Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12. 12. 2017 o 16:43 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12. 12. 2017 16:43 - 16:43 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti pár vetami odôvodniť tento návrh nášho zákona.
Podľa súčasného znenia zákona o verejnom obstarávaní musí verejný obstarávateľ pred vyhlásením verejného obstarávania najprv zistiť predpokladanú hodnotu verejnej zákazky. Podľa toho sa potom určuje postup akým musí verejný obstarávateľ postupovať. Samotná predpokladaná hodnota zákazky sa určuje na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, teda na základe údajov z minulosti.
Druhou možnosťou, ak nemá verejný obstarávateľ tieto údaje k dispozícii, je určenie predpokladanej hodnoty zákazky na základe údajov získaných prieskumom trhu, alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. To znamená na základe údajov poskytnutých trhom.
Podľa takto naformulovaného znenia zákona sa musí verejný obstarávateľ držať takto určenej predpokladanej hodnoty zákazky a už nemá možnosť touto hodnotou ďalej nič robiť. Ostáva mu len buď opakovať prieskum trhu, kým subjekty nepredložia nižšie ponuky, alebo čakať aký bude výsledok samotného verejného obstarávania a aké ponuky predložia jednotlivé subjekty, ktoré sa do obstarávania prihlásia.
Preto cieľom tejto predkladanej novely zákona je umožniť verejným obstarávateľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky aj pod cenu určenú predbežným prieskumom trhu.
Aplikačná prax totiž ukázala, že v mnohých prípadoch je cena určená na základe priebežného prieskumu trhu z rôznych dôvodov umelo nadhodnotená a verejný obstarávateľ aj napriek evidentnému predraženiu nemal legislatívnu možnosť, ako vyhlásiť verejné obstarávanie s nižšou cenou.
Samozrejme predpokladaná novela zákona zavádza možnosť zníženie predpokladanej hodnoty zákazky len do takej miery, aby nedošlo k zmene spôsobu obstarávania zákazky. To by v praxi znamenalo, že ak verejný obstarávateľ určí prieskumom trhu hodnotu zákazky, ktorá bude napríklad podlimitná, nesmie ju následne znížiť tak, že sa bude kategorizovať ako zákazka s nízkou hodnotou.
Ak ale na druhej strane verejný obstarávateľ posunie hranicu predpokladanej hodnoty zákazky príliš nízko a nikto sa do obstarávania neprihlási, sám musí znášať túto zodpovednosť a riziko, že nesmie do určitého termínu obstarať potrebnú službu alebo tovar.
Je teda na samotnom obstarávateľovi, aby túto možnosť zníženia predpokladanej hodnoty využil, najmä v takých prípadoch, kedy prípadné opakovanie obstarávania nebude mať vplyv na chod a financie verejnej inštitúcie.
Zavedením možnosti znižovania predpokladanej hodnoty zákazky by sa prispelo k ďalším úsporám v rámci verejných obstarávaní. ... z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo prostredníctvom elektronického kontraktačného systému realizovaných už viac ako 58 tisíc ... obchodov v celkovej vstupnej cene viac ako 770 mil. eur. Úspora teda bola dosiahnutá vďaka EKS, predstavovala viac ako 182 mil. eur. Sme presvedčení, že táto úspora by mohla byť ešte vyššia, pokiaľ by mal verejný obstarávateľ možnosť znížiť vstupnú cenu zákazky. Vyššie úspory by sa mohli dosiahnuť, najmä v súťažiach s nízkym počtom dodávateľov na trhu, kde často ani napriek použitiu systému EKS neprichádza k reálnej trhovej súťaži medzi dodávateľmi. Predpokladaný návrh zákona nezavádza žiadnu dodatočnú reguláciu podnikateľského prostredia a bude mať jednoznačne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 16:40 - 16:41 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu KOTLEBA- Ľudová strana
===== Ďakujem za slovo pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť nový spôsob do obstarávania, ktorý by priniesol ďalšie úspory verejných financií. Viac sa tejto téme budem venovať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 12. 2017 16:40 - 16:41 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu KOTLEBA- Ľudová strana
===== Ďakujem za slovo pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej novely zákona je zaviesť nový spôsob do obstarávania, ktorý by priniesol ďalšie úspory verejných financií. Viac sa tejto téme budem venovať v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18. 10. 2017 14:31 - 14:32 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ďalšiemu postupu vlády Slovenskej republiky a vyvodeniu zodpovednosti vo veci predražených právnych služieb, ktoré má štátna akciová spoločnosť MH Manažment vyplatiť advokátskej kancelárii Radomíra Bžána ako odmenu za spor so spoločnosťou Enel o Vodnú elektráreň Gabčíkovo (tlač 735), vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 759 zo 16. októbra 2017 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. K návrhu bola zvolaná 46. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti na 18. októbra 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 9. 2017 9:14 - 9:17 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákon o verejnom obstarávaní je jeden z najdôležitejších zákonov verejnej správy. Pri správnom nastavení podmienok vie minimalizovať potenciálne korupčné správanie obstarávateľov a zaručiť transparentnosť a zazmluvnenie trhových cien tovarov a služieb. O tom, či súčasné znenie zákona zaručuje takéto podmienky a či ich je možné ešte vylepšiť, je na dlhú debatu. My sa teraz snažíme otvoriť druhú stránku zákona, ktorou je možnosť podpory domáceho trhu a domácich produktov.
Subjekty verejnej správy predstavujú obrovskú skupinu odberateľov na trhu a majú veľmi veľkú kúpyschopnosť. Túto silu je potrebné využiť v prospech nielen subjektov verejnej správy, ale aj na podporu domácich podnikateľov. Práve teraz v čase, kedy na Slovensku dlhodobo zaznamenávame pokles vývozu a nárast dovozu základných potravín a tovarov. Základné potraviny a výrobky, ktoré sme v minulosti viac vyvážali, ako dovážali, napríklad živé zvieratá, mliečne výrobky, vajcia, med atď., dnes dovážame v neporovnateľne väčších objemoch.
Preto návrh zakomponovania možnosti obmedzenia výberu dodávateľov na Slovensko alebo určitý región je v dnešnej dobe viac ako nevyhnutnosť. Subjekty verejnej správy predstavujú veľký potenciál subjektov, ktoré môžu takýmto spôsobom pomôcť zvýšiť spotrebu domácich potravín a produktov. Štát nemusí dotovať domácich výrobcov, aby vedeli konkurovať zahraničiu, ale musí vedieť pomôcť zvýšiť spotrebu u našich obyvateľov alebo, ako to navrhujeme my, u subjektov verejnej správy.
Pre tieto dôvody sme sa rozhodli do zákona o verejnom obstarávaní zadefinovať slovenský výrobok ako výrobok, ktorý je slovenský poľnohospodársky produkt, slovenská potravina alebo výrobok, ktorý obsahuje najmenej 75 % surovín a prísad pochádzajúcich zo Slovenskej republiky a všetky fázy jeho výrobného procesu sa uskutočňujú v Slovenskej republike. Verejný obstarávateľ vďaka tomu môže požadovať, aby obstarávané výrobky alebo potraviny boli slovenské.
Takisto sme dali možnosť verejným obstarávateľom vo verejnom obstarávaní požadovať, aby pôvod výrobcu tovarov bol zo Slovenskej republiky a pri poľnohospodárskych produktoch a potravinách môže požadovať aj špecifikáciu na konkrétny kraj alebo okres. V praxi to napríklad znamená, že škola alebo domov sociálnych služieb, ktorý obstaráva potraviny pre žiakov, resp. pre svojich klientov, bude môcť obstarávanie obmedziť na okruh dodávateľov na okres, v ktorom sa škola alebo domov nachádza, a tým podporiť napríklad domácich výrobcov mlieka alebo mäsa.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona, aby sme ho mohli posunúť do druhého čítania a tam spoločne nájsť ďalšie možnosti, ako podporiť domácich výrobcov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8. 9. 2017 11:44 - 11:46 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja krátko vystúpiť k tejto téme uvoľňovania dlhovej brzdy.
Dlhová brzda je dôležitý ústavný zákon, ktorý má chrániť krajiny pred príliš vysokým zadlžením a preto otvorenie tejto témy si zaslúži celospoločenskú diskusiu. Zo strany koaličných poslancov často počujeme, že sa raz kohútik eurofondov zastaví, resp. úplne skončí a bude potrebné zohnať iné zdroje peňazí na diaľnice a na ďalšie projekty. Počujeme, že budúci ministri dopravy nebudú mať zdroje na financovanie týchto významných a finančne náročných projektov.
Vážení koaliční poslanci, dovoľte mi pripomenúť, že eurofondy na Slovensko nezačali tiecť pred desiatkami rokov. Vďaka eurofondov sa nemáme na Slovensku úžasne a že nie tak dávno sme neboli členmi Európskej únie a museli sme stavať cesty a diaľnice aj bez eurofondov.
Osobne som presvedčený, že zdroje financií by sa dali nájsť aj bez eurofondov, aj bez ďalšieho zadlžovania štátneho rozpočtu. Stačí sa naučiť, resp. chcieť efektívne hospodáriť s financiami, ktoré vyberieme na daniach, odvodoch a z ďalších zdrojov. Ekonomika po konsolidácii verejných financií v roku 2013 začala slušne rásť, začali pribúdať pracovné miesta a samozrejme aj príjmy do rozpočtu. Namiesto toho, aby ste tieto príjmy navyše vhodne investovali, zvyšujete bežné výdavky rovnakým tempom, akým stúpajú aj príjmy do rozpočtu. Keď napríklad v roku 2015 stúpli daňové a odvodové príjmy do štátneho rozpočtu oproti roku 2014 o 2,7 mld. eur, tak aj výdavky zo štátneho rozpočtu stúpli o 2,7 mld. eur a navyše stúpol aj hrubý dlh verejnej správy o 125 mil. eur. Jednoducho vaše hospodárenie sa nesie v znamení: čím väčšie príjmy, tým väčšie výdavky. Bohužiaľ, ale nie tie kapitálové investičné, ale hlavne len tie bežné výdavky.
Navyše treba spomenúť, koľko peňazí sa stratí v predražených štátnych zákazkách a koľko peňazí sa stratí v daňových únikoch. Niektoré odhady uvádzajú spolu až 2,5 mld. eur ročne. Keď si to všetko spolu spočítame, zistíme, že by sa zdroje na diaľnice našli, len je treba mať vôľu veci zmeniť. Uvoľnenie dlhovej brzdy a teda dať hospodárom, ako ste vy, ďalšie finančné zdroje, by znamenalo minimálne polovicu z nich nasypať niekomu do vrecka. To je absolútne neprípustné.
Moje odporúčanie pre vás je, nepýtajte si od nás viac peňazí, ale prestaňte rozkrádať štátny rozpočet a verejné financie.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 14:29 - 14:32 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako poslednému v rámci tohto návrhu zákona vystúpiť s mojím príspevkom.
Lesné hospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je plánovité a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska a v ich rozvoji, má problémy s inými niekoľko osobitostí. Lesy sú zároveň životným prostredím i výrobným prostriedkom, obnoviteľným prírodným zdrojom i zdrojom voľne dostupných úžitkov, producentom drevnej hmoty a ostatných obchodovateľných lesných produktov, resp. služieb, ale aj poskytovateľom celej škály verejnoprospešných služieb, ktoré sa ekonomicky nezhodnocujú. Lesy dnes rastú tam, kde bolo iné využitie pôdy a krajiny nehospodárne.
Náš návrh zákona chce do Ústavy Slovenskej republiky zakotviť bod, ktorý bude hovoriť, že drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť výrok exministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý v čase, keď sa do Ústavy Slovenskej republiky dostávala voda, povedal: "Od začiatku legislatívneho procesu nám nešlo o nič iné, len chrániť vodu pre obyvateľov Slovenska, pre naše ďalšie generácie." To, že sa zákaz vývozu vody dostane do Ústavy Slovenskej republiky, podľa jeho slov znamená, že sa vode dostane takej cti, aká jej patrí.
Takejto cti by sa malo podľa nášho návrhu dostať drevu a našim lesom. Je to takisto ako voda obnoviteľný zdroj, ktorý má nesmierny vplyv na životné prostredie, na naše zdravie a takisto aj na naše životy ako také.
Naše lesy v súčasnosti umierajú. Ťažíme dvakrát viac dreva, akoby sme mali, aby sa lesy stíhali obnovovať, no čo je ešte horšie, takto nespracované drevo vyvážame do zahraničia namiesto toho, aby sme ho spracovali do finálnych výrobkov na Slovensku. Mali by sme prestať hovoriť len o ťažbe dreva a mali by sme začať hovoriť o udržateľnom hospodárení využívania a spracovávania dreva. Tým mám, samozrejme, na mysli, aby sme drevo v regulovanej a udržateľnej forme ťažili, na Slovensku aj spracovali do konečných výrobkov a až následne exportovali do zahraničia. Tým sa podporí rozvoj domácej produkcie, ekonomika a ďalšie pracovné miesta. Nenájde sa žiadny človek, ktorý by si myslel, že sa drevo ako materiál v stavebníctve alebo v inom odvetví priemyslu prestalo používať.
Drevo je a vždy bude perspektívny materiál a na Slovensku máme veľký potenciál zamestnať veľké množstvo ľudí, nakoľko obsadzujeme v rámci Európy v spotrebe dreva posledné priečky. Preto chcem požiadať o podporu tohto návrhu novelizácie ústavy, aby sme potom mohli následne prijať účinný a efektívny zákon na reguláciu ťažby a vývozu do zahraničia.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5. 4. 2017 17:38 - 17:41 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa mi tiež vyjadriť ako jednému, ako jeden z navrhovateľov tohto zákona.
Úvodom svojho prejavu by som rád konštatoval fakt, ktorý je na Slovensku pomerne známy, a to, že demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Okrem starnutia obyvateľstva alebo predlžovania veku odchodu do dôchodku Slovensko zápasí aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadli na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre a populačnému starnutiu. Pri podrobnejšej analýze si môžeme všimnúť, že sa na Slovensku nachádzajú oblasti, kde je prírastok obyvateľstva väčší ako v iných oblastiach, a takisto môžeme nájsť aj skupiny obyvateľstva, u ktorých je prírastok ako u iných skupín obyvateľstva. Tým nemám teraz na mysli len skupiny podľa národností, ale najmä podľa vzdelania a celkovej ekonomickej aktivity.
Štát dnes používa rôzne formy, akými podporuje a motivuje rodiny, aby mali deti. Medzi hlavné formy dnes patria prídavky na deti a možnosť uplatnenia si daňového bonusu pre zamestnaných a podnikajúcich občanov. Skupina poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko predložila návrhy na zmeny vo forme vyplácania týchto prídavkov a daňových bonusov. Na januárovej schôdzi sme prerokovali náš prvý návrh z tejto oblasti, a to zmeny vo vyplácaní daňového bonusu. Výšku daňového bonusu sme navrhli nastaviť tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu na tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa sme navrhovali nastaviť disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti.
V tomto návrhu zákona pre zmenu riešime, ako to už bolo povedané pri uvádzaní tohto zákona, vyplácanie prídavkov na deti. V jednoduchosti navrhujeme, aby boli tieto prídavky vyplácané iba na tie deti, ktorých rodič ako oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok mal ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.
Týmto dvoma zákonmi chceme adresne podporiť vo zvýšenej pôrodnosti práve ekonomicky aktívnych rodičov a rodičov, ktorí majú aspoň jedno so stredoškolským vzdelaním, či už nižšie sekundárne, sekundárne alebo vyššie sekundárne vzdelanie. Tieto produktívne skupiny obyvateľstva zaznamenávajú v posledných rokoch práve klesajúci trend v počte detí, čo by mal štát napríklad prostredníctvom takýchto opatrení zmeniť. Ako jeden z predkladateľov tohto zákona vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5. 4. 2017 16:43 - 16:47 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.
Predkladaná novela zákona zároveň ruší vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške 2 až 3 mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený.
Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala v kalendárnom roku 2015 podľa Štatistického úradu výšku 883 eur, v skutočnosti však viac ako 58 % zamestnancov zarábalo menej ako priemernú mzdu.
Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy Slovenskej republiky prekročí 44 mld. eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 100 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 576 eur. Platy tejto výšky dostávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2011. Odvtedy neprišlo k žiadnej valorizácii, pretože poslanci si svoje platy každoročne zmrazujú.
Ak by boli platy poslancov závislé od minimálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a plat by sa nezmrazil, tak by celková výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy dosiahla v roku 2017 výšku 2 066 €. Týmto poklesom by sa zároveň odstránila potreba každoročného zmrazovania poslaneckých platov. Dlhodobé zmrazovanie platov predstavuje aj tak nekoncepčné riešenie, pretože raz bude musieť prísť k ich rozmrazeniu a následnému dramatickému nárastu. Správne nastavená minimálna mzda udržuje životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov.
Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba. Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 12 mil. eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády Slovenskej republiky a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5. 4. 2017 16:18 - 16:20 hod.

Martin Beluský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis