Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

22.10.2018 o 15:44 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 22.10.2018 15:44 - 15:46 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, tlač 1163.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 10:27 - 10:28 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len v rýchlosti chcem zhrnúť rozpravu. V rozprave boli použité teda argumenty iba v prospech návrhu tohto zákona. Teda až na faktickú pána Osuského. Pričom argument, že nútiť očkovať seba alebo naše deti pod hrozbou pokuty je v rozpore so základnými ľudskými právami je sám o sebe dostatočne silný na to, aby sa aj na Slovensku rovnako ako v ďalších 18 štátoch Európskej únie očkovalo dobrovoľne. To znamená iba tých, ktorí s tým vyjadrili súhlas. Každý kto má z chorôb ako záškrt, čierny kašeľ, osýpky alebo besnote strach, nech sa seba a svoje deti zaočkuje. A každý kto z akéhokoľvek dôvodu nechce sám seba alebo svoje deti zaočkovať, nech nie je tým nútený či už formou nátlaku alebo pod hrozbou pokuty. Ešte raz chcem požiadať o podporu nášho návrhu zákona ctené plénum. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:35 - 13:39 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Podľa platného zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je očkovanie nie len formálne povinné, ale aj sankciovateľné pomerne vysokými pokutami. Podľa § 56 ods. 2 druhej vety tohto zákona za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu ... výške 331 eur. V súčasnosti sa v mysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení z neskorších predpisov vykonávajú tri povinné očkovania a to: povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určitý vek a to proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, invazívnym hemofilovým nákazám, pneumokokových invazívnym ochoreniam, osýpkam, mumpsu a ružienke.
Po druhé. Povinné očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz, proti: tuberkulóze, vírusovému zápalu pečene typu B, tetanu, besnote, chrípke, pnumokokovým invazívnym infekciám, vírusovému zápalu typu A a meningokokovým infekciám.
A po tretie: Povinné očkovanie osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz a to proti: tuberkulóze, vírusovému zápalu pečene typu A a B, besnote, chrípke a kliešťovému zápalu mozgu. Občania Slovenskej republiky sú pod hrozbou pokuty nútení podstupovať očkovanie a rovnako tak nechať očkovať svoje deti, bez ohľadu na to, či s tým významným lekárskym zákrokom vyslovia súhlas alebo nie. Očkovanie je pritom vykonávané v drvivej väčšine prípadov na zdravých ľuďoch, len ako prevencia, keď nie je bezprostredne ohrozený ich život a zdravie. Vykonávanie lekárskych zákrokov bez informovaného súhlasu dotknutej osoby alebo jej zákonného zástupcu je pritom v rozpore so základnými ľudskými právami, a preto je porušením medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná. Konkrétne ide o čl. 5 a čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, o čl. 3 Charty základných práv Európskej únie a o body 4 a 5 Európskej charty práv pacientov. Napríklad v čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne sa vyslovene uvádza, že: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A podľa čl. 6 ods. 2 tohto dohovoru: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“ Skutočnosť, že očkovanie, tak ako aj ostatné lekárske zákroky, musí byť dobrovoľné a teda ho nemožno vynucovať zákonom, uznávajú v mnohých štátoch Európskej únie i sveta.
Očkovanie je dobrovoľné v týchto krajinách Európskej únie: Nemecká spolková republika, Spojené kráľovstvo veľkej Británie a Severného Írska, Španielske kráľovstvo, Rumunsko, Holandsko, Grécka republika, Portugalská republika, Švédske kráľovstvo, Rakúska republika, Dánske kráľovstvo, Fínska republika, Írsko, Litovská republika, Estónska republika, Cyperská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maltská republika aj najnovšie aj Talianska republika na základe podnetu ministra vnútra Mariána Salviniho. V Belgickom kráľovstve i vo Francúzskej republike, v Českej republike, v Slovenskej republike a v Chorvátskej republike sú síce niektoré očkovania povinné, ale je ich podstatne menej ako v Slovenskej republike. Horšie ako na Slovensku, kde je teda viac povinných očkovaní je len Maďarsko, Bulharská republika a Lotyšská republika. Mimo Európy nie je nie je povinné napríklad v Kanade, Austrálii, Novom Zélande a Japonsku a v Spojených štátoch Amerických sa dá odmietnuť z náboženských dôvodov v takmer všetkých štátoch, čiže tiež nie je očkovanie povinné.Z týchto dôvodov nemožno nikomu, ani občanom Slovenskej republiky upierať právo slobodne a bez nátlaku rozhodovať o tom, či podstúpia akýkoľvek lekársky zákrok. Existujú samozrejme aj iné argumenty prečo očkovanie nemá byť povinné, ale už argumenty, ktoré som uviedol sú dostatočne silné silné na to, aby všetci zákonodarcovia pochopili, že náš návrh zákona ničomu neodporuje a zosúladí našu legislatívu so základnými ľudskými právami. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu nášho návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:32 - 13:33 hod.

Martin Beluský
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 11:35 - 11:40 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v minulosti už boli do parlamentu navrhované zmeny spôsobu voľby generálneho prokurátora, pričom za najvýznamnejšiu môžeme považovať návrh na voľbu generálneho prokurátora v priamych voľbách voleného občanmi Slovenskej republiky. Za najväčšiu kritiku argumenty(?) v neprospech takéhoto návrhu zákona bolo používané najmä to, že generálny prokurátor je odborná funkcia, kde by nevedeli vyberať kandidátov podľa odbornosti, ale iba podľa ich volebnej kampane. Kandidáti na generálnych prokurátorov by mohli závisieť od ľudí, ktorí by im pomáhali v kampani, alebo od mimovládnych organizácií, ktoré by ich podporovali. „Generálny prokurátor by mohol byť obmeniteľný a závislý od osôb, ktoré by mu naháňali hlasy“, podotkol vtedajší vládny poslanec.
Súčasný stav, teda voľba generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky, ktorá následne predkladá návrh prezidentovi Slovenskej republiky na jeho vymenovanie, je ale taktiež neefektívny a hlavne nie je odpolitizovaný. Na zvolenie generálneho prokurátora v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t. j. 76 hlasov poslancov, tak možno konštatovať, že generálny prokurátor je svojím spôsobom nominantom vlády. Domnievame sa, že zvolenie generálneho prokurátora by nemalo byť len vecou voľby 76 hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a teda poslancov vlády.
Generálny prokurátor ako hlavný nástroj boja proti závažným podozreniam a korupcii na najvyšších miestach by nemal byť poplatný tým, ktorí ho zvolili, ale občanom Slovenskej republiky. Ak chceme odpolitizovať justíciu, je nutné zmeniť spôsob voľby tak, aby bola zaručená odbornosť, nestrannosť a transparentnosť pri voľbe generálneho prokurátora.
My vo svojom návrhu riešime všetky argumenty a prichádzame s kompromisným návrhom riešenia. Generálneho prokurátora podľa nášho návrhu už nebude voliť Národná rada Slovenskej republiky ani všeobecná verejnosť, ale odborná verejnosť, to znamená všetci prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori. V súčasnosti by to znamenalo, že generálneho prokurátora by volilo až 8 164 voličov, čo je oproti súčasnému stavu, teda oproti 150 poslancom Národnej rady, 54-krát viac voličov. Voľby by boli tajné a kontrolované nominantmi politických parlamentných strán, prezidentom Slovenskej republiky a predsedom Najvyššieho kontrolného úradu. Ktorýkoľvek z týchto 8 164 voličov by mohol navrhnúť kandidáta za generálneho prokurátora, ktorý by ale musel spĺňať zákonom dané odborné požiadavky, to znamená, že kandidát na generálneho prokurátora musí byť v čase navrhovania a volieb prokurátorom mať minimálne 40 rokov a 10 rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu, notára, advokáta alebo exekútora, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudca. Pre transparentnosť výberu kandidátov navrhujeme aj verejné vypočutie, kde by si jednotliví kandidáti predstavili svoju víziu a strategické ciele, ktoré by chceli počas svojho volebného obdobia vykonať. Na takomto fóre by mali možnosť zástupcovia odbornej verejnosti, ale aj novinárov, zástupcov štátu a voličov generálneho prokurátora klásť otázky jednotlivým kandidátom.
Náš návrh mení aj spôsob odvolania generálneho prokurátora. Chceme, aby bolo možné jeho odvolanie nielen v prípade, ak napr. stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo začne vykonávať funkciu nezlučiteľnú s funkciou generálneho prokurátora, tak jak je to tu teraz. My chceme, aby bolo možné generálneho prokurátora odvolať, kedykoľvek o tom rozhodnú nadpolovičnou väčšinou voliči generálneho prokurátora, t. j. prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori, a to v referende o odvolaní generálneho prokurátora. Takéto referendum sa, samozrejme, bude konať len vtedy, ak o to petíciou požiada aspoň 33 % z celkového počtu voličov a platné bude, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina voličov generálneho prokurátora.
Predložená novela bude mať jednoznačne pozitívne vplyvy na zlepšenie vymožiteľnosti práva a zvýšenie úrovne právneho štátu. Očakáva sa mierne negatívny vplyv na štátny rozpočet súvisiaci s výdavkami a zabezpečenie priamej voľby generálneho prokurátora.
Prosím všetkých, ktorým záleží na odpolitizovaní justície a fungujúcom právnom systéme, aby zahlasovali prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní, kde ho môžeme následne vylepšiť a dôjsť ku kompromisnému riešeniu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 11:31 - 11:32 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely, ktorou sa mení Ústava Slovenskej republiky, zákon č. 153/2001 o prokuratúre, zákon č. 187/2014 o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, zákon č. 38/1993 o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky za Ľudovú stranu Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Milan Uhrík, Martin Beluský a Stanislav Drobný.
Cieľom legislatívneho návrhu je zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky tak, aby o zvolení už nerozhodovali politici, to znamená poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale odborníci, to znamená prokurátori, sudcovia, advokáti, notári a exekútori v priamych tajných voľbách. Takáto zmena spôsobu voľby generálneho prokurátora výrazným spôsobom prispeje k odpolitizovaniu tejto mimoriadne dôležitej funkcie a tiež k posilneniu jeho nezávislosti a nezaujatosti pri výkone funkcie, najmä však pri postihovaní nelegálnej činnosti siahajúcej často až k najvyšším predstaviteľom štátu. Zároveň sa posilní dôvera občanov k justícii a štátu ako takému.
Viac k návrhu zákona poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 10:20 - 10:24 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolega Kecskés vám predstavil náš návrh zákona, ktorý má za cieľ zatraktívniť alternatívne palivá, konkrétne LPG, CNG a LNG, pre osobné, ako aj úžitkové vozidlá pre postupné znižovanie environmentálnej záťaže cestnou motorovou dopravou.
Tento návrh rieši zvýhodnenie pre právnické osoby, a to odpustením dane z motorových vozidiel, a aj zvýhodnenie pre fyzické osoby, a to dotáciou po prerábke vozidla na alternatívny pohon vo výške 500 eur. O túto podporu bude môcť požiadať každá fyzická osoba Environmentálny fond, pričom každá žiadosť bude v rámci tohto zákona právne nárokovateľná.
Podpora rozvoja alternatívnych palív v Slovenskej republike má pre štát aj občanov viacero prínosov, medzi ktoré spomeniem nasledovné: výrazné zníženie škodlivých emisií vo výfukových plynoch, odstránenie emisií pevných častíc, ktoré sú zvlášť u naftových motorov z dôvodu karcinogénnych účinkov považované za najzávažnejšie, dymivosť u plynových motorov oproti vznetovým motorom je úplne eliminovaná, podobne emisie oxidu siričitého a emisie oxidu uhoľnatého sú úplne minimálne, zníženie emisie oxidu uhličitého u benzínových motorov až o 30 %, nulová produkcia aromatických uhľovodíkov a aldehydov, zníženie tvorby ozónu v atmosfére nad Zemou, ktoré spôsobuje vytváranie smogu, do zemného plynu sa nepridávajú aditíva a ďalšie karcinogénne látky, zníženie oxidu dusíka až o 60 % v porovnaní s dieselovými motormi, plynové motory majú tichší chod, úroveň hluku plynových motorov v porovnaní s naftovými je vďaka menšiemu spaľovaniu o 50 % nižšia a takisto je tu nemožnosť kontaminácie pôdy palivom.
Zástupcovia združenia LPG spoločnosti sa už v roku 2016, kedy vláda schválila návrh ministerstva financií zaťažiť LPG vozidla pri registrácii len polovičnou daňou oproti bežným palivám, vyjadrili, že štát by mal okrem daňových úľav dotovať, podobne ako elektrický pohon, aj prerábky a nové autá na LPG. Len tak by bolo reálne dosiahnuť náš záväzok voči Európskej únii. Slovenská republika sa totiž prihlásila k záväzku voči Európskej únii, že vypracuje národný politický rámec na zavádzanie alternatívnych palív v doprave, to znamená LPG, CNG, LNG, ale aj elektrina a vodík, v rámci ktorého do roku 2020 bude na Slovensku jazdiť 10 % áut na obnoviteľný pohon.
Alternatívne palivá sú nevyhnutné pre postupnú elimináciu emisií v doprave. Keďže v roku 2016 bolo na Slovensku evidovaných len 2,1 % vozidiel jazdiacich na alternatívne palivá, je evidentné, že svoj záväzok voči Európskej únii Slovensko nesplní.
Slovenská republika vypracovala Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, v rámci ktorého si položila aj niekoľko cieľov.
Cieľ č. 1 znel: „Stimulácia rastu predaja vozidiel s alternatívnym pohonom zameraná na priamu podporu nákupu vozidiel na alternatívne palivá pre všetky typy využitia pre súkromný sektor, pre flotily komunálnych podnikov prevádzkujúcich vozidlá rozvoju(?) komunálneho odpadu, poštových podnikov a pre flotily dopravcov zabezpečujúcich mestskú hromadnú dopravu a verejnú osobnú pravidelnú dopravu. Prvé finančné stimuly budú zamerané na motivačný mechanizmus, na nákup nízko emisných vozidiel a na testovanie procesov pri ich následnom spracovaní. Mechanizmus podpory bude definovaný v dokumente Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, konkrétne modely podpory predaja elektromobilov a dopravných prostriedkov používajúcich alternatívne paliva, ktorý bude definovať návrh modelu a podpory na obdobie rokov 2016 až 2025.“
Ďalej bol definovaný aj cieľ č. 8, ktorý znel: „Vypustenie daňovej povinnosti vo vzťahu k motorovému vozidlu s pohonom na alternatívne palivo poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely.“
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je načase, aby Slovenská republika spravila aktívne kroky k tomu, aby sme zvýšili podiel vozidiel s alternatívnymi pohonmi na našich cestách. Nestačí len písať ciele na papier, je potrebné urobiť aj potrebné kroky k tomu, aby sme svoje záväzky splnili. Sme, samozrejme, otvorení aj iným návrhom ostatných politických strán, ktoré môžeme spolu prediskutovať v druhom čítaní a vytvoriť spolu rámec, ktorý posunie Slovensko v tejto oblasti aspoň o kúsok vpred. Preto vás prosím o podporu a posunutie nášho návrhu do druhého čítania.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11.9.2018 13:06 - 13:06 hod.

Martin Beluský
Ďakujem za slovo. Navrhujem zlúčiť rozpravu k bodom 76 a 77, t. j. tlače 1079 a 1080, nakoľko sa jedná o rovnakú, rovnakú tému, jeden je ústavný a druhý je vykonávací zákon. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.6.2018 16:01 - 16:03 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1032. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 21.6.2018 15:20 - 15:23 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia je určená pre ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky pána, pre pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 20. januára 2012 sa začala v Tepličke nad Váhom výstavba terminálu intermodálnej prepravy Žilina. Dňa 31. augusta 2015 bolo toto prekladisko dokončené a stavebné náklady na výstavbu podľa verejne dostupných zdrojov boli 13 miliónov eur z kohézneho fondu, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 2,3 milióna a kapitálové transfery 1,5 milióna eur, teda spolu 17,1 milióna eur bez DPH.
Dňa 21. februára 2018 ubehol termín na podanie žiadostí a ponúk na výber prevádzkovateľa tohto terminálu intermodálnej prepravy. Odvtedy ubehli už presne štyri mesiace a od dokončenia tohto prekladiska ubehli už dva roky a desať mesiacov a verejnosti stále nie je známe, kto bude prevádzkovateľom tohto prekladiska a ako dlho bude trvať, kým sa štátu vrátia všetky investičné náklady vynaložené na výstavbu a prevádzku tohto terminálu.
V nadväznosti na uvedené informácie si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledovných otázok:
1. Koľko bolo vynaložených nákladov na údržbu areálu a žeriavov od 31. 8. 2015 do súčasnosti?
2. Koľko financií z verejných zdrojov bolo vynaložených na výkup pozemkov súvisiacich s výstavbou tohto prekladiska?
3. Ako sa plánujú využiť pozemky o rozlohe cca 10,3 hektáru, na ktorých v súčasnosti nič nestojí a ani inak nevyužívajú, ale boli v súvislosti s výstavbou areálu prekladiska odkúpené?
4. Kedy bude verejnosti známy prevádzkovateľ prekladiska?
5. Aké benefity bude mať Slovenská republika po spustení prevádzky tohto prekladiska? A posledná otázka.
6. Ako sa na celý projekt pozerá Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky z pohľadu Hodnoty za peniaze?
Ďakujem pekne za odpoveď.
Skryt prepis