Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2018 o 11:05 hod.

MUDr.

Natália Grausová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 15:36 - 15:36 hod.

Natália Grausová
Ďakujem. Pán minister Gál, ja som sa, opakovane som zachytila vo vašich rečiach slovo fašisti. Dúfam, že tým myslíte seba a svojich komplicov. Ak nie, tak potom sa naučte, čo je to fašizmus, držte sa radšej svojho turula a buďte ticho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 11:05 - 11:05 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Chcem upozorniť ešte na jeden problém, o ktorom sa tu nehovorí. Na riaditeľa sú vyvíjané silné politické tlaky vládnucej ideológie. Je prísne sledovaná jeho politická korektnosť. Stal sa príklad, napríklad v roku, konkrétny jeden príklad poviem, v roku 2016 sa stalo na jednom košickom gymnáziu, že renomovaný historik Martin Lacko mal prednášku o tzv. malej vojne na Slovensku, riaditeľ tohoto gymnázia bol za to prepustený. Ďakujem.
Blížime sa, je to ako, pardon, ešte pokračujem, pripadá mi to ako päťdesiate roky. Ako keby to bol návrat päťdesiatych rokov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 10:51 - 10:52 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Ďakujem ti, pán kolega Drobný, za tvoj príspevok do rozpravy. Ja by som ešte chcela k tomu doložiť, že nielenže je tu veľa ľudí, ktorí nie sú kresťania, ale naopak, ja si myslím, že v tomto parlamente je veľmi, je veľa ľudí a väčšina možno, ktorí sú kresťanmi. Takže spokojne by mohli zahlasovať. A okrem toho ja ešte chcem doložiť jednu vec, že dnes, v dnešnej dobe každá rodina má chladničku, čiže vlastne naozaj si môže, je možné si kúpiť tie potraviny skôr. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 10:33 - 10:33 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Tak ešte raz. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, cieľom, ešte raz, cieľom návrhu zákona, nášho zákona o voľnej nedeli je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorý v tento deň si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý si rodičia, mamy, rodičia - mamy a otcovia sa budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im aj sebe navzájom svoju lásku, spolupatričnosť, svoju pozornosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré celý týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom a aj k zdraviu týchto ľudí.
V súčasnej platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a v sobotu. Týmto prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a so svojou rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona.
Rozmáha sa v našej spoločnosti nezdravý konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin, nehovorím, že jedinou, ale jedno prispieva tiež k sociálnemu i kultúrnemu úpadku a tým aj k oslabeniu našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen - spravidla matka - pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2019, 2014, pardon, z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci a pritom patríme medzi najchudobnejších s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami nazývanými dôchodky.
Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ. Najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, vôbec neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu Agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, nakúpia v iných dňoch pracovného týždňa, dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napríklad na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť a neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojho zdravia.
Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilometodskej tradícii. Svätý Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone, jeden deň v týždni oddychovať. V kresťanskej kultúre je to nedeľa, v židovskej kultúre je to sobota a v moslimskej kultúre je to piatok. Tento jeden deň v týždni oddychovať sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime v socializme bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika a ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine.
Žiaľ, po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu obmedzenú prácu. U našich najbližších západných susedov, najmä v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej by z nich zodrali aj kožu.
Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Striedanie práce a odpočinku je vpísané do ľudskej prirodzenosti. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho, ktoré toto právo má zabezpečiť štát, najmä vtedy, keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí: "Vláda bude naďalej podporovať zosúladenie pracovného a rodinného života.".
Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy.
Dňa 6. 4. 2017 Ľudová strana - Naše Slovensko spolu s predsedom Aliancie za rodinu odovzdala do Národnej rady Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky zorganizovanú občianskym združením Aliancia za nedeľu v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov Slovenskej republiky za prijatie zákona na ochranu voľnej nedele. Túto podpísalo viac ako 83, podpísalo ju osem, bolo tam 83 274 podpisov občanov Slovenskej republiky, z čoho bolo 77 412 platných podpisov. Takisto voľnú nedeľu podporil aj Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu s jeho predsedom Jozefom Zadňanom, ktorý, citujem, povedal: "Už dozrel čas na to, aby aj zamestnancom v obchode bolo umožnené plnohodnotne stráviť dni oddychu s pozitívnymi účinkami na regeneráciu pracovnej sily a zabezpečenie dostatočného času stráveného so svojimi najbližšími. Je to zároveň prejav vzájomného porozumenia naprieč politickým spektrom medzi zamestnávateľmi, zástupcami zamestnancov, zamestnancami a širokou verejnosťou.".
Ďalej by som zacitovala podporu, vyjadrenie podpory za voľnú nedeľu od prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky pána Jozefa Kollára: "Sociálni partneri vrátane Konfederácie odborových zväzov sú spolu s členskými štátmi Európskej únie vyzývaní, aby uľahčovali zosúladenie pracovného a rodinného života. Jedným zo základných cieľov aktivít odborových zväzov je aj spolupodieľanie sa na vytváraní takého spoločenského prostredia, ktoré je ústretové k rodine a vytvára reálne možnosti pre dosiahnutie harmonickej rovnováhy pri plnení povinností v rodine a v práci. Preto aj touto cestou vyjadrujem v mene Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky podporu občianskej iniciatíve za prijatie zákona na ochranu nedele.".
Snahu občianskeho združenia Aliancia za nedeľu podporili aj mnohé kresťanské cirkvi Slovenskej republiky. Bola to Rímskokatolícka cirkev, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, ďalej Koinonia Ján Krstiteľ a iné cirkevné spoločnosti, okrem toho Odborový zväz pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Odborový zväz železníc, výbor Odborového zväzu COOP Jednoty Galanta, Odborová základná organizácia pri spoločnosti Tesco Stores v Beckove, občianske združenie Slovo pre ženy, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko, Slovenský odborový zväz pôšt a telekomunikácií, Slovenská ľudová strana, Kresťansko-sociálna únia, Slovenskí katolícki farmaceuti, Združenie pre ochranu rodiny a COOP Jednota Poprad.
Takže chcela by som nakoniec povedať, že ešte by som sa chcela obrátiť zvlášť na poslancov, kolegov poslancov zo strany OĽANO a všetkých poslancov, ktorí tvrdia o sebe, že sú kresťania, ale najmä poslancov zo strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, pretože my sme ich návrhy o nedeli podporili. Všetky ich dobré návrhy podporujeme. Tak očakávam, že keďže predkladali podobné zákony a my sme ich podporili, takže by mali podporiť aj oni náš zákon. Žiaľ, pred rokom v apríli 2017 z poslancov OĽANO podporil náš zákon o voľnej nedeli jediný poslanec.
Obraciam sa na vás všetkých, vážení poslanci a poslankyne, na základe týchto faktov vás žiadam i prosím zároveň, zvážte podľa svojho vedomia a svedomia, či chcete podporiť tento návrh zákona a úbohé diskriminované predavačky, unavené, zničené a prepracované a či im dožičíte svojím hlasovaním odpočinok v nedeľu a strávenie tohoto dňa so svojimi rodinami. Záleží to len od vášho hlasovania a nič, naozaj nič vám nebráni v tom, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 10:29 - 10:30 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, chcem uviesť návrh, uvádzam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný a Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna. Ostatok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 10:26 - 10:27 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Pán poslanec Osuský, v prvom rade neviem si predstaviť, keď vaše dieťa bude očkované, ako môže byť ohrozené neočkovaným dieťaťom, pretože očkovanie je teda záchrana. Takže nie je možné, aby vaše dieťa ochorelo, hej, podľa tohto, čo vy hovoríte, vaše očkované dieťa.
A čo sa týka peňazí daňových poplatníkov, mnohé deti sú očkovaním postihnuté na celý život a aj na tieto deti, liečbu týchto detí a opatrovanie sa skladáme všetci spoločne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 10:15 - 10:24 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci, ja by som, všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu. V roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo tzv. vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minuli milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín, z ktorých sa napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1N1 nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka. Najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament.
Z množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900-tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur.
Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejme buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si, že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu. To odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení a riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov europoslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívni vo farmaceutickom priemysle naďalej, mali byť vylúčení z rozhodovacieho procesu.
Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresované WHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu, rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska europoslankyňa Michele Rivasi, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe, ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia, než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: "Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo." Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, z milióna, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900-tisíc. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur.
Z údajov úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk na úkor, bol na úkor štátnych pokladníc, daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon len farmaceutické firmy.
Takzvaná prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvom zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej, o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmov farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť ale každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie, mnohokrát sú vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania, ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania, či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 11:40 - 11:41 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pčolinský, oceňujem, mali ste veľmi dobrý príspevok do rozpravy. Napriek tomu som, musím povedať to, nech to povie ktokoľvek, že hazard tu bol odjakživa a vždy. Aj vraždy tu boli odjakživa, odkedy Kain zabil Ábela, prostitúcia tu bola asi odjakživa, a to ešte neznamená, že by sme to mali legalizovať. Naozaj, ja by som, samozrejme, že asi je to naivné, ale som presvedčená, že mal by byť hazard úplne zakázaný takisto, ako aj pornografia a tak ďalej a tak ďalej. Viem, že sa to asi nedá. Ale chcela by som poprosiť, aby boli tieto veci čo najprísnejšie. A najviac tá reštrikcia, čo možno najviac, najväčšia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2018 16:44 - 16:46 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona pod tlačou 1116. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý cieľ navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z paragrafu, podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2018 16:47 - 16:48 hod.

Natália Grausová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, agent neomarxista Dostál nemá, nesiaha... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nemôžte reagovať na pána poslanca...

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
... nie je hoden prezidentovi Tisovi, ani topánky ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nemôžte reagovať na pána Dostála, na predrečníka musíte!

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Áno, už idem, áno. Drahý pán kolega Mazurek, ďakujem ti za tvoj veľmi dobre, dobrú reč a chcem ešte k tomu pridať to, že Andrej Danko, podarila sa mu jedna obrovská vec a to zna..., a to sa mu podarilo to, že očistil Slovenskú národnú stranu od všetkého slovenského a od všetkého národného.
Ďakujem.
Skryt prepis