Tak ešte raz ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som vám predstavil náš návrh zákona v tejto komornej atmosfére, myslím, že som takúto ešte v parlamente nezažil, ale o to, verím, konštruktívnejšej. Vychádzali sme pri koncipovaní tohto návrhu zákona z toho, čo dnes charakterizuje moderné občianstvo, a teda to, že sa práve toto odohráva v čoraz globalizovanejšom svete a takýto svet predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez...
Tak ešte raz ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som vám predstavil náš návrh zákona v tejto komornej atmosfére, myslím, že som takúto ešte v parlamente nezažil, ale o to, verím, konštruktívnejšej. Vychádzali sme pri koncipovaní tohto návrhu zákona z toho, čo dnes charakterizuje moderné občianstvo, a teda to, že sa práve toto odohráva v čoraz globalizovanejšom svete a takýto svet predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu. Hoci sa európske témy bytostne dotýkajú aj občanov dlhodobo sa zdržiavajúcich v zahraničí, a teda najmä v Európskej únii, podľa súčasnej úpravy nemajú títo naši občania právo uplatniť si svoje volebné právo poštou, pokiaľ chcú voliť poslancov Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku. Umožnenie voľby poštou podčiarkne prierezový celoeurópsky, resp. globálny charakter týchto volieb, no a navyše vďaka nemu pomerne spoľahlivo možno očakávať aj zvýšenie volebnej účasti, ku ktorej sa osobitne dostanem v mojom ďalšom vystúpení.
Termín nadobudnutia účinnosti sme si dovolili s kolegom Milanom Laurenčíkom navrhnúť na taký špecifický deň a to je 9. máj 2018, kedy si budeme pripomínať Deň Európy, a v prípade schválenia tohto návrhu zákona by sa najbližšie voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019, predpokladá sa, že to bude tretí májový týždeň, mali spravovať už podľa tejto novej úpravy.
Predložený návrh zákona má zanedbateľný, alebo teda negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, hovoríme v tomto prípade len o cenách poštovného, a resp. pokiaľ ide o listy, ktoré bude zasielať ministerstvo vnútra a obce, aj o možno cenách samotných obálok, ktoré budú zasielané. Vychádzame z toho, že tento návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá negatívny vplyv ani na sociálne prostredie, a teda hospodárenie obyvateľstva. A, samozrejme, v neposlednom rade je dôležité spomenúť, že náš návrh zákona nemá negatívny vplyv ani na životné prostredie a samotnú informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade, samozrejme, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami - a to by som rád zdôraznil - a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Keď som spomínal, že by som to rád zdôraznil, súvisí to aj s tým, že sme dostali niekoľko odporúčaní, aby takáto legislatíva uzrela svetlo sveta aj na Slovensku, o to zvlášť, že sme sa stali rekordmanom v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, a k tomu by som sa teda rád osobitne dostal, ak dovolíte.
Dám v tejto súvislosti na stôl, pomyselný stôl, tri čísla 16,96 %, 19,64 % a 13,05 %. Áno. A jedná sa o účasť občanov Slovenskej republiky zatiaľ v troch voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa na území Slovenskej republiky od nášho vstupu v roku 2004 diali. Práve v tom zmienenom roku 2004 to bolo 16,96 %, kedy sme prekonali celoeurópsky rekord v neúčasti a kedy sme už všetci dúfali, že to horšie byť nemôže, o to viac, že sme boli povzbudení zvýšenou účasťou v roku 2009, ktorá sa vyšplhala na 19,64 %. Čo čert ale nechcel, v roku 2014, to znamená v posledných voľbách sme prekonali pomyselné dno a spadli sme na 13,05 %, čo je, ako som už spomínal, historický rekord v neúčasti vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Skúsim iné čísla, ktoré symbolizujú a charakterizujú to, akým spôsobom sa nám vyvíja práve to moderné občianstvo a vôľu a schopnosti občanov zaoberať sa vecami verejnými napriek tomu, že nežijú aktuálne na území Slovenskej republiky. Vieme, že vo voľbách do Národnej rady máme už od roku 2006 povolené voliť aj práve zmieneným systémom poštovej voľby, práve v tomto roku sa prvýkrát konali takéto voľby poštou a zúčastnilo sa ich 3 427 občanov Slovenskej republiky, čo bol podiel z celkového počtu 0,14 %. V roku 2010 v ďalších voľbách tu bol nárast na takmer dvojnásobok tohto čísla, 5 861 občanov, 0,22 %. V roku 2012 7 051 občanov, čiže opätovný nárast, 0,27 % občanov, ktorí sa takýmto spôsobom zúčastnili na voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. No a potom tu máme výrazný nárast v roku 2016, 17 278 občanov Slovenskej republiky, to je 0,65 % zúčastnených na daných voľbách, si zvolilo práve tento systém udelenia hlasu a podľa možnosti aj preferenčných hlasov konkrétnej kandidujúcej politickej strane, a teda vo voľbách v marci 2016.
Z toho jasne vyplýva, že záujem o takýto typ voľby a volenia je progresívny pomerne výrazne, že tie počty neustále stúpajú, a práve z tohto dôvodu je podľa nášho názoru scestné domnievať sa, že by to bolo inak vo voľbách do Európskeho parlamentu. Ak sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tieto čísla vyvíjali, len ak obmedzíme tieto čísla na osoby s trvalým pobytom v zahraničí, tak aj tu máme pomerne jasný progresívny charakter, z 572 osôb v roku 2010, čo nám zachytila štatistika, až na 1 049 osôb v roku 2016. No a toto sú pre nás dostatočne silné motívy, aby sme tu prišli práve s legislatívnym návrhom, ktorý tu v tejto chvíli predstavujeme a ktorý by podľa nášho názoru celkom s istotou viedol k zvýšeniu historickej neúčasti na voľbách do Európskeho parlamentu.
Ja už som sa v hodine otázok pýtal aj pána ministra zahraničných vecí, aj pána premiéra, aj pána ministra vnútra, ako vidia oni možnosť zvýšenia účasti občanov vo voľbách do Európskeho parlamentu, nakoľko sú pomerne pravidelne dotazovaní na túto otázku podľa našich informácii a podľa toho, čo napríklad aj pán premiér, resp. pán minister zahraničných vecí niekoľkokrát v diskusiách spomínal, a teda že je veľká škoda, že Slovensko naozaj prekonalo svoje pomyselné dno z roku 2004 a že sme naozaj na takých nízkych čísla, a teda 13,05 %.
Takže moja otázka znela, ako oni chcú zlepšiť účasť občanov na voľbách, a vážim si, že pán minister zahraničných vecí odpovedal na túto otázku najmä v duchu, že už tak robia na základe tzv. mäkkej diplomacie a rôznych aktivít, ktoré ministerstvo zahraničných vecí pri popularizovaní týchto volieb, ale aj všeobecne aj európskej integrácie robí. Takisto si vážim, že aj my v opozícii sme do týchto aktivít zainteresovaní. Ja som pravidelne pozývané na tieto, pozývaný na tieto aktivity, ako je napríklad známe podujatie Slovensko diskutuje o Európskej únii alebo najnovšie 22. februára som bol pozvaný aj na Národný konvent. To všetko sú dôležité veci, nespochybňujem, ale verím, že aj takéto možno drobné, ale predsa len technické upravenie systému volieb by mohlo byť nápomocné a mohlo by zmeniť charakter týchto volieb, obzvlášť pokiaľ ide o kampaň, resp. o možnosti spoluparticipovať občanov žijúcich mimo Slovenskú republiku.
Preto nesúhlasím s tým, čo okrem iného spomenul pán minister Kaliňák, ktorý na tejto hodine otázok okrem iného spomenul to, že sú to tak marginálne čísla tých občanov, ktorí volili zo zahraničia vo voľbách do Národnej rady, že sa nám to kvôli tomu neoplatí spúšťať. No opak je pravda. A tu by som veľmi rád zdôraznil, že v prípade, že by sa na voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnilo tých 17 278 občanov, tak ako voľba do Národnej rady, tak by to zvýšilo účasť na týchto voľbách, mám tu presné číslo, o 3,08 %. Čiže z 13,05 by sme vďaka týmto občanom, ktorí by už takýmto spôsobom mohli prejaviť svoj názor na zastupovanie, ich zastupovanie v Európskom parlamente sme skočili automaticky na viac ako 16 % hlasov. A toto, si už myslím, že stojí za to, aby sme takúto drobnú zmenu urobili a vyšli v ústrety našim občanom.
Okrem iného by sme tým vynegovali ten známy paradox, že ľudia, ktorí majú k európskej problematike častokrát najbližšie, tí, ktorí pracujú v európskych inštitúciách, napríklad v Európskom parlamente a sú občanmi Slovenskej republiky a chcú voliť poslancov za Slovenskú republiku, tak urobiť nemôžu, pokiaľ sa nevrátia fyzicky naspäť na Slovensko. A to si myslím, že je paradox hodný tomu, aby sme sa ním zaoberali, aby sme týmto občanom a ich rodinným príslušníkom umožnili voľbu poštou.
Samozrejme, že sme pri tomto návrhu spolupracovali s odbornou verejnosťou. V zásade neexistuje nik, kto by spochybňoval dôležitosť a systémovosť takéhoto návrhu zákona. A o to viac verím, že keďže teraz tu máme takéto komorné prostredie, že si v rámci druhého čítania túto tému rozdiskutujeme ďaleko, ďaleko aktívnejšie. A prídeme na to, že skutočne nie je čo v tejto veci stratiť. Je to win-win situáciách pre všetkých, pretože každá politická strana zastúpená okrem iného aj v tomto ctenom poslaneckom zbore môže získať takéto hlasy zo zahraničia a aj ich v roku 2016, pokiaľ išlo o voľby do Národnej rady, získala. Takže pre každú z politických strán zastúpené aj tu v tomto parlamentne je to určite návrh, ktorý môže posilniť naše postavenie na slovenskej politickej scéne a dať nám aj vyššiu mieru legitimity, pokiaľ ide o politické strany, a teda zástupcov zastupujúcich tieto politické strany v Európskom parlamente.
Samozrejme, pri príprave tohto návrhu zákona sme spolupracovali aj s krajanskými organizáciami v zahraničí. Okrem iného by som rád spomenul iniciatívu Srdcom doma. To sú mladí ľudia žijúci prevažne v Českej republike, ale aj vo Veľkej Británii a v niektorých ďalších, najmä v členských krajinách Európskej únie, ktorí veľmi pozitívne vnímajú túto iniciatívu a v podstate dlhodobo len vyzývajú k tomu, čo tu teraz v tejto chvíli robíme, a teda k zlepšeniu ich možnosti participovať na veciach verejných zo zahraničia. Samozrejme, majú na mysli nielen voľbu poštou, ale napríklad aj rozšírenie voľbu na ambasádach, resp. z dlhodobého hľadiska, alebo ak chceme, možno strednodobého hľadiska pri troche šťastia aj v zmysle elektronickej voľby, tak ako sú na ňu zvyknutí občania v Estónsku. V tejto súvislosti majú aj petíciu, ktorá momentálne beží a ktorá vyzýva práve nás poslancov Národnej rady, aby sme postupne uvoľňovali možnosti pre občanov žijúcich v zahraničí a ich možnosť zúčastňovať sa na veciach verejných pasívnou voľbou, a teda možnosťou hlasovať v rôznych voľbách, a to teda nielen vo voľbách do Európskeho parlamentu, ale aj vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, resp. voľbách prezidenta a poťažne aj voľbách regionálnych a samosprávnych.
Ono nakoniec nemusí sa to týkať len občanov, ktorí trvalo žijú v zahraničí. Týka sa to hocikoho, kto napríklad v čase volieb vycestuváva do zahraničia, je na dovolenke v zahraničí, môže takúto voľbu vyriešiť veľmi jednoduchým poštovým systémom a v budúcnosti môžeme elektronicky. Takže to je taká moja prosba, výzva možno do budúcnosti, aby sme sa aj tejto téme spoločne venovali. Takže teším sa snáď na diskusiu v rámci druhého čítania k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem všetkým vám, ktorí ste boli ochotní si ma vypočuť a teším sa na faktickú poznámku od kolegu Eugena Jurzycu.
Skryt prepis
