Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Uvádzajúci uvádza bod

15. 6. 2017 o 14:48 hod.

JUDr.

Miroslav Lajčák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 14:48 - 14:51 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej.
Kubánska republika bola doteraz jedinou krajinou Latinskej Ameriky, ktorá nemala uzavretú medzinárodnú dohodu o spolupráci s členskými štátmi Európskej únie. Ide o komplexnú politickú dohodu o spolupráci vrátane obchodnej a hospodárskej spolupráce, z ktorej budú profitovať podnikatelia, investori a občania oboch strán. Jej uzavretie je výrazom novej etapy vzťahov s Úniou a jej členskými štátmi a tiež prejavom podpory hospodárskej a sociálnej modernizácie, ako aj demokratizácie a ochrany ľudských práv na Kube.
Dohoda je v zásade založená na troch pilieroch. Na politickom dialógu vrátane ľudských práv, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia, v spolupráci v oblasti boja proti terorizmu, obchodovaniu s drogami. Druhý pilier predstavuje spoluprácu v odvetvových politikách vrátane bezpečnosti, migrácie a ochrany životného prostredia a tretí pilier tvorí spolupráca v oblasti obchodu v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Za Slovenskú republiku som dohodu podpísal na okraj Rady pre zahraničné veci dňa 12. decembra 2016. Slávnostný podpis dohody medzi Európskou úniou a Kubou sa uskutočnil taktiež 12. decembra 2016 v Bruseli, pričom v mene Európskej únie ju podpísala vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini a za Kubánsku republiku dohodu podpísal minister zahraničných vecí Bruno Parrilla.
Vzhľadom na nedávny podpis dohody bola k dnešnému dňu ukončená vnútroštátna schvaľovacia procedúra v dvoch členských štátoch Európskej únie, konkrétne v Estónsku a v Maďarsku.
Predkladaná dohoda je tzv. zmiešanou úniovou zmluvou, to znamená zmluvou, ktorej zmluvnými stranami sú Európska únia a jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Kuba, na strane druhej. Dohoda podlieha v súlade s článkom 86 písm. d) ústavy k vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces bude ukončený ratifikáciou dohody prezidentom Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o politickom dialógu a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kubánskou republikou na strane druhej a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2017 11:38 - 11:55 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som... (Zmĺknutie ministra pre hluk v sále, vstup predsedajúceho.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v rokovacej sále!

Lajčák, Miroslav, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ocenil priebeh rozpravy k materiálom, ktoré som predkladal. Oceňujem jej fundovanosť a zároveň kultivovanosť a chcem poďakovať všetkým vystupujúcim za slová ocenenia na adresu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Pokiaľ ide o vystúpenie pána poslanca Blahu, tak stotožňujem sa s tými pozitívnymi charakteristikami na adresu úlohy Národnej rady Slovenskej republiky a jej príspevku k úspechu slovenského predsedníctva. Rovnako tak oceňujem vaše hodnotenie nášho príspevku k riešeniu migračnej témy vďaka nášmu konceptu efektívnej migrácie, v ktorom pokračuje maltské predsedníctvo.
Pán poslanec Šebej, chcem poďakovať za fundovaný výklad k téme piatich scenárov k budúcnosti Európskej únie, ktorú predložila Európska komisia, čím ste mi ušetrili čas. A rovnako tak sa stotožňujem s vaším stanoviskom, pokiaľ ide o prístup k brexitu. To znamená, nejaká snaha trestať Britániu za rozhodnutie v referende by bola hrubou chybou a to nie je naša filozofia, pretože Británia zostane naším partnerom, blízkym politickým, ekonomickým aj po odchode z Únie a, samozrejme, toho všetkého sme si vedomí vrátane toho, že v Británii žijú desiatky tisíc našich občanov.
Ďakujem pánu poslancovi Drobovi za pozitívne hodnotenie nášho predsedníctva aj pánu poslancovi Fedorovi za štátnické vystúpenie, chcem oceniť jeho slová o trpezlivej a nebombastickej práci slovenskej diplomacie, lebo presne takto k našej práci pristupujeme.
Pán poslanec Viskupič sa vyjadril proti zlučovaniu rozpráv, čo je legitímny názor a na druhej strane naša skúsenosť je, že tie témy v rozprave sa vždy prelievali bez ohľadu na to, aký bol názov materiálu, ktorý sme predkladali, čiže sme sa prikláňali k tomu, aby sme mali jednu zahraničnopolitickú rozpravu alebo jeden zahraničnopolitický deň v Národnej rade. Chcem k pozvaniu europoslancov, to bol aj od začiatku koncept. Pôvodný plán bol, že sme mali mať vo štvrtok v minulosti túto rozpravu a na druhý deň mali prísť europoslanci na túto tému aj za mojej účasti, ale vlastne Mečiarove amnestie dostali vtedy prednosť a rozhodlo sa o schôdzke ministrov zahraničných vecí NATO, vlastne len s niekoľkodňovým predstihom v ten deň, kedy tu naši europoslanci boli, takže po dohode s pánom predsedom Národnej rady som plnil svoju úlohu v Bruseli. Ale ten koncept je správny a ja veľmi podporujem to, aby sa debaty na európske témy zúčastňovali aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení v Slovenskej republike.
Pokiaľ ide o hoaxovú vojnu, môžem vás informovať, že už som prijal rozhodnutie o vytvorení analytickej jednotky u nás na ministerstve a rovnako tak pracujeme aj na medzirezortnom riešení tohto alebo nejakým spôsobom prístupe Slovenska k tejto téme, ktorá objektívne tu existuje. Takže si uvedomujeme rovnako tak.
Pokiaľ ide o koncept predsedníctva v Bratislave alebo teda centralizovaného, decentralizovaného, je to otázka rozhodnutia, je to otázka názoru, my sme o tom komunikovali aj s politickými stranami, ak si pamätáte, ešte pred naším predsedníctvom. Tie dôvody, pre ktoré sme zvolili centralizovaný model, to znamená mať podujatia v Bratislave, sú po prvé finančné, pretože by sa nám to, samozrejme, výrazne predražilo, po druhé bezpečnostné, lebo nie všade máme priestory, ktoré vyhovujú, a po tretie logistické. Tri štvrtiny návštevníkov alebo účastníkov aktivít slovenského predsedníctva prišli do Viedne a ďalej sa posúvali autom. Čiže ja by som veľmi rád mal predsednícke podujatia vo Vysokých Tatrách napríklad, ale viem, že by to bolo na úkor účasti, na úkor kvality, ubytovanie v hoteloch a podobne. Snažili sme sa to kompenzovať dotačnou schémou, v rámci ktorej sme podporili 27 podujatí v hodnote 300-tisíc eur, ktoré prezentovali naše predsedníctvo na celom území Slovenska, a rovnako tak sme poskytli záštitu slovenského predsedníctva 213 podujatiam na celom Slovensku.
Pokiaľ ide o to, v jednej veci s vami nesúhlasím, povedali ste, že pokiaľ ide o brexit, Európska únia nevie ako ďalej. Našťastie nie je to pravda, Európska únia vie ako ďalej, dokonca by, si poviem, že už dávno som nemal taký dobrý pocit v rokovaniach v EÚ ako teraz, keď diskutujeme o brexite. My sme, viete, však premiérka Theresa May 29. marca oficiálne ohlásila, teda aktivovala článok 50, už 29. apríla sme schválili usmernenia pre rokovanie, 3. mája prvý návrh negociačných smerníc a 22. mája budú schválené tie smernice, ktoré sa ďalej budú upresňovať podľa vývoja rokovaní. Ale to, čo je dôležité, je, že európska dvadsaťsedmička je jednotná v prístupe. To znamená v prvom rade práva našich občanov, občanov EÚ, vyrovnanie finančných záväzkov Veľkej Británie, sekvenčné rokovania, to znamená najskôr dohoda o vystúpení a usporiadaní záväzkov, potom dohoda o budúcich vzťahoch, je tu päť priorít, ktorým sa budeme venovať, to znamená taká pokojná sebadôvera Európskej únie. Bodaj by nám to vydržalo čo najdlhšie počas tých rokovaní, ale v každom prípade momentálne vieme veľmi dobre a medzi 27 členskými krajinami nie je najmenšia polemika o tom, ako by sme mali v tejto veci postupovať.
A nakoniec pán poslanec Klus ma zasypal celým radom otázok, ale ešte raz chcem oceniť aj z tohto miesta výber vašej kravaty, včera na zasadnutí Rady ministrov Európskej únie pre zahraničné veci mal predsednícku kravatu slovenskú aj Boris Johnson a veľmi sa k nej hlásil.
Pýtali ste sa na spoluprácu Severoatlantickej aliancie s Európskou úniou a tu je, naozaj varšavský summit NATO bol míľnikom, že sa prvýkrát podpísala deklarácia o spolupráci, je tam sedem konkrétnych bodov, medzi ktorými je, sú napríklad spoločná výmena informácií, politický dialóg, cvičenia, koordinácia aktivít a podobne, čo je niečo, po čom Slovensko už dlho volalo, lebo nie je logika, aby dve organizácie, kde 75 % členstva sú tie isté krajiny, nemali formálne vzťahy. Takže tento proces začal a dôležité je, že sa k nemu budeme dvakrát ročne vracať, to znamená, budeme ho posúvať ďalej, že to nie je jednorazový akt, ale je to začiatok procesu zbližovania Aliancie a Európskej únie.
Pokiaľ ide o budovanie európskej armády, samozrejme, to je metafora, lebo európska armáda sa nebuduje, to, o čom hovoríme, je posilňovanie európskeho piliera v rámci transatlantickej obrany a je to súčasť európskej globálnej bezpečnostnej stratégie, ktorá sa rozbehla v Bratislave. Aj včera sme o tom rokovali v Bruseli a opäť slovo Bratislava rezonovalo v pozitívnom kontexte. Vo štvrtok k tomu ministri obrany schvália isté závery, ktoré dajú odpočet toho, kam sme sa posunuli od tej debaty, ktorá v Bratislave bola. Európska únia potrebuje posilniť svoju spoločnú zahraničnú bezpečnostnú politiku a o tom to celé je.
Pokiaľ ide o plnenie našich záväzkov v Severoatlantickej aliancii, rád konštatujem, že ich plníme, to znamená, náš záväzok 1,6 % výdavkov na obranu do roku 2020 je odrazený aj v oficiálnom výhľade rozpočtu do roku 2020, ktorý predložil minister financií, je tam číslo 1,6. Pokiaľ ide o 20 % na modernizáciu, už dnes máme 19 a splníme toto, sme piata najlepšia krajina v Aliancii, pokiaľ ide o objem výdavkov na modernizáciu vďaka tomu, že prezbrojujeme našu armádu a prechádzame na aliančné systémy. Rovnako tak sme sa stali vedúcou krajinou v jednom zo zvereneckých fondov na Ukrajine, no a samozrejme, po zvolení prezidenta Trumpa celá tá debata má trochu inú dynamiku. Spojené štáty dali najavo, že očakávajú od spojencov záväzok podložený konkrétnymi číslami, kedy sa priblížia, teda kedy dosiahnu úroveň 2 %, a teda ten rok by mal byť rok 2024, o čom my teraz diskutujeme. A rovnako tak sa očakáva konkrétny príspevok k boju proti terorizmu a ja zase rád poviem, že aj pre nás je to priorita. Pred niekoľkými dňami sme mali politické rokovanie na túto tému za účasti predsedu vlády, ministra obrany, ministra financií, mojej, boli prijaté nejaké rozhodnutia, ktoré zajtra by mala schváliť bezpečnostná rada a vláda Slovenskej republiky. Čiže nechcem to predbiehať, ale sú to substantívne príspevky Slovenskej republiky do boja proti terorizmu. Takže myslím si, že si stojíme veľmi slušne.
Pýtali ste sa na moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka OSN. Chcem povedať, že to bola úžasná skúsenosť, samozrejme, veľká geopolitická hra, na veľkej úrovni a zvíťazil veľmi dôstojný kandidát António Guterres, ktorý mal najviac hlasov v každom kole, čiže je to najdôstojnejší kandidát pre mňa. A fakt, že som bol na druhom mieste a na prvom z hľadiska našej regionálnej skupiny, je niečo, na čo som hrdý. Špekulovať o vetách nemá zmysel, to je proste informácia, ktorá sa nezverejňuje, ale aby som rozptýlil akékoľvek obavy, tak pripomeniem, že ma minulý týždeň, minulý pondelok prijal so všetkým poctami teda nový americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson v State Departmente a mali sme veľmi dobrý rozhovor, ako jedného z prvých ministrov alebo teda možno piaty, šiesty v poradí ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
Pokiaľ ide o potrebu priblížiť Európsku úniu občanom v Slovenskej republike, stotožňujem sa s tým, mali sme záujem využiť na to aj naše predsedníctvo, je to trošku nevyužitá príležitosť v tomto aspekte, ale na tango treba dvoch, jednoducho musí byť aj ponuka, ale aj dopyt. Ale v tomto kontexte chcem povedať, že zajtra máme debatu o Európskej únii v Banskej Bystrici na pôde univerzity Mateja Bela a som rád, že pán poslanec Klus sa jej zúčastní, práve preto, aby sme o európskych témach diskutovali. A to, že ako som povedal, o 10 % viac občanov si myslí, slovenských občanov, že Slovensko má hlas v Európskej únii a že je to najväčší percentuálny nárast zo všetkých krajín EÚ, je zásluha nášho predsedníctva a toho, že sa o tom rozprávalo.
O piatich scenároch hovoril pán poslanec Šebej, čiže nebudem sa rozširovať, chcem len povedať, že bratislavský summit odštartoval proces reflexie Európskej únie, ktorý istým spôsobom vyvrcholil na summite v Ríme. S medzipristátím na Malte, toto bol plán a projekt. To znamená proces, ktorý vlastnia členské krajiny a ktorý jasne zadefinoval, čo sú priority. Rímsky dokument je veľmi jednoduchý, zrozumiteľný ešte aj mne a vieme, čo sú naše priority. Do toho prišla Európska komisia iniciatívne so svojimi piatimi scenármi, dôležité je, pozitívne, že to je proste príspevok do diskusie. A súhlasím s pánom poslancom Šebejom aj s ďalšími, ktorí povedali, že, samozrejme, ten vývoj bude iný, že tých päť scenárov je inšpirácia, ale ten výsledok bude nejakým prienikom. A už včerajšie rokovanie nového francúzskeho prezidenta s nemeckou kancelárkou ukazuje, že môžeme byť pripravení, musíme byť pripravení na dynamiku procesu.
K tej Bratislave som sa vyjadril. To, čo ste vy nazvali tieň klientelizmu, opozíciu zarmútilo a chcem oceniť aj to, že ste uznali, že naozaj ja osobne aj môj rezort máme záujem o maximálnu transparentnosť všetkého, čo sa predsedníctva týka, pomôžem si troma citátmi.
Federica Mogherini: "Slovenské predsedníctvo je už teraz veľkým úspechom a naozaj prispelo výrazným spôsobom k budovaniu spoločných pozícií a posunulo vpred množstvo dôležitých otázok."
Michel Barnier, hlavný vyjednávač pre brexit: "Som rád, že môžem zablahoželať pánovi predsedovi vlády a jeho tímu, jeho vláde k veľmi úspešnému predsedníctvu Slovenska v Rade Európskej únie. A to nie je len môj pocit. Tento pocit, že vaše predsedníctvo je veľmi úspešné, zdieľa celá Európska únia, takže naozaj vám gratulujem."
Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu: "Bolo to mimoriadne úspešné predsedníctvo, za ktoré vám ďakujem, chcem povedať, že toto bolo jedno z najúspešnejších predsedníctiev."
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie: "Chcem zablahoželať slovenskému premiérovi, že majstrovsky zvládol historicky prvé predsedníctvo. Bola to naozaj vynikajúca práca."
Takto je naozaj vnímané naše predsedníctvo vo svete dodnes, aj za hranicami Európskej únie sa stretávam s maximálnymi komplimentmi. Teraz si to dajme do kontrastu s tým, ako o našom predsedníctve informujeme doma. A je mi to ľúto, pretože za tým sú naozaj roky poctivej práce diplomatov a expertov, nadšenej práce s cieľom urobiť teda najlepšie predsedníctvo, aké vieme. A pred dvoma týždňami som bol na Malte na akcii v rámci maltského predsedníctva, musím povedať, že som odchádzal s pocitom, klobúk dole pred slovenským predsedníctvom. Opäť raz som si uvedomil, čo sme dokázali.
Je tu snaha dať predsedníctvu nálepku predražené predsedníctvo, tak povedzme si zase fakty. Maďarské predsedníctvo 81 mil. eur, poľské 116 mil. eur, české 136 mil. eur. My sme mali vyčlenených 69,5 mil. eur, minuli sme 50,71, to znamená, usporili sme 18,8 mil. eur. Čiže hovoriť v tomto kontexte o predraženom predsedníctve asi nikto rozumne uvažujúci alebo seriózny nemôže. A tie otázniky, ktoré sa zjavili, sa týkajú podujatia, ktoré predstavuje 0,26 % z reálne čerpaných peňazí. Je dobré vidieť veci v kontexte. A ako som povedal, nikdy sme nič nezatajovali a nemáme dôvod, prebiehajú kontroly ešte stále u mňa na rezorte, príslušných inštitúcií, Úrad pre verejné obstarávanie sa už vyjadril a viete ako. To znamená, nechajme hovoriť fakty, ale hlavne neočierňujme, nezhadzujme šmahom ruky spoluprácu množstva zanietených ľudí, lebo tým nepomáhame nikomu a ubližujeme tým Slovensku. Čiže toto na túto tému.
Pokiaľ ide o brexit, ako môže Slovensko pomôcť alebo ako môže Národná rada pomôcť. Tu musíme byť pripravení byť veľmi flexibilní, lebo ten vývoj bude dynamický. A tak isto súhlasím s pánom poslancom Šebejom o tom, že naši britskí partneri ešte nie celkom si uvedomujú, čo všetko nás čaká, tí z vás, ktorí čítali uniknuté, podľa mňa nekorektne uniknutý prepis večere Jean-Claude Junckera s Theresou May, tak vedia, o čom hovorím. To znamená, bude treba reagovať a musíme vedieť v každej chvíli si zadefinovať, kde sú naše záujmy a kde sú naše pozície.
Pokiaľ; a posledná vec, na ktorú ste sa pýtali, agentúra EMA. Predložili sme oficiálne našu žiadosť, uchádza sa o ňu prakticky takmer všetky členské krajiny Európskej únie, niekedy v júni by malo byť známe, aké budú kritériá, aké budú podmienky a niekedy na jeseň by malo byť prijaté rozhodnutie. Pracuje medzirezortná skupina pod vedením ministerstva zdravotníctva, ale aj za účasti môjho rezortu a niektorých ďalších, predložili sme návrh, ktorý považujeme za najlepší, aký Slovensko mohlo predložiť.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz ďakujem za veľmi korektnú a konštruktívnu diskusiu a rozpravu. Na záver chcem ešte jeden citát na adresu nášho predsedníctva, slová, ktoré predniesol britský konzervatívny europoslanec Charles Tannock: "Musím pred prvým slovenským predsedníctvom sňať klobúk, ste malá krajina, ale vaši diplomati sú veľmi skúsení a kompetentní. Poviem to tak, že ukázali štandard Rolls-Royceu."
Ja stále hovorím, že nemôžu si nás vo svete vážiť, pokiaľ si nevážime sami seba. A po druhé, že žijeme v dynamických ťažkých časoch a na to, aby sme uspeli a aby sme sa nestali obeťou tých geopolitických posunov, musíme byť v zahraničí jednotní. A ja som veľmi rád, že dnešná rozprava ukázala platnosť obidvoch týchto princípov, za čo vám naozaj ďakujem. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16. 5. 2017 9:01 - 9:13 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predstavil tri správy Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Dve z nich, správu o hodnotení a zameraní zahraničnej politiky a správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladáme pravidelne. Tento rok k nim pribudla správa o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky tieto hodnotiace správy schválila ešte v marci. Neskoršie predloženie správ v pléne Národnej rady Slovenskej republiky je výsledkom dynamického vývoja na vnútropolitickej scéne.
Dynamika je príznačná aj pre vývoj v ostatných častiach sveta. Zložitá medzinárodná situácia prispela v uplynulom období k celkovej destabilizácii a neistote. Komplikovaným situáciám sme čelili v Európskej únii, v jej susedstve i v širšom svetovom kontexte. Tento vývoj má, prirodzene, vplyv aj na našu krajinu, ktorá nie je izolovaným ostrovom. V takejto situácii sú prvoradé dobré susedské vzťahy.
V hodnotenom období sme úspešne rozvíjali bilaterálne vzťahy so susednými krajinami a regionálnu spoluprácu predovšetkým vo formáte Vyšehradskej štvorky, ktorý je pre nás kľúčový. Spolupráca v rámci V4 dnes vyvoláva aj niektoré otázniky, ale je potrebné otvorene povedať, že je to pre nás prvá voľba pri hľadaní spojencov pri presadzovaní našich zahraničnopolitických záujmov.
Západný Balkán a jeho európska perspektíva je pre Slovensko prioritou. Aj v roku 2016 sme aktívne presadzovali túto tému. Nielen na európskej pôde sme pripomínali našim partnerom strategický význam tohto regiónu.
Nosnou témou zahraničnej politiky v roku 2016 bola bezpečnosť našej krajiny. Míľnikom v tejto oblasti bol pre nás varšavský summit Severoatlantickej aliancie, ktorý posilnil bezpečnostnú úlohu Aliancie. Zdôraznil potrebu strategicky prispôsobiť NATO novým výzvam a zintenzívniť spoluprácu medzi Severoatlantickou alianciou a Európskou úniou. V tomto kontexte sa minulý rok začala príprava novej bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky v gescii ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za úzkej súčinnosti ministerstva obrany.
Uplynulý rok bol pre Slovenskú republiku mimoriadny aj v multilaterálnej dimenzii. Stačí spomenúť moju kandidatúru na pozíciu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorá pomohla zviditeľniť Slovensko a zintenzívniť diplomatické aktivity so zahraničím, a to aj s krajinami, ktoré doteraz oficiálne nenavštívil žiadny zástupca Slovenskej republiky, alebo skutočnosť, že Slovenská republika bola jednomyseľne zvolená za predsednícku krajinu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pre rok 2019. Chcem uviesť, že takéto významné kandidatúry sú pre našu krajinu príležitosťou ovplyvňovať medzinárodnú politiku a potvrdiť pozíciu rešpektovaného partnera.
V oblasti ekonomickej diplomacie bola najväčším úspechom investícia Jaguar Land Rover v Nitre. Slovenská republika sa stala jednou z najlepších adries v automobilovom priemysle. Svedčí o tom aj rozšírenie výroby Volkswagenu po 25-ročnom úspešnom pôsobení na Slovensku.
Významným príspevkom k zviditeľneniu Slovenskej republiky vo svete a šíreniu jej dobrého mena je aj prvá jednotná značka krajiny vyjadrená sloganom Dobrý nápad, Slovensko. No a pochopiteľne, v náročnom medzinárodnom kontexte zostáva pre náš rezort samozrejmou prioritou pomoc občanom Slovenskej republiky v zahraničí a výkon konzulárnej agendy.
Z európskeho pohľadu bol rok 2016 prelomovým. Pretrvávajúce dopady migračnej krízy doplnil výsledok referenda v Spojenom kráľovstve, v ktorom občania rozhodli o odchode svojej krajiny z Európskej únie. Brexit je náročnou skúškou pre Európsku úniu ako celok i pre jednotlivé členské štáty. O vystúpení členského štátu z Únie sa rokuje vôbec po prvýkrát. Celý proces je pre Európsku úniu veľkou výzvou. Už dnes je jasné, že bude náročné viesť rokovania asertívne, aby bol dopad na 27 zostávajúcich členských štátov čo najmenší, no zároveň citlivo a takticky, aby sme zachovali dobrú kvalitu vzťahov so strategickým partnerom, ktorým Spojené kráľovstvo zostane.
Slovenská republika bude počas rokovaní o brexite aktívnym a konštruktívnym partnerom. Napriek tomu, že za Európsku úniu ako celok bude rokovania viesť Európska komisia, pri formovaní spoločného európskeho stanoviska sa budeme usilovať aktívne presadzovať naše pozície prostredníctvom Európskej rady, ktorá bude mať nad celým procesom politický dohľad.
Brexit prispel k začatiu diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorá je jednou z hlavných tém tohto roka. Dovolím si pripomenúť, že to bolo práve Slovensko, ktoré bolo hlavným iniciátorom procesu reflexie, ktorý má a bude mať prívlastok bratislavský.
Z národného pohľadu bolo v minulom roku členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii jedinečné. V druhom polroku sme historicky po prvýkrát predsedali Rade Európskej únie. Pre celé Slovensko to bola obrovská skúsenosť a príležitosť. Konkrétne výsledky sú jasným dôkazom, že sme túto príležitosť využili. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo zvýšiť jednotu, súdržnosť a odolnosť Únie. Priority slovenského predsedníctva boli preto motivované vzájomne prepojenými princípmi. Zamerali sme sa na konkrétne výsledky a prekonávanie fragmentácie s cieľom priblížiť Úniu občanom.
Jedným z najdôležitejších úspechov predsedníctva, ktorý presahuje rámec nášho šesťmesačného pôsobenia v čele Rady Európskej únie, je bratislavský summit. Na bratislavskom summite sa začal už spomínaný bratislavský proces. Proces reflexie o súčasnej podobe a budúcom smerovaní Únie. Bratislavský summit zároveň vyslal európskej verejnosti dôležitý signál o jednote Únie. Prvou prioritnou témou slovenského predsedníctva bola hospodársky silná Európa. Z konkrétnych výsledkov spomeniem prijatie rozpočtu Európskej únie na rok 2017. Slovenské predsedníctvo dosiahlo dohodu o rozpočte v zložitej situácii poznačenej brexitom. Zabezpečili sme flexibilný a vyvážený rozpočet na tento rok, ktorý odráža naše súčasné priority: zamestnanosť, integráciu a bezpečnosť.
Rozpočet na rok 2017 okrem iného priniesol 12-percentný nárast finančných zdrojov na podporu rastu a tvorbu nových pracovných miest. V rámci druhej priority budovania moderného jednotného trhu sme dosiahli niekoľko konkrétnych výsledkov v odstraňovaní prekážok nákupu služieb cez internet vytvorením predpokladov pre rýchly internet 5G alebo postupné odstránenie roamingových poplatkov v roku 2017.
Dôležitým výsledkom predsedníctva je aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. Jej prijatím Európska únia potvrdila svoju schopnosť spolupracovať a jednotne reagovať na globálne výzvy. V rámci udržateľnej migračnej a azylovej politiky, ktorá bola našou treťou prioritou, môžem spomenúť začiatok činnosti Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže v októbri 2016.
Za zmienku rozhodne stojí aj náš návrh konceptu efektívnej solidarity, ktorým sme sa pokúsili zblížiť veľmi rozdielne pohľady členských štátov na riešenie migrácie. Malta, ktorá po nás prevzala predsedníctvo v Rade Európskej únie, princíp iniciovaný slovenským predsedníctvom ďalej rozpracováva.
Nezaostali sme ani v témach v poslednej prioritnej oblasti, ktorou je posilňovanie postavenia Únie ako globálneho hráča. Našou ambíciou bolo zvýšiť dôveryhodnosť politiky rozširovania. Podarilo sa nám otvoriť štyri nové kapitoly v prístupovom procese so Srbskom a dve s Čiernou Horou. Ďalším výsledkom v tejto oblasti sú závery Rady, ktorými požiadala Komisiu o vypracovanie stanoviska k prihláške Bosny a Hercegoviny za člena Európskej únie. Pri úlohe Únie ako globálneho hráča treba spomenúť aj podpísanie obchodnej dohody s Kanadou.
Dovoľte mi spomenúť aj významný úspech v oblasti poľnohospodárstva. Európska komisia zaradila prioritu slovenského predsedníctva v tejto oblasti, konkrétne posilnenie postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci, do svojho pracovného programu na tento rok.
Vďaka včasnej a dôslednej príprave sme predsedníctvo zvládli aj po organizačnej a logistickej stránke. V správe o priebehu a výsledkoch slovenského predsedníctva sme sa zamerali na zhodnotenie organizačno-logistického zabezpečenia predsedníctva, rozpočet, prípravu ľudských zdrojov a komunikačno-prezentačné aktivity.
Počas šesťmesačného obdobia predsedníctva sa na Slovensku uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie. Okrem neformálnych podujatí na vysokej úrovni sa na Slovensku uskutočnilo viac ako 180 výjazdových zasadnutí pracovných skupín, výborov, seminárov, workshopov, konferencií a iných podujatí na pracovnej a expertnej úrovni. Slovensko počas predsedníctva navštívilo viac ako 25-tisíc delegátov, ktorí sa zúčastnili na viac ako 200 podujatiach nielen v Bratislave. Po celom svete bolo uvedených takmer 300 výstav a prezentačných projektov, ako aj 68 koncertov a verejných vystúpení.
Predsednícky web a sociálne siete boli hlavným komunikačným kanálom predsedníckych aktivít. Návštevnosť webu dosiahla približne 180-tisíc používateľov a stránka bola zobrazená 800-tisíckrát. Slovenské predsedníctvo a jeho témy sme priniesli aj do regiónov miest a obcí Slovenska prostredníctvom širokej škály podujatí podporených cez dotačnú schému Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí v celkovej hodnote takmer 300-tisíc eur, ako aj udelením záštity slovenského predsedníctva viac než 200 podujatiam. V neposlednom rade bolo jednou z dôležitých výziev podnietiť záujem občanov o európske témy. Vysvetľovanie zmyslu a podstaty Únie, zdôrazňovanie výsledkov, ktoré nám európske spoločenstvo prináša, je jediná cesta, ako reagovať na rastúci euroskepticizmus v Európe. Teší má, že podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli tohto roka zverejnil Európsky parlament, stúpol počet respondentov zo Slovenska presvedčených o tom, že hlas Slovenska v Európskej únii má váhu, o desať percentuálnych bodov. Je to najvyšší nárast, aký sa v prieskume dosiahol. Verím, že k tomu prispel aj úspešný priebeh slovenského predsedníctva.
Našou výzvou do nadchádzajúceho obdobia je najmä udržať záujem spoločnosti o európske témy a zlepšovať spôsob komunikácie o Európskej únii. Únia nie je a nikdy nebude dokonalá, ale je to naša najlepšia alternatíva. Rok 2017 je pre Európsku úniu jubilejný a dôležitý zároveň. Je rokom osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv, ktoré sú významným medzníkom európskej integrácie a zdôraznením, že hodnoty mieru, bezpečnosti, stability sú stále základnými kameňmi spolupráce európskych štátov. Máme záujem byť v jadre diskusie o budúcnosti Európskej únie, ktorú považujeme za kľúčovú pri jej ďalšom budovaní. Som presvedčený, že táto diskusia musí byť vedená nielen na európskej, ale i na národnej úrovni so zapojením všetkých relevantných aktérov. V tejto súvislosti si budeme ceniť príspevok Národnej rady Slovenskej republiky.
V nasledujúcom období nás čakajú prípravy na predsedanie vo Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov, ako aj na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Verím, že predsedníctvo v týchto medzinárodných organizáciách bude rovnako úspešné ako naše historicky prvé pôsobenie v čele Rady Európskej únie.
Na záver mi dovoľte poďakovať sa vám za spoluprácu a konštruktívne diskusie v uplynulom období. Verím, že v podobnom duchu budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 4. 2017 14:57 - 15:01 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ako všetci vieme, téma budúcnosti Európskej únie v kontexte prekonávania krízy, v ktorej sa ocitla, je dnes mimoriadne významnou a preto aj živo diskutovanou nielen v Bruseli, ale aj vo všetkých členských štátoch. Hľadajú sa odpovede na otázky, navrhujú sa riešenia problémov a východiská zo súčasného krízového stavu. Jedným z nich je aj eventualita viacrýchlostnej Európskej únie, o ktorej sa začalo opäť častejšie hovoriť pred nedávnym neformálnym samitom vedúcich predstaviteľov členských krajín a inštitúcií Európskej únie v Ríme. Ako už bolo neraz zdôraznené, nejde tu pritom o nič nové ani protirečiace aktuálnej európskej legislatíve. Je to nástroj roky otvorený pre všetkých, ktorí majú záujem v danej chvíli a k danej téme využiť, čo sa aj reálne deje, ako príklad môžem uviesť Schengen alebo eurozónu.
Osobitnú pozornosť treba ale i dnes upriamiť na to, že tento koncept musí byť inkluzívny a otvorený a nie obmedzujúci či separujúci, pretože v takom prípade by mohol viesť k rozporom medzi členskými štátmi Únie alebo medzi jej regiónmi, čo je presný opak toho, čo teraz potrebujeme. Ako taký pre nás preto koncept viacrýchlostnej Európskej únie nepredstavuje ani problém ani hrozbu. Rizikové by ale v dnešnej situácii mohlo byť jeho prezentovanie ako univerzálneho nástroja na vyvedenie Európskej únie zo súčasných ťažkostí. Posilnená spolupráca, čiže prehĺbená integrácia, nech už by bola implementovaná akýmkoľvek počtom členských krajín, nie je totiž univerzálnym východiskom zo súčasnej situácie. Naopak, za istých okolností, by mohla spôsobiť vznik nových nebezpečných deliacich čiar vo vnútri Európskej únie, čo určite nechceme. Opakujem preto, že posilnená spolupráca musí zostať otvorená a nesmie sa využívať ako akýsi politický nástroj stúpencov federalizácie Európskej únie.
V tomto kontexte v súvislosti s aktuálnymi diskusiami o viacrýchlostnej Európskej únii, je známa aj pozícia vlády Slovenskej republiky k tejto otázke, ktorá je postavená na tom, že Slovensko aktuálne je v jadre európskej integrácie a v ňom by malo aj zotrvať. Opúšťať tento elitný klub, v ktorom sa vďaka veľkému úsiliu z minulých rokov a zodpovednej politike súčasnosti momentálne nachádzame, by bol nezmyselný krok späť, pre ktorý nevidíme dôvodov. Vnímame ale aj rozdielne názory niektorých slovenských politických predstaviteľov či strán k tejto otázke. Považujeme ich za legitímny príspevok do rozbiehajúceho sa vnútropolitického dialógu na danú tému, ktorý je mimoriadne potrebný. Postupné kreovanie národných argumentačných základní pozícií a formulovanie národných záujmov zapadá do už prebiehajúcej celoeurópskej diskusie o budúcej podobe Európskej únie 27 krajín. Na to musíme byť pripravení, pretože dynamický vývoj tu na nikoho čakať nebude. Verím tiež, že tento náš vnútropolitický dialóg bude kultivovane a konštruktívne pokračovať, a to so zapojením sa nielen politických subjektov, ale aj ďalšej odbornej verejnosti, respektíve čo najširšej občianskej spoločnosti vrátane akademickej sféry.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1. 12. 2016 15:02 - 15:02 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, o tri otázky neskôr kladiete túto otázku aj mne ako ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí, neviem odpovedať za ministra financií, ale viem vám sľúbiť jednu vec, že sa tomu budeme venovať na najbližšom zasadnutí vlády a že požiadam kolegov, aby vyjasnili jednoznačne, kto je tou kontaktnou osobou, aby to bolo jasne umiestnené aj na webových stránkach, aby o tom boli informovaní ľudia, ktorí stoja na vchode, na vrátnici, aby vedeli túto informáciu dať. Myslím si, veď to je veľmi relevantný postoj z vašej strany. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1. 12. 2016 14:58 - 15:00 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, sekundárne kontaktné miesto na Ministerstve financií Slovenskej republiky bolo zriadené ako špecializované kontaktné miesto pre informačnú prístupnosť. Implementácia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa realizovala na Ministerstve financií Slovenskej republiky od roku 2014 najmä prostredníctvom zamestnanca zo sekcie legislatívnej a majetkovoprávnej, ktorý sa ako člen pracovnej skupiny a zástupca Ministerstva financií Slovenskej republiky podieľal na príprave Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020. Uvedený program rozpracoval dohovor na konkrétne opatrenia týkajúce sa prakticky všetkých oblastí života osôb so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky plnilo najmä opatrenia, ktoré sa týkajú zlepšenia prístupnosti informačných systémov verejnej správy osobám so zdravotným postihnutím a prístupnosti elektronických služieb poskytovaných štátom týmto osobám. Z opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020 Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečilo vo svojich budovách identifikáciu bariér a ich odstraňovanie.
V roku 2016 bola realizovaná úprava hlavného vstupu do budovy na bezbariérový vstup zo strany Kýčerského ulice a bola nainštalovaná plošina na zaistenie priechodnosti schodov pre telesne postihnutých v rámci budovy ministerstva do jedálenskej prístavby. V budove ministerstva sa nachádzajú dve vyhradené sociálne zariadenia pre telesne postihnutých. V roku 2017 bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber dodávateľa výťahu do budovy ministerstva, ktorý bude spĺňať požiadavky bezbariérovosti, pričom bude požadovaná realizácia v roku 2017. Po nainštalovaní tohto výťahu bude zabezpečený bezbariérový vstup a pohyb v rámci budovy ministerstva pre telesne postihnutých.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v rámci manažérstva kvality umožňuje zamestnancom so zdravotným postihnutím dávať návrhy na zlepšenie ich podmienok, ktorými sa ministerstvo následne zaoberá. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súčasnosti zamestnáva 16 osôb so zdravotným postihnutím, čo predstavuje 2,5 % z celkového počtu zamestnancov s rôznym poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a plní povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.
Ministerstvo financií v rozsahu svojej pôsobnosti venuje maximálnu pozornosť plneniu zabezpečovania práv osôb so zdravotným postihnutím, pravidelne vypracováva a vyhodnocuje plnenie opatrení vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 až 2020.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 1. 12. 2016 14:45 - 14:49 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, minulotýždňová oficiálna návšteva predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorého som sprevádzal, bola vôbec prvou návštevou Bieloruska na takejto vysokej politickej úrovni od nadviazania diplomatických vzťahov v januári 1993. Stretnutia potvrdili záujem o ďalšie zintenzívnenie politického dialógu na najvyššej úrovni a najmä pretavenie bezproblémového charakteru vzťahov do prehĺbenia obchodno-ekonomickej relácie s dôrazom na jej viacero komponentov. Konkrétne:
- farmaceutický, kde hovoríme o výskume, vývoji, certifikácii preparátov;
- energetický: jadro, plyn, výstavba elektrární;
- drevospracujúci: spracovanie guľatiny;
- a gumárenský, kde hovoríme o technologických linkách pre výrobu pneumatík.
Dôležitým obsahom návštevy bol podpis spoločného komuniké na úrovni premiérov Slovenskej republiky a Bieloruskej republiky, ktoré zadefinovalo spoločné záujmy v bilaterálnom dialógu s akcentom na adresné obchodno-ekonomické projekty. Spolu s tým bola podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bieloruska o spolupráci a vzájomnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Za prítomnosti oboch premiérov bolo taktiež podpísaných viacero bilaterálnych komerčných memoránd v oblasti energetiky a spracovania elektrotechnického odpadu.
Druhá časť oficiálnej návštevy pokračovala v regióne, vo Vedecko-výskumnom centre NatiVita v Bešenkoviči vo Vitebskej oblasti, ktoré sa profiluje vo výrobe inovačných onkologických preparátov. Okrem slovenskej kapitálovej účasti významnú pridanú hodnotu tvorí fakt, že centrum synergicky prepojí vedeckú spoluprácu medzi slovenskou a bieloruskou akademickou obcou a výskumným centrom. Za týmto účelom boli v prítomnosti predsedu vlády Roberta Fica a gubernátora Vitebskej oblasti podpísané tri memorandá o spolupráci vo farmaceutike a v oblasti biotechnológií.
Návšteve bola venovaná široká pozornosť. Miestne spravodajstvo okrem samotného priebehu a výsledkov rokovaní ponúklo pozitívny obraz o Slovenskej republike s využitím materiálov Slovenskej agentúry pre cestový ruch s obrazovým prestrihom o Bratislave. Oficiálna návšteva Roberta Fica v Bielorusku tak nielen pozitívne ovplyvnila kvalitu bilaterálneho dialógu, ale bieloruskému divákovi ponúkla aj atraktívny obraz o Slovenskej republike.
Cieľom mojej oficiálnej návštevy Kazachstanu v dňoch 3. - 4. novembra 2016 bolo odštartovať novú, systematickejšiu fázu v bilaterálnych vzťahoch s prehĺbením kontaktov a s konkrétnymi výsledkami. Za 25 rokov svojej nezávislosti si Kazachstan vybudoval v regióne strednej Ázie pozíciu lídra a darí sa mu aj na medzinárodnopolitickej scéne. Znakom uznania krajiny je aj nedávne zvolenie Kazachstanu za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2017 - 2018. Slovensko má záujem o obnovenie bilaterálneho dialógu a vytvorenie vhodných predpokladov na rozšírenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce, ktorá aktuálne nezodpovedá potenciálu oboch krajín. Sme presvedčení o tom, že pre rozvoj tesnejšej spolupráce dlhodobo existujú vhodné predpoklady, no bez aktívneho politického dialógu na vysokej úrovni nemožno očakávať jej efektívne rozšírenie.
Návšteva Kazachstanu dosiahla deklarovaný cieľ, a preto ju hodnotím pozitívne. Počas cesty som rokoval so svojím rezortným partnerom Erlanom Idrissovom, ďalej s predsedom senátu, čiže Hornej komory parlamentu Kazachstanu Kasimom Tokajevom a absolvoval som aj prijatie u prezidenta Nursultana Nazarbayeva. V Astane som sa zúčastnil aj na otvorení slovensko-kazachstanského podnikateľského fóra. Súčasťou mojej delegácie totiž boli taktiež zástupcovia slovenských podnikateľských subjektov, ktorí sa fóra zúčastnili. Konkrétnym výsledkom návštevy je podpis troch memoránd o spolupráci a jedného kontraktu slovenskej a kazachstanskej firmy. V rámci stretnutia zástupcov SARIO a partnerskej zahraničnoobchodnej komory podnikateľov ATAMEKEN bola dohodnutá užšia spolupráca, ktorá by mala byť v blízkej budúcnosti potvrdená zmluvou o spolupráci oboch subjektov.
No a v neposlednom rade v rámci delegácie do Kazachstanu pricestovala so mnou na svoju vôbec prvú návštevu aj čerstvo menovaná komisárka Slovenskej republiky pre účasť Slovenskej republiky na výstave EXPO 2017 v Kazachstane Patrícia Žáčiková, ktorá využila svoj pobyt na rokovania týkajúce sa účasti Slovenska na tejto výstave.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

1. 12. 2016 14:26 - 14:29 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Budem rád, keď sa budeme držať faktov a nie pocitov. Myslím, že pocitom sme dali priechod až viac, než by bolo záhodno v právnom štáte.
Nie, nevnímam to tak, že sa nástupom pani Ťapákovej predražili podujatia, vnímam tak, že naša debata o komunikácii so slovenskou verejnosťou v súvislosti s podujatiami týkajúcimi sa slovenského predsedníctva nadobudla profesionálnejší rozmer, lebo doň vstúpil, do tej diskusie, aj človek, ktorý má obrovské osobné skúsenosti s pôsobením v slovenských médiách, s komunikáciou so slovenskou verejnosťou.
Ešte raz hovorím, jej názor je poradný a rozhodnutia sa prijímajú v štandardnom mechanizme tak, ako ho má ministerstvo zahraničných vecí nastavené.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

1. 12. 2016 14:25 - 14:26 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Vážený pán poslanec, Zuzana Ťapáková pracuje ako externá poradkyňa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe dohody o pracovnej činnosti v zmysle Zákonníka práce. Prvá dohoda o pracovnej činnosti bola uzatvorená od 3. 11. 2015 do 2. 11. 2016. A druhá dohoda o pracovnej činnosti bola uzavretá od 3. 11. 2016 do 2. 5. 2017. Jej úlohou je dávať návrhy a radiť, nie riadiť. Nemá žiadne rozhodovacie právomoci ani kompetencie zasahovať do rozhodovacích procesov, takže ani zadávať úlohy zamestnancom. Poberá mesačne čistú mzdu 1 490 eur. Za obdobie pôsobenia na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí od 3. 11. 2015 do 3. 11. 2016, to znamená za 12 mesiacov, prijala spolu 17 880 eur v čistom. Žiadne ďalšie odmeny vyplatené neboli. Tento údaj patrí k údajom, ktoré nie sú verejne zverejniteľné, ale pani Ťapáková požiadala o to, aby tento údaj bol zverejnený, aby sa nešírili nejaké dezinformácie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

24. 11. 2016 14:10 - 14:24 hod.

Miroslav Lajčák Zobrazit prepis
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pri organizácii všetkých kultúrnych a iných podujatí v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európske únie – a bolo ich zruba 250 v tridsiatich krajinách – vždy postupovalo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to nielen na úseku hospodárskeho a efektívneho vynakladania verejných financií, ale i pri zmluvných vzťahoch s tým súvisiacich. Ak existuje akékoľvek podozrenie, že to tak nie je, na preverenie týchto obáv sú zákonom ustanovené príslušné inštitúcie a postupy. Ktokoľvek sa na ne môže obrátiť alebo ich môže použiť. Ja som tak už urobil. Všetky uzavreté zmluvy sú v rozsahu príslušných zákonov verejne prístupné.
Pokiaľ som si vedomý, na Zuzanu Hlávkovú nikto neútočí, doposiaľ sme z našej strany iba poskytli vecné argumenty k ňou prezentovaným úsudkom.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis