Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20. 6. 2017 o 18:11 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 18:11 - 18:11 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja sa prostredníctvom rôznych charitatívnych projektov dlhodobo venujem okrem iného aj tejto oblasti a skutočne je niekedy až ťažko na duši počúvať príbehy s akými sa stretávajú klienti zariadenia, o ktorých hovorila vo svojom príspevku pani poslankyňa. Čiže som veľmi rád, že aj v rámci tejto vašej správy pán generálny prokurátor odznela táto téma. Považujem ju za veľmi dôležitá a tak ako povedal môj kolega Ondro Dostál venujme sa aj tým páchateľom podstatne viac ako sa venujeme, pretože zdá sa, že v tejto oblasti máme ešte pomerne veľké rezervy. Takže tu tak isto sa prikláňam ku kolegom a kolegyniam, ktoré vás prosili možno o nejaké dodatočné informácie na túto tému. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 9:53 - 9:54 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a najmä pánovi poslancovi Jurzycovi, že vecne, jasne a zrozumiteľne pomenoval, v čom je problém, s ktorým sa ja stretávam najmä v súvislosti s tým, že do dôchodku odchádza práve generácia mojich rodičov a niektorí veľmi citlivo vnímajú práve tieto skoky, ktoré nám tu jasne popísal. A preto by som rád počul možno aj od pána ministra, že či je nejaký problém s takýmto niečím, že by sme išli do dňového a nie do takéhoto skokového spôsobu vymeriavania dôchodkov, pretože ukazuje sa, že toto naozaj spôsobuje veľké napätie v spoločnosti a u niektorých až pocit krivdy. A myslím, že sme tu práve na to, aby sme takéto pocity zo spoločnosti odstraňovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

15. 6. 2017 18:00 - 18:02 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré sa konalo 15. júna 2017.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 147 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 147 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu generálneho riaditeľa RTVS hlasovalo, alebo teda 0 poslancov neodovzdalo hlasovanie lístky, to znamená, že všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 147 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 hlasovacie lístky neplatné a teda sa počítalo 144 hlasovacích lístkov, ktoré boli platné. Z platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili nasledovné výsledky. Budem čítať mená v poradí za, proti, zdržali sa hlasovania.
Peter Abrahám 0, 123, 21
Richard Dírer 0, 119, 25
Fedor Flašík 0, 126, 18
Václav Mika 53, 83, 8
Jaroslav Rezník 73,58,13
Michal Ruttkay 5, 115, 24
Zuzana Ťapáková 1, 124, 19
Stanislav Velitzky 0, 127, 17.
Na voľbu generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Keďže generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska nebol zvolený, vykonáva sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov na základe výsledkov tajného hlasovania, do opakovanej voľby postupujú títo kandidáti. Z uvedeného teda vyplýva, že sa bude konať druhé kolo voľby, do ktorého postupujú Václav Mika a Jaroslav Rezník. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 6. 2017 19:56 - 19:58 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Martin, ďakujem veľmi pekne za to, že sa takto usilovne pokúšaš bojovať proti krivdám socializmu. My s takouto krivdou bojujeme v Banskej Bystrici v obci Šalková, ktorá je dnes súčasťou, mestskou časťou a tam dokonca bolo aj platné referendum o tom, že sa chce odčleniť táto mestská časť od mesta, ale z rôznych dôvodov nebolo rešpektované a dnes táto krivda, ako ty hovoríš, je stále na programe dňa a v rôznych periódach sa nám rôznym spôsobom pripomína v našom meste, o to zvlášť, že teda Šalková je pomerne dôležitou časťou mesta kvôli umiestneniu napríklad skládky odpadu a tak ďalej. Má to určite aj svoje pozitíva, aj negatíva takéto odčlenenie. A som rád, že o tom diskutujeme tu na pôde Národnej rady. Takisto ako sme diskutovali napríklad na tému zlučovania obcí, lebo to je tiež téma sama o sebe a mňa úprimne mrzí, že tu máme 0, slovom nula poslancov vládnej koalície, snáď s výnimkou predsedajúceho, aby sme mohli možno aj o tejto téme trošičku intenzívnejšie podiskutovať, lebo sú to práve oni, ktorí majú možnosť stav, keď máme v päťmiliónovej krajine 2 900 obcí, zmeniť.
Ale nedá mi ešte nezareagovať na tie príklady zo zahraničia, ktoré si spomínal. Realita je ale totiž taká, že práve v tej Čiernej Hore a práve v tom Škótsku sa nevyhlásilo referendum skôr ako ten väčší celok. Tá Veľká Británia, centrálna vláda s tým nesúhlasila. V opačnom prípade by to bol problém s rešpektovaním takéhoto referenda, lebo podobné sa udialo na Kryme a vieme, vieme, aké emócie to vyvolalo, hoci teda porovnávať tieto referendá s tými obecnými asi nie je celkom správne, o to zvlášť, že to krymské sa udialo pod samopalmi neoznačených vojakov. Takže ja len na doplnenie, ako je to s týmito zahraničnými.
Ďakujem veľmi pekne za tento príspevok.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 13:53 - 13:53 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Jozef, tradične dobrý príspevok k téme a my v klube sme už niektorí poslanci na túto tému tiež hovorili a ak sa zhodneme a nedajbože, dnes o piatej prejde tento zákon opäť, ak sa na tom teda zhodneme, tak určite minimálne s mojou pomocou v tejto súvislosti počítaj, pretože keď už nie duch ústavy, tak možno aj samotná ústava bude týmto zákonom narušená a bolo by dobré, aby nám o tom povedali tí najkompetentnejší, a teda, a teda Ústavný súd Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

13. 6. 2017 13:45 - 13:47 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo a aj pánovi poslancovi Dostálovi za to, že zdôraznil práve toho ducha Ústavy Slovenskej republiky, lebo nie všetko, čo je v nej explicitne napísané, zároveň súvisí s duchom ústavy. A ten duch ústavy, ako sme spomínali v našich vystúpeniach, hovorí o určitom aktívnom a pasívnom volebnom práve, ale aj o tom, že mestá a obce, prepánakráľa, nemôže rok alebo takmer rok riadiť niekto, kto nemá demokratickú legitimitu. A toto je dôležité zdôrazniť v tejto diskusii a o to som radšej, že to bolo zdôraznené aj v tomto príspevku a ešte radšej budem, keď naozaj sa stotožníme s tými pripomienkami pána prezidenta a dnes o piatej tento nešťastný návrh zákona zvrátime.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 6. 2017 13:29 - 13:37 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň, ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som opätovne zaujal stanovisko k tomuto návrhu zákona, ktorý pán prezident vrátil s pomerne zásadnou pripomienkou. Po tom, ako sme zrušili druhé kolo voľby predsedov samosprávnych krajov niekoľko mesiacov pred voľbami, je toto ďalšia, a dovolím si povedať chuťovka, ktorá podľa nášho názoru ide do rozporu s dobrými úmyslami, pokiaľ ide o demokratické zriadenie štátu a to namieta nakoniec aj pán prezident a hovorí to úplne jednoznačne, takmer deväť mesiacov, pokiaľ by tento návrh zákona prešiel, by totižto samosprávy miest a obcí a teda starostovia obcí a mestských častí, primátori miest, obecné a miestne zastupiteľstvá, respektíve mestské zastupiteľstvá nebudú pracovať v kompletnom zložení, čo je v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou. A toto by sme si mali uvedomiť pri opätovnom schvaľovaní tohto návrhu zákona. Hlava štátu, pán prezident považuje takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho volebného práva i pasívneho volebného práva garantovaného čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky a som teda veľmi rád, že sa pán prezident stotožnil s argumentami, ktoré som tu uvádzal pri prvom, aj pri druhom čítaní v rámci tohto návrhu zákona.
Dovolím si teda odcitovať, keďže predpokladám, že väčšina kolegov si správu pána prezidenta pri navracaní tohto zákona do Národnej rady neprečítala, s akými konkrétnymi argumentami túto, alebo túto legislatívu pán prezident do Národnej rady vracia a chcem tak trošku v kútiku duše veriť, že niektorých koaličných poslancov to presvedčí o tom, že zákon, ktorý sa rozhodli prijať, je holý nezmysel.
Pán prezident teda navrhuje zo schváleného zákona vypustiť toto ustanovenie, ktoré som spomínal, z nasledovných dôvodov:
1. Účelom zákonov pracujúcich, pardon, upravujúcich podmienky výkonu volebného práva je ochrana základných práv zaručených v čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej teda budem hovoriť len o ústave, t. j. predovšetkým aktívneho volebného práva a pasívneho volebného práva, to už som spomínal. Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom právo voliť svojich zástupcov do voľbami kreovaných orgánov verejnej moci, čo je aktívne volebné právo a teda rozhodovať o personálnom, respektíve politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci, opäť raz čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava v čl. 30 ods. 4 garantuje možnosť alebo teda právo občanov vo vzťahu k voľbám do orgánov územnej samosprávy, aj cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce, mestskej časti, primátora mesta alebo funkcie poslanca obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva za rovnakých podmienok, čo je zase otázka pasívneho volebného práva. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákona o úpravách všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
A práve táto, vážené dámy, vážení páni, bude narušená schválenou legislatívou. Slobodná súťaž politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu, o čom, verím, v tomto pléne nie je najmenších pochybností.
2. Pán prezident namieta nasledovné: prechodné ustanovenie čl. 1 druhý bod § 219a schváleného zákona obmedzuje vyhlásenie volieb do orgánov územnej samosprávy v prebiehajúcom volebnom období, dátum 31. október 2017, čím vytvára situáciu, v ktorej by mohlo dôjsť k tomu, že obec, alebo keď chceme mestská časť alebo mesto, ktoré starostovi, primátorovi zanikol mandát po 31. októbri 2017, napríklad 1. novembra 2017, by zostala bez legitímneho orgánu územnej samosprávy po dobu, ktorá vysoko prekračuje všeobecný koncept, podľa ktorého za predošlej novej úpravy, právnej úpravy voľby do orgánov samosprávy obcí sa nevykonajú v posledných šiestich mesiacoch ich volebného obdobia. Hovorili by sme o takmer dvojnásobku tejto doby, čo je samozrejme v demokratických podmienkach neakceptovateľné.
Tretí dôvod, ktorý spomína pán prezident, je prekročenie tej doby šiestich mesiacov, ktorú tu spomíname a tá je významným zásahom do aktívneho volebného práva i pasívneho volebného práva občanov Slovenskej republiky, súčasne bráni bez rozumného a primeraného dôvodu v slobodnej súťaži politických síl, čiže to je tiež niečo, čo by nás prirodzene všetkých malo zaujímať. Napokon taká prechodná úprava, aby o obci, mestskej časti alebo meste rozhodovali namiesto riadne zvoleného orgánu územnej samosprávy zástupcovia starostu alebo primátora, alebo dokonca nevolení funkcionári, ktorí nedisponujú žiadnou demokratickou legitimitou, je opäť raz v rozpore s duchom Ústavy Slovenskej republiky. A preto som tu tretíkrát a tretíkrát vás prosím, aby ste sa nad tým, akú legislatívu vlastne schvaľujete, dôkladne zamysleli.
Štvrtý bod. Takto formulované prechodné ustanovenie je tiež v rozpore s § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných stanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu.
Piaty bod. Podľa čl. 6 zákona č. 180/2014, t. j. zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2014, okrem čl. 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2015 a čl. 5, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2016. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. však prechodné ustanovenia, zrušovacie ustanovenia, ktoré nadobudli účinnosť, nemožno novelizovať. To neplatí, ak v prechodných ustanoveniach ešte neuplynula lehota ustanovená na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti. Schválený zákon teda neupravuje otázku lehoty ustanovenej na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, preto sa plne použije prvá veta § 6 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z., ktorá, a to by som rád zdôraznil, bráni prijatiu časti schváleného zákona, konkrétne čl. 1, druhý bod § 219a. A toto je tiež jedna z dôležitých vecí, na ktorú by som tu rád ctené poslankyne a ctených poslancov upozornil.
Vzhľadom teda na tieto výhrady a pripomienky sa pán prezident rozhodol vrátiť tento návrh zákona na opätovné prerokovanie nám poslancom Národnej rady a vzhľadom na to, s akými vážnymi argumentami a pripomienkami sa na nás ako poslancov Národnej rady Slovenskej republiky obrátil, chcem veriť tomu, že sa opätovne zamyslíme dnes o 17. hodine nad tým, že takýto nezmyselný zákon nikdy nemal nadobudnúť platnosť alebo teda účinnosť a dúfam, že ju ani 1. júla tohto roku nenadobudne, a preto všetkých prizorných poslancov v tejto Národnej rade prosím, aby sa nad tým opätovne zamysleli, za čo vám vopred veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

18. 5. 2017 17:34 - 17:35 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 507). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 18. 5. 2017 15:16 - 15:17 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil osloviť pána ministra Árpáda Érseka v zmysle teda zákona, alebo teda čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov, si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci medzinárodnej osobnej železničnej dopravy, a to konkrétne na trase Zvolen - Budapešť.
Kedysi existujúce spojenie na trase Zvolen - Budapešť bolo zrušené z dôvodu údajnej nedostatočnej vyťaženosti a malého záujmu občanov. Avšak podľa informácií medializovaných začiatkom marca tohto roku zvažujete možnosť obnovenia medzinárodnej osobnej železničnej prepravy na tejto trase. V záujme podpory cezhraničného turizmu a mobility v regióne sa vás chcem opýtať nasledovné tri otázky.
Je možnosť vytvorenia spojenia na trase Zvolen - Budapešť v rámci medzinárodnej osobnej vlakovej prepravy stále aktuálna?
Ak áno, a to je už druhá otázka, v akom časovom horizonte ho možno očakávať?
A tretia otázka. V prípade, že možnou prekážkou zavedenia by mohli byť obavy z nedostatočného využitia vlakového spojenia, uvažujete aj o rozšírení daného spojenia v zmysle Krakov - Zvolen - Budapešť, a teda aj s miestami, ako sú Banská Bystrica a Žilina?
Vopred vám veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 5. 2017 9:43 - 9:52 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Vážený pán minister, milé dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Dovolím si svoj krátky príspevok k tomu, čo odznelo na tému akejsi reflexie našej zahraničnej a európskej politiky v roku 2016 a perspektívy v roku 2017.
Rád by som začal môj krátky príspevok poďakovaním, poďakovaním, rovnako ako spomínal môj predrečník pán predseda eurovýboru Blaha, našim kolegom v Národnej rade Slovenskej republiky za ich aktívnu prácu a pomoc pri budovaní medziparlamentnej diplomacie. Sám som sa zúčastnil viacerých podujatí, ktoré spoluorganizovali, a musím povedať, že bolo veľmi príjemné vypočuť si, ako nás naši zahraniční partneri chvália za úspešnú organizáciu. Rovnako príjemné je počúvať tieto slová chvály aj dnes. V podstate som sa nestretol s veľvyslancom alebo veľvyslankyňou, prípadne našimi kolegami v zahraničí, ktorí by nezačali náš spoločný rozhovor tým, že oceňujú náš príspevok do predsedníctva a jeho úspešné organizačné zvládnutie. Čiže toto aj za opozíciu by som veľmi rád zdôraznil a poďakoval sa rovnako tak Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj ministerstvu zahraničných vecí, európskych záležitostí a ďalším ministerstvám za úspešné zorganizovanie nášho predsedníctva a jeho veľmi dobré zvládnutie najmä po organizačnej stránke.
Nastolil som si tu niekoľko otvorených otázok, ktoré by som rád pánovi ministrovi položil. My sme nakoniec už o mnohých z nich diskutovali aj na iných fórach a bol by som rád, teda keby v rámci akéhosi odpočtu v roku 2016 odzneli aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky a poprosil by som teda pána ministra o krátke vyjadrenie k nim.
Začal by som možno témou spoločnej bezpečnostnej politiky, obzvlášť teda pokiaľ ide o novinky, ktoré priniesol varšavský summit Severoatlantickej aliancie, kedy sa Európska únia a Severoatlantická aliancia bezprecedentne zblížili a okrem iného teda najmä v súvislosti s neskorším zvolením prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa sa začalo hovoriť jednak o spolupráci medzi Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou a na druhej strane o budovaní niečoho, čo novinári označili ako európsku armádu. Takže tu by som možno poprosil pána ministra, keby vyjasnil, aká je vlastne pozícia Slovenskej republiky v tejto súvislosti. A možno ešte jedna prosba v súvislosti s varšavským summitom a neskôr, samozrejme, aj prezidentskými voľbami v Spojených štátoch amerických. Možno krátka reflexia, ako si Slovenská republika plní svoju domácu úlohu, pokiaľ ide o naše záväzky v Severoatlantickej aliancii, najmä pokiaľ ide o financovanie našich ozbrojených síl a naše príspevky do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, či už v rámci Severoatlantickej aliancie, alebo v širšom kontexte aj v európskych integračných procesoch.
Tak isto by som sa rád pána ministra opýtal, ako teraz s odstupom času hodnotí svoju kandidatúru na generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie. Niečo už bolo povedané v jeho úvodnom príhovore, ale predsa len nedá mi nespomenúť aj to, že sa v kuloároch hovorí o tom, že nás – a teda konkrétne pána ministra, ale myslím nás ako Slovenskú republiku – nepodporili naši spojenci zo Spojených štátov amerických a Veľkej Británie a, naopak, tí, na ktorých sme spoliehali a to bola práve Ruská federácia v podobe veta, keďže sme verili, že sa dodrží regionálny princíp, nás veľmi v tejto súvislosti nepodržali. Čiže možno moja otázka znie, aké z toho vyplýva pre nás ponaučenie, prípadne aké ďalšie ambície má pán minister v súvislosti s medzinárodnou diplomaciou.
K otázkam slovenského predsedníctva v rámci Rady Európskej únie by som možno spomenul niekoľko takých základných, nazvime to, konštruktívnych kritík, ktoré sme z opozície tlmočili bezprostredne pred skončením predsedníctva, a tiež by som ocenil od pána ministra, ak by k niektorým z nich zaujal stanovisko. Dali sme si cieľ priblížiť Európsku úniu bližšie k občanom. Tu by som sa rád opýtal pána ministra, do akej miery sa toto podarilo, najmä pokiaľ ide o občiansku spoločnosť, prípadne pokiaľ ide o nepolitické kruhy v Slovenskej republike, ktoré neboli bezprostredne do predsedníctva zainteresované.
Potom by som sa rád opýtal, do akej miery sa podarilo naplniť tú ideu, ktorú sme mali v súvislosti s bratislavským procesom a nastolením akejsi vízie o budúcej Európe, niečo, čo nazývame bratislavským procesom. Jedná sa mi najmä o to, že až po našom predsedníctve, teda podľa môjho názoru trošku netradične, prišla Európska komisia so scenármi o budúcom vývoji Európskej únie a ja osobne som mal takú predstavu a také očakávania, že sme to mohli byť práve my, kto by takéto scenáre nastolil. Nakoniec, povedzme si úprimne, tieto scenáre nie sú niečím novým a v podstate v rôznych podobách sa viac alebo menej intenzívne objavovali od prijatia maastrichtskej zmluvy. A trošičku mi chýbalo, že s touto iniciatívou neprišli členské štáty a konkrétne možno predsedajúca krajina. Keď už nie Slovenská republika priamo, tak možno v rámci bratislavského procesu Malta v spolupráci so Slovenskou republikou. Ako som povedal, bolo pre mňa trošku zvláštne, že s takýmito scenármi prišla Európska komisia.
Tak isto kriticky, hovorím to ako človek prichádzajúci z regiónov, sme vnímali to, že sa takmer celé predsedníctvo odohralo najmä v Bratislave. Je mi jasné, že to súvisí najmä s bezpečnostnými opatreniami alebo s otázkou financovania samotného predsedníctva, ale z tých takmer 200 udalostí, o ktorých hovoril pán minister, a 300 sprievodných podujatí, ktoré spomínal, verím tomu, že sme mohli viaceré dostať do regiónov. Prinajmenšom teda do Košíc, kde máme k dispozícii aj medzinárodné letisko, možno si trúfam povedať aj do Banskej Bystrice a niektorých ďalších krajských miest, ktoré dlhodobo spolupracujú aj v oblasti zahraničnej politiky a európskej politiky. Hovorím to aj v tej súvislosti, že je známe, že sme časť finančných prostriedkov na predsedníctvo nevyužili. Takže tu je moja otázka, či možno by nebolo lepšie tie prostriedky predsa len využiť a priblížiť Európsku úniu aj do regiónov. Toto je už, samozrejme, otázka minulá, ale skôr ju chápem ako niečo, čo by mohlo pomôcť v ponaučení do budúcnosti, pokiaľ by sme nejaké podobné podujatia mali možnosť zorganizovať.
No a v neposlednom rade by som sa rád opýtal na dve také pálčivé otázky. Nášho predsedníctva sa, bohužiaľ, tiež dotkol tieň klientelizmu, tak ako sme na to na Slovensku zvyknutí, čo nás v opozícii mimoriadne zarmútilo. Bol som na viacerých stretnutiach s pánom ministrom, kde veľmi aktívne vysvetľoval celú situáciu, a tu chcem oceniť, že skutočne nie sme zvyknutí od ministrov našej vlády, že sa takto otvorene a čelom postavia k problému, ktorý vznikol. Takže aj tu by som sa rád opýtal pána ministra, ako teraz s odstupom času hodnotí celú situáciu a do akej miery toto malo dosah napríklad na to pozitívne renomé nášho predsedníctva. Možno ani nie tak smerom navonok, ale najmä smerom dovnútra v rámci Slovenskej republiky.
No a tá druhá pálčivá téma, to je to, čo nás čaká v roku 2017, čo už spomínal aj pán minister, a to bude otázka brexitu. V tejto súvislosti je tu na stole predovšetkým akási koordinácia, ktorú dnes zastrešuje práve ministerstvo zahraničných vecí, celého procesu. Takže moja otázka na pána ministra je, ako by sme my tu v Národnej rade Slovenskej republiky mohli pomôcť s týmito procesmi a do akej miery by sme mohli byť aj my súčinní tak, aby sme v maximálnej možnej miere ochránili záujmy našich občanov vo Veľkej Británii a našich záujmov v rámci európskych spoločenstiev. Do istej miery to tak trošku súvisí aj s agentúrou EMA, o ktorú sme prejavili záujem. Takže možno toto je taký dovetok ešte k môjmu vystúpeniu, ak by nám pán minister mohol priblížiť, v akom štádiu sa momentálne nachádza naše uchádzanie sa o túto európsku agentúru.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis