Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Zodpovedanie otázky

11. 5. 2017 o 15:01 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 11. 5. 2017 15:01 - 15:03 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Keby som mal čarovný prútik, ale (vyslovené s pobavením) to želanie, samozrejme, je. No ale my musíme rešpektovať odbornosť, časové lehoty a toto je teraz stanovené ako realistický plán. Samozrejme ona sa tá obnova alebo ten hrad bude po určitých etapách aj sprístupňovať. Ale rok 2020 na základe toho, čo hovoria odborníci, čo hovoria lehoty v obstarávaní projektovej dokumentácie, realizátora a zložitosť tých prác hovorí o tom roku 2020. Ja chápem tých ľudí, ktorí, povedzme, aj svojím spôsobom ich podnikateľské aktivity boli spojené práve s existenciou takejto atraktívnej architektúry, no ale my sme ten hrad nepodpálili a robíme všetko pre to, aby sme ho obnovili. No tak, také veci sa stávajú.
Tak isto nechcem teraz, aby to vyznelo nejako zle, ale jednoducho bola to pridaná hodnota toho regiónu, tej obce a nespomínam si, že by nejakým spôsobom sa vtedy delili o tento profit s niekým iným. Proste využívali to, a keď to obnovíme, budú to znovu využívať. Chápem ich, ale nikto to nezdržuje ako zámerne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 11. 5. 2017 14:56 - 15:01 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ďakujem za otázku, ktorá je vo svojej podstate jednoduchá, ale predsa len si zaslúži trošku širšiu odpoveď. Hrad Krásna Hôrka utrpel pri požiari v roku 2012 naozaj veľmi rozsiahle poškodenia historických stavebných konštrukcií, najmä striech a iných drevených konštrukcií a poškodené boli aj zbierkové predmety umiestnené v expozícii.
Chcem vás ubezpečiť, že projekt revitalizácie hradu Krásna Hôrka patrí medzi ťažiskové predmety Slovenského národného múzea, v ktorého správe hrad je, a hlavným cieľom je profesionálna a zodpovedná obnova hradu. Dôležité je povedať aj to, že cieľom obnovy hradu Krásna Hôrka je nielen dosiahnutie stavu pred spomínaným devastujúcim požiarom, ale komplexná obnova hradného areálu, ktorá ešte vyzdvihne vysokú mieru autenticity jeho zachovania spolu s mnohými funkciami, ktoré budú lákadlom pre návštevníkov hradu.
Po požiari bolo potrebné v prvých fázach hrad dôsledne preskúmať. Boli realizované archeologické výskumy, rozsiahly architektonicko-historický výskum, ako aj reštaurátorské výskumy, ktoré odhalili nové poznatky a tvoria dôležité podklady pre ďalší postup pri obnove hradu a stanovení celkového prístupu k obnove. Od požiaru bolo taktiež ošetrených viac ako 500 zbierkových predmetov v konzervátorských dielňach a reštaurátorskom ateliéri Slovenského národného múzea, 77 predmetov bolo ošetrených v technickom múzeu v Brne. Smútočná, to len pre zaujímavosť hovorím, ale je to zaujímavé podľa mňa, smútočnú róbu grófky Andrássyovej reštaurovali kolegovia z múzea Istvána Dobó v Egri, skriňu barónky Žofie Serédyovej v reštaurátorskej dielni Árpáda Mézesa, reštauroval sa sarkofág Žofie. Boli reštaurované aj štyri veľkorozmerné olejomaľby z hradu a práve prebieha reštaurovanie unikátnej kolekcie štyridsiatich papierových a hodvábnych mortuárií Andrássyovcov a dvoch drevených barokových mortuárií.
Takže tým chcem naznačiť, že pod ten dlhší čas sa podpisujú aj také menej viditeľné činnosti, ale nevyhnutné, ako sú rôzne typy prieskumov, ako je stanovovanie postupu a metód reštaurovania a napokon aj samotná zložitosť týchto obnovovacích a reštaurátorských prác. Okrem toho na priebeh obnovy zložitého súboru objektov hradu Krásna Hôrka od začiatku pôsobia aj podmienky a časové lehoty plynúce zo zákona o verejnom obstarávaní. To musím otvorene povedať, sme niekedy jednoducho obeťami aj týchto zákonných lehôt a, žiaľ, najmä prvá etapa obnovy hradu, ktorú tvorili sanačné práce a dočasné zastrešenie, trvala z dôvodu problémov v obstarávaní dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Druhá etapa zameraná na trvalé krovy a strechy už bola zrealizovaná podľa plánu. Prvé dve etapy obnovy už boli ukončené. Počas týchto prác sa zároveň reštaurátorsky obnovovala aj autentická historická interiérová výzdoba hradnej kaplnky.
V súčasnosti prebieha tretia etapa obnovy hradu. V apríli tohto roku bola odovzdaná architektonická štúdia, tzv. predprojektová dokumentácia, ktorá bola predložená na posúdenie medzinárodnej odbornej komisii, ktorá určí aj ďalší postup prác. Táto architektonická štúdia komplexnej revitalizácie hradu Krásna Hôrka neobsahuje rozpočet, na základe ktorého by bolo možné stanoviť v tejto chvíli celkové finančné náklady obnovy. Tento bude súčasťou až projektovej dokumentácie projektu pre stavebné povolenie a tento aproximatívny rozpočet bude aj súčasťou stavebného zámeru, ktorý bude predložený vláde Slovenskej republiky na schválenie.
Plánovaný termín ukončenie prác na obnove areálu Krásna Hôrka v priebehu roku 2020 je stále aktuálny. Takže to je tá jednoduchá odpoveď na vašu otázku. A zatiaľ sa náklady na tú obnovu hradia z poistky, ktorá teda, chvalabohu, bol majetok ministerstva kultúry poistený, pretože do roku 2006 poistený nebol. Keby nebol, tak by sme boli na tom oveľa horšie.
Ďakujem, pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis
 

10. 5. 2017 15:10 - 15:16 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si uzavrieť tento bod od konca, to znamená od príspevku pani poslankyne. Som v miernom šoku. Nielen preto, že ste teda tému dohovoru ako keby posunuli niekam, kde teda si myslím, že o tomto dneska nedebatujeme, ale skôr v tom som zmysle v šoku, že vy ste vlastne povedali nie verejnoprávnym fondom a vy ste tak veľmi ľahkovážne hovorili o netransparentnosti v Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a, samozrejme, teda aj netransparentnosti RTVS, čo sa týka koprodukcií.
No, každá zmluva, ktorú RTVS podpisuje, je zverejnená. Tak neviem, že teda či nemáte k tomu prístup, či si to neviete pozrieť.
Čo sa týka Audiovizuálneho fondu, táto inštitúcia, to si pozrite, bola nezávislými hodnotiteľmi označená za jednu z najtransparentnejších a najviac komunikujúcich celú svoju činnosť. To isté sa týka aj Fondu na podporu umenia, veď tam majú dozorné rady, predkladajú správy, komunikujú, myslíte si, že by to bolo na ministerstve kultúry transparentnejšie? Toto ma šokuje, viete, že; a mali sme tu aj debatu vlastne pri tom predchádzajúcom bode o tomto takom spore, že či posúvať viac tú kultúru k nezávislosti, do samostatných nezávislých fondov, alebo to mať pod krídlami štátu.
Hovorím, som úplne ako teda, ani vlastne neviem, ako mám na to reagovať, toto by som teda, by ma v živote nenapadlo, ale môžem vám len odporúčať, a hoci to nemám v kompetencii, ale myslím si, poznám tých ľudí, ako poslankyňa máte dvere otvorené do Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a verím tomu, že aj do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Veď to je predsa, tieto fondy sú ďaleko, ďaleko transparentnejšie a otvorenejšie ako štátny grantový systém. Aj v tom rozhodovaní sú nezávislejšie, ja naozaj som nepochopil a vyzývam vás k zodpovednosti, lebo len tak ako hodiť tuná všeobecne tie inštitúcie, ktoré sa snažia a ktoré naozaj vykonávajú veľa práce a svedčia o tom každoročné správy, len tak dneska do éteru zavesiť o netransparentnosti, to je veľmi nezodpovedné a podľa mňa je to naozaj ublíženie tomu množstvu ľudí, ktorí sa o to snažia, ktorí sedia v tých komisiách, ktorí tie prostriedky distribuujú. Naozaj, to ako, to, to ako, no...
Čo sa týka zvýšenia Audiovizuálneho fondu, to ide do rozpočtu, ako to predsa nechcete snáď, aby minister kultúry rozhodoval, na čo má Audiovizuálny fond použiť tie peniaze! Kým dneska je ten rozpočet na istej výške, bude vyšší a Audiovizuálny fond rozhoduje o tom, ako rozdelí, do ktorých podprogramov, v akom kvante to pôjde na festivaly, v akom kvante to pôjde na koprodukcie, menšinové, väčšinové, to je ich vec. To je samosprávny orgán. Rovnako je to zmluva so štátom. Zmluva so štátom dáva určité kvantum peňazí mimo koncesionárskych poplatkov, pretože len z tých pri ich výške by proste to neutiahol ani Slovenský rozhlas, ani Slovenská televízia. V tej zmluve definuje, na ktoré typy programov to má ísť a na ktoré to ísť nemôže, to znamená, napríklad nemôže to ísť na spravodajstvo, aby tam nebola ani v náznaku možnosť, že by štát ovplyvňoval spravodajstvo. Ale potom je to interná vec verejnoprávneho média, na čo konkrétne to použije aj možno v zmysle koprodukcií.
Ale poďme teda primárne k dohovoru. Sú dohovory a dohovory, samozrejme, sila každého dohovoru spočíva v tom, koľko štátov sa k nemu pridá, to je naozaj, toto má veľkú podporu pri členských štátoch Rady Európy a aj v tom, že ako ho hodnotia ako užitočný. Tento dohovor je pre členské štáty Rady Európy v zmysle audiovízie veľmi užitočný. On, všeobecne vzaté, v podstate hovorí o tých medzinárodne akceptovaných princípoch filmových koprodukcií, ktoré vlastne uľahčujú vznik filmových koprodukcií, určuje tie pravidlá, napríklad pomer vkladov alebo spoluvlastníctvo práv pri tých koprodukciách, ktoré tiež musí byť nejakým spôsobom vydefinované, lebo sú to práva často podielovo nerovnovážnych koproducentov, môže by 5-percentný, môže byť 80-percentný koproducent.
No a k otázke pána poslanca. Je pravdou, že zodpovednou organizáciou pre monitorovanie tohto dohovoru je Eurimage, čiže Európsky fond pre podporu filmových koprodukcií. Klamal by som, keby som teraz povedal, že viem popísať tú techniku, ako to monitoruje, ale viem povedať to, že sme aktívny člen tohto fondu, do ktorého každoročne platíme členské, ale z ktorého sme vyčerpali ďaleko viac práve aj na mnohé koprodukcie alebo na slovenské filmy, ktoré boli na základe aj príspevku z Eurimage vytvorené. A môžem vám s radosťou povedať to, že vlastne teraz v júni sa uskutoční prvýkrát v histórii existencie Eurimage a nášho členstva zasadnutie Eurimage tu na Slovensku v Bratislave, kde zasadne aj celé plénum Eurimage aj s novou riaditeľkou, ktorou sa stala, prezidentkou, pardon, ktorou sa stala bývalá, jedna z bývalých ministeriek kultúry Francúzska. Takže bude príležitosť, určite budete o tom vedieť, sa aj ako pozorovateľ zúčastníte zasadnutia Eurimage, prípadne položiť aj v tej neformálnej časti nejaké otázky. Ja vám tú technikáliu popísať neviem, ale je to veľmi renomovaná inštitúcia, ktorá dokáže určite dobre monitorovať plnenie tohto dohovoru.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10. 5. 2017 14:43 - 14:45 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii, ktorý bol podpísaný 30. januára 2017 v Rotterdame, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Za Slovenskú republiku bol revidovaný dohovor podpísaný s výhradou ratifikácie.
Revidovaný dohovor predstavuje revidovanú verziu európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý v októbri 1992. Po viac ako dvadsiatich rokoch od prijatia tohto dohovoru sa podoba európskej filmovej produkcie výrazne zmenila, nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel. K výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Mnohé menšie európske krajiny sa snažia posilniť svoje medzinárodné aktivity v oblasti filmu. Európsky filmový priemysel sa vo všeobecnosti stáva čoraz viac otvorený partnerstvám z celého sveta. Z týchto skutočností vyplynula požiadavka revízie dohovoru a jeho základným cieľom je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie.
V zmysle našej ústavy je revidovaný dohovor medzinárodnou zmluvou, má teda charakter prezidentskej zmluvy a na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Revidovaný dohovor je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre kultúru a médiá, ktoré odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa našej ústavy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 10. 5. 2017 14:33 - 14:40 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď som spolu so svojimi spolupracovníkmi premýšľal nad podobou tohto zákona, vôbec zriadenia Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, vôbec mi nenapadlo, že by tento nekonfliktný v podstate zákon mohol vyvolať takúto diskusiu. On sa totiž, ako to vyzerá, stáva lakmusovým papierikom toho, v akom štáte žijeme a v akom štáte by sme v budúcnosti mohli žiť, pretože ide o oveľa viac ako o fond. Vidím na balkóne mladých ľudí a možnože ich je aj viac ako v súčasnosti poslancov v pléne, takže tie slová budem adresovať aj im, pretože v podstate ide o to, v akom štáte budú žiť.
Dnes žijeme v štáte, ktorý rešpektuje demokraciu v zmysle, že vládne väčšina, ale súčasne rešpektuje aj to, že ústavou sú garantované práva menšín, individuálne práva. Takisto je garantovaná a chránená nezávislosť mnohých dôležitých inštitúcií, ako sú univerzity, ako sú oblasti ako médiá, odbory. A v konečnom dôsledku aj nezávislosť a autonómia kultúrnych inštitúcií a kultúry ako takej. A to, čo sme tu počuli, a nielen to, pretože predstavitelia tej politickej strany v praxi aj činmi útočili a útočia na nezávislosť kultúry, je možný zárodok toho, že ak to nebudeme identifikovať v zárodku, ak voči tomu nebudeme niečo robiť, tak sa naozaj môže stať, že postupne v mene akéhosi veľkého kolektívneho práva budú potláčané aj vaše individuálne práva, vaše práva slobodne sa rozhodnúť, kde budete študovať a či bude univerzita slobodná alebo neslobodná, či budú kultúrne inštitúcie závislé alebo nezávislé. Či bude platiť to, že si budú nárokovať politické strany a ich predstavitelia, že zakážu nejaké divadelné predstavenie alebo ho budú atakovať v tom zmysle slova, že nezodpovedá to predstavenie a tá kultúra tým politickým hodnotám, ktoré oni vyznávajú. Ide tu teda o niečo oveľa viac.
Viac peňazí na kultúru samé osebe ešte nič neznamená. Je to podľa mňa správne a ja sa celý čas usilujem, aby stúpala podpora kultúry, či je to na menšiny, či sú to na národné kultúrne inštitúcie, či je to na neštátnu kultúru. Nakoniec, aj súčasťou tohto návrhu zákona je nielen to, že sa zvyšuje rozpočet dnešného dotačného programu pre kultúru národnostných menšín, ale aj peniaze pre Audiovizuálny fond, ktorý je kľúčový pre našu filmovú tvorbu, aj pre Fond na podporu umenia. Je dôležité aj to, aby sme postupne, a robíme to na ministerstve kultúry, rozdeľovanie týchto finančných prostriedkov dávali do rúk práve odborníkom, samotnej kultúrnej obci alebo v tomto prípade predstaviteľom národnostných menšín. To je tiež veľmi dôležité.
Zmieňovalo sa tu aj to, že to je teda naozaj populizmus hrubého zrna, že mohli by byť použité tie peniaze niekde inde. Nechcem sa teraz tomu veľmi venovať, ale je zrejmé, že tí kritici absolútne nechápu aj ekonomický rozmer kultúry. To možno o tom pochybujú možno aj niektorí iní, ale ja vám garantujem, že kultúra – a preukázali to mnohé analýzy – vytvára aj ekonomický profit. To znamená, že peniaze, ktoré sa dávajú do kultúry, takisto tvoria aj nejaké pracovné príležitosti okrem, samozrejme, tej podstaty, ktorú kultúra tvorí. Tvorí nejaký náš duchovný základ, príležitosť na to byť kreatívny a nakoniec aj tvoriť našu identitu. Identitu národnostnú, identitu národnú.
Dovoľte mi povedať na záver, že slovenská kultúra je aj kultúrou národnostných menšín. A kultúra národnostných menšín je aj slovenskou kultúrou. Zmyslom kultúry a podstatou kultúry je aj tá rôznosť a to, že sa navzájom obohacujeme. A dalo by sa to dokladať na množstve rôznych umeleckých diel. A nakoniec naša slovenská kultúra je aj súčasťou európskej kultúry.
A keď tu niekto strašil s iredentou a s podobnými vecami, čo je najlepší liek proti údajnej iredente alebo proti nejakým negatívam, ktoré si niekto predstavuje, že by mohli ísť z prostredia národnostných menšín? No predsa to, aby sa predstavitelia národnostných menšín cítili na Slovensku dobre, aby sa cítili, že sú na Slovensku doma. Aby oni dostávali podporu od nás a my spätne od nich, pretože národnostné menšiny nás obohacujú. My ich nevnímame ako niečo, čo je postavené proti Slovákom. A takisto si myslím, ani oni nevnímajú Slovensko ako nejakú krajinu, na ktorej len parazitujú. Preto je dôležité aj v oblasti kultúry navzájom sa podporovať a chápať slovenskú kultúru ako súčasť kultúry národnostných menšín a kultúru národnostných menšín ako súčasť našej národnej kultúry, pretože tak tomu je už stáročia. A verím, že tak to bude aj v nasledujúcich stáročiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10. 5. 2017 14:01 - 14:04 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, návrh tohto zákona je kontinuálnym pokračovaním systémovej zmeny na ministerstve kultúry, transformácie štátneho grantového systému na verejnoprávne fondy a dnes už vieme potvrdiť dobrými skúsenosťami z fungovania Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia opodstatnenosť aj zriadenia Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Tieto fondy prinášajú pre dané oblasti kultúry viac finančných prostriedkov, odbornejšie posudzovanie žiadostí o podporu, ako aj prideľovanie podpory a takisto pružnejšie. A predovšetkým posilňujú nezávislé postavenie kultúry.
Fond na podporu kultúry národnostných menšín je špecifický v tom slova zmysle, pretože musí pracovať takpovediac s trinástimi osobitnými prostrediami, prostrediami trinástich národnostných menšín. To znamená, ten fond ako keby v sebe obsahoval trinásť malých fondov. Preto, aj reagujúc na diskusiu v prvom čítaní, by nebolo vhodné tento fond vkladať do súčasne existujúceho Fondu na podporu umenia.
Zákon vznikol v úzkej spolupráci s predstaviteľmi národnostných menšín, ako aj splnomocnencami vlády pre rómske komunity a pre národnostné menšiny, ako aj z radov vlády Slovenskej republiky pre kultúru.
Krátko k štruktúre fondu. Ako výkonný orgán je riaditeľ, ďalej súčasťou fondu je správna rada, dozorná komisia a odborné rady pre jednotlivé národnostné menšiny, ktoré budú zohrávať tú kľúčovú úlohu odborného posudzovania žiadostí. Tento fond by mal pracovať s čiastkou 8 miliónov eur, z čoho 4 % budú vyčlenené na prevádzku fondu.
A takisto reagujúc na diskusiu v prvom čítaní, ročne sa uchádzajú o podporu v oblasti kultúry národnostných menšín žiadatelia vo finančnom objeme cez 15 miliónov. To znamená, tých 8 mil. predstavuje niečo viac ako polovicu dopytu.
Dôležité je povedať aj to, že súčasťou tohto návrhu zákona je aj navýšenie podpory pre fungujúci Audiovizuálny fond z 5 na 6 miliónov eur a Fond na podporu umenia z 15 na 20 miliónov.
Ďakujem. Toľko na úvod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 3. 2017 15:08 - 15:08 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Je taká sugestívna otázka. No tak, samozrejme, dá sa predpokladať, že keď niekto zmaturuje zo slovenského jazyka, tak by to asi mal ovládať, ale to ešte neznamená, že by to tak nemuselo byť, žeby si to nemohol orgán vo výberovom konaní preveriť.
A zlomyseľnosti môžu robiť na čomkoľvek, to nie je vec ako zákona. Môžu si nájsť zámienku, keď sa chcú človeka zbaviť alebo ho neprijať, akúkoľvek. Ja si nemyslím, že by ovládanie štátneho jazyka, a spojím to s tou predchádzajúcou otázkou, ktorú, neviem, či ste mi už položili, ale vlastne vy ste ich položili všetky, pani poslankyňa, tie otázky, takže aj vy, že hovoríte o zlepšení vyučovania slovenského jazyka v národnostnom školstve. A čo ak sa stalo aj to, že aj niekto zmaturoval z toho slovenského jazyka, ale v zásade ho možno až tak neovláda?
Ako tie problémy predsa sú aj v tom školstve, takže ja si myslím, že je správne si aj overiť najmä tam, kde ten štátny jazyk je tým základným komunikačným kódom vo výkone nejakého úradníka, či ho slovom a písmom ovláda. A trošku to nadľahčím. Ja si už mnohé veci zo svojich štúdií na základnej škole a gymnáziu nepamätám, ktovie, či by som prešiel takým testom, no.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 3. 2017 14:55 - 15:08 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Nebudem sa vracať k problému rokovacieho poriadku, budem odpovedať na túto otázku od pani Zuzany z Trebišova alebo slečny Zuzany z Trebišova.
Myslím si, že obavy tejto občianky môžu byť v istých situáciách oprávnené. A za súčasného stavu sa totiž nedá vylúčiť, že testy, ktoré vznikajú na pôde jednotlivých orgánov štátnej správy, nebudú zodpovedať stanovenému cieľu, ktorým je overenie základných znalostí z ovládania spisovnej normy slovenského jazyka u uchádzačov o štátnozamestnanecké miesto. Každý zamestnanec, ktorého každodenným pracovným nástrojom je práve spisovná slovenčina, je totiž povinný, a myslím, že je to logické, používať ju v písomnom aj ústnom styku na vyhovujúcej úrovni. Určite do tohto nepatrí ovládanie teórie literatúry, pomenovanie básnických prostriedkov či určovanie vetných členov, z čoho možno má dotyčná pani Zuzana obavu.
Ministerstvo kultúry už v minulosti vyvíjalo aktivity v záujme nastavenia úrovne ovládania spisovnej normy slovenského jazyka tak, že vypracovalo a na požiadanie poskytlo niektorým ústredným orgánom štátnej správy vzorové testy na využitie v rámci ich výberových konaní.
Vzhľadom na asi závažnosť tejto otázky budeme na túto skutočnosť pamätať aj pri príprave ďalšej správy o stave používania štátneho jazyka a budeme sa usilovať nájsť v spolupráci s príslušnými odborníkmi a orgánmi primerané riešenie.
Ovládanie štátneho jazyka patrí medzi podmienky prijatia do štátnej služby a je jedným z predpokladov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyplýva z toho, že služobný úrad pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru je povinný u uchádzača o štátnu službu overiť aj spĺňanie predpokladu ovládanie štátneho jazyka. Na overenie tohto predpokladu služobné úrady využívajú inštitút výberu alebo výberového konania, podrobnosťou výberu na výberovom konaní, a teda aj o spôsobe a rozsahu overenia schopností, osobnostných vlastností a odborných znalostí uchádzača o štátnu službu, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činnosti, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste, upravuje služobný predpis. A tento služobný predpis o výbere a výberovom konaní vydáva každý služobný úrad v rámci svojej kompetencie.
Podľa našich dostupných informácií služobné úrady na overenie ovládania štátneho jazyka zaraďujú do písomného odborného testu aj otázky zo štátneho jazyka na overenie štylistickej alebo gramatickej správnosti viet, resp. stručných textov.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 3. 2017 14:55 - 15:08 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem pekne. (Sústavný ruch v sále.) Rozhodne je to zaujímavý problém podľa mňa, takže keďže ste to prerušili, moju odpoveď, tak zopakujem tú otázku, aby si to osviežili tu prítomní.
Čiže občan zo Spiša sa ma pýta: "V regionálnych novinách zvykneme uverejňovať aj články v nárečí, ktorým ľudia u nás bežne hovoria. Prišlo nám ale z ministerstva pokarhanie, vraj máme prestať písať v tomto nárečí, lebo je to protiprávne a môžeme za to dostať pokutu. Nemyslíte, že ide o nezmyselné pokarhanie, keďže sa my takto snažíme uchovávať jazyk našich predkov?"
No, nikoho som zatiaľ nepokarhal, ale teda, vážená pani poslankyňa, ministerstvo kultúry považuje slovenské nárečia za vzácnu súčasť národného kultúrneho dedičstva a nikdy nikoho nesankcionovalo ani nehodlá sankcionovať za používanie nárečia.
Avšak položená otázka vyjadruje možno určité nepochopenie základných súvislostí a prirodzených spoločenských rámcov určujúcich okruh používania jednotlivých foriem jazyka. Hoci v sústave podôb národného jazyka majú nárečia významné miesto, hierarchicky najvyššou podobou národného jazyka je spisovný jazyk, kodifikovaná podoba štátneho jazyka, ktorý je na rozdiel od nárečí celoslovenskou, t. j. územne neohraničenou podobou slovenského jazyka. Je jazykom verejného styku, jazykom úradov, škôl, jazykom rozličných dokumentov, zmlúv, uznesení, dohôd a iných prejavov používaných vo verejnom styku.
V tejto funkcii nemožno spisovný jazyk nahrádzať nárečiami, formami používanými v rozmanitých podobách v hovorenom, najmä familiárnom styku. Nahrádzanie spisovného jazyka vo verejnom styku rozličnými miestnymi nárečovými podobami má deštrukčný charakter, pretože by znemožňovalo bezporuchové fungovanie napríklad verejnej správy a celej verejnej spoločenskej komunikácie. To však naozaj neznamená, že si nevážime naše nárečia v tých oblastiach používania, kde sa nimi prezentuje napríklad ľudová kultúra.
Ak niekto tvrdí, že nahrádzanie spisovného jazyka nárečím je vo verejnom styku prejavom úsilia o jeho zachovanie ako vzácneho dedičstva, je to klamlivé tvrdenie, lebo nárečie ako jazykový prejav je viazané nielen na úzko obmedzené územie, ale aj na funkčne úzko vymedzený komunikačný priestor. Chýba mu teda množstvo výrazov z rozmanitých terminologických sústav, abstraktných pojmov a pod.
Ak sa uvedeným úsilím o uchovanie jazyka predkov odôvodňuje nahrádzanie spisovného jazyka nárečím, treba povedať, že v takejto pozícii nárečie nemôže fungovať. Výsledkom takéhoto úsilia môže byť len nepodarený hybrid, v ktorom mnohé spisovné slová, termíny, abstraktné pojmy dostávajú nejaký hláskový rečový náter, sú to spotvoreniny, ktoré sa len veľmi formálne vzdialene podobajú nárečiu, no v skutočnosti sú to umelo zmajstrované nepodarky.
Prejavom skutočného úsilia o zachovanie bohatstva nárečovej slovenčiny by bolo zaznamenávanie autentických nárečových prejavov u tých nositeľov nárečí, kde sa ešte dodnes zachovali. To už skutočne chvályhodnou a záslužnou činnosťou by bolo napríklad uverejňovanie autentických nárečových prejavov aj v regionálnej tlači, kde by mohli byť obsahom osobitnej rubriky, takéto niečo by sme aj my na ministerstve kultúry privítali a vysoko oceňovali.
Ja napríklad žijem v Ivanke pri Dunaji, vychádzajú tam Obecné novinky a pravidelne tam napríklad sa publikujú články, kde sa práve oboznamujú aj tí novousadlíci s nárečím, ktoré sa v Ivanke používa. Je to veľmi prirodzené, pekné a zachováva sa tým aj to dané nárečie, ktorým sa ešte v niektorých ivanských rodinách komunikuje.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 3. 2017 14:55 - 15:08 hod.

Marek Maďarič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Inak to si musím ujasniť v tom rokovacom poriadku, či naozaj je možné preskočiť nejakú otázku. Lebo ak je možné takú istú otázku položiť viackrát a ak bola aj vylosovaná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, na vykladanie rokovacieho poriadku som tu v tejto chvíli ja. Vy ste tu na to, aby ste odpovedali na otázky poslancov. (Ruch v sále.) Ja vám hovorím, že som dohodnutá s pani poslankyňou Macháčkovou aj s pánom poslancom Beblavým, ktorého otázku sme preskočili predtým, pretože ste na ňu zodpovedali, bola identická. Prosím vás pekne, aby ste bez týchto komentárov o výklade rokovacieho poriadku prešli k zodpovedaniu otázky, ktorú vám poslal, položila pani poslankyňa Macháčková.
Nech sa páči.
Skryt prepis