Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja krátko vystúpiť k tejto téme uvoľňovania dlhovej brzdy.
Dlhová brzda je dôležitý ústavný zákon, ktorý má chrániť krajiny pred príliš vysokým zadlžením a preto otvorenie tejto témy si zaslúži celospoločenskú diskusiu. Zo strany koaličných poslancov často počujeme, že sa raz kohútik eurofondov zastaví, resp. úplne skončí a bude potrebné zohnať iné zdroje peňazí na diaľnice a na ďalšie projekty. Počujeme, že budúci ministri dopravy nebudú mať zdroje na financovanie týchto významných a finančne náročných projektov.
Vážení koaliční poslanci, dovoľte mi pripomenúť, že eurofondy na Slovensko nezačali tiecť pred desiatkami rokov. Vďaka eurofondov sa nemáme na Slovensku úžasne a že nie tak dávno sme neboli členmi Európskej únie a museli sme stavať cesty a diaľnice aj bez eurofondov.
Osobne som presvedčený, že zdroje financií by sa dali nájsť aj bez eurofondov, aj bez ďalšieho zadlžovania štátneho rozpočtu. Stačí sa naučiť, resp. chcieť efektívne hospodáriť s financiami, ktoré vyberieme na daniach, odvodoch a z ďalších zdrojov. Ekonomika po konsolidácii verejných financií v roku 2013 začala slušne rásť, začali pribúdať pracovné miesta a samozrejme aj príjmy do rozpočtu. Namiesto toho, aby ste tieto príjmy navyše vhodne investovali, zvyšujete bežné výdavky rovnakým tempom, akým stúpajú aj príjmy do rozpočtu. Keď napríklad v roku 2015 stúpli daňové a odvodové príjmy do štátneho rozpočtu oproti roku 2014 o 2,7 mld. eur, tak aj výdavky zo štátneho rozpočtu stúpli o 2,7 mld. eur a navyše stúpol aj hrubý dlh verejnej správy o 125 mil. eur. Jednoducho vaše hospodárenie sa nesie v znamení: čím väčšie príjmy, tým väčšie výdavky. Bohužiaľ, ale nie tie kapitálové investičné, ale hlavne len tie bežné výdavky.
Navyše treba spomenúť, koľko peňazí sa stratí v predražených štátnych zákazkách a koľko peňazí sa stratí v daňových únikoch. Niektoré odhady uvádzajú spolu až 2,5 mld. eur ročne. Keď si to všetko spolu spočítame, zistíme, že by sa zdroje na diaľnice našli, len je treba mať vôľu veci zmeniť. Uvoľnenie dlhovej brzdy a teda dať hospodárom, ako ste vy, ďalšie finančné zdroje, by znamenalo minimálne polovicu z nich nasypať niekomu do vrecka. To je absolútne neprípustné.
Moje odporúčanie pre vás je, nepýtajte si od nás viac peňazí, ale prestaňte rozkrádať štátny rozpočet a verejné financie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako poslednému v rámci tohto návrhu zákona vystúpiť s mojím príspevkom.
Lesné hospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je plánovité a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska a v ich rozvoji, má problémy s inými niekoľko osobitostí. Lesy sú zároveň životným prostredím i výrobným prostriedkom, obnoviteľným prírodným zdrojom i zdrojom voľne dostupných úžitkov, producentom drevnej hmoty a ostatných obchodovateľných lesných produktov, resp. služieb, ale aj poskytovateľom celej škály verejnoprospešných služieb, ktoré sa ekonomicky nezhodnocujú. Lesy dnes rastú tam, kde bolo iné využitie pôdy a krajiny nehospodárne.
Náš návrh zákona chce do Ústavy Slovenskej republiky zakotviť bod, ktorý bude hovoriť, že drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť výrok exministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý v čase, keď sa do Ústavy Slovenskej republiky dostávala voda, povedal: "Od začiatku legislatívneho procesu nám nešlo o nič iné, len chrániť vodu pre obyvateľov Slovenska, pre naše ďalšie generácie." To, že sa zákaz vývozu vody dostane do Ústavy Slovenskej republiky, podľa jeho slov znamená, že sa vode dostane takej cti, aká jej patrí.
Takejto cti by sa malo podľa nášho návrhu dostať drevu a našim lesom. Je to takisto ako voda obnoviteľný zdroj, ktorý má nesmierny vplyv na životné prostredie, na naše zdravie a takisto aj na naše životy ako také.
Naše lesy v súčasnosti umierajú. Ťažíme dvakrát viac dreva, akoby sme mali, aby sa lesy stíhali obnovovať, no čo je ešte horšie, takto nespracované drevo vyvážame do zahraničia namiesto toho, aby sme ho spracovali do finálnych výrobkov na Slovensku. Mali by sme prestať hovoriť len o ťažbe dreva a mali by sme začať hovoriť o udržateľnom hospodárení využívania a spracovávania dreva. Tým mám, samozrejme, na mysli, aby sme drevo v regulovanej a udržateľnej forme ťažili, na Slovensku aj spracovali do konečných výrobkov a až následne exportovali do zahraničia. Tým sa podporí rozvoj domácej produkcie, ekonomika a ďalšie pracovné miesta. Nenájde sa žiadny človek, ktorý by si myslel, že sa drevo ako materiál v stavebníctve alebo v inom odvetví priemyslu prestalo používať.
Drevo je a vždy bude perspektívny materiál a na Slovensku máme veľký potenciál zamestnať veľké množstvo ľudí, nakoľko obsadzujeme v rámci Európy v spotrebe dreva posledné priečky. Preto chcem požiadať o podporu tohto návrhu novelizácie ústavy, aby sme potom mohli následne prijať účinný a efektívny zákon na reguláciu ťažby a vývozu do zahraničia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte sa mi tiež vyjadriť ako jednému, ako jeden z navrhovateľov tohto zákona.
Úvodom svojho prejavu by som rád konštatoval fakt, ktorý je na Slovensku pomerne známy, a to, že demografická budúcnosť Slovenska nie je optimistická. Okrem starnutia obyvateľstva alebo predlžovania veku odchodu do dôchodku Slovensko zápasí aj s nízkou plodnosťou. Kým ešte na konci 80. rokov pripadli na ženu dve deti, na prelome milénií to už bolo pod úrovňou 1,3 dieťaťa. Príčinou je predovšetkým zásadná zmena reprodukčného správania, ktorá viedla k tomu, že plodnosť populácie Slovenska sa dostala pod úroveň jednoduchej reprodukcie a následne sa začala transformácia vekovej štruktúry vedúca k regresívnej populačnej štruktúre a populačnému starnutiu. Pri podrobnejšej analýze si môžeme všimnúť, že sa na Slovensku nachádzajú oblasti, kde je prírastok obyvateľstva väčší ako v iných oblastiach, a takisto môžeme nájsť aj skupiny obyvateľstva, u ktorých je prírastok ako u iných skupín obyvateľstva. Tým nemám teraz na mysli len skupiny podľa národností, ale najmä podľa vzdelania a celkovej ekonomickej aktivity.
Štát dnes používa rôzne formy, akými podporuje a motivuje rodiny, aby mali deti. Medzi hlavné formy dnes patria prídavky na deti a možnosť uplatnenia si daňového bonusu pre zamestnaných a podnikajúcich občanov. Skupina poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko predložila návrhy na zmeny vo forme vyplácania týchto prídavkov a daňových bonusov. Na januárovej schôdzi sme prerokovali náš prvý návrh z tejto oblasti, a to zmeny vo vyplácaní daňového bonusu. Výšku daňového bonusu sme navrhli nastaviť tak, aby priemerná rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu na tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa sme navrhovali nastaviť disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti.
V tomto návrhu zákona pre zmenu riešime, ako to už bolo povedané pri uvádzaní tohto zákona, vyplácanie prídavkov na deti. V jednoduchosti navrhujeme, aby boli tieto prídavky vyplácané iba na tie deti, ktorých rodič ako oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok mal ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.
Týmto dvoma zákonmi chceme adresne podporiť vo zvýšenej pôrodnosti práve ekonomicky aktívnych rodičov a rodičov, ktorí majú aspoň jedno so stredoškolským vzdelaním, či už nižšie sekundárne, sekundárne alebo vyššie sekundárne vzdelanie. Tieto produktívne skupiny obyvateľstva zaznamenávajú v posledných rokoch práve klesajúci trend v počte detí, čo by mal štát napríklad prostredníctvom takýchto opatrení zmeniť. Ako jeden z predkladateľov tohto zákona vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Výška súčasného platu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je podľa aktuálnej legislatívy viazaná na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa predloženého návrhu zákona by sa po novom plat poslancov, ako aj ďalších ústavných činiteľov odvodzoval od výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a poslanecký plat by teda nebol stanovený ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Podobne by od minimálnej mzdy záviseli aj paušálne náhrady poslancov.
Predkladaná novela zákona zároveň ruší vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške 2 až 3 mesiacov v závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu. Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený.
Naviazanie poslaneckých platov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujeme za neprimerané. Oficiálne uvádzaná priemerná mzda na Slovensku totiž neodzrkadľuje reálne platové pomery väčšiny bežných ľudí. Hoci oficiálne uvádzaná priemerná nominálna mesačná mzda dosahovala v kalendárnom roku 2015 podľa Štatistického úradu výšku 883 eur, v skutočnosti však viac ako 58 % zamestnancov zarábalo menej ako priemernú mzdu.
Jedným z dôvodov na predloženie tejto novely je aj negatívny vývoj dlhu Slovenskej republiky. Podľa schváleného vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy Slovenskej republiky prekročí 44 mld. eur. Každý obyvateľ Slovenska tak okrem svojich súkromných dlhov bude dlhovať v prepočte ďalších viac ako 8 100 eur. Zodpovednosť za tento stav nesú v rozhodujúcej miere práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a ďalší vedúci ústavní činitelia, ktorí dopustili, aby dlh Slovenska vzrástol do takejto extrémnej výšky. Súčasná výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy predstavuje 3 576 eur. Platy tejto výšky dostávajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky od roku 2011. Odvtedy neprišlo k žiadnej valorizácii, pretože poslanci si svoje platy každoročne zmrazujú.
Ak by boli platy poslancov závislé od minimálnej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok a plat by sa nezmrazil, tak by celková výška platu vrátane paušálnych náhrad pre poslanca s trvalým pobytom mimo Bratislavy dosiahla v roku 2017 výšku 2 066 €. Týmto poklesom by sa zároveň odstránila potreba každoročného zmrazovania poslaneckých platov. Dlhodobé zmrazovanie platov predstavuje aj tak nekoncepčné riešenie, pretože raz bude musieť prísť k ich rozmrazeniu a následnému dramatickému nárastu. Správne nastavená minimálna mzda udržuje životnú úroveň obyvateľstva nad úrovňou existenčného minima a motivuje ľudí uprednostniť prácu pred rôznymi sociálnymi príjmami. Vytváranie podmienok pre zvyšovanie minimálnej mzdy na takúto úroveň by teda malo byť nielen prioritou poslancov Národnej rady, ale aj vlády Slovenskej republiky a ostatných ústavných činiteľov.
Naviazanie poslaneckých platov na minimálnu mzdu bude zároveň predstavovať prejav pokory a úcty voči ľuďom, ktorí sú nútení živiť svoje rodiny z minimálnej mzdy. Najvyšší ústavní činitelia tým prejavia symbolické gesto, že sú ochotní podieľať sa na obnovení a ozdravení slovenského hospodárstva a že sú ochotní začať šetriť od seba. Predložená novela zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Predpokladaná úspora len na samotných mzdových nákladoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bude za jedno volebné obdobie predstavovať približne 12 mil. eur. K ďalším výrazným úsporám príde vďaka racionalizácii platov členov vlády Slovenskej republiky a ďalších ústavných činiteľov, ktorých plat sa vypočítava v závislosti od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Jána Moru, Jána Kecskésa a Petra Krupu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva zákon v znení neskorších predpisov (tlač 452). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby sa výbory, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženej novely zákona o dani z príjmov je zvýšenie finančnej podpory pre viacdetné pracujúce rodiny vo forme navýšeného a odstupňovaného daňového bonusu, ktorý bude závislý na priemernej mzde. Konečnou ambíciou tohto legislatívneho návrhu je motivácia pracujúcich rodín k vyššej pôrodnosti. Výška daňového bonusu je nastavená tak, aby modelová rodina, v ktorej obaja rodičia zarábajú priemernú nominálnu mzdu, neplatila pri uplatnení daňového bonusu nad tri deti takmer žiadnu daň z príjmu. To znamená, že uplatniteľný daňový bonus za tri deti je v aktuálnom roku rovný dvojnásobku dani z príjmu z priemernej nominálnej mesačnej mzdy za uplynulý rok. Väčšina pracujúcich rodín, to znamená, rodiny, kde obidvaja rodičia zarábajú menej ako priemernú mzdu, nezaplatia žiadnu daň z príjmu.
Na tento účel sa v zákone o dani z príjmu zavádza nová definícia, tzv. bonusový koeficient, ktorý zodpovedá dani z príjmu fyzickej osoby zarábajúcej priemernú nominálnu mesačnú mzdu v slovenskom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Následne je výška uplatniteľného daňového bonusu definovaná tak, aby celková suma daňového bonusu za prvé tri deti bola rovná dvojnásobku bonusového koeficientu. Výška uplatniteľného daňového bonusu za prvé a druhé dieťa je nastavené disproporčne tak, aby ekonomicky motivovala rodiny mať práve tri deti. Rovnako je disproporčne nastavená aj výška uplatniteľného daňového bonusu na štvrté a každé ďalšie dieťa.
Ako príklad uvádzame situáciu v roku 2016, kedy by rodina dostala na jedno dieťa 21,27 eur mesačne, na dve deti 42,54 eur mesačne, to znamená spolu na dve deti 63,80 eur, na tri deti 106,34 eur mesačne, to znamená spolu na tri deti 170,15 eur mesačne. Na štvrté a ďalšie dieťa 42,54 eur mesačne.
Predložený legislatívny návrh bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Aby bolo možné tento dopad zodpovedne premietnuť do štátneho rozpočtu, tak účinnosť tejto legislatívnej novely je navrhovaná od 1. 1. 2018. Pokles príjmov štátneho rozpočtu nie je možné presne kvantifikovať. Na jednej strane síce príde k poklesu výberu daní z príjmu, na druhej strane však rodinám zostane k dispozícii väčší balík peňazí, ktoré môžu použiť na bežnú spotrebu. Tým príde k zvýšeniu agregátnej spotreby a zároveň k zvýšeniu výberu nepriamych daní. V dlhodobom horizonte sa predpokladá, že toto opatrenie bude mať pozitívny dopad na vývoj štátneho rozpočtu, keďže zvýšenie počtu pracujúcich ľudí povedie k rastu ekonomiky a k zlepšeniu ekonomickej situácie na Slovensku.
Nakoniec vás žiadam o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si dovolím len doplniť, Marian, ty si rozprával vo svojom príhovore o tom, že na Slovensko dovážame veľké množstvo potravín zo zahraničia. Ja si len dovolím doplniť, že zhruba tretinu týchto potravín tvoria mäsové výrobky a zhruba tretinu vajcia a mlieko. To znamená, potraviny, ktoré by sme kľudne mohli produkovať na Slovensku a tým zvýšiť aj zamestnanosť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja si dovolím poslanca Uhríka ešte doplniť aj za oblasť dopravy. V skratke, máme asi 17-tisíc kilometrov diaľnic, rýchlostných ciest, ciest I., II. a III. triedy, pričom životnosť cesty nižšej triedy je okolo 20 rokov. A keď počítame priemerný vek 30 rokov, znamenalo by to každoročne celoplošne opraviť viac ako 575 km ciest, čo je cyklus, ktorý musí štát zabezpečiť, ale nezabezpečuje.
Ďalší problémom sú nevysporiadané pozemky pod cestami II. a III. triedy, pretože delimitácia bola bez vysporiadania aj bez financovania tohto vysporiadania. To bude treba v budúcnosti taktiež začať riešiť, lebo nám to spadne na hlavu. Cesty I. triedy, vďaka eurofondom sa ich stav za posledných 10 rokov zlepšil, ale ako to bude financované, ich opravy, po eurofondoch? Ďalší príklad, cesty II. a III. triedy patria pod vyššie územné celky, cez eurofondy sa za posledné roky opravovali celoplošne, ale napriek tomu je stále zhoršujúci sa stav týchto ciest. Napríklad za posledných 10 rokov prešlo do stavu nevyhovujúcich viac ako 125 km ciest II. triedy aj napriek eurofondom.
Vyššie územné celky nemajú a nebudú mať prostriedky na celoplošné opravy v dostatočnej miere, aby sa stav stále nedegeneroval a nezhoršoval. Štát by mal na to myslieť a pripraviť koncepciu, ako toto riešiť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Marián, ty si spomínal na začiatku svojho príhovoru, že používaš na služobné účely ako predseda Banskobystrického samosprávneho kraja tri autá. Ja ťa chcem poprosiť, aby si pre vysvetlenie doplnil, kto ešte tieto vozidlá v rámci kraja využíva na služobné jazdy, aby to nevyvolávalo dojem, že sám používaš tri autá len pre svoje potreby. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, skupina poslancov za poslanecký klub Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
Cieľom legislatívneho návrhu je stanoviť limity na výdavky pre obstaranie a prenájom osobných automobilov pre všetky subjekty verejnej správy a pre všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy. Uvedený návrh zákona zavádza šesť kategórií okruhu osôb, na ktorých prepravu sa má osobný automobil obstarať alebo prenajať.
V prvej kategórii pre prezidenta Slovenskej republiky, ministrov a členov vlády stanovujeme maximálnu hranicu 33-tisíc eur. Pre druhú kategóriu, kde je napríklad generálny prokurátor alebo riaditeľ NBÚ 25-tisíc eur. Pre tretiu kategóriu, v ktorej sa nachádzajú napríklad primátori krajských a okresných miest 20-tisíc eur. V štvrtej kategórii pre generálnych riaditeľov a riaditeľov sekcií ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy stanovujeme 15-tisíc eur. Pre piatu kategóriu, v ktorej sú ostatní vedúci zamestnanci organizácií verejnej správy, 12-tisíc eur a pre poslednú šiestu kategóriu, kde sú všetci ostatní zamestnanci verejnej správy, je 9-tisíc eur.
V súčasne platnej legislatíve je problematika obstarávania osobných automobilov upravená len pre štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, pričom výšku limitu výdavkov ustanovuje nariadenie vlády. Predložený návrh zákona rozširuje okruh povinných subjektov na všetky subjekty verejnej správy a na všetky organizácie zriadené alebo založené subjektmi verejnej správy, pričom limit ustanovuje príloha zákona. Návrh reaguje na stúpajúcu tendenciu zneužívať verejné zdroje pri nákupe a prenájme osobných automobilov zo strany predstaviteľov subjektov verejnej správy. Pri nákupe a prenájme áut príslušní funkcionári často uprednostňujú vlastné subjektívne túžby pred objektívnymi potrebami. Výsledkom takejto praxe je neefektívne, neúčelné a nehospodárne využívanie verejných zdrojov vedúce k nadmernému zaťažovaniu verejného rozpočtu. Zavedením príslušnej regulácie nákupu a prenájmu osobných motorových vozidiel spolu s exaktným vymedzením oprávnení pre jednotlivé skupiny predstaviteľov subjektov verejnej správy zákonite povedie k nakupovaniu a prenájmu lacnejších, no pritom funkčne plne postačujúcich vozidiel.
Na záver konštatujem, že predložený návrh má jednoznačne pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Záverom vás žiadam, ako jeden z predkladateľov tohto zákona, o podporu.
Ďakujem.

[12:09:17-12:12:41] Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR Zmeniť vystupujúceho

Ďakujeme pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Martinovi Kotlebovi, aby nás oboznámil so spravodajskou informáciou.
Nech sa páči.