Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.12.2017 o 16:36 hod.

doc. PhDr. PhD. MBA

Martin Klus

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 2.2.2018 11:04 - 11:05 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pekný deň prajem všetkým. Pani ministerka, ak dovolíte, ja len dve také jednoduché otázky.
Spomínali ste, že podobný protokol máme podpísaný už s Čiernou Horou, predpokladám, že podobné protokoly budú nasledovať. Takže som sa chcel spýtať, či už je v príprave nejaká ďalšia podobná aktivita, a keď, tak s ktorými krajinami. Obzvlášť ma zaujíma otázka Ukrajiny v tejto súvislosti. A možno taká dodatočná otázka, keď ste spomínali, že to súvisí s naším vstupom do Európskej únie a že máme túto povinnosť upravovať takto vzťahy s tretími krajinami, prečo sa to deje po štrnástich rokoch? Čo tomu doposiaľ bránilo?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2018 10:34 - 10:35 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Toto nie je téma, ku ktorej by som sa ja často vyjadroval, predsa len na sociálne veci máme lepších odborníkov v našom poslaneckom klube, ale nedá mi, aby som nezareagoval, a som veľmi rád, že tu máme aj pani ministerku spravodlivosti.
Na mňa sa často obracajú najmä otcovia, priznávam, ale aj matky, ktoré vnímajú otázku výživného tak trošku aj v inej súvislosti, a to je otázka možnosti starostlivosti o deti. A naše súdy, bohužiaľ, v tomto smere konajú celkom rozdielnym spôsobom, pokiaľ ide o výživné, z otcov primárne si urobili prasiatka, ktoré platia, ale potom, keď ide o to, aby sa títo otcovia mohli spolupodieľať na výchove detí, tam už sme niekde úplne inde. A máme skúsenosti, kedy sa o maloletých deťoch na našich súdoch rozhoduje niekoľko rokov. Zatiaľ čo tí otcovia mnohí poctivo platia, nemajú žiadny dosah na výchovu svojich detí.
Čiže aj toto je téma, ktorú by sme s touto témou, ktorú ste podľa mňa veľmi správne vniesli na pôdu parlamentu, mali spájať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 1.2.2018 14:31 - 14:32 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Sú mi dobre známe tieto fakty, lebo sám na viacerých týchto podujatiach spoluparticipujem, za čo chcem poďakovať ministerstvu zahraničných vecí. Preto len mi nedá neopýtať sa, na vláde sa náhodou nediskutovalo možno aj o nejakých iných ako tzv. mäkkých riešeniach zlepšenia účasti, napríklad zmena volebného systému alebo zmena napríklad možnosti hlasovať zo zahraničia? Máme v zahraničí 350-tisíc občanov, možno toto by mohlo takisto trošku pomôcť. Boli takéto otázky už otvorené vo vláde?
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 17:10 - 17:19 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za slovo. Budem sa snažiť byť stručný v maximálnej možnej miere. Každopádne mám to šťastie, že keď vystupujem v rozprave, tak prevažná väčšina príspevkov má veľmi konštruktívny a argumentačný charakter, za čo sa chcem poďakovať najmä kolegom z koalície. A poďme teda pekne po poriadku k tým veciam, ktoré tu boli spomenuté a na ktoré mám potrebu zareagovať ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Začnem kolegom Rišom Vašečkom, ktorý spomínal prípadnú jednokolovú voľbu prezidenta. Áno, aj toto bola téma, ktorú sme otvorili v decembri minulého roku, respektíve počas druhého čítania návrhu o zrušení druhého kola, respektíve pri navrátení tohto zákona prezidentom. Vtedy sa mi vaši kolegovia najmä zo SMER-u svätosväte prisahali, že sa to určite nebude týkať prezidenta Slovenskej republiky. Po tom, ako váš pán predseda ohlásil, že nebude kandidovať na prezidenta, začínam tomu čoraz viacej veriť a verím, že zachováme dvojkolovú voľbu prezidenta aj do budúcnosti a že v tomto prípade nebudeme robiť politický kalkul bez ohľadu na to, kto by mal byť kandidátom, predpokladám a verím, proti súčasnému prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi.
Idem postupne k pánovi poslancovi Čížovi. On hovoril o tom, že máme tu rôzne krajiny, a to spomínala aj pani poslankyňa Laššáková, s rôznymi politickými systémami. Áno, je to pravda. O tom by sme tu mohli viesť siahodlhé debaty v tomto parlamente, len treba povedať, že v týchto krajinách máme aj iný systém politických strán, ktorý zase vyplýva z iného volebného systému. Poučme sa, ak máme pocit, že v týchto krajinách niečo funguje lepšie, skúsme možno vymyslieť nejaký iný typ, ktorý by mohol byť prijateľný aj pre Slovenskú republiku. Ja vychádzam z reálií, ktoré sme tu na Slovensku ešte donedávna mali a ktoré podľa nášho názoru priniesli podstatne viac pozitívneho ako negatívneho, a teda hovorím o znovuzavedení druhého kola voľby županov a rozšírenie na voľbu starostov a primátorov.
Pán poslanec Číž hovoril o tom, že je pripravený na diskusiu o tom, že by sme mohli debatovať napríklad o väčších mestách, obciach, kde by táto dvojkolová voľba mohla mať zmysel, alebo že by táto dvojkolová voľba mohla mať zmysel pri viac ako 20-percentnej účasti. Považujem to za hodenú rukavicu a dúfam teda, že poslanecký klub SMER-u príde s takýmto návrhom zákona. Bavme sa o tom, že napríklad mestá nad 20- alebo 40-tisíc obyvateľov by mohli mať dvojkolovú voľbu, v rámci akejsi pomyselnej salámovej metódy môžme to skúsiť, uvidíme, že to tak bude lepšie, a potom to prípadne rozšírime na ostatné mestá a obce. Takže teraz je pomyselná lopta na vašej strane ihriska. Tomu bude rozumieť najmä pán kolega Galis. Takže verím, že v takomto prípade nájdeme zhodu naprieč celým politickým spektrom.
Pokiaľ ide o tú 20-percentnú účasť, no máme tu prvú lastovičku, v posledných voľbách do vyšších územných celkov sme mali takmer 30-percentnú účasť a v Banskej Bystrici to bolo viac ako 40 %, konkrétne v meste Banská Bystrica to bolo nad 50 %, čo je historický rekord, pokiaľ ide o vyššie územné celky. Verím, že to je trend a obzvlášť v roku 2022, keď budeme mať spojené voľby do miest a obcí a zároveň vyšších územných celkov, tak tá účasť bude výrazne vyššia. A vtedy už tá legitimita, ako hovoril pán poslanec Číž, bude úplne iná a, verím, opodstatnená pre znovuzavedenie dvojkolovej voľby. Čiže opäť veľký priestor pre váš poslanecký klub a budem sa tešiť, keď s takýmto návrhom zákona prídete.
V tejto súvislosti možno ešte reakcia na to vystúpenie, ktoré mal dodatočne, a teda že takéto niečo nemáte vo svojich volebných programoch. Mal, predpokladám, na mysli koalíciu, to znamená strany SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a MOST – HÍD. To rešpektujem a beriem tento argument, ale rovnako ste nemali vo svojich volebných programoch aj to, že chcete zrušiť dvojkolovú voľbu županov a urobili ste to a urobili ste to, s výnimkou MOST-u, súhlasím, a urobili ste to, pretože vám to v tej chvíli malo vyhovovať. V prípade MOST-u je to ale trošičku iné, pretože dvojkolová voľba, a to už som spomínal dávnejšie, sa zavádzala práve preto, aby sme nemali maďarských županov. Takže u vás som povedal, že to rešpektujem a oceňujem, že ste aj vy v tomto smere konzistentní.
Spomínali sa tu prieskumy verejnej mienky. Áno, napríklad ja som obeťou takéhoto niečoho. Nechcem sa dávať do pozície obete, ale som presvedčený o tom, že ak by sme v Banskej Bystrici nemuseli postupovať podľa prieskumu verejnej mienky, tak by tie výsledky vyzerali celkom inak. Napriek tomu sme to urobili, pretože bolo dané čestné slovo, tak ako čestné slovo dali naši zvolení župani, že z parlamentu odchádzajú. My sme dali čestné slovo, že nebude viac demokratických kandidátov, aby sme netrieštili hlasy. Aj o tom bola tá dnešná diskusia v rámci tohto návrhu zákona.
Ak by sme mali dvojkolovú voľbu, nikto z nás by sa nemusel riadiť prieskumami verejnej mienky, ktoré, povedzme si celkom úprimne, žalostne zlyhali. Zoberme si kolegu Rašiho. Myslíte si, že si myslel ešte v deň volieb, že to bude také, aké to nakoniec bolo? Alebo pán kolega Chudík tak isto. Ako hovorili prieskumy, že dopadne v Prešovskom samosprávnom kraji? V Žiline to bolo trošičku iné, takisto v Trnave a v niektorých ďalších, ale povedzme si celkom úprimne, žiadna agentúra ani len náhodou netrafila tie prieskumy tak, ako to nakoniec celé dopadlo. Aj preto je dôležitá dvojkolová voľba, a preto sa prihováram za jej znovuzavedenie na úrovni vyšších územných celkov, ale aj miest a obcí.
Áno, mala by to byť neideologická diskusia. Oceňujem aj toto, že ste spomenuli, pán poslanec Farkašovský, a mali by sme otvoriť celospoločenskú diskusiu o tom, aká by mala byť budúcnosť vyšších územných celkov. V tejto súvislosti dávam do vašej pozornosti, že my sme to urobili v stredu minulý týždeň, keď pán kolega Beblavý hovoril o tom, že treba zrušiť vyššie územné celky. Navrhol veľmi zaujímavú sériu zákonov. My sme povedali, debatujme o tom deň po voľbách. Takže pár dní po voľbách sme túto diskusiu otvorili. Okrem iného s Viktorom Nižňanským, ktorý je tvorcom súčasného modelu vyšších územných celkov. Hovorili sme so zvolenými županmi, či sú pripravení na to byť poslední župani.
Pozývam aj vás, kolegovia z koalície, zapojte sa do tejto diskusie! Asi sa zhodneme na tom, že súčasný model ôsmich vyšších územných celkov s tými kompetenciami, ktoré majú, nie je ideálny. Hľadajme nejaký lepší spôsob, či už sa máme vrátiť k pôvodnej myšlienke prirodzených šestnástich regiónov, dvanástich regiónov, troch regiónov, ktoré spomína pán premiér, alebo ideme do municipalizácie Slovenska, a na ne presuňme potom nejaké kompetencie na nové municípiá a tak, ako to robili Fíni alebo Dáni. To všetko sú otvorené otázky. A ja iba uvítam, keď ich budeme riešiť.
Momentálne však máme platnú právnu normu, ktorá hovorí o vyšších územných celkoch a mestách a obciach, v 2022. roku spojených voľbách a práve preto sme prišli s týmto návrhom zákona, aby sme to neriešili pár mesiacov pred voľbami, ale 5 rokov pred voľbami, aby sa na to všetci dokázali adekvátne pripraviť.
No a to, že by mala byť povinná volebná účasť, dovolím si nesúhlasiť. Napriek tomu, že v Belgicku, Luxembursku, Austrálii, v Južnej Afrike, Argentíne a v mnohých iných krajinách to majú, máme tu silné reminiscencie ešte z minulosti. Bola povinná volebná účasť do roku 1989. Viacerí voliči, občania by to možno práve z tohto dôvodu odmietli a máme na to ešte aj politologické dôvody. Keď sme robili prieskumy na tieto témy, či ísť do povinnej voľby alebo nie, a vychádzali sme aj z príkladov zo zahraničia, ukázalo sa, že volič, ktorý nijakým spôsobom nesleduje politickú scénu, má tendenciu voliť extrémistické alebo populistické politické strany alebo si prípadne náhodným výberom vyberá kandidátov, čo asi nie je ten ideál demokracie, ktorý by sme chceli dosiahnuť. Dokonca sa niektorí v Austrálii vyjadrili, že hádzali ten hlas, ktorého videli naposledy na nejakom informačnom bulletine alebo bilborde, čo tiež asi nie je to najsprávnejšie. Čiže som otvorený tejto diskusii. Možno by to pomohlo v krajine, ako je Slovenská republika, ale porovnávať to s Belgickom, kde je potreba vyvážiť Flámov a Valónov, alebo s Luxemburskom, ktoré má takú vysokú životnú úroveň, že pravdepodobne by tam k voľbám už chodil iba knieža a širšia rodina, to nie je celkom na slovenské pomery správne. Ale som veľmi rád, že ste túto tému otvorili, a teším sa v novom roku, že by sme si k tomu mohli na kávičke sedieť a podebatovať.
Pani poslankyňa Laššáková, tak isto sa s vami lúčim, ako povedal pán poslanec Číž. Držím vám veľmi palce vo vašej novej pozícii. Držím vám palce aj preto, lebo verím, že dokážete, že sa dokážete odosobniť od politickej minulosti a budete dobrou ústavnou sudkyňou. Budem vám držať palce a ďakujem za všetku prácu, ktorú ste pre slovenský národ v Národnej rade Slovenskej republiky a nielen národ slovenský, samozrejme, aj všetky národy, ktoré žijú na území Slovenskej republiky, vykonali. A patrí sa poďakovať, takže, aj za to, že sme ohľadom Banskej Bystrice neraz spolu komunikovali. (Potlesk.)
A na záver zneužívam teda toto moje finálne slovo, chcem vám tak isto popriať všetkým krásne sviatky, úspešný štart do nového roku a verím, že konštruktívna, vyvážená argumentami diskusia bude to, čo bude charakteristické pre rok 2018 pre Národnú radu Slovenskej republiky. Takže sa už na vás všetkých v januári teším. Všetko dobré. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:54 - 16:55 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Jozef, hnevám sa na teba, lebo to rigorózne konanie si nakoniec nezačal riešiť, ale mám informáciu, že budeš aktívne pokračovať v rámci dizertačnej práce okrem iného aj na tieto témy. Takže s mojou pomocou, ak by si ju niekedy potreboval, môžeš určite počítať, vybral si si dobrého školiteľa, dobrú fakultu, moju alma mater, takže verím, že to dobre dopadne.
A tak isto sa veľmi teším, že si dodržal slovo a odchádzaš z parlamentu. Nie preto, že by si nám tu nechýbal, ale preto, že si ukázal, že to ide. A rovnako tak Erika a Juraj Droba, že sedieť na dvoch stoličkách nie je správne. A po tom úspechu, ktorý si dosiahol, mi nezostáva iné, ako ti len popriať naozaj veľa šťastia v Trnavskom samosprávnom kraji a Erike v Žilinskom samosprávnom kraji, pretože vaši občania to potrebujú. Nakoniec veľmi dôležité je spomenúť aj to, že si moja dvojička z iného poslaneckého klubu, venovali sme sa spoločne zahraničnej politike a politickému systému, takže nebudem tajiť, že nám tu v tomto prípade budeš určite chýbať. Nechal si ma tu samého a to si ešte budeme musieť vyriešiť. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:36 - 16:36 hod.

Martin Klus
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Urobil som si ich niekoľko. Tých, na ktoré treba odpovedať, nebude mi stačiť dve minúty, takže zneužijem záverečné slovo predkladateľa a tam sa vám pokúsim odpovedať všetkým. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 16:11 - 16:28 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Takže ešte raz, ďakujem pekne za slovo a ešte raz ďakujem aj všetkým za všeobecný súhlas za to, že tento bod bol presunutý.
Prečo zaviesť teda dvojkolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov a rozšíriť ju aj na starostov a primátorov? Ja by som možno začal trošku nepríjemne, ak dovolíte, ale predsa len nedá mi, aby som to nepovedal. Poznáte to známe slovenské porekadlo, kto druhému jamu kope, sám do nej spadne. A presne na toto som vás presne pred rokom upozorňoval, keď ste rušili dvojkolovú voľbu županov jednotlivých samosprávnych krajov. Urobil som to opäť v druhom čítaní a urobil som to opäť, aj keď nám pán prezident vrátil tento podľa mňa nezmyselný návrh zákona, ktorý ste nasilu proti vôli opozície a proti vôli pána prezidenta presadili.
Ak by ste sa opýtali, že či by sme mali zaviesť dvojkolovú voľbu bezprostredne po voľbách napríklad vašich kolegov pána Rašiho, pána Blanára a niektorých ďalších, asi by ste dostali celkom inú odpoveď, ako mi možno dáte pri hlasovaní o tomto návrhu zákona, hoci ja stále ešte verím na zázraky v tejto Národnej rade. Každopádne potom, ako pán premiér a s ním spolu celá strana SMER – sociálna demokracia spolu s koaličnými partnermi MOST-om – HÍD a Slovenskou národnou stranou utrpeli víťazstvo v týchto župných voľbách, je zrejmé, že je čas vrátiť sa opäť raz z kratšej cesty a neriskovať podobné, nazvime to, že víťazstvá aj vo voľbách do samosprávy, ktoré nás čakajú v roku 2018, a potom najmä v spojených voľbách v roku 2022. Preto, ako hovorím, stále verím tak trošku aj na zázraky.
Mnohí sa opýtate, prečo s tým prichádza, prepánakráľa, SaS alebo opozícia, však vám jednokolový systém výrazne pomohol. A na to existuje jednoduchá odpoveď, ak raz máme v programe, že väčšinová voľba má byť dvojkolová, pretože má niekoľko výhod, o ktorých budeme za chvíľočku hovoriť, tak v tejto téme zostaneme principiálni bez ohľadu na to, komu to v tej-ktorej situácii vyhovuje.
Už som vám hovoril pred rokom, keď ste rušili dvojkolovú voľbu, že dvoj- a viackolová voľba nie je nápadom novým, je to niečo, čo sa používa roky rokúce. A je zaujímavé, že ako liberál spomeniem v tejto súvislosti Vatikán, kde všetci dobre viete, že prvých sedem kôl na voľbu pápeža je potrebná dvojtretinová väčšina a potom sa používa systém jednoduchej väčšiny všetkých kardinálov a až potom môže ten pomyselný dym, biely dym vyjsť z komína. Týmto princípom sa inšpirovali, samozrejme, aj tvorcovia rôznych politických systémov naprieč celou Európou a najznámejšie je fungovanie dvojkolového režimu, ak chceme dvojkolového systému, vo Francúzsku, kde slúži nielen vo voľbách prezidentských, kde sa ukázal niekoľkokrát ako mimoriadne dôležitý a v istom slova zmysle aj zaujímavý, k tomu sa tiež ešte dostanem, ale aj vo voľbách do parlamentu, francúzskeho parlamentu.
Ukazuje sa, že táto dvojkolová voľba aj v našich podmienkach má svoj zmysel. Mám tu pripravenú infografiku, ktorú vám ale nemôžem ukázať, ale budem možno párkrát z nej citovať, ak dovolíte.
Začnime voľbami z roku 2004, známe to prezidentské voľby, kedy si vtedajší váš kolega, minister zahraničných vecí a neskôr poslanec Eduard Kukan už myslel, že to má vo vrecku, pretože prieskumy hovorili jasnou rečou, a nakoniec dopadlo to prvé kolo volieb celkom inak. Vladimír Mečiar v prvom kole získal 32,74 percenta hlasov, Ivan Gašparovič 22,28 percenta hlasov. Môžem vám to zhmotniť aj do čísiel, 650 242 hlasov Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič 442 564 hlasov. Vladimír Mečiar vyhral v 39 z daných vtedajších volebných obvodov, zatiaľ čo Ivan Gašparovič len v dvoch. A napríklad taký Eduard Kukan v deviatich a mal 22,10 percenta hlasov.
Do druhého kola voľby sa ale dostal Vladimír Mečiar s Ivanom Gašparovičom a dopadlo to tak, že Vladimír Mečiar mal 40,09 %, Ivan Gašparovič 59,91 % hlasov. To tiež hovorí jasnou rečou, kto bol viac akceptovateľný a prijateľný kandidát. A upozorňujem na to, že hovorím o roku 2004, čiže predstava, že by sa vtedy prezidentom Slovenskej republiky stal Vladimír Mečiar, v čase, keď sme vstupovali do Európskej únie, asi hovorí zasa za seba, prečo to druhé kolo voľby dopadlo tak, ako dopadlo.
Ešte čerstvejšie spomienky sa nám akiste vynárajú z roku 2014, kedy sme mali iné prezidentské voľby, v ktorých vyhral Robert Fico. Dámy a páni, ak by sme nemali dvojkolovú voľbu na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, tak dnes by možno celá politická scéna na Slovensku vyzerala celkom inak. Pán premiér by bol prezidentom Slovenskej republiky, záleží, kto by bol premiérom Slovenskej republiky a možno by už ani nebol. Aj to je otázka, o ktorej v politológii máme dôvod špekulovať. Každopádne, vtedy to bolo 28 ku 24, Robert Fico verzus Andrej Kiska. A dnes pán prezident požíva mandát, ktorý získal od 59,38 % voličov, zatiaľ čo pán premiér dostal len 40,61 % voličov. Ak to chceme zhmotniť opäť raz do čísel, v prvom kole Robert Fico 531 919, v druhom kole 455, pardon, v prvom kole Andrej Kiska 455 996, čiže vidíme rozdiel takmer 80-tisíc hlasov. Keď to zhmotníme do druhého kola voľby, 893-tisíc ľudí si myslelo v tejto republike v roku 2014, že premiérom má byť Robert Fico, pardon, prezidentom a 1 307 065 hlasov dostal súčasný prezident Andrej Kiska. Čiže aj tu vidíme, ako druhé kolo koriguje rozhodnutia a hlasy voličov.
Tu sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu, prečo predkladáme tento návrh zákona, a to je práve tá hlavná výhoda, ktorú dvojkolový systém pri väčšinovej voľbe má, a to je korekcia prekvapení z prvého kola s tou jedinou výnimkou, Banskobystrický samosprávny kraj v roku 2013. Mám tu niekoľko grafov, ktoré hovoria o tom, ako prebiehali obraty v jednotlivých samosprávnych krajoch. Jeden z nich je akiste zaujímavý aj pre pána poslanca Chudíka, ktorému ďakujem že ma počúva, ktorý sa práve vďaka druhému kolu stal svojho času županom Prešovského samosprávneho kraja, kedy v prvom kole mal len 27,73 % hlasov, Juraj Kopčák 34,4. Ale v druhom kole vyhral síce tesne, ale predsa 50,11 % ku 49,88 %. Čiže aj na jeho konkrétnom príklade je vidieť, prečo je dôležité druhé kolo volieb a možno vtedy naozaj väčšina občanov Prešovského samosprávneho kraja verila, že práve Peter Chudík je ten lepší kandidát na župana. Takto by sme mohli pokračovať, tých príkladov je viacej, kedy k tým zmenám došlo.
Ale aby som nezdržiaval, dostanem sa k tomu roku 2013, kedy došlo tiež k obratu a kedy teda nedošlo ku korekcii k lepšiemu, ale asi sa všetci s výnimkou kolegov, ktorí tu aj tak nie sú, zhodneme, že skôr k horšiemu. Bola to jasná protestná voľba. Dámy a páni, myslím si, že keby vtedy bol stál ktokoľvek zo SMER-u – sociálnej demokracie proti Marianovi Kotlebovi, Marian Kotleba by uspel. To nebolo o Vladovi Maňkovi ako slušnom človeku, ktorý viedol župu relatívne dobrým spôsobom. Bolo to o tom, že bolo potrebné poraziť kandidáta SMER-u. Aj o tom je dvojkolová voľba.
Vy ste sa jakiste zľakli, a preto ste urobili, čo ste urobili, keď ste ju zrušili, ale realita je tá, že, prosím, rok 2013 neberte až tak veľmi do úvahy. Vychádzajme z tých reálií, ktoré okolo toho roku 2013 boli. Ak to chceme zase vyjadriť v číslach, tak doslova a do písmena Vladimírovi Maňkovi ušlo županstvo len o chlp. Mal 49,47 % hlasov, naozaj veľa nechýbalo, aby sa stal županom už v prvom kole, konkrétne to vtedy bolo 60 960 hlasov a Marian Kotleba mal len 26-tisíc hlasov. Ale v druhom kole sa to kompletne otočilo a Marian Kotleba získal až 71-tisíc hlasov, zatiaľ čo Vladimír Maňka, čuduj sa svete, získal menej hlasov v druhom kole, 57-tisíc hlasov, ako to bolo v prvom kole.
Nato sa dostávam ešte k ďalšej dôležitej veci, ktorá súvisí s dvojkolovou voľbou, a nenadarmo som spomínal Francúzsko. Dvojkolová voľba je totiž dobrou poistkou proti antisystémovým a extrémistickým silám. Opäť raz zdôrazňujem, s výnimkou pamätného roku 2013. Francúzi by akiste vedeli povedať, o čom v tejto súvislosti hovorím. Opäť jeden zaujímavý graf, ktorý vám, bohužiaľ, nemôžem ukázať. Ale spomeňme si na voľby francúzskeho prezidenta v roku 2002 alebo aj na tie, ktoré sa odohrali v tomto roku, v roku 2017. Zhodou okolností sa jednalo o človeka s rovnakým priezviskom, a teda konkrétne Jean-Marie Le Pen v roku 2002 a v roku 2017 to bola jeho dcéra Marine Le Penová. Vtedy Jacques Chirac mal v prvom kole 19,88 % hlasov, v druhom kole 82,21 % hlasov, zatiaľ čo Jean-Marie Le Pen prvé kolo 16,86, druhé kolo 17,79. Čiže aj z tohto je jasné, že bol absolútne neprijateľným pre francúzsku spoločnosť. Toto bol najväčší obrat v rámci dvojkolového systému, aký som vo svojej politologickej praxi našiel, a preto som vám ho tu spomenul. Podobne slúži tento systém ako poistka aj v parlamentných voľbách vo Francúzsku a do istej miery napríklad aj v Taliansku a v niektorých ďalších krajinách.
Ďalší veľmi dôležitý dôvod, prečo by sme mali opäť zaviesť dvojkolovú voľbu, a osobitne teraz hovorím o dvojkolovej voľbe napríklad v prípade starostov a primátorov. Mnohí z vás máte konkrétnu prax a deje sa to úplne bežne, že sa prostredníctvom jednokolovej voľby špekuluje s dosádzaním ďalších kandidátov. Takí, ktorí rozdrobia adekvátnym spôsobom hlasy, aby sa niekto iný, vyvolený, stal primátorom alebo starostom. Najčastejšie sa to deje v prípade väčších miest. A stalo sa to napríklad aj v týchto voľbách do vyšších územných celkov.
Dámy a páni, skutočne si myslíme, že 18 kandidátov v Bratislavskom samosprávnom kraji si myslelo, že majú šancu byť županmi Bratislavského samosprávneho kraja? Skutočne si myslíme, že 17 kandidátov v Banskobystrickom samosprávnom kraji to myslelo so svojou kandidatúrou vážne? Určite nie, nakoniec mnohí z nich aj odstúpili ešte pred voľbami. Poslúžilo im to častokrát ako veľmi výhodný systém zviditeľnenia sa, na to, aby sa stali aspoň poslancami samosprávnych krajov. A podobne to funguje aj v prípadoch voľby primátora alebo starostu. Tento problém dvojkolový systém takmer úplne odstraňuje. Práve tieto špekulácie v dvojkolovom systéme nemajú žiadny zmysel.
Nakoniec veľmi dôležité je, že dvojkolový systém dodáva víťazovi zvyčajne podstatne silnejšiu legitimitu. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, v tom druhom kole síce je častokrát nižšia účasť, vychádza zo slovenských reálií, ale napriek tomu, ako som vám aj tie čísla čítal, v prípade Ivana Gašparoviča, Andreja Kisku a niektorých ďalších, získali podstatne viac hlasov a tým pádom aj podstatne vyššiu mieru legitimity výkonu mandátu.
A o tejto legitimite nehovorím náhodou, pretože keď sa pozrieme, ako to vyzerá v našich obciach a mestách, tak zistíme katastrofické čísla. Menej ako 7 % hlasov získalo deväť starostov jednotlivých mestských častí alebo obcí. Medzi 10 až 20 percentami hlasov 122 starostov a primátorov, 20 až 30 % hlasov 484, 30 až 40 % hlasov 839, 40 až 50 % hlasov 391 a len 18 % získalo viac ako 50 % hlasov vo svojom meste alebo obci. Ja som rád, že jedným z nich bol napríklad aj môj kolega Milan Laurenčík v Terchovej. Len 18 % starostov a primátorov je zvolených skutočnou demokratickou väčšinou. Aj preto je dôležitá dvojkolová voľba. Škoda, že vám nemôžem ukázať tie čísla aj na infografike, určite by ste ich pochopili trošičku lepšie.
A keď chceme ísť do konkrétnych príkladov, zoberme si mená niektorých rekordérov. Cyrilovi Beňušovi v Ťahanovciach stačilo 6 % hlasov, aby sa stal starostom mestskej časti. Ďalšia zaujímavá mestská časť, Vladimír Bajan 6,3 % hlasov. Neslávne známy Lunik IX, Marcel Šaňa 7,1 % hlasov. Ale aby sme išli aj po nejakých zmysluplnejších príkladoch ľudí, ktorých dobre poznáme: Náš kolega Andrej Hrnčiar získal 12 % hlasov, aby sa stal primátorom mesta Martin. Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy, 12,7 % hlasov a rozhoduje o desiatkach miliónoch eur, s 12,7-percentným mandátom! Rovnako tak môj kolega, primátor Banskej Bystrice Ján Nosko, 14,6 % hlasov. Rozhoduje o 70 miliónoch ako človek číslo jedna v tejto súvislosti.
Nie je toto dostatočný dôvod na to, aby sme mandát a silu mandátu a legitimitu kandidáta výrazne zvýšili dvojkolovou voľbou? Ja osobne sa domnievam, že áno. Keď si to zhmotníme do čísiel napríklad v Banskej Bystrici, 80-tisícového mesta, Ján Králik, 2002, 12-tisíc hlasov, budem to zaokrúhľovať, Ivan Saktor 8-tisíc hlasov v roku 2006, 8-tisíc hlasov v 80-tisícovom meste! Peter Gogola 13 842 hlasov v 2010 a už spomínaný Ján Nosko 9 739 hlasov. Skutočne si myslíme, že nie je dôvod na dvojkolovú voľbu?
Áno, poznám argumenty, ktoré ste mi spomínali, aj keď som tu brojil proti zrušeniu dvojkolovej voľby v decembri, februári a marci. V decembri 2016, februári a marci 2017, kedy ste hovorili o tom, že nás to bude stáť príliš veľa peňazí a zrušenie druhého kola ušetrí verejné prostriedky. Ale áno, demokracia niečo stojí a sila mandátu v tomto prípade tiež. A ja si myslím, že hovoriť o nízkej účasti v tomto prípade je tak trošku chyba, pretože keď sa pozrieme napríklad na prezidentské voľby, volebná účasť v druhom kole nebola zásadne rozdielna oproti prvému kolu. A ja prídem napríklad vo februári s návrhmi zákonov, kde môžme výrazne zvýšiť tú najhanebnejšiu účasť, ktorú máme vo voľbách do Európskeho parlamentu, keď už chceme teda hovoriť o tom, že chceme zvyšovať účasť. A som úprimne zvedavý, koľkí tie návrhy zákonov podporíte. Takže keď sa chceme rozprávať o účasti alebo ušetrených verejných prostriedkoch, prosím, majme na pamäti, aké sú reálne fakty a argumenty v tomto prípade.
Navyše, a to je ešte tiež veľmi dôležité spomenúť, nezabúdajme na to, že touto snemovňou prešiel návrh zákona, ktorým zlučujeme voľby do miest a obcí a do vyšších územných celkov v roku 2022. Aj to hovorí samo osebe, že ak už budeme robiť dvojkolovú voľbu v tom čase, tak to nebude až tak zásadné a kritické, že by tam prišlo veľmi málo ľudí, pretože sa o tej dvojkolovej voľbe bude hovoriť nielen v súvislosti s vyššími územnými celkami, ale aj v súvislosti s mestami a obcami. A tých druhých kôl bude, zdá sa aj podľa týchto tabuliek, celkom dosť.
Aj preto si myslím, že je dôležité nad tým začať uvažovať už teraz. Aj preto s tým prichádzame pár týždňov po voľbách, aby zas nebolo hovorené o tom, že chceme meniť pravidlá tesne pred voľbami. Apropo, pamätajte, keď som vám spomínal, že keď zmeníte pravidlá pár mesiacov pred voľbami, môže sa vám to vrátiť tak ako v prípade Vladimíra Mečiara. Stalo sa. Keď zmeníte pravidlá, že z 31 poslancov v Banskej Bystrici budeme mať len 21, a to už máme v druhom čítaní vo februári, pamätajte, že aj toto sa obráti proti vám.
Takže prosím vás o podporu tohto návrhu zákona, pretože práve dvojkolovou voľbou a jej navrátením do pôvodného stavu v prípade žúp a prípadne rozšírením aj na mestá a obce môžme do istej miery sanovať problém, ktorý dnes v súvislosti s mandátom a legitimitou jednotlivých starostov a primátorov, respektíve županov môžme mať. Takže toľko možno. Vidím, že máme pár faktických poznámok, budem sa tešiť na vaše reakcie.
Ďakujem vám za pozornosť. A ako som povedal, stále verím v zázraky a možno dnes sa ten taký malý vianočný alebo, keď chceme, predvianočný zázrak udeje a podporíte tento návrh zákona, za čo vám vopred ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 16:07 - 16:09 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň prajem. Je mi cťou byť posledným predkladajúcim. Mám to tak na dve hodinky, dúfam, že vám to nevadí. (Reakcie z pléna.) Dobre, to sa teším, ale že ste to vy, tak to skúsim skrátiť.
Cieľom navrhovanej úpravy je opätovne zaviesť dvojkolovú voľbu, a to rovnako predsedov vyšších územných celkov a navyše chceme ju zaviesť aj v prípade starostov obcí a primátorov miest. V odbornej verejnosti totiž panuje zhoda, že dvojkolový systém voľby má oproti jednokolovému viacero dôležitých výhod. Skúsim byť stručný v tejto časti a potom sa budem hlásiť do rozpravy.
Po prvé, funguje ako prostriedok proti antisystémovým, extrémistickým a populistickým stranám, nakoľko dokáže efektívne korigovať prekvapenia z prvého kola. Jedinou známou výnimkou je len druhé kolo volieb predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2013, k tomu sa dostanem v rozprave. Dodáva víťazovi zvyčajne silnejšiu legitimitu, nakoľko víťaz zvyčajne dostáva v druhom kole viac hlasov ako ktorýkoľvek iný kandidát v prvom kole. A po tretie, redukuje častokrát aj špekulatívne roztriešťovanie hlasov a znižuje šance menšinového kandidáta, k čomu sa dostanem takisto v rozprave.
Okrem toho, a to je asi veľmi podstatná vec v našich slovenských reáliách, znovuzavedenie dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov a jej zavedenie aj pre voľbu starostov obcí a primátorov miest zníži nepredvídateľnosť, ktorú so sebou jednokolový systém nesie a ktorý sa jasne prejavil v nedávnych voľbách do samosprávnych krajov. Prieskumy verejnej mienky sa totiž okrem iného kvôli nízkej účasti, neochote respondentov pravdivo odpovedať či rozhodovania sa na poslednú chvíľu prejavili ako nepresné a nespoľahlivé. To vytvára priestor na výdatnú manipuláciu verejnej mienky a tlak na vytváranie politických dohôd pomocou zverejňovania rôznych a, povedal by som, najrozmanitejších prieskumov.
Všetky tieto fakty sú podľa názoru predkladateľov dostatočným dôvodom na znovuzavedenie dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov a jej rozšírenie aj na voľbu starostov a obcí, respektíve; starostov obcí a respektíve primátorov miest. Toľko na úvod a budem sa ešte hlásiť aj do rozpravy.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 1:48 - 1:49 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja takisto oceňujem snahu o konštruktívny prístup takto na záver dnešnej diskusie. Predsa len mi nedá, keď ste spomínali jednotlivé osobnosti strany SMER, ktoré podľa vás teda mali mať prístup k pomerne vysokým diplomatickým pozíciám, ja už som to spomínal pri mojej faktickej poznámke v tejto rozprave.
Opýtam sa vás, pán poslanec Číž, čím si vysvetľujete teda, že António Guterres nakoniec porazil nášho ministra zahraničných vecí? Zhodou okolností ďalší Portugalec porazil nášho ministra financií nedávno v boji o post šéfa euroskupiny. A prečo Miláno a Amsterdam uspeli a dostali sa do druhého kola a Bratislava nie v súboji o Európsku liekovú agentúru? Ja osobne si dovolím tvrdiť, že to súvisí aj s tým, aká je tu atmosféra v tomto parlamente, a súvisí to okrem iného aj s tým, že sú tu neustále odmietané dôvodné podozrenia z korupcie a klientelizmu.
Ak teda máte pocit, že vám opozícia v tomto smere môže nejakým spôsobom pomôcť, sem s tým, poďme do tých konštruktívnych riešení a my máme dojem, že sme vám jedno z nich dnes ponúkli, zbaviť sa jedného ministra, ktorý tieto korupčné a klientelistické praktiky podľa nášho názoru predstavuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2017 1:32 - 1:33 hod.

Martin Klus Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec Kotleba, za tento vtipný záver, ale ja som z vás stále čoraz viacej smutný. Smutný som preto, lebo by ste mali mať, ako sa tu už niekoľkokrát spomenulo, gule a priznať sa, že ste proste stále presvedčený neonacista. Ja vám teda odcitujem, čo tých 1 488 alebo 14 88 je: Číslo 14, to sú frázy, ktoré radi opakujú vaši priatelia neonacisti, jej autorom je rasista David Lane, ktorý zomrel v roku 2007, a Laneho veta znie: "My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí." Akiste viete, o čom hovorím. Číslo 88 zase odkazuje na ôsme písmeno v abecede, teda písmeno H, a slúži ako symbolika pre nacistický pozdrav, ktorý tiež veľmi poznáte.
Takže, pán Kotleba, prosím, nezavádzajte, priznajte sa ako chlap a povedzte, ako cítite tieto čísla vy, aby aj tí najradikálnejší vaši podporovatelia pochopili, že ste sa od nich neodklonili a nebudete mať potom problémy s neustálou odchádzajúcou členskou základňou, okrem iného otca pána Mazurka.
Skryt prepis