Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Prednesenie interpelácie

17. 5. 2018 o 15:45 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Prednesenie interpelácie 17. 5. 2018 15:45 - 15:49 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážení členovia vlády, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, nedávno v médiách odznela informácia o tom, že na Slovensku vyrába evidentné čísla pre motorové vozidlá len jedna jediná firma, a z tohto dôvodu som sa rozhodol opýtať sa ministerky vnútra Denisy Sakovej na konkrétne veci. Citujem teda z interpelácie.
Vážená pani ministerka, v súčasnosti dodáva štátu evidenčné čísla vozidiel jedna jediná firma už niekoľko rokov. A cena za takúto plechovú ŠPZ, ako ju ľudovo nazývame, platíme takmer 9 eur. V susednej krajine Českej republike je to len približne 2 eurá za kus. Dôvodom je, že táto firma ako jediná má tvar EČV zapísaný v registri chráneného dizajnu a je jeho vlastníkom. Výsledkom nakoniec je, že ročne vynakladáme navyše niekoľko miliónov eur, a to len preto, že každý kto by sa chcel zapojiť do verejného obstarávania na dodávku evidenčných čísiel vozidiel by musel mať súhlas majiteľa chráneného dizajnu. A výsledkom je, že firma, ktorá je majiteľom chráneného dizajnu, sa môže rozhodnúť taký súhlas nedať a prakticky má tak monopolné postavenie vo verejnom obstarávaní v dodávke evidenčných čísiel vozidiel pre štát. Z uvedených dôvodov, vás teda pani ministerka žiadam o zodpovedanie nasledujúcich otázok:
Vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky niekedy v minulosti povolenie na použitie slovenského štátneho znaku na evidenčnom čísle vozidiel pres spoločnosť TURČAN DELTA, s.r.o.?
Druhá otázka. V prípade ak vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky takéto povolenie, bolo to na základe žiadosti spoločnosti TURČAN DELTA, s.r.o., odôvodnené snahou o zápis evidenčného čísla vozidla ako chráneného dizajnu v registri dizajnov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky?
V prípade ak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vydalo takéto povolenie zmieňované v bode 1., resp. 2, žiadam o poskytnutie kópie takého povolenia.
A posledná otázka. Aké úkony plánuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vykonať, aby eliminovalo obmedzenia pri verejnom obstarávaní na dodávateľa výroby evidenčných čísiel vozidiel v budúcnosti, nakoľko v súčasnosti je limitované tým, že z dôvodu chráneného dizajnu na evidenčné číslo nie je možné, aby sa do takého obstarávania prihlásilo viac uchádzačov bez súhlasu vlastníka tohto chráneného dizajnu.
Ďakujem a pevne verím, že včas dostanem odpoveď od pani ministerky. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 11. 5. 2018 12:46 - 12:53 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, rád by som reagoval na predložený vládny návrh zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu v niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Asi sa už, asi budeme opakovať ako, ako strana Sloboda a Solidarita, ale táto vláda to s avizovanou vojnou proti byrokracii, administratívnej záťaži a zlepšovaním podnikateľského prostredia asi naozaj nepochopila. Pri tomto návrhu zákona ideme zase len nad rámec transponovanej smernice. Podľa odborníkov je znenie zákona zlé, chaotické, používajú sa výrazy, ktoré si každý môže vyložiť po svojom, a čo je podstatné v navrhovanej podobe, to jednoducho nie je možné poriadne odkontrolovať. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona každý subjekt, ktorý bude ponúkať služby cestovného ruchu, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. Okrem doterajších cestovných kancelárií preto budú po splnení zákonom stanovených podmienok povinné získať živnostenské oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária aj napríklad rôzne ubytovacie zariadenia, prepravcovia, prenajímatelia motorových vozidiel či letecké spoločnosti. Zájazdom bude môcť byť napríklad aj víkendový pobyt v hoteli so skypassom, ak cena skypassu bude vyššia ako 25 % z celkovej sumy, tak ako môj kolega vravel, za ktorý je takýto pobyt predávaný. Hotely, kempy, požičovne tak budú nútené zriadiť si živnosť cestovná kancelária alebo si nájsť partnera, ktorý bude pre nich tieto služby zabezpečovať, čo im opäť podstatne zvýši náklady.
Nad rámec smernice sa prijíma mnoho povinností. Niektoré spomeniem. Cestovná kancelária, sú povinné, a agentúra, označiť predajné miesto a materiály propagujúce zájazdy alebo spojené služby cestovného ruchu vrátane ich elektronických podôb slovami "cestovná agentúra". Informovať cestujúceho pri propagácii alebo pri ponuke pred predajom zájazdu alebo spojenej služby cestovného ruchu, pre ktorého obchodníka je tento predaj. Zavádza sa niekoľko formulárov štandardných informácií, ktoré sú povinné poskytovať. Cestovná kancelária je navyše povinná písomne poveriť zástupcu, na ktorého sa môže cestujúci v ťažkostiach v priebehu celého zájazdu obrátiť so žiadosťou o pomoc a ktorý je oprávnený prijímať a vybavovať reklamácie cestujúceho počas zájazdu. Účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pričom v poznámkach účtovnej závierky okrem základných zákonných náležitostí musí uviesť mnoho informácií navyše z tržieb z predaja zájazdov.
Okrem týchto povinnosti sa pre cestovné kancelárie zvyšuje hranica poistnej sumy alebo bankovej záruky v rámci zabezpečenia ochrany pre prípad úpadku z 25 % na 30 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov a spojených cestovných služieb. Na toto sme sa pýtali aj na rokovaní výboru, prečo bola táto suma zvýšená, nedostali sme serióznu odpoveď a odôvodnenie. Zase len pomoc tým silným, ktorí už na trhu sú, a nové bariéry tým, ktorí, tým malým, alebo tým, ktorí na trh vstúpiť chcú. Podľa smernice je potrebné zabezpečiť refundáciu platieb a repatriáciu, avšak neuvádza sa v nej ako, preto spôsob je na voľnej úvahe a rozhodnutí členského štátu. Z akého dôvodu potom túto sumu zvyšujeme? Aby na to zase doplatili malé cestovky, pre ktoré to bude problém?
S týmto sú ďalej spojené mnohé informačné povinnosti pre cestovné kancelárie vzhľadom k poskytovateľom ochrany aj k orgánu dohľadu. Podľa Štatistického úradu v súčasnosti na slovenskom trhu pôsobí približne 400 subjektov podnikajúcich v oblasti cestovného ruchu, ktorých by sa táto úprava mala priamo dotknúť.
Vravím si, ak mám posúdiť úprimnosť snahy vládnej koalície odstraňovať byrokraciu a finančnú záťaž, pozriem sa do doložky vplyvov na podnikateľské prostredie k tomuto návrhu zákona. Priamym finančným nákladom pre cestovné kancelárie je povinnosť každej z nich mať zabezpečenú už spomínanú ochranu pre prípad úpadku v podobe poistenia alebo bankovej záruky po celý čas prevádzkovania cestovnej kancelárie. Návrh zákona stanovuje cestovným kanceláriám zvýšené informačné povinnosti, nielen vo vzťahu k cestujúcim, ale aj k poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku. To som tiež spomínal. Táto zvýšená administratívna záťaž sa negatívne prejaví v oblasti vzniknutých nepriamych finančných nákladov.
Návrh zákona ďalej podľa doložky vplyvov kladie zvýšené administratívne povinnosti cestovných kancelárií. Návrh zákona rovnako kladie zvýšenú administratívnu záťaž aj na subjekty poskytujúce ochranu pre prípad úpadku vo vzťahu k cestovným kanceláriám, pričom vykonávanie týchto povinností sa môže odraziť vo vzniku ďalších administratívnych nákladov pre tieto subjekty.
Vážené dámy, vážení páni, podľa odborníkov je veľmi pravdepodobné, že ceny služieb cestovného ruchu v súvislosti s tým, čo som tu teraz uviedol, porastú a doplatia na to zase iba cestujúci, spotrebiteľ, ktorého takýmto zákonom chcem chrániť. Navyše, združenia a komory už avizujú, že mnoho malých cestoviek po začatí platnosti nového návrhu od poskytovania svojich služieb upustí. Administratíva, finančná záťaž môže pre nich byť aj likvidačná. Zase sme pri tom, že veľké spoločnosti tieto nové pravidlá zvládnu aplikovať, prípadne, ako to už býva u nás zvykom, dostanú od vlády rôzne výnimky v rámci podpory cestovného ruchu, ale doplatia na to hlavne malí podnikatelia a živnostníci.
Pán minister povedal, že mám tupé reči, tak uvidíme, aký to bude mať dopad po tom, ako zákon bude účinný, pričom, dobre, okrem toho, že predkladáte taký zákon, aký predkladáte, viete o tom, že už tu dávno mal byť, ale mal byť lepší.
A dovoľujem si teda aj v rámci mojej rozpravy dať návrh na späťvzatie tohto návrhu zákona a jeho prepracovanie predkladateľom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2018 12:40 - 12:41 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja len potvrdzujem slová, kolega Heger, pýtal som sa na výbore, že prečo s týmto prichádza ministerstvo hospodárstva. Bolo nám povedané, preto lebo vlastne gro celého tohto zákona je ochrana spotrebiteľa. Nuž, dôsledok ale toho, že toho spotrebiteľa ochraňujeme tak, ako ho ochraňujeme v tomto predloženom návrhu zákona, je to, že ten ochránený spotrebiteľ zaplatí výrazne viac za služby v cestovnom ruchu v budúcnosti oproti tomu, ako tomu bolo v minulosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26. 3. 2018 16:50 - 17:08 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi sa trošku inak pozrieť na programové vyhlásenie vlády, ktoré nám staronová vláda predložila, a to po tej odbornejšej stránke.
Som veľmi rád, že tu je pán minister dopravy, lebo práve tej téme som sa teraz chcel venovať. Nie, neodchádzajte, prosím (povedané so smiechom), možno budete na niektoré veci aj reagovať.
V prvom rade ma veľmi mrzí, že vlastne programové vyhlásenie, ktoré tu máme, bolo vyrobené metódou Control C, Control V. Myslím si, že si občania Slovenska zaslúžili, aby bola za tie dva roky vyhodnotená činnosť jednotlivých ministerstiev a aspoň aktualizované tie veci, ktoré sa už udiali. Ale možno sa ich až tak veľa neudialo a urobili ste to, čo ste spravili.
Pôjdem po jednotlivých kapitolách tak, ako sú v programovom vyhlásení vlády, a teda v sekcii časti alebo v časti Doprava, začína to cestovným ruchom a budem najprv citovať, čo v ňom je, a potom môj komentár, pretože najlepšie je citovať, čo v tom programovom vyhlásení píšete: „Zámerom vlády v cestovnom ruchu bude zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti spojené s tvorbou pracovných príležitostí. Vláda prehodnotí možnosť prijatia pružnejších foriem pre sezónny charakter cestovného ruchu.“
No, a v konflikte s týmto je práve návrh o cestovnom ruchu, ktorý na minulej schôdzi prešiel prvým čítaním, ktorý ste do Národnej rady doniesli a v ktorom opäť zaťažujete podnikateľov v cestovnom ruchu, a to tak, že na niektoré činnosti, na ktoré doteraz nepotrebovali živnosť, budú teraz živnosť potrebovať. A to nehovorím o tom, že v tomto volebnom období prišla vláda s návrhmi o príplatkoch za práce v noci, príplatkoch cez víkendy, príplatkoch cez sviatky, na ktoré už reagovali aj zväzy v turistickom ruchu, ktoré vyjadrili veľké znepokojenie nad tým, ako sa vlastne komplikuje podnikanie v cestovnom ruchu, a to je presne v konflikte s tými zámermi, ktoré v programovom vyhlásení máte.
Oblasť dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. No, zase si dovolím citovať: „Špeciálnu pozornosť bude vláda venovať výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja“. No vieme, že ministerstvo financuje z rozpočtu diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy. Aký je zase fakt? Faktom je, že už dva rozpočty po sebe ide na opravu a údržbu ciest I. triedy rovnaká suma, žalostne malá, 48 miliónov.
Ďalší citát: „Vláda sa zameria aj na ďalšie znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov v doprave pri uvádzaní cestných vozidiel do prevádzky.“ A ja sa teda pýtam, či myslíte tie nové opatrenia v zákone o STK, ktorý nedávno prešiel plénom, bol schválený a v ktorej časti tohto zákona je napríklad aj to, že motorista musí po vážnejšej oprave, konkrétne nápravy, brzdy a podobne, opäť absolvovať kontrolu na stanici technickej kontroly napriek tomu, že dnes máme autorizované servisy, ktoré garantujú kvalitnú opravu vozidla.
Cestná doprava, kapitola. A tu zase citujem: „Vláda sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.“ Pán minister, s týmto ste si fakt mohli dať trošku práce. Už váš predchodca pán Brecely po asi mesiaci po prevzatí si funkcie ministra dopravy dementoval ten termín 2020 a budeme radi, ak vzhľadom k tým úsekom, ktoré sú všeobecne známe, Turany – Hubová, Hubová – Ivachnová, budeme mať tú diaľnicu niekedy do roku 2025, ´26. Bolo by úprimné, keby sme takto s občanmi komunikovali aj v programovom vyhlásení.
Ďalej. Citujem: „Vláda bude pripravovať prepojenie Banskej Bystrice s D1 diaľnicou, a to postavením rýchlostnej cesty.“ Sám som Bystričan a, úprimne, pozerám sa na túto rýchlocestu ekonomicky. Hneď vedľa za kopcom, za Kremnickými vrchmi, máme tranzit sever – juh, ktorý je súčasťou TNT siete celoeurópskej a v tejto sieti takýto význam rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Ružomberka nie je. To nie je najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, že z materiálov, ktoré sme tu aj mali pri posudzovaní uvoľnenia dlhovej brzdy, som si spočítal, že investičné náklady na túto rýchlostnú cestu vzhľadom k dlhým tunelom na nej cez Hriadeľské sedlo má stáť 1,7 mld. To asi, to fakt nepopriete. No tak paralelne odtiaľ vzdušnou čiarou asi 15 kilometrov môžme postaviť diaľničný úsek za možno 300 mil. Tak chcem vedieť, že ak to dávame sem do programového vyhlásenia, resp. dávate, tak či si toto ministerstvo uvedomuje, že či takto chce informovať občanov. Toto je pre mňa zavádzanie ľudí, pretože táto diaľnica, na takúto diaľnicu nemáme. A už nehovorím o efektivite, keď za kopcami máme výrazne lacnejšie riešenie.
Ďalej tu mám, citujem: „Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva PPP.“ K tomuto sme sa niekoľkokrát vyjadrovali. Nehovoríme, že ho netreba. To sme, samozrejme, nikdy nepopreli potrebu takéhoto dačoho. Povedali sme len, že metóda, ako sa to stavia, a postupmi, tak s tými nesúhlasíme. Nakoniec, bohužiaľ, skutočnosť, ktorá nastala, nám len potvrdzuje naše odhady a aj tento obchvat bude neskôr. A o to viac ma mrzí, že ste nevyužili ten moment aktualizácie tohto programového vyhlásenia a nedali ste, nedali ste tam informácie, ktoré viete, ktoré by mohli byť pravdivé a odzrkadľovali by skutkový stav.
V ďalšej časti o cestnej sieti uvádzate: „Stav ciest I. triedy do veľkej miery ovplyvnilo dlhodobé podfinancovanie. Vláda má ambíciu začať s modernizáciou viac ako 180 kilometrov ciest I. triedy.“ Tak, vážení občania, 180 kilometrov chce táto vláda modernizovať, keď za tieto uplynulé takmer dva roky nemodernizovala takmer nič, lebo na to nemá peniaze ministerstvo dopravy. A o to viac ma mrzí, že takéto fakty sa tu uvádzajú. Takisto sa tu uvádza, že "vláda počas nasledujúcich štyroch rokov zmodernizuje približne 60 mostov na hlavných cestných ťahoch a prostredníctvom integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 podporí opravu a modernizáciu ciest II. a III. triedy v regiónoch". No, tu by som chcel naozaj a programové vyhlásenie dávalo možnosť tu uviesť za ten rok a pol, čo sa v tejto veci udialo. Predsa programové vyhlásenie je jedna vec a nejaký odpočet práce po dvoch rokoch, keď pokračujete, by sa patrilo uviesť.
V železničnej doprave píšete, že "vláda bude podporovať ďalší rozvoj koľajovej dopravy na Slovensku". Nič presnejšie sme tu nenašli. V každom prípade z rozpočtov, ktoré sme tu v pléne mali, vyplýva, že do infraštruktúry, teda do spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje budovanie, údržbu, opravu železničnej infraštruktúry, ide stále rovnaká suma a nikde v programovom vyhlásení nie je ani zmienka o tom, že chceme modernizovať technológie, aby sme neskôr mohli šetriť peniaze povedzme na personálnych nákladoch.
V ďalšej časti uvádzate: „Cieľom je presadenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) ako prozákaznícky orientovaného operátora osobnej železničnej dopravy.“
Tak tu si dovolím povedať jednu skúsenosť. Nedávno som, nedávno som cestoval IC vlakom z Bratislavy na východné Slovensko a IC vlaky by mali byť našou pýchou. Už pri objednávaní cez internet som si niečo objednal, ale som to nedostal. Konkrétne to bolo pracovný stolík vo vagóne. Ale nedalo mi, sprievodcu som sa opýtal, samozrejme, prečo je to tak. Prečo to nemáte teda v tom internetovom obchode naznačené, že tieto vagóny stolík majú, tieto nemajú? Povedal mi, že bohužiaľ, to vám neviem zagarantovať a nevie vám to zagarantovať ani pani v pokladni, keď si v hotovosti kupujete cestovný lístok. No toto je to prozákaznícky orientované ŽSSK?
Ale ešte jedna perla. Keď som prišiel do jedálneho vozňa a objednal som si tam jedlo, tak som čakal vyše hodinu na to jedlo. A najväčšou perličkou pritom bolo, že pri stole, pri ktorom som sedel, bolo na okne napísané, že, „vážení cestujúci, prosíme vás zdvorilo, aby ste, pokiaľ možno, do hodiny tuná skonzumovali vaše jedlo (rečník sa zasmial) a umožnili tak ďalším cestujúcim, aby boli obslúžení“. No tak som sa potom, samozrejme, pýtal tej, tej, tej, tej stewardky, alebo ako to mám povedať, či mám právo ešte to jedlo zjesť. Tak, samozrejme, usmiala sa. Ale, ale rozhodne toto nie je prozákaznícke fungovanie spoločnosti ŽSSK. To len ako príklad.
A čo by pomohlo? Nuž pomohlo by to, že by tu nebol monopol, ale boli by tu konkurenti, tak jak to bolo, a aby sa vytvorili podmienky pre to, aby záujemci na osobnú vstupovali na náš trh, aby mali záujem prísť prepravovať ľudí vlakmi. A čo pre to vláda musí urobiť? Musí predovšetkým sa zaoberať tým, koľko stojí prístup na železničnú infraštruktúru a tam hľadať riešenia, aby motivovala dopravcov si objednávať kilometre na koľajniciach. Máme nevyužitú koľajničnú sieť, a pritom a pritom nevieme nastaviť a nemáme ju využitú a máme ju aj niekde medzi priemerom až vyššou cenou v rámci Európskej únie. Tam je podľa mňa, tam je rezerva, aby sme motivovali dopravcov, aby sme podporili osobnú dopravu.
Ďalej. A teraz, pán minister, vás idem pochváliť: „Vláda zabezpečí zosúladenie zákona o dráhach so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach.“ Súhlasím, toto sa vám podarilo, akurát, že pozeral som niektoré tie reportáže a musím zároveň povedať, že niektorí starostovia obcí, v ktorých dedinách alebo obciach sa to robilo, sa tiež vyjadrili, že by určite viac privítali vlaky, linky ako premenovanie stanice aj do iného ako slovenského jazyka.
Ďalšia citácia: „V oblasti nákladnej železničnej dopravy vláda prijme opatrenia na presun tovarov z cestnej dopravy na železničnú v súlade s cieľmi Európskej únie. Zámerom je ekologizovať dopravu a odľahčiť cestnú sieť, ako aj znížiť negatívne dopady na obyvateľov žijúcich v okolí hlavných ťahov.“ No tak zase, prešli dva roky, žiadne zhodnotenie. Neviem o tom, čo by vláda urobila v tejto veci, pretože presne to súvisí s tou cenou prístupu na železničnú infraštruktúru. Takže sú dve cesty. Alebo ideme ešte viac zaťažiť mýtnym systémom dopravcov na cestách, alebo ideme motivovať a umožníme im také ceny na koľajniciach, tým dopravcom, aby tam išli, aby tí, ktorí môžu preložiť náklad na koľajnice, aby tak urobili a aby cenu dostali nižšiu, aby to bolo atraktívne. Bohužiaľ, nič také som nezaregistroval.
Vláda bude... Ďalej. A teraz ideme do integrovanej dopravy. „Vláda bude podporovať intenzívnejšie budovanie systémov integrovanej dopravy.“ No, a tu som sa chcel opýtať, že ako. Pretože hovorí sa o autorite, o dopravnej autorite, len hovorí sa o nej už asi štyri roky a ešte sme nevideli tu v pléne žiadne ani legislatívne náčrty riešení, ako to chce urobiť. A zároveň tu by som sa možno opýtal pána ministra, ako chce urobiť v takom prípade tarifikačnú integráciu v prípade, že na niektorých úsekoch alebo v niektorých druhoch železničnej dopravy môže dnes cestovať cestujúci zadarmo. Ako potom sa budú deliť tržby v takom jednom veľkom balíku tej dopravnej autority, ak tuná cestujú ľudia za nula?
No, a potom tu je plán urobiť národného leteckého dopravcu. To sme kritizovali, už keď sme tu mali toto programové vyhlásenie v roku 2016. No tu sa, zase musím povedať, našťastie ešte nič zásadné neudialo. Počul som, že sa robí štúdia uskutočniteľnosti. Budeme vidieť, aké porovnania dostaneme, či to je prenájom letiska, či to je predaj, alebo nejaká forma koncesionárskej zmluvy. Počkáme si, uvidíme. Takže to len, že tu dva roky prešli a zatiaľ nič.
No a potom tu spomínate, že chcete podporiť budovanie cyklotrás. Súhlasím, som za. A mohli by sme si zobrať príklad niektorých západoeurópskych krajín, kde priamo štát robí výzvy a oproti vypracovaným projektom, či už krajom, alebo mestám, poskytuje financovanie, a to vždycky podľa počtu obyvateľov. Sú nejaké horné limity. Viem o tom, že niektoré krajiny, ja neviem, je to od tri do deväť eur na obyvateľa, či už je to regiónu alebo obce. A takto sa dá podporovať cyklodoprava alebo cykloturistika, lebo to sú dve kategórie, ako sám dobre viete.
Takže nejak som takto zosumarizoval dôvody, prečo nepodporíme tento váš návrh programového vyhlásenia v oblasti dopravy. A pevne verím, že aspoň niečo, čo ste už začali, že do konca tohto volebného obdobia dostaneme. A len zároveň by som rád vyslovil možno prianie, aby to volebné obdobie nebolo až také, také dlhé, ako pôvodne malo byť.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 13. 3. 2018 13:10 - 13:11 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za skupinu poslancov a so súhlasom všetkých spolupredkladateľov beriem späť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 859).
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8. 2. 2018 17:37 - 17:39 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Váženie pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 836).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8. 2. 2018 10:50 - 10:52 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka, Jany Kiššovej, Anny Zemanovej a Renáty Kaščákovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a v gestorskom výbore do 13. marca 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2. 2. 2018 12:40 - 12:43 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, po diskusii s kolegami som sa rozhodol predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh k zákonu o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento pozmeňujúci návrh sa zakladá na zrušení povinnosti kontrolných nálepiek na sklách vozidiel, a to nálepka o vykonaní technickej kontroly, ako aj zrušenie povinnosti lepiť nálepky o emisnej kontrole. A vychádzam teda z toho, že som preveril, že niektoré dokumenty osvedčujúce vozidlo, ktoré prejde kontrolou technickou alebo emisnou, sú európskymi smernicami predpísané. Nálepky nie sú predpísané, a preto sa pokúsim aspoň s kolegami, ktorí všetci sú podpísaní pod tento návrh, presadiť takéto zjednodušenie, ktoré môže, aj keď málo, ale predsa len zlacnieť cenu vykonania technickej a emisnej kontroly a znížiť byrokraciu, ktorá je okolo tohoto celého procesu.
Takže nech sa páči, pán spravodajca, prosím zaevidovať ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4.
A ešte na záver musím prečítať celé znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
Bod 1. V čl. I § 95 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "písm. a) až c)".
Bod 2. V čl. I § 111 ods. 1 písmena a) sa na konci vypúšťa čiarka, vkladá sa slovo "a", v písmene b) sa slovo "a" nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno c).
3. V čl. I § 111 ods. 10 sa vypúšťajú slová "a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou".
Bod 4. V čl. I § 120 ods. 1 písm. a) sa na konci vypúšťa čiarka a vkladá sa slovo "a", v písmene b) sa slovo "a" nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno c).
A bod 5. V čl. I § 120 ods. 9 sa vypúšťajú slová "a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou".
Ďakujem za slovo, skončil som. Nech sa páči, pán spravodajca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2. 2. 2018 11:34 - 11:36 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem za slovo.
Pán Bastrnák, ja len, áno, vy potvrdzujete, že, áno, jednak, že, áno, občan má si na toto pamätať. A ja som sa tu už aj raz v pléne opýtal jedného z kolegov poslancov zo strany SMER, že či on napríklad vie, kedy jemu končí termín, kedy má podrobiť svoje vozidlo STK, a zabudol. Ja viem, že nebol to pán Bugár, bol to niekto iný, ale... (Reakcia z pléna.) Ale chcem len povedať, že aj keď je taká možnosť, že si to môžte v tom systéme nastaviť, zas musíme myslieť aj na to, že je tu veľké množstvo ľudí, ktorí nie sú až tak počítačovo gramotní, ktorí by vyhľadali si to na tej stránke, a zase je treba aj sa pozrieť, koľko ľudí toto využíva, túto službu, a myslím, že to je len okolo 4- až 5-tisíc ľudí.
Takže chcem len povedať, že rozhodne si nemyslím, že pokuta 165 eur za jednu a 165 eur za druhú vec je nejaká, nejaká jako znesiteľná, je to proste radikálny trest pre tých ľudí a mohlo by to byť výrazne menej. Čo ešte... A navyše, že dnes je to tak, že vypokutujeme toho človeka, ale vôbec ho nemotivujeme k tomu, aby si auto podrobil hneď kontrole. Tento zákon to už robí, robil to aj ten náš návrh, ktorý sme predtým predkladali, ale neprešiel.
Čo sa týka nálepiek, kolega Martin Klus, áno, súhlasím. Myslím si, že doba prešla, máme tu elektronický systém evidencie používať nálepky dnes, keď už naše orgány, kontrolné orgány vedia aj bez nálepky, či auto bolo podrobené, alebo nebolo podrobené kontrole. Je to prežitok a mali by sa zrušiť.
Pán Kecskés, áno, máte pravdu, takisto ja si myslím a nakoniec som to aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

2. 2. 2018 11:14 - 11:30 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, k téme zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na komunikáciách som už vystupoval niekoľkokrát a bolo to práve preto, že v minulosti sme už tu mali novelu tohto zákona, toho, čo ideme týmto zákonom nahradiť, a riešili sa tam v minulosti dve veci. To bolo zníženie pokút, ktoré sú skutočne drakonické za to, že niekto mešká čo len jeden deň s kontrolou technického stavu alebo s emisnou kontrolou, a taktiež sa tam už v minulosti riešila liberalizácia staníc technickej kontroly.
Mňa len mrzí to, že sa celá táto téma naťahuje tak dlho, pretože sú desaťtisíce motoristov, ktorí nie sú pokutovaní len preto, že systém nestíha, a čakajú, čo sa v pléne schváli. Už dávno mohli mať v zákone schválené zníženie týchto drakonických pokút a tak, aby boli motivovaní, aby svoje auto dali skontrolovať na stanicu technickej kontroly čo najskôr, a nie tak, ako je to dnes. My sme predkladali novelu terajšieho zákona už takmer pred rokom, potom sme tu mali ministerský návrh, ktorý nakoniec pán minister stiahol, lebo prišiel tento nový návrh, a tak sú vlastne motoristi naďalej len držaní ako rukojemníci, čo sa tu v tomto pléne schváli a kedy. To na úvod k tomu, že skutočne náš pohľad je taký, že ak je niečo v existujúcom zákone zlé, poďme to vyriešiť čo najrýchlejšie zmenou malou, zmenou jedného-dvoch paragrafov a bol by problém vyriešený a nie donekonečna len odkladať, odkladať a povedať, budeme to riešiť novým zákonom, počkajte, buďte trpezliví. Musíme si uvedomiť, že tam vonku niekde sú desaťtisíce motoristov, ktorí čakajú, ako celé toto dopadne, a naozaj ten problém mohol byť zo stola preč. Myslím tých s tými pokutami.
Teraz k tomu zákonu, čo tu máme na stole, je obšírny, samozrejme, chápem, že Európska únia od nás chcela riešiť túto problematiku, a chápem ministerstvo dopravy, že takýto zákon bolo treba sem predložiť. Čo nás zarmucuje, je to, že v rámci rokovaní výborov sa nakoniec celá liberalizácia, ktorá tu mala byť, dostala úplne na vedľajšiu koľaj a liberalizácia nakoniec nebude žiadnou liberalizáciou, ale bude len novým chaosom v celom tomto prostredí kontroly technického stavu a emisných kontrol vozidiel.
Ako pán spravodajca čítal, bolo v rámci konania výborov schválených - koľko? - 82 zmien v rámci rokovania výborov v celom tomto legislatívnom procese, 82 zmien tohto zákona. Alebo 84? 82. Pričom najväčšími zmenami, ktoré prešli cez ústavnoprávny výbor, sú zmeny pri udeľovaní licencií na výkon prác staníc technickej kontroly. A nakoniec sa teda dostali do rokovania pléna také zmeny, ktoré podľa nás nemajú s liberalizáciou staníc technickej kontroly nič spoločné. Nielenže nemajú nič spoločné, ale ešte sú aj nemerateľné a myslím si, že sa tu vytvára opäť priestor na korupciu a subjektívne posudzovanie, komu dať licenciu na výkon stanice technickej kontroly a komu nedať.
Ja len malý úryvok tých zmien, ktoré boli schválené výbormi a o ktorých tu dnes nakoniec budeme hlasovať. To sú podmienky, ktoré bude musieť splniť ten, kto chce otvoriť novú stanicu technickej kontroly nad rámec existujúcej siete staníc technickej kontroly, sú napríklad, že "v každom okrese musí byť zabezpečená dostatočná minimálna konkurencia staníc technickej kontroly, a to v každom okrese 2 stacionárne stanice, v každom okrese, ktoré je zároveň krajským mestom, 4 stacionárne stanice s výnimkou krajského mesta Košice, kde môže byť 8 stacionárnych staníc technickej kontroly a s výnimkou hlavného mesta Bratislava, kde môže byť 20 stacionárnych staníc". To najlepšie príde teraz. "Počet evidovaných vozidiel v danom okrese vytvára predpoklady na vyťaženie viac ako 25 % kapacity ďalšej kontrolnej linky stacionárnej stanice. Alebo potrebné kapacity v sieti stacionárnych staníc technickej kontroly sú v danom okrese nedostatočné najmä z dôvodu, že spádová oblasť daného okresu pokrýva aj susedské okresy. Alebo regionálne podmienky dopravnej infraštruktúry, ktoré vyžadujú zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete stacionárnych staníc."
Ja by som sa chcel skutočne spýtať autora týchto zmien pána poslanca Ježíka, nevidím ho tu, aby mi to naozaj vysvetlil, ako je merateľný fakt, že niekto chce otvoriť novú stanicu technickej kontroly a má preukázať, že počet evidovaných vozidiel v danom okrese vytvára predpoklad na vyťaženie viac ako 25 % kapacity ďalšej kontrolnej linky. To je, ako keď by ste si chceli otvoriť na vašej ulici povedzme mäsiarstvo alebo cukráreň a budete musieť dokazovať, že do vašeho obchodíku príde denne 15 ľudí alebo 20, alebo 30 alebo že do vášho obchodu príde minimálne štvrtina tých ľudí, ktorí dnes chodia do susedného mäsiarstva. No tak prepáčte, pán Ježík, ale toto ako takto to predložiť a ešte aj - teraz výtka fakt aj členom ústavnoprávneho výboru, ktorí toto nakoniec odhlasovali a potom aj kolegovci v našom hospodárskom výbore -, no ak už len toto je dôvod, prečo v žiadnom prípade tento zákon nepodporíme, ktorý tu je.
Ale aspoň sa chceme pokúsiť zmeniť niektoré konkrétne časti, ktoré v tom zákone sú a ktoré vyplynuli z pripomienkového konania organizácií, ktoré boli súčasťou celého pripomienkového konania a ktoré som si osvojil.
Najprv prečítam odôvodnenia, sú to tri pozmeňujúce návrhy a nakoniec potom prečítam aj konkrétne paragrafové znenia tých našich návrhov.
Tak napríklad veľmi zjednodušene v tomto zákone je klauzula, že ak vaše vozidlo má haváriu a sú poškodené niektoré dôležité časti, napríklad náprava, brzdy a podobne, tak musíte okrem toho, že idete so svojím vozidlom do certifikovaného servisu, ho aj následne dať skontrolovať na stanicu technickej kontroly. Nuž toto považujeme za naozaj zbytočné byrokratizovanie, zbytočné zvyšovanie nákladov motoristov a nielen aj motoristov, ale aj celej administratívy okolo toho. Jednoducho v súčasnej dobe sú opravy vozidiel vykonávané dopravcami na základe viazanej živnosti. Slovenská republika patrí ku krajinám EÚ, v ktorej nie sú markantné problémy s kvalitou vykonanej opravy po havárii. Napriek tejto skutočnosti zavádza táto novela zákona vyššie nároky na kvalitu opravárenskej činnosti tzv. certifikáciou miesta opravy. Tento inštitút je teda dostatočnou zárukou na zvýšenie kvality vykonanej opravy a následná byrokratická formálna technická kontrola nemá žiaden vplyv na kvalitu opravy. Ako som povedal, je to zbytočný úkon namierený proti vlastníkovi a držiteľovi vozidla, ktorý nepodstatne predraží a predĺži opravu vozidla.
Teraz odôvodnenie pozmeňovacieho návrhu č. 2, a to bola výtka Asociácie staníc technickej kontroly, ktoré - a ja som si túto výtku osvojil - dnes, keď máme všetko zelektronizované, napríklad evidenciu vozidiel a už máme aj elektronické diaľničné známky, už ich nelepíme na sklo, považujem za úplne zbytočné, aby bolo nutné v súčasnosti lepiť nálepky o absolvovaní stanice technickej kontroly a emisnej kontroly. A tohto sa týka naša novela č. 2, kde chceme takúto povinnosť zrušiť, čo by mohlo mať aj ekonomický vplyv, bolo by to efektívne, bolo by to jednoduchšie, znížilo by to byrokraciu na staniciach technickej kontroly a je predpoklad, že by približne medzi 3 a 5 eurami sa znížili náklady na poplatky súvisiace so stanicou, s kontrolou technického stavu a emisií v staniciach technickej kontroly.
Tretí pozmeňovák, ktorý predkladáme, sa týka zmeny cestného zákona č. 135/1961 a týka sa malej úpravy paragrafu, v ktorom hovoríme, že skládky odpadov, ktoré už dnes teda sú definované ako nepovolené v blízkosti križovatiek a v blízkosti iných cestných telies, tak rozširujeme to na okolia priechodov pre chodcov, železničných priecestí a ochranných pásmach týchto cestných komunikácií.
Takže teraz, čo sa týka odôvodnenia, som skončil a prečítam už znenia, paragrafové znenia jednotlivých pozmeňujúcich návrhov.
Pozmeňujúci návrh č. 1. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
Bod 1. V čl. I § 45 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a následne bez vyzvania na vlastné náklady podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt."
Bod 2. V čl. I § 47 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "a následne technickej kontrole pravidelnej mimo ustanovených lehôt, ak nastali okolnosti podľa ods. 2 písm. c)".
Pán spravodajca, dám vám kópiu, nech sa páči, nech to máte v ruke.
Pozmeňujúci návrh č. 2, to je ten o zrušení povinnej nálepky STK a emisnej kontroly. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
Bod 1. V čl. I § 95 ods. 1 písm. c) a § 96 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová "písm. a) až c)".
Bod 2. V čl. I § 111 ods. 1 sa vypúšťajú písm. b) a c), slovo "sú" sa nahrádza slovom "je" a zrušuje sa označenie písmena a).
Bod 3. V čl. I § 111 ods. 10 sa slová "vyznačeným osvedčením o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou" sa nahrádzajú slovami "vyznačeným protokolom o kontrole technického stavu časť A - technická kontrola".
Bod 4. V čl. I § 120 ods. 1 sa vypúšťajú písm. b) a c), slovo "sú" sa nahrádza slovom "je" a zrušuje sa označenie písmena a).
Bod 5. V čl. I § 120 ods. 9 sa slová "vyznačeným osvedčením o kontrole technického stavu časť B - emisná kontrola a vyznačenou (perforovanou) kontrolnou nálepkou" sa nahrádzajú slovami "vyznačeným protokolom o kontrole technického stavu časť B - emisná kontrola".
Nech sa páči, pán spravodajca.
A posledný pozmeňujúci návrh č. 3, ktorý sa týka zmeny cestného zákona. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Milana Laurenčíka k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
V čl. II bode 11 § 8 ods. 6 znie: "Skládky materiálov alebo reklamné stavby, ako aj iné zariadenia, ktoré neslúžia na správu pozemných komunikácií ani na riadenie cestnej premávky a prevádzku dopravy, je zakázané umiestňovať v ochranných pásmach pozemných komunikácií, v rozhľadových poliach pozemných komunikácií a na križovatke, priechodoch pre chodcov a železničných priecestiach tak, aby zasahovali do zorného poľa vodičov vozidiel a odpútavali pozornosť vodičov vozidiel od sledovania cestnej premávky."
To je všetko, nech sa páči, pán spravodajca, tu je kópia pozmeňujúceho návrhu č. 3.
Ďakujem pekne za slovo a vidím, že sú faktické, rád odpoviem. Ďakujem.
Skryt prepis