Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.12.2018 o 14:20 hod.

Mgr.

Natália Milanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:20 - 14:21 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Tak teraz sme počuli taký trošku umeleckejší pohľad na vec. Ja ti zaň, Vierka, ďakujem. Spomenula si tam to rozpočtovanie, ktoré teraz vidíš podľa tohto návrhu. Ak by teda malo ísť o projekt ako celok, tak áno, to rozpočtovanie by bolo problematickejšie, lebo, a to sa všetci zhodneme, film je jeden živý organizmus. A naceniť ho tak, aby sme predvídali všetko to nepredvídateľné, sa nám môže zdať byť nemožné.
Ale priznajme si, že v dnešnej dobe ktokoľvek podáva projekt a rozpočtuje ho, tak sumu si trošku nafúkne, lebo pracuje s takou premisou, že musím dať tú sumu vyššiu, lebo mi ju schvália nižšiu. To znamená, teraz niektoré položky bývajú, nazvem to, že nadrozmerné. Týmto opatrením možno by sme dosiahli to, že ten rozpočet bude bližšie tej realite alebo teda aspoň taká je ambícia, takže tá myšlienka je fajn. Ale je pravda, že film so všetkými fázami od vývoja cez produkciu, postprodukciu, následne marketingové záležitosti je živá záležitosť. A teda ja môžem povedať, Jánošík tu bol spomenutý niekoľkokrát, ja som mala možnosť natáčať toho vytunelovaného Jánošíka, áno, pár scén sa natáčalo, tuším Agnieszka Holland aj niektoré tie scény použila, a veľmi by som chcela, aby tak ako film fungoval kedysi s celou tou partiou, ktorá tam bola prítomná, mohol fungovať aj teraz a dopriať nám tú časť umeleckej tvorby, o ktorú sme boli roky ochudobňovaní.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 12:54 - 12:56 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Pekne. Ja si nesmierne cením tú odvahu, s akou Renáta stúpila na túto pôdu audiovízie, lebo povedzme si tak, že tie skostnatené štruktúry tam naozaj sú. Nemusíme si motať nejaké medové motúzy popod fúzy. A aj sa mi páčilo, že teda sa priznala strana SaS, že to vnímanie tejto problematiky je také ekonomicko-technokratické alebo teda technické. Čo je pravda a na tom sa všetci zhodneme, Audiovizuálny fond je dobrá vec, lebo myslím si, že ministerstvo samotné by všetky tieto veci ohľadom produkcie a tvorby filmov nevedelo sprocesovať tak ako tento samostatný fond. Ale pravda je, že tu fungujú stereotypné schémy, že kontrolné mechanizmy, ktoré fond má, sú nedostatočné, že doteraz, pokiaľ tam nebol poslanecký prieskum, nefungovala krížová kontrola zmlúv medzi fondom a medzi RTVS, čo teda si myslím, že je taká základná vec, ktorá tam dávno mala byť.
A z toho, čo si nám teraz vyčerpávajúco predniesla, ja zatiaľ veľké pripomienky nemám, samozrejme, musím sa aj ja ešte dopodrobna na všetko pozrieť. Ale čo veľmi kvitujem, je napríklad myšlienka zriadenia osobitného účtu, kde by všetko transparentne sme mohli vidieť. Lebo naozaj tam je problém práve pri tom osobnom vklade, ktorý v podstate sa povie, že je, aj sa nejakým spôsobom možno zdokladuje, ale nakoniec nie všetko je vždy tak, ako vyzerá, a ten osobný vklad je taký veľmi otázny častokrát.
A taktiež ten hodnotiaci proces, ako som už povedala, ten už teraz vieme, že nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:46 - 13:47 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ja som čakala, že príspevok v takomto duchu príde. Už keď sme o tejto problematike hovorili na výbore, prvé, na čo som si spomenula, bol článok, ktorý hovoril práve o tej časti audiovizuálneho priemyslu, ktorá súvisela s firmou SONAF, pozrela som sa aj viac a viem, že ďalšie tie žiadosti o dotáciu neboli realizované. Preto som si povedala, že zatiaľ teda to nechám vo svojom vedomí, ale nebudem sa tým ďalej zbytočne vopred zaoberať. Sama som tento fond nazvala ako problematický, pretože tie mechanizmy tam nie sú nastavené tak dobre, ako vo Fonde na podporu umenia. To však neznamená, že tých peňazí tam by malo byť menej a stále trvám na tom, že ak chceme, aby slovenský film napredoval a má na to, aby napredoval, tak tá čiastka musí byť navýšená. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:24 - 13:25 hod.

Natália Milanová
Ja chcem všetkým veľmi pekne poďakovať za faktické poznámky. Dali ste mi nádej a to je v tomto prípade viac, ako som si trúfla myslieť, že dostanem. A ja o kultúre budem tu hovoriť veľa, najviac, ako sa bude dať a verím, že aj tým jej pomôžem. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2018 13:00 - 13:18 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja vám poviem tak, chcela som sa na dnešnú rozpravu v rozpočte dobre pripraviť a ísť ku kaderníkovi, dať sa zafarbiť, aby to malo nejakú váhu, ale čo sa mi stalo, nemala som čas. Nemala som čas, tak tu dnes stojím, veľmi ma to mrzí, so svojimi čiastočne šedivými vlasmi, ale aspoň viete, prečo mi tak záleží na tých kultúrnych pamiatkach národných, lebo si občas pripadám ako taký Matuzalem, keď sa pozriem do zrkadla. Keď som rozmýšľala nad tým, ako začať túto rozpravu, tak v súvislosti s kultúrou mi napadlo - čas, jedno jediné slovíčko a ukázalo sa mi teda v plnej kráse a ono to nesúvisí len s tým, že som teraz dočítala knižku od Michaela Endeho s názvom Momo a stratený čas, inak odporúčam ju všetkým, ktorí čas nemajú, aj tým, ktorí ho majú, a nehovorím to celkom náhodou, pretože podľa prieskumov, ktoré vyšli, tak práve čas je tá veličina, ktorá spôsobuje, že ľudia chodia menej do divadla, čítajú menej kníh a kultúre ako takej nevenujú toľko svojej pozornosti. Ono povedzme si tak, niet sa im čo čudovať. V prvom rade sa treba postarať o základné potreby, treba z niečoho žiť a tá kultúra ako keby bola len nejaká taká nadstavba kvázi. Aj keď sa bavíme s kamarátmi v našom družnom kruhu, tak je to vždy o tom, že no načo by som išiel na koncert? Ja v tom čase môžem zarobiť peniaze. No aký argument už len môžem na to dať, keď skutočne vieme, že tie peniaze hýbu aj svetom aj teda domácimi rodinnými rozpočtami.
Mohli by sme sa uspokojiť s konštatovaním, že 0,4 % HDP na kultúru je čiastka, ktorá je porovnateľná s ostatnými európskymi krajinami. Ja sa s tým uspokojiť nemienim, koľkokrát tu odznelo, že náš rozpočet je vyrovnaný, že sa nám darí a preto moja otázka, si myslím, je aj oprávnená, že prečo aj do kultúry by sme v týchto šťastných časoch nemohli investovať viac ako doteraz. Tá situácia je lepšia, ako bola v minulosti v roku 2015, tá hodnota bola niekde na úrovni 0,25 alebo 28, ale v roku 1993 to bola naopak úroveň nad 1 % a mňa mrzí, že tohto trendu sme sa vzdali a že sme v ňom nepokračovali. Na druhej strane rozumiem tomu, že tá kultúra, keď sa hompáľa na chvoste každodenného života, tak sa bude hompáľať aj na chvoste štátneho rozpočtu. A pôsobí to potom na mňa tak, bolo to tu už dnes povedané, ako keby sa v tej kultúre kúrilo a svietilo a v podstate nič navyše sa do nej nedávalo.
Myslím, že nemusím nikoho z nás tu prítomných presviedčať, že kultúra a umenie má blahodarné účinky na človeka, na ľudstvo, že nám otvára nové svety, že sme vďaka nej kultivovanejší, tolerantnejší voči sebe navzájom, že dokážeme na svet pozerať inými očami, že nás kvázi aj zjemňuje vo všetkom, čo robíme.
No ale nie som tu na to, aby som tu ďalekosiahlo hovorila o tom, aké blahodarné účinky má umenie a kultúra. A myslím, že pán minister to sám vie, ako som zachytila, tak rád chodí do filharmónie a sama ho za kultúrneho človeka aj považujem.
Ja sa tu dnes idem rozprávať o tom, či si myslím, že 255 miliónov na kultúru je dosť, lebo nie je. Existujú také z môjho pohľadu ako keby dve časti kultúry, jedna je tá, ktorá nás nestojí ani euro. To je, ja to nazývam pracovným názvom, že taká bambuľkovská. To je o tom, že v rodine sa naučíme hovoriť: prosím, ďakujem, nekradneme, neklameme. Snažíme sa byť dobrými ľuďmi. A to je tá investícia, ktorá stojí rodičov akurát ten čas. Musím skonštatovať, že aj toto je výrazne poddimenzovaná čiastka našej kultúry.
Ale potom tu máme kultúru, ktorá peniaze potrebuje a nie je to teraz fenomén doby, že kultúra ich potrebuje. Tá kultúra a umenie potrebovali peniaze vždy, takmer od nepamäti. Teraz nehovorím o dobách, kedy lovci a zberači si kreslili kresbičky na stene v jaskyni. Ale tá miera, naozaj sa už bavím o dobe, kedy umelci, ako napríklad Michelangelo tvorili a mali za svojím chrbtom mecenášov, donorov, sponzorov, pre ktorých tvorili a ktorí sa tešili z toho, že takíto veľkí umelci tvoria aj pre nich, lebo vďaka tomu sa tí daní ľudia stávali nesmrteľnými. A tá nesmrteľnosť je vec, pre ktorú je v podstate umenie nezaplatiteľné, pretože umenie robí z dnešného večné, a to je niečo, čo je skutočne unikátne.
Teraz sa vrátime trošku k tým mojim kultúrnym pamiatkam. Ja už idem tak trošku recyklovať aj včerajšok. Dúfam, že mi to, pán minister, prepáčite, ale vravím si, že treba, treba trošku. Možno doteraz som nemala možnosť, tak teraz o to viacej sa tomu chcem povenovať, pretože v prípade kultúrnych pamiatok naozaj platí, že čas sú peniaze a zároveň je čas najväčší nepriateľ. Spomínala som tu včera ten Rusovecký kaštieľ. Tá intergalaktická suma 70 miliónov eur tu nemusela byť, keby sa zachránil skôr. Slovenská národná galéria 50 miliónov eur, pritom o jej výstavbe sa hovorilo už, teda o nutnosti jej rekonštrukcie sa hovorilo už dávno. Tu musím inak ako Bratislavčanka povedať, čo mňa mrzí, ja sa s tou plechovou obludou skrátka, ktorá je v tej galérii, neviem zmieriť. A možno si tak vravím, že keby za tých 50 miliónov ste sa nás alebo teda sa nás niekto spýtal, že či by sa nedalo ju možno trošku dať preč. Ale ja chápem, že zase, že spĺňa svoje účely a zrejme tam teda byť musí.
Krásna Hôrka. Stále je krásna, ale tá obnova je skrátka pekne sprznená. Trvá šesť rokov. Šesť rokov a ja sa bojím, aby sme nedospeli do štádia, kedy tento hrad dostali Andrássyovci a teda sto rokov trvala tá ich prestavba. Tak hádam toho sa nedočkáme. Trošku nám to bude trvať kratšie. Čo je ešte v súvislosti napríklad s Krásnou Hôrkou okrem prestavby zlé, je aj tým, že, aj to, že cestovný ruch, ktorý tam dovtedy, kým hrad bol otvorený, fungoval, teraz dostáva absolútne na frak skrátka. No. Ale to je jeden príklad z mnohých. Máme tu kaštiele, stovky kaštieľov, zámkov, kostolov, kúry, ktorá sa nám rúcajú, nie sú peniaze. Máme vyčlenený na grantový systém ministerstva kultúry na obnovu kultúrnych pamiatok, ktorý sa volá Obnovme si svoj dom, teraz čiastku 12 miliónov eur.
V roku 2017, to som tu už včera spomínala, bol ten počet tých žiadostí v tejto schéme 940 v celkovej výške 44 miliónov eur. Podporených nakoniec bolo 537 v celkovej výške 10 miliónov eur, čo je menej ako štvrtina. Keď sa na to pozrieme zblízka, tak nám vychádza, že ten počet, teda tá suma pridelená na jeden projekt je zhruba v priemere 10-tisíc eur. A keď sa rozprávam s majiteľmi kultúrnych pamiatok, tak hovoria, že za 10-tisíc eur dokážu možno tak zrekonštruovať nejaké okná, možno tri, lebo vieme, že pamiatkári majú svoje, svoje parametre, ktoré treba dodržiavať. A teda je to veľká bieda pri počte týchto žiadostí, že sú prideľované v takých nízkych sumách. A tu by som chcela možno spomenúť, pán minister, hovorili ste, že máte rezervu z obedov, že či by sa náhodou nevedela použiť práve na účel obnovy kultúrnych pamiatok. Určite by tam bolo to použitie veľmi konštruktívne. Samozrejme majitelia kultúrnych pamiatok majú aj k dispozícii iné formy podpory, iné fondy, ktoré nie sú z ministerstva kultúry, ako intereggy, ROP-ky, ale tamtie výzvy sú často nastavené tak, že tí majitelia ich dokážu s odretými ušami vôbec aj vypracovať, aj potom následne hlavne zrealizovať. Tam ten časový úsek je veľmi krátko.
A čo tu bolo dlhodobo zanedbávané, to sú absolútne neriešené potreby majiteľov kultúrnych pamiatok. Aspoň nejaké daňové zvýhodnenie, daňové úľavy alebo teda iné formy zvýhodnenia by určite privítali. Lebo byť majiteľom kultúrnej pamiatky, to je skôr trest ako odmena momentálne. Pritom taká obnovená kultúrna pamiatka by vedela napomôcť v posledných dňoch veľmi často skloňovanému slovíčku cestovný ruch, teda dvom slovíčkam, a vedela by dať určite aj zmysluplnú a udržateľnú prácu v regióne. Ja to tak hovorím, že čo by Američania dali za to, keby mali naše kultúrne pamiatky. Podľa mňa by sa uslintali normálne, lebo to, čo by, ako by ich dokázali speňažiť, tak to my si ani nevieme predstaviť. Existujú, samozrejme, aj na Slovensku krásne príklady toho, ako v tom cestovnom ruchu práve tie kultúrne pamiatky napomáhajú celkovej vzpruhe v danom regióne. Ale stále ich je menej, ako tých v horšom stave.
Ďalej tu máme rôzne fondy. Keď tu bola rozprava v roku 2015 ohľadom týchto fondov, vtedy vznikal Fond na podporu umenia, a teda tie vyjadrenia ohľadom neho boli veľmi skeptické. Ja dnes tuto z tohto miesta chcem povedať, že som veľmi vďačná za to, že také fondy tu máme. Konkrétne si myslím, že Fond na podporu umenia je jeden veľmi progresívny, prospešný fond, vďaka ktorému aj tá kultúra môže rásť. A tá suma 20 miliónov eur, ktorá je tam momentálne, tá mi príde ešte stále na dvanásť rôznych umeleckých programov, ktoré majú ešte svoje podprogramy, nízka. Mali sme tu návštevu z Olomouca, dámy, páni v krojoch. Pán premiér, viem, že skloňoval slovíčko folklór, že ten by potreboval viacej peňazí. Už teraz môžu folkloristi čerpať práve z tohto fondu peniaze, ale určite by sa potešili teda, keby ten obnos mohol byť väčší, lebo samotná výroba kroja je naozaj drahá záležitosť.
Keď si pozrieme aj na to, že napríklad štát má štyri, platí teda štyri štátne divadlá, potom obce a vyššie územné celky majú 22 divadiel a 46 divadiel je čisto súkromných. To znamená, musia stáť na vlastných nohách, sú absolútne nezávislí od rozpočtu a práve aj tu je veľmi dobré, že funguje tento fond a divadlá napríklad, ako GUnaGU a Štúdio L+S, ktoré sú navštevované, ktoré si zarábajú na vstupnom, ale môžu využívať dotačné programy na svoju ďalšiu tvorbu. Trošku problematickejšie - Audiovizuálny fond, ktorému bola aj zníženia dotácia o 779-tisíc eur, čo by som sa inak aj rada chcela spýtať prečo, lebo 6 miliónov eur na filmy je stále ešte málo. Ak tu chceme mať kvalitnú filmovú tvorbu a vidíme, že je na vzostupe, tak si myslím, že tá čiastka by tam mala byť aspoň každý rok o niečo vyššia a nie sa znižovať. Potom je tam ešte otázka v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, sme sa na výbore bavili o tom, že 4,7 milióna eur by malo byť vyčlenených na audiovizuálny priemysel. Problém je len jeden, že táto čiastka v celkovom rozpočte akosi chýba a tomu fondu bude dodaná prostredníctvom zmluvy ministerstva a fondu, čo neviem, či je správne, lebo keď tie peniaze nie sú niekde v rozpočte, tak si neviem predstaviť, odkiaľ ich to ministerstvo asi zoberie a teda či je to zaručené.
Ako som už spomínala na začiatku, tak celou históriou sa ťahajú umelci, ktorých podporovali mecenáši alebo teda sponzori, akokoľvek ich môžeme nazvať, skrátka ľudia, ktorým na umení záležalo. Čo mne tu dnes chýba, je funkčný nejaký zákon o sponzoringu, ktorý by ľuďom, ktorí o pozdvihnutie kultúry majú záujem, pomohol tú svoju časť kultúry zafinancovať, ak by chceli. Ministerstvo kultúry malo do konca roka 2008 vypracovať návrh zákona, ktorý by umožnil adresný a efektívny sponzoring kultúry a umenia. Ale, no, nuž koniec roka, už asi nemôže byť väčší koniec roka, ako je teraz, a zatiaľ teda žiadny návrh som nevidela. V každom prípade je možno pekná cesta tá, ktorou sa vydal istý človek, istá fyzická osoba v roku 2017, ktorá ministerstvu kultúry prispela darom 1 milión eur. Ja myslím, že takých ľudí by sa na Slovensku našlo aj viac, ak by sme im dali pocítiť, že tie peniaze nebudú vyhodené do luftu alebo rozkradnuté, ale skrátka budú tu a vďaka nim tá kultúra bude prekvitať.
Ešte si dovolím poznamenať aj, že kreatívny priemysel, teraz bol trošku odsunutý na vedľajšiu koľaj, ale je to oblasť, ktorá je veľmi progresívna a v Európe mal minulý rok väčší obrat ako napríklad chemický či potravinársky priemysel. Takže nepochybne do budúcnosti je to trend, ktorý tu bude a mal by sa podporiť.
Nuž na záver by som si dovolila jeden citát, už asi nemám príliš veľa času, poteším tým asi svojich kolegov z poslaneckého klubu, tých kresťansky založených. Edo si tu? Počúvaj, lebo ja niežeby som bola neznaboh, bože chráň, ale mám tu, idem zacitovať zo Svätého Pavla z druhého listu Korinťanom, kde je uvedené: "Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať, každý tak, ako si umienil v srdci. Nie zo žiaľu, ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.". Tak týmto by som to asi už nič lepšie nedokážem povedať, ako to, čo bolo napísané v liste Pavla. A teším sa na veselého darcu, ktorý ministerstvu kultúry dopraje viac peňazí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Už nás nie je ani jedenásť. Už nás je aj menej. Ale to nevadí (povedané s úsmevom).
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 18:12 - 18:23 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja sa musím priznať, že tento môj pozmeňujúci návrh, z môjho pohľadu som sa spamätala neskoro trošku a všetko to, čo urobili moji kolegovia vo veci svojich pozmeňujúcich návrhov, že ich aj prediskutovali s ministerstvom, ja som to, žiaľ, nespravila. Zatiaľ sa v istých veciach ešte stále zorientovávam, ako fungujú. Ale na druhej strane, keby som ho nepredložila, tak by som si povedala, že neurobila by som všetko pre sen, ktorý mám, a myslím, že sny tu máme viacerí, a tak ako aj Martin Luther King mal veľký sen, môj je trošku menší, ale rovnako ako ho mal aj on, ten môj je možný a súvisí s hazardom. Žiaľ, z môjho pohľadu žiaľ. A moja kolegynka Anka Verešová povedala, že hazard nemôžeme považovať za kultúrne dedičstvo, ale hazard môže kultúrnemu dedičstvu pomôcť.
Musím sa priznať, že som v takom rozpore, pretože uvedomujem si, čo všetko spôsobuje hazard rodinám, že patologickí hráči dokážu hlava-nehlava prehrať aj svoje deti. Na druhej strane hovorím si, skúsim to poňať bez emócií a keď už to vnímam ako zlo, skúsim z toho spraviť menšie zlo.
Mojou ambíciou je a veľkým snom, aby keď raz pôjdem cez Slovensko, nemusela som sa zhrozene pozerať na naše kultúrne pamiatky, ktoré sa nám doslova rúcajú pred očami, a aby sme ich mali v plnej kráse, tak ako v okolitých krajinách, aby sme sa nimi pýšiť mohli, aby nám lákali turistov, aby nám mohli zamestnávať našich ľudí, pretože to, že tu máme výrobné haly a všetky tie veľké automobilové firmy, dajme tomu zamestnávateľov obrovských, zahraničných, je to fajn, ale chýba mi tu to naše, to, čo by pomohlo aj cestovnému ruchu, aj zamestnancom či už udržať, alebo aj rozprúdiť ekonomiku.
Ja si stále hovorím, že my si tú našu minulosť skrátka nevieme vážiť. A keď si ju nevieme vážiť, nezaslúžime si ani lepšiu budúcnosť. Ale ono je to taký ten duch doby, že v dnešnej dobe sa skrátka nestaráme, je to taký fenomén. Všetko tu máme na nejaký čas, práčka – záruka dva roky, muž – no, možno v nejakom prípade aj na dlhšie, možno nejaký servis na autá nám dajú šesť rokov aspoň to servisovanie niekde, ale všetci žijeme v tom, že no, dokážeme to nahradiť a dokážeme to nahradiť úplne jednoducho. Ale sú tu veci, ktoré jednoducho nahradiť už nedokážeme a to naše kultúrne dedičstvo a hnuteľné a nehnuteľné pamiatky sú jednou z tých vecí, ktoré už sme nechali veľmi dlhodobo chátrať, veľmi dlhodobo sme ich nechali podfinancované. Nemáme vytvorené podmienky ani pre majiteľov, aby sa o tieto svoje pamiatky dokázali postarať a, žiaľ, už teraz ten spoločenský dlh je natoľko obrovský, že tie dotačné schémy sú nedostatočné.
Keď si aj pozrieme do údajov ministerstva, tak len letmým pohľadom zistíme, že 970 žiadateľov si žiada finančné prostriedky na obnovu kultúrnych pamiatok vo výške 44 mil. a my sme schopní dať im, teraz im dáme 12 miliónov. Je to šialene málo. Obnova národnej galérie tiež koľko rokov stagnovala. Až teraz sme sa k nej dostali a bude nás stáť 26 mil., nie? (Reakcia navrhovateľa.) Ja som sledovala vašu tlačovú konferenciu, tam ste povedali, že to bude hrozne drahá záležitosť, ale netušila som, že až takáto drahá. Je to neskutočná suma, rovnako v prípade rusoveckého kaštieľa, tak dlho sme ho nechali sa rúcať, až nás teraz vyjde nekresťanské peniaze.
Keď som rozmýšľala nad tým, ako by sme dokázali do toho systému vliať viac peňazí, ostal mi tu ten hazard, z ktorého už odvody aj do umenia teraz v podstate prúdia, a mojím návrhom je, aby sme ten hazard dofinancovali odvodom z kurzových stávok. (Reakcia z pléna.) Umenie! Pardon. Kultúrne pamiatky. Pardon. Počúvate, ja som veľmi rada, že ma počúvate. Ďakujem vám pekne. Aby sme tie kultúrne pamiatky práve dofinancovali zo stávkových hier. Tá suma za rok 2017 z prevádzkovania kurzových stávok bola 62,8 mil. eur. Je to vcelku pekná suma a mojím návrhom je, aby sa počas troch rokov odvádzal tento odvod na účely obnovy národných kultúrnych pamiatok, najprv vo výške 25 % v roku 2020, 50 % v roku 2021, 75 % v roku 2022 a od roku 2023 by 100 % tohto odvodu išlo na obnovu kultúrnych pamiatok.
Nebolo to tak dávno, čo francúzsky prezident Macron vyhlásil štátnu lotériu práve na pamiatky a napríklad aj v Anglicku funguje loterijný fond a myslím, že tieto krajiny by nám vedeli byť príkladom, pretože návštevníci tam chodia práve kvôli tým kultúrnym pamiatkam, ktoré je hodné obdivovať.
Teda preto, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som vás poprosiť o podporu tohto môjho návrhu, aby sme sa aj našim deťom mohli pozrieť do očí a povedať im, že aj toto sme pre vás dokázali urobiť Ja chápem, že aj je to na poslednú chvíľu, aj to nie je v momentálnej situácii úplne jednoduché, ale poviem to tak, ako to je, ja si svoje cestičky hľadať budem aj naďalej (povedané s pobavením), lebo myslím si, že kultúrne pamiatky a celé kultúrne dedičstvo to ozaj už veľmi potrebujú.
Dovoľte mi prečítať teraz znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Milanovej k vládnemu návrhu zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie:
"Čl. Vl
Zákon č. 49/ 2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 208/2009 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 38/2014 Z. z., zákona č. 104/2014 Z. z., zákona č. 282/2015 Z. z., zákona č. 376/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 160/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 34 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie:
"(1) Zdrojmi financovania obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok sú:
a) príspevky podľa odseku 2,
b) dotácie zo štátneho rozpočtu,
c) prostriedky štátneho rozpočtu vo výške odvodu zo stávkových hier, 34), do štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, ktorý predchádza bežnému rozpočtovému roku; v roku 2020 25 % z tohto odvodu, v roku 2021 50 % z tohto odvodu, v roku 2022 75 % z tohto odvodu a od roku 2023 100 % z tohto odvodu,
d) iné zdroje, 36)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 34 a 36 znejú:
"34) § 71 ods. 1 písm. h) až j) zákona č..../2018 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36) Napr. § 3 ods. 2 písm. k) zákona 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie odseky 1 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 6.
2. Za § 45a sa vkladá § 45b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 45b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2019.
Ustanovenie § 34 ods. 1 písm. c) sa prvýkrát použije na obnovu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok v rozpočtovom roku 2020."
Doterajšie čl. VI až X sa označujú ako čl. VII až XI.
2. V čl. IX (pozn. red.: správne malo byť "čl. X") sa slová "okrem čl. III až čl. IX" nahrádzajú slovami "okrem čl. II a IV až X".
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2018 15:56 - 15:56 hod.

Natália Milanová
Ja by som chcela pani poslankyni len toľko povedať, že celé by som to lepšie nepovedala a zdôraznila by som, že tu sa skutočne nerieši globálny pakt, ale skôr divadlo okolo neho. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 21.11.2018 11:20 - 11:38 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja určite poviem už veci, ktoré sme tu dnes počuli, ale možno pridám aj niečo nové.
A začnem však s osobnou skúsenosťou, tá sa odohrala pred jedenástimi rokmi, keď som učila ešte na strednej škole dejepis a slovenčinu a dala som študentom za úlohu vypracovať seminárne práce. Ja som bola vtedy mladá nadšená učiteľka, robila som si poctivé prípravy, tie sa snažím robiť si dodnes, a tak som si v rámci pozerania si rôznych textov pozerala aj stránky referaty.sk alebo tie také stránky, kde si študenti môžu uverejňovať svoje seminárky. Nuž, zadala som študentom tému práce a potom doma v kľude s čajom som si kontrolovala všetky tieto práce jednu po druhej. Odrazu sa mi dostala do rúk jedna a ja som mala akoby déja vu, ale veď ja som ten text už niekde čítala. Chvíľu som zisťovala a pátrala, že kde to asi tak mohlo byť, a vôbec to nebolo také ťažké zistiť. Klikla som si na stránku referaty.sk, zobrala som si do ruky fixku a hovorila som si: "Tak, môj zlatý študent, ja si idem teraz pozrieť, ako si mi ty to pokradol." Fixka mi bola úplne zbytočná, pretože milý študent si celý text doslova odkopíroval. No aspoň som ušetrila, však učiteľom sa zle žije, tak ostala mi aspoň tá farebná náplň do tej fixky. Čo som urobila? No predsa som to nemohla nechať tak. Do mňa vošlo tisíc jedov a hovorím si, že toto je absolútne neakceptovateľné a absolútne dehonestujúce učiteľa. To, že ten žiak je lenivý chumaj a iba ukázal, aký je lenivý a lajdácky, je jedna vec, ale robiť debilov z učiteľov, tak to už mi aj vtedy, a pamätám si to veľmi dobre, prišlo ako veľmi vážne. Dostal pätku, čo iné mohol dostať, päťku a pred celou triedou som povedala, prečo tú päťku dostal, že takéto veci absolútne sa nemôžu nielen v triede na strednej škole tolerovať, ale v celom systéme sa nemôžu tolerovať.
Vtedy by mi ani vo sne nenapadlo, že veľmi podobnú situáciu, ako som ja riešila na strednej škole, budeme riešiť dnes tu na pôde parlamentu. Je mi jasné, že takéto situácie sa aj v dnešnej dobe, hoci doba postúpila, niektoré veci ostávajú stále rovnaké, opakujú. Či na stredných, alebo na vysokých školách. A vždy budú existovať lajdácki študenti a vždy budú existovať lajdácki učitelia. Musím strieľať aj do vlastných radov, žiaľ, je to tak. Problém je v tom, že ten slovenský systém celé toto lajdáctvo len a len podporuje.
Táto hlúpa, ba až priam trápna aféra Andreja Danka a jeho rigoróznej práce nie je len o chromej morálke, kultúre a etike jedného študenta, ale najmä o celom spráchnivenom systéme. Andrej Danko nie je zďaleka jediný, ktorý využil svoje známosti a svoje peniaze na to, aby si ten svoj titul kúpil, tie štyri ozdobné písmenká: J, U, D, r., povedzme si, nie je jediný, určite ich po tomto svete a našom krásnom Slovensku chodí oveľa viac, ľudí, ktorí svoje tituly získavajú nie legálne, ale podvodom.
Andrej Danko môže byť spokojný, pretože sám sa zaradil k iným akademickým velikánom. Ja by som len spomenula napríklad Renátu Zmajkovičovú alebo takého ministra práce Jána Richtera, jeho bakalársky titul radšej skartovali a tému svojej práce si ani nepamätá. Len mimochodom, tú okrasu JUDr. získal na rovnakej škole ako Andrej Danko, to je taká milá náhoda. Ale samozrejme, že tie opletačky s odpisovaním prác mali aj iní, napríklad bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak, no aj Ján Figeľ získal titul za opísanú brožúru o Európskej únii. No ale tam aspoň rektor vysokej školy na rovinu a chlapsky povedal, že Figeľ dostal titul za to, že urobil veľa dobrého pre Slovensko.
Nuž keď sa vrátim napríklad k ministrovi Richterovi, ten si nevedel spomenúť na názov práce, ktorú napísal len pred pár rokmi. Ja teda neviem, ja si často hovorím, že mám krátkodobú selektívnu pamäť, ale na názov svojej práce si viem veľmi dobre spomenúť, hoci bola napísaná už v roku 2005, a napriek tomu, že v mojom živote som stratila celkom dosť vecí, diplomovú prácu som nestratila, mám ju dodnes doma. Dokonca som v nej našla aj výpisky z roku 2005, ktoré mi slúžili k tomu, aby som ju dokázala samostatne vypracovať.
Nikdy by som neverila, že tú prácu si otvorím, celú prečítam ešte a že dokonca z nej budem môcť aj citovať. No ale ja si z nej zacitujem, pretože pri charakteristike jednej z postáv, moja práca sa volala "Jozef Cíger-Hronský: Svet na trasovisku", má to taký názov, ktorý je vhodný aj na dnešnú situáciu. V nej bola postava negatívna, volá sa Lojza Pátek, ktorý, budem teraz citovať zo svojej diplomovej práce, "je človek skaza. Nemajúci žiadny vzťah k rodnej zemi ani národu, nerešpektujúci zákony ľudské, nieto ešte nejaké iné. Lojza Pátek je mravným a morálnym nepodarkom z produkcie sveta tam vonku. Prinajlepšom je zlodej, skrátka, stratená, zlá, zlomyseľná, koristnícka, chladnokrvná a vypočítava existencia, neštítiaca sa ani najhorších foriem zloby. V Lojzovi akoby fungovali štyri stránky: mužská, detská, neľudská a démonická. Detská sa uplatňuje v potrebe splniť si sen, stať sa hrdinom a zároveň mu dovolí chvastať sa a živiť v sebe myšlienku o svojej neporaziteľnosti. Neľudská stránka ovplyvňuje Lojzovu myseľ v najväčšej miere, tá mu dovoľuje klamať, zvádzať bez toho, aby sa mu čo i len trochu pohýbalo svedomie, ktoré ale v jeho prípade absolútne absentuje".
A tak som si spomenula, že takéhoto človeka ja tuším aj poznám a dosť veľa z jeho charakteristických čŕt mi sedí aj na druhého najvyššieho ústavného činiteľa pána magistra Andreja Danka.
Nuž ale vráťme sa späť k jadru. Dnešný systém dovoľuje fungovať rôznym firmám, ktoré podporujú lajdáckosť študentov a podporujú aj nevšímavosť učiteľov, teda tých nevšímavých učiteľov, by som skôr povedala.
Tieto stránky, keď si ťuknete na internet, volajú sa všelijako, ja som si zhodou okolností klikla na stránku podklady.sk. Tá vám vypracuje podklady pre bakalársku prácu, diplomovú prácu, rigoróznu prácu, samozrejme, sú to podklady za nejaké finančné príspevky. Zaručí sa anonymita, no samé tie okrasné slovíčka krásne, tá práca bude, skrátka, ako lusk. Problém je v tom, že na samotnej tej stránke podklady.sk som si rozklikla rigorózna práca a opäť sa mi v tej mysli ukázalo to déja vu. Pretože chvíľočku predtým som si len tak zo zaujímavosti prečítala na Wikipédii, ako tam charakterizujú rigoróznu prácu. Presne tými istými slovami v dvoch odsekoch ako na stránke podklady.sk. Tak mi, prosím, povedzte, kam sme to už my dospeli, keď takéto vysoko odborné stránky kompilujú, používajú plagiátorské metódy, kam sme naozaj už len prišli? Je to, skrátka, celý tento systém jedna veľká katastrofa.
Ako učiteľka určite nie som jediná, kto nemôže akceptovať spôsob, akým pán Andrej Danko prišiel k svojmu titulu, lebo k nemu prišiel ako slepé kura k zrnu. A nemôžem sa takisto zmieriť s tým, že druhý najvyšší ústavný činiteľ získal tie dobre znejúce štyri písmenká nečestným spôsobom. Svojou rigoróznou prácou Andrej Danko dokázal akurát to, že v roku 2000 vedel používať klávesové skratky, za čo mu tlieskam. Problém je v tom, že prekopírovať text, hoci aj nie celkom chtiac, vie aj môj deväťmesačný syn, rovnako ako vie celkom obstojne bľabotať, že mu niekedy vlastná mater nerozumie. No a ja sa pýtam, ako máme teraz nastavenú latku predsedu parlamentu, keď tieto dve základné veci spĺňa aj batoľa?
No ale späť k práci. My vlastne nevieme, či Andrej Danko zvládol aspoň tie písmenká Ctrl C, Ctrl V ako klávesové skratky alebo či len jednoducho neprebral kompletný text študentky Shrakkour a len si tam vymenil svoje meno. Tá práca v celej nahote ukázala tie najhoršie praktiky nášho vysokého školstva, lebo - poviem to, ako to je - tie štyri čarovné písmenká pred menom, a už som tu povedala, ste si nekúpili jediný.
To, čo ma v tom môže ešte ako-tak utvrdzovať, je reakcia právnickej komunity, ktorá nebola nijaká a možno ani pán Danko, ani iní právnici si neuvedomili, ako veľmi táto aféra práve tejto sfére môže poškodiť. Pretože z čisto osobného pohľadu teraz, ja keď si mám vybrať alebo mala som si v minulosti vybrať, či pôjdem za JUDr., alebo Mgr., tak sa mi zdalo, že ten JUDr., ten hádam bude sčítanejší, bude mi vedieť lepšie pomôcť ako ten človek s titulom Mgr. Dnes, dnes teda už nemusím nad tým vôbec rozmýšľať, keďže je úplne jasné, že titul JUDr. sa dá získať približne za cenu asi 400 až 1 000 eur pri použití klávesových skratiek, ukradnutí cudzej práce, skutočne mi to môže byť absolútne šumafuk.
Trošku ma zaráža, že tá právnická komunita, ktorá z tejto ozdoby ťaží, je ticho a advokátska komora nevydala jediné relevantné stanovisko, teda okrem toho, že berie na vedomie zriadenie komisie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Mimochodom, táto komisia, si myslím, že by mala dostať väčšiu dôveru verejnosti, pretože naozaj ide o úprimnú snahu odhaliť ten rozsah plagiátorstva vo viacerých prípadoch, nielen v prípade Andreja Danka. Takže znižovať jej kredit je absolútne nemiestne, skôr by sa takáto aktivita mala podporiť ako zaznávať.
Ďalej ešte ma prekvapuje aj mlčanlivosť Slovenskej rektorskej konferencie, ktorá žiada síce navýšiť rozpočet pre vysoké školy, čo, na tom sa všetci zhodneme, že ten rozpočet sa navýšiť musí. Ale za čo? Aby sa naďalej tolerovali podvodníci a hochštapleri? No, najskôr by sa mal asi vyčistiť chliev a potom by sa mohlo urobiť čokoľvek iné, lebo môj manžel mi spomínal ešte príhodu z roku 2005, keď boli za vtedajším ministrom financií ako zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl, vtedy bol ministrom financií Ivan Mikloš, a žiadali viac peňazí, to je taký neverending story, stále sa žiada viac peňazí a stále nie sú, a ten im povedal na ich požiadavky nasledovné: "Chlapci, ja by som tam tie peniaze rád pustil, ale kým tam bude taký bordel, tak ich budeme hádzať do čiernej diery. Najprv reforma, potom peniaze."
No, mal pravdu a ja mám stále dojem, že od roku 2005 sa v tom našom školstve, žiaľ, nič nezmenilo k lepšiemu. No a potom, keď vysoké školy nie sú schopné ani len morálne odsúdiť falošných študentov a podvádzajúcich profesorov, niet sa čo čudovať, že študenti nám odchádzajú do Čiech, kde mimochodom od roku 2016 môžu odoberať neprávom udelené tituly. A myslím, že by sme sa mali tým na najbližšej schôdzi aj zaoberať a legislatívne túto problematiku začať riešiť. Možno by stačilo také malé legislatívne Ctrl C, Ctrl V, hádam by nám bratia Česi odpustili.
No ale vrátim sa ešte k pánovi predsedovi parlamentu a chcem sa ho spýtať, aký signál vysiela študentom - že podvádzanie je v poriadku? Že byť lenivý a lajdácky sa opláca? Že krádež ich dokáže katapultovať až do čela Národnej rady? Ako majú rodičia, učitelia vysvetľovať deťom, aby k štúdiu pristupovali poctivo, keď ich tie môžu odbiť v štýle: "Danko môže a ja nie?"
Pán predseda, ste človek, ktorý má plné ústa kultúry, dôstojnosti a neviem čoho všetkého ešte, no vaše činy sú v príkrom rozpore s vašimi slovami. Najvýstižnejšie pomenovanie pre takéhoto človeka je klamár, slaboch a prospechár. A takáto zvláštna zmes na čele nášho parlamentu nemá čo robiť.
Už sme to počuli a nepochybne to budeme aj počuť, že Andrej Danko musí zostať na čele parlamentu, lebo inak by padla táto vládna koalícia a na predčasné voľby krajina ešte nie je pripravená. Krajina by aj bola, ale koaliční poslanci asi nie sú.
V januári a februári bolo predsa pre túto koalíciu nemysliteľné, aby vláda existovala bez Roberta Fica a Roberta Kaliňáka. Máme november a vláda funguje aj bez nich. Takisto by mohla fungovať aj bez Andreja Danka ako predsedu Národnej rady. Ak tento post patrí SNS, ja v kultúrnom výbore mám minimálne dvoch kolegov, ktorí, si myslím, že by ho bez problémov vedeli nahradiť. Nech sa páči. A pán Danko by si tak mohol sedieť ako poslanec v laviciach a hrkútať s pánom Ficom a pánom Kaliňákom. Samozrejme, ideálne by bolo, keby sa vzdal aj poslaneckého mandátu, ale tak na toľko, neviem, sebareflexie, či až máme.
Ja viem, že som asi naivná, keď verím v šťastné konce, ale zrejme pán Danko je presvedčený, že je na túto funkciu zrodený. Takže takýto variant asi do úvahy nepríde.
No ale aby som to už na koniec zhrnula. O, už toľko času som už pretárala?
Andrej Danko aký je kapitán, taký je JUDr. a presne taký je aj človek. Je, skrátka, falošný. Keby som bola mierumilovnejšia, tak si dovolím zacitovať text jednej pesničky, ktorá znie: "že do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš a potom ich hoď z mosta do studne", ale myslím si, že takáto mierumilovnosť v dnešnej situácii asi nie je celkom namieste, pretože z môjho pohľadu človek falošný, klamár, zlodej môže akurát tak predávať kebaby poslancovi Mazurekovi a nie byť druhý najvyšší ústavný činiteľ.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 12:50 - 13:04 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tak ja rozvijem to, čo som na začiatok začala.
Dnes máme situáciu takú, že v zákone o voľbách sa myslí síce na vysielanie politickej reklamy, ale iba pri troch typoch volieb. Už som ich tu zopakovala. Problém však je, že v komunálnych voľbách a pri voľbách do VÚC možnosť vysielať politickú reklamu neexistuje. Či sa na to zabudlo, alebo sa na to chcelo zabudnúť, dôvod presne nepoznám. V praxi to však znamená, že pokiaľ nejaký kandidát, dajme tomu na primátora, ja som Bratislavčanka, tak poviem na primátora mesta B, nazvem ho Eugen, lebo toho je teraz všade strašne veľa, Eugena, by sa aj rozhodol, že zainvestuje do politickej reklamy a vyberie si na to práve priestor regionálnej, alebo teda lokálnej televízie, lebo správne usudzuje, že aj tieto televízie majú predsa svoj okruh, ktorí ju pozerajú. Napriek tomu, že by veľmi chcel, že si vyčlení budget na túto politickú reklamu, možnosť zo zákona na túto reklamu nemá. Táto možnosť, skrátka, neexistuje.
Je to taká zvláštna situácia, priam paradoxná, pretože politickú reklamu nesmú vysielať subjekty s licenciou pre televízne a rozhlasové vysielanie, ktoré sú kontrolované a pokutované štátom. No a tak náš milý Eugen prichádza o možnosť osloviť potenciálnych voličov. Lebo povedzme si pravdu, okrem toho prvého dôvodu, ktorý som povedala, je tu ešte aj ďalší.
A ja sa teraz zameriam konkrétne na regionálne a lokálne televízie. V nich sa v tom programe objavujú predstavitelia samosprávy obce, mesta, pretože spravodajské príspevky, samozrejme, musia obsahovať informácie o aktivitách predstaviteľov mesta. To znamená, že pokiaľ dajme tomu terajší primátor tam mal dosť priestoru o tom, aby mohol informovať o svojom programe, o akciách, ktoré urobil, o všetkých prospešných aktivitách, skrátka, ten priestor mal k dispozícii zadarmo a v podstate nepretržite počas toho svojho celého volebného obdobia. Tak náš Eugen, aj keby chcel predstaviť napríklad v krátkosti svoj volebný program, nemôže. A to považujem minimálne za trošku diskriminačné.
A ďalšou vecou sú napríklad naši seniori. Naši seniori, myslím si, že vo veľmi malom množstve sedia dennodenne na Facebooku a poprípade si klikajú na YouTube na nejaké sponzorované odkazy. Možno už ani nevládzu vyjsť von a stretnúť toho svojho kandidáta osobne niekde na ulici, zobrať si od neho poťažme koláčik alebo poprípade nejaké perečko, aby si mohli vylúštiť krížovku v novinách, ktoré im ponúkne. Ale jednou z mála možností, ako by toho svojho kandidáta mohli aspoň vidieť na obraze a ako by sa im on mohol predstaviť, je práve reklama v tej regionálnej televízii, ktorú sú možno zvyknutí pozerať. Pretože keď ten čas trávia doma, tak tým ovládačom si tie kanály prepínajú. A povedzme si tak, pre niekoho je to dokonca rituál v istom čase si túto televíziu zapínať, aby sa dozvedel, že čo nové sa v tej jeho mestskej časti alebo v tom priestore, kde žije, deje. Tieto informácie dostane najmä z tej lokálnej televízie, lebo povedzme si pravdu, tá verejnoprávna nemá šancu obsiahnuť všetko, čo sa v regióne deje.
Pri tomto nastavení, ako je teraz momentálne platný zákon, navyše televízie prichádzajú o peniaze. A to je ďalší taký zvláštny jav v tejto súvislosti, že zákon nenechá zarobiť štátom kontrolovaných vysielateľov a nedá im možnosť zabezpečiť si prostredníctvom takto získaných prostriedkov napríklad aj väčšiu nezávislosť.
Už len niekoľko príkladov, ako by televízia mohla využiť prostriedky z politickej reklamy. Napríklad by mohla zamestnať nových redaktorov, poprípade začínajúcich redaktorov, ktorí by mohli ako absolventi nadobudnúť tie svoje skúsenosti z tohto mediálneho prostredia práve na tej lokálnej forme, kde sa dokážu naučiť, ako sa veci robia, zžijú sa s tým prostredím a potom je pre nich, môžu nejako kvalitatívne stúpať a potom bude pre nich menší problém vyrábať kvalitné, objektívne, nestranné spravodajstvo napríklad v inej, väčšej verejnoprávnej alebo súkromnej televízii.
To znamená, my si, takýmto spôsobom by sme si mohli pripravovať nové generácie redaktorov, alebo teda aj iných pracovníkov v oblasti televízie, čo sa nám nestane, pokiaľ naši kandidáti budú používať nové sociálne siete. Lebo tam si, skrátka, novú generáciu týchto pracovníkov, ktorých vždy budeme potrebovať, lebo televízia tu vždy bude, záujem o ňu klesať nebude, nemáme ako inak pripraviť.
Ďalej napríklad by televízia za tieto peniažky mohla vyrobiť program, ktorý by som nazvala, že dokumentárny, taký, kde by sa zaoberala lokálnymi zaujímavosťami. Mohla by ho ponúknuť veľkej televízii. Určite by to vyšlo lacnejšie, ako keď má televízia verejnoprávna, teda alebo súkromná takýto dokument vyrábať, vždy je to drahšie, ako keď ju robí táto. A navyše tých dokumentov, verím, že sa všetci zhodneme, máme v dnešnej dobe stále o Slovensku a jeho regionálnych krásach a zaujímavostiach stále veľmi málo. Kto by nám dokázal lepšie predstaviť región ako človek, ktorý v ňom žije, ktorý k nemu má určitý vzťah a vie ho následne s takým nadšením a citom predstaviť aj pre všetkých ostatných? A ďalej teda všetko toto spolu súvisí a so všetkými týmito aktivitami vlastne by sme prispievali aj k rozvoju nášho kreatívneho priemyslu, čo je momentálne veľmi často a obľúbené skloňované slovo.
Potom tu máme trošku problém ohľadom nezávislosti médií. Tá neobchádza ani tieto regionálne a lokálne médiá. Veď pravidelne vychádzajú prieskumy o tom, že tá politická závislosť týchto médií je stále veľmi vysoká. Podľa prieskumu z roku 2016 bola na úrovni 71 %, čo je dosť. Ale veď súčasný stav je skutočne taký, že tieto televízie buď spadajú pod samosprávy, alebo teda pod úrady, čo je samozrejmé, že budú informovať o veciach v dobrom svetle, keďže vedia, kým sú dotované. Teda to je jedna skupina vlastníkov. A potom tu máme súkromných vlastníkov, ktorí prostredníctvom týchto médií taktiež sledujú svoje záujmy, a dovolím si tvrdiť teda, že niekedy uprednostňujú vysielanie, ktoré nie je celkom objektívne a nestranné.
Ak by sme dovolili televíziám zarobiť si z politickej reklamy, my sa teraz nebavíme o nejakých miliónoch, nebavíme sa ani o státisícoch, ale bavíme sa o peniazoch, ktoré by vedeli pomôcť týmto organizáciám aj na to, aby dokázali byť nezávislejšie, ako sú doteraz.
Ďalej. Prečo si myslím, že tento návrh zákona je dobrý a je potrebný, je ten, že opäť spomeniem nášho kandidáta Eugena. Nuž, keď nedostane možnosť prezentovať sa v televízii, poprípade v rozhlase, no tak siahne po dnes už veľmi obľúbenom, rozšírenom či Facebooku, či YouTube, či si založí konto na Instagrame, poprípade Twitteri, keď je šikovný, môže si potwittovať aj s Donaldom Trumpom. To už je na jeho fantázii, vybavenosti, skúsenostiach. No, len problém je ten, že aj tu, keď si chce dať politickú reklamu, tak ho to niečo stojí. Lebo väčšinou už, a všetci to vieme, ktorí tu sme, využívajú sa sponzorované odkazy a tieto peniažky za tieto sponzorované odkazy nekončia u nás, ale končia kdesi, nazveme to, za morom. To znamená, že my tak prichádzame o obnos peňazí, ktorý by mohol skončiť v našom systéme v konečnom dôsledku a sami sa o to pripravujeme a vyvážame kapitál do zahraničia.
Takže ja by som už len na záver možno trošku zhrnula, že čo momentálne nastavenie toho zákona, ako je, znamená pre spoločnosť. Tým, že tie televízie a rozhlas nemajú možnosť politickej reklamy, tak občan nemá možnosť lepšie spoznať svojho kandidáta prostredníctvom týchto médií.
Ďalej aj kandidáti sú sami obmedzovaní vo výbere reklamných formátov, ktoré by mohli použiť, a televízie sú zároveň, a teda rozhlas, obmedzované vo svojich príjmoch. Ono to funguje vo svete tak, že ten štát skôr podporuje tie tradičné médiá, pretože tie nové médiá sú záludné a vie sa tam, kadejaké informácie sa tam teda nachádzajú, nazvem to tak. Však nemusíme si tu hovoriť o fake news a všetkých tých trolovinách a iných hovadinách, ktorých je to tam kopec, a nie je to žiadnym spôsobom odsledovateľné, že čo sa v podstate na tom internete všetko nachádza, a myslím si, že by bolo z pohľadu štátu určite lepšie podporovať ten obsah, ktorý sa kontrolovať, poprípade pokutovať dá, ako to všetko ostatné, čo je nekontrolovateľné.
Už len na záver. Táto novela rieši okrem politickej reklamy aj nastavenie politických diskusií. Tam sa to taktiež vlastne zjednocuje, aby tie pravidlá boli rovnaké, ako je to v tých národných voľbách, aby to platilo aj pri lokálnych, aby teda neboli dávané zbytočné prekážky, či byrokratické, či nejaké oznamovacie lehoty na to, aby tie televízie regionálne alebo lokálne nemali problém zaradiť tú diskusnú reláciu do programu. Lebo povedzme si, že koľkokrát aj my sa rozhodujeme pre toho svojho kandidáta, alebo teda občania sa rozhodujú, na základe toho, ako uspel v tej politickej diskusii, ako je argumentačne zručný, možno ako na toho, akú má charizmu alebo čo z neho srší.
Aj teraz práve vyšla správa, že RTVS bude robiť 33 diskusií s kandidátmi na primátorov a starostov miest a obcí nad 25-tisíc obyvateľov. To znamená, že reálne sa do vysielania dostane, á, do diskusií kandidáti z ôsmich krajských miest a 25 primátorov alebo starostov tých obcí a miest nad 25-tisíc obyvateľov. To je strašne málo. A ja by som len chcela povedať, že je veľmi potrebné, aby, poviem to teraz konkrétne na Bratislavu, nemali tie televízie problém odvysielať diskusie aj s kandidátmi na tej miestnej úrovni v rámci tých mestských častí, lebo predsa to prospeje aj kandidátom, aby keď sa zasvieti to červené svetielko na tej kamere, neostali odrazu takí primrznutí, ale aby vedeli, čo majú povedať. Keď vo svojej politickej budúcnosti chcú pokračovať, tak toto je dobrý taký nástupný stupienok vo svojom ďalšom pokračovaní.
Chcela by som vás veľmi pekne poprosiť, ide tu naozaj o zjednotenie tej právnej úpravy a prospešnej pre celú spoločnosť. A preto by som chcela poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, verím, že je dobrý.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 12:47 - 12:48 hod.

Natália Milanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dámy a páni, máme tu čas predvolebný, klopú nám na dvere komunálne voľby a práve tento čas je vhodný na predloženie tejto novely zákona, ktorej cieľom je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volieb do orgánov územnej samosprávy, tak ako je to v súčasnosti možné napríklad pri voľbách do Národnej rady, Európskeho parlamentu či voľbách prezidenta.
A ďalším z cieľov návrhu zákona je upraviť postup vo vysielaní diskusných programov v čase volebnej kampane pri voľbách do orgánov územnej samosprávy tak, aby sa vysielanie týchto programov nepovažovalo za zmenu programovej služby, ktorú by vysielatelia museli dodatočne oznamovať Rade pre vysielanie a retransmisiu.
Účelom návrhu zákona je tak zjednotiť právnu úpravu vysielania politickej reklamy a diskusných programov počas volebnej kampane v župných a komunálnych voľbách správnou úpravou, ktorá už v súčasnosti existuje v prípade volieb do Národnej rady, Európskeho parlamentu a pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky.
Týmto by som na úvod skončila a zároveň sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis