Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.12.2017 o 18:41 hod.

Mgr.

Jozef Lukáč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 18.9.2018 11:33 - 11:35 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
K bodu 76.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a v gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k týmto bodom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 11:55 - 11:56 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, ja len dve veci. Po prvé, heteropáry majú v tejto chvíli majú možnosť kedykoľvek uzavrieť manželstvo plnohodnotné, čiže nie je potrebné, nejaká notárska zápisnica, ktorá je v podstate veľmi podobný inštitút ako sobáš. A čo sa týka LGBTI, tento zákon zavádza v podstate do našej legislatívy pojem registrované partnerstvo a otvára tým cestu k uznaniu manželstiev ľudí rovnakého pohlavia so všetkým, čo k tomu patrí, teda aj s výchovou detí, a s týmto ja zásadne nesúhlasím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13.2.2018 9:54 - 9:55 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 16:17 - 16:18 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. januára a gestorský do 29. januára 2018. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 12:48 - 12:48 hod.

Jozef Lukáč
Ďakujem. Pán kolega, oceňujem vaše vystúpenie teda. Bolo vecné. Čo sa týka tých hladových dolín, ktoré ste spomínali. No, prečo by človek, ktorý žije teraz, mal čakať, kým porastie mzdová politika na Slovensku, aby sme dobehli Rakúsko? Prečo by mal prísť teraz robiť do Nitry za šesťsto euro, keď môže teraz, v tejto dobe zarábať tisícdvesto, tisícpäťsto alebo dvetisíc inde? Tomu nerozumiem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 10:58 - 10:58 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa rozprávala o účinnosti tohoto zákona. Ja osobne mám veľmi silnú pochybnosť o tom, že tento zákon alebo tento, tento nástroj bude nejak veľmi extrémne účinný, keďže ľudia z regiónu východu by mali zanechať svoje nehnuteľnosti alebo odpredať ich za nejaké oveľa nižšie ceny, za aké by mali si kúpiť alebo ísť do prenájmu na západnom Slovensku. Veľmi, veľmi silno pochybujem o tom, že tých 4-, respektíve 6-tisíc eur je dostatočná motivácia na to, aby títo ľudia to urobili. Tento nástroj v podstate bude zaujímať niekoľko možno desiatok, ale určite to nebude žiadny masový nástroj. Myslím si, že toto je krok vedľa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 10:40 - 10:41 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Z môjho pohľadu vítam, samozrejme, tento nástroj, ktorý má byť na podporu teda mobility. Na druhej strane ako občana Prešovského kraja ma veľmi trápi to, že časti východu sa stávajú ozaj miestami duchov, a mám pocit, že týmto spôsobom dosiahneme to, že východný región sa stane skanzenom, kde budú vlastne historické pamiatky, budovy a ostanú tam len starší ľudia. Bol by som veľmi rád, keby vláda Slovenskej republiky nezabúdala na tento región a investície, keby neprichádzali len do západnej časti Slovenska, ale aj na východ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 18:41 - 18:55 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2018 kvantifikuje príjmy verejnej správy v sume 25 966 018 000 eur. Príjmy Sociálnej poisťovne uvádza v sume 7 424 880 000 eur. Už len z porovnania týchto dvoch čísel je zrejmé, že rozpočtu Sociálnej poisťovne treba venovať mimoriadnu pozornosť, lebo predstavuje viac ako štvrtinu celého rozpočtu verejnej správy.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje kvantifikácia príjmov Sociálnej poisťovne, pretože časť jej príjmu je naviazaná na štátny rozpočet a bolo by nefér, ak by Sociálna poisťovňa z dôvodu podhodnotených príjmov z poistného, predovšetkým z príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, pýtala od štátu viac, ako v skutočnosti potrebuje na vykrytie financovania poistných udalostí. Pri dobre odhadnutých vstupoch je kvantifikácia príjmov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva triviálnou záležitosťou. Príjmy od tejto skupiny ľudí tvorí poistné a ako každé poistné je aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia súčtom počtu poistencov priemerného vymeriavacieho základu nad poistné a sadzby poistného. Táto suma sa musí znížiť o neúspešnosť výberu poistného a chorobnosť poistného kmeňa. Poistné sa počas doby pracovnej neschopnosti neplatí.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne uvádza takmer všetky veličiny, na základe ktorých možno príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva kvantifikovať. Ide o to, ako reálne sú odhadnuté veličiny vstupujúce do odhadu príjmov, a tu mám isté pochybnosti a otázky. Rozpočet Sociálnej poisťovne dlhodobo odhaduje priemernú chorobnosť poistného kmeňa Sociálnej poisťovne na úrovni 3,5 percenta. To možno konfrontovať s mesačnými štatistikami chorobnosti, ktoré Sociálna poisťovňa sprístupňuje na svojom webovom sídle a ktoré potvrdzujú chorobnosť na projektovanej úrovni.
Čo je ale znepokojujúce, je územná diferenciácia chorobnosti. V Bratislavskom kraji bola priemerná chorobnosť v roku 2016 na úrovni 2,19, kým v Prešovskom kraji je viac ako 4,46. Ak začneme sledovať rozdiely na okresnej úrovni, je situácia ešte znepokojivejšia. V mesiaci február 2016, kedy bola vykazovaná najvyššia chorobnosť počas roka vo všetkých krajoch Slovenskej republiky, dosiahla chorobnosť v okrese Stará Ľubovňa 6,351 %, Čadca mala 5,49 a Sobrance dokonca cez 7 percent. To je alarmujúce a môže mať dôsledky na zamestnanosť, lebo neviem si predstaviť investora, ktorý sa bude tlačiť do regiónu, kde je chorobnosť obyvateľstva, kde chorobnosť pracovnej sily je viac ako 7 percent.
Z dostupných informácií je zrejmé, že Sociálna poisťovňa sa problémom územnej diferenciácie chorobnosti zaoberá, ukazuje to aj pokles maximálnej miery chorobnosti v priebehu rokov 2010 až 2017. V sledovanom období dosiahol maximálnu chorobnosť okres Stará Ľubovňa, kde vo februári 2012 bola zistená chorobnosť na úrovni 17,38 % a najnižšia chorobnosť vtedy bola v okrese Bratislava I, kde miera chorobnosti dosiahla 1,96 percenta. Od roku 2014 sa podarilo zraziť najvyššie miery chorobnosti pod 8 percent. Môžme teda hovoriť o výraznom posune, ale stále sú to veľké rozdiely medzi západom a východom štátu.
Chcem sa spýtať pána teda riaditeľa, čím sa dajú vysvetliť vysoké regionálne rozdiely v chorobnosti zamestnancov a aké opatrenia bude realizovať Sociálna poisťovňa pre ďalšie znižovanie chorobnosti. V tejto súvislosti považujem za vhodné otvoriť do budúcna možno aj otázku revízie osobného rozsahu nemocenského poistenia. Pri vysokej miere nezamestnanosti je nebezpečné, aby pracujúci dôchodcovia neboli povinne sociálne poistení, pretože by predstavovali lacnejšiu pracovnú silu ako osoby v produktívnom veku a vytláčali by z trhu práce mladšie kohorty obyvateľstva.
Dnes je ale situácia iná, na trhu práce je nedostatok pracovných síl a zotrvanie dôchodcov v zárobkovej činnosti sa môže hodiť, ono v podstate to vyhovuje. Na druhej strane sa domnievam, že títo zamestnanci vykazujú vyššiu chorobnosť a možno prispievajú k miere chorobnosti viac ako ostatní zamestnanci. Ale je to len hypotéza, ktorú treba overiť a následne prijať legislatívne opatrenia.
Považujem v danej situácii za nerozumné súčasné nastavenie nároku dôchodcov na nemocenské po zániku nemocenského poistenia. V platnom právnom stave je možné, aby sa poberateľ starobného dôchodku zamestnal napríklad na dva týždne a následne rok poberal nemocenské. Nie je žiaden dôvod poskytovať dôchodcom po zániku poistenia zamestnania nemocenské v súbehu so starobným dôchodkom, pretože nemocenské poistenie je určené na zabezpečenie príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a dôchodca má príjem zabezpečený. V Českej republike sa nemocenské po zániku pracovného pomeru, teda aj nemocenské poistenie nevypláca, ak fyzická osoba má nárok na starobný dôchodok, a tak by to malo byť aj u nás. To nie je o diskriminácii dôchodcov v prístupe k dávkam nemocenského poistenia. To je o tom, že táto vlastnosť nemocenského poistenia dôchodcov nie je všeobecne známa osobám s nízkym vzdelaním a určite nie je známa. Skúste sa opýtať teda vo svojom okolí pracujúcich dôchodcov, čo o nárokoch na výplatu nemocenského po skončení pracovného pomeru vedia. Veľa nie, ale vo verejnej správe je to známy fakt. Preto je tu možné špekulovať, či sa nekupčí s týmito informáciami.
Druhou takou oblasťou je, v mnohých dokumentoch a správach Sociálna poisťovňa uvádza, že dosahuje výbornú úroveň výberu poistného a dlhšiu dobu sa jej hodnota uvádza nad 99 percent. Rozpočet na rok 2018 predpokladá percento úspešnosti na hodnote 99,45. S týmto údajom by som zaobchádzal veľmi opatrne. Konštrukcia miery úspešnosti výberu poistného má svoju genézu, pretože ide o ukazovateľ, ktorý výrazne ovplyvňuje príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva a je minimálne slušné, aby verejnosť bola oboznámená, ako je vlastne miera úspešnosti výberu poistného definovaná. Väčšina z nás má predstavu, že ide o pomer poistného, ktoré sa od poistencov vybralo, a poistného, ktoré sa podľa zákona 461/2003 o sociálnom poistení malo vybrať. Lenže nie je to celkom tak.
Medzi rokmi 2004 až 2011 sa používali tri definície miery úspešnosti. Do roku 2006 sa používala miera úspešnosti ako pomer vybraté poistné a základné poistné, pričom pod zákonným poistným chápeme poistné, ktoré je, ktorého platiteľ poistného – zamestnávateľ alebo SZČO – je povinný odvádzať do Sociálnej poisťovne podľa zákona o sociálnom poistení. V tomto období sa dosahovala miera úspešnosti medzi 95 až 96 percent. Treba zdôrazniť, že úspešnosť tohto výberu poistného sa vzťahovala výlučne na poistné platené v bežnom roku. S takýmto ukazovateľom miery úspešnosti bolo možné ľahko ukontrolovať návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, zistiť, aké rezervy si vytvára, a asi aj preto sa začali vymýšľať konštrukcie, ktoré túto kontrolu výrazne obmedzujú.
Od roku 2007 sa začali používať dva ukazovatele miery úspešnosti výberu poistného. Používala sa pôvodná definícia miery úspešnosti a ako druhý ukazovateľ sa zaviedla tzv. celková miera úspešnosti výberu poistného definovaná ako pomer vybrané poistné plus vybrané dlžné poistné lomené zákonné poistné. Celková miera úspešnosti mohla presiahnuť 100 %, ale ide o veľmi zle definovaný ukazovateľ, lebo nič nehovorí o tom, ako sa v bežnom roku vybralo poistné a ako sa menili pohľadávky na poistnom, na dlžnom poistnom z predchádzajúcich rokov. V tomto období miera úspešnosti dosahovala hodnoty medzi 94 až 96,25 percenta. Celková úspešnosť dosiahla maximum v roku 2008, síce hodnotu 99,3.
Od roku 2011 sa prestala používať táto metodika úspešnosti a miera celkovej úspešnosti, zaviedla sa nová, ktorú by sme nazvali, že ukazovateľ úspešnosti výberu poistného. Ono je to stanovený, je stanovený ako pomer uhradeného predpísaného poistného a príspevkov na SDS a pokút, penále a ich predpisu. A to, a čo to je, sa nedá z definície zistiť a uvediem vám prečo. V dvoch rokoch, síce 2011 a 2015, dosiahla miera úspešnosti nad 100 percent. Sociálna poisťovňa nemôže vybrať viac poistného, ako predpísala. A nech bude čitateľný akýkoľvek príjem z poistného, pohľadávok alebo príjem zo sankcie v menovateli, je ich predpis, tak miera úspešnosti výberu poistného nemôže prekročiť 100 percent. Pretože príjem nad rámec predpisu je pre Sociálnu poisťovňu povinná poisťovňa podľa § 405 Občianskeho zákona vrátiť platiteľovi, teda Sociálna poisťovňa to musí vrátiť. Otázka znie, z čoho vznikla miera úspešnosti nad 100 %.
Tu sa môžeme len domnievať, že sa deje nasledovné. Dlžné poistné pohľadávky na poistnom delí Sociálna poisťovňa na predpísané a nepredpísané, takto ich uvádza v každej správe o hospodárení Sociálnej poisťovne. Za rok 2016 sú uvedené na strane 5. To má svoju logiku, lebo na niektoré štátne subjekty sa nedá uvaliť exekúcia a tu nemá predpisovanie dlžného poistného zmysel. Lebo ak nemôžete siahnuť dlžníkovi na majetok, tak niet nástroja na vymoženie dlhu. Ale medzi nepredpísanými poistnými je aj dlžné poistné iných platiteľov poistného, ktorým Sociálna poisťovňa nepredpísala dlžné poistné z kapacitných alebo nejakých iných dôvodov, a pokiaľ sa toto poistné zaplatí, tak môže úspešnosť výberu poistného presiahnuť 100 percent. Čitateľ sa v tomto zlomku zvýši, ale menovateľ nie. Používaná miera úspešnosti výberu poistného má nízku výpovednú hodnotu, pri rovnakom výbere poistného, pokút a penále a v rovnakom výbere dlžného poistného môže úspešnosť výberu poistného nadobúdať rôzne hodnoty. Jej hodnotu ovplyvňuje percento zaplateného nepredpísaného poistného, aj keď nechcem špekulovať o tom, či táto vlastnosť miery úspešnosti výberu je využívaná alebo nie, faktom ostáva, že podiel nepredpísaného poistného na celkovom dlžnom poistnom narastá. V roku 2010 tvorilo 4 % z celkového dlžného poistného, v roku 2016 je to už 15,70 percenta.
Čiže závery, závery do tejto exkurzie dejín teda Sociálnej poisťovne: Nemá zmysel porovnávať miery úspešnosti výberu poistného za roky 2007 až 2011. Od roku 2011 ide len o úplne odlišné konštrukcie a metodiky. V súčasnosti používaná miera má len v podstate propagandistický charakter a nemožno z nej odvádzať závery o výbere poistného z bežného roka ani o vymáhaní pohľadávok na poistnom. Zverejňovaná miera úspešnosti je nekontrolovateľná, lebo Sociálna poisťovňa prestala zverejňovať vo svojich správach o hospodárení informácie, na základe ktorých bola miera úspešnosti určená. Pokiaľ sa nedá zverejnený údaj overiť, tak nemá zmysel o ňom hovoriť. V konečnom dôsledku pochybnosti o jeho vierohodnosti môžu znevážiť prácu zamestnancov Sociálnej poisťovne. Úlohou nás ako opozície je kontrolovať vládu a vláda by kontrolu nemala hatiť utajovaním skutočností rozhodujúcich pre posudzovanie jej činnosti. Preto je žiaduce, aby návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne obsahoval údaje o miere úspešnosti výberu zákonného poistného v rozpočtovanom roku.
Otázka, s akou mierou úspešnosti výberu poistného bežného roka počíta návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, môžme odôvodniť od takejto úvahy. Spočítajme sumu poistného pri 100-percentnom výbere poistného, čo sme aj urobili, následne sa rovná kvantifikovaný príjem od zamestnancov v návrhu rozpočtu a ten zodpovedá miere úspešnosti 95,2 %, u SZČO je dokonca 87,73. A výber poistného SZČO sa zhoršuje. To hovoria čísla, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa vo svojich rozpočtoch, nepoužil som žiadne iné zdroje. Teda buď platí, že Sociálna poisťovňa má vyššiu úspešnosť výberu, ale má záujem ťahať peniaze od štátu, alebo kamufluje úspešnosť výberu poistného. Obidva prípady sú viac ako zlé.
V podstate by som potom poprosil pána riaditeľa, aby vysvetlil, s akou mierou úspešnosti výberu poistného za bežný rok od ekonomicky aktívneho obyvateľstva bol zostavený rozpočet, lebo s úspešnosťou 99,4 to nebolo. Ak by bol rozpočet zo strany odhadovanej miery úspešnosti výberu bežného poistného vo výške 95,16, tak je koniec úspechom aj so zvyšovaním výberu poistného, lebo sme tam, kde sme boli za čias, keď tu bola vláda toľko kritizovanej Ivety Radičovej.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 18:57 - 18:58 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení pozostalí, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom priadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 15:55 - 15:56 hod.

Jozef Lukáč Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Škoda, že pán poslanec Hrnko nevydržal faktické poznámky. Mám otvorenú stránku, na ktorej, teda ktorá monitoruje výroky politikov, kde je uvedených päť jeho výrokov, z toho jeden je pravdivý, tri nepravdivé a jeden je zavádzajúci. A dnes ako potvrdil svoju dôveryhodnosť tým, tvrdeniami o tom, že opozícia potrebuje selektívnu pamäť národa, že riaditeľ ÚPN prebehol k OĽANO. No ono je to ťažko uveriteľné, že vôbec toto niekto môže povedať vo svojom vystúpení v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis