Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

20. 6. 2017 o 19:14 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 19:14 - 19:16 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Opakujem. Neviem, či ste, či dobre počujete, ale slovenský štát, režim slovenského štátu bol autoritatívny, nebol fašistický. Pán prezident Tiso nebol fašista ani vojnový zločinec. Nikde nie je a ja mám preštudovanú literatúru, kde sa hľadali vojnoví zločinci. Nikde nebol na žiadnom zozname vojnových zločincov. Slovenský štát, ktorý vznikol v ’39. roku, bol len taký, aká bola Európa v tom období, keď vznikla druhá svetová vojna, tá Slovenská republika bola len taká, aká mohla byť v tomto období. Uvedomte si, že Dzurinda posiela v mierových časoch, dovoľuje prelietať bombardérom, ktoré bombardujú civilné obyvateľstvo v Juhoslávii, kde malé deti zomierali, zabíjali ich, že v mierových časoch my, vy sa tu pcháte do NATO a vy chcete tuná vyvolať nejakú vojnu s Ruskom a uvedomu-, som zvedavá, ako by ste zareagovali v tom čase.
A chcem sa vás spýtať, boli by ste radšej, keby bol pán prezident Tiso odstúpil, ako chcel podať demisiu, keď prišla židovská delegácia, ktorá ho prosila, aby neodstupoval, pretože keď bude zvolený za prezidenta Tuka, že to bude oveľa horšie?
Samozrejme, ja odsudzujem všetko, všetko to zlé, čo sa stalo, ja sa nestotožňujem so žiadnym holokaustom, ale jednoducho ten štát, musím, pravda je pravda a Slovenský štát nebol ani fašistický a nebol ani vojnový, lebo vznikol v čase mieru.
Prvá Československá republika na čele s Masarykom, tá vznikla v čase vojny, veď ešte nebola skončená prvá svetová vojna, takže keď hovoríte o nejakej vojnovej republike, tak rozprávajte o prvej ČSR.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20. 6. 2017 19:09 - 19:13 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán spolitizovaný prokurátor Čižnár, generálny prokurátor Čižnár, kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, pán spolitizovaný a závislý generálny prokurátor Čižnár, k vašej správe by sa dalo veľa hovoriť, ja som si vybrala dve, vlastne tri otázky, ktoré vám chcem položiť.
Po prvé. Spomenuli ste extrémizmus a rasovo motivované trestné činy, chcem sa pozastaviť pri tých rasovo motivovaných trestných činoch, činoch. Keď občan cigánskeho pôvodu napadne bieleho Slováka, keď arabský alebo pakistanský moslim, alebo Afričan, ktorých vláda plánuje navláčiť do Slovenskej republiky v tisícoch, keď takýto človek napadne belocha a kresťana na Slovensku, budete to tiež kvalifikovať ako rasovo motivovaný čin spáchaný z nenávisti k rase, k národu alebo k náboženstvu? A ak nie, tak prečo? Žiadam od vás priamu a jasnú odpoveď na túto otázku.
Ďalej druhá otázka. Spomenuli ste komunizmus ako zločineckú ideológiu, s tým sa naozaj dá súhlasiť. Ja však mám informáciu, že pri návrhu o zrušení Ľudovej strany Naše Slovensko jedným z vašich tzv. poradcov bol aj súdruh Pavol Mešťan, ktorý je momentálne riaditeľom Židovského múzea, ktorý bol mimoriadne aktívny za bývalého komunistického Česko-Slovenska. Ide o bývalého komunistického pedagóga a hlavného normalizátora na Slovensku, teda ktorý bol považovaný za silného normalizátora v Slovenskej republike. Profesúru získal Pavol Mešťan na vysokej straníckej škole ústredného výboru komunistickej strany v Bratislave, kde aj prednášal ako pedagóg, prednášal vedecký komunizmus, presadzoval tvrdú stranícku líniu a prenasledoval tzv. revizionistov a antikomunistov.
Preto žiadam od vás priamu a otvorenú odpoveď, nechali ste sa ovplyvniť aj názormi a postojmi komunistu, normalizátora súdruha Mešťana? Ak áno, viete vy potom, čo hovoríte, viete vôbec, čo robíte? Dá sa vám veriť ako človeku, ako prokurátorovi?
Ale, a ešte k tomu, keďže tu padla v rozprave, a teda vo faktických poznámkach otázka slovenského štátu, ja neviem, či vy viete rozlišovať, ale slovenský štát nebol fašistický, nebol vojnový, pretože vznikol v čase mieru, a ide, bol to štát autoritatívny a to je veľký rozdiel. Plánujete ako prokurátor, je rozdiel medzi, teda je rozdiel medzi štátnosťou a je rozdiel medzi režimom? Ja si myslím, že vy ako generálny prokurátor by ste toto mali vedieť rozlíšiť. Chcem sa vás opýtať, plánujete odsúdiť takto isto ako Slovenský štát, slovenskú štátnosť, plánujete takto odsúdiť komunistické Česko-Slovensko, komunistickú Česko-slovenskú republiku ako štát, mienite Česko-, bývalú Česko-slovenskú republiku riešiť trestnoprávne?
Takže chcem sa ešte vrátiť aj k tomu, že zákon Lucie Žitňanskej a aj vy vaším návrhom prispievsate na rozpustenie Ľudovej strany Naše Slovensko, prispievate k veľkým dielom k vytvoreniu novej tvrdej totality, ktorá bude možno oveľa väčšia, ako bola v 50. rokoch minulého storočia. Ste si toho vôbec vedomí? Viete si to vy, dokážete o tom vôbec rozmýšľať, dochádza vám to? Ste schopný, aby vám to vôbec došlo?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 9:33 - 9:34 hod.

Natália Grausová
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 15:13 - 15:15 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Chcem sa spýtať predkladateľov, ako chcete dokázať, že diabetik dodržuje diétny režim, že človek nepije alkohol, pokiaľ nechodí spitý na mol a nemeria každý deň chodník, a že je to nefajčiar, že nefajčí?
Ďalej sa chcem spýtať, že či by nemali mať zdravotné poisťovne rovnakú štartovaciu čiaru pri zavedení takejto súťaže, neviem, ako budú súťažiť, aby to bolo spravodlivé. Okrem toho Všeobecná zdravotná, samozrejme, je obrovsky zadlžená, ale druhá vec je tá, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa poistencov, ktorí sú teda, sú to novorodenci, dôchodcovia, nezamestnaní, ťažko chorí, napríklad onkologickí, ale aj iní pacienti, ktorí majú, na liečbu ktorých je potrebné enormné množstvo finančných prostriedkov, a viem, že tie súkromné poisťovne si vyberali pacientov, teda keď aj hľadali pacientov, napríklad Dôvera, že si, a iné, čo boli predtým, že si hľadali pacientov, ktorí boli zdraví, mladí, zamestnaní a tak ďalej.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 14:25 - 14:26 hod.

Natália Grausová
Ďakujem pánu Krajniakovi. Chcela by som podotknúť, že pri doterajšej politike sa nám môže naozaj čoskoro stať, že prídeme aj o tú vodu, o zem pod nohami a možno aj o vzduch, ktorý dýchame. A možno máme strategickú polohu v strede Európy, možno aj to napadne niekomu, aby to predal, a potom môžeme ísť na Severný pól, tam je miesta dosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 14:18 - 14:18 hod.

Natália Grausová
Ďakujem pánu poslancovi Kollárovi za podporu a za veľmi fundovaný príspevok, za dobrú faktickú poznámku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 14:10 - 14:16 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené torzo slovenského parlamentu, tak ako už bolo povedané v dôvodovej správe, slovenské drevo považujeme za strategickú surovinu, ktorá je surovinou národného významu a ktorá si zasluhuje ústavnú ochranu.
V 90. rokoch minulého storočia, keď v správe Lesov došlo k postupnému návratu lesnej pôdy súkromným vlastníkom a vlastníkom v spoločenstvách, ako sú urbárske spoločenstvá, obce a mestá, cirkevné spoločenstvá, bolo od začiatku hospodárenie na lesnej pôde regulované lesným zákonom z roku 1977. Tento zákon sa postupne upravoval až do dnešnej podoby. Ale jeho základné princípy vytvorené dlhodobou tradíciou pestovania lesov sa nezmenili. Zákon bez ohľadu na vlastnenie lesov stanovoval základné podmienky, ako sa musí nakladať s lesnou pôdou a s lesmi, ktoré sa na nej nachádzajú. Stanovoval pravidlá zaobchádzania s lesmi. Tým vlastníci lesnej pôdy bez ohľadu na to, či boli súkromníci, spoločenstvá alebo štátni manažéri štátneho podniku, títo museli konať v súlade so záujmami Slovenskej republiky. To znamená, že museli konať tak, aby lesná pôda nebola poškodzovaná a aby lesy na nej napĺňali hospodárske ciele, ale aj celospoločenské a ekologické potreby Slovenska. Dodržovala sa zásada, že štát lesy a lesnú pôdu nepredával. Taktiež ani cirkvi, obce, mestá ani urbariáty.
No postupne sa vytvorila silná lobistická skupina obchodníkov so surovým drevom, ktorá dnes ovláda obchod s drevom, najmä obchod s drevom do zahraničia. Tá je potenciálnym rizikom na vytvorenie tlaku, aby došlo k zmenám v prístupe k predaju lesov v rozhodujúcich vlastníckych skupinách vrátane štátu. Preto aj stav v lesnom hospodárstve si žiada posilniť ochranu slovenských záujmov, a to v Ústave Slovenskej republiky i v nadväzujúcich zákonoch upravujúcich hospodárenie v lesoch.
Pred rokom 1990 sa snažil štát využívať produkciu lesného hospodárstva v prospech slovenskej ekonomiky. To sa prejavovalo úsilím využiť vyťažené drevo tak, aby sa dosiahla z jeho produkcie najvyššia pridaná hodnota. Bola tu snaha o komplexné spracovanie s maximálnou finalizáciou výrobkov. Zo Slovenska sa vyvážalo iba drevo, pre ktoré neboli doma spracovateľské kapacity. Po roku 1990 sa postupne čoraz väčšie množstvo surového dreva začalo vyvážať zo Slovenskej republiky, čím sa doma postupne strácali pracovné príležitosti, ktoré spracovanie dreva dáva. Bolo to spôsobené chybnou privatizáciou drevospracujúceho priemyslu, pri ktorej nedošlo k previazaniu vlastníkov s podnikmi prvotného spracovania dreva, ako piliarske závody, kombináty komplexného spracovania dreva, energetické podniky, celulózky a podobne. Slovensko nedokázalo presadiť vlastnú koncepciu privatizácie, v ktorej bola snaha zabezpečiť a udržať komplexné spracovanie dreva na Slovensku a tým aj úplne využiť potenciál dreva pri tvorbe pracovných miest.
Keďže rozhodovanie o vlastníckych vzťahoch bolo v kompetencii federálnych orgánov vtedajšej Česko-Slovenskej Federatívnej republiky, federálna vláda presadila tzv. kupónovú privatizáciu, ktorá sa zvrhla na bezhlavé rozkrádanie štátneho majetku. Podľa štatistík, oficiálnych štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú ešte okrem iného bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Preto je nevyhnutná ústavná ochrana slovenskej lesnej pôdy, lesov aj dreva ako strategickej suroviny národného významu, ako aj vytvorenie stratégie komplexného spracovania dreva na Slovensku a štátne investičné stimuly využiť na ich realizáciu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 13:41 - 13:42 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Ďakujem pánu kolegovi Uhríkovi za veľmi dobre prednesený príspevok do rozpravy. Ja by som naozaj okrem týchto veľmi závažných vecí, ktoré tu boli spomenuté, ešte chcela upozorniť na katastrofálny stav ovládania, resp. neovládania slovenského jazyka, ktorý je vo všetkých médiách, ale aj v RTVS. Je to neznalosť slovenčiny jednak u moderátorov, hlásateľov, ako aj ich hostí. Je to hanba a poukazuje to na nevzdelanosť týchto osôb. Ďakujem. Alebo je to pohŕdanie slovenským jazykom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 6. 2017 12:29 - 12:29 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Pán poslanec Baránik, myslím, že ste povedali, že pozatvárať dvoch-troch. Ja si myslím, že keby sme sa chceli dostať do normálu, museli by sme pozatvárať, myslím, že tak všetkých doterajších predsedov vlád, polovicu všetkých ministrov a všetkých predsedov parlamentu a polovicu možno poslancov, ktorí doteraz boli.
Chcem povedať, hovoríte o civilizovaných krajinách. Ja si myslím, že v dnešnom stave pri tejto vláde, ktorú máme, pri prezidentovi, akého máme, a pri predsedovi parlamentu, akého máme, že sa nemôžme naozaj považovať za civilizovanú krajinu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 15:26 - 15:36 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, chcela by som trošku pozrieť na vec z trochu iného pohľadu. Pán Budaj navrhuje 21. august 1968 a 21. jún 1991 za pamätné dni, pretože je dôležité si pripomínať, že Slovensko nie je okupovanou krajinou. S týmto sa dá iba súhlasiť.
Len podľa niektorých vyjadrení pre médiá sa pán Budaj vyjadril, že z poslednej okupácie sme sa vymanili vlastným úsilím. A to celkom nie je pravda. My sme sa z toho nevymanili vlastným úsilím, ale v prvom rade rozhodnutím veľmoci, pretože nastala určitá doba v medzinárodnej situácii, ktorá o tom rozhodla, a pravda je aj tá, ja som vás, pán Budaj, v ’89. v novembri obdivovala, bola som medzi tými, ktorí pochodovali do Rakúska, keď sa strihali ploty a... a tak ďalej a tak ďalej. Ešte som zháňala aj sanitky a oblečenie pre študentov. Žiaľ, dnes je všeobecne známe a dokázané, že udalosti z novembra 1989, tzv. Nežná revolúcia, boli vlastne zinscenované a boli dohodnuté s vtedajším komunistickým československým vedením. Určite nehovorím, že mnohí ľudia sa zúčastnili s veľkým entuziazmom tejto, týchto udalostí, nevediac o tom, že je to dohodnuté, a naozaj v dobrej, v dobrej vôli, a teda chcení dobra. Najmä včera sa na tejto schôdzi veľa hovorilo o zločineckom komunistickom režime.
Tak chcem položiť otázku, kto zavliekol Slovensko do tejto komunistickej totality. Bol to v prvom rade Stalinov agent, agent NKVD, masový vrah, vlastizradca a zlodej Edvard Beneš, ktorý nás zapredal boľševického Sovietskemu zväzu pod vedením Stalina dávno pred skončením druhej svetovej vojny a takisto českí komunisti, spolu s českými komunistami.
Chcela by som povedať, že o tom, že do akej zóny budeme patriť, znova rozhodli veľmoci. Čiže keď sme, keď prišli tzv. spojenecké vojská, nechcem tým obhajovať, ja neobhajujem vstup vojsk, len chcem povedať, že prišli do svojho, že oni prišli robiť poriadok vo svojej vlastne kolónii alebo vo svojej, pretože im to pripadlo po vojne. A u nás sa dobrovoľne, teda sa to prijalo. V roku 1946 v československých voľbách na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, v Čechách Komunistická strana. Demokratická strana na Slovensku zvíťazila iba, aj to len s pomocou hlasov ľudákov, pretože Hlinkova slovenská ľudová strana bola zakázaná. A Demokratická strana sľúbila za túto podporu milosť pre pána prezidenta Dr. Jozefa Tisa, čo, žiaľ, sa im nepodarilo dodržať. To znamená, že na Slovensku, že znova ten komunizmus, ten boľševizmus neprišiel, nebol slovenským výmyslom. Znova to prišlo z Čiech. Veď my sme za celý ten čas povojnového Československa, my sme ani len tých komunistov nemali našich na Slovensku, pretože síce bol tu Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska, ale poslúchal príkazy ÚV z Prahy. Čiže my sme, Maďari mali svojich komunistov, ja neviem, Poliaci mali svojich komunistov, Bulhari mali svojich komunistov, len my sme mali českých, československých komunistov. Takže aj to je taká, žiaľ, osobitná situácia pre Slovensko. Dokonca chcem povedať aj to, že aj pánom Budajom teraz a inými ospevovaný pán Dubček patril predsa k tým komunistom, ktorí zakladali tento režim v bývalom Československu. Bol komunistom a zakladajúcim práve v tých časoch, v tých najhorších časoch, čo je neporovnateľné s tým ’68. rokom. Jednoducho sú neporovnateľné zverstvá, ktoré sa páchali od roku 1945 a v 50. rokoch, aj keď teda súhlasím s tým, že bolo veľa strát a obetí v tom ’68. Ale je to neporovnateľné s tým, aké orgie zatýkania a vrážd a ja neviem čoho všetkého sa tu diali po roku 1946.
Tak prekvapuje ma napríklad aj to, že pána Budaja, že pánovi Budajovi neprekážal ani Miroslav Kusý, ktorý bol ideológom tejto zločineckej organizácie, znova ešte predtým, keď to bolo to najhoršie. A nie je to jedine Miroslav Kusý, je to mnoho iných jemu podobných. S myšlienkou, že obdobie okupácie si treba pripomínať, a tiež s tým, že si máme vážiť stav, keď nie sme okupovaní, s tým možno jedine súhlasiť. Pravdou však je, že z okupáciou, to znamená s nelegitímnou prítomnosťou cudzích vojsk sme sa v priebehu minulého storočia stretli viackrát, nielen v roku 1968. Najviac - až päťkrát - na územie Slovenska vstúpili maďarské vojská, a to v rokoch 1919, 1938, 1939, 1944 až ’45 a v roku 19..., v spomínanom roku 1968. Napríklad maďarská armáda pod vlajkou boľševickej revolúcie k nám vtrhla už v júni 1919. Obsadili značnú časť Slovenska a jej príslušníci sa dopúšťali mnohých brutalít, vraždenia národne uvedomelých Slovákov a tak ďalej. Bolo to niekoľko týždňov priam hrôzovlády. V novembri 1938 po Viedenskej arbitráži s podporou Hitlera a Mussoliniho Maďarsko obsadilo viac ako 20 % južného Slovenska. To im však nestačilo a už v marci 1939 vpadlo na východné Slovensko 40-tisíc vojakov fašistického Maďarska a obsadili ďalšie slovenské územie, okresy Snina a Sobrance. Maďarské letectvo bombardovalo 24. marca Spišskú novú Ves. Išlo vlastne o prvé bombardovanie územia cudzieho štátu v Európe ešte pred začatím 2. svetovej vojny.
V roku 1968 bolo maďarské vojsko súčasťou koalície socialistických štátov, ktorých vojská padli na naše územie, tak ako to spomína pán Budaj. Pravdou však... Mnohí liberáli, neviem, myslím, že medzi nimi aj pán Budaj a väčšina liberálov dnes preklína Rusko. A mnohí zavádzajúco hovoria o ruskej okupácii Československa v roku 1968. Pravdou však je, že nešlo o ruskú okupáciu, pretože štát Rusko neexistoval už dávno. Bol to štát, bol to Sovietsky zväz, čiže nebola to žiadna ruská okupácia, bola to sovietska okupácia. Preklínajú Rusko, druhým dychom však horlia za prítomnosť iných cudzích vojsk na území Slovenska, a to amerických. Vítajú americké kolóny na hraniciach, stavajú pre nich riadiace, či logistické centrá. Slovenská, teda resp. nie slovenská, ale vláda Slovenskej republiky vysiela slovenské jednotky do Pobaltia do chystanej protiruskej vojny. Taktiež zaťahuje našich vojakov do agresívnych nespravodlivých vojen vedených NATO a Spojenými štátmi na Blízkom východe. Ani raz som nepočula, opravte ma, ak sa mýlim, z vašich úst odsúdenie Dzurindovho zločinu, povolenia preletov lietadiel NATO cez naše územie pri vraj humanitárnom bombardovaní civilistov v Juhoslávii, nepočula som to odsúdiť. Opravte a povedzte, kedy ste to verejne odsúdili. Nie je toto pokrytectvo? Nie je toto vojnové štvanie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
55.
Pani poslankyňa, vyčerpali ste časový limit. Prepáčte, ale podľa rokovacie poriadku vám musím skrátiť čas.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
56.
Dobre.
Skryt prepis