Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, náš návrh zákona vychádza z toho, že súčasná legislatíva aj prax pozná inštitút splnomocnenca vlády pre cigánske komunity a my sme nechceli zasahovať do tohto modelu, pretože by sme videli všetky tie kŕčovité výkriky o rasizme a utláčaní a neviem o čom všetkom. A preto sme si vybrali tú druhú cestu, že keď dnes máme dlhodobo na Slovensku špeciálny, vysoko špeciálny a dosť draho zaplatený vládny úrad, ktorý sa má venovať vyslovene zlepšeniu postavenia života a podmienok cigánskej komunity na Slovensku, tak si myslíme, že by takúto špeciálnu nadštandardnú starostlivosť zo strany vlády mohla a mala mať aj biela majorita.
Demokracia, integrácia, rovnaké práva a povinnosti pre všetkých, to počúvame z každej strany. Počúvame to od vlády, počúvame to od opozície, tzv. štandardnej, počúvame to od tých štedro financovaných mimovládnych organizácií, ale pritom pravda a prax je v súčasnosti v Slovenskej republike úplne niekde inde. Úplne niekde inde.
Máme vládny inštitút postavený vyslovene na rasovom a etnickom princípe. Ja sa pýtam, ako chceme, a to si myslím, že nikto z nás, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sú, ale ktorí sem patria, ako chceme postúpiť o krôčik, o dva krôčiky ďalej v procese toľko zmieňovanej integrácie cigánskej populácie do väčšinovej spoločnosti, to som si teraz pomohol tým slovníkom mimovládnych organizácií, keď sami na úrovni vlády týchto ľudí vyčleňujeme takým spôsobom, že dokonca je pre nich postavený alebo vytvorený špecializovaný vládny tím s názvom splnomocnenec vlády pre cigánske komunity?
Veď, a to sa asi znova všetci zhodneme, výsledkom dokonalej a ideálnej integrácie, či už cigánskej komunity alebo populácie, alebo tých LGBT, QRPW ľudí, alebo proste akýchkoľvek iných skupín obyvateľstva, by bol cieľový stav taký, ktorý by v nijakom parametre spoločnosti, v nijakom ohľade neodlišoval týchto ľudí od všetkých tých ostatných. Pretože to je úspešná integrácia, ak majú absolútne všetci bez ohľadu na svoj pôvod a všetky tie veci, ktoré sa v tejto súvislosti vždy definujú, úplne rovnaké podmienky v spoločnosti a takisto úplne rovnaké práva a povinnosti. Podmienky, práva a povinnosti.
A ak chceme do takéhoto bodu, ideálneho bodu sa niekedy dostať a dnes k nemu aspoň sa priblížiť, konvergovať, tak predsa to nemôžme robiť tým spôsobom, že budeme naďalej ešte zosilňovať tie rozdiely a to rozličné vnímanie týchto ľudí tým spôsobom, že budeme čoraz viac posilňovať inštitút, ktorý veľmi jasným spôsobom v ľuďoch vytvára pocit, a nie je to len pocit, ale, žiaľ, je to aj realita, že naozaj tu nie sú v tejto spoločnosti v súčasnej Slovenskej republike vytvárané rovnaké podmienky pre všetkých.
No a si myslíme, že ak chceme sa tejto nálepky nejakého falošného, falošnej snahy, falošného pocitu o tú skutočnú integráciu zbaviť, tak je možné na to ísť len dvoma spôsobmi: buď odstrániť to, ktoré ten prvok, ktorý dnes tú obrovskú rozdielnosť vytvára, a, žiaľ, jeden z nich a najsilnejší teda, je to na úrovni vlády práve ten úrad splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, alebo naopak, vytvoriť analogické útvary alebo analogické prvky taktiež s postavením na úrovni vlády pre ostatné skupiny obyvateľstva. Všetko ostatné, všetko ostatné, a to bez ohľadu na politické tričko, aj keď teraz sme tu v drvivej väčšine, všetko ostatné je čistá, naozaj čistá nespravodlivosť, ktorá ale nie je len akosi subjektívne vnímaná, ale ktorá skutočne predstavuje taký ten schodík alebo rebríček k tomu rozdeľovaniu spoločnosti, ktorého výsledkom, ktorého výsledkom je odčleňovanie určitých skupín obyvateľstva na základe akéhokoľvek, akéhokoľvek kľúča, pričom nie je absolútne dôležité, aký kľúč to je. To naozaj nie je dôležité.
A vidíme, že na jednej strane vláda na čele teda s ministerkou svojvôle Žitňanskou, ktorá je teda, si myslíme, že by tam už nemusela byť veľmi dlho, tu v rámci poslednej novely Trestného zákona zaviedla ten trestný čin apartheidu a neviem čo všetko, pričom práve apartheid hovorí o tom, že ľudia sú segregovaní a oddeľovaní na základe rôznych kritérií, a na druhej strane absolútne v súlade s myšlienkou apartheidu je tu vytvorený úrad na úrovni vlády, ktorý práve takéto segregovanie a rozdeľovanie ľudí podporuje a ešte k tomu to podporuje a uskutočňuje za peniaze všetkých daňových poplatníkov. Všetkých daňových poplatníkov.
A keď sa na to pozrieme z toho pohľadu tej spravodlivosti, elementárnej spravodlivosti pre všetkých ľudí rovnakej v našom štáte, v Slovenskej republike, na Slovensku, tak ja sa pýtam, ja sa pýtam, ako sa majú cítiť občania Slovenskej republiky, ktorí rovnako platia svoje dane, rovnako prispievajú na chod tohto štátu a pre ktorých vláda nespraví splnomocnenca alebo špeciálny úrad na to, aby, napríklad vyberiem len jednu z oblastí súčasnej náplne práce splnomocnenca vlády pre cigánske komunity, čiže aby napríklad sa tento človek staral o zlepšenie ich podmienok na bývanie a o zlepšenie podmienok pre mladé rodiny?
Pýtam sa, nestojí nám úroveň bývania všetkých slušných ľudí na Slovensku a nestojí nám úroveň žitia, životná úroveň mladých rodín všetkých na Slovensku za to, aby aj takíto ľudia, aby aj títo ľudia mali svojho špeciálneho splnomocnenca, ktorého úlohou bude hľadať všetky možné právne a iné ekonomické a iné spôsoby na to, aby čo najviac zlepšil podmienky v týchto oblastiach pre všetkých týchto slušných ľudí?
Ak nám, ak nám za to títo ľudia nestoja, treba to povedať nahlas. Nestoja nám za to, stoja nám za to iba členovia cigánskej komunity, aby sme pre nich mali splnomocnenca. Ale treba to naozaj povedať, netreba sa za to hanbiť. A ak nám za to stoja, tak potom robme, konajme, lebo je najvyšší čas, aby ľudia hodnotili politikov zase nie podľa vyhlásení, sľubov a veľkých silných rečí, ale podľa skutkov a činov. A tie skutky a činy by mohli aj v tomto prípade veľmi jasným a razantným a nespochybniteľným spôsobom zmeniť kvalitu života všetkých ostatných slušných ľudí na Slovensku, ktorí, žiaľ, dnes ešte nemajú na svoju obranu žiadneho splnomocnenca.
Pretože, kolega Mazurek to tu už dnes spomínal, spoliehať sa na ombudsmanku, spoliehať sa na ombudsmanku, aby ochránila slušných ľudí napríklad pred šikanou zo strany úradov alebo pred znižovaním ich kvality života zo strany napríklad asociálov, povedzme, na východnom Slovensku, je vyslovene nielenže naivné, ale aj zbytočné. A, žiaľ, na tento inštitút ombudsmanky idú zase ďalšie a ďalšie peniaze daňových poplatníkov, všetkých daňových poplatníkov, dokonca aj tých, ktorí z toho žiadny osoh ani úžitok nemajú.
Čiže preto prichádzame s týmto naším veľmi jednoduchým návrhom, ktorého cieľom nie je nič iné, len zrovnoprávniť, naozaj zrovnoprávniť všetky skupiny obyvateľstva na Slovensku tak, aby sa nikto nemohol cítiť neprávom znevýhodňovaný, ale naopak, ani neprávom znevýhodňovaný.
Ďakujem pekne za pozornosť a som zvedavý, ako to dopadne.

Miňo, táto záverečná reč nemala chybu, len mňa osobne mrzí jedna vec, že trošku aj teraz ty, ale predtým aj pán kolega Pamula, vlastne ste, sa odklonila tá téma úplne mimo náš návrh.
Jednoducho aj pán kolega z SNS hovoril o všetkých možných veciach, o tom ako sa môžme k sebe a nemusíme správať a tak ďalej, ale, ale k tomu návrhu nezazneli nejaké vecné alebo možno aj menej vecné pripomienky a to je veľká škoda. To je veľká škoda, lebo ten čas hrá proti nám, myslím proti nám všetkým, proti Slovenskej republike, a čím neskôr zavedieme akúkoľvek ochranu štátnych hraníc, tým horšie budú tie následky pre Slovensko, pre našu, naše deti, našich vnukov, pre to bezpečnostné prostredie, a preto by som bol rád, keby sme nabudúce debatovali k veci a rozprávali sa o tom, akým spôsobom možno ten návrh zmeniť v druhom čítaní alebo ho vylepšiť, alebo kľudne ho môžme stiahnuť, ak ho vládna koalícia predloží ako koaličný, tak my ho sme ochotní stiahnuť, a nech, nech potom budeme mať možnosť hlasovať za ten istý návrh ako váš vládny, nám ide o tom, aby to prešlo, nie o to, aby sme to predkladali my, a tak, tak môžme potom pokračovať aj v rôznych iných veciach, ale hlavne, že sa naplní to, že spravíme niečo pre ľudí, pre obyvateľov Slovenskej republiky a pre Slovensko ako také. Lebo ako som povedal, čas hrá proti nám všetkým.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, celý deň dnes, ale teda najmä včera celý rokovací deň sa rozprávalo o tom, akým veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňujú podmienky života ľudí, momentálne teda teraz na západnom Slovensku, skupiny cudzích robotníkov, ktorí tam čiastočne legálne, vo veľkej miere však nelegálne sa dostávajú kvôli práci cez rôzne pochybné agentúry.
Počúvali sme o tom, že dokonca inšpektorát práce, ktorý je štátna organizácia, inštitúcia, úrad zriadený práve na to, aby mal dohľad nad týmito pracovnými vecami, si nevie niekedy vďaka korupcii, vďaka nejakej neefektívnosti s týmto poradiť, že jednoducho my nemáme prehľad ako štát, nemajú prehľad kompetentné orgány o tom, kde koľko akých cudzincov je, kde koľko akých cudzincov robí, kde tí cudzinci nerobia, kde proste sú, nie sú, jednoducho nie je v tom prehľad, cudzinecká polícia má prehľad iba o tej časti, ktorých sa im podarí nejakým spôsobom zachytiť alebo ktorí sa sami prihlásia, a že tieto tendencie, a na tom sa zhodli unisono opoziční aj vládni poslanci, sa prehlbujú a je potrebné to nejakým spôsobom riešiť a nájsť mechanizmus, ktorý by na jednej strane pomohol zamestnávateľom sa vyrovnať s nedostatkom, alebo teda deklarovaným nedostatkom pracovnej sily, ale na druhej strane pomohol aj teda zaviesť nejaký poriadok, systém, režim do toho kontrolovania alebo do tej evidencie tých cudzincov, tak aby sa nestávalo to, že sa budú vytvárať čoraz väčšie cudzinecké nejaké enklávy, ktoré budú nielenže brať obyvateľom Slovenskej republiky prácu, ale budú aj výrazným zdrojom zhoršenia bezpečnostného prostredia.
No a práve s pohľadom na perspektívu udržania úrovne bezpečnostného prostredia a úrovne bezpečnosti života, zdravia, majetku, ale aj verejného poriadku v Slovenskej republike predkladáme túto našu novelu, ktorej cieľom nie je, ako tu už kolegovia povedali, plniť slovenské väznice, ale ktorej cieľom je veľmi silným a jasným spôsobom vyslať do sveta signál, že Slovenská republika nie je vhodná tranzitná krajina pre akýchkoľvek ilegálnych imigrantov, nie je vhodná krajina pre akékoľvek pokusy pašeráckych skupín. Jednoducho náš zámer je vytvoriť silný a jasný odstrašujúci prostriedok pre ľudí, ktorí si doteraz myslia, že cez Slovensko si môžu ten pašerácky biznis robiť nerušene a v podstate absolútne beztrestne.
Taktiež si myslíme a sme presvedčení o tom, že ak štát má tak otvorenú cudzineckú politiku, ktorá umožňuje v podstate beztrestné ilegálne prekračovanie štátnych hraníc krížom-krážom, hore-dole opakovaným spôsobom, tak naozaj nemôžme už hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni už aj na tom, na tom význame tej štátnej suverenity. Pretože aké sú to hranice, aký je to štát? Čím je, čím je vymedzený, čím je vyčlenený, ak môže ktokoľvek prísť na naše územie, ktokoľvek prísť na naše územie a v podstate bez platných dokladov oprávňujúcich na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky, ten človek jednoducho tým, že sem príde, nič nespácha? Nič nespácha.
Ja sa pýtam, aké oprávnenia potom majú aj príslušníci Policajného zboru napríklad? Aké oprávnenia, keď ten človek, ktorý sem nelegálne príde napríklad s úmyslom, s úmyslom organizovať nejakú pašerácku trestnú činnosť alebo inú, inú protiprávnu aktivitu, tým, že príde, čo by sa inak dalo kvalifikovať ako štádium prípravy toho trestného činu, tak v podstate pácha iba priestupok a Policajný zbor je jednoducho, policajti, radoví príslušníci s tým nemôžu nič spraviť ani v prípade, ani v prípade, že prídu do priameho kontaktu s takýmto človekom.
Je to, je to možno omnoho vážnejšia situácia, ako si teraz niektorí z nás chcú pripustiť, omnoho vážnejšia. A ja teraz aj po tej debate, ktorá tu bola pred chvíľkou, ja neútočím ani na vládnu koalíciu, ani na konkrétne kluby alebo strany, alebo poslancov, ja hovorím všeobecne, pretože naším cieľom pri predkladaní alebo pri vytváraní tejto novely nebolo sa nejako vymedziť voči, ja neviem, vládnym stranám, ale nájsť efektívny spôsob na to, akým, akým nejakým prostriedkom môžme ochrániť Slovensko ešte predtým, kým táto situácia si nevyžiada následky. Lebo keď si vyžiada následky vo forme takých následkov, ktoré dnes poznáme, žiaľ, čoraz častejšie z celej západnej Európy, tak potom to už bude neskoro. Potom už bude neskoro plakať nad tým, že koľko nevinných ľudí bolo zranených, nebodaj zabitých pri nejakom útoku dakde v nákupnom centre v Bratislave alebo v Košiciach, pričom dôslednou ochranou štátnych hraníc alebo odradením, odradením týchto ľudí od, od pokusu použiť Slovensko ako tranzitnú krajinu tým, že by boli vystavení tomu riziku trestného činu, sme sa mohli takýmto útokom v budúcnosti vyhnúť.
Náš návrh je o to zaujímavejší, si dovolím povedať, že skoro navlas rovnaký mechanizmus použila vláda Maďarska pri ochrane suverenity Maďarska s týmto istým cieľom. A výsledok, výsledok nebol pochybný, ale výsledok bol takmer stopercentný. To znamená pokles, pokles pokusov o použitie Maďarska ako tranzitnej krajiny bol veľmi výrazný. Bol veľmi výrazný. Už to tu niektorí z kolegov hovorili, že postavenie toho zadržiavacieho plotu nemalo zďaleka taký účinok ako zavedenie tejto právnej úpravy do Trestného zákonníka v Maďarsku.
Sme presvedčení, že ak niečo, čo prinieslo jasný výsledok u našich južných susedov, ktorí sú v podstate na nerozlíšenie od Slovenskej republiky, čo sa týka kultúry, nejakých historických, historických podkladov aj súčasnej situácie, však dlho sme mali aj spoločnú históriu, ak to fungovalo, ak to fungovalo v Maďarsku, tak možnože nie na 100 %, ale na 90 % by takýto mechanizmus bol funkčný aj pri ochrane Slovenskej republiky pred, pred vstupom ilegálnych imigrantov, alebo pred teda tou aktivitou zo strany rôznych pašerákov a pašeráckych skupín.
Takisto sme presvedčení, že je to nie právo, ale je to povinnosť republiky, povinnosť štátu chrániť svoje teritórium a tým aj chrániť svojich občanov, tým, že jasne zadefinuje, že jasne zadefinuje, že nelegálny vstup alebo nelegálne zdržiavanie sa na území republiky bude trestným činom. Pre tých, ktorí, nebodaj, si myslia, že chceme znova obnoviť tie colnice a tie čakacie doby, tak musím povedať, že v absolútnom, absolútne nie. Nikde v našom návrhu takéto niečo neni ani spomenuté, pretože náš návrh sa nijakým spôsobom nedotkne občanov členských štátov Európskej únie ani tých ľudí, ktorí majú z nejakého titulu vydaný akýkoľvek doklad, ktorý ich bude oprávňovať ku vstupu alebo k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky. Náš návrh je exkluzívne, exkluzívne zamierený na tých, ktorí sa na územie Slovenskej republiky dostanú ako ilegáli, ktorí cez Slovensko chcú ako cez tranzitnú krajinu prejsť ako ilegáli a ktorí buď nespĺňajú požiadavky na uchádzača o azyl, alebo z nejakých dôvodov sa ani ako uchádzači o azyl pri zadržaní políciou po splnení tých medzinárodných podmienok nenahlásia.
To znamená, náš návrh je absolútne v súlade s medzinárodnými normami v tejto oblasti, ktoré Slovenská republiky už dnes dodržiava, ale má veľmi exaktne a presne stanoviť postup okrem iného aj teda príslušníkov Policajného zboru pri narábaní s takýmito ľuďmi.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Pamula, ja si dovolím povedať, že naše vzťahy sú také korektné, by som povedal, také v pohode. A preto budem na vás reagovať tak skôr úplne vecne.
Hovorili ste o tom kopaní a o tých útokoch. Ale aj naposledy pri tej debate videli ste, že váš predseda Andrej Danko útočí veľmi často a veľmi s obľubou na mňa osobne bez akejkoľvek zámienky, bez akéhokoľvek dôvodu. A my napriek tomu, my napriek tomu neútočíme na vás ako na osoby a jednoducho sa snažíme aj vaše návrhy posudzovať len podľa toho, či sú, alebo nie sú dobré pre Slovensko, a podľa toho aj hlasujeme. Keď si myslíme, že sú dobré, tak bez všetkého návrh SNS podporíme. Čiže v tomto, si myslím, že ste to celkom netrafili po tej, ten klinček po hlavičke, lebo ak niekto útočí, ak niekto vyvoláva tú nenávisť a ten hnev, tak je to v hlavnom prípade, teda vo väčšine váš predseda strany.
Potom ste hovorili o tom, že musíte, ste vo vládnej koalícii a musíte robiť kompromisy a zahryznúť si do jazyka. Ja sa pýtam, že ako sa to, ako sa to nejako dá zniesť s ohľadom na nejakú hrdosť, na nejakú vašu hodnotovú orientáciu, na nejaké ideály, ktoré určite máte, lebo ja si to neviem predstaviť.
A v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že ako vy osobne hodnotíte prínos SNS v tejto vláde. Čo je vaším prínosom? Čo môžete povedať, že vďaka SNS sa spravilo na Slovensku? No a viete, ono je to ten, v tom je vlastne ten obrovský rozdiel medzi opozičným a vládnym poslancom, že vy tým, že ste prijali účasť vo vláde, ste aj na seba prevzali obrovskú, obrovskú úlohu alebo obrovský diel zodpovednosti za prácu celej vlády, nielen za prácu SNS, a preto, preto musíte byť oprávnene terčom tej kritiky a nemôžte, nemôžte nám to vyčítať.
A nakoniec už len taká poznámka, že táto rozprava, v ktorej ste vystúpili sa týkala nášho návrhu na ochranu štátnych hraníc, a k tomu ste v podstate nepovedali vo svojom vystúpení nič.
Ďakujem.

Miňo, povedal si to veľmi dobre, len si ešte mladý, tak ja jednu takú myšlienku ti poviem. Si sa veľmi prihováral poslancom SaS Klusovi, Osuskému a Dostálovi, poslanec Klus ale dnes tu poctivo sedí, čiže naňho by som to až tak nevzťahoval, ale poslanec Osuský a Dostál, tí majú podľa mňa takú účasť pri predkladaní našich návrhov, že, a to hovorím to, že si mladý, že asi o tom nevieš, bol niekedy taký film anglický, volalo sa to Randall a Hopkirk, že ten Hopkirk je tu častejšie ako Osuský s Dostálom, keď ide o naše návrhy, takže skôr sa prihováraj Hopkirkovi ako Osuskému a Dostálovi.

Stano, mňa pri tvojom vystúpení napadli dve také myšlienky, že ak sa v tomto štáte nič radikálne nezmení a ten kurz vládnej politiky naozaj dnes nezačne byť znova aspoň trochu pronárodný, vlastenecký, tak nie sme ďaleko od doby, kedy aj za zaspievanie štátnej hymny budú ľudí prenasledovať, trestne stíhať a neskôr zatvárať, a možnože, aj keď teraz sa to niekomu zdá ešte predčasné a príliš také sci-fi, tak potom si spomeňte na tie slová o pár rokov.
Ale napadla ma aj jedna pozitívna myšlienka, a síce tá, že v rokovacom poriadku Národnej rady je zakázané prinášať do pléna, do rokovacej miestnosti predmety, ja neviem, plagáty všetko možné, čo je tam v tom rokovacom poriadku upravené, ale nie je z neho, nie je z nej zakázané vynášať nejaké predmety, a tak, tak, že čo by sa stalo, keby sme tie handry okupačné chytili a odniesli stadeto, a v podstate to nie je ani porušenie rokovacieho poriadku a možnože, možnože by sa nakoniec by sa tu našla v tomto pléne časť poslancov, ktorí by si povedali, že bez tých handier modro-žltých je to tu omnoho krajšie a že tá slovenská vlajka získa dôstojnejšie miesto a bude aj priestor na to, aby sa rozvinula. Lebo takto zvinutá zástava môže kdekoľvek, ale v Národnej rade by mala byť rozvinutá tak, ako sa patrí na štátny symbol, a nie len tak postavená a zavesená, že z nej vidno iba fragment.

Rasťo, veľmi pekne si to povedal, ja ťa ešte doplním v pár veciach.
Áno, je to maximálne prirodzené a niečo, čo mozog obyvateľov Slovenskej republiky nevie pochopiť, ako je možné, že na začatí schôdzí, na začiatku schôdze Národnej rady, zákonodarného zboru, nehrá štátna hymna ako jeden zo štátnych symbolov.
Vidíme aj teraz v týchto dňoch, aká obrovsky dôležitá alebo obrovský dôležitý je význam štátnej hymny ako symbolu štátu, symbolu národa, čo robia s Ruskou federáciou. Ruskej federácii alebo ruskej výprave na olympijských hrách okrem mnohých ďalších vecí zakázali aj používať štátnu hymnu. Používať štátnu hymnu, a to práve kvôli tomu, že tým, ktorí ich nenávidia, vadí štátna hymna ako symbol ruského národa, ako symbol ruského štátu. A presne o tom štátna hymna je.
Tiež ťa doplním v tom, že my sme sami čakali, že prirodzene s touto iniciatívou vyjde Slovenská národná strana ako strana vláda a ako strana, ktorá si ešte v názve hovorí o tom, že je strana národná. A len keď sme dva roky čakali a k ničomu sme a ničoho sme sa nedočkali, tak sme s tým vyšli my, lebo jednoducho je najvyšší čas, aby v tomto procese globalizácie a v tomto procese odnárodňovania sme aspoň symbolicky ho zmiernili, tento proces, s tým, že tu v Národnej rade bude znieť štátna hymna. Keď môže znieť na začiatku každého zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja, kde som ju zaviedol aj bez úpravy rokovacieho poriadku, a postupne sa ju naučili viacerí poslanci kraja spievať, prečo by nemohla zaznieť tu.
A už iba k tým okupačným európskym handrám, to nebolo ani za Hitlera, aby okupačné handry viseli na každom úrade, tak ako je to dnes.

Dovolím si zareagovať na otázky, alebo teda pripomienky pána poslanca Klusa.
Pán poslanec, teraz som skutočne nemyslel vás osobne ako poslanca, ale váš klub stranícky, pretože táto informácia o tom, že to vnímate ako ohrozenie demokracie, prešla médiami po tom, ako váš predseda Sulík túto tému znova otvoril, na čo my sme reagovali predložením tohto návrhu zákona, a vy ako strana ste nejakým spôsobom tieto informácie nedementovali, nepopreli ani sa k nim potom následne ešte viacej nevyjadrili.
Takže úplne teraz bez čohokoľvek zlého, pozrite si to, uvidíte, že si nevymýšľam a že možno médiá to pochopili inak, ale v skutočnosti to bolo so stranou SaS, takáto výhrada spájaná.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, kolegovia Uhrík aj Beluský tu nejakým spôsobom zdôvodnili, každý zo svojho uhla pohľadu, že prečo vlastne my opakovane predkladáme tento návrh na zníženie počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo súčasných 150 na 100.
Bolo to zdôvodnené ekonomicky, bolo to zdôvodnené nejako organizačne. Jednoducho aj jedna, aj druhá, aj jeden, aj druhý pohľad dáva zmysel, že prečo by to tak mohlo byť. A ja sa na to pozriem úplne prakticky z pohľadu, z pohľadu voličov, z pohľadu daňových poplatníkov, z pohľadu obyvateľov, občanov Slovenskej republiky.
My ako nováčikovia v Národnej rade to tu vnímame celú tú atmosféru, celý tú, celý ten spôsob práce Národnej rady ako jedno obrovské sklamanie, si myslím, a ako príklad toho, ako by asi veci nemali fungovať, resp. ak takto fungujú veci v zákonodarnom zbore, tak to sa potom nemôžme čudovať, ako fungujú veci v ostatných oblastiach štátu, resp. skôr povedané alebo lepšie povedané, ako tie veci v iných oblastiach štátu nefungujú. Boli sme tu od tých volieb posledných, v tomto teda volebnom období sme boli svedkami mnohých a mnohých cirkusových a polocirkusových vystúpení na niekedy, žiaľ, aj najvyššej parlamentnej úrovni, kde na jednej strane bolo vedenie Národnej rady, na druhej strane tu boli niektorí poslanci, ktorí, ktorí to vyslovene vnímajú ako cirkusovú nejakú kariéru, a treba povedať, že teda v posledných týždňoch, keď sem podstatne menej chodil pán Matovič, tak sa tá úroveň dosť výrazne zlepšila, ale opätovne sa tu začal objavovať a opätovne to začína sa nejakým spôsobom dostávať do tej pozície toho cirkusu, aj keď nielen kvôli nemu, samozrejme.
Žiaľ, dnes aj pred kamerami médií, pred mnohými divákmi na balkóne to bolo znova, znova úplne jasne ukázané tu, že, a teraz je to výčitka voči vládnej koalícií, že tá úroveň Národnej rady v takomto obrovskom, obrovskom počte poslancov sa veľmi jednoducho a veľmi rýchlym spôsobom pri každej možnej príležitosti môže znova skĺznuť do tej cirkusovej roviny, keď členovia koaličných strán neakceptovali tú viac-menej dohodu z grémia, kde sa dohodlo na tom, že prejde ten bod. Svojvoľne to zmenili, bolo to veľmi nechutné, že na odôvodnenie tejto svojej zmeny použili ešte zdravotný stav opozičného poslanca, hoci ten sám s tým nesúhlasil. Toto bolo naozaj veľmi nechutné a veľmi také nízke a primitívne a pred, pred kamerami médií. Čiže my si myslíme, že tým, že by došlo k zníženiu počtu poslancov Národnej rady o jednu tretinu, tak nie že by bola ohrozená nejako demokracia alebo že by nejakým spôsobom tu došlo k zníženiu efektivity práce rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, ale práve naopak, že by došlo k nárastu efektivity, k zvýšeniu úrovne a hlavne k takému zvýšeniu miery konštruktivity tých jednaní tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo by jednoducho bolo menej aktérov, ktorí by so seriózneho jednania zákonodarného zboru robili cirkus, divadlo a všetko to, čo v skutočnosti na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nemá a čo robiť. A to musíte mnohí s tým súhlasiť bez ohľadu na politické tričko, len ja chápem, že tá odvaha to takto povedať nie je, pretože sú isté záväzky a sú isté parlamentné počty, ale my ak sa chceme k tomu postaviť naozaj seriózne a hlavne v tomto prípade, v tomto prípade s úctou k slovenskej štátnosti, ktorej je jedným a výrazným prejavom je aj teda práca v Národnej rade a Národná rada ako taká, tak sa s tým niečo urobiť musí. Sa s tým niečo urobiť musí. A vidíme, že také tie polototalitné, polototalitné metódy formou prísnych zákazov v rokovacom poriadku a podobných vecí, ako to nerieši vec buď vôbec, alebo iba veľmi čiastočne a veľmi z malej časti.
Čo sa týka tých výčitiek, že akým spôsobom sa k tomu stavajú v krajinách, kde je menší počet poslancov zákonodarného zboru, ako je to na Slovensku, resp. je, je iný počet obyvateľov alebo pomer počtu obyvateľov a počtu členov zákonodarného zboru, kolegovia tu už nejaké čísla povedali. Máme tu spracované v tabuľkách, máme spracovanú v tej dôvodovej správe aj tú zmenu, ktorá by nastala tým, že by klesol teda počet poslancov Národnej rady o 50.
V prípade Slovenskej republiky by to znamenalo toľko, že kým dnes je na jeden mandát poslanca Národnej rady, na jedného teda poslanca Národnej rady je v prepočte 36 160 obyvateľov, tak po našej úprave by to bolo 54 240 obyvateľov, čo ale zďaleka ešte nie je najviac v rámci krajín Európskej únie, pretože ešte stále by pred nami bolo 6 ďalších štátov Európskej únie, ktoré majú už v súčasnosti väčší pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov zákonodarného zboru.
Pre mnohých z vás ale, pre mnohých z vás, hlavne pre tých, ktorí ste v skupine priateľov Izraela, by možno bolo také vodítko alebo také, taký návod, porovnanie tohto pomeru Slovenskej republiky teraz, potom s pomerom, ktorý vládne v Izraeli ako v demokratickom a slobodnom štáte, kde jednoducho sa môžme v mnohých veciach od nich učiť. V Izraeli, ktorý ma v súčasnosti populáciu počet obyvateľov zhruba 8,5 mil., má zákonodarný zbor, kneset, 120 členov, 120 členov. To znamená, v Izraeli je ten prepočet 70 800 obyvateľov na jedného jediného poslanca. Čiže už dnes, už dnes je to o 16-tisíc obyvateľov na poslanca viac, ako by to bolo na Slovensku po úprave, po úprave tým znížením poslancov o jednu tretinu, čiže o 50. Takže ani v tomto, v ani v tomto ohľade nemôže nikto akýmkoľvek spôsobom namietať, že by Slovensko potom bolo nedemokratické a ohrozovalo by demokraciu a tie demokratické zákonodarné procesy na pôde Národnej rady by nefungovali, lebo predsa, keď to funguje vo vzore a etalóne demokracie, tak prečo by to nemohlo fungovať aj u nás a prečo sa nemôžme učiť od tých najlepších. A ešte stále, ešte stále tam máme rezervu tých 16-tisíc obyvateľov na jedného poslanca.
Takže ja som toto všetko povedal iba na ilustráciu, že neobstoja, neobstoja tie, tie výčitky o tom, že by to bolo potom príliš málo mandátov alebo príliš veľa poslancov na jeden mandát, ako sa pán poslanec Hrnko snažil argumentovať. A budem z tohto miesta znova apelovať na stranu SAS a jej poslancov, ktorí zašli tak ďaleko v tejto veci, že ako jediní v histórii Slovenska robili na túto otázku referendum, kde dostali úplne jasnú odpoveď, úplne jasnú odpoveď. Takmer 100 % všetkých obyvateľov, ktorí sa zapojili do tohto referenda, v tejto referendovej otázke odpovedalo, že si želajú zníženie počtu poslancov Národnej rady zo 150 na 100. A pre mňa je teraz úplne nepochopiteľný a nezdôvodniteľný ten názorový kotrmelec strany SaS, ktorá dnes zrazu hovorí o tom, že ak by bol znížený počet poslancov zo 150 na 100, tak by došlo k ohrozeniu demokracie. Keď to chceli oni a keď vypisovali v tej veci referendum, vtedy o ohrození demokracie nešlo. Dnes by však už z ich pohľadu o ohrozenie demokracie malo ísť. Takže toto je z môjho pohľadu naozaj nepochopiteľné.
Ja si myslím, že v tej dôvodovej správe to máte napísané úplne jasne. Každý kto chce má záujem, si to tam môže prečítať, môže sa zapojiť do debaty. A, samozrejme, na to máme aj druhé čítanie, aby, ak posunieme túto myšlienku do druhého čítania, aby sme sa k nej mohli vyjadriť aj ostatní poslanci z ostatných strán, dať svoj vlastný návrh na to, ako by to mohlo fungovať ešte lepšie, ako by to mohlo fungovať naozaj tak, aby sme boli spokojní všetci. Nebránime sa tomu, že by to zníženie poslancov mohlo byť na prvýkrát iba čiastočné na 120, 130, je to na debatu. Samozrejme, ten cieľový stav z našej strany je 100, ale otázka je, či je tu vôbec vôľa v tomto parlamente rozprávať sa na tému objektívne, teda otvorene na tému znižovania počtu poslancov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážená kolegynka, vážení kolegovia, ktorí ste ešte ostali, takí poludníci, lebo už sa blíži poludnie, a naozaj, naozaj tu nie je veľa tých ľudí, ale tak na to sme si už zvykli, na pracovnú morálku v Národnej rade.
Táto naša novela v podstate len reaguje na vystúpenia mnohých, mnohých poslancov, či vládnych, či opozičných, počas tejto schôdze, kde v podstate všetci, všetci bez ohľadu na stranícku príslušnosť sa zhodli v tom, že Slovensku sa dnes v súčasnosti darí. Všetci ste sa zhodli v tom, že dnes má Slovensko špecifické problémy práve vyplývajúce z toho, že sa darí, že je nedostatok pracovnej sily, že sa hľadajú voľní pracovníci, voľné pracovné kapacity, pretože tých pracovných miest voľných je omnoho viac, ako je tých ľudí, ktorí tú prácu potrebujú, ktorí ju hľadajú, že štát hľadá spôsoby, ako dotiahnuť zamestnancov, že jednoducho sme v takej špičke, že sa musia prijímať, aj keď nie celkom systémové opatrenia na vykrytie akútnych problémov, ktoré by ale v konečnom dôsledku mali znamenať ešte väčší daňový príjem na úrovni štátneho rozpočtu.
No a my sme si povedali, že, a to je teda nie z našej hlavy, ale z hláv popredných svetových, európskych ekonómov, že teda keď sa tak Slovensku darí práve v tejto chvíli, v tomto čase, tak nebudeme objavovať teplú vodu a využijeme ekonomické recepty, ktoré tu už boli dávno pred nami a ktoré sa ixkrát osvedčili, že práve v časoch, keď sa darí, tak štát by mal myslieť na tie časy horšie, to hovoria aj liberáli koniec koncov, a čo najviac sa zbavovať toho dlhového otroctva, toho zadlženia, ktoré vygeneroval nezodpovedným prístupom vlád v všetkých predošlých obdobiach. Nehovorím teraz len o Slovenskej republike a o všetkých tých ponovembrových vládach, ktoré proste tu okrem iných sociálne jasne negatívne hodnotených javov priniesli aj teda postupné, pretrvávajúce a nikdy nekončiace zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu.
Hovorím tu vo všeobecnosti o tom, že jednoducho múdri ekonómovia, múdre ekonomické autority hovoria o tom, aby sme takéto obdobie, ktoré vôbec nie je bežné, ktoré vôbec nie je bežné, nie je automatické, nie je niečím, na čo môžme sa do nekonečna dlhodobo spoliehať, aby sme takéto obdobie využili práve na to, aby sme sa začali ako štát správať zodpovedne. Aby sme začali ako štát myslieť aj na to, že čo bude o dva, o päť, o desať, o dvadsať rokov, a hlavne aby sme ako politici, ako ľudia, ako tí, ktorým dali občania tejto republiky, občania Slovenskej republiky tú dôveru, ten mandát vo voľbách, aby sme začali myslieť aj na ďalšie generácie obyvateľov Slovenskej republiky. A my si myslíme, že zadlžovanie štátu a vytváranie ďalšieho a ďalšieho dlhu sa nedá nazvať zodpovedným správaním voči budúcim generáciám.
Pred chvíľkou tu predstavitelia SaS hovorili o tom, že štát starne, demografia je negatívna, počet obyvateľov sa znižuje a že tento trend bude pokračovať ďalej a nevieme s tým nič urobiť. No ale, samozrejme, ak máme takto pokračovať, ak máme takto vládnuť, ak sa má takto štát správať aj v tej makroekonomickej oblasti k svojim ďalším generáciám, tak sa potom nečudujme, tak sa potom nečudujme, že slovenskí rodičia nechcú mať deti, že nechcú mať deti, pretože tie deti spájajú najmä s ekonomickými nákladmi. A štát namiesto toho, aby hľadal v sebe tie rezervy na stránke alebo na strane výdavkov časti štátneho rozpočtu, práve v tejto chvíli, keď nám to tá obrovská, obrovská konjunktúra a zvýšenie tých, tých príjmov na stránke tej príjmovej strane rozpočtu umožňuje, tak namiesto toho štát hľadá zase spôsoby a možnosti, kde ešte viac zobrať od ľudí. Kde ešte viac vyžmýkať tých, ktorí už dnes mnohí ledva podnikajú, mnohí ledva zo svojho príjmu, zo svojej mzdy slušne vyžijú, ale vďaka tomu, že sú na hrane, tak už nerozmýšľajú o tom, že by mohli mať ďalšie deti napríklad. Všetci ste tu, kolegovia, rozprávali o tom, aké dôležité je dotiahnuť pracovnú silu, aké dôležité je nájsť zamestnancov, či z krajín Európskej únie, alebo aj z tretích krajín, a hľadáte pre nich rôzne barličky a rôzne výnimky, ako to dosiahnuť za každú cenu. Ja som vás všetkých pozorne počúval a mne až mrazilo, pretože ako je možné, že nikto z vás, ani z vládnej koalície, ani zo strán, ktoré ste vo vláde boli niekedy, nepovedal ani raz myšlienku o tom, že poďme robiť všetko preto, aby sme si tú pracovnú silu vytvorili na Slovensku sami. Aby sme vytvorili podmienky pre rodenie čoraz viacej detí, ktoré raz budú zamestnancami, ktoré raz budú platiť dane, ktoré raz budú podnikateľmi, ktoré budú zamestnávať ďalších ľudí. Lebo toto je cesta, toto je jediný spôsob, ako štát udržať funkčným a hlavne ako nestratiť svoju vlastnú národnú a štátnu identitu.
A preto v tejto atmosfére prichádzame spolu s kolegami, s týmto návrhom, aby sme pomocou aj takejto oklieštenej verejnej diskusie pred 12.00 hod. sa aspoň pokúsili pritlačiť na zvyšky svedomia a zodpovednosti v každom jednom, v každom jednom politikovi na Slovensku, ktorý má aspoň nejaký vplyv na chod vecí verejných a na to, ako veci na Slovensku môžu byť nastavené.
Pretože ak to neurobíme my teraz, ak to neurobí vládna koalícia teraz, keď má na to tie najlepšie podmienky a naozaj zodpovedne nepristúpi k určovaniu alebo k nastavovaniu štátneho rozpočtu na tie ďalšie a ďalšie roky, tak si myslím, že keď zase vďaka tomu cyklickému mechanizmu o 5-6 rokov sem príde kríza, veľmi silná a výrazná, tak potom už na takúto debatu nebude priestor. Ale teraz v tejto chvíli máme, máme, vďakabohu, priestor na to, aby sme využili ten čas, aby sme využili ten čas na to, aby sme sa pripravili na to, čo bude neskôr, aby sme nastavili tie mechanizmy, či ekonomické, alebo aj sociálne, v Slovenskej republike tak, aby tie naše deti a naši vnuci sa nám pozerali potom do očí nie z opovrhnutím, ale s vďakou a povedali, že naozaj ten štát, cítia, že je tu aj pre nich, že ten štát je tu aj vďaka tomu správnemu a spravodlivému nastavenie tých makroekonomických ukazovateľov, tentokrát sa bavíme o úrovni teda štátneho rozpočtu, je nastavený tak, aby podporoval mladé rodiny, aby podporoval pôrodnosť slušných ľudí a aby v konečnom dôsledku, v konečnom dôsledku nielenže znižoval zadlženosť republiky, ale v konečnom dôsledku zapríčinil to, že ľudia nebudú nútení odtiaľto utekať, nebudú nútení hľadať uplatnenie, nielen prácu, ale uplatnenie v zahraničí. A hlavne budú chcieť mať rodinu a budú chcieť mať deti. Pretože, kolegovia, je absolútne nepodstatné, je absolútne nepodstatné tu riešiť tieto otázky, ktoré tu dnes všetci riešime celú schôdzu aj tú minulú, aj celé volebné obdobie, ak štát zlyháva takým obrovským spôsobom, že nám klesá počet našich vlastných obyvateľov.
Ak my nedokážeme otočiť veci, nastavenie všetkých tých častí mozaiky v Slovenskej republike tak, že budeme znova mať svoje vlastné deti, svojich vlastných obyvateľov, ktorí pokryjú potreby štátu aj v tej oblasti zamestnanosti, a budeme tu rozprávať teórie o tom, že je potrebné sa spoliehať na nejaké externé ľudské zdroje, tak sme ako štát, ako politici, ktorí vedú štát, ktorí dostali dôveru od ľudí, tak sme na celej čiare zlyhali.
A my sme nešli do parlamentu preto, aby sme zlyhali. My sme išli do Národnej rady preto, aby sme ľuďom ukázali, že tá politika sa robiť, sa dá robiť aj inak. Ale to teraz hovorím aj pre vás všetkých, lebo je to naša spoločná kolektívna zodpovednosť, pretože ak vďaka našej nezodpovednej politike aj v makroekonomickej oblasti na úrovni štátneho rozpočtu jednoducho ten demografický trend neotočíme, tak potom sme nezlyhali len my z Ľudovej strany Naše Slovensko, ale zlyhali sme úplne všetci, najmä tí, ktorí mali podiel a možnosť byť vo vláde.
Ďakujem pekne.