Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ja možno začnem s tým termínom. Vzhľadom na to, že teda boli predložené pozmeňovacie návrhy, by som teda navrhoval, aby sme hlasovanie dali na utorok. Môže to byť o jedenástej? Ďakujem pekne.
A teraz troška zopár vecných poznámok. Pán kolega Dostál vyjadril vo svojom vystúpení poznámku, v ktorej konštatoval, že možno by som mal vystúpiť nie v záverečnom slove, ale v rámci rozpravy, aby bola možnosť na mňa reagovať. Nezvolil som túto cestu vzhľadom na to, že nechcem, a viete dobre, že nezvyknem hovoriť o politických otázkach, ale chcem hovoriť iba o právnych veciach a o tej právnej veci, pokladám za nespochybniteľné a bol by som nerád, keby práve preto potom sa ťahala do toho politika.
K predloženému návrhu na vypustenie § 373 Trestného zákona mi dovoľte teda povedať pár slov. Musím začať tým konštatovaním poukazu na to, že aj tento návrh vlastne vstupuje do riešenia istej ústavnej rovnováhy ústavou chránených práv a slobôd. Už tu bolo konštatované, že na jednej strane tejto misky váh máme rešpektovanú slobodu prejavu, ale na druhej strane máme aj práva, ústavné práva, ktoré sú rovnako vážne chránené v čl. 19. Máme tam ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrého mena alebo dobrej povesti a dobrej povesti. Čiže je povinnosťou štátu, aby garantoval obidve tieto práva a aby nedochádzalo k tomu, čo aj povedal pán minister ako predkladateľ, aby náhodou to jedno právo nebolo interpretované tak, že zasahuje do toho práva druhého. Tie vzájomné hranice tam musia byť vymedzené.
A teraz k samotnému ustanoveniu, ktoré je navrhované zrušiť. Musím začať opäť tým konštatovaním, čo vlastne to ustanovenie hovorí. Ostanem iba pri prvom odseku, pretože ten prvý odsek vlastne charakterizuje tú skutkovú podstatu. Ten odsek druhý a tretí, ten vlastne ide do následkov, ktoré sú hodnotené ako vážnejšie zásahy, a preto je tam tá trestná sadzba vyššia. Ten prvý odsek teda konštatuje, že každý, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, prvá vec, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Čo je teda dôležité? Dôležité je to, že musí ísť o oznámenie, o zverejnenie nepravdy, teda klamstva, ale to klamstvo musí spĺňať isté náležitosti. Ten Trestný zákon v tom prvom odseku vyžaduje spôsobilosť toho klamstva, spôsobilosť, aby to klamstvo nebolo hocijaké. Aby to klamstvo priamo dokázalo spôsobiť isté následky. A tie následky, to je práve to ohrozenie váženosti, poškodenie v zamestnaní, v podnikaní, v rodinných vzťahoch alebo spôsobenie inej vážnej ujmy. Čiže, samozrejme, musí tam byť tá tzv. príčinná súvislosť medzi týmito konaniami, medzi tým konaním a tým následkom, ale samozrejme tam musí byť ešte aj druhá vec, a to je úmysel. Lebo viete, že tento trestný čin vlastne patrí do kategórie trestných činov úmyselných.
Ja sa môžem stotožniť s prekladateľmi tohto pozmeňovacieho návrhu minimálne v tom, že ako je to aj v praxi a vo výklade tohto ustanovenia. Ustanovenia hovoria o spôsobilosti značnou mierou spôsobiť teda tie následky. Výklad hovorí, že teda k tým následkom ani nemusí dôjsť a aj tak dôjde k naplneniu skutkovej podstaty tohto prvého odseku. To je podľa mňa vec, o ktorej treba hovoriť, pretože druhý a tretí odsek už hovorí o tom, že už tam ten následok musí byť. Ak je ten následok taký, že dôjde k rozvratu, dôjde k prepusteniu zo zamestnania, áno, je tam trest. Mali by sme teda diskutovať, či tá spôsobilosť stačí. Ale diskutovať v tomto momente o tom, že vypustíme celé ustanovenie, nepokladám za správne. Nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo ako obhajoba toho ustanovenia. Chcem, aby ste pochopili, že jedná sa mi o udržanie tej prirodzenej a potrebnej rovnováhy medzi chránenými základnými právami a slobodami.
A musím aj tuto povedať na tomto mieste, že vlastne z tých vystúpení predkladateľov, ale aj ostatných, vyznievala stále ochrana novinárov. Nemám s tým samozrejme absolútne žiadny problém, naopak, súhlasím s tým. Sloboda slova je predovšetkým realizovaná cez novinárov. Ale musím podotknúť aj iný fakt, a to, že toto ustanovenie v Trestnom zákone sa dotýka a chráni každého. Chráni pred konaním trebárs závistlivého kolegu, to nemusí byť novinár. Chráni pred konaním trebárs ohrdnutej priateľky. Chráni pred konaním suseda, ktorý z istých dôvodov zaútočí na kohokoľvek z nás. Preto si teda myslím, že rezať takto rýchlo bez toho, aby sme dlhšie diskutovali o všetkom, neni správne. A preto samozrejme v tomto momente sa ani neprihováram za podporu tohto ustanovenia.
Mohol by som hovoriť aj o ďalších tých právnych veciach. Napríklad konštatovať iba to, že trestné právo je samozrejme to, čo trestniaci nazývajú ultima ratio, všetky trestné normy sú tým posledným, čo sa má použiť. A to platí aj na vlastne šírenie nepravdivých údajov. A bolo to tu už povedané, my predsa máme v § 11 aj nasledujúci občianskeho zákona možnosť civilným spôsobom riešiť toto a to ultima ratio má nastúpiť až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky. Aj preto napríklad nesúhlasím s tým, že sa podávajú napríklad príliš často tie vlastne návrhy na trestné stíhanie podľa tohto paragrafu. Nie je to správne a na druhej strane je správne, že orgány činné v trestnom konaní ich odmietajú. Však sama jedna z predrečníčok konštatovala, že vlastne v jedinom prípade v minulom roku došlo k odsúdeniu za 5 rokov. Ja to vnímam teda pozitívne, pretože orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť a skúmajú, či došlo k naplneniu všetkých tých znakov, ktoré sú spomínané v odseku 1, prípadne v odseku 2 alebo v odseku 3. Ale odňať ten nástroj obrany pre ostatných občanov kvôli tomu, že istá časť novinárov momentálne sa cíti ohrozená, prepáčte mi, nepokladám za správne, pretože ja som presvedčený o tom, že sme tu kvôli občanom všetkým, nie iba kvôli niektorým.
Naviac, samozrejme, keby sme urobili tento zákrok, tak sa potom pýtam, lebo je to zásah, veľmi vážny zásah do 9. hlavy. Tá 9. hlava obsahuje vlastne trestné činy proti iným právam a slobodám. Ostávajú, vybrali by sme teda, vybrali by sme ohováranie, ale ostali nám tam – lživé obvinenie, ktoré tam máme teraz, ostane nám tam poškodzovanie cudzích práv napríklad alebo nám tam ostane šírenie poplašnej správy. Cez každé z týchto ustanovení sa ten, kto je zlomyseľný, môže domáhať ochrany a môže sťažovať konanie orgánov činných v trestnom konaní. Potom teda, ak by sme chceli byť dôslední, mali sme otvoriť to, že načo máme potom lživé obvinenie? Pretože ohováranie neni založené na pravde, čiže je tiež lživé. Načo máme potom poškodzovanie cudzích práv? Aj tým dochádza k zásahu do osobnostných práv, aj do ochrany podľa článku 19. Čiže opakujem ešte raz, nechcem zľahčovať tento pozmeňujúci návrh, rozumiem jeho obsahu, ale skutočne musím povedať, že ak chceme byť seriózni, otvorme riadnu diskusiu a hľadajme cesty, ako ho urobiť účinnejším, ale nie ako ho úplne vypustiť z právneho poriadku, pretože je našou povinnosťou chrániť práva a slobody všetkých občanov a nielen novinárskej obce, ktorú, ešte raz opakujem, si mimoriadne vážim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa Milanová, ja si, som si vypočul teda váš príbeh. Ale musím povedať, že z toho právneho pohľadu tam mám celý rad vážnych problémov k tomu, čo ste povedali. Ale ja, pretože som sa dozvedel iba z novín o tomto pozmeňovacom návrhu, tak nemal som veľa času na prípravu, ale v záverečnom slove k tomu niečo poviem. Budem sa snažiť hovoriť o práve, nie o politike, ani nie o osobných veciach. Mňa samozrejme mrzí ten váš osobný príbeh. Ale vidím tam veľkú nádej v tom, že je to, ako ste sama povedali, je to neprávoplatné rozhodnutie. To znamená, ešte vlastne k ničomu nedošlo, ak to môžem tak zjednodušiť. A verím, že ak sa preukáže pravda, ak sa preukáže to, či došlo, či nedošlo ku klamstvu a či došlo a či nedošlo k poškodeniu, ktoré spomína Trestný zákon, takže podľa tohoto rozhodnutia bude vyzerať. Čiže prípad vášho manžela je stále otvorený.
Na druhej strane ste tiež povedali, že vlastne došlo iba v jedinom prípade, podľa vašich údajov, k právoplatnému odsúdeniu na základe toho § 373. Tak je to dobré alebo zlé? Tak ja by som to osobne vnímal azda ako dobré, že tie veci fungujú, že k právoplatnému odsúdeniu dôjde iba vtedy, keď sa v skutočnosti preukáže, že došlo k publikovaniu skutočne nepravdivých údajov, ktoré spôsobili to, čo predpokladá Trestný zákon.
Takže priznám sa, teraz som celkom na pochybách, že aké argumenty vlastne a kam ste smerovali tými argumentami, pretože ja sa teraz ešte na záver iba dotknem jednej vety, ktorú povedal pán kolega Dostál vo svojom vystúpení a s ktorým absolútne súhlasím, a tá veta znela, že Trestné právo by malo chrániť predovšetkým poškodených. Áno, malo by chrániť poškodených. A ten § 373 ods. 1 je o ochrane poškodeného.
Iba toľko zatiaľ, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vás informoval o prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona vo výboroch. Národná rada svojím uznesením č. 1103 zo 14. marca 2018 pridelila tento návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor bol určený ústavnoprávny výbor.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený, tento návrh prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade schváliť tento návrh zákona ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu. Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu, ako spomínal pán predsedajúci, tlač 865a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru dňa 9. mája 2018.
Práve týmto uznesením ma výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a zároveň aj predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda formálne na úvod, pán predsedajúci, a teraz prosím, otvorte rozpravu v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, tak mi dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dovoľte mi teda, aby som sa podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Po formálnej stránke, formálno-právnej stránke tento návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby tento vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol pán predseda ústavnoprávny výbor s tým, aby obidva výbory prerokovali tento návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia predloženého návrhu, ako aj z úvodného vystúpenia pána ministra je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ja v tomto momente možno iba dodám jednu vec a to, že tento návrh samozrejme je krátky, ale zároveň je významný. Je to návrh, ktorý nás bude opäť stavať do pomerne náročnej úlohy, úlohy v tom, aby sme našli primeranú rovnováhu opäť medzi istými ústavnými právami, a to teda samozrejme v prvom rade medzi zaručeným právom na informácie, ale zároveň, aby sme našli vyváženie podpory tohto práva aj s tým, čo sa nazýva vlastne ochrana štátu alebo ochrana bezpečnosti. Čiže tento návrh sa dotýka obidvoch týchto vecí a ako aj pán minister už naznačil, návrh je síce na stole, ale mne sa tiež zdá, my sme už troška o tom hovorili, pán minister to povedal, že ak sa posunie, a verím, že sa posunie do druhého čítania tento návrh zákona, že budeme sa pokúšať a pokúsime sa určite predložiť riešenia, ktoré práve dosiahnu tú rovnováhu, ktorá v tomto momente sa mne osobne zdá, že tam celkom vyvážená nie je medzi tými hodnotami, ktoré chceme a ktoré sú našou povinnosťou, aby sme chránili.
Každopádne teda v tomto momente dovoľte mi povedať, že odporúčam ako spravodajca poverený výborom, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní, a zároveň odporúčam, aby tento návrh zákona sa pridelil výborom, vrátane určenia gestorského výboru a príslušných lehôt tak, ako je uvedené v zmysle rozhodnutia pána predsedu Národnej rady.
Toľko teda na úvod a teraz, pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No ja by som tiež rád vyjadril, že vlastne ani nie obdiv, ale teda úctu voči tomu, čo povedal pán Fecko, pretože všetci vieme, že on je odborník na tieto oblasti a každé jeho vystúpenie samozrejme má hlavu a pätu., aj keď súhlasím, že niekedy je troška obšírne. Ale tá téma je ťažká a samozrejme ja som právnik, nie som odborník v pôdohospodárstve a stretol som sa s touto problematikou už v rámci mojich rôznych predchádzajúcich pôsobení, tých skrivodlivostí je tam strašne veľa.
A práve z toho dôvodu som veľmi rád a som povďačný, že pani verejná ochrankyňa práv sa chopila tej témy, aj keď je to fakt beh na dlhé trate. Sedemnásť rokov je strašne dlho a 9-tisíc krívd je hrozné, len treba ešte povedať, že vlastne spolu tí ľudia, ktorí prišli o vlastnícke právo, to je jedna vec, ale oni boli zároveň ešte aj perzekvovaní. Čiže oni boli, vlastne boli trestaní dvakrát. A nám sa nedarí od roku ´91 tieto skrivodlivosti napraviť. A preto je asi na nás aj na parlamente, aby sme sa pozreli na tú problematiku a snažili sa s tým niečo urobiť, či už legislatívou alebo tlakom na príslušných ministrov. Takže je to téma, ktorá je veľmi živá, je otvorená, ale my nemôžme sa na to iba pozerať, máme aj niečo urobiť. A práve preto hovorím, že som veľmi povďačný pani Patakyovej, že s tým prišla, a budeme sa na to pozerať.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, takže dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 943 zo dňa 30. novembra 2017 predložila tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor. Zároveň však Národná rada určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto, týchto výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh prerokovali obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený a odporúčali ho schváliť. Z uznesení týchto výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o oboch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor tiež odporúča Národnej rade, aby tento návrh bol schválený ako celok v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona je uvedená ako tlač 746a. Bola schválená v ústavnoprávnom výbore pod číslom uznesenia 337 dňa 30. januára 2018.
Týmto uznesením ma ústavnoprávny výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda na úvod, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať za korektnú diskusiu k tomu môjmu príspevku. Ja si uvedomujem, že tá problematika je komplikovaná a že je možno komplexná. Ale na druhej strane nechce sa mi veľmi, žiaľ, počúvať tie argumenty, že ale však diskutujme najprv a potom s tým niečo urobme. Nuž zmeňme stav a potom o tom diskutujme, pretože ten stav je v súčasnosti, som hlboko presvedčený, protiústavný. Čiže napravme to a potom hľadajme nejaké riešenie. Pretože tých riešení je, samozrejme, možných niekoľko. Akože dá sa rozmýšľať o prevode vlastníctva. Nakoniec sú tu obce, majú k dispozícii dane, cez ktoré môžu získať finančné prostriedky. Ale to ten človek nemá. Tam osobitne to, čo povedal kolega Krajniak, si vážim, pretože to je fakt jadro toho problému. Ja som sa to snažil naznačiť.
Možno akurát ešte jednu vec. Ja som to zabudol spomenúť v tom svojom komentári. Česká republika zdedila ten problém po rozdelení Československa rovnako. A Česká republika dokázala, tiež to chvíľu trvá, ale v roku 2009 si urobila tú právnu úpravu inak, urobila ju tak, ako ju dnes navrhuje pán minister dopravy, a nemajú s tým zásadnejší problém. Takže nebojme sa, nehľadajme stále riešenia, prečo sa niečo nedá, a nedávajme stále povinnosti iba na našich občanov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v rámci rozpravy predniesol tiež zopár poznámok k prednesenému návrhu zákona. A moje poznámky sa budú ale týkať čl. II, teda nie samotného hlavného textu, ale budú sa dotýkať zákona o pozemných komunikáciách, ktorý sa v čl. II tento zákon tiež zmieňuje.
O čom by som chcel hovoriť? Musím povedať, že zákon o pozemných komunikáciách, ktorý mení a dopĺňa tento cestný zákon, je právnou normou, ktorá bola prijatá v roku 1961. Samozrejme, niekoľkokrát bola menená a dopĺňaná, ale tá hlavná filozofia v tomto zákone ostala.
Prečo hovorím o filozofii? Chcem iba pripomenúť, že rok ´61 bol vlastne prvého roku života Československej socialistickej republiky. Asi viete, že v roku 1960 sa prijali ústava, ústavný zákon 100/60, ktorým sa hrdo deklarovalo, že socializmus v našej krajine zvíťazil a že teda Československo bude hrdou socialistickou republikou.
Musím tak začínať, aj keď nemám rád takéto úvody, pretože môžu znieť troška politicky, ale ono to súvisí veľmi s právom. Čím? Predovšetkým tým, že viete asi určite, najmä tí starší z vás, že otázka ochrany vlastníctva v socialistickom zriadení bola veľmi, ak poviem mierne, zaujímavá. Totižto súkromné vlastníctvo nepožívalo žiadnu ochranu. Ochranu požívalo tzv. štátne a družstevné vlastníctvo.
Tento základný filozofický prístup sa prejavil aj v zákone o pozemných komunikáciách minimálne v niektorých ustanoveniach, ktorých sa teraz dotýka predmetný návrh cestného zákona. Hovorím o ustanoveniach v čl. 9 a čl. 9a zákona o pozemných komunikáciách, ktoré vládny návrh zákona - a musím povedať vládny návrh zákona, to nie je môj pozmeňovací návrh, ale prišla s tým vláda Slovenskej republiky - navrhuje vláda teda vypustiť tie ustanovenia.
Čo je na tých ustanoveniach ale také zaujímavé? Nuž predovšetkým to, že v duchu socialistického prístupu k súkromnému vlastníctvu tento zákon z roku ´61 zaviedol povinnosť pre vlastníkov nehnuteľností v obciach a mestách starať sa o majetok, ktorý patrí niekomu inému. Starať sa a niesť zodpovednosť za chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam a starať sa o ich čistotu a o odstraňovanie snehu a ďalších poškodení na týchto chodníkoch. To bola jedna povinnosť, ktorú ukladal tento zákon z roku ´61 a ktorý platí doposiaľ pre vlastníkov nehnuteľností. Naviac ale, čo je ešte podľa mňa oveľa bizarnejšie, takto zákon stanovoval aj objektívnu zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za škodu, ktorá vznikne na tých priľahlých chodníkoch, teda za škodu, ktorá vznikne na majetku niekoho iného.
Musím povedať, že táto koncepcia pochopiteľne v roku ´61 a v rokoch nasledujúcich bola akceptovaná, nespôsobila nikomu problémy, iba chudákom vlastníkom nehnuteľností. Poznám množstvo prípadov dôchodcov, zdravotne postihnutých ľudí, ktorí v obciach a v mestách ostali vlastníkmi nehnuteľností, nemohli ale z nich brať počas minulého režimu žiadne úžitky, ale mali povinnosť sa starať o tie chodníky. A mohol by som vám rozprávať aj z vlastnej rodiny príbehy, ako tí ľudia týmto trpeli.
Tak teraz prichádza cestný zákon s odstránením tejto skrivodlivosti a prenáša zodpovednosť za čistenie vlastného majetku na obce a mestá. K čomu ale došlo? Došlo k tomu, že v rámci rokovania hospodárskeho výboru bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa z predloženého návrhu vládneho zákona práve tieto ustanovenia. Hovorím o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy. Keďže som presvedčený, že týmto dvom bodom, ktoré by radi alebo ktorých cieľom je ponechať tento podľa mňa protiústavný stav, aby sme mohli o nich rozhodovať osobitne a aby sme zvážili, či chceme, aby sa tieto dva body stali ozaj súčasťou predloženého, teda spoločnej správy a aby sa stali aj súčasťou návrhu zákona, teda aby sa nevypustila zo zákona o pozemných komunikáciách táto povinnosť, ktorá je ukladaná iným než vlastníkom nehnuteľností.
Samozrejme, nechcem ísť do histórie a nechcem opakovať staré rímske, že vlastníctvo zaväzuje a že samozrejme, čo je súčasťou vlastníctva vlastníka starať sa o vec, brať z nej úžitky, pretože to je všetko postavené dnes na hlavu. Neviem, či o tom viete, či s tým máte skúsenosť, ale ak ste napríklad vlastníkom nehnuteľnosti a priľahlý chodník, o ktorý sa máte starať, chcete využiť napríklad na opravu fasády vo svojom rodinnom dome, tak napriek tomu, že máte povinnosť a objektívnu zodpovednosť starať sa o ten chodník, tak ak ho chcete využiť na opravu svojho vlastného majetku, tak musíte jednak žiadať o povolenie od obecného úradu a jednak nezriedka vám obecný úrad ešte vyrubí aj poplatok za takéto využívanie.
Čiže tá situácia právne skutočne od roku ´61 je postavená na hlavu a vládny návrh zákona, za čo ja osobitne chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, sa snaží túto skrivodlivosť postaviť z hlavy na nohy.
Môžme to dosiahnuť, ak teda budeme hlasovať o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy osobitne a ak sa dokážeme zhodnúť na tom, že nevypustíme, nevypustíme tieto body, alebo teda tie články, ktorých sa tie body dotýkajú, z predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, a teda predniesol som aj ten procesný návrh hlasovať osobitne o bodoch 72 a 73 z vládneho návrhu, teda zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci. Pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem.

Ďakujem pekne. No ja na rozdiel od predkladateľov sa vcelku nestotožňujem, ani dodnes som sa nestotožnil s tou skutočnosťou, že vlastne sprejerstvo má byť osobitným trestným činom. Bol som v parlamente, keď zástupcovia HZDS prvýkrát prišli s tým nápadom definovať jednu osobitnú skutkovú podstatu činnosti, ktorej obsah je v podstate poškodzovaním cudzej veci. Bol som vtedy a dodnes som presvedčený, že poškodzovanie cudzej veci obsahuje v sebe aj ten trestný čin sprejerstva. Samozrejme, teraz vlastne to jeden z predkladateľov aj povedal, že však teda zrušme to a podraďme to pod poškodzovanie cudzej veci, s tým by som ja, samozrejme, nemal problém, ale myslím, že tá hlavná otázka je tu spôsobená výška tej škody. Na to by som sa možno zameral, ale zdá sa mi byť celkom nelogické, aby pri jednom type poškodzovania cudzej veci sa výška škody definovala alebo určovala ináč ako pri inom poškodzovaní cudzej veci, tak ako sa mi zdá byť nelogické, že práve spejerstvo je osobitnou skutkovou podstatou. Pretože ja sa potom pýtam, že ak by sme išli touto logikou, tak budem mať osobitnú skutkovú podstatu, ja neviem, trestného činu zrútenia mostu, plotu susedovi alebo, alebo poškrabanie steny alebo krádež mrkvy, alebo krádež cibule. Proste všetko osobitné trestné činy, ktoré sú, samozrejme, v normálnom svete už pokryté inými skutkovými podstatami.
Čiže chcem iba povedať, že ja som nie rád a nikdy som sa nestotožnil s tou cestou, aby sa vytvárali dvojité skutkové podstaty trestných činov, ktoré pokrývajú vlastne tú istú vec, ktorou je v tomto prípade jednoznačne podľa mňa poškodzovanie cudzej veci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja možno iba krátko dovolím si pár poznámok k tomu, čo tu odznelo. Chcem povedať, že áno, iste, pán kolega Baránik, je námietka, ktorú ste tu zniesli, dá sa o nej diskutovať. Ale jedna vec tu neodznela v tejto súvislosti, predkladateľ to zvýraznil, ale asi nie tak možno, ako by to celkom mohol povedať.
Dovolím si povedať, že tie veci, ktoré sa navrhujú v tom novom znení ustanovenia zákona o exekučnom poriadku, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, komunálny odpad, výroba, rozvod tepla, to sú veci, ktoré plnia verejnoprospešný účel. A to je rozdiel medzi nimi, medzi týmito funkciami, ktoré sú bazálne. Bazálne pre fungovanie obyvateľov, pre život obyvateľov v každej obci. A to je rozdiel medzi týmito a trebárs s tými autami alebo telefónmi, tam akože, to sa samozrejme nedá porovnať a nedá sa povedať, že keď nie toto, tak by ste mohli toto aj toto. Ja si myslím, že plnenie toho verejnoprospešného účelu, že stojí za to, aby sa tieto veci zaradili.
A tiež si nedovolím ešte neupozorniť iba na to, že vlastne exekúcia je iba jedna z foriem uspokojenia pohľadávok. Existuje aj iné. A možno, keď sa práve tieto bazálne veci dostanú do tejto osobitnej ochrany, možno aj to bude nástrojom k tomu, aby vlastne sa nútil aj veriteľ, aj dlžník k tomu, alebo teda na splnenie pohľadávky, aby dochádzalo aj tým spôsobom, ktorý nepredstavuje iba samotná exekúcia.
Takže toľko som si iba dovolil na záver, ďakujem pekne za slovo.