Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán minister, za prečítanú odpoveď. Predpokladám, že ani v tomto prípade asi nedisponujete informáciou o tom, že ten súvis vychádza priamo z informácie od pána exministra Kaliňáka, ktorý práve o týchto letoch písal v súvislosti s tým, že sa jednalo o tzv. ministerské lety, na svojom facebookovom profile, takže preto tá moja otázka priamo na ministerstvo vnútra. Opäť raz sa pýtam, že či to naozaj nie je práve Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré by o takýchto veciach malo mať komplexné informácie a vzhľadom na to, že žijeme v parlamentnej demokracii, aj ich aj byť schopné poskytnúť poslancom Národnej rady, ktorí sa na ne pýtajú.

Ďakujem veľmi pekne. No, osobne si neviem predstaviť, kto iný ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je kompetentnejší zodpovedať takú zásadnú vec, ako je zmena účelu cesty. A ja som v mojich ďalších otázkach kládol okrem iného aj tú otázku, načo tam vlastne pán minister mal ísť, lebo to sme sa doposiaľ nedozvedeli. Predpokladám, že vo vašich podkladoch sa to asi tiež nenachádza, že?

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa budem snažiť trošku vecnejšie a menej osobne.
Každopádne, Renátka, myslím, že si donaha odhalila mentálne nastavenie niektorých našich kolegov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, pracovať a podnikať a takisto žiť sa bude na Slovensku lepšie až vtedy, keď o moc príde skupina sociálnych inžinierov, ktorá okrem iného cestovnými poukážkami chce podľa môjho názoru zalepiť oči ľuďom, okrem iného v súvislosti s neschopnosťou vyšetriť dvojnásobnú vraždu mladého novinára a jeho partnerky a mnohých iných korupčných, klientistických káuz, ktoré tu máme na dennom poriadku, nehovoriac o unášaní občana inej krajiny.
Len na margo ešte toho budovania cestovného ruchu. Dámy a páni, pozrite sa na zľavové portály. Tie spravili pre cestovný ruch v tejto krajine podstatne viac ako akákoľvek vaša snaha o sociálne inžinierstvo cez zľavové portály; pardon, cez poukážky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel povedať, že ma veľmi mrzí, že opäť raz aj v tejto snemovni miešame hrušky s jablkami a zamieňame si istým spôsobom slovo lobing so slovom korupcia, takže dovoľte mi pár citátov, ako vlastne učíme našich študentov o tom, čo to vlastne lobing je.
Pojem lobing je zvyčajne nesprávne chápaný ako neetický proces získavania podpory určitým aktérom verejnej politiky, lobistom, pre dosiahnutie konkrétnych cieľov vo verejnej politike; takto to, dámy a páni, nie je. Profesionálny lobing je jedným z nástrojov vplyvu súkromného, ale verejného či občianskeho, ak chceme tretieho sektora, na konkrétne verejné inštitúcie, čím sa napĺňa jeden zo základných princípov každej demokracie, a teda sloboda združovať sa a presadzovať svoje záujmy.
Lobing teda musí spĺňať nasledovné znaky: je to verejná činnosť, je činnosť verejne kontrolovaná, čo je zásadný problém na Slovensku, a je to transparentná činnosť, čo je ešte zásadnejší problém, keďže táto snemovňa nebola schopná za niekoľko rokov prijať komplexnú legislatívu, ktorá by tento fenomén upravovala. A má tri základné ciele, aby sme si to tu neplietli, keď už toto slovo používame. Poskytovať informácie, pomáhať meniť verejnú mienku a presadzovať súkromné ciele záujmových skupín. Takže, prosím, keď už nie sme schopní po vzore iných civilizovaných krajín legislatívnou normou raz a navždy oddeliť korupciu od klientelizmu a lobingu, tak aspoň tento pojem ďalej nedevalvujme tým, že miešame, ako som povedal na začiatku, hrušky s jablkami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi stručne. Súvisí to síce s tým predchádzajúcim návrhom zákona, ale odpoviem na tú otázku, ktorá súvisela s tým, ako by mohli byť zostavované tie komisie. Už som čiastočne teda odpovedal.
Ale ak máme problém s tým, že garantom toho celého by mal byť samotný veľvyslanec. Ja napríklad by som mal hlbokú dôveru, že by ten proces prebiehal veľmi transparentne, nehovoriac o kamerových záznamoch, záznamoch hlasovacích lístkov, atď., tak potom tu máme tie varianty, ktoré fungujú napríklad v Rakúsku, ktorú som spomínal. A to je práve tá možnosť, že Rakúšania len prinášajú vlastne už volebné lístky priamo na ambasády a tie ich potom zasielajú na spočítanie na ministerstvo vnútra.
Lebo ak by som išiel po tejto logike, ktorú spomínal pán podpredseda Glváč, tak potom akú máme predstavu o tom, že celý ten proces je absolútne férový a transparentný na ministerstve vnútra, kam prichádzajú poštové obálky voličov voliacich zo zahraničia s trvalým pobytom v zahraničí. Čiže neobstojí táto argumentácia, neobstojí táto logika. A som presvedčený o tom, že naozaj na tých veľvyslanectvách akákoľvek šanca na akúkoľvek manipuláciu, obzvlášť pri takých malých počtoch hlasov, aké tam sú, neobstojí a pravdepodobne nie je ani vysoko pravdepodobná.
Druhá možnosť je presne tak, ako to majú ďalšie krajiny, že by sa tá voľba uskutočnila v určitých intervaloch pred samotnými voľbami. A takisto by sa tie obálky nemuseli otvárať priamo na veľvyslanectvách alebo konzulátoch, ale boli by odosielané do centrálneho bodu, akým by mohlo byť napríklad ministerstvu vnútra, kde by sa potom za účasti zástupcov všetkých relevantných politických strán tieto otvárali a spočítavali. Toto si myslím, že by vyriešilo celú situáciu. Čiže je to len otázka technického nastavenia.
Ak 18 krajín Európskej únie využíva takúto voľbu, tak som presvedčený o tom, že ani na Slovensku by nebol problém nájsť to najvhodnejšie a politicky akceptovateľné riešenie. O to viac verím, že najmä kolegovia z MOST-u – HÍD, a vítam pána predsedu, podporia tento návrh zákona a samozrejme aj ostatní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím o tom zákone, ktorý sme predkladali ako prvý, ale samozrejme poteším sa, ak podporia aj tie ďalšie dva návrhy zákonov, ktoré tu boli prezentované. Obzvlášť teda ten, ktorý som prezentoval ja.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a za všetky argumenty a veľmi konštruktívne pripomienky.

Ďakujem veľmi pekne. Zareagujem, keďže to boli veľmi konštruktívne pripomienky, na ktoré nie som, úprimne povedané, zvyknutý z vášho klubu, ale oceňujem to v tejto chvíli.
Naša predstava je, že by sme zaviedli takzvané volebné kiosky. Tie volebné kiosky fungujú podobne ako bankomaty, kde občania nevolia klasicky prostredníctvom papierikov, ale fungujú elektronicky, kde vyznačíte svoju voľbu a rovnako tak voľbu v referende. Vtedy máte výsledky v podstate okamžite po skončení hlasovania k dispozícii. Je tam minimálna pravdepodobnosť, manipulácie, ako sme na ňu zvyknutí pri tých ôsmich rôznych druhoch, ktoré sa používajú na Slovensku, a zároveň si myslím, že by to bolo aj omnoho efektívnejšie finančne. Pretože keby sme raz tie volebné kiosky nakúpili, tak potreba mať také veľké množstvo členov komisie, ktorí, ako správne hovoríte, pracujú ako pracujú, česť výnimkám, ja som sa tiež niekoľkých takýchto zúčastnil, tak toto je presne cesta ako na to. Viem, že je to cesta ďalekej budúcnosti na Slovensku, ale kým by sme ju nemali, tak potom si viem predstaviť, že by to bolo rozdelené do dvoch obálok, do dvoch volebných urien. Viem si predstaviť, že by to niektorí pomiešali. A zároveň si viem predstaviť, že by to nebolo až také náročné na počítanie. Keď to zvládajú v mnohých iných krajinách, kde sú zlúčené referendá a voľby, tak verím tomu, že by to zvládli aj naši občania, takúto vysokú mieru dôvery k nim mám.
No a k tej vašej otázke, pán Mizík, áno, ja som to zabudol spomenúť. Máme veľvyslanectvá, konzuláty, kde je aj počet zamestnancov menej ako tri, tri je minimum na volebnú komisiu, ale pokiaľ viem, tak napríklad Maďarsko a Česká republika to vyriešilo tým, že môžu sa stáť súčasťou takejto volebnej komisie aj ľudia, ktorí sú tam vysielaní, respektíve dokonca sú najímaní priamo z lokálneho obyvateľstva. Mohlo by to znamenať istú mieru rizika pri prepočítavaní týchto hlasov, to súhlasím, ale ja si nemyslím, že garant, ktorým by bol práve spomínaný veľvyslanec, by niečo takéto dopustil. A keď to funguje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Opäť všetkých pekne pozdravujem, vrátane divákov na balkóne. A dovoľte mi, aby som povedal možno pár takých našich motívov, ktoré nás viedli k predloženiu tohto návrhu zákona, ústavného zákona, by som rád zdôraznil a možno tak trošku sa aj odlíšil od toho návrhu zákona, ktoré predkladá hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, pretože my tu ideme po primárnom motíve iba jednom a tom zásadnom, a to je naozaj zlúčiť referendum s voľbami. Práve tam predpokladáme, že dosiahneme tie dva efekty, ktoré som spomínal pri uvádzaní tohto návrhu zákona, to je ten finančný efekt, ktorý umožní ušetriť nemalé verejné prostriedky, kedy zlúčime teda referendum s voľbami a teda aj s volebnými komisiami a kedy aj zjednodušíme občanom samotné volebné akty, pretože keď už raz idem voliť napríklad primátora, starostu a svojich poslancov miestneho, obecného alebo mestského zastupiteľstva, tak si viem predstaviť, že ten človek ocení, keď zároveň dostane ešte jeden lístok navyše, na ktorom sa bude môcť vyjadriť napríklad v rámci miestneho, regionálneho, alebo keď chceme, celoštátneho referenda.
Aj preto tento návrh ústavného zákona, aj preto veríme, že toto najlepší a najjednoduchší spôsob ako sa vysporiadať s tým zásadným problémom, ktorým je neplatnosť referend, a to práve kvôli spomínanej podmienke 50-percentného kvóra, ktorú tu niekoľkokrát spomenul môj predrečník Igor Matovič. Ja osobne mám tak isto problémom s kvórom, tak isto by som si položil tú istú otázku, ktorú povedal kolega Peter Pčolinský, že prečo práve 25 percent. Je to otázka na diskusiu, ja som zachytil aj veľmi zaujímavé návrhy o tom, že by tam mala byť polovica z poslednej volebnej účasti napríklad vo voľbách do Národnej rady. Rôzne krajiny to majú naozaj rôzne vyriešené. Som veľmi vďačný aj za ten príklad, ktorý spomínala Anka Verešová z Chorvátska. Treba zdôrazniť, že napríklad v Írsku ktoré je tak isto veľmi známe referendami, nemajú žiadne kvórum, rovnako ako v už spomínanom Švajčiarsku a v niektorých ďalších krajinách. Pokiaľ viem, tak v západnej Európe niet takej krajiny, ktorá by mala kvórum na platnosť referenda, ale zároveň treba aj zdôrazniť to, že je tu istá miera rizika. A to riziko spomenul aj Igor Matovič, keď hovoril o tom, že ak by sme v tejto chvíli, keď ľudia sú naučení voliť nohami, úplne zrušili kvórum, tak to naozaj skupina ľudí, ktorá si podľa môjho názoru dlhodobo neuvedomuje dôsledky svojho konania a politického rozhodovania, vyhlasuje voľby o vystúpení alebo, pardon, referendum o vystúpení Slovenskej z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie, tak by to s touto krajinou mohlo dopadnúť veľmi zle, pretože by o tejto otázke mohla rozhodnúť veľmi malá skupina ľudí, vzhľadom na to, že pomerne veľká skupina ľudí je dnes na Slovensku naučená, ako som povedal, hlasovať nohami. To znamená, sa nezúčastňujú referenda, pretože boli naučení, že chcú povedať nie, tak stačí, že sa na referende nezúčastnia.
A tu by som možno povedal jeden zaujímavý referendový paradox, ktorý na Slovensku máme, málokto o ňom vie a ja ho rád a často zdôrazňujem aj na akademickej pôde, o vstupe Slovenska do Európskej únie rozhodli tí občania, ktorí prišli hlasovať proti vstupu Slovenska do Európskej únie. Ono to možno nedáva na prvé počutie logiku, ale keď si uvedomíme že bola len 52-percentná účasť a viac ako 6 % obyvateľov prišlo povedať nie, tak boli to práve oni, vďaka ktorým Slovenská republika vstúpila do Európskej únie, v opačnom prípade by referendum nebolo platné. Aj toto si uvedomme že takéto paradoxy tu máme pri 50-percentnom kvóre.
Ale keď už som spomínal, že je tu obrovské riziko vzhľadom na to, že tu nie je táto tradícia hlasovať v referendách nie, pretože miesto toho radšej občania na voľby nejdú a miesto toho dokonca aj niektorí ústavní činitelia v minulosti vyhlasovali, že, občania, nezúčastníte sa referenda, čo je podľa mňa v civilizovanej krajine tak trošku šialenstvo, miesto toho začnime tým, že zrušíme kvórum v podstate okamžite na miestnej a regionálne úrovni. Aby sa tam naučili občania, akým spôsobom referendum funguje, aké dôležité je, aby nezostali sedieť doma, pretože im niekto rozhodne o založení skládky vedľa ich domu, alebo o výstavbe veľkého obchodného centra na ich parkovisku, alebo o výstavbe nejakej veľkej fabriky, ktorá im tam bude robiť hluk a znehodnotí celý majetok. Toto je najlepší spôsob ako naučiť ľudí hlasovať v referendách.
A keď sme už spomínali to Švajčiarsko, treba povedať, že Švajčiarsko je dnes krajina, kde sa koná najviac referend na svete, viac, vo Švajčiarsku, ako vo všetkých ostatných krajinách sveta dokopy. A toto sa deje aj kvôli tomu, pretože je tam veľmi silná tradícia práve miestnych a takzvaných kantonálnych referend. Tých celoštátnych je podstatne menej. A práve na miestnych a kantonálnych referendách sa občania naučili, ako funguje referendová demokracia a aké dôležité je prísť a vyjadriť svoj názor. Aj preto tých 83 % účasti, ktoré boli spomínané mojím predrečníkom.
Mimoriadne dôležité je to aj v iných krajinách, kde tak isto je podstatne a výrazne vyššia volebná a zároveň aj referendová účasť ako na Slovensku. Keď na Slovensku javí o voľbu prezidenta záujem niečo cez viac ako 40 % voličov, tak ako môžme očakávať, že títo voliči budú javiť záujem o referendovú otázku, ktorá, povedzme si celkom úprimne, pre veľkú väčšinu spoločnosti nie je zaujímavá? A o to zvlášť, ak by sa týkala tak zásadných a dôležitých vecí, ako je naša zahranično-politická orientácia, ktorá je, bohužiaľ, veľmi intenzívne masírovaná rôznymi alternatívnymi a konšpiračnými médiami naprieč celou Slovenskou republikou.
Takže aj kvôli tomu buďme trošičku opatrnejší, pokiaľ ide o kvórum. A naozaj aj v našom programe nájdete odvolávku na to, že začnime na miestnej a regionálnej úrovni, tam by sme to mohli spustiť hneď a potom sa postupne presuňme aj na úroveň celoštátnu.
Veľmi dôležité je ešte v tejto súvislosti spomenúť aj množstvo iných vecí, pokiaľ už hovoríme o takzvanom sfunkčnení referenda, ale to nie je predmetom návrhu zákona, ktorý predkladáme my; 25-percentné kvórum teda, aby som to odlíšil, navrhujú kolegovia z OĽANO. Naším návrhom zákona sledujeme len zlúčenie referend a volieb, pokiaľ sa tieto konajú v 365-dňovom limite, to tiež treba zdôrazniť. Aby si niekto nemyslel, že ak majú byť voľby o dva roky alebo neskôr, lebo aj také situácie sa stávajú, tak že tí, ktorí vyzbierajú petičné podpisy, potom musia príliš dlho čakať. Nie, ten limit je obdobie jedného roka. A práve takto veríme, že sa môže prirodzeným spôsobom zvýšiť účasť aj záujem o referendovú problematiku a zároveň možno aj opačne o samotné voľby. Čiže ak niekto chce veľmi hlasovať v danom referende, tak možno to bude pre neho motív, aby už zároveň zahlasoval aj v daných voľbách, ktoré budú s týmto referendom zlúčené. Čiže ani toto nemožno vylúčiť.
Ale keď už sme už hovorili o tom sfunkčnení referenda, tu nadviažem na pána docenta Kresáka, ktorý spomínal čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. A potom je tu ešte jeden dôležitý článok, ktorý hovorí o tom, že referendum vyhlasuje Národná rada ako zákon. Tu už treba ísť podstatne hlbšie do Ústavy Slovenskej republiky. Podstatne hlbšie v tom, že ak chceme, aby takéto referendum mohlo byť vyhlásiteľné automaticky, aby sme mali na Slovensku takzvané obligatórne referendá, tak je nevyhnutné, aby sme tieto mali priamo v paragrafovej podobe. V opačnom prípade to môže Národná rada zmeniť podľa svojej najlepšej vôli a svedomia, tak ako to zase predpokladá čl. 73 pri našom správaní sa a pôsobení tu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Čiže je to komplexná téma, treba s ňou narábať aj po odbornej stránke veľmi opatrne, preto som rád a som vďačný za príspevky pána docenta Kresáka, ja som si vypočul tú jeho diskusiu niekoľkokrát, poznám aj jeho názory z akademickej pôdy a som za to, aby sme o tejto téme diskutovali čo najčastejšie, aby tu došlo k zmene. Áno, aj my sme za spustenie referenda, áno, aj my si myslíme, že sú to vyhodené peniaze, pokiaľ zostane referendum nastavené tak, ako je v súčasnosti, ale tých "ale" je tam podstatne viacej.
A jedno z nich ešte si predsa len dovolím spomenúť. A to je náš návrh, ktorý máme v našom programe, ale ktorý nie je súčasťou tohto návrhu zákona, a to je práca s tými petičnými prahmi. Bavme sa o tom, či naozaj 350-tisíc podpisov nie je príliš veľa. Keď už sme spomínali to Švajčiarsko, tak tam sa celoštátne referendum dá vypísať aj s podstatne nižším počtom petičných podpisov. Ak si to dobre pamätám, tak 100-tisíc je už pri obligatórnom referende. Takže aj toto je otázka, ktorú si položme tu v pléne a na ktorú začnime politickú, ale zároveň aj odbornú diskusiu.
A tak isto sa pýtam, že či je naozaj vhodné nechať 30 % podpisov ako petičný prah pre komunálne a regionálne voľby. Veď v takej Bratislave je v podstate takmer nereálne vyhlásiť komunálne referendum. Kto vyzbiera 30 % podpisov občanov Bratislavy? Alebo takej Banskej Bystrice, keď to chcem trošku lokalizovať na miesto, z ktorého pochádzam ja. Vezmime si, aké problémy sú v súvislosti so zákazom hazardu v tejto súvislosti.
A preto napríklad ten náš návrh hovorí o tom, že poďme dole s týmito prahmi. Znížme tieto prahy petičné podľa veľkosti obce a potom samozrejme aj v súvislosti s regiónmi a zároveň zrušme kvórum! Tak sa občania najlepšie naučia, aká dôležitá referendová demokracia. A som presvedčený o tom, že ak by mali hlasovať o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú a ktorým bezprostrednejšie rozumejú ako niektorým zásadným otázkam, napríklad o zahranično-politickom smerovaní Slovenskej republiky, tak by to bolo omnoho užitočnejšie, ako keď jedným šmahom ruky napríklad znížime alebo zrušíme kvórum.
A ešte k tým 25 percentám, nedá mi nespomenúť Maďarsko. Tam dlhodobo platila práve 25-percentná klauzula, ale na platnosť referenda, a bol to práve súčasný premiér Viktor Orban ktorú ju zvýšil na 50 percent. A urobil to veľmi nešťastne, pretože keď ju zvýšil a potom si vyhlásil svoje slávne referendum o migrantoch, tak práve tých 50 % bol problém a referendum nebolo platné.
Čiže buďme opatrní s volebnými pravidlami!
Ja už roky rokúce ako politológ hovorím, že práve tí, ktorí ich menia, práve proti ním sa častokrát obrátia. A tu by som rád mojich ctených kolegov a kolegyne z vládnej koalície upozornil na ten moment, keď som tu stál pred vyše rokom a hovoril o tom, nemeňte pravidlá volieb do vyšších územných celkov, nerušte to druhé kolo, obráti sa to proti vám. A pozrite sa, ako voľby do vyšších územných celkov dopadli. To len na margo veci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja určite toho viac poviem v mojom vystúpení, ktoré bude za chvíľku nasledovať, ale predsa len aspoň pár reakcií na to, čo povedal pán poslanec Matovič. Tie pravidlá pre kampaň, to je naozaj tragédia, že tu zatiaľ nemáme, ale povedzme si zase celkom úprimne, že máme pravidlá pre kampaň voľby napríklad prezidenta alebo do Národnej rady alebo županov a vidíme, akým spôsobom sa dodržiavajú, respektíve nedodržiavajú, úplne beztrestne, treba zdôrazniť.
Súhlasím s pánom poslancom Pčolinským, hoci teda reagujem na vás, pán poslanec Matovič, a teda, že ten príklad Švajčiarska nie je celkom, celkom presný. Naozaj tá tradícia je mimoriadne dôležitá, ale tam treba povedať ešte ďalšiu vec, ktorú vysvetľujem pravidelne aj našim študentom, že Švajčiarsko referendovú demokraciu využíva jako akýsi dentil, pretože vo Švajčiarsku funguje už posledných, myslím, že takmer 50 rokov rovnaká vládna koalícia a práve referendová demokracia je to, čo dáva ľuďom možnosť akejkoľvek zmeny. Zatiaľ čo tá kontinuita, ktorá funguje v rámci konsenzuálneho politického systému, ktorý vo Švajčiarsku máme, túto zmenu takmer nepredpokladá. Je to princíp takzvanej magickej formulky, ale o tom niekedy, o tom niekedy nabudúce, aby som to tu nezmenil na prednášku.
Úplne súhlasím s tým, že tá kampaň – nezúčastníme sa referenda, to je tragédia, to je doslova klinec po klinci do rakvy zastupiteľskej, aj priamej, respektíve, ak chceme, referendovej demokracii, pretože ak od najvyšších ústavných činiteľov zaznieva to, že nezúčastnite sa akéhokoľvek volebného aktu, tak to je niečo, čo rozhodne nepatrí do civilizovanej krajiny.
No a čo sa týka tých hodnotových otázok, o ktorých by mali rozhodovať ľudia, to je také diskutabilnejšie. Vieme, že aj niektorí ústavní sudcovia sa nestotožnili napríklad s otázkami referenda o rodine, ktoré sme mali ako posledné, a ak si pozrieme príklady napríklad z Írska, tak vieme, čo to znamená rozhodovať o hodnotových otázkach v referende. To je tak rozštiepená spoločnosť, akú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja už som v zásade povedal všetko, čo bolo potrebné pri predstavovaní toho bodu 50, no a v zásade sa jedná o ten istý dôvod alebo cieľ, kvôli ktorému predkladáme tento návrh zákona. Akurát, že z hľadiska zmeny Ústavy Slovenskej republiky bol rozdelený do dvoch bodov. Takže verím, že je to dostatočne zrozumiteľné, a toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Takže dávno sme sa nevideli a nepočuli. Opäť raz vás všetkých pekne pozdravujem. Ospravedlňujem sa Igorovi, že som ho teda predbehol, ale čísla nepustia asi v tomto prípade. Nemyslím tie volebné, ale tie, ktoré nám boli pridelené v rámci programu schôdze Národnej rady.
Takže poďme pekne po poriadku, kvôli čomu sme navrhli tento návrh zákona. Nebudem spomínať už to, čo máte možnosť si prečítať v dôvodovej správe, ale spomeniem také tie najzákladnejšie body.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vykonať referendum v jeden deň s inými voľbami podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo s ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta. Možno tým dosiahnuť dvojitý efekt podľa nášho názoru.
Po prvé, je to finančná úspora, pomerne značná. A po druhé, a to je veľmi dôležité, vyššia účasť na jednotlivých referendách alebo dokonca voľbách. Národná rada Slovenskej republiky, ako nám je dobre známe, 21. marca 2017 zákonom č. 73/2017 Z. z., ktorým novelizovala zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zmenila teda aj možnosť alebo teda upravila možnosť spájania volieb. Uvedená novela logicky a racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov do samosprávnych krajov, volieb do orgánov samosprávnych obcí. Analogicky k uvedenej legislatíve sme sa teda rozhodli pokračovať a s prihliadnutím na niektoré špecifiká konania referenda iných volieb podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta bol vypracovaný aj tento návrh zákona.
Ako som spomínal, bude to mať pozitívny finančný efekt. Pomerne značnú úsporu, keď si uvedomíme, že realizácia referenda sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 12 miliónov eur, plus-mínus. Tieto čísla neberte úplne presne, prosím. No a v prípade, že by sme zlúčili referendá s voľbami, tak toto je už celkom zaujímavá úspora, ktorá myslím, verím, nám všetkým stojí za to, aby sme tento návrh zákona podporili.
A ďalší, ako som spomenul, veľmi dôležitý efekt je efekt na vyššiu účasť, v prípade spojenia napríklad najbližšie plánovaného referenda s komunálnymi voľbami je tu pomerne široký predpoklad, že by toto referendum mohlo byť dokonca platné, ale k tomu sa už potom dostanem priamo, priamo v rozprave.
Predložený návrh zákona je samozrejme v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Rovnako tak medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a samozrejme aj s právom Európskej únie.
Týmto by som asi skončil. V podstate sa to týka oboch bodov 50 a 51. Päťdesiatka mení Ústavu Slovenskej republiky, 51 potom hovorí o tom ako konkrétne. No a keďže sme požiadali o zlúčenú rozpravu, nakoľko riešime viac-menej totožnú záležitosť, tak poprosím Igora Matoviča, aby doplnil to, čo už tu možno bolo povedané.