Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.1.2018 o 16:23 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.1.2018 16:23 - 16:32 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa ja vyjadril k tomuto návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Keď som zaregistroval, že NBÚ pripravuje tento zákon, tak ma to celkom potešilo, pretože jednak teda plníme smernice Európskej únie a jednak je to zákon, ako už tu bolo spomínané, ktorý je pre Slovensko dôležitý a keďže sa trošku pohybujem v tejto oblasti informačných technológií, tak o to viac som sa oň zaujímal.
Pozorne som sledoval medzirezortné pripomienkové konanie a keď som potom videl, že ako sa nakoniec zákon dostal do Národnej rady, tak som bol trošku prekvapený jednou vecou, že sa nezobrala pripomienka o správe a väčšej ochrane našej domini.sk, ktorá v tomto zákone absentuje. Na výbore pre obranu a bezpečnosť som avizoval, že prídem s pozmeňujúcim návrhom, kde by som práve túto pripomienku chcel do tohto zákona dostať. Keď som si však podrobne preštudoval stanovisko k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti z odboru legislatívy a aproximácie práva, tak som nakoniec od toho upustil, pretože v tomto stanovisku je viacero nedostatkov, ktoré tento odbor vyčíta predkladateľovi. Ja viem, že to pán podpredseda nevypracoval, že to robil NBÚ, ale v podstate teraz nám to tu on predkladá, tak by som na niektoré tieto veci chcel upozorniť.
Očakával som, že po tomto stanovisku príde na výbor niekto s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré by riešili a odstránili tieto nedostatky. Žiaľ, nestalo sa tak a aj tento pozmeňujúci návrh, ktorý sa takýmto spôsobom vlastne dostal až na rokovanie pléna, nebol, nebol na výbore prečítaný alebo prijatý, kde by bol nejaký priestor sa k nemu aj vyjadrovať. Teraz narýchlo takto zložito napísaný pozmeňujúci návrh, ktorý rieši rôzne veci, ťažko sa s ním pracuje a ťažko sa to dáva do toho zákona, aby si človek dokázal to spracovať. Preto by som ja poprosil potom pána spoločného spravodajcu, keby odporučil, aby sme hlasovali o tomto zákone nie dnes, ale až zajtra, ak je to teda možné.
Ja by som si ale dovolil nejak prečítať zopár tých pripomienok, ktoré si myslím, že ani tento pozmeňujúci návrh nerieši a ktoré sú dôležité.
V čl. 1 § 1 písm. b) sa navrhuje legislatívna skratka jednotka CSIRT. Uvedená legislatívna skratka vychádza z anglických slov "Computer Security Incident Response Team". V zmysle legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, konkrétne bodu 8 legislatívno-technických pokynov, nemožno ako legislatívnu skratku použiť skratku zostavenú zo začiatočných písmen slov, v tomto prípade začiatočné písmená anglického výrazu. Tam nám to nejako ostalo.
V čl. 1 § 4 je nejasné, resp. nesprávne členenie a zaradenie jednotlivých orgánov štátnej správy, ktoré budú vykonávať pôsobnosť v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov pod ústredné orgány štátnej správy patria ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy ustanovené a vymenované v predmetnom zákone. V rámci štruktúry orgánov štátnej správy samostatné, samostatne členené orgány štátnej správy na ústrednej úrovni s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sú zriadené osobitným zákonom, a teda nepatria do štruktúry ústredných orgánov štátnej správy. V navrhovanom ustanovení sa však takéto členenie nerešpektuje a dochádza k úprave, ktorá pod legislatívnu skratku ústredný orgán, resp. iný orgán štátnej správy zahŕňa orgány s rôznym postavením a s rôznou zákonnou pôsobnosťou. Z navrhovanej úpravy tak nie je jednoznačné, možné jednoznačne určiť, ktoré orgány štátnej správy patria pod navrhované legislatívne skratky, a teda je otázka, otázna je ich pôsobnosť upravená v čl. 1 § 9 a 10 predkladaného návrhu zákona.
Sú tu ďalšie, ktoré nie sú až, myslím, také dôležité, ale napr. v čl. 1 § 10 ods. 1 v rámci vymedzenia úloh vzťahujúcich sa na iný orgán štátnej správy je do úpravy zahrnutý aj ústredný orgán, ktorého pôsobnosť je však upravená samostatne, a to v čl. 1 § 9. Ak sa majú úlohy obsiahnuté v § 10 ods. 1 vzťahovať aj na ústredný orgán, bude potrebné ich z dôvodu prehľadnosti zákona vymedziť aj v rámci úpravy pôsobnosti ústredného orgánu v § 10.
A už len maličkosť. V čl. 1 § 10 ods. 2 nie je dodržané správne poradie odkazov na poznámku pod čiarou.
Ďalší bod. V čl. 1 § 13 ods. 4 úrad rozhodne o akreditácii, ak posúdi zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT. Z ustanovenia teda vyplýva, že jediná podmienka na rozhodnutie je samotné posúdenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami, a teda nie ich splnenie. Toto myslím, že rieši ten pozmeňujúci, pozmeňujúci návrh. Nebudem ďalšie body, ktoré sú vytýkané tomuto zákonu a ktorých je celkovo 17, čítať. Sú v tomto stanovisku, ktoré je prístupné všetkým na internete.
Ešte by som si dovolil, že vzhľadom na charakter uvedených pripomienok odbor legislatívy a aproximácie práva hovorí, že návrh na ich prípadné riešenie patrí do pôsobnosti zástupcu navrhovateľa. To znamená, že by sa tieto veci, ktorých je tu, ako sme hovorili, sedemnásť, mali dostať nám na stôl a mali by byť vyriešené, lebo sú to, myslím si, že dôležité veci.
Problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie tak, ako je uvedené v doložke zlučiteľnosti predloženej navrhovateľom. Odbor legislatívy a aproximácie práva poukazuje na niektoré problematické ustanovenia predloženého návrhu zákona a tých je tu tiež sedem. Napríklad podľa čl. 1 § 2 ods. 2 písm. f) sa tento zákon nevzťahuje na zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, avšak v § 3 písm. k) v treťom bode sa pod základnou službou rozumie aj prvok kritickej infraštruktúry. Rozsah pôsobnosti tohto zákona je tak otázny.
V bode 7 sa tam píše, že podľa čl. 4 ods. 10 smernice 2016/1148 je zástupcom akákoľvek fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, pričom v zmysle čl. 1 § 23 ods. 1 návrhu zákona môže byť zástupcom iba právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Takže ďalší rozpor. A je tu ďalších päť bodov.
Vzhľadom na vyššie uvedené v tom stanovisku sa stupeň zlučiteľnosti s právom Európskej únie určuje ako čiastočný. Toto konštatuje teda odbor, odbor legislatívy a aproximácie práva. Ďalej tam sú rôzne legislatívno-technické úpravy, ktoré sme aj na výbore prijali a ktoré budú vlastne predmetom hlasovania. Predpokladám, že aj pán predkladateľ sa s nimi stotožní a že ich prijmeme tak, ako boli na gestorskom, teda na výbore pre obranu a bezpečnosť, aj na gestorskom výbore prednesené a ako bolo navrhnuté o nich hlasovať.
Keďže ale, ako som tu spomenul, je tu pomerne veľa nedostatkov v tomto zákone, ja by som si dovolil odporúčať spoločnému spravodajcovi, aby odporučil Národnej rade prijať uznesenie vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Myslím, že v druhom čítaní to môže urobiť gestorský výbor, resp. spoločný spravodajca.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13.12.2017 17:29 - 17:30 hod.

Milan Laurenčík
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, chcel by som poprosiť, pri tlači 700, hlasovanie č. 170, som bol proti a hlasovacie zariadenie ma vykazuje, že som hlasoval za. Chcel by som požiadať o uvedenie opravy do zápisu.
A keď už mám slovo, tak isto sa pripájam a všetkým kolegom želám krásne Vianoce a do nového roku hodne zdravia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:35 - 16:36 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Martin, chcem takisto poďakovať za perfektné vystúpenie, ktorým si uviedol náš zákon o dvojkolovej voľbe. Ako si aj spomínal, z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že čo je to silný mandát, keď ten starosta cíti naozaj veľkú podporu v tej obci alebo teda primátor v tom meste, keď je zvolený. A ani v tejto rozprave vlastne nezazneli nejaké argumenty proti. Vlastne všetky tie, čo si ty povedal, boli relevantné a správne. Jediný taký argument zaznieval, že to niečo bude stáť, že to budú nejaké náklady. Ale samozrejme, demokracia nás vždy niečo stojí. A myslím si, že to je ten posledný spôsob, kde by sme mali šetriť. Máme šetriť niekde inde, ale určite by sme nemuseli šetriť pri voľbách.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 11:21 - 11:25 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, 13. decembra 2016 sa vyjadril primátor Žiliny, tu prítomný pán poslanec Choma pre denník SME, že už viac nebude kandidovať na miesto primátora. Z jeho rozhovoru si dovolím odcitovať odpovede na nasledovné otázky.
Prečo uvažujete, že už ďalej nebudete kandidovať na post Žilinského primátora? Odpoveď: „Mám rodinu, ktorá dopláca na moje pracovné vyťaženie. Keď ste primátor, tak pre vás neexistuje piatok ani sviatok, služba občanovi je na 24 hodín 7 dní v týždni. Časová náročnosť je stále vyššia. Priestor pre rodinu a oddych sa neustále skracuje.“
Ďalšia otázka: Ste aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, čo si asi tiež vyžaduje nesmierne veľa času. „Áno máte pravdu, preto sa musím rozhodnúť, ktorou cestou pôjdem ďalej.“
Ako vidíte, pán primátor Choma tiež potvrdil, že ak chce človek vykonávať túto prácu dobre a poctivo, tak nemôže sedieť na dvoch stoličkách, pretože v opačnom prípade musí zákonite jednu zanedbávať. Pán poslanec Choma si rozhodnutie o tom, že nebude sedieť na dvoch stoličkách, necháva na koniec volebného obdobia. Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že ten krok môže urobiť ihneď. Naša legislatíva je na to pripravená a neudeje sa žiadna kríza v meste, resp. v Národnej rade.
Ďalším politikom, poslancom Národnej rady, ktorý plánoval v budúcnosti vykonávať len jednu stoličku, je Andrej Hrnčiar, podpredseda Národnej rady a zároveň primátor mesta Martin. Tento krok avizoval v apríli minulého roku. Vyjadril sa, že sa vzdá funkcie primátora po tom, čo, citujem, „zastabilizuje mesto, dostane ho z nútenej správy, nechá pripraviť rozpočet na rok 2017 a urobí kroky pre podanie na Ústavný súd“. Potom sa vzdá funkcie. Odhadoval to na niekoľko týždňov v apríli minulého roku. Odvtedy už bude takmer rok a 9 mesiacov. V októbri minulého roku skončila aj nútená správa mesta Martin, rozpočet na 2017, samozrejme, už pripravil a veril som, že keď je v strane, kde charakter rozhoduje, tak svojej slovo dodrží a bol by ďalším politikom, ktorý by sedel iba na jednej stoličke.
Myslím si, že by to bol dobrý príklad pre ďalších kolegov v parlamente, a ak by ho nasledovali, tak by sme nemuseli o zákonoch, ktoré znemožnia politikom, aby si zhromažďovali moc vo svojich rukách, ako je tento návrh, rokovať a ich ani navrhovať. Malo by to byť vo výbave, v zásadách každého slušného, normálneho a zodpovedného človeka. Po župných voľbách, ktoré sa konali pred mesiacom, avizovali tento krok ďalší zvolení župani. Žiaľ, nie všetci. Urobia tak Juraj Droba, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Pánom poslancom Blanárovi a Chudíkovi to povedali voliči, že si neželajú, aby sedeli na dvoch stoličkách. Pán poslanec Baška na dvoch stoličkách sedieť zostáva aj v nasledujúcom volebnom období.
Zákon, ktorý by mal zamedziť politikom sedieť na dvoch stoličkách, je v tomto volebnom období na rokovaní Národnej rady už tretíkrát, preto si vás dovoľujem požiadať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, o podporu tohto nášho návrhu ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 11:16 - 11:20 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s poslancami Národnej rady Martinom Klusom a Jurajom Drobom.
Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť kumulácie exekutívnych funkcií v samospráve. Predseda vyššieho územného celku, starosta obce, resp. primátor mesta, starosta mestskej časti, ako aj štatutárnych funkcií vo verejnoprávnych inštitúciách s mandátom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená kumulácia funkcií otvára možnosť získavania neodôvodnených výhod pre riadený subjekt, obec, mesto, vyšší územný celok alebo verejnoprávnu inštitúciu a takýto stav stavia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky do permanentného konfliktu záujmov pri rôznych hlasovaniach, najmä pri štátnom rozpočte a daniach, ale napríklad aj pri hlasovaniach o zákonoch upravujúcich príslušné verejnoprávne inštitúcie, kde výhoda v prospech konkrétnej obce, mesta, VÚC alebo verejnoprávnej inštitúcie môže ísť na úkor iných subjektov alebo spoločnosti ako celku.
Schválením predloženého návrhu sa uvedený konflikt záujmov eliminuje. Navrhovanou legislatívnou úpravou by sa zaviedol princíp jedného mandátu pri výkone tejto verejnej funkcie a poslancom Národnej rady by sa rozšíril priestor, aby vykonávali svoju funkciu zodpovedne, plnohodnotne, nezávisle a predovšetkým naplno. Ako predkladatelia sme si vedomí, že už bol schválený skôr mäkší a pre závistlivú časť verejnosti príťažlivejší model založený na princípe viacero funkcií - jeden plat, resp. za ostatné funkcie plat minimálny, ktorý platí od tohto volebného obdobia. Týmto modelom sa len zakonzervoval stav, pri ktorom vždy existuje riziko, že za volebným úspechom daného politického subjektu bude okrem iného aj prepojenosť záujmov v procese rozhodovania na celoštátnej a regionálnej úrovni. Samotný plat toho-ktorého funkcionára je preto na mocenskej šachovnici zanedbateľný a títo funkcionári nemajú problém sa ho zriecť a pred verejnosťou to prezentovať ako nezištné obetovanie sa. Zavedenie princípu jedného mandátu nebráni uplatneniu základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám v zmysle čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako ani práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo v zmysle článku 30 ods. 1 ústavy. Rozširuje sa len výpočet funkcií a povolaní, ktoré sú už teraz v zmysle čl. 77 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezlučiteľné s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
V porovnaní s doterajšou úpravou sa predloženým návrhom výpočet funkcií rozširuje o funkciu predsedu vyššieho územného celku, starostu obce, resp. primátora mesta, starostu mestskej časti, ako aj o funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej zákonom. Návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, inými ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh ústavného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv.
Toľko na úvod. Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2017 10:51 - 10:52 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Takisto ako spolupredkladateľ by som sa chcel prihovoriť teda všetkým poslancom a poďakovať Mirovi za uvedenie tohto zákona a prihovoriť sa k tomu, aby takýto návrh zákona podporili, pretože je to ozaj jednoduchý a rozumný návrh, ktorý nie je o žiadnej politike. Je to o tom, aby sme našim motoristom pomohli, aby sme poplatok za diaľnicu považovali za poplatok a nie za nejakú skrytú daň, pretože keď ten poplatok alebo tá diaľničná známka má platiť 365 dní a platí menej, tak vlastne na ten jeden deň to vychádza viac a je to nejaká skrytá daň. Keďže je to aj technicky možné, tak nevidím žiaden dôvod, aby tomu tak nebolo. A chcem len podotknúť, že aj v susedných krajinách to takto je. Myslím, že v Maďarsku majú takúto známku, ktorá platí 365 dní, a ten problém tam nemajú.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2017 16:24 - 16:25 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán minister si ma zobral za príklad, že nerozumiem, čo je korekcia a čo je pokuta. Pred chvíľkou sa mu to snažila vysvetliť pani poslankyňa Kaščáková. Je to v podstate len iné pomenovanie toho istého. Keď vypracujem nejaký projekt a žiadam o európske peniaze, ja dám svoju spoluúčasť, tak predpokladám, že tie peniaze aj dostanem, keď splním všetky podmienky tak, ako som sa zaviazal a ako to odo mňa žiadajú pravidlá, zákony a predpisy.
No samozrejme, keby som žiadal tie peniaze pre seba ako osobu a kontrolóri mi zistia, že som niečo porušil, tak by som bol rád, že som aspoň niečo dostal, tak ako to tu pán minister povedal.
Iné však je, keď to robím ako verejne činná osoba. Vtedy ľudia, ktorých zastupujem, právom očakávajú, že získam všetky tie prostriedky tak, ako som ten projekt predložil. Ináč je tá korekcia, samozrejme, pokutou. Pokutou za to, že som niečo nesplnil. Iba vtedy by to nebola pokuta, keby ten, čo pochybil, uhradil to z vlastného vrecka.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2017 10:15 - 10:17 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ondro, chcem oceniť, že si sa nenechal vyviesť z miery, keď pán minister tam začal s tebou nevhodne komunikovať, vyzerá to, že zrejme má z teba alergiu, pretože nakoniec opustil to svoje miesto.
Chcel by som sa ale len vrátiť k tomu, že si hovoril, že ministerstvo rokovalo iba so ZMOS-om a že to je tá hlavná organizácia, ktorá zastupuje starostov. Je to síce pravda, ale už aj tam sa uskutočňujú nejaké pohyby a pomerne veľa obcí, už je 143 obcí, ktoré už nie sú členmi ZMOS-u, lebo už zistili, že táto organizácia im neprináša to, čo by mala. A z tých väčších by som si dovolil prečítať, že nie sú teda malé obce, poviem iba tie, ktoré majú nad 10-tisíc obyvateľov. Napríklad Bratislava, Devínska Nová ves, Dúbravka, Karlova Ves, Ružinov, Bytča, Dunajská Streda, Komárno, Košice – Dargovských hrdinov, Nad jazerom, Košice – Sever, Sídlisko KVP, Sídlisko Ťahanovce, Staré Mesto, Pezinok, Púchov, Spišská Nová ves, Šamorín. Takže vôbec nie sú to malé obce a táto organizácia postupne stráca vplyv aj medzi starostami. Už len tým, ako sa riadi a spravuje. Je to taký, ja som bol teda členom, ako obec Terchová, aj tejto organizácie, ale je to v podstate taký moloch tých starých bývalých čias a tak aj funguje. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2017 17:22 - 17:22 hod.

Milan Laurenčík
Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ja by som chcel poprosiť pri hlasovaní č. 52, tlač 706, ma vykazuje zariadenie, že som hlasoval za a chcel som byť proti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.10.2017 10:50 - 10:52 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis