Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

20.6.2018 o 16:01 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 16:01 - 16:03 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Súvisí to síce s tým predchádzajúcim návrhom zákona, ale odpoviem na tú otázku, ktorá súvisela s tým, ako by mohli byť zostavované tie komisie. Už som čiastočne teda odpovedal.
Ale ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích lístkov, atď., tak potom tu máme tie varianty, ktoré fungujú napríklad v Rakúsku, ktorú som spomínal. A to je práve tá možnosť, že Rakúšania len prinášajú vlastne už volebné lístky priamo na ambasády a tie ich potom zasielajú na spočítanie na ministerstvo vnútra.
Lebo ak by som išiel po tejto logike, ktorú spomínal pán podpredseda Glváč, tak potom akú máme predstavu o tom, že celý ten proces je absolútne férový a transparentný na ministerstve vnútra, kam prichádzajú poštové obálky voličov voliacich zo zahraničia s trvalým pobytom v zahraničí. Čiže neobstojí táto argumentácia, neobstojí táto logika. A som presvedčený o tom, že naozaj na tých veľvyslanectvách akákoľvek šanca na akúkoľvek manipuláciu, obzvlášť pri takých malých počtoch hlasov, aké tam sú, neobstojí a pravdepodobne nie je ani vysoko pravdepodobná.
Druhá možnosť je presne tak, ako to majú ďalšie krajiny, že by sa tá voľba uskutočnila v určitých intervaloch pred samotnými voľbami. A takisto by sa tie obálky nemuseli otvárať priamo na veľvyslanectvách alebo konzulátoch, ale boli by odosielané do centrálneho bodu, akým by mohlo byť napríklad ministerstvu vnútra, kde by sa potom za účasti zástupcov všetkých relevantných politických strán tieto otvárali a spočítavali. Toto si myslím, že by vyriešilo celú situáciu. Čiže je to len otázka technického nastavenia.
Ak 18 krajín Európskej únie využíva takúto voľbu, tak som presvedčený o tom, že ani na Slovensku by nebol problém nájsť to najvhodnejšie a politicky akceptovateľné riešenie. O to viac verím, že najmä kolegovia z MOST-u – HÍD, a vítam pána predsedu, podporia tento návrh zákona a samozrejme aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom zákone, ktorý sme predkladali ako prvý, ale samozrejme poteším sa, ak podporia aj tie ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré tu boli prezentované. Obzvlášť teda ten, ktorý som prezentoval ja.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a za všetky argumenty a veľmi konštruktívne pripomienky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 15:52 - 15:54 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem, keďže to boli veľmi konštruktívne pripomienky, na ktoré nie som, úprimne povedané, zvyknutý z vášho klubu, ale oceňujem to v tejto chvíli.
Naša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte výsledky v podstate okamžite po skončení hlasovania k dispozícii. Je tam minimálna pravdepodobnosť, manipulácie, ako sme na ňu zvyknutí pri tých ôsmich rôznych druhoch, ktoré sa používajú na Slovensku, a zároveň si myslím, že by to bolo aj omnoho efektívnejšie finančne. Pretože keby sme raz tie volebné kiosky nakúpili, tak potreba mať také veľké množstvo členov komisie, ktorí, ako správne hovoríte, pracujú ako pracujú, česť výnimkám, ja som sa tiež niekoľkých takýchto zúčastnil, tak toto je presne cesta ako na to. Viem, že je to cesta ďalekej budúcnosti na Slovensku, ale kým by sme ju nemali, tak potom si viem predstaviť, že by to bolo rozdelené do dvoch obálok, do dvoch volebných urien. Viem si predstaviť, že by to niektorí pomiešali. A zároveň si viem predstaviť, že by to nebolo až také náročné na počítanie. Keď to zvládajú v mnohých iných krajinách, kde sú zlúčené referendá a voľby, tak verím tomu, že by to zvládli aj naši občania, takúto vysokú mieru dôvery k nim mám.
No a k tej vašej otázke, pán Mizík, áno, ja som to zabudol spomenúť. Máme veľvyslanectvá, konzuláty, kde je aj počet zamestnancov menej ako tri, tri je minimum na volebnú komisiu, ale pokiaľ viem, tak napríklad Maďarsko a Česká republika to vyriešilo tým, že môžu sa stáť súčasťou takejto volebnej komisie aj ľudia, ktorí sú tam vysielaní, respektíve dokonca sú najímaní priamo z lokálneho obyvateľstva. Mohlo by to znamenať istú mieru rizika pri prepočítavaní týchto hlasov, to súhlasím, ale ja si nemyslím, že garant, ktorým by bol práve spomínaný veľvyslanec, by niečo takéto dopustil. A keď to funguje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2018 15:39 - 15:50 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Opäť všetkých pekne pozdravujem, vrátane divákov na balkóne. A dovoľte mi, aby som povedal možno pár takých našich motívov, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona, ústavného zákona, by som rád zdôraznil a možno tak trošku sa aj odlíšil od toho návrhu zákona, ktoré predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pretože my tu ideme po primárnom motíve iba jednom a tom zásadnom, a to je naozaj zlúčiť referendum s voľbami. Práve tam predpokladáme, že dosiahneme tie dva efekty, ktoré som spomínal pri uvádzaní tohto návrhu zákona, to je ten finančný efekt, ktorý umožní ušetriť nemalé verejné prostriedky, kedy zlúčime teda referendum s voľbami a teda aj s volebnými komisiami a kedy aj zjednodušíme občanom samotné volebné akty, pretože keď už raz idem voliť napríklad primátora, starostu a svojich poslancov miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva, tak si viem predstaviť, že ten človek ocení, keď zároveň dostane ešte jeden lístok navyše, na ktorom sa bude môcť vyjadriť napríklad v rámci miestneho, regionálneho, alebo keď chceme, celoštátneho referenda.
Aj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 15:35 - 15:37 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja určite toho viac poviem v mojom vystúpení, ktoré bude za chvíľku nasledovať, ale predsa len aspoň pár reakcií na to, čo povedal pán poslanec Matovič. Tie pravidlá pre kampaň, to je naozaj tragédia, že tu zatiaľ nemáme, ale povedzme si zase celkom úprimne, že máme pravidlá pre kampaň voľby napríklad prezidenta alebo do Národnej rady alebo županov a vidíme, akým spôsobom sa dodržiavajú, respektíve nedodržiavajú, úplne beztrestne, treba zdôrazniť.
Súhlasím s pánom poslancom Pčolinským, hoci teda reagujem na vás, pán poslanec Matovič, a teda, že ten príklad Švajčiarska nie je celkom, celkom presný. Naozaj tá tradícia je mimoriadne dôležitá, ale tam treba povedať ešte ďalšiu vec, ktorú vysvetľujem pravidelne aj našim študentom, že Švajčiarsko referendovú demokraciu využíva jako akýsi dentil, pretože vo Švajčiarsku funguje už posledných, myslím, že takmer 50 rokov rovnaká vládna koalícia a práve referendová demokracia je to, čo dáva ľuďom možnosť akejkoľvek zmeny. Zatiaľ čo tá kontinuita, ktorá funguje v rámci konsenzuálneho politického systému, ktorý vo Švajčiarsku máme, túto zmenu takmer nepredpokladá. Je to princíp takzvanej magickej formulky, ale o tom niekedy, o tom niekedy nabudúce, aby som to tu nezmenil na prednášku.
Úplne súhlasím s tým, že tá kampaň – nezúčastníme sa referenda, to je tragédia, to je doslova klinec po klinci do rakvy zastupiteľskej, aj priamej, respektíve, ak chceme, referendovej demokracii, pretože ak od najvyšších ústavných činiteľov zaznieva to, že nezúčastnite sa akéhokoľvek volebného aktu, tak to je niečo, čo rozhodne nepatrí do civilizovanej krajiny.
No a čo sa týka tých hodnotových otázok, o ktorých by mali rozhodovať ľudia, to je také diskutabilnejšie. Vieme, že aj niektorí ústavní sudcovia sa nestotožnili napríklad s otázkami referenda o rodine, ktoré sme mali ako posledné, a ak si pozrieme príklady napríklad z Írska, tak vieme, čo to znamená rozhodovať o hodnotových otázkach v referende. To je tak rozštiepená spoločnosť, akú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:57 - 14:57 hod.

Martin Klus
Ďakujem veľmi pekne. Ja už som v zásade povedal všetko, čo bolo potrebné pri predstavovaní toho bodu 50, no a v zásade sa jedná o ten istý dôvod alebo cieľ, kvôli ktorému predkladáme tento návrh zákona. Akurát, že z hľadiska zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol rozdelený do dvoch bodov. Takže verím, že je to dostatočne zrozumiteľné, a toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:52 - 14:55 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže dávno sme sa nevideli a nepočuli. Opäť raz vás všetkých pekne pozdravujem. Ospravedlňujem sa Igorovi, že som ho teda predbehol, ale čísla nepustia asi v tomto prípade. Nemyslím tie volebné, ale tie, ktoré nám boli pridelené v rámci programu schôdze Národnej rady.
Takže poďme pekne po poriadku, kvôli čomu sme navrhli tento návrh zákona. Nebudem spomínať už to, čo máte možnosť si prečítať v dôvodovej správe, ale spomeniem také tie najzákladnejšie body.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vykonať referendum v jeden deň s inými voľbami podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo s ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta. Možno tým dosiahnuť dvojitý efekt podľa nášho názoru.
Po prvé, je to finančná úspora, pomerne značná. A po druhé, a to je veľmi dôležité, vyššia účasť na jednotlivých referendách alebo dokonca voľbách. Národná rada Slovenskej republiky, ako nám je dobre známe, 21. marca 2017 zákonom č. 73/2017 Z. z., ktorým novelizovala zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zmenila teda aj možnosť alebo teda upravila možnosť spájania volieb. Uvedená novela logicky a racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov do samosprávnych krajov, volieb do orgánov samosprávnych obcí. Analogicky k uvedenej legislatíve sme sa teda rozhodli pokračovať a s prihliadnutím na niektoré špecifiká konania referenda iných volieb podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta bol vypracovaný aj tento návrh zákona.
Ako som spomínal, bude to mať pozitívny finančný efekt. Pomerne značnú úsporu, keď si uvedomíme, že realizácia referenda sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 12 miliónov eur, plus-mínus. Tieto čísla neberte úplne presne, prosím. No a v prípade, že by sme zlúčili referendá s voľbami, tak toto je už celkom zaujímavá úspora, ktorá myslím, verím, nám všetkým stojí za to, aby sme tento návrh zákona podporili.
A ďalší, ako som spomenul, veľmi dôležitý efekt je efekt na vyššiu účasť, v prípade spojenia napríklad najbližšie plánovaného referenda s komunálnymi voľbami je tu pomerne široký predpoklad, že by toto referendum mohlo byť dokonca platné, ale k tomu sa už potom dostanem priamo, priamo v rozprave.
Predložený návrh zákona je samozrejme v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Rovnako tak medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a samozrejme aj s právom Európskej únie.
Týmto by som asi skončil. V podstate sa to týka oboch bodov 50 a 51. Päťdesiatka mení Ústavu Slovenskej republiky, 51 potom hovorí o tom ako konkrétne. No a keďže sme požiadali o zlúčenú rozpravu, nakoľko riešime viac-menej totožnú záležitosť, tak poprosím Igora Matoviča, aby doplnil to, čo už tu možno bolo povedané.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:44 - 14:50 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže ďakujem pekne ešte raz a na záver teda pár slov. Za vaše faktické poznámky, ako som povedal, ďakujem vám a bolo tam aj niekoľko takých kritických pripomienok, respektíve dôležitých pripomienok, ku ktorým sa teda vrátim.
Vizuálne pomôcky. Áno, ja som mal pripravených hneď niekoľko grafov, ktoré by to úplne jasne ukázali, akým spôsobom prebiehajú tie voľby v jednotlivých krajinách, resp. dokonca aká je účasť v týchto jednotlivých krajinách. Bohužiaľ, toto nie je možné a teda opäť raz apelujem a prosím na vládnu koalíciu, ale najmä vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby zvážili toto obmedzenie a v určitej podobe, určitej veľkosti, dajme tomu, by ho opäť nám, poslancom Národnej rady umožnili.
Práve to krátkodobé nachádzanie sa v zahraničí bol jeden z dôležitých motívov, prečo sme navrhli tento návrh zákona. Uvedomujeme si, že voľba poštou totižto práve tento problém nepokrýva. A ak sa totiž vyberiem na dovolenku, čo sa napríklad mne stalo v roku 2010, kedy som bol podporiť našich chlapcov na majstrovstvách sveta v hokeji, vo futbale, pardon, v Južnej Afrike, tak jednoducho som nemal šancu odvoliť. Pretože po prvé, nemal som si kam nechať zaslať tie volebné lístky a následne by som nemal šancu dodržať tú časovú lehotu, aby som mohol voliť zo zahraničia poštou. A toto elegantne rieši práve možnosť voľby na zastupiteľských úradoch, resp. konzulátoch.
A tu sa hneď dostaneme k tomu, čo som tak trošku takticky obišiel v mojom príhovore. Áno, jedna z najväčších pripomienok, jedna z najväčších výhrad voči voľbe na zastupiteľských úradoch a konzulátoch je, že nie je dostupná pre každého na rozdiel od voľby poštou alebo dokonca elektronickej voľby, ale v tomto prípade asi naozaj platí, že aspoň niečo ako vôbec nič. Lebo myslím si, že tak či tak pomerne značná časť občanov sa môže nachádzať práve v mestách, kde máme naše zastupiteľské úrady, kde máme naše konzuláty. Aspoň pre nich vytvorme túto možnosť, keď už pre tých ostatných nemôžme v tejto chvíli, pretože s elektronickými voľbami je to možno trošičku zložitejšie, ako by sme si sami priali. A ak takáto možnosť bude a ak budú môcť voliť aspoň na našich konzulátoch, aspoň na našich veľvyslanectvách, tak som presvedčený o tom, že značná časť z nich to aj rada využije.
Tá iniciatíva Srdcom doma, ako už bolo povedané, okrem iného spustila aj petíciu, pod ktorú som sa hrdo podpísal, a verím, že ju podpíšu alebo podpísali viacerí kolegovia a kolegyne z Národnej rady Slovenskej republiky, pretože, presne ako povedal Igor Matovič, my si našich voličov v zahraničí mimoriadne vážime a aj toto je spôsob, ako môžme občanov, ktorí síce nie sú trvalo na Slovensku, ale stále sa hrdo hlásia k našej krajine, držať v istej pozornosti k tomu, čo sa na Slovensku deje. A toto je tiež jeden z dôležitých motívov, prečo oni žiadajú nás, aby sme umožnili voľbu zo zahraničia v širšom slova zmysle. V ideálnej kombinácii teda aj poštou, aj na zastupiteľských úradoch a možno do budúcnosti aj elektronicky. A je to aj našou povinnosťou vypočuť týchto našich občanov. Ako hovorím ten počet sa odhaduje dnes na 300- až 350 tisíc ľudí.
Súhlasím s tým, že tých technických problémov sa môže zjaviť možno už aj pri samotnej aplikácii tohto procesu viacero. A aj preto som rád, že máme k dispozícii tú štúdiu Parlamentného inštitútu. Ja som presvedčený o tom, že ak si s tými technickými problémami poradili Švédi, Česi, Fíni, toť nedávno, keď schvaľovali novú volebnú legislatívu, tak si s ňou môžme dať rady aj my. A o tom bol vlastne aj tento náš návrh zákona, ktorý má teda úplne jasné pravidlá. A tu by som chcel len zdôrazniť, že tento návrh zákona pojednáva len o zastupiteľských úradoch a konzulátoch. Nehovorí len o voľbe poštou. Voľbu poštou sme tu už sa snažili presadiť niekoľkokrát aj jej rozšírenie. Ale v tomto konkrétnom prípade technicky riešime len zastupiteľské úrady a konzuláty.
Čo sa týka otázky, kto má koľko voličov v zahraničí, toto ja považujem za absolútne irelevantné, ale je mi jasné, že z hľadiska politického je toto dôležitá otázka a dôležitá téma, ale tu by som rád upozornil, že jedna zo strán vládnej koalície a to konkrétne MOST – HÍD dostal najviac, druhý najväčší počet hlasov vo voľbách poštou do Národnej rady 2016. Čiže minimálne jeden koaličný partner, ak by sme sa na to chceli pozerať touto optikou, má setsakramentský dôvod podporiť tento návrh zákona a prípadne ho rozšíriť neskôr aj o voľbu poštou v ďalších voľbách.
Ale keď sa na to pozriem apoliticky, možno aj z takého trošku politologického uhla pohľadu, je skutočne mimoriadne dôležité, aby sme zvýšili účasť vo voľbách, najmä vo voľbách do Európskeho parlamentu. A tu si dovolím len jednu zaujímavú štatistiku. Ak by sa na voľbách zo zahraničia vo voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnilo toľko občanov ako vo voľbách do Národnej rady v roku 2016, tak by sme zdvihli účasť o 3,08 percenta. Ja viem, že to možno takto porovnávať nie je úplne správne, pretože o voľby do Európskeho parlamentu je výrazne nižší záujem ako voľba do Národnej rady, ale čisto teoreticky vzato všetci tí, ktorí hlasovali zo zahraničia do Národnej rady Slovenskej republiky, ak by prišli hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak pri tých číslach, ktoré sme tu mali v roku 2014, je to nárast o 3,08 percenta. Čiže z tých tragických 13 % by sme sa dostali aspoň na tých 16 %, čo by sme kopírovali vlastne rok 2004, pokiaľ si dobre pamätám.
No a ako som spomenul, my sme pri tomto návrhu zákona spolupracovali s odbornou verejnosťou. Komunikoval som tento návrh zákona aj s ministerstvom vnútra, ktoré dalo vlastne pripomienky len v dvoch súvislostiach. Jedna je tá, ktorú spomínal aj pán docent Kresák. Som rád, že to spomenul, hoci ja som to chcel taktne obísť, a to je tá nemožnosť voliť inde ako v hlavných mestách, resp. v mestách, kde máme naše konzuláty, a druhý problém je práve problém s uzatváraním volebných miestností vzhľadom na rozličné časové pásma. A toto je tiež technicky riešiteľná záležitosť. Buď ísť maďarským alebo prípadne českým modelom, že len v čase, kedy sa konanú voľby. Bolo by síce do istej miery obmedzujúce. Niektorí by si museli v noci pristať, ale je to otázka na diskusiu. A myslím si, že toto nemôže zabrániť tomu, aby sme veľmi širokému množstvu občanov Slovenskej republiky umožnili voliť napríklad aj prezidenta Slovenskej republiky v prvom a druhom kole. A som si istý, že to, ako som už spomínal v mojom príspevku, úprimne ocenia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a všetkým, ktorí budú hlasovať za tento návrh zákona, ďakujem veľmi pekne za dôveru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 14:43 - 14:43 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Aj za pochvalné slová a konštruktívnu kritiku. V záverečnom slove by som k tomu možno povedal trošičku viacej, do ktorého sa teda už asi aj priamo hlásim.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:12 - 14:33 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis

6.
Ďakujem pekne. Tak ako som avizoval, dovolím si teda povedať trošku konkrétnejšie, o čom vlastne náš návrh zákona je. Budem pritom vychádzať zo štúdie Parlamentného inštitútu zo 16. marca 2018, ktorá sa volá Možnosť hlasovania v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu, pri voľbe prezidenta zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľských úradov, a v tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať aj pani Mgr. Petre Ďurinovej a jej supervízorke pani RNDr. Kataríne Kubišovej za vypracovanie tohto materiálu, ktorý vám ako poslancom a poslankyniam Národnej rady je už k dispozícii.
A už v úvode tejto štúdie sa uvádza, že zákon, ktorým sú upravené podmienky výkonu volebného práva, je zákon č. 180/2014 Z. z., ktorý je nám všetkým samozrejme dobre známy. Ten upravuje podmienky výkonu volebného práva vo všetkých nami skúmaných voľbách a podľa § 42 tohto zákona je základnou podmienkou pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky občianstvo Slovenskej republiky, pričom medzi ďalšie podmienky na výkon aktívneho volebného práva patrí dosiahnutie veku 18 rokov, osobná sloboda osoby nesmie byť obmedzená zo zákonných dôvodov ochrany zdravia ľudí a potom, že pri parlamentných voľbách teda je podmienkou na uplatnenie aktívneho volebného práva aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Toto je samozrejme dnes už rozšírené a my trváme na tom, že najmä ak sa občan krátkodobo alebo dlhodobo zdržiava v zahraničí, tak práve to môže aktívne riešiť náš návrh zákona a do politickej praxe na Slovensku sa etablovala okrem iného jedna z mála možností, ktorou to občan môže urobiť, pokiaľ sa teda nachádza v zahraničí, a to je možnosť voľby poštou, ktorá sa ale obmedzila len na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.
Práve predmetná štúdia Parlamentného inštitútu konštatuje, že napriek tomu, že sú podmienky aktívneho volebného práva pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky totožné s podmienkami aktívneho volebného práva napríklad pri voľbe prezidenta, prezidenta voliť zo zahraničia dnes nie je možné. Z hľadiska poštového je to najmä technický problém, pretože čas na doručenie pošty medzi prvým a druhým kolom je pomerne veľký a teda neumožňuje, aby sa do takejto voľby poštou do druhého kola mohli občania plnohodnotne zapojiť. A toto práve riešime naším návrhom zákona. Za chvíľku vysvetlím ako konkrétne.
Výnimkou uplatnenia aktívneho volebného práva pri voľbe prezidenta, ale aj poslancov Európskeho parlamentu, o ktorom pojednáva aj nami predkladaná legislatívne úprava, sa tak stáva podmienka zdržiavania sa v čase volieb na území Slovenskej republiky, čo nepovažujeme za správne. Považujeme to za disproporciu a pre mnohých občanov žijúcich trvalo alebo len dočasne nachádzajúcich sa v zahraničí elegantne a jednoducho dokážeme riešiť tento problém predloženým návrhom zákona.
Dovoľte mi teda v mojom vystúpení uviesť niekoľko ďalších dôležitých faktorov, ktoré zmienená štúdia obsahuje a ktoré jasnou rečou hovoria v prospech predkladaného návrhu zákona. Podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je volebný potenciál zahraničných voličov až 7 % z celkového počtu oprávnených voličov. Budem citovať z portálu slovenskezahranicie.sk. Ukazuje sa, že najvýhodnejší by bol zjednodušený a kombinovaný doplňujúci spôsob možnosti voľby zo zahraničia. To znamená, odbúrania zložitej procedúry pri voľbe poštou, korešpondenčnou voľbou vopred, možnosťou voľby aj na zastupiteľských úradoch a možnosťou osobnej účasti na Slovensku a samozrejme do budúcnosti aj možnosťou voľby cez internet.
Napríklad predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí pán Vladimír Skalský skonštatoval pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, že súčasný proces odvolenia spoza hraníc je mimoriadne zložitý. Budem citovať z portálu TASR. "Základným problémom je to, alebo základný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí si na voľby nespomenie dva mesiace vopred, kedy je potrebné žiadosť poslať, aby to 50 dní pred voľbami už bolo na Slovensku." Podľa politologičky Hudáčkovej a politológov Bilčíka a Spáča má osobná voľba na zastupiteľských úradoch najmenej rizík, nakoľko ide o voľbu vo volebnej miestnosti a vhodná by bola kombinácia voľby poštou a volieb na zastupiteľských úradoch, o čom my tu vytrvalo hovoríme už takmer tretí rok.
O zlepšenie možnosti výkonu volebného práva a rozšírenie účasti občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí na voľbách sa snažia predovšetkým organizácie združujúce Slovákov v zahraničí, ktorých záujem o hlasovanie výrazne rastie. My sa tomuto záujmu samozrejme veľmi tešíme a tento náš návrh zákona sme vo veľkej miere komunikovali práve s týmito združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj individuálne s mnohými občanmi žijúcich v zahraničí a nenašiel som nikoho, kto by tento návrh zákona neprivítal. Práve naopak.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti aktivity iniciatívy Srdcom doma, ktorá sa nedávno stretla aj s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Táto iniciatíva síce preferuje výrazne rozšírenie voľby poštou, avšak zhodli sme sa na našom spoločnom stretnutí a v rámci diskusie, ktorá na ňom odznela, že i zavedenie voľby na zastupiteľských úradoch by bolo dôležitým krokom vpred. Už pri skúmaní diskurzu týkajúceho sa voľby zo zahraničia v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu a pri voľbe prezidenta prostredníctvom zastupiteľských úradov mnohí zástancovia volieb na zastupiteľských úradoch poukazovali na mnohé štáty sveta, kde táto možnosť už dnes existuje.
To, akým spôsobom sa realizuje, skúma predmetná analýza, ktorú som spomínal, Parlamentného inštitútu a to konkrétne na osemnástich krajinách Európskej únie, ktoré odpovedali na otázky položené Parlamentným inštitútom, a z nich jasne vyplýva nasledovné:
V Českej republike, ktorá nám je prirodzene najbližšia, je možnosť voliť na zastupiteľských úradoch rovnako tak v parlamentných voľbách, ako aj v prezidentských voľbách. Túto možnosť zatiaľ nemajú vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Estónsko je krajina, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu na zastupiteľských úradoch, ale jedným dychom treba zdôrazniť, že Estónsko je krajina, kde majú elektronické voľby, čiže tam táto požiadavka možno nie je až taká zásadná ako v ostatných krajinách, ale k tomu sa ešte neskôr vrátim.
Potom tu máme krajiny, ktoré sú zaujímavé tým, že umožňujú takúto voľbu vo všetkých voľbách. Ako napríklad Fínsko, rovnako parlamentné, prezidentské alebo aj voľby do Európskeho parlamentu. Tak isto nám blízke Chorvátsko umožňuje voľbu vo všetkých typoch volieb. Tak isto Litva. Vo Francúzsku je táto možnosť v parlamentných voľbách a prezidentských voľbách. Isté obmedzenie má Lotyšsko alebo Maďarsko, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a v Maďarsku aj v európskych voľbách. Portugalsko má takúto možnosť voliť na zastupiteľských úradoch a na konzulátoch v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. Rakúsko je špecifické, k tomu sa dostanem neskôr, ale umožňuje voľbu na zastupiteľských úradoch vo všetkých typoch volieb. Rovnako tak aj Slovinsko. No a Španielsko a Švédsko, keďže sú kráľovstvá, tak pochopiteľne nemusia občania voliť prezidenta, takže prezidentské voľby sú voľby na zastupiteľských úradoch vylúčené, ale samozrejme je tu možnosť voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
To znamená, všetky krajiny, ktoré boli oslovené, všetkých 18 krajín, ktoré odoslali dotazník Parlamentnému inštitútu, takúto možnosť voľby na zastupiteľských úradoch a konzulátoch umožňujú v rôznych typoch volieb alebo vo všetkých voľbách.
Dovolím si k niektorým krajinám ešte pár poznámok. Spomínal som Českú republiku, ktorá je tradične asi najlepšie porovnateľná so Slovenskom, preto ak iste zaujme fakt, že vo všeobecnosti sú niektoré aktivity, ktoré súvisia s voľbou na zastupiteľských úradoch Českej republiky financované z ministerstva vnútra a niektoré činnosti z ministerstva zahraničných vecí. Podľa informácií ministerstva zahraničných vecí sú náklady na voľby do poslaneckej snemovne približne 2 milióny českých korún a približne 2,5 milióna českých korún na prezidentské voľby. Ja sa pýtam v tomto pléne, či by nám takáto čiastka nestála za to, aby 300- až 350- tisíc ľudí, ktorí trvale alebo dočasne žijú v zahraničí, by nemohli mať možnosť voliť práve takýmto spôsobom a zúčastniť sa tak na správe vecí verejných v našej krajine. Ja som si istý, že áno.
Ďalšiu krajinu, ktorú som už spomínal, Estónsko, ktoré umožňuje voliť prostredníctvom zastupiteľských úradoch v prípade parlamentných volieb, volieb do Európskeho parlamentu, treba osobitne spomenúť ešte raz. Pretože jedným dychom treba dodať, že Estónsko umožňuje od roku 2005, dámy a páni, čiže už 13 rokov aj tzv. elektronickú internetovú voľbu na všetkých úrovniach volieb, ktoré potrebu voľby poštou alebo na zastupiteľských úradoch, resp. na konzulátoch redukujú na minimum.
Zaujímavosťou je Fínsko. Fínski občania, ktorí majú trvalý pobyt vo Fínsku, môžu vopred hlasovať v zahraničí. Zdôrazňujem to slovo vopred. Pričom Fínska vláda určuje otváraciu dobu tých miestností, kde takáto možnosť je a zverejňuje ju potom na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, čím chcem zdôrazniť to, že vo Fínsku to nie je možné len na zastupiteľských úradoch alebo na konzulátoch, ale dokonca aj v komerčne prenajatých priestoroch, pokiaľ to fínska vláda uzná za vhodné. Po novele zákona o voľbách v decembri 2017, ktorá prebehla vo Fínsku, budú môcť občania, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, v budúcnosti okrem súčasného systému hlasovať aj prostredníctvom poštového hlasovania. Táto novela má vstúpiť do platnosti 1. novembra 2018. Čiže vidíme, že aj Fínsko sa v tomto smere ubralo tou tzv. kombinovanou cestou a teda možnosťou hlasovania rovnako tak na zastupiteľských úradoch, konzulátoch a prípadne dokonca aj v komerčných priestoroch, ktoré zahrňujú okrem iného aj plavidlá lodí, alebo teda lode ako také a plavidlá všeho druhu, a zároveň je tu možnosť voliť poštou.
Naša susedná krajina Maďarsko je tak isto zaujímavým príkladom, pretože registrovaní maďarskí občania môžu voliť na zastupiteľstvách v zahraničí, alebo ak budova zastupiteľstva nie je vhodná na uskutočnenie hlasovania, v inej volebnej miestnosti poskytovanej zahraničným zastupiteľstvom. V deň volieb v Maďarsku, to znamená od 6.00 hodiny ráno do 19.00 hodiny miestneho času sa takáto voľba realizuje priamo v týchto miestnostiach. Existujú určité osobitné pravidlá, ktoré sa týkajú časového rámca volieb, a teda nasledovné: Ak je časový rozdiel v porovnaní so stredoeurópskym časom mínus 1 alebo mínus 2 hodiny, voľby trvajú od 6.00 hodiny miestneho času do 19.00 hodiny stredoeurópskeho času. Pri zahraničných zastúpeniach na americkom kontinente sa voľby konajú deň pred voľbami v Maďarsku od 6.00 do 19.00 miestneho času. Maďarskí občania žijúci v zahraničí môžu voliť kandidáta v súlade s ich volebným obvodom a jedným národným zoznamom strán. Hlasovanie na zastupiteľstvách v zahraničí sa prvýkrát v Maďarsku alebo Maďarsko ich prvýkrát dovolilo zrealizovať v roku 2004 a to konkrétne vo voľbách do Európskeho parlamentu. Aj vďaka tomu sa podarilo Maďarsku podarilo dosiahnuť viac ako dvojnásobnú účasť na týchto voľbách oproti Slovenskej republike. Aj preto apelujem na vás, milé kolegyne, milí kolegovia, aby sme zvážili túto alternatívu, aby sme, ako som už spomínal v mojom úvodnom slove, nepremrhali šancu zlepšiť našu volebnú účasť a tým aby sme zabránili ďalšej, prinajmenšom európskej blamáži v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Spomínal som osobitný príklad Rakúska, ktoré tiež stojí za vypichnutie. Hlasovanie zo zahraničia je možné iba prostredníctvom poštového hlasovania, ale, a to treba zdôrazniť, na zastupiteľských úradoch nie sú zriadené volebné miestnosti. Občania žijúci v zahraničí, ktorí chcú hlasovať prostredníctvom volebnej urny, môžu voliť tak, že svoj poštový hlasovací lístok odovzdajú rakúskemu veľvyslanectvu alebo konzulátu, ktorý poštu následne postúpi príslušnej volebnej miestnosti. Čo je zase zaujímavý model, keď som spomínal tú finančnú náročnosť voľby poštou a viem si predstaviť, že pre časť voličov, občanov Slovenskej republiky zdržiavajúcich sa v danom čase v zahraničí by toto mohla byť cesta ako si splniť svoju občiansku povinnosť, ako zahlasovať prostredníctvom našich zastupiteľských úradov, že by nemuseli posielať poštu priamo na ministerstvo vnútra, respektíve do miestne príslušnej obce, ale prostredníctvom zastupiteľských úradov. Takáto možnosť teda v Rakúsku existuje a vzhľadom na tie čísla, ktoré som mal k dispozícii, je pomerne široko vyhľadávaná.
Ešte jeden príklad si dovolím spomenúť a to je Švédsko. Švédsko má jedinečné postavanie medzi všetkými skúmanými krajinami, nakoľko švédski občania môžu od roku 1998 voliť na zastupiteľských úradoch bez akejkoľvek predchádzajúcej registrácie. Volič sa musí pred hlasovaním preukázať iba platným identifikačným dokladom, nie sú potrebné žiadne ďalšie doklady ani iné byrokratické povinnosti pred samotným hlasovaním a vo všetkých ďalších skúmaných krajinách sa musí volič vopred registrovať, alebo splniť nejakú inú byrokratickú povinnosť. Čiže v tomto je naozaj Švédsko unikátne. Práve aj táto jednoduchosť voľby môže mať vplyv na stabilne vysokú volebnú účasť, najvyššiu spomedzi všetkých skúmaných krajín, a to by som rád zdôraznil, pohybuje sa okolo 85 percent. Osemdesiatpäťpercentná účasť v krajine, ktorá je jedna z najbohatších na svete. Ale na druhej strane žijú v nej občania, ktorým mimoriadne záleží na tom, ako sa veci verejné spravujú.
V súvislosti s voľbou na zastupiteľských úradoch sa spomínajú najmä dva technické problémy. Jedným je problém s byrokratickými povinnosťami, ktorý som pred chvíľkou spomínal, a druhým je otázka riešenia voľby naprieč časovými pásmami. Ak totiž chce volič zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľského úradu voliť, tak musí v niektorých skúmaných krajinách požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, alebo požiadať o voličský preukaz, čo je pomerne komplikované najmä pre tých, ktorí vycestovávajú náhle do zahraničia, napríklad na zahraničnú služobnú cestu. Túto požiadavku konkrétne uviedlo 6 skúmaných krajín z tých 18, ktoré som spomínal. Konkrétne Česká republika, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko.
Ďalším vážnym technickým problémom, ktorý sa spomína s touto možnosťou voľby zo zahraničia na zastupiteľských úradoch, v niektorých krajinách je potreba alebo nevyhnutnosť voliť pred dňom konania volieb, v niektorých sa volí v deň volieb a vopred je potrebné voliť napríklad v Estónsku, Fínsku, Španielsku a Švédsku. Napríklad v Estónsku umožňuje zahraničná misia hlasovanie na tejto misii najmenej dva dni v období od 15 dní do 10 dní pred dňom volieb, alebo napríklad španielski občania, ktorí sa rozhodnú hlasovať do volebnej urny, tak môžu urobiť medzi 4. a 2. dňom pred voľbami osobným odovzdaním svojej obálky v miestnosti na danom zastupiteľskom úrade. Voľby na zastupiteľských úradoch v deň konania volieb umožňuje aj Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko.
Dámy a páni, je zrejmé aj z tohto, čo som tu spomenul, že k tým dvom najzásadnejším výhradám, ktoré pri mojich konzultáciách na ministerstve vnútra boli spomenuté, a teda práve časové pásma a potom aj problém s tým, ako uzatvárať volebné urny, že by sa celý volebný proces mohol natiahnuť vzhľadom na to, že by sa neskôr volilo napríklad v Austrálii alebo v odľahlých častiach Ruska, kde ale pravdepodobne konzuláty ani veľvyslanectvá nemáme, a takisto v Tichomorí, hovorme v tomto prípade možno skôr o Japonsku, tak tam tento problém sa dá vyriešiť práve tým, že by sme volili predčasne. Je to technická záležitosť a viem si predstaviť, že by sme mohli nastaviť tak ako spomínané krajiny, to znamená, deň vopred, alebo 2 až 4 dni vopred. Prípadne sa môžeme baviť aj o dlhších časových úsekoch.
Ďalší problém je práve tá byrokratizácia a teda potreba akéhosi administratívneho zaregistrovania sa. Tam si myslím, že je najschodnejší práve ten švédsky model, ale viem si predstaviť, že toto je otázka na diskusiu potom už priamo aj s ministerstvom vnútra, a viem si predstaviť, že v rámci druhého a tretieho čítania by sme túto otázku bez problémov precizovali.
No a na záver si ešte dovolím to najdôležitejšie a to je práve otázka akejsi politickej priechodnosti tohto návrhu zákona. Ja verím tomu, že každá politická strana na Slovensku má svojich voličov v zahraničí, a preto verím tomu a som o tom presvedčený, že je v záujme každého z nás tu v tejto poslaneckej snemovni presadiť tento návrh zákona a ukázať tak, že občania žijúci v zahraničí, alebo sa čo i len krátkodobo nachádzajúci v zahraničí, pre nás nie sú občania druhej kategórie a majú mať rovnaké právo spolupodieľať sa na správe vecí verejných ako všetci ostatní. Som presvedčený o tom, že toto si uvedomujú aj zodpovedné ministerstvá. A preto som veľmi rád a som povďačný aj ministerstvu zahraničných vecí, kde som sa stretol s veľkou ochotou naplniť tento návrh zákona. A konkrétne napríklad aj pán minister Lajčák spomenul, obzvlášť pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, že je pripravený podporiť takýto návrh zákona. Nestretol som sa ani s jedným z veľvyslancov Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý by daný návrh zákona nepodporil. Všetci ho vnímajú ako veľmi dôležitú možnosť a príležitosť, napriek tomu, že im pribudnú byrokratické povinnosti, pomôcť občanom žijúcim v zahraničí, vrátane svojich vlastných zamestnancov, ktorí sú počas dňa volieb na zastupiteľskom úrade alebo na konzulátoch, zúčastňovať sa správy vecí verejných na Slovensku. A toto by som tiež rád zdôraznil.
Zoberme si napríklad také Lotyšsko, krajinu, kde sme toť nedávno vyslali našich vojakov pôsobiť v zahraničnej misii Severoatlantickej aliancie. Ako sa oni budú môcť asi zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu alebo voľbách prezidenta Slovenskej republiky? Ak by tak chceli urobiť, museli by sa vrátiť na Slovensko a to, samozrejme, už len z technických dôvodov nie je pre každého z nich možné. A práve takýmto návrhom zákona to budú mať omnoho jednoduchšie, pretože prídu na naše veľvyslanectvo v Rige, kde práve odchádzajúci veľvyslanec do Rigy mi zhodou okolností vo včerajšom rozhovore hovoril, že je to veľmi dobrý nápad a že ministerstvo zahraničných vecí, napriek tomu, aké sú s tým spojené povinnosti, tento návrh zákona podporuje.
Zároveň tento návrh zákona vyrieši ten zásadný problém, ktorý som spomínal pri voľbe prezidenta, a to je práve nemožnosť doručenia hlasovacích lístkov medzi prvým a druhým kolom, pretože takýto problém pri hlasovaní v zastupiteľských úradoch nenastane a občania žijúci v zahraničí by jednoducho mohli prísť voliť rovnako tak v prvom, ako aj v druhom kole voľby prezidenta. A ja som presvedčený o tom, že to naši občania už budúci rok pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky ocenia.
Vyriešme tento problém skôr, ako sa odhadom 350-tisíc občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí budú opäť cítiť ako už spomínaní občania druhej kategórie a vyriešme ho skôr, ako bude neskoro, pretože predpokladám, že všetky tie problémy, ktoré budú mať tí, ktorí sa chcú zúčastňovať na voľbách či už do Európskeho parlamentu alebo prezidenta, budú samozrejme tlmočiť aj verejne a budeme to my, poslanci Národnej rady, ktorí potom budeme musieť vysvetľovať, prečo sme im túto možnosť nedali ani v roku 2019, pretože už v roku 2014 sa mnohí z nich veľmi hlasno ozývali, avšak ich hlas doposiaľ nebol vypočutý. Takže dúfam, že dnes sa tak stan. A pevne verím, že v hlasovaní dnes o 17.00 hodine tento návrh podporí väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A ako som povedal, v druhom čítaní som pripravený na akékoľvek technické a legislatívne pripomienky, ktoré by tento proces ešte výrazne zjednodušili a sfunkčnili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.6.2018 14:05 - 14:10 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, milé kolegyne alebo milá kolegyňa, milí kolegovia, ďakujem veľmi pekne za možnosť predstaviť vám náš návrh zákona. Predstavím ho a následne by som sa rád, pán predsedajúci, prihlásil aj do rozpravy.
Cieľom návrhu zákona je umožniť občanom voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, vo voľbách do Európskeho parlamentu a voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ako aj v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a v referende na zastupiteľských a konzulárnych úradoch Slovenskej republiky v zahraničí. Ako to už býva zvykom pri týchto návrhoch zákona, spomíname okrem iného to, že moderné občianstvo sa odohráva v čoraz globalizovanejšom svete a také predpokladá aj možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. Účasť pri niektorých druhoch volieb, hovorím teda konkrétne najmä o voľbách do Európskeho parlamentu a pri referende, dosahuje v Slovenskej republike veľmi nízke percentuálne hodnoty, čo možno sčasti pripísať k tomu, že mnoho občanov Slovenskej republiky sa krátkodobo, ale aj dlhodobo zdržuje v zahraničí. Pracovné, rodinné a iné povinnosti, respektíve vzdialenosť im umožňuje cestovať na Slovensko za účelom uplatnenia svojho volebného práva, im neumožňuje, a preto predkladáme spomínaný návrh zákona.
Hoci sa mnohé európske a vnútroštátne témy bytostne dotýkajú aj občanov dlhodobo zdržiavajúcich sa v zahraničí, podľa súčasnej úpravy nemajú títo naši občania, s výnimkou volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a referenda, právo uplatniť si svoje volebné právo v zahraničí. Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a pri referende majú možnosť voliť poštou, čo aj mnohí využívajú, a tento trend je výrazne stúpajúci. Tento spôsob je však administratívne pomerne komplikovaný a niektorých občanov, najmä pri väčšom počte voličov v rodine, môže odrádzať od účasti napríklad aj v kombinácii s vedomím, že jeden hlas nemôže nič zmeniť.
V neposlednom rade dôležitou je aj otázka ceny poštovného. Len pre informáciu, pokiaľ ma pamäť neklame, tak napríklad z Bruselu, pokiaľ chcete poslať takýto list, tak hovoríme o, myslím, dvanástich eurách. Navyše tá finančná stránka veci má veľmi dôležitý účinok aj pri takej tej psychologickej bariére, pretože pokiaľ hovoríme o nejakej širšej rodine a musia poslať samostatne tieto hlasovacie lístky, tak to môže mať odradzujúci charakter. Ale k tomu sa konkrétne dostanem potom v rozprave.
Termín nadobudnutia účinnosti predloženého návrhu zákona je stanovený na 1. júla 2018, aby sa kompetentné orgány vedeli na novú úpravu pripraviť, aby nová úprava postihla aj budúcoročné prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu. Priznávame, že predložený návrh zákona má mierne negatívny, avšak podľa nášho názoru zanedbateľný vplyv na rozpočet verejnej správy. Cena práce členov okrskových volebných komisií na zastupiteľských a konzulárnych úradoch by bola tá cena práce, ktorá by musela byť zohľadnená v tomto prípade. Predložený návrh nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá negatívny vplyv sociálny, ako je aj hospodárenie obyvateľstva a nemá ani negatívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Domnievam sa v súvislosti s tým, čo sme tu toť nedávno schválili, že rozhodne nemá ani žiadny negatívny vplyv na rodinu.
A to najdôležitejšie, návrh zákona nielenže je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie, ale ich aj vhodne podľa nášho názoru dopĺňa. Konkrétne najmä článok 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v odseku 1 hovorí, že "občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do samosprávy vyšších územných celkov". Najmä tá prvá časť priamo a podľa nášho názoru veľmi úzko súvisí s predloženým návrhom zákona.
Zároveň tento zákon umožní naplniť viaceré formálne aj neformálne výzvy zo strany európskych inštitúcií a ich reprezentantov smerujúcim najmä k zvýšeniu účasti na voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá je v súčasnosti žalostne nízka, a ja si dovolím povedať, že až hanebná.
Pán predsedajúci, poprosím vás o otvorenie rozpravy.
Skryt prepis