Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

8.9.2017 o 12:42 hod.

Ing. PhD.

Milan Uhrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.10.2017 10:56 - 10:58 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi pár slov k tomu návrhu o domobrane. Moji kolegovia z Ľudovej strany Naše Slovensko porozprávali o tom, ako domobrana funguje v zahraničí, že sa nejedná o nejaké polovojenské ilegálne organizácie, ale o niečo úplne legitímne, čo dopĺňa Policajný zbor najmä v miestach, kde polícia nestíha alebo nechce alebo z nejakých príčin nedokáže ochrániť slušné obyvateľstvo.
Kolegovia zo SMER-u, môžem vás poprosiť, a z SNS-ky, keby ste sa stále nerozprávali. Veď to sa takto nedá! Dve minútky a ideme hlasovať. (Ruch v sále.)
Problém s asociálmi, s kriminalitou asociálov je na mnohých miestach Slovenska. V mnohých prípadoch sa tieto kriminálne činy neriešia buď preto, že sa obete boja ozvať, lebo sa im tí výtržníci vyhrážajú, alebo jednoducho preto, že v tom nevidia zmysel, že nevidia význam dávať nejaké trestné oznámenia, pretože aj tak vedia, že tým asociálom sa nič nestane, pretože sú chránení ako biblia. Podobná situácia, takéto problémy sú aj v Nitrianskom kraji, konkrétne Orechov dvor, Demandice, Telgártska ulica svetoznáma v Nitre, kde tiež je problém s asociálmi.
Na to, aby sme trošku pomohli tej bezpečnostnej situácii, aby sme to zlepšili, sme zriadili naše hliadky, hliadky zložené z dobrovoľníkov, ktoré mnohí kritizujú, že ale nie sú systematickým riešením. A majú pravdu, majú pravdu, skutočne naše hliadky nie sú systematickým riešením, pretože takto sa to donekonečna robiť nedá a v prvom rade by mal bezpečnosť občanov, slušných občanov, garantovať štát a nie nejakí dobrovoľníci, ktorí to robia na úkor všetkého svojho voľného času, neorganizovane a nesystematicky.
Domobrana je práve tým riešením, ktorá by pomohla, ktoré by pomohlo najmä obciam, chudobným obciam, malým obciam, ktoré nemajú dostatok peňazí na to, aby si zriadili obecnú políciu, ktoré nemajú s tým skúsenosti alebo ktorých obecní policajti sú natoľko neschopní, leniví, že namiesto riešenia kriminality sa venujú tomu, či má niekto vysypaný pred domom nejaký štrk, či má vypílený strom, alebo či páli nejaké smeti, alebo dávajú mestskí policajti papuče ľuďom na parkoviskách. Práve domobrana by v takýchto situáciách pomohla situáciu zlepšiť.
Ja viem, že nie je tu dnes politická nálada na to, aby sa takýto návrh zákona schválil. Pravdepodobne všetci budú proti, možno okrem nás. Uvidíme, necháme sa prekvapiť. Napriek tomu vás prosím o podporu. V budúcnosti, skôr či neskôr, takéto riešenie bude nutné, pretože inak sa problém, najmä s asociálnymi kriminálnikmi, vyriešiť dať nebude.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2017 10:31 - 10:31 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Viskupič, chcem sa spýtať, či v tom návrhu zákona ohľadne tých výborov, nemám to naštudované, či tam máte zahrnuté aj to, aby sa zverejňoval menný zoznam ľudí, ako hlasovali na výboroch. Lebo aj my máme s tým politické skúsenosti negatívne, bohužiaľ, že v zápisnici je len, koľkí hlasovali za, koľkí proti, koľkí sa zdržali. A potom sa môžme hádať, škriepiť, že kto bol ten, čo bol proti, kto bol ten, čo bol za. Bolo by dobré, nemáme sa za čo hanbiť, bolo by dobré, aby sa to zverejňovalo, aby to tam bolo.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:04 - 9:10 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda ešte raz, aby som uviedol návrh zákona, novely zákona č. 343/2015, to je zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov. Ako som spomenul, túto novelu sme pripravovali spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom za veľmi jednoduchým a priamočiarym cieľom, tým cieľom je podpora výroby a hlavne spotreby domácich, čiže slovenských výrobkov.
Súčasná dikcia, súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní sa totiž veľmi striktne dodržiava tej podmienky, ktorú nám, dá sa povedať, nanútila Európska únia, a to je zákaz priamej podpory domácich slovenských výrobcov, resp. zákaz diskriminácie zahraničných výrobcov. V súčasnosti nemožno teda diskriminovať nejakého výrobcu alebo výrobok na základe miesta pôvodu alebo miesta výroby. My túto podmienku považujeme za kontraproduktívnu. V mnohých prípadoch môžem povedať dva také praktické príklady.
Predstavte si nejaké okresné alebo nejaké krajské mesto, v ktorom je mliekareň, v ktorom je poľnohospodárske družstvo a v ktorom sa nachádza, samozrejme, aj nejaká škola alebo nejaký domov dôchodcov. Táto škola, tento domov dôchodcov, keď chcú nakupovať potraviny, tak hoci možno rodičia žiakov v tejto škole pracujú v tej mliekarni, čo je oproti cez cestu, a tí dôchodcovia, ktorí bývajú v domove sociálnych služieb alebo v domove dôchodcov, možno pracovali v nejakom poľnohospodárskom družstve, čo je za rohom, tak napriek tomu sa môže stať, že tieto dve inštitúcie musia nakupovať potraviny možno z opačného konca Slovenska, to je ten lepší prípad, alebo v tom horšom prípade zo zahraničia, alebo z opačného konca sveta. My toto nepovažujeme za normálne.
Druhý príklad z praxe, ktorý sa stal v Banskobystrickom samosprávnom kraji, kde pôsobím ako riaditeľ úradu, je situácia, keď sme sa snažili obstarávať mliečne produkty pre krajské školy, pre krajské domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov. Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku. To znamená, že nemusia byť ani vyrobené tak slovenskými firmami, ale stačí, že aspoň aby boli vyrobené na Slovensku.
Krátko nato nám prišla z verejného obstarávania, z Úradu pre verejné obstarávanie upozornenie, že v prípade, ak od tejto podmienky neustúpime, tak nám hrozí pokuta až 200-tisíc eur. 200-tisíc eur pokuta len zato, že sme si trúfli žiadať, aby do krajských škôl, do slovenských škôl a slovenských domovov dôchodcov a sociálnych služieb sme nakupovali potraviny poľnohospodárske, a teda mliečne výrobky vyrobené na Slovensku. Pri všetkej úcte toto považujeme za postavené na hlavu.
Viete veľmi dobre, v akom stave sa nachádza slovenské poľnohospodárstvo, resp. to torzo, ktoré zo slovenského poľnohospodárstva zostalo, môžem povedať len dve čísla, aby sme to tu neopakovali. Za posledných 40 rokov klesol počet hovädzieho dobytka o 70 % a počet ošípaných o závratných 80 %. Namiesto slovenských výrobkov zaplavili slovenské trhy, slovenské obchody zahraničné potraviny, zahraničné výrobky, ktoré sú často druho- až treťotriednej kvality, a keby boli aspoň lacnejšie, ale tie zahraničné výrobky, zahraničné potraviny sú dokonca často drahšie ako tie potraviny, ktoré sú vyrobené na Slovensku, alebo ako potraviny, ktoré sa predávajú na Západe. Toto považujeme za absolútne nemorálne, nenormálne a myslíme si, že úplne oprávnené, dokonca že aj vecou zdravého rozumu, aby verejní obstarávatelia, verejné inštitúcie mali možnosť vo verejnom obstarávaní žiadať výrobky vyrobené na Slovensku.
V súčasnosti je situácia presne opačná. Každá vláda sa chváli tým, ako veľmi pomohla zahraničným investorom, koľko zahraničných investorov prilákala, koľko miest vytvorili títo zahraniční investori. S týmto sa chváli každá vláda bez ohľadu na to, či bola ľavicová, pravicová, ako keby bolo cieľom vlády Slovenskej republiky, vlády, opakujem, Slovenskej republiky podporovať zahraničných investorov a vytvárať podmienky pre príchod zahraničných investorov. Ja nemám nič proti zahraničným investorom, ale myslím si, že zahraničný investor je zahraničný, podniky by mali vždy byť len akýmsi doplnením domáceho hospodárstva, a nie tým pilierom, na ktorom stojí ekonomika krajiny. V budúcnosti budeme musieť túto politiku trošku napraviť, otočiť a namiesto podpory zahraničných výrobcov začať podporovať domácich výrobcov. A potom si myslím, že Slovensko pôjde raketovým tempom hore.
Samozrejme, tá naša možnosť aplikovať podmienku slovenského pôvodu pre potravinárske výrobky, ale aj pre iné výrobky do zákona o verejnom obstarávaní nie je povinná. To znamená, že pokiaľ má verejný obstarávateľ, inštitúcia pocit, že výrobok alebo služba, ktorú chce obstarávať, nie je na Slovensku bežne dostupná, napríklad asi nemá zmysel obstarávať pomaranče vyrobené alebo vypestované len na Slovensku, tak vtedy má zmysel obstarávať na medzinárodných trhoch. Takisto v prípadoch, kde na Slovensku v niektorých oblastiach možno nie je vytvorené také dokonalé ešte konkurenčné prostredie, nemá zmysel obstarávať čisto na Slovensku, pretože by to mohlo viesť k nárastu predpokladanej hodnoty zákazky, k nárastu ceny zákazky, vtedy má opäť zmysel obstarávať radšej na medzinárodných trhoch.
V každom prípade si ale myslíme, že by mala byť snaha Národnej rady, snaha vlády presmerovaná od podpory zahraničných investorov skôr k podpore domácich regionálnych slovenských výrobcov. Poďakovali by vám za to jednak žiaci na školách, ktorí musia jesť zahraničné potraviny, poďakovali by vám dôchodcovia, ktorí boli tiež zvyknutí na domácu výrobu a teraz musia jesť zahraničné výrobky. Poďakovalo by vám slovenské poľnohospodárstvo, ktoré by sa postupne začalo stavať na nohy. A myslím si, že by vám poďakovalo aj celé Slovensko.
Ďakujem aj ja za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 9:01 - 9:01 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Dobré ráno, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol teda oficiálne návrh zákona, novelu zákona č. 343/2015, to je novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorú sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Martinom Beluským a Rastislavom Schlosárom. Cieľom tejto novely zákona je podpora výroby, hlavne teda spotreby domácich slovenských výrobkov.
Toľko zatiaľ na úvod, viac by som chcel povedať potom v rozprave, do ktorej by som sa hlásil ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 15:56 - 15:59 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, dovoľte, aby som z tohto miesta predniesol interpeláciu, ktorú som dnes podal do podateľne pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu týkajúcu sa využívania finančných prostriedkov z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, tzv. AMIF.
Všeobecnými cieľmi tohto fondu sú najmä posilnenie a rozvoj európskeho azylového systému a podpora legálnej migrácie príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie. V rámci grantovej schémy Fondu pre azyl, migráciu a integráciu vyhlásilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako zodpovedný orgán v rokoch 2015, 2016 a 2017 viacero výziev na predkladanie projektov. Cieľom týchto výziev bolo podporiť projekty zamerané na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré dopĺňajú úsilie rezortu vnútra v tejto oblasti. Európska komisia vyčlenila na tieto výzvy dokopy 80 miliónov eur, pričom na poslednú výzvu SK 2017 AMIF SC2.1, ktorá bola vyhlásená 4. apríla 2017, bola v rámci Slovenska vymedzená indikatívna čiastka 680-tisíc eur.
Medzi doposiaľ podporenými prijímateľmi finančnej pomoci z týchto výziev dominujú najmä mimovládne organizácie, napríklad. Liga za ľudské práva, Slovenská humanitná rada, občianske združenie Marginal a podobne. Tieto sú zamerané na poskytovanie tzv. doplnkových, resp. nadštandardných služieb pre utečencov a žiadateľov o azyl umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj mimo nich.
V tejto súvislosti si vám, vážený pán minister, dovoľujem položiť nasledovné otázky:
Koľko príslušníkov tretích krajín, utečencov, imigrantov, žiadateľov o azyl a tak ďalej, je v súčasnosti umiestnených v jednotlivých zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v iných zariadeniach patriacich tretím stranám? Aké je ich národnostné zloženie? Tu mi stačí sumárna štatistika.
Koľko príslušníkov tretích krajín bolo umiestnených v zariadeniach Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prípadne v zariadeniach patriacich tretím stranám v rokoch 2014, 2015 a 2016?
Aké nadštandardné opatrenia a služby boli príslušníkom tretích krajín poskytnuté v rámci projektov podporených z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu?
Poprosím uviesť príklady konkrétnych aktivít z podporených projektov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 12:42 - 12:43 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Ja len reakcia na pána Podmanického. Ja vôbec, samozrejme, nespochybňujem potrebu výstavby cestnej infraštruktúry, najmä teda diaľnic, prípadne rýchlostných ciest, ale musí to byť robené rozumne, v rozumnom tempe a s rozumnými zdrojmi. Myslím si, že by mali, tá výstavba by mala byť istým spôsobom, by som tak povedal, dopytom ťahaná. To znamená, že tam, kde si to nejakí investori vyžadujú, kde sú nejaké perspektívy, nejaké vízie, tak tam by sa mala diaľnica postaviť a nie stavba diaľnic je akousi ponukou tlačená, že teraz tuto vystavíme diaľnicu a dúfame, že tam niekto príde, niečo sa tam potom spraví. To je ten principiálny rozdiel. A hlavne sa tu teraz jedná o ten finančný aspekt, že každá rozumná, každý rozumný, či už jedinec, domácnosť, firma, spoločnosť, vláda sa v dobrých časoch, v dobrých časoch dlhy spláca a v zlých časoch, keď teda nemá z čoho vyžiť, tak si požičiava. A teraz je to práve naopak, že v dobrých časoch si požičiavame a v zlých časoch si tak isto požičiavame. Tento kolotoč jednoducho teraz treba preťať a myslím si, že teraz je práve tá ideálna príležitosť s tým prestať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.9.2017 12:37 - 12:40 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milí kolegovia, vážený pán navrhovateľ, predkladateľ, ja som si so záujmom vypočul rozpravu, keď ste ešte pred letnými prázdninami predkladali návrh tohto uznesenia. Vy ste v tom návrhu operovali najmä s takými pojmami ako investícia, investícia do budúcnosti, investícia pre naše deti. S týmto ja by som si dovolil nesúhlasiť, pretože pojem investícia má, samozrejme, v akademickom nejakom prostredí viacero definícií, ale taká najlepšia definícia, ktorá mne sa najviac páči spomedzi všetkých, bola tá, že investícia je vzdanie sa súčasného blahobytu, časti súčasného blahobytu na to, aby sme si v budúcnosti mohli dovoliť blahobyt väčší. A to sa v prípade uvoľnenia dlhovej brzdy nedeje a ani sa to neplánuje stať, pretože žiadneho súčasného blahobytu sa nevzdávam, ale práve naopak, berieme si blahobyt, ktorý nám nepatrí, to znamená blahobyt budúcich generácií našich detí.
Hovorili ste teda o investíciách pre naše deti. Ja mám ročnú dcéru. Skúsil som si to tak nejakým spôsobom zosobniť, personifikovať, že akoby som jej to asi tak povedal, vysvetlil a znelo by to asi nasledovne: "Milá Zuzka, postavili sme ti my diaľnice, ktoré si ale budeš musieť, bohužiaľ, splácať ty zo svojich daní a možnože to bude splácať ešte aj tvoja dcéra." Myslím si, že by mi asi naspäť odpovedala: "Tato, že prečo ste rozhodovali o peniazoch, ktoré vám nepatria, prečo ste rozhodovali o peniazoch budúcich generácií, o peniazoch, na ktoré ani nemáte nárok?"
Slovenská republika nemá nízky dlh. Máme dlh 44 mld. eur, čo je dosť vysoké číslo. Za posledných desať rokov sme len na úrokoch zaplatili, zaplatili zhruba 11-12 mld. eur, za ktoré sa už mohlo postaviť kopec diaľnic.
Často na to, aby sa toto číslo tak virtuálne znížilo, sa používa radšej percentuálne uvádzanie dlhu, relatívne uvádzanie dlhu vo vzťahu k HDP. Zhodou okolností to teraz vychádza dobre, lebo ako povedal aj predseda vlády, aj váš pán minister Kažimír, teraz sú že vraj dobré časy. HDP rastie, čiže ten dlh relatívne k HDP vyzerá dobre, že klesá, alebo že je teda nízky, ale situácia sa môže v priebehu nasledujúcich rokov veľmi rýchlo obrátiť, pretože žiadny ekonomický cyklus ani táto konjunktúra nebude trvať večne. Možno za pár rokov, nieže možno, určite za pár rokov príde nejaká recesia, možno depresia, kedy hádepéčko rapídne poklesne, resp. nebude rásť a potom relatívny dlh voči HDP raketovo vystrelí, raketovo narastie. Kto to bude potom splácať? Kto si prevezme na seba tú zodpovednosť?
Ako ja chápem snahe politikov, aj keď to neschvaľujem, ale je to prirodzené a robí to plus-mínus každý, že každý politik sa rád predvádza či už pri poklepkávaní nejakých stavebných kameňov alebo pri strihaní pásiek, ale apelujem na to, aby sme sa k tomu postavili zodpovedne, aby sme, aby sme teda nerozhadzovali peniaze, ktoré nám nepatria len preto, aby sme presadili nejaké krátkodobé politické ambície, politické ciele, ale aby sme mysleli najmä na nasledujúce generácie a skúšali hľadať rezervy tam, kde v súčasnosti sú a tie rezervy tam teda sú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 12:36 - 12:36 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Grendel, nehnevajte sa, ale ja nesúhlasím s kolegami z opozície. Podľa mňa tento príspevok naozaj nebol vhodný majestátu poslanca, lebo zbytočne sa zapájate do tej, do tej hry vzájomných urážok a nadávok. Dalo by sa, povedzme si na rovinu, dalo by sa aj zopár vyjadrení pána Matoviča vytiahnuť, aby sme boli objektívni a tiež by to neboli zrovna nejaké slušné slová. Čiže ja takéto príspevky zásadne nepodporujem, pretože nesmerujú k nejakej odbornej diskusii, ani k téme, ale len robia z politiky reality šou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2017 12:13 - 12:15 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Dovoľte, ja by som chcel tak všeobecnejšie zareagovať na tie tendencie, ktoré sa tu už dávnejšie spomínali, to sú tie úvahy o presmerovaní výpočtov smerom od hrubého dlhu k čistému dlhu. Podľa mňa tieto úvahy sú úplne nesprávne zo samotného princípu, lebo potom, ak tomu dobre, správne chápem, tak čistý dlh by sa počítal ako hrubý dlh mínus nejaké likvidné aktíva, či už likvidné aktíva prvého stupňa, peniaze na účtoch alebo v hotovosti alebo likvidné aktíva všeobecne, čo znamená aj nejaké možno cenné papiere alebo nejaké, možno aj nejaké nehnuteľnosti alebo celkovo veci, ktoré sa dajú nejakým spôsobom založiť a speňažiť.
Keby sme to prirovnali k nejakej domácnosti, tak ja ako človek, ktorý si kúpi auto a pokiaľ mám nejaké peniaze na účte, tak de facto by som nedlhoval až tak veľa, pretože mám nejaké peniaze na účte a o to by sa ten môj virtuálny čistý dlh znížil. A ak by sme tú metodiku čistého dlhu, výpočtu čistého dlhu zobrali celkovo na nejaké likvidné aktíva, tak to by znamenalo, že pokiaľ mám nejaký napríklad byt a kúpim si auto, tak de facto môj čistý dlh je nulový, lebo mám byt, ktorý je speňažiteľný a z ktorého sú teoreticky tie moje dlhy splatiteľné.
Čiže je to, samozrejme, trošku, trošku ilustračný príklad, ale chcem tým iba poukázať na to, že podľa mňa, podľa môjho názoru je to smerovanie k výpočtu čistého dlhu len akýmsi zásterným manévrom a vôbec k ničomu by to nepomohlo, práve naopak, len by sme sa ešte dostali do horšej situácie, viac by sme sa zadlžili, pretože by sme sami seba klamali, že to nie je také zlé, ako to naozaj je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.9.2017 19:52 - 19:53 hod.

Milan Uhrík Zobrazit prepis
Pán poslanec Matovič, ja nechápem vašej motivácii, prečo sa snažíte dohovárať do duše SNS, veď predsa je aj vo vašom záujme, aj v našom, aby sa SNS-ka vyfarbila konečne pre ľuďmi, ukázala svoju pravú tvár a presne toto robia. Toto robia tí voliči, dokonca aj radoví členovia Slovenskej národnej strany to vidia, vedeniu SNS-ky to nedokážu odpustiť. Čiže ja si myslím, že najlepšie, čo v danej situácii je, čo môžme spraviť všetci, je nechať SNS-ku nech sa zožerie zvnútra a pekne sa na nich pozerať, ako sa potopia.
Andrej Danko je často obviňovaný z toho, že hovorí chaoticky, ale podľa mňa on ani nehovorí chaoticky, on proste to normálne tak myslí, tak ako to hovorí, a to isté aj robí v živote.
Ďakujem.
Skryt prepis