Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a...
Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a toľkými novelizáciami, neboli to len novelizácie, boli to aj zmeny vo vyhláškach, nakoniec sme v stave, že napríklad v súčasnosti nám chýba aj vyhláška o obsahu projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb.
Hlavným dôvodom ale, prečo pristupujeme k návrhu novely stavebného zákona, existujúceho stavebného zákona, je to, že od roku 2012 sme zaznamenali na Slovensku niekoľko havárií stavieb, bohužiaľ, aj s úmrtiami a trvalými následkami a od tejto doby sme nezaznamenali na ministerstve dopravy a výstavby žiadne iniciatívy k zmene stavebného zákona tak, aby bolo takýmto situáciám zabránené. Určite si veľmi dobre pamätáte pád podpornej konštrukcie pri výstavbe mosta v Kurimanoch, kde zahynuli štyria ľudia, štrnásti, ďalší štrnásti boli vážne zranení, pričom niektorí z nich majú trvale poškodené zdravie. Za pár dní bude tomu presne päť rokov, čo sa táto havária v Kurimanoch stala. Ale nebola to jediná havária a len v roku 2012, teda päť rokov od, od dnes sa stala havária aj pádu Zimného štadióna v Námestove, kde len tesne pred pádom unikli deti zo zimného štadióna. Padnuté silo, zásobníkové silo v Leopoldove, garáže na Plynárenskej v Bratislave, kde, ako dobre viete, vlastne preťažením tej, tej stropnej konštrukcie boli, stropy sa prepichli a padali jeden za druhým dole. Bolo to prakticky tesne pred kolaudáciou. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby to bolo skolaudované a boli by tam autá a ľudia. A určite viete aj o tom, že Apollo biznis centrum, kde zhodou okolnosťou sídlila aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorú, ktorú má pod sebou ministerstvo dopravy, sa muselo celé vysťahovať a nakoniec bude nutné celý tento objekt zbúrať, pretože mu hrozí, hrozí spadnutie.
Ako teda som už vravel, čakali sme na to, čo ministerstvo dopravy a výstavby s tým bude robiť. Medzitým tu boli snahy predložiť nový stavebný zákon, komplexný stavebný zákon v minulom volebnom období. Ten nakoniec sám minister - predkladateľ stiahol. Boli v ňom veľké nedostatky, veď všetci dobre vieme, že tam bolo vyše dvetisíc námietok a z toho 700, ak si dobre pamätám, bolo závažných a boli tam ale riešené niektoré veci, ktoré by mohli zabrániť ďalším, ďalším problémom na stavbách.
Čo teda riešiť a ako to riešiť? To bola otázka a z tohto dôvodu ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti som organizoval niekoľko odborných seminárov, na ktoré boli pozvané, pozvaní a aj účastní nakoniec odborníci zo slovenského stavebníctva, či už to boli predstavitelia komory stavebných inžinierov, komory architektov, združenie podnikateľov stavebníctve a ďalší, ďalšie odborné kapacity Slovenska.
Tie témy sa týkali ďalšieho možného postupu, čo urobiť pre to, aby nám stavby nepadali a aby sme nakoniec sa nedočkali, že niečo padne a až potom budeme horúcou ihlou niečo šiť. A boli teda úvahy: budeme čakať na nový stavebný zákon, ktorý podľa vyjadrení, lebo tak na tých zasadnutiach boli aj hostia z ministerstva dopravy a výstavby, teda či budeme čakať na nový komplexný stavebný zákon alebo či upravíme existujúci, aký je?
Nakoniec potom, ako sa tam vyvíjala diskusia, som, dovolím si povedať, že aj keď príde sem nový stavebný zákon, tak diskusia o ňom a pripomienkové konanie a teda, ako ministerstvo hovorilo alebo prehlásilo, tak, tak predpokladám, že do konca tohto roka ho predloží. No úprimne osobne hovorím, že nie, nepredloží a možno ho predloží budúci rok a ďalší rok minimálne bude trvať pripomienkové konanie. Lenže je to dlhá doba a môžem vás alebo skôr so smútkom oznámiť, že len v Bratislave je niekoľko desiatok stavieb, ktoré, ktoré majú technické problémy a ktoré, ktoré by mohli byť veľkým rizikom pre, pre ľudí, ktoré, ktorých navštívia. Sú to občianske objekty.
Takže takéto boli, takéto boli kroky. Na základe aj záverov z tejto komisie a zasadnutí tejto komisie som aj dal návrh na zvolanie výboru pre hospodárske záležitosti, na ktorý sme si pozvali aj štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Zavolali sme si aj predsedu komory stavebných inžinierov pána profesora Benka, ktorý prezentoval naozaj nelichotivú a veľmi zlú situáciu, ktorá v tejto oblasti panuje.
Máme stavebný zákon, ktorý totižto predpisuje, kto je oprávnený robiť projektovú dokumentáciu v jednotlivej fáze celého toho konania a prípravy stavby. Náš stavebný zákon hovorí, že projekt na územné rozhodnutie a stavebné povolenie musí vypracovať autorizovaný inžinier. Lenže to je dnes všetko. Projekt na realizáciu stavby, podľa ktorého sa potom stavba realizuje, teda už podrobnejší projekt, ktorý ľudovo projektanti volajú "vykonávací projekt", už dnes nemusí robiť autorizovaný inžinier a je bežné, že si tento projekt objednávajú zhotovitelia stavby. Samozrejme, pokiaľ je to náročná stavba, objednávajú si ho u toho projektanta - autorizovaného inžiniera, ktorý vypracoval ten projekt na stavebné povolenie, avšak nie je to pravidlo a preto je tu riziko toho, čo som v úvode mojej reči hovoril, teda pádu stavby. Častokrát sa napríklad jedná v prípade, v prípade stavieb, kde je projektovou organizáciou zahraničná spoločnosť, ktorá vlastne nemá, nemá k dispozícii projektantov, ktorí spĺňajú zákon o autorizovaných inžinieroch podľa našich zákonov.
Ako sme to teda uzavreli a ako som to ja vyhodnotil? Po všetkých týchto zasadnutiach komisie a výboru bolo, že ak chceme niečo v tom konať a nečakať na nový stavebný zákon, ktorý si myslím, že ak aj teda, ako som povedal, bude predložený a nakoniec pripomienkovaný a ocitne sa tu v tomto pléne, ubehne rok, rok a pol, tak by sme mohli zmeniť malými úpravami existujúci stavebný zákon tak, aby sme do tej doby mohli ako-tak zabezpečiť bezpečnosť stavieb na Slovensku. Tou malou zmenou, ktorú v našom návrhu zákona navrhujeme, je, aby aj projekt, vykonávací projekt, podľa ktorého sa stavba stavia a aj projekt skutočného vyhotovenia vykonala alebo vypracovala autorizovaná osoba podľa zákona, konkrétne 138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a architektoch. Pri minimálnych zmenách existujúceho stavebného zákona by sme tak mohli mať, myslím si, zásadným spôsobom zlepšený stav toho, ako to v súčasnosti je.
V rámci zmeny stavebného zákona okrem toho, že sme tam dali tieto dve podmienky, samozrejme uvedomujeme si, že takúto povinnosť nemôžeme chcieť, aby sa vzťahovala na jednoduché stavby, čiže jednoduché stavby sme z tohto vyňali a z toho dôvodu sme museli vstúpiť aj do definícií jednoduchých stavieb, to potom v závere nášho návrhu zákona nájdete, že vzhľadom k tomu, že napríklad medzi jednoduchými stavbami boli, boli taxatívne vymenované oporné múry, tak sme aj po konzultácii s, práve s komorou stavebných inžinierov navrhli presnejšiu definíciu oporného múra, do akej výšky ho môžeme ešte považovať za jednoduchú stavbu a od akej už nie. To isté sme potom zadefinovali v závere nášho návrhu, aj čo sa týka podzemných stavieb.
Takže toľko k našemu návrhu. Faktické poznámky nevidím. Dal som šancu, tak, ale ak by ešte nejaké boli, veľmi rád zodpoviem. Skutočne tejto problematike som sa ja a moji kolegovia z výboru pre hospodárske záležitosti a teda aj odborná verejnosť venovali niekoľko mesiacov a dovolím si tvrdiť, že by som vám vedel, vedel zodpovedať nejaké otázky.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis