieb a upravoval sa dokonca aj spôsob uplatnenia odvodovo odpočítateľnej položky pri špekulatívne vstupujúcich osobách z iných krajín do nášho zdravotného systému. Aj na tomto je vidieť, že nedalo sa predpokladať, že by k zrušeniu, alebo teda k čiastočnému zrušeniu odvodovej odpočítateľnej položky v druhom čítaní malo dôjsť.
Navrhované zmeny prebehli riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Boli k nim doložené doložky vplyvov a naše hnutie ich plánovalo podporiť, čo sme v prvom čítaní aj urobili, hlasovali sme za tento zákon. Blížil sa však koniec roka a k tomuto zákonu boli ministerstvom veľmi podobným spôsobom, ako aj v minulom roku, ale, žiaľ, už sa to stáva štandardom, v druhom čítaní cez poslancov koalície predložených viac ako 70 pozmeňujúcich návrhov. Medzi nimi aj zásadná zmena, ktorá sa týkala poskytovania zdravotnej starostlivosti v ambulantnom sektore, tzv. doplnkové ordinačné hodiny, ktoré by podľa názoru nášho hnutia začali ľudí pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti kastovať na tých solventných a menej solventných a mohli by zásadným spôsobom zmeniť charakter nášho zdravotníctva. Ale bola medzi nimi aj odvodovo odpočítateľná položka, ktorej uplatnenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť zamestnanosti v našich najzraniteľnejších a najzaostalejších regiónoch. Všetko bez dopadových štúdií, bez doložiek vplyvov, bez širšej verejnej a odbornej diskusie.
Doplnkové ordinačné hodiny boli začiatkom roka dokonca predmetom ministerskej "road show" po Slovensku, po ktorej tento návrh minister zdravotníctva stiahol a radšej ho ani nepredložil do mimorezortného pripomienkového konania s odôvodnením, že nebude presadzovať niečo, proti čomu je 99 % lekárov.
Po tom, ako sa opozícia na výbore už opakovane vyjadrovala, že takýto postup zo strany ministerstva považuje za nesystematický a za zneužívanie inštitútu poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, predseda výboru Štefan Zelník k tomuto zákonu prerušil rokovanie a odložil ho o týždeň. Tento čas využila opozícia, aby informovala verejnosť o pripravovaných zmenách, ale aj ministerstvo, aby ďalej menilo predložené pozmeňovacie návrhy. Vrcholom ľadovca bolo takmer 45-minútové čakanie v preplnenej výborovej miestnosti zástupcov opozície a zástupcov médií na začatie plánovaného odloženého výboru, na ktorom, Štefan, ak dovolíš, sme nemohli rokovať dva dni, pretože bolo tesne pred začatím riadnej schôdze. Dôvodom bolo, že sa koalíciou a pánom ministrom za zatvorenými dverami ďalej dorábali pozmeňujúce návrhy. Tie nám boli po oneskorenom začatí výboru postupne nanovo prinášané na stôl a bolo nám jasné už len z rozsahu strán, že boli opäť menené. Zrazu ich bolo už 92.
Treba si uvedomiť, že týmto spôsobom robí koalícia z opozície na výboroch štatistov, ktorí sa akurát tak môžu spoľahnúť na vysvetlenia svojich koaličných kolegov, eventuálne ministra zdravotníctva, o navrhovaných zmenách. Tie si však nemôžu už dať prejsť svojimi odbornými poradcami, a teda ich kontrolná, ale aj poradná funkcia pri diskusiách na výbore je v podstate eliminovaná.
Inštitút pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní je rezervovaný pre poslancov Národnej rady s tým, že majú právo pozmeniť v prvom čítaní prerokované návrhy na zmenu legislatívy. A myslím, že takéto návrhy naozaj sa dajú na výboroch relevantne prejsť, dá sa k nim vyjadrovať. Žiaľ, táto prax je zo strany ministerstva zdravotníctva takmer pravidelne zneužívaná a do druhého čítania cez koaličných poslancov prináša niekedy komplexné zmeny zákona, ktoré s prvým čítaním nemajú nič spoločné, a teda všetci sme zaskočení nimi.
Preto sme sa ako opozícia opakovane snažili argumentovať, podobne ako teraz prezident, a žiadali vás o stiahnutie zákona a jeho prerokovanie aspoň na ďalšej schôdzi. Sme to robili opakovane na predchádzajúcej schôdzi. Preto sme sa ako opozícia, pretože ten zákon, predmetný zákon, ktorý mal 92 pozmeňujúcich návrhov, musel byť dokonca kvôli náročnosti prípravy spoločnej správy presunutý z riadneho programu schôdze a preložený na neskôr. Pritom išlo až o 19. bod schôdze. Prebehla k nemu jedenapoldňová diskusia v pléne.
A, pán spravodajca, dovoľ, aby som ti pripomenul, že ja som v tej diskusii sa vyjadroval k elektronickému zdravotníctvu, k platom sestričiek a k doplnkovým ordinačným hodinám a ešte k ďalším veciam, musel by som si to pozrieť. To znamená, naozaj nebolo to len o tých dvoch veciach. Celý problém však bol, a to si určite budeš pamätať ty aj kolegovia, čo tu sedeli, že pán minister za toho jeden a pol dňa diskusie, ktorú sme tu k tomu zákonu mali, tu sedel a nepovedal ani slovo. Zobral si až na záver záverečné slovo predkladateľa, ku ktorému, ako veľmi dobre vieš a, vážené kolegyne, kolegovia, viete, sa už nedá ďalej diskutovať, vyjadriť. Takto prebehla diskusia v pléne.
Ja by som sa vám teraz ešte pokúsil naše pocity z výborov priblížiť aj nasledovným príkladom. Keď vám dajú na stôl zmluvu, ktorú máte podpísať, kto z vás sa uspokojí s tým, že vám strana, ktorá vás k podpisu zmluvy vyzýva, v skratke vysvetlí, o čo sa v zmluve jedná? Ja mám však pocit, že my sme takýmto podobným jednaním pravidelne konfrontovaní a na výboroch musíme v takejto situácii hlasovať o zákonoch, ktoré sa budú dotýkať ľudí na Slovensku, ľudí, ktorých reprezentujeme. Vládna moc takto z nás robí štatistov, hoci opakovane sme počuli, že zo zdravotníctva by sa nemala robiť politika, ale mali by sme spoločne kreovať zákony, ktorými ovplyvňujeme zdravie a životy ľudí na Slovensku. Opozícia zastupuje v parlamente nemalé množstvo ľudí, ktorí žijú v našej krajine. Prepáčte, ja mám pocit, že týmto spôsobom si z týchto ľudí robíte posmech a dokazujete si svoju moc. Potláčate demokratickú diskusiu, hoci práve o nej je celá parlamentná demokracia.
Dovoľte ešte, aby som vám v krátkosti ukázal, dokázal, aká je diskusia dôležitá. Za ten týždeň, pán predseda, čo ste odložili prerokovanie toho množstva pozmeňujúcich návrhov, čo sa vlastne odohralo. A treba povedať, že odohrali sa relatívne podstatné veci a v tomto týždni aj ministerstvo pomenilo niektoré závažné veci. A mnohé preto, že sa práve na ne upozornilo, že na ne upozornila opozícia tým, že zverejnila tieto pozmeňovacie návrhy. Ustúpilo sa napríklad tlaku lekárov a precizovalo sa pri prehliadkach mŕtvych slovo bezodkladne, lebo ináč by sme si schválili nonsens, kedy by lekár musel utekať od svojich živých chorých pacientov k mŕtvym.
Vďaka tlaku opozície, ale aj reakcií pacientskych organizácií, a tu by som to rád zdôraznil práve tie pacientske organizácie, na ktoré sa odvolávate, ste pochopili, že ochranný limit pri doplnkových ordinačných hodinách 50 eur je pre nich neprijateľný a pre ľudí privysoký. Žiaľ, neboli ste ochotní uvedomiť si dosah, ktorý by zlegalizovanie priamych platieb za štandardné vyšetrenie mal. Za vyšetrenie a za vyšetrenia, na ktoré máme nárok zo zdravotného poistenia.
Som rád, že pán minister prijal aspoň moje odporúčanie a umožnil ľuďom sa na priame vyšetrenie u špecialistov, ktorí by si otvorili doplnkové ordinačné hodiny, objednať do dvadsať dní, čo si mimochodom myslím, že bol základ alebo najdôležitejšia podmienka, aby tento zákon nehraničil s porušovaním ústavných práv našich pacientov. A toto bola bezpochyby jeho obrovská výhoda.
Nechcem sa ďalej vyjadrovať k nesystémovosti tohto opatrenia. Dalo by sa o tom hovoriť, prečo si myslím, že toto riešenie je naozaj nesystémové a treba povedať, že my naozaj v našom hnutí chceme problémy zdravotníctva riešiť ináč ako tým, že zaťažíme vrecká chorých ľudí. No, keby ste viac počúvali a lepšie analyzovali dopady svojich návrhov, mohli ste si ušetriť aj korekcie, ktoré k zákonu o doplnkových ordinačných hodinách musel nakoniec urobiť premiér Fico. Ten síce opozíciu nazval klamármi, aby nemusel priznať, že ide o nekvalifikovaný návrh, no predpokladám, že vám vysvetlil, že dopad takýchto riešení problémov zdravotníctva by bol antisociálny a veľmi ťažko by sa mu vysvetľovalo.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth sa k zmenám vyjadril, že predpokladá, že členovia Asociácie súkromných lekárov budú doplnkové ordinačné hodiny využívať naplno.
Vážení páni poslanci, poslankyne, čo by to znamenalo? Tým pádom by došlo k situácii, že praktický lekár by od 30 % svojich vyšetrovaných pacientov si účtoval ešte aj priame platby, hoci poisťovňa mu aj za nich platí kapitačné platby, na rozdiel od tých menej solventných, ktorí by na vyšetrenie chodili bez toho, aby boli schopní niečo svojmu lekárovi zaplatiť.
Slovensko patrí v rámci krajín Európskej únie medzi krajiny s najvyššími regionálnymi rozdielmi. Podané pozmeňovacie návrhy o odvodovej odpočítateľnej položke a doplnkových ordinačných hodinách veľmi úspešne tieto regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Obávame sa, že zamestnávatelia budú teraz tlačiť svojich zamestnancov do živnosti či iných foriem zamestnávania, eventuálne by mohli aj rušiť ich pracovné miesta. Určite viete, že Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším daňovo-odvodovým zaťažením, a to najmä v porovnaní s inými krajinami u nízkopríjmových ľudí. Som toho názoru, že o odvodovej odpočítateľnej položke treba diskutovať, ale treba naozaj viesť odbornú, vysoko kvalifikovanú diskusiu a vôbec celkovo o spôsobe daňovo-odvodového zaťaženia najmä našich nízkopríjmových ľudí, ktorí žijú v najzraniteľnejších a najzaostalejších regiónoch Slovenska.
Robiť takéto zmeny takýmto spôsobom, to je to, čo pán prezident vytýka, a to je to, na čo my sme stále upozorňovali, je z nášho pohľadu len nedostatočne odôvodnený hazard voči zamestnancom, ktorí si možno po dlhých rokoch iba nedávno našli svoje zamestnanie.
Zákony s dopadom na dane a odvody majú prejsť výborom pre makroekonomické prognózy a výborom pre daňové prognózy. Tieto výbory zasadajú niekoľkokrát do roka, áno, je to tak aj preto, aby takéto zásadné zákony a legislatíva musela byť kvalitne prediskutovaná. Vy ste takýmto spôsobom tieto inštitúcie obišli.
Chcem vyzvať vládnu koalíciu, aby ste doplnili 100 mil. eur do zdravotníctva z iných zdrojov. V rozpočte máte o 2,1 mld. eur viac, ako ste pred dvoma rokmi prognózovali.
No a čo by sa ešte dialo, keď schválite doplnkové ordinačné hodiny? Už aj lekári budú utekať z ekonomicky slabších regiónov do ekonomicky silnejších, aby mohli svoje nedostatočné limity a príjmy od poisťovní kompenzovať na priamych platbách od pacientov. Takýmto spôsobom chcete financovať a dofinancovať zdravotníctvo? Doteraz ľudia z týchto regiónov chodili iba za prácou, teraz začnú chodiť aj za lekármi. A lekárov, ktorých je v týchto regiónoch nedostatok, tam bude ešte menej.
Naše hnutie víta intervenciu pána prezidenta, stotožňuje sa s jeho názorom, že zákony treba prijímať tak, aby sme v maximálne možnej miere umožnili ich pripomienkovanie verejnosťou, odborníkmi a najmä tými, ktorých sa zákony budú týkať v ich každodennom živote.
Ďakujem pekne.

Jofo, aj sa sa pridávam ku všetkým. Som veľmi rád, že tvoja politická kariéra pokračuje, a s ľútosťou konštatujem, že tí najskúsenejší z nás odchádzajú, ale odchádzajú ďalej, aby slúžili ľuďom iným spôsobom, ako sa im slúži tu z opozičných lavíc. A ja som hovoril, že verím, že budeš ozaj dobrý župan, a dokázal si to aj v tomto príhovore. Si integritný človek a sa veľmi teším na všetky nové veci, ktoré sa aj vďaka tebe podaria ďalej aj v tej žilinskej, aj v tej trnavskej župe a nielen v trnavskej župe, ale na celom Slovensku pohnúť k lepšiemu. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem pekne, Alan, za vystúpenie a presne to isté a ja by som chcel ešte možno zdôrazniť: V Piešťanoch by nedošlo k tej obludnosti a k tomu predraženému nákupu, pokiaľ by platila tá zásada, o ktorej si povedal, pretože správna rada si kvalifikovanou väčšinou potom zmenila riaditeľa nemocnice, s čím ste vy ako zástupcovia zamestnancov, a teda tej druhej strany, nesúhlasili. Tým, že si doplnili toho nového člena, tak získali kvalifikovanú väčšinu a dokázali urobiť, čo chceli. A preto aj mne je veľmi ľúto, že tento nepárny počet členov správnej rady sa nedostal do tohto zákona, pretože naozaj tým pádom to riadenie tých neziskových organizácií by mohlo byť ďaleko lepšie, transparentnejšie a v tých rozhodujúcich situáciách by naozaj muselo dôjsť ku konsenzu aj medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa, ja plne podporujem túto vašu legislatívnu iniciatívu. Mám tiež deti a uvedomil som si, že takmer v každej triede je niekoľko integrovaných detí a ten učiteľ nemá šancu v podstate ani dodržiavať ten proces, ktorý je predpísaný pre to integrované dieťa. A nehovoriac o tom, že učiteľka, ktorú my máme, ani nemá asistenta. To znamená, títo osobní asistenti a vôbec celkovo to, čo navrhujete, je podľa mňa vysoko zmysluplná legislatívna iniciatíva a som veľmi rád, že ste ju predložili do parlamentu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, spravodajca, milé dámy, milí páni, dovoľte mi krátky pohľad na návrh štátneho rozpočtu pre kapitolu zdravotníctva. Začal by som takou otázkou, možno vyvolá trošku diskusiu, či je pre zdravotníctvo v rozpočte narozpočtovaného dosť, málo alebo veľa.
Určite všetci budeme súhlasiť s tým, že vláda má v súčasnosti vo vrecku výrazne viac peňazí, ako očakávala. Keď som to pozeral začiatkom roku 2016, tak teraz je to v porovnaní s týmto dátumom o 1,4 mld. viac, a ak sa k tomu priráta aj rast budúcoročného deficitu z plánovanej nuly na 740 mil., tak vláda minie o 2,1 mld. eur viac, ako pôvodne mala. Len nárast rozpočtovaných príjmov do zdravotníctva je zhruba 129 mil. eur oproti súčasnému roku. A teraz súhlasím s tým, že keď sa bavíme o financovaní zdravotníctva, musíme hovoriť o balíku peňazí, ktoré do zdravotníctva idú, a neznížim sa teda na kritiku percenta, ktoré za svojich poistencov odvádza štát. To je plánované na budúci rok na rekordne najnižšej úrovni 3,71 a to vďaka hospodárskemu rastu a teda odvodom aktívnych poistencov do zdravotných poisťovní.
Avšak položme si otázku, či medziročný nárast 129 mil. eur je dostatočný. Pripomeňme si len dopady niektorých zmien v novej legislatíve. Zavádzajú sa prevádzky nových urgentov, zmeny v lekárskej službe prvej pomoci, budú sa kategorizovať nové lieky a zdravotnícke pomôcky a mení sa zmena spoluúčasti ich hradenia, zavádzajú sa paušálne platby za ošetrovateľskú starostlivosť. A toto sú všetko dopady, ktoré nás niečo budú stáť. Naozaj ťažko niektoré vyčísliť a sú tam rôzne odhady, naozaj nevieme, ako rýchlo bude postupovať kategorizácia nových liekov, pretože toto je asi najcitlivejšia vec toho celého. Avšak predpokladá sa, že pokiaľ nabehnú nové lieky do nášho systému, teda budú kategorizované, tak to bude mať dopad na zdravotníctvo okolo 200 mil. eur. Budúci rok to určite toľko nebude, pretože, ako hovorím, bude prebiehať ich kategorizácia, ktorá nejaký čas trvá. Samozrejme, ale tieto lieky budú naďalej našim pacientom uhrádzané formou výnimiek.
Ďalej máme budúci rok avizované navýšenie platieb pre ambulantných poskytovateľov. Poisťovne už boli nútené poskytovateľmi ambulantnej starostlivosti navýšiť príspevky. A takisto veľmi dobre všetci vieme, že bude zvýšenie minimálnej mzdy, mzdový automat, príplatky za prácu v noci a cez sviatky. Zároveň nám pán premiér Fico spolu so svojimi koaličnými partnermi predstavil aj ďalšiu vlnu sociálnych balíčkov a tie sa dotknú aj financovania zdravotníctva. Výpadok poistného od dôchodcov pracujúcich na dohodu, oslobodenie od odvodov pri trinástom a štrnástom plate. A keby sme si dali tieto všetky dopady na papier, páni, obávam sa, že to bude viac ako 129 mil. eur.
Ďalej tu máme problém s nemocnicami. Pán Jurzyca predo mnou správne podotkol, že tie ozdravné plány pravdepodobne nebudú dobre fungovať, ale je tu jeden závažný problém, ktorý konštatoval Najvyšší kontrolný úrad. A ten problém je, že naše koncové štátne strategické nemocnice poskytujú nejakú zdravotnú starostlivosť. Je tam určitá forma neefektivity, netransparentnosti, áno, toto sú priestory, kde sa dá šetriť, avšak dokázal, že poisťovne týmto nemocniciam hradia menej ako by mali za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Z toho pohľadu je úplne jasné, že pokiaľ by sme mali a vaša vláda by si dala ambíciu vyriešiť problém zadlžovania sa nemocníc, pán minister Drucker musí nastaviť systém, v ktorom do nemocníc potečie viac peňazí, a potom by sme sa mohli nazdávať, že aj jeho ozdravné plány by mohli priniesť želateľný efekt. Žiaľ, nedeje sa to ani v zmysle toho, že minister by predstavil nejakú formu dofinancovávania našich koncových nemocníc, a ani v tom, že by v rozpočte na toto boli vyčlenené nejaké financie.
Ďalšia vec, ktorá, ktorú by som v tejto súvislosti chcel podotknúť, je to, že teraz sme sa bavili tu v parlamente o oddlžovaní. Áno, nesystémový krok. Sme radi, všetci s tým súhlasíme, že toto by sa nemalo diať. Na druhej strane ja by som sa rád opýtal, čo si myslíte, pán minister, prišlo to v správny čas, v správnu chvíľu? No, ja sa obávam, že toto je jedna z kardinálnych chýb pána ministra Druckera, a keď to mám tak povedať, aby sme to nehádzali len na neho, pretože on v pozícii ministra striedal niekoho, kto tam bol pred ním a bol to z vašej strany, tak to oddlženie prišlo neskoro. Dôvod je veľmi jednoduchý. Momentálne sa naše koncové strategické štátne nemocnice nemôžu uchádzať o zdroje z Európskej únie, teda o európske fondy, práve kvôli tomu, že sú definované ako podniky v ťažkostiach a nebudú to môcť urobiť v tejto prvej výzve a ani v tej druhej. Ďalší dôkaz neschopnosti manažérov slovenských štátnych nemocníc je to, že hoci štyri nemocnice sa mohli uchádzať o tieto európske peniaze v prvej výzve, ktorú vypísal minister Drucker tento rok, dokázala to len jedna z nich a ďalšie tri nestihli predložiť projekty. Samozrejme, stihli to ďalšie nemocnice, súkromné nemocnice a tak drvivá väčšina z prvej výzvy pôjde do súkromných rúk, do poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo by samozrejme možno nebol taký problém. Avšak môžme si veľmi oprávnene položiť otázku, či by naše štátne nemocnice, ktoré sú dlhodobo podfinancované, veľmi dobre vieme, že ich kapitálové investície boli za posledných dvadsať rokov žalostne nízke a odhaduje sa tam skrytý dlh až 1,5 mld. eur, by európske peniaze potrebovali ako soľ. Žiaľ, nedostanú sa im. A preto ja by som si dovolil povedať, že pán minister Drucker v podstate predviedol veľmi podobný výkon ako exminister Plavčan. Ten úspešne diskvalifikoval z európskych peňazí naše štátne univerzity a nášmu pánovi ministrovi Druckerovi sa podarilo diskvalifikovať od európskych peňazí naše koncové štátne nemocnice.
K tomuto celému si povedzme ešte jeden veľmi dôležitý fakt. Takmer každé piate euro si za zdravotnú starostlivosť na Slovensku platí pacient sám nad rámec povinných odvodov. Keď sa potom, pán minister, pozrieme, koľko v globále investujeme do zdravotnej starostlivosti v percentách HDP, opakujem, v percentách HDP, tak do nášho systému ide menej peňazí ako napríklad v Česku, ale aj v Maďarsku. A to sú krajiny, s ktorými by sme sa vo výdavkoch do zdravotnej starostlivosti mali porovnávať.
Na druhej strane plne s vami súhlasím, pán minister, máme jeden z najneefektívnejších zdravotných systémov. Z tej poslednej analýzy, ktoré nám tu, ktorú nám priniesla OECD v tomto roku, myslím, že to bolo v júni, tak vyplýva, že ak by naše odvody a financie, ktoré do zdravotníctva platíme, sme vedeli využiť efektívne, dožili by sme sa v priemere až o šesť rokov viac v porovnaní s tými najefektívnejšími zdravotnými systémami. Ale opäť, keby sme sa napríklad porovnávali s Čechmi, tak v Česku tá zvýšená efektivita prináša pacientom o dva roky života naviac, čo nakoniec aj sedí, keď si porovnáme ich priemerné dožitie oproti Slovákom.
No a teraz, keď si takto nalejeme čistého vína a vidíme, že máme takýto deravý systém, tak každému z nás by malo byť jasné, že pokiaľ si chceme udržať zdravotnú starostlivosť aspoň na úrovni našich susedov, musíme do nej investovať asi viac ako oni. Preto máme aj kvalitatívne ukazovatele, ako je napríklad odvrátiteľná úmrtnosť či dožitie v plnom zdraví, horšie. Z tohto pohľadu váš argument, že keď nalejeme do zdravotníctva viac peňazí, tie nám ujdú k súkromníkom alebo sa stratia v zle hospodáriacich nemocniciach, alebo teda v neefektivite systému, sa mi nezdá veľmi racionálny, pretože keď takýmto spôsobom podvýživujeme zdravotníctvo, tak v podstate hráme veľmi nebezpečnú hru so životmi a zdravím ľudí. A týmto tlakom tlačiť aj na ministra zdravotníctva, no priznám sa, veľmi sa mi to nepozdáva. Ten musí plátať diery, aby došlo k želanému zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti tým, čo ušetrí. No a keď sa mu šetriť nedarí, tak, žiaľ, na to doplácajú ale potom ľudia. Tí sa budú skorej cítiť chorí a, žiaľ, budú aj naďalej zbytočne zomierať.
Horšie bolo, že v súčasnej situácii, keď aj nejaké diery zaplátal a urobil nejaké úspory, tak najmä v tomto roku, ale aj v minulom roku tie úspory išli najmä do sanácie rekordného dlhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorú nám vyrobili vaši nominanti, alebo, lepšie povedané, aj politika SMER-u.
Samozrejme, obyčajným plátaním dier alebo záplatami, alebo teda krízovým manažmentom sa aj tak naše zdravotníctvo vyliečiť nedá. Potrebuje reformy a tie malo ministerstvo začať realizovať už v prvom roku hneď po voľbách, aby sa dostavil aspoň aký-taký želaný čiastočný účinok ku koncu vášho vládnutia. Možno by nemuseli ani až tak bolieť, keďže našej ekonomike sa historicky darí a tak možno nemusel byť až taký problém nájsť financie na ich potrebný rozbeh a zmiernenie ich úvodných negatívnych dopadov. Žiaľ, nestalo sa tak a želal by som si, pokiaľ minister by nabral tú odvahu a niektoré z nich by zrealizoval aspoň ku koncu vášho obdobia, volebného, keďže v programovom vyhlásení vlády mnohé z nich figurujú. No ale, žiaľ, zatiaľ tá naša stará potápajúca loď menom zdravotníctvo sa zatiaľ plaví ďalej a obávam sa, že veľké nádeje na podstatnú opravu zatiaľ nevidíme.
No a teraz si dovolím ešte podotknúť jednu ďalšiu vec, problém. Môj názor je, že v podstate máme jeden podvýživený systém, dokumentoval som to, koľko investujeme do zdravotníctva, ako štát, tak aj ľudia, zároveň je neefektívny ten systém, jeden z najneefektívnejších, žiaľ, a k tomu ešte vašou politikou mu spôsobujete nestabilitu. Neviem, či viete, ale z tej vás obvinili všetky tri poisťovne, ale aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Nakoniec, je to logické, ako majú hospodáriť, keď netušia, koľko majú minúť? Aby systém neskolaboval, zdravotníctvo potom dofinancovávate v posledných rokoch až na konci roka, nikto dopredu nevedel, aká suma to bude, tento rok to bolo dokonca 100 miliónov eur. Štát teda nakoniec v roku 2017 zaplatil alebo zaplatí za svojich poistencov v priemere 4,1 percenta. Z tohto pohľadu sa podsúva otázka, že načo sme museli takto cvičiť s celým systémom? Poisťovne od začiatku roka podpisovali s nemocnicami zmluvy, aby keď štát nedofinancuje sektor, navýšené platby im nemocnice museli vrátiť v tomto roku. A to robili len kvôli mzdovému automatu, teda neinvestovalo sa do zlepšenia zdravotnej starostlivosti.
Štát má dve možnosti, ako môže regulovať trh. Cez svoju dominantnú poisťovňu alebo centrálne stanovením cenotvorby, toto má ministerstvo zdravotníctva plne v svojej kompetencii. Napriek tomu sa uchyľujete k najnešťastnejšiemu spôsobu, hráte sa so systémom a škrtíte mu kohútik financií a, prepáčte, mne to pripadá tak, že nezvládate reguláciu. Takže niežeby rozpočtovaných 4,8 mld. eur nebolo dosť na to, aby sme si za ne mohli zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ale, žiaľ, povedzme si to otvorene a úprimne, nedokážeme to. A mizerné štatistiky, ktoré hovoria o kvalite našej zdravotnej starostlivosti, o odvrátiteľnej úmrtnosti a dožití v plnom zdraví, si, žiaľ, nevylepšíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ďakujem vám za kultivovaný príhovor a neviem pochopiť, samozrejme, prečo také krivé pohľady na nás. Sám som sa snažil vysvetliť vo svojej rozprave, čo o týždeň viac diskusie umožnilo a aké zásadné zmeny sa v pozmeňovákoch diali a viete, vy naozaj si neuvedomujete, čo táto možnosť s naším zdravotníctvom môže urobiť, aké bude mať dopady? Robil niekto nejaké dopadové štúdie? Eliminovali ste diskusiu aj v parlamente na minimum. Pán minister mal svoje dôvody, prečo tieto veci predtým stiahol. Je toto zodpovedné vládnutie? Hovoríte, že nebude rozkvitať šedá ekonomika? A čo ak bude ešte viac rozkvitať šedá ekonomika? Čo sa stane, keď naplno zlegalizujete priame platby u lekárov? Hovoríte, dajte nejaké nápady, však zvýšme limity, bonifikujme tých, ktorí zavedú objednávanie na čas, najmä limity na príjmoch vyšetrenia. Však to sú úplne jednoduché veci, systémové, ktoré sa dajú spraviť. Prečo to riešime takýmto spôsobom? Ja sa naozaj desím toho, čo sa bude diať potom, keď tento zákon začne platiť.

Ďakujem pekne. Slovensko patrí v rámci krajín Európskej únie medzi krajiny s najvyššími regionálnymi rozdielmi. Súčasne narýchlo podané pozmeňujúce návrhy o odvodovej odpočítateľnej položke a doplnkových ordinačných hodinách veľmi úspešne tieto regionálne rozdiely ešte viac prehĺbia. Medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a teraz dokonca aj medzi lekármi, tí budú utekať z ekonomicky slabších regiónov do ekonomicky silnejších, aby mohli svoje nedostatočné limity od poisťovní kompenzovať na priamych platbách od pacientov. Mám pocit, že na toto sa akosi pozabudlo. Však toto je priamo v rozpore so sľubmi pána premiéra. Doteraz ľudia z týchto regiónov chodili iba za prácou, teraz začnú chodiť aj za lekármi. Narýchlo pripravené bez možnosti diskusií. Otvorili ste Pandorinu skrinku, kedy bezplatné zdravotníctvo začína byť spoplatňované a ja sa obávam, že toto vôbec, ale vôbec nedopadne dobre. Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky pripomienky. Chcel by som len zopár vecí odreagovať.
Pán poslanec Zelník, no keď je zvýšená neefektivita, ale peniaze sa strácajú, tak musíme ich dať do zdravotníctva, žiaľ, viac, aby sme udržali kvalitu zdravotnej starostlivosti. Ináč idú kvalitatívne parametre dole, zomierajú nám pacienti, nedožívajú sa v plnom zdraví takých rokov, ako sa dožívajú inde vo vyspelej Európe. No práve kvôli tomu, že máme neefektívne zdravotníctvo a ešte mu škrtíme kohútik z financií. No prečo je také neefektívne? Tam ste zabudli povedať jednu vec, že na zdravotníctve sa aj veľmi slušne zarába. Mám tu teraz otvorenú tabuľku - sto najziskovejších spoločností Slovenska v zdravotníctve - a mám tu za rok 2015 rentabilitu ich tržieb. A sú tu čísla ako 24 %, 409 %, 30 %, 40 %, 178 %, 24 %, 50 % a tak ďalej a tak ďalej. Toto je tá neefektivita. Nám peniaze utekajú niekde, kde vôbec nemajú ísť. A tie peniaze majú ísť na zdravotnú starostlivosť. To znamená, ministerstvo zlyháva v cenotvorbe. Zle je nastavená cenotvorba, zle sú zadefinované úhrady za určité výkony a potom sa čudujme, že do štátnych nemocníc ide málo a Najvyšší kontrolný úrad to jasne pomenoval. Tam dávate nejakú zdravotnú starostlivosť, za ktorú ste neni schopní dostatočne zaplatiť. A tuná vidíme takúto rentabilitu tržieb. Takže pokiaľ sa na zdravotníctve v niektorých odvetviach bude takto kvalitne zarábať, nedivme sa, že máme takú vysokú neefektivitu.
Ďakujem pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, v tridsiatich minútach, ktoré mám k dispozícii, je absolútne nemožné vyjadriť sa k všetkému, čo by stálo za to aj vzhľadom na to, že sme naozaj dostali do druhého čítania na výbor enormné množstvo pozmeňujúcich návrhov a ktoré keby sme si len začali rozoberať, tak tu strávime možno aj pol dňa.
Pán minister, vy asi veľmi dobre viete, prečo prerokúvame tento bod dnes ráno o deviatej, lebo dovtedy sa nestihla pripraviť spoločná výborová správa pre enormne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené.
Pán minister, keď vám dajú na stôl zmluvu, ktorú máte podpísať, uspokojíte sa s tým, že vám tá strana, ktorá vás k podpisu zmluvy vyzýva, v skratke vysvetlí, o čo sa v zmluve jedná? No ja predpokladám, že asi nie. Ale, žiaľ, vy nás do toho tlačíte. Alebo robíte z nás na výbore iba štatistov? Asi vám určite nemusím vysvetľovať, ako funguje parlamentná demokracia. Zákon sa prinesie do prvého čítania a poslanci, ktorí zastupujú ľudí, majú aspoň mesiac na naštudovanie a pripomienkovanie.
Čo je dôležité si však uvedomiť, že inštitút pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní je rezervovaný pre poslancov Národnej rady s tým, že pokiaľ to má dobre fungovať, tak majú právo pozmeniť v prvom čítaní prerokované zmeny v zákone.
Vy však a vaše ministerstvo tento inštitút pravidelne zneužívate a do druhého čítania cez koaličných poslancov prinášate niekedy úplne nečakané, častokrát komplexné zmeny zákona, ktoré s prvým čítaním nemajú nič spoločné.
Pán minister, z úcty k voličom opozície, ktorých zastupujeme, vás prosím, toto nám už nerobte. Opozícia má v našom parlamente v podstate len kontrolnú úlohu. Dovoľte nám robiť si svoju prácu dobre, my nechceme byť na výboroch iba štatisti. A myslím si, že aj posledné skúsenosti a posledný týždeň jasne hovorí o tom, aká je enormne dôležitá možnosť nechať sa vyjadriť, pripomienkovať veci, ktoré vo svojich legislatívnych zámeroch predkladáte.
Teraz ešte raz, žiaľ, chcem povedať, že nestihnem sa v podstate venovať meritu veci, ktorým bol zákon predložený v prvom čítaní, nakoniec však bola tu aj vtedy príležitosť to pripomienkovať a tak dovoľte, aby som sa aspoň vyjadril k niektorým pozmeňujúcim návrhom, aby sme si všetci uvedomili, čo sa tu vlastne deje.
V pozmeňovacom návrhu je zmena zákona, ktorá hovorí o tom, že štandardná platba za poistencov štátu sú 4 %. Minulý rok po tom, ako sme mali sadzbu 3,78, sa nakoniec posledné dva mesiace opäť zvyšovala, takže sme mali priemernú sadzbu takmer 4,1 %. Pokiaľ sa tento rok bude opakovať znova to isté, ja naozaj nerozumiem, prečo takýmto spôsobom sa cvičí s celým zdravotným systémom. Poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti hovoria, že ten systém je dostatočne náročné manažovať za týchto podmienok, v ktorom sa nachádza a nieto ešte mu spôsobovať túto nestabilitu, keď oni na začiatku roku nevedia dobre plánovať so svojimi príjmami a potom nevedia dobre plánovať ani svoje výdavky. Ale k tomuto sa budem viac vyjadrovať pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu, takže dovoľte, aby som šiel ďalej.
Zrušenie odvodovo odpočítateľnej položky pozmeňovacím návrhom na stôl v druhom čítaní znamená 100 miliónov eur pre zamestnávateľov dole. Po hlbšej analýze pozmeňovacieho návrhu k e-zdraviu som si všimol, že neuveriteľne meškáte s legislatívou. Tá mala byť už dávnejšie schválená. Ako ste bez nej chceli stihnúť nabehnúť na e-zdravie od 1. 1.? Ale však povedzme si, jak je, je to nič proti tomu, v akom chaose sa e-zdravie u nás zavádzalo doteraz. A vedeli by nám o tom rozprávať najmä poskytovatelia zdravotníckych softvérov.
Kedy otvorene priznáte, že doteraz využité európske zdroje v hodnote 47 miliónov boli v podstate spreneverené? To by sme si veľmi vážili. Že váš predchodca podpísal plnenie týchto európskych peňazí, ktoré vlastne vôbec neexistovalo? Takisto by možno bolo fér povedať, že v prvom polroku tohto roka úplne zlyhal e-recept NCZI a následne sa situácia riešila cez softvér Dôvery, ktorý si musela zaobstarať aj Všeobecná zdravotná za vlastné prostriedky, hoci bola v ozdravnom pláne. A že e-recept síce bude fungovať, no na softvéroch poisťovní a funkčnosť jeho pripojenia na e-zdravie NCZI bude v januári asi len okolo troch percent.
Chcem vám zároveň aj poďakovať, že ste dodržali svoj sľub a spracovali ste náš minulý návrh zákona a dlhoročných bezplatných darcov krvi, ľudí s Jánskeho plaketami ste oslobodili od viacerých poplatkov v zdravotníctve. Myslím, že títo ľudia si to naozaj zaslúžia.
Takisto by som chcel oceniť, že sa v pozmeňovacom návrhu rieši mzda sestier. Vieme, že nedostatok sestier je pravdepodobne aktuálne najväčším problémom slovenského zdravotníctva. Ešte prednedávnom, tá situácia je stále veľmi kritická, na urológii tu v Univerzitnej nemocnici Bratislava pre nedostatok sestier zatvorili 12 lôžok. Sestry vtedy chýbali aj na operačných sálach. V petržalskej nemocnici chýba štvrtina sestier v operačných sálach. Zamestnanci hovoria o mimoriadnej situácii. Rapídne nám klesá počet nových sestier, absolventiek. Je úplne jasné, že ich súčasný prílev nedokáže nahradiť ich postupný odchod. Vek tretiny sestier sa približuje k dôchodkovému veku. Za posledných 15 rokov ubudlo v našom zdravotnom systéme asi 10-tisíc sestier. Odchádzajú najmä za hranice. Máme približne 6 sestier na 100 000 obyvateľov. Susedné Česko ich má napríklad 8,4. Pritom sú k dispozícii štúdie, napríklad štúdia Lancet, kde je popisovaných šesť sestier verzus osem sestier na starostlivosť o pacientov a výsledok bol veľmi zarážajúci. Táto súvislosť dokázala priamu súvislosť medzi množstvom pacientov, ktorých ošetruje jedna sestra a ich úmrtnosťou v nemocniciach.
V OECD je priemerná mzda sestry na úrovni 110 % priemernej mzdy. U nás je to 90 %, ale teraz ste v návrhu zákona dali, aby vysokoškolské zdravotné sestry mali garantovanú v našich štátnych zariadeniach priemernú mzdu na úrovni, mali garantovanú priemernú mzdu na úrovni nášho hospodárstva, čo je určite pozitívny krok. Aj keď ja si myslím osobne, že by to mohlo byť aspoň na úrovni 1,1.
To, že ste nechali opozícii minulý týždeň čas na naštudovanie pozmeňujúcich návrhov, ja osobne to považujem s odstupom času za šikovný manéver, aby ste získali čas aj vy na svoje návrhy a mohli ste ich ešte doprecizovať. V tomto období aj vďaka opozícii, ktorá pozmeňujúce návrhy zverejnila, aj odbornej verejnosti, ktorá protestovala, bolo veru čo meniť. A robili ste to ešte aj počas výboru, keď ste nechali 45 minút čakať v preplnenej výborovej miestnosti odbornú verejnosť, médiá a opozičných poslancov. A pomenili ste aj dosť podstatné veci. Za to obdobie ste napríklad ustúpili tlaku lekárov a precizovali ste pri obhliadkach mŕtvych slovo bezodkladne, lebo ináč by ste asi schválili nonsens, kedy by lekár musel utekať od svojich živých chorých pacientov k mŕtvym. Vďaka tlaku opozície ste pochopili, že platba 50 eur je pri platení povinných odvodov pre ľudí za vyšetrenie fakt priveľa.
Čo ma však teší najviac, je, že sme sa mohli o veciach porozprávať spolu a že ste prijali aj moje odporúčania a umožnili ľuďom sa na príjmoch vyšetrenia u špecialistov objednávať do 20 dní. Toto ma naozaj veľmi teší a konečne ste zmenili život opozičného politika na chvíľu a mohol som pocítiť pocit, že sa podarilo aj niečo zmeniť k lepšiemu. Takisto som rád, že ste prijali upozornenie, že pri povinnosti ordinovať pre špecialistov len 25 hodín môže viesť k redukcii ich štandardných ordinačných hodín, ktoré majú doteraz. A takýmto spôsobom by sa mohla znížiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre ľudí, ktorí nebudú schopní si za vyšetrenie v doplnkových ordinačných hodinách platiť.
Otázok zostáva ešte priveľa a moja zásadná otázka je to, ako tento systém vôbec bude fungovať? Vy, keď ste ho dali, vy keď ste uvažovali, že by ste s týmto návrhom o doplnkových ordinačných hodinách išli do legislatívneho procesu, nakoniec ste podľa mňa celkom správne zvážili, že návrh by vyvolal veľa kontroverzií, jeho implikácia by bola veľmi náročná a povedali ste, že ešte nedozrela doba. Neviem, či dozrela už teraz, nakoniec uvidíme to asi v praxi, pretože predpokladám, že vládna koalícia si tento návrh schváli. Avšak naozaj, naozaj som zvedavý, čo celý návrh vyvolá.
Znie to neuveriteľne, ale takmer každé štvrté euro v zdravotníctve si slovenský pacient platí sám nad rámec povinných zdravotných odvodov. V rámci OECD sa nachádzame v hornej tretine krajín s najväčšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť hradenými z vlastného vrecka. Citujem štúdiu OECD Health at a Glance z roku 2015. V súčasnosti to vyzerá tak, že budeme platiť ešte viac.
Pomenujme si také základné problémy, ktoré tu máme a o ktorých naši pacienti veľmi dobre aj vedia. Totiž boria sa s neúmerne dlhými čakacími dobami, najmä na vyšetrenie u špecialistov a častokrát ponižujúcimi podmienkami, aby sa dostali k vyšetreniu u špecialistov. Boli medializované spôsoby, akým sa dostávajú k časenkám, kedy si naši dôchodcovia a ľudia, ktorí potrebujú toto vyšetrenie mať, musia odstáť rad pred zamknutými poliklinikami skoro ráno, drkocú sa tam, tlačia sa tam, aby potom mohli získať časenky a k vyšetreniu sa aj reálne dostať. Špecialisti majú častokrát nízke limity od poisťovní a poisťovne im nechcú platiť za vyšetrenia viac. Vláda nechce zvýšiť financovanie zdravotníctva, hoci do neho dávame nižší podiel HDP ako Česko či Maďarsko. Nuž a čo je asi najpodstatnejšie, je to, že ministerstvo nedokáže nastaviť systém zdravotníctva. Neefektívne je vynaložených až 1,5 miliardy ročne, hovoria to štatistiky nedávne. No a ako ste to vyriešili spolu s koaličnými poslancami? Tak máme dlhé čakacie doby, tak nech si pacient zaplatí vyšetrenie z vlastného vrecka, keď sa nechce tlačiť v čakárni. Prinúťme nedostatočne zaplatených lekárov, aby pracovali viac. Nech platiaci pacienti dofinancujú tých lekárov, ktorí nemajú od poisťovne dostatočné limity. Opäť na zdravotníctve ušetríme a riešenie skutočných problémom môžme odsunúť na neskôr.
Prepáčte, ale mne tento návrh príde možno ešte v niečom horší ako nejaká záplata. Je to priznaním, že nedokážete vyriešiť problémy zdravotníctva a uchyľujete sa k preneseniu svojej neschopnosti na pacienta. Ten má teraz okrem povinných odvodov zaplatiť ešte aj z vlastného vrecka vyšetrenie. No a ktorí na to nebudú mať, tak nech prídu skoro ráno postaviť sa do zimy pred polikliniku do radu na časenku. Pritom ekonomicky aktívni poistenci platia do zdravotného systému dostatočne veľké odvody na to, aby naši seniori nemuseli sa strkať skoro ráno v zime pred poliklinikami. Koľko máme z našich odvodov zaplatiť, aby sme zabránili týmto ponižujúcim praktikám? A vy ako koalícia sa na to pozeráte a nehanbíte sa bohatým umožniť prísť poobede k doktorovi a ešte raz si vyšetrenie zaplatiť z vlastného vrecka.
Skúsme sa však zamyslieť nad absurditou situácie. V podmienkach slovenského zdravotníctva sa bavíme vlastne o tom, že objednanie sa k lekárovi na určitú hodinu je nadštandard, za ktorú by sme si mali priplatiť. Pritom v zdravotníckych systémoch vyspelých krajín je to absolútna samozrejmosť. Taká, akou je u nás napríklad objednanie sa s autom do servisu na presný čas. Ešte neuveriteľnejšie znie, že pre doplnkové ordinačné hodiny bude vytvorený Národný informačný systém, cez ktorý sa v takýchto prípadoch bude musieť pacient k svojmu lekárovi objednať. Tu sa priam až podsúva otázka. Nemohol by tento systém byť jednoducho zavedený tak, aby každý lekár svojich všetkých pacientov si podľa možnosti už iba objednával na presný čas?
Tá zásadná otázka však je, ako tento systém vlastne bude fungovať? Sú lekári, ktorí sa doňho nezapoja. Ich vyšetrenia sú drahšie ako 30 eur. Sú aj takí, ktorí ambulujú v chudobnejších regiónoch Slovenska a takýto postup by považovali za amorálny. Návrh kritizuje aj prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Jancl a svojim členom, čo je asi tisícka lekárov špecialistov, doplnkové ordinačné hodiny neodporučí. Myslí si, že je to nekvalifikovaný návrh, ktorý nahráva len veľkokapitálovým skupinám podnikajúcim v zdravotníctve. Sťažoval sa, že minister sa pri hľadaní podpory pre jeho návrh neporadil so Slovenskou úniou špecialistov.
Osobne vidím aj iný problém. Pokiaľ sa špecialistovi minie v danom mesiaci limit na poistencov určitej poisťovne, má teraz možnosť odporučiť mu vyšetrenie v rámci doplnkových ordinačných hodín za priamu platbu, alebo ho požiadať, aby na vyšetrenie prišiel v novom mesiaci, ak tam bude mať ešte voľný termín. Samozrejme, prečo by pacienta vyšetroval, keď mu poisťovňa nezaplatí? No a myslím, že pokiaľ bude mať pacient vážne problémy, takúto možnosť asi bude nútený využiť.
Niečo podobné sa stalo aj mojej manželke s naším dieťaťom. Objednala sa na vyšetrenie k špecialistovi a hoci mala možnosť objednať sa aj na skorší termín za poplatok, rozhodla sa počkať, že naše dieťa potrebuje u nej urýchlene, é, rozhodla sa počkať na termín o dva mesiace. Po vyšetrení jej však doktorka povedala, že naše dieťa potrebuje u nej urýchlene ďalšie vyšetrenie, no štandardný termín už nie je k dispozícii. A tak sme si museli zaplatiť 10 eur za termín o dva týždne. Keď som sa doma manželky, tiež lekárky, pýtal, prečo jej to vyšetrenie nemohla doktorka vlastne urobiť hneď, dostal som veľmi neistú odpoveď, že vlastne ani netuší, prečo sa to nedalo zrealizovať hneď. Tak sme sa aspoň utešili s konštatovaním, že teraz to bolo iba za desať eur, po novom to možno bude už za tridsať.
Povedzme si teda všetci na rovinu, rýchle komplexné riešenia nie je dobré prijímať takýmto spôsobom. Diskusia je potrebná, medzirezortné pripomienkové konania majú veľký zmysel. A keď nie tie, tak aspoň štandardný legislatívny proces v Národnej rade. Doplnkové ordinačné hodiny sú vlastne jedným z ďalších nápadov, ako do kolabujúceho zdravotníctva doliať nejaké financie a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Po tom ako SMER svojimi balíčkami a nezodpovednou politikou zadlžil poisťovňu, sa teraz tlak prenáša na poskytovateľov a pacientov. Však ono to u nás tak chodí. Na hriechy mocných doplácajú nakoniec bežní ľudia.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som adresoval ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, a jeho odpoveď je pod č. MF/007527/2017-11241113.
V tejto interpelácii som žiadal pána ministra, aby vysvetlil určitú disproporcionalitu, ktorú som postihol práve na úkor charitatívnych organizácií, a pokiaľ by sme ich porovnávali s činnosťou Potravinovej banky Slovenska. Potravinová banka Slovenska má osobitné postavenie pri odoberaní potravín z reťazcov. A to osobitné postavenie sa dotýka najmä alebo vzniká najmä na základe usmernenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorá Potravinovej banke prisudzuje ako jedinej charitatívnej organizácii na Slovensku od 1. januára 2015 právo, že všetky potraviny, ktoré sú jej odovzdané pred uplynutím dátumu spotreby, si môže daňovník uplatniť v obstarávacej cene zásoby potravín. Toto usmernenie sa však vzťahuje aj na všetky potraviny, ktorým uplynul dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby. Pokiaľ takéto opatrenia nevykoná, tak si ich môže uplatniť do výdavkov v prípade, že ich bezodplatne odovzdá Potravinovej banke Slovenska.
Z odpovede od pána ministra som sa dozvedel v podstate informácie, ktoré sú verejne dostupné na internete aj na stránke Potravinovej banky Slovenska, a teda nedozvedel som sa nič nové. Ale tie odôvodnenia, ktorými pán minister obhajoval toto postavenie Potravinovej banky Slovenska, sa mi zdajú, mierne povedané, iracionálne. Iracionálne z jedného jednoduchého dôvodu, pretože od 1. januára tohto roku platí novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá hovorí, že charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, to upozorňujem teda, jedná sa o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, až po jej registrácii podľa ods. 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa ods. 9 písm. c) požiadať príslušný regionálny Úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne podľa osobitného predpisu. Takže ide o naozaj zákonom stanovenú veľmi prísnu reguláciu, ktoré charitatívne organizácie môžu tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z obchodov odoberať a následne ich distribuovať.
Paradoxom postavenia Potravinovej banky Slovenska je ten, tá alebo to, že Potravinová banka Slovenska môže odoberať ešte aj potraviny pred dátumom, a nielen minimálnej trvanlivosti, ale dátumom spotreby. Dátum spotreby je uvedený na výrobkoch, ktoré, mohli by sme to nazvať, sú rýchlo kaziace sa potraviny a potrebujú teda oveľa prísnejšie podmienky pre ich manipuláciu, transport a uskladnenie. Samozrejme, samotná potravinová banka spĺňa tieto prísne usmernenia, ktoré sa vzťahujú potom aj na tie charitatívne organizácie, ktoré podľa nového zákona môžu odoberať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti, avšak spôsobom, ako ich ona ďalej distribuuje, je, je veľmi formálny. Ona podpisuje zmluvy s charitatívnymi organizáciami, ktoré nemusia splniť tieto prísne kritériá a častokrát len formálne tieto charitatívne organizácie odoberajú tieto potraviny z obchodných reťazcov na základe zmluvy, ktoré majú s Potravinovou bankou.
To znamená, charitatívna organizácia, ktorá v princípe nemusí splniť prísne požiadavky zákona, a keby ich aj deklarovala, že ich splní, tak nie sú skontrolované Úradom verejného zdravotníctva. Takýmto spôsobom sa môže dostať ku rýchlo kaziacim sa potravinám. Samozrejme, Potravinová banka Slovenska vo svojej zmluve o spolupráci definuje, že organizácie by mali spĺňať legislatívne predpoklady k manipulácii týchto potravín, avšak nedisponuje žiadnymi kontrolnými orgánmi. A keďže sa realizuje tento odber týchto potravín viac-menej na základe dohody a dobrej viery, tak naozaj mne príde absolútne nelogické, prečo organizácie, ktoré splnia tieto prísne kritériá, ktoré definuje teda zákon od 1. 1., a chceli by odoberať alebo odoberajú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z našich reťazcov, musia mať ešte aj podpísanú zmluvu s Potravinovou bankou Slovenska, aby mohli do svojich výdajní, ktoré zaregistrovať naozaj nie je vôbec jednoduché, umiestniť aj tovar, ktorý je pred dátumom spotreby. V princípe, keď nemajú podpis s Potravinovou bankou Slovenska, tak k tomuto tovaru sa nedostanú, pretože obchodníci im ho samozrejme nevydajú, nakoľko by si nemohli uplatniť tento tovar a odpočítať si ich vo svojich daňových nákladoch.
Z tohto pohľadu pán Kažimír v tej odpovedi uvádza, že zjednodušuje sa proces kontroly Finančnou správou, pokiaľ má toto právo len Potravinová banka Slovenska. Avšak je to paradox, pretože z môjho pohľadu tento zjednodušený proces kontroly zo strany Finančnej správy je ako keby uprednostnený pred ochranou obyvateľstva a teda zdravia obyvateľstva.
Čo sa týka druhej otázky, pýtal som sa, prečo tieto organizácie teda nemôžu odoberať tieto potraviny za takých istých podmienok ako Potravinová banka Slovenska. A bolo mi povedané, že ak sa jedná o poskytovanie potravín po uplynutí tejto doby, zákon o dani z príjmov neposkytuje žiadne daňové zvýhodnenie, a to ani ak prichádza k ich distribúcii prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska.
Tu by som chcel ešte raz zopakovať a zdôrazniť to, čo som povedal pred chvíľou, že to nie je pravda, pretože pokiaľ si obchodník neuplatní pred uplynutím dátumu spotreby formu postupného znižovania ceny, tak v prípade, že tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti potom následne chce darovať organizácii, tak, samozrejme, je pravda to, čo je napísané, že si ich nemôžu uplatniť do nákladov. Avšak pokiaľ by si uplatnil, tak by si ich mohol. A tu je ten zásadný rozdiel a veľký rozdiel, pretože, a namietali to aj obchodníci, pretože pokiaľ ten tovar je pred dátumom minimálnej trvanlivosti a obchodníci naozaj nemajú zvyk ho znižovať, znižovať jeho cenu, exspiruje nakoniec, v prípade, že tento tovar si následne vyzdvihne Potravinová banka Slovenska z tohto obchodného reťazca, tak ten obchodník len z titulu, že tú potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti odovzdal Potravinovej banke, si môže započítať do svojich daňových výdavkov. Pokiaľ túto potravinu dá inej registrovanej charitatívnej organizácii podľa veľmi prísneho zákona, tak si odpísať túto potravinu nemôže.
Toto sa nám zdá absolútne diskriminačné a je to ešte veľký paradox, pretože zákon hovorí, že organizácia, ktorá odoberie potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, už ju nemôže dať inej charitatívnej organizácii, čo sa samozrejme vzťahuje aj na Potravinovú banku. Takže jednoduchá zmluva s Potravinovou bankou by čiste teoreticky mohla zjednodušiť tým organizáciám dostať sa k týmto potravinám, avšak nie, nedostanú sa, pretože Potravinová banka Slovenska síce má to privilégium, že tieto potraviny môže odoberať po dátume minimálnej trvanlivosti, ale nemôže ich dať ďalej. To znamená, organizácie sa musia zaregistrovať, ale zároveň, keď tie potraviny získajú, tak nemôže byť na tieto potraviny uplatnená daňová úľava, pokiaľ ju odoberajú z týchto obchodných reťazcov.
Viem, že je to trošičku možno zložitá téma, ale vzhľadom na to, že nie som spokojný s odpoveďami pána ministra Kažimíra a stále považujem pomery na Slovensku voči ostatným charitatívnym organizáciám za diskriminačné, žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že som nespokojný s odpoveďou pána ministra Kažimíra.
Ďakujem pekne.