Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

6.12.2018 o 15:10 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 6.12.2018 15:10 - 15:12 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som i ja pridal ešte niekoľko interpelácií. Urobím to tak, že prečítam len tú jednu hlavnú, ktorá súvisí s pánom premiérom Petrom Pellegrinim vo veci opatrení v prípade brexitu, s dohodou a bez dohody, teda tak ako ste mali možnosť si ich vypočuť aj počas hodiny otázok. To znamená, budem interpelovať tých ministrov, ktorí počas hodiny otázok neboli vyžrebovaní v poradí, aby mohli odpovedať. Takže ak dovolíte, začnem teda pánom premiérom.
Vážený pán premiér, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci opatrení v prípade brexitu s dohodu a bez dohody.
Dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad na Slovenskú republiku v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, a to, po prvé, bez dohody a taktiež v prípade druhého scenára s aktuálnou dohodou? A tak isto ako sa na tieto dva scenáre pripravujete, aké kroky konkrétne plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variant opatrení?
Za to pánovi premiéru už vopred ďakujem a v podobnom znení teda pôjdu interpelácie aj na ostatných ministrov, ktorých som si dnes nemal možnosť vypočuť, ako som už avizoval.
Mám tu ešte ale jednu interpeláciu, ak dovolíte, konkrétne na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka vo veci informácie o počte členov diplomatickej misie a pracovníkov konzulárnych úradov Slovenskej republiky v Ruskej federácii a vice versa. V zásade sa jedná o to, že by som rád interpeloval pána ministra s otázkou, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárneho úradu Slovenskej republiky v Ruskej federácii a, naopak, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárnych úradov Ruskej federácie na Slovensku.
Za jeho odpovede mu touto cestou vopred veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 6.12.2018 14:42 - 14:42 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. My sme teda zodpovedali tú otázku bez toho, že by pán predsedajúci ju prečítal. Ona je v zásade totožná, takže preto pani ministerka na ňu začala hneď odpovedať. Ja by som len chcel sa poďakovať hlavne za to, že ste vyzdvihli aj tie benefity, ktoré by mohli z toho mohli plynúť, lebo aj holandská strana o nich hovorila. A u nás sa o nich diskutuje minimálne. Naposledy nám to na euro výbore spomínal pán premiér Pellegrini, že nejaké sú, takže som rád, že vaše ministerstvo boli konkrétne spomenuté. Viem si predstaviť, že aj ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny by mohli byť tiež nejaké konkrétnejšie spomenuté, ale ja to potom prípadne rozdiskutujem aj s pánom ministrom. Takže vrátim sa k týmto otázkam, keď budeme mať naisto, ktorý z týchto scenárov platí, to znamená, pravdepodobne na februárovej schôdzi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 6.12.2018 14:38 - 14:38 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani ministerka, aj sprostredkovane pánovi ministrovi, za vašu odpoveď. Tá ďalšia v rovnakom znení ide na vás. Dovolil som si dať tieto otázky v podstate všetkým členom vlády Slovenskej republiky a bol som inšpirovaný nedávnym seminárom na ministerstve zahraničných vecí, kde nám podobné pozície prezentovali v súvislosti s prípravou Holandska na brexit a mal som dojem, že teda Holandsko berie túto vec mimoriadne vážne. Takže preto som skúsil zistiť ako sme na tom na našich rezortoch. Viem, že existuje aj na ministerstve zahraničia taká tá medzirezortná komisia, ktorá to rieši, takže možno rád si vypočujem aj odpoveď ohľadom kultúry a potom prípadne životného prostredia, niektorých ďalších. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2018 11:06 - 11:07 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja na to trošičku nadviažem. Veľmi vítam, že máme možnosť vypočuť si pána Radka Vondráčka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ale zároveň by som chcel dať vedeniu Národnej rady do pozornosti, že budúci rok oslavujeme 15. výročie nášho vstupu do Severoatlantickej aliancie a do Európskej únie, takže by som uvítal, ak by sme prípadne pozvali čelných predstaviteľov týchto inštitúcií s podobným príhovorom na pôdu Národnej rady. Osobne by som bol najradšej, keby takéto pozvanie prijal Jens Stoltenberg, prípadne Donald Tusk. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 5.12.2018 17:35 - 17:50 hod.

Martin Klus
Prepáčte, že do toho vstupujem. V tejto chvíli ale je zbytočné hlasovať o tomto bode programu, keďže neprešiel ten predchádzajúci. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 12:16 - 12:17 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne všetkým vystupujúcim v tejto rozprave a takisto aj za faktické poznámky, v ktorých sa už viaceré veci vyjasnili alebo možno nejakým spôsobom doplnili, to, čo sme predstavili ako náš návrh na zmenu okrem iného aj Ústavy Slovenskej republiky. Rád by som zdôraznil, že práve tá historická pamäť je to, čo nás viedlo k návrhu tohto zákona, ale aj riziko, ktoré prichádza s blížiacimi sa či už výročiami, alebo zmenami na poste prezidenta Slovenskej republiky. Tu by som ale rád zdôraznil, že tento zákon nebol v žiadnom prípade mienený proti namiereniu inštitútu prezidenta a už vôbec nie voči akémukoľvek konkrétnemu prezidentovi, resp. budúcemu prezidentovi Slovenskej republiky. O to viac dúfam, že ako v istom slova zmysle nadpolitický návrh je tento všeobecne akceptovateľný celou snemovňou, a verím, že v hlasovaní o sedemnástej hodine nás kolegovia vládnej koalície milo prekvapia a všetky naše skeptické reči o tom, ako to tu funguje medzi opozíciou a koalíciou, pošlú na istý čas do zabudnutia. Obzvlášť pripomínam kolegom z MOST-u – HÍD ich hlasovanie v roku 2013.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 11:57 - 11:59 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Tak isto by som sa rád poďakoval kolegovi Petrovi Osuskému za toto vystúpenie. V podstate veľmi jasne doplnil aj o tú historickú skúsenosť a historickú pamäť to, čo som hovoril, keď som predstavoval náš návrh zákona, a tak isto som mu vďačný aj za tú vsuvku o problematickom spolunažívaní opozície a koalície v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja som tušil, že je to zlé, keď som sa tejto téme venoval teoreticky ako politológ, ale že je to až také zlé, ako je to v praxi, keď už tu sedím medzi vami ako poslanec Národnej rady, to som nepredpokladal. Napriek tomu na rozdiel od kolegu Petra Osuského ja som ešte stále tak trošku optimista a prihováram sa týmto aj tu, myslím, jednému sediacemu poslancovi strany MOST – HÍD, ktorá v roku 2013 za presne tento istý návrh zákona zahlasovala. Na tom návrhu zákona sa toho veľa nezmenilo, aj tá dôvodová správa je v zásade rovnaká. Akurát, že sa zmenili politické pomery. A to by som rád zdôraznil, že práve toto je to, čo mne úprimne vadí na farizejstve niektorých koaličných strán.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:49 - 10:49 hod.

Martin Klus
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:41 - 10:47 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže ďakujem veľmi pekne. Opäť sa vám dovoľujem prihovoriť, milé dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ale tentoraz trošku z iného súdka. My sme už predstavili tento náš návrh v minulosti, konkrétne jeho nositeľom bol môj kolega Peter Osuský, a dnes sme ho otvorili z viacerých dôvodov. Hovoríme o možnosti vypustiť oprávnenie prezidenta Slovenskej republiky udeľovať amnestiu z Ústavy Slovenskej republiky a tým pádom by sme ponechali prezidentovi oprávnenie udeľovať len individuálnu milosť, ktoré zostáva naším návrhom zachované.
Čo nás k tomuto viedlo? Inštitút amnestie má pôvod v monarchistickom usporiadaní európskych štátov v minulých storočiach a bolo to výsadné právo panovníka v demokratických podmienkach, už ale takúto možnosť skôr sprevádzajú kritické hlasy. No a máme aj v histórii Československa alebo napríklad susednej Českej republiky hneď viacero príkladov, kedy sa práve plošná amnestia zneužila, prípadne spreneverila účelu, pre ktorý bola zrealizovaná. Potvrdzuje práve túto kritiku aj to, alebo tá skutočnosť, že miera a rozsah, v akom hlavy štátov v našom geopolitickom priestore využívali možnosť udeľovať amnestiu, boli priamo úmerne a rozsiahle celospoločensky kritizované a pochopiteľne na to bolo hneď niekoľko zásadných dôvodov.
Amnestia je dlhodobo a všeobecne vnímaná – a to by som rád zdôraznil – ako zneuctenie obetí trestnej činnosti a vystavovanie slušných občanov možnej recidíve amnestovaných osôb. Amnestia ako plošný zásah exekutívy do rozhodnutí nezávislých súdov – a to je tak isto veľmi dôležité – devalvuje prácu orgánov činných v trestnom konaní a význam práce samotných súdov. Na nezastupiteľnej úlohe štátu na úseku zabezpečovania verejného poriadku sa v zásade zhodujú všetky štátnopolitické koncepcie a to od tých najliberálnejších, ktoré chápu úlohu štátu v minimálnej možnej rovine, hovoria o tzv. minimálnom štáte, až po tie najsocialistickejšie, dokonca komunistické, ktoré zase chápu štát ako veľmi široký a veľmi veľký subjekt, ktorý má rozhodovať o mnohých častiach spoločnosti alebo mnohých oblastiach spoločnosti, čiže tam tá zhoda existuje naprieč pravo-ľavé politické spektrum a to vrátane, ja by som ešte spomenul, aj konzervatívnych prúdov. Ale odôvodňovanie akejkoľvek amnestie nedostatkom priestorových kapacít, ktoré sa často, bohužiaľ, deje, je neospravedlniteľné a takúto situáciu možno vnímať podľa nášho názoru aj ako zlyhanie základných povinností štátu, lebo aj s takouto argumentáciou sme sa, bohužiaľ, v minulosti stretli, ale aj v súčasnosti takúto argumentáciu niektorí využívajú na zdôvodnenie podľa nášho názoru nezdôvodniteľného.
Tak isto je veľmi dôležité si uvedomiť ďalšiu dôležitú vec, a teda že súčasná konštrukcia amnestie, ako ju máme nastavenú v Ústave Slovenskej republiky, vzhľadom na jej plošnosť vytvára priestor pre zakrytie niekedy možno cieleného individuálneho omilostenia jednej alebo viacerých konkrétnych osôb, samozrejme, pod pláštikom hromadnej amnestie. Toto považujeme za pomerne vysoké riziko, ktoré je nevyhnutné touto novelou odstrániť.
Je potrebné v tejto súvislosti tiež poukázať na to, že súčasná úprava, tak ako je nastavená, nedokáže zabrániť amnestovaniu zločincov odsúdených za tie najťažšie zločiny, čo je ďalším vážnym problémom, o ktorom je dôležité tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky hovoriť. Skutočnosť, že počas existencie Slovenskej republiky nedošlo k využitiu inštitútu amnestie v takom meradle, ktoré by znamenalo zvýšenie ohrozenia bezpečnosti občanov, neznamená, že takáto situácia nemôže nastať. My sa domnievame, že môže nastať v podstate kedykoľvek, nielen pri zvolení novej hlavy štát, ako to bývalo zvykom, alebo pri odchode starej hlavy štátu, ale napríklad aj pri rôznych výročiach, ako to býva zvykom najmä v našom geopolitickom priestore strednej Európy. Napríklad budúci rok máme 30. výročie boja za slobodu a demokraciu, 17. novembra, máme 15. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie a možno niekto nájde zdôvodnenie aj pri desiatom výročí vstupu Slovenska do európskej menovej únie. Čiže tých výročí aj tento rok, aj budúci rok bolo dostatok a môžu byť takýmto spôsobom využité alebo dokonca zneužité, obzvlášť pokiaľ ide o nejakú budúcu hlavu štátu, ktorú dnes ťažko, ťažko predpokladať.
Predložený návrh rešpektuje potrebu ústavného nástroja na odstránenie tvrdosti zákona, to by som rád zdôraznil, kedy formálne uplatňovanie právnych predpisov nedokáže v ľudskej rovine zohľadniť konkrétne špecifiká jednotlivých prípadov a z uvedeného dôvodu sa týmto predloženým poslaneckým návrhom naďalej ponecháva v ústave inštitút individuálnej milosti. Tá má v rámci oprávnení hlavy štátu, a to aj napriek určitým rizikám, podľa nášho názoru legitímne miesto.
Samozrejme, návrh ústavného zákona je v súlade s inými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak bude potrebné, viac potom poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 10:38 - 10:40 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže len veľmi stručne. Ďakujem pekne, páni. Skutočne ste trafili klinec po hlavičke aj s tými regionálnymi politikmi, to sa plne stotožňujem, asi nie je úplne v poriadku, že viac ako polovica poslancov Národnej rady Slovenskej republiky má trvalý pobyt alebo trvale žije v Bratislave, to rozhodne nie je reprezentatívne, ale to je téma sama osebe a aj o tom, že tento volebný zákon, ktorý na Slovensku máme, možno potrebuje ešte trošičku viac úprav ako len túto, ktorú tu dnes predstavujeme. Táto maličkosť, ktorú sme dnes predstavili, môže do istej miery zmeniť tieto pomery a ja tvrdím, že určite k lepšiemu.
A tu sa prihováram osobitne ku kolegom zo strany SMER – sociálna demokracia, vaša politická budúcnosť je vo veľkej miere závislá od toho, či dnes tento návrh zákona prejde, pretože ak by sa tak stalo, tak aj vaše šance prekrúžkovať sa v budúcnosť práve na kandidátke strany SMER-u sociálna demokracia sú výrazne vyššie, ako sú v súčasnosti, takže verím tomu, že aj pre vás tento návrh zákona môže byť zaujímavý.
No a ešte, Martin, reakcia na teba, no ono je to tak, že keby sme mali absolútny krúžok tam potom – najmä pri menších stranách – prechádzame do rizika, že sa opäť dostanú do parlamentu len tie najznámejšie osobnosti, častokrát sú to, nechcem tým nič devalvovať alebo spochybňovať, rôzni športovci alebo herci a tak ďalej, máme aj takúto skúsenosť z Národnej rady Slovenskej republiky a potom obsaditeľnosť, ako už bolo spomínané, niektorých výborov by bola trošičku problematickejšia. Preto sme tam prišli s týmto kompromisným návrhom, aby teda tu bola zachovaná aspoň tá 0,2-percentná hranica. Ale je to otázka na diskusiu. Dnes sme ju otvorili a verím tomu, že v nej môžme do budúcnosti pokračovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis