6.
Ďakujem pekne. Tak ako som avizoval, dovolím si teda povedať trošku konkrétnejšie, o čom vlastne náš návrh zákona je. Budem pritom vychádzať zo štúdie Parlamentného inštitútu zo 16. marca 2018, ktorá sa volá Možnosť hlasovania v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu, pri voľbe prezidenta zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľských úradov, a v tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať aj pani Mgr. Petre Ďurinovej a jej supervízorke pani RNDr. Kataríne Kubišovej za vypracovanie tohto materiálu, ktorý vám ako poslancom a poslankyniam Národnej rady je už k dispozícii.
A už v úvode tejto štúdie sa uvádza, že zákon, ktorým sú upravené podmienky výkonu volebného práva, je zákon č. 180/2014 Z. z., ktorý je nám všetkým samozrejme dobre známy. Ten upravuje podmienky výkonu volebného práva vo všetkých nami skúmaných voľbách a podľa § 42 tohto zákona je základnou podmienkou pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky občianstvo Slovenskej republiky, pričom medzi ďalšie podmienky na výkon aktívneho volebného práva patrí dosiahnutie veku 18 rokov, osobná sloboda osoby nesmie byť obmedzená zo zákonných dôvodov ochrany zdravia ľudí a potom, že pri parlamentných voľbách teda je podmienkou na uplatnenie aktívneho volebného práva aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Toto je samozrejme dnes už rozšírené a my trváme na tom, že najmä ak sa občan krátkodobo alebo dlhodobo zdržiava v zahraničí, tak práve to môže aktívne riešiť náš návrh zákona a do politickej praxe na Slovensku sa etablovala okrem iného jedna z mála možností, ktorou to občan môže urobiť, pokiaľ sa teda nachádza v zahraničí, a to je možnosť voľby poštou, ktorá sa ale obmedzila len na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.
Práve predmetná štúdia Parlamentného inštitútu konštatuje, že napriek tomu, že sú podmienky aktívneho volebného práva pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky totožné s podmienkami aktívneho volebného práva napríklad pri voľbe prezidenta, prezidenta voliť zo zahraničia dnes nie je možné. Z hľadiska poštového je to najmä technický problém, pretože čas na doručenie pošty medzi prvým a druhým kolom je pomerne veľký a teda neumožňuje, aby sa do takejto voľby poštou do druhého kola mohli občania plnohodnotne zapojiť. A toto práve riešime naším návrhom zákona. Za chvíľku vysvetlím ako konkrétne.
Výnimkou uplatnenia aktívneho volebného práva pri voľbe prezidenta, ale aj poslancov Európskeho parlamentu, o ktorom pojednáva aj nami predkladaná legislatívne úprava, sa tak stáva podmienka zdržiavania sa v čase volieb na území Slovenskej republiky, čo nepovažujeme za správne. Považujeme to za disproporciu a pre mnohých občanov žijúcich trvalo alebo len dočasne nachádzajúcich sa v zahraničí elegantne a jednoducho dokážeme riešiť tento problém predloženým návrhom zákona.
Dovoľte mi teda v mojom vystúpení uviesť niekoľko ďalších dôležitých faktorov, ktoré zmienená štúdia obsahuje a ktoré jasnou rečou hovoria v prospech predkladaného návrhu zákona. Podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je volebný potenciál zahraničných voličov až 7 % z celkového počtu oprávnených voličov. Budem citovať z portálu slovenskezahranicie.sk. Ukazuje sa, že najvýhodnejší by bol zjednodušený a kombinovaný doplňujúci spôsob možnosti voľby zo zahraničia. To znamená, odbúrania zložitej procedúry pri voľbe poštou, korešpondenčnou voľbou vopred, možnosťou voľby aj na zastupiteľských úradoch a možnosťou osobnej účasti na Slovensku a samozrejme do budúcnosti aj možnosťou voľby cez internet.
Napríklad predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí pán Vladimír Skalský skonštatoval pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, že súčasný proces odvolenia spoza hraníc je mimoriadne zložitý. Budem citovať z portálu TASR. "Základným problémom je to, alebo základný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí si na voľby nespomenie dva mesiace vopred, kedy je potrebné žiadosť poslať, aby to 50 dní pred voľbami už bolo na Slovensku." Podľa politologičky Hudáčkovej a politológov Bilčíka a Spáča má osobná voľba na zastupiteľských úradoch najmenej rizík, nakoľko ide o voľbu vo volebnej miestnosti a vhodná by bola kombinácia voľby poštou a volieb na zastupiteľských úradoch, o čom my tu vytrvalo hovoríme už takmer tretí rok.
O zlepšenie možnosti výkonu volebného práva a rozšírenie účasti občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí na voľbách sa snažia predovšetkým organizácie združujúce Slovákov v zahraničí, ktorých záujem o hlasovanie výrazne rastie. My sa tomuto záujmu samozrejme veľmi tešíme a tento náš návrh zákona sme vo veľkej miere komunikovali práve s týmito združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj individuálne s mnohými občanmi žijúcich v zahraničí a nenašiel som nikoho, kto by tento návrh zákona neprivítal. Práve naopak.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti aktivity iniciatívy Srdcom doma, ktorá sa nedávno stretla aj s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Táto iniciatíva síce preferuje výrazne rozšírenie voľby poštou, avšak zhodli sme sa na našom spoločnom stretnutí a v rámci diskusie, ktorá na ňom odznela, že i zavedenie voľby na zastupiteľských úradoch by bolo dôležitým krokom vpred. Už pri skúmaní diskurzu týkajúceho sa voľby zo zahraničia v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu a pri voľbe prezidenta prostredníctvom zastupiteľských úradov mnohí zástancovia volieb na zastupiteľských úradoch poukazovali na mnohé štáty sveta, kde táto možnosť už dnes existuje.
To, akým spôsobom sa realizuje, skúma predmetná analýza, ktorú som spomínal, Parlamentného inštitútu a to konkrétne na osemnástich krajinách Európskej únie, ktoré odpovedali na otázky položené Parlamentným inštitútom, a z nich jasne vyplýva nasledovné:
V Českej republike, ktorá nám je prirodzene najbližšia, je možnosť voliť na zastupiteľských úradoch rovnako tak v parlamentných voľbách, ako aj v prezidentských voľbách. Túto možnosť zatiaľ nemajú vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Estónsko je krajina, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu na zastupiteľských úradoch, ale jedným dychom treba zdôrazniť, že Estónsko je krajina, kde majú elektronické voľby, čiže tam táto požiadavka možno nie je až taká zásadná ako v ostatných krajinách, ale k tomu sa ešte neskôr vrátim.
Potom tu máme krajiny, ktoré sú zaujímavé tým, že umožňujú takúto voľbu vo všetkých voľbách. Ako napríklad Fínsko, rovnako parlamentné, prezidentské alebo aj voľby do Európskeho parlamentu. Tak isto nám blízke Chorvátsko umožňuje voľbu vo všetkých typoch volieb. Tak isto Litva. Vo Francúzsku je táto možnosť v parlamentných voľbách a prezidentských voľbách. Isté obmedzenie má Lotyšsko alebo Maďarsko, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a v Maďarsku aj v európskych voľbách. Portugalsko má takúto možnosť voliť na zastupiteľských úradoch a na konzulátoch v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. Rakúsko je špecifické, k tomu sa dostanem neskôr, ale umožňuje voľbu na zastupiteľských úradoch vo všetkých typoch volieb. Rovnako tak aj Slovinsko. No a Španielsko a Švédsko, keďže sú kráľovstvá, tak pochopiteľne nemusia občania voliť prezidenta, takže prezidentské voľby sú voľby na zastupiteľských úradoch vylúčené, ale samozrejme je tu možnosť voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
To znamená, všetky krajiny, ktoré boli oslovené, všetkých 18 krajín, ktoré odoslali dotazník Parlamentnému inštitútu, takúto možnosť voľby na zastupiteľských úradoch a konzulátoch umožňujú v rôznych typoch volieb alebo vo všetkých voľbách.
Dovolím si k niektorým krajinám ešte pár poznámok. Spomínal som Českú republiku, ktorá je tradične asi najlepšie porovnateľná so Slovenskom, preto ak iste zaujme fakt, že vo všeobecnosti sú niektoré aktivity, ktoré súvisia s voľbou na zastupiteľských úradoch Českej republiky financované z ministerstva vnútra a niektoré činnosti z ministerstva zahraničných vecí. Podľa informácií ministerstva zahraničných vecí sú náklady na voľby do poslaneckej snemovne približne 2 milióny českých korún a približne 2,5 milióna českých korún na prezidentské voľby. Ja sa pýtam v tomto pléne, či by nám takáto čiastka nestála za to, aby 300- až 350- tisíc ľudí, ktorí trvale alebo dočasne žijú v zahraničí, by nemohli mať možnosť voliť práve takýmto spôsobom a zúčastniť sa tak na správe vecí verejných v našej krajine. Ja som si istý, že áno.
Ďalšiu krajinu, ktorú som už spomínal, Estónsko, ktoré umožňuje voliť prostredníctvom zastupiteľských úradoch v prípade parlamentných volieb, volieb do Európskeho parlamentu, treba osobitne spomenúť ešte raz. Pretože jedným dychom treba dodať, že Estónsko umožňuje od roku 2005, dámy a páni, čiže už 13 rokov aj tzv. elektronickú internetovú voľbu na všetkých úrovniach volieb, ktoré potrebu voľby poštou alebo na zastupiteľských úradoch, resp. na konzulátoch redukujú na minimum.
Zaujímavosťou je Fínsko. Fínski občania, ktorí majú trvalý pobyt vo Fínsku, môžu vopred hlasovať v zahraničí. Zdôrazňujem to slovo vopred. Pričom Fínska vláda určuje otváraciu dobu tých miestností, kde takáto možnosť je a zverejňuje ju potom na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, čím chcem zdôrazniť to, že vo Fínsku to nie je možné len na zastupiteľských úradoch alebo na konzulátoch, ale dokonca aj v komerčne prenajatých priestoroch, pokiaľ to fínska vláda uzná za vhodné. Po novele zákona o voľbách v decembri 2017, ktorá prebehla vo Fínsku, budú môcť občania, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, v budúcnosti okrem súčasného systému hlasovať aj prostredníctvom poštového hlasovania. Táto novela má vstúpiť do platnosti 1. novembra 2018. Čiže vidíme, že aj Fínsko sa v tomto smere ubralo tou tzv. kombinovanou cestou a teda možnosťou hlasovania rovnako tak na zastupiteľských úradoch, konzulátoch a prípadne dokonca aj v komerčných priestoroch, ktoré zahrňujú okrem iného aj plavidlá lodí, alebo teda lode ako také a plavidlá všeho druhu, a zároveň je tu možnosť voliť poštou.
Naša susedná krajina Maďarsko je tak isto zaujímavým príkladom, pretože registrovaní maďarskí občania môžu voliť na zastupiteľstvách v zahraničí, alebo ak budova zastupiteľstva nie je vhodná na uskutočnenie hlasovania, v inej volebnej miestnosti poskytovanej zahraničným zastupiteľstvom. V deň volieb v Maďarsku, to znamená od 6.00 hodiny ráno do 19.00 hodiny miestneho času sa takáto voľba realizuje priamo v týchto miestnostiach. Existujú určité osobitné pravidlá, ktoré sa týkajú časového rámca volieb, a teda nasledovné: Ak je časový rozdiel v porovnaní so stredoeurópskym časom mínus 1 alebo mínus 2 hodiny, voľby trvajú od 6.00 hodiny miestneho času do 19.00 hodiny stredoeurópskeho času. Pri zahraničných zastúpeniach na americkom kontinente sa voľby konajú deň pred voľbami v Maďarsku od 6.00 do 19.00 miestneho času. Maďarskí občania žijúci v zahraničí môžu voliť kandidáta v súlade s ich volebným obvodom a jedným národným zoznamom strán. Hlasovanie na zastupiteľstvách v zahraničí sa prvýkrát v Maďarsku alebo Maďarsko ich prvýkrát dovolilo zrealizovať v roku 2004 a to konkrétne vo voľbách do Európskeho parlamentu. Aj vďaka tomu sa podarilo Maďarsku podarilo dosiahnuť viac ako dvojnásobnú účasť na týchto voľbách oproti Slovenskej republike. Aj preto apelujem na vás, milé kolegyne, milí kolegovia, aby sme zvážili túto alternatívu, aby sme, ako som už spomínal v mojom úvodnom slove, nepremrhali šancu zlepšiť našu volebnú účasť a tým aby sme zabránili ďalšej, prinajmenšom európskej blamáži v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Spomínal som osobitný príklad Rakúska, ktoré tiež stojí za vypichnutie. Hlasovanie zo zahraničia je možné iba prostredníctvom poštového hlasovania, ale, a to treba zdôrazniť, na zastupiteľských úradoch nie sú zriadené volebné miestnosti. Občania žijúci v zahraničí, ktorí chcú hlasovať prostredníctvom volebnej urny, môžu voliť tak, že svoj poštový hlasovací lístok odovzdajú rakúskemu veľvyslanectvu alebo konzulátu, ktorý poštu následne postúpi príslušnej volebnej miestnosti. Čo je zase zaujímavý model, keď som spomínal tú finančnú náročnosť voľby poštou a viem si predstaviť, že pre časť voličov, občanov Slovenskej republiky zdržiavajúcich sa v danom čase v zahraničí by toto mohla byť cesta ako si splniť svoju občiansku povinnosť, ako zahlasovať prostredníctvom našich zastupiteľských úradov, že by nemuseli posielať poštu priamo na ministerstvo vnútra, respektíve do miestne príslušnej obce, ale prostredníctvom zastupiteľských úradov. Takáto možnosť teda v Rakúsku existuje a vzhľadom na tie čísla, ktoré som mal k dispozícii, je pomerne široko vyhľadávaná.
Ešte jeden príklad si dovolím spomenúť a to je Švédsko. Švédsko má jedinečné postavanie medzi všetkými skúmanými krajinami, nakoľko švédski občania môžu od roku 1998 voliť na zastupiteľských úradoch bez akejkoľvek predchádzajúcej registrácie. Volič sa musí pred hlasovaním preukázať iba platným identifikačným dokladom, nie sú potrebné žiadne ďalšie doklady ani iné byrokratické povinnosti pred samotným hlasovaním a vo všetkých ďalších skúmaných krajinách sa musí volič vopred registrovať, alebo splniť nejakú inú byrokratickú povinnosť. Čiže v tomto je naozaj Švédsko unikátne. Práve aj táto jednoduchosť voľby môže mať vplyv na stabilne vysokú volebnú účasť, najvyššiu spomedzi všetkých skúmaných krajín, a to by som rád zdôraznil, pohybuje sa okolo 85 percent. Osemdesiatpäťpercentná účasť v krajine, ktorá je jedna z najbohatších na svete. Ale na druhej strane žijú v nej občania, ktorým mimoriadne záleží na tom, ako sa veci verejné spravujú.
V súvislosti s voľbou na zastupiteľských úradoch sa spomínajú najmä dva technické problémy. Jedným je problém s byrokratickými povinnosťami, ktorý som pred chvíľkou spomínal, a druhým je otázka riešenia voľby naprieč časovými pásmami. Ak totiž chce volič zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľského úradu voliť, tak musí v niektorých skúmaných krajinách požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, alebo požiadať o voličský preukaz, čo je pomerne komplikované najmä pre tých, ktorí vycestovávajú náhle do zahraničia, napríklad na zahraničnú služobnú cestu. Túto požiadavku konkrétne uviedlo 6 skúmaných krajín z tých 18, ktoré som spomínal. Konkrétne Česká republika, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko.
Ďalším vážnym technickým problémom, ktorý sa spomína s touto možnosťou voľby zo zahraničia na zastupiteľských úradoch, v niektorých krajinách je potreba alebo nevyhnutnosť voliť pred dňom konania volieb, v niektorých sa volí v deň volieb a vopred je potrebné voliť napríklad v Estónsku, Fínsku, Španielsku a Švédsku. Napríklad v Estónsku umožňuje zahraničná misia hlasovanie na tejto misii najmenej dva dni v období od 15 dní do 10 dní pred dňom volieb, alebo napríklad španielski občania, ktorí sa rozhodnú hlasovať do volebnej urny, tak môžu urobiť medzi 4. a 2. dňom pred voľbami osobným odovzdaním svojej obálky v miestnosti na danom zastupiteľskom úrade. Voľby na zastupiteľských úradoch v deň konania volieb umožňuje aj Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko.
Dámy a páni, je zrejmé aj z tohto, čo som tu spomenul, že k tým dvom najzásadnejším výhradám, ktoré pri mojich konzultáciách na ministerstve vnútra boli spomenuté, a teda práve časové pásma a potom aj problém s tým, ako uzatvárať volebné urny, že by sa celý volebný proces mohol natiahnuť vzhľadom na to, že by sa neskôr volilo napríklad v Austrálii alebo v odľahlých častiach Ruska, kde ale pravdepodobne konzuláty ani veľvyslanectvá nemáme, a takisto v Tichomorí, hovorme v tomto prípade možno skôr o Japonsku, tak tam tento problém sa dá vyriešiť práve tým, že by sme volili predčasne. Je to technická záležitosť a viem si predstaviť, že by sme mohli nastaviť tak ako spomínané krajiny, to znamená, deň vopred, alebo 2 až 4 dni vopred. Prípadne sa môžeme baviť aj o dlhších časových úsekoch.
Ďalší problém je práve tá byrokratizácia a teda potreba akéhosi administratívneho zaregistrovania sa. Tam si myslím, že je najschodnejší práve ten švédsky model, ale viem si predstaviť, že toto je otázka na diskusiu potom už priamo aj s ministerstvom vnútra, a viem si predstaviť, že v rámci druhého a tretieho čítania by sme túto otázku bez problémov precizovali.
No a na záver si ešte dovolím to najdôležitejšie a to je práve otázka akejsi politickej priechodnosti tohto návrhu zákona. Ja verím tomu, že každá politická strana na Slovensku má svojich voličov v zahraničí, a preto verím tomu a som o tom presvedčený, že je v záujme každého z nás tu v tejto poslaneckej snemovni presadiť tento návrh zákona a ukázať tak, že občania žijúci v zahraničí, alebo sa čo i len krátkodobo nachádzajúci v zahraničí, pre nás nie sú občania druhej kategórie a majú mať rovnaké právo spolupodieľať sa na správe vecí verejných ako všetci ostatní. Som presvedčený o tom, že toto si uvedomujú aj zodpovedné ministerstvá. A preto som veľmi rád a som povďačný aj ministerstvu zahraničných vecí, kde som sa stretol s veľkou ochotou naplniť tento návrh zákona. A konkrétne napríklad aj pán minister Lajčák spomenul, obzvlášť pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, že je pripravený podporiť takýto návrh zákona. Nestretol som sa ani s jedným z veľvyslancov Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý by daný návrh zákona nepodporil. Všetci ho vnímajú ako veľmi dôležitú možnosť a príležitosť, napriek tomu, že im pribudnú byrokratické povinnosti, pomôcť občanom žijúcim v zahraničí, vrátane svojich vlastných zamestnancov, ktorí sú počas dňa volieb na zastupiteľskom úrade alebo na konzulátoch, zúčastňovať sa správy vecí verejných na Slovensku. A toto by som tiež rád zdôraznil.
Zoberme si napríklad také Lotyšsko, krajinu, kde sme toť nedávno vyslali našich vojakov pôsobiť v zahraničnej misii Severoatlantickej aliancie. Ako sa oni budú môcť asi zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu alebo voľbách prezidenta Slovenskej republiky? Ak by tak chceli urobiť, museli by sa vrátiť na Slovensko a to, samozrejme, už len z technických dôvodov nie je pre každého z nich možné. A práve takýmto návrhom zákona to budú mať omnoho jednoduchšie, pretože prídu na naše veľvyslanectvo v Rige, kde práve odchádzajúci veľvyslanec do Rigy mi zhodou okolností vo včerajšom rozhovore hovoril, že je to veľmi dobrý nápad a že ministerstvo zahraničných vecí, napriek tomu, aké sú s tým spojené povinnosti, tento návrh zákona podporuje.
Zároveň tento návrh zákona vyrieši ten zásadný problém, ktorý som spomínal pri voľbe prezidenta, a to je práve nemožnosť doručenia hlasovacích lístkov medzi prvým a druhým kolom, pretože takýto problém pri hlasovaní v zastupiteľských úradoch nenastane a občania žijúci v zahraničí by jednoducho mohli prísť voliť rovnako tak v prvom, ako aj v druhom kole voľby prezidenta. A ja som presvedčený o tom, že to naši občania už budúci rok pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky ocenia.
Vyriešme tento problém skôr, ako sa odhadom 350-tisíc občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí budú opäť cítiť ako už spomínaní občania druhej kategórie a vyriešme ho skôr, ako bude neskoro, pretože predpokladám, že všetky tie problémy, ktoré budú mať tí, ktorí sa chcú zúčastňovať na voľbách či už do Európskeho parlamentu alebo prezidenta, budú samozrejme tlmočiť aj verejne a budeme to my, poslanci Národnej rady, ktorí potom budeme musieť vysvetľovať, prečo sme im túto možnosť nedali ani v roku 2019, pretože už v roku 2014 sa mnohí z nich veľmi hlasno ozývali, avšak ich hlas doposiaľ nebol vypočutý. Takže dúfam, že dnes sa tak stan. A pevne verím, že v hlasovaní dnes o 17.00 hodine tento návrh podporí väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A ako som povedal, v druhom čítaní som pripravený na akékoľvek technické a legislatívne pripomienky, ktoré by tento proces ešte výrazne zjednodušili a sfunkčnili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
