Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19. 6. 2017 o 11:42 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 6. 2017 11:42 - 11:42 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Áno, ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom a ja som to zabudla tam dodať, tak to hovorím cez faktickú poznámku, že naozaj by sme sa mali spamätať. A keď tu niekto ešte v tejto sále hlasuje v súlade s vlastným vedomím a svedomím, tak proste nemôžme zobrať správu pani Tomanovej na vedomie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 11:28 - 11:39 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa o tej zmene programu, že teda nevystúpite dnes o 15.00 h ale ráno o 10.00 hodine dozvedela chvíľu pred desiatou hodinou. Asi všetci sme na tom rovnako, pozerám. Takže ja som si naozaj na to vystúpenie pripravovala len veľmi narýchlo, napokon všetko dôležité podľa mňa už odznelo, teda oceňujem hlavne prístup od mojej straníckej kolegyni, pani poslankyni Blahovej, ktorá teda tvrdo a argumentačne veľmi podkuto upozorňuje na všetky vaše chyby, slabosti, prešľapy a na to, že v úrade naozaj nemáte čo robiť.
Ja som tú moju prípravu na toto vystúpenie začala tak neštandardne, nie vždy to tak robím, že som si naťukala vaše meno do Googlu a bola som veľmi zvedavá, že aké články mi to vyhodí. Tak vyhodilo mi to takéto články: Biznis s deťmi? "Ombudsmanka Tomanová sa postarala o kšefty i dcére. Bývalá smeráčka, 67-ročná Viera Tomanová, prezývaná aj trafikantka, sedí od januára na poste detskej ombudsmanky. Šesť rokov, teda až do 73 rokov bude poberať lukratívny plat 3 300 eur mesačne. Jej dcéra Petronela Tomanová získala na detský domov PETO, ktorý vám je všetkým známy, od štátu len na materiálové vybavenie prístavby slúžiace ako detský domov čiastku takmer 15-tisíc eur. Zaplatila z toho nejaké Rol-Dory a desať postelí spevným roštom po 550 eur za jednu." A v tom článku sa tvrdí, že ide naozaj o veľmi luxusné postele teda, pretože ide bezpochyby o luxusnú investíciu. A ak sa pozriete na to, že detské postele sa dajú kúpiť za 150 a tie drahšie za 300 eur, niečo o tom viem, sama som takú posteľ nedávno kupovala, ale teda v detskom domove PETO musia mať postele za 550 eur na jednu. Od júla 2015 do konca decembra, teda len na pol roka dostala organizácia PETO čiastku 58 500 eur, na jedno dieťa je to ročne priemerne 11 940 eur. A teda všetci viete, že v detskom domove PETO mali v tom čase šesť bábätiek do jedného roka, kde teda všetci odborníci vrátane aj pani poslankyne Blahovej hovorili svorne o tom, že neexistujú takéto výnimky zo zákona a deti do jedného roka jednoducho nemajú čo robiť v detskom domove ale majú byť v profesionálnych rodinách. "Myslí si to aj bývalá riaditeľka detského domova, ktorá v tejto súvislosti uviedla, tie bábätká by mali byť v profesionálnych rodinách a nie v detských domovoch, keďže vyžadujú najväčšiu starostlivosť a potrebujú tzv. kontaktnú osobu, teda náhradnú matku."
Ďalší článok, Detská ombudsmanka Tomanová pred otázkami ušla. Tento článok je o tom, ako detská komisárka Viera Tomanová po rokovaní ľudsko-právneho výboru pred novinárskymi otázkami utiekla a riaditeľka jej úradu komisára pre deti Daniela Lengyelová zaútočila na médiá. A to všetko len preto, lebo novinári chceli vedieť, že čo teda konkrétne pre deti ako ombudsmanka pre deti počas toho, ako je vo svojej funkcii urobila.
Ďalší článok je o tom, ako pani Tomanová spôsobila škandál na pôde OSN krátko po tom, ako vlastne bola menovaná, zvolená a menovaná do funkcie, pretože výber OSN zaujal k jej jednak aj nominácii, ale hlavne k jej zvoleniu veľmi negatívne stanovisko a kritizoval to, ako sme sa my vysporiadali s obsadením postu ombudsmanky pre deti. "Výbor veľmi kriticky hľadí na voľbu Viery Tomanovej za ombudsmanku pre deti, keďže tým podľa správy vládna strana nesplnila kritérium politickej nezávislosti komisára pre deti." To som zhodou okolností vyhlásila aj ja, trochu som sa tým, tou správou výboru vtedy zaoberala.
Ďalší článok, ktorý vám vyskočí, keď si dáte, že pani ombudsmanka Tomanová, do vyhľadávača, je tento: Tomanová vracia úder, podáva trestné oznámenie na Nicholsonovú a na Blahovú. To bola tá smršť trestných oznámení, ktoré nasledovali po tom, ako sme si dovolili kritizovať to, čo sa deje v detskom domove PETO, a to nie je z nejakého vlastného proste akéhokoľvek nízkeho pudu, ale kvôli tomu, čo bolo medializované, čo šokovalo vtedy v tom čase aj nás. Bolo to v týždenníku Týždeň, priniesla to Zuzana Piussi, Zuzana Piussi, myslím, hej, ktorá sa dostala do detského domova a teda odhalila to, že je tam naozaj šesť maličkých detí vo veku do jedného roka, ktoré tam jednoducho nemajú čo robiť a je nemysliteľné, aby dcéra ombudsmanky takýmto spôsobom porušovala zákon.
Ďalší článok je o tomto: Tomanová, pes, baníci a kameň. Keď si spomínate, tak pani Tomanová už čelila v tomto pléne pokusu o odvolanie. Vtedy to bol taký celkom maratón, kedy sme sa snažili naozaj argumentačne veľmi silno presvedčiť vládnu koalíciu, že ona nemá čo robiť na svojom poste. Prežila to, však napokon skutok sa nestal, zostala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja som sa tiež čudovala, že prečo mi tam vyskočilo, že baníci. To, že tam vyskočil ten pes, to si pamätáte, to je v súvislosti s tým vlčiakom pani Tomanovej, ktorého akože niekto otrávil, aby mohol fotografovať. A baníci vyskočili preto, lebo vtedy nám vyskočili na balkón a ukazovali tu také transparenty, ktorými chceli podporiť vlastne zotrvanie pani ministerky vo funkcii. Ťažko povedať, prečo práve, práve baníci.
Prosím vás, keby ste sa mohli zdržať komentárov, sú hlúpe a nevkusné a nemáte mi čo skákať do reči. (Reakcia na predkladateľku.)
No, ďalšie, ďalší článok vyskočil takýto: Toto len tak neuvidíte, dcéra exministerky Tomanovej a teda šéfka detského domova PETO nakladala deti do auta ako do tatrovky. To si určite spomínate, tam vlastne desať osôb sa ocitlo v aute s kapacitou, myslím, päť osôb, že? Dobre si spomínam? Mali k tomu aj fotografie. Podľa mňa je nemysliteľné, aby niekto, kto má zodpovednosť za tzv., úvodzovkách, štátne deti, sa k nim takýmto spôsobom správal. Toto si podľa mňa nedovolia ani matky ku svojim biologickým rodinám, hej pretože všetci vieme, že sú tu nejaké zákony a vyhlášky, ktoré treba rešpektovať, ale čudujme sa svetu, pani Petronela Tomanová to rešpektovať nemusí.
No, toto sú teda veci, ktoré rezonujú v súvislosti s našou ombudsmankou pre deti, pani Vierou Tomanovou.
Keď si pozriete naozaj ten Google vyhľadávač a všetky články, ja by som tu mohla pokračovať veľmi dlho, tam nikde nevidíte článok, že pani Tomanová pomohla tomuto konkrétnemu dieťaťu. Pani Tomanová pomáha tomuto dieťaťu v boji s nemilosrdnými úradníkmi, ktorí častokrát rozhodujú tak, ako im káže viacej ich fantázia ako, ako zákon. A to, že tu máme jednoznačne problémy so sociálnoprávnou ochranou detí, to, o tom vieme my, opozičné poslankyne, možno viacej ako pani Viera Tomanová. Pretože Natália Blahová dennodenne rieši prípady konkrétnych detí, ktoré sa na ňu obracajú, ktorých práva sú v tejto krajine pošliapané. Tie deti sa obracajú určite aj na opozičné poslankyne, kýve hlavou pani poslankyňa Verešová. A ja nechápem, prečo v krajine, kde máme ombudsmanku pre deti, sa títo konkrétni ľudia obracajú na nás. Ja som len za posledné, neviem, možno dva mesiace riešila dva konkrétne prípady detí, veľmi smutné prípady. Išlo o štvorročného Maťka s ťažkým onkologickým ochorením a nezákonného prístupu a postupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k nemu, keďže rodičia požiadali o kompenzačné príspevky a úrad po iks mesiacoch, síce priznal preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím aj parkovací preukaz, ale nevydali im ho. Vydali im ho tri mesiace po smrti toho dieťaťa. To je úplne absurdné. Prečo, prečo, kým ten chlapec žil, takéto prípady nerieši pani Tomanová? Prečo sa sedemročný onkologicky ťažko chorý Marek, jeho rodičia sa obrátia na mňa? A ja im píšem spolu s mojou asistentkou pani Brichtovou odvolania na ten úrad. A viete, čo je úplne smutné, že ja keď týmto ľuďom vysvetľujem, keď sa s nimi stretnem, že, počúvajte, ale veď my tu máme ombudsmanku pre deti, ako ona je kompetentná zasahovať, a poviem, že pani Tomanová, oni sa mi zasmejú. A radšej teda riskujú to, že my opozičné poslankyne s tou istou plackou na čele, že sme opozičné poslankyne a teda persony non grata na každom úrade, tak radšej riskujú to, že my sa do toho zamontujeme a im ešte priťažíme situáciu, ako by sa obrátili na pani Vieru Tomanovú. Taká je smutná pravda.
A ja sa pýtam, pani Tomanová, že kde vo vašej správe sa nachádzajú deti so sociálne vylúčených spoločenstiev? Kde sa nachádza ich nerovný prístup k vzdelávaniu, na ktorý iks rokov v iks správach poukazovala pani Dubovcová? Veď ona urobila tú robotu za vás, vy ste mali len pokračovať.
Čo ste urobili pre to, aby deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev v prípade, keď sú sexuálne zneužívané, keď sú zanedbávané, keď sú týrané, a čo ste urobili pre to, aby takéto deti boli odoberané z rodín? Lebo nie sú. Lebo tam žijú a prežívajú dennodenne to peklo.
Kde sú konkrétne opatrenia ? Také, ako to robila pani Dubovcová, že pomenovala problém všeobecný aj na konkrétnych prípadoch, samozrejme, a potom v závere sme mali odporúčania, ktoré sme my častokrát využívali pre naše legislatívne návrhy zákonov? Toto je práca ombudsmanky. Pretože ja keď si do Googlu vyhľadávača dám, že pani Dubovcová, ombudsmanka Dubovcová, tak mi to vysype úplne iné články ako vo vašom prípade.
Tak sa dozviem, že pani Dubovcová opakovane upozorňovala a kritizovala prístup tohto štátu vo vzťahu k deťom zo sociálne vylúčeného spoločenstva a k ich prístupu k vzdelávaniu, že opakovane kritizovala a riešila situáciu v reedukačných zariadeniach. Veď napokon úspešne. Veľmi úspešne tam mnohé reedukačné zariadenia prijali také opatrenia, aby sa tá situácia radikálne zmenila. Kde, keď si dám pani, pani Dubovcovú, tak mi to vysype iks článkov o tom, ako upozorňovala vo svojich správach na zlú, zlý stav sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku vo vzťahu k úradom, vo vzťahu k tomuto štátu. Je veľmi smutné, naozaj, že keď si tam dá človek vaše meno, tak je to jeden škandál na druhom, ste namontované a proste cez vašu rodinu do vecí, kde dochádza k priamemu porušovaniu zákona, ktorý vy by ste mali strážiť. A je ozaj smutné, ako som už povedala, že deti, ktorých práva sú v tejto krajine pošliapané, tak buď tie konkrétne deti alebo ich rodiny sa obracajú nie na vás, pretože vo vás nemajú dôveru, ale na nás.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 13:27 - 13:30 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Keckés.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 5. 2017 15:39 - 15:41 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Remišová, áno, je to častokrát na samospráve a smutné je, že my tu môžeme prijať sebalepší zákon, akýkoľvek, pokiaľ nie je spolupráca zodpovedného, zodpovedného starostu alebo starostky, tak sa nám to všetko rozsype.
Pán poslanec Pčolinský, to je sčasti odpoveď aj na vás. Ja s vami úplne súhlasím, máme kopec starostov a primátorov, ktorí sa stali rukojemníkmi voličov z tých segregovaných rómskych osád. To je ťažko povedať. Potom máme zase veľmi kvalitných starostov, ktorých by bolo najlepšie naklonovať, ale s týmto my proste nepohneme, hej. Tam ten volič sa k tomu musí postaviť zodpovedne a musí jednoducho voliť takého, ktorý nie je populista a nepôjde mu proste iba o zachovanie si tej stoličky, ale ako v rámci toho štvorročného volebného obdobia aj niečo naštartuje, minimálne naštartuje.
No, pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík, ja som si najprv myslela, že na vás vôbec nebudem reagovať, ale je tam na čo reagovať. Viete, ja sa vôbec nečudujem, že ľudia na východe sú znechutení a že proste neveria v riešenia. Tých sľubov bolo naozaj povedaných už strašne veľa, vlastne všetky vlády od 89. alebo samostatného Slovenska, proste sľubovali, že s tým pohnú, nikto nič neurobil. To sčasti súvisí s tým, čo som povedala, že na tom si nemôžete získať body. Vy môžte iba začať nejaké riešenia. Ale ja sa čudujem tým ľuďom, že veria tomu, čo im sľubujete vy, lebo to sú skratkovité a nereálne riešenia, jednoducho. Pretože každý, kto hovorí, že to dokáže vyriešiť zajtra, klame. A chápem, že kde zlyhávame my, tak tam potom nastupuje fašizmus. A je naša úloha, aby sme to nejakým spôsobom zvrátili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2017 15:24 - 15:34 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis

Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj prispejem iba takými krátkymi vsuvkami. Ja som tiež rada, že ste si to osvojili. A máš pravdu, Veronika, keď tvrdíš, že tu nie je teraz priestor na to, aby sme sa dohadovali, že koho ten návrh je, na to samozrejme nemám tie autorské práva, tak ako povedal Martin, ale čisto tak kolegiálne by som privítala teda, keby ste návrh, ktorý som sem nosila ako agent s teplou vodou, ma možno zobrali medzi seba, lebo tak by sme dokázali všetkým, že sme schopní proste spolupracovať. A ja si pamätám časy, keď Peter Pollák, ktorý ešte nebol splnomocnencom, ešte len pracoval na úrade splnomocnenca, keď jeho menovec bol splnomocnenec, to bol Miro Pollák, tak sme sedeli u mňa v kancelárii na ministerstve práce a viedli sme polemiku o tom, že či robiť z tých škôlok niečo, čo má byť povinnosť. A Peter Pollák vtedy vyjadril názor a to si pamätám ako dnes, že by to povinnosť nemala byť, mali by sme tak motivovať tie rodiny z tých osád, aby tam dobrovoľne nosili tie deti.
A ja keď som sem prvýkrát do tohto pléna ako poslankyňa opozičná priniesla tento návrh na povinnú predškolskú výchovu, tak ma skoro ukameňovali poslanci, ani nie tak z koalície, ale práveže to boli opoziční kolegovia, aj z vášho klubu, pretože liberál, liberálka si dovolila priniesť do pléna niečo, čo zavádzalo povinnosť. A vtedy, je pravda, že sme tú povinnosť zavádzali plošne pre všetky deti od troch rokov, a nebolo to jednoduché. Ja som dokonca čelila úplne zdrvujúcej kritike od vlastných členov. Mne písali cez Facebook, že či som sa úplne zbláznila, či som si pomýlila stranu, v ktorej som, keď ja chcem zavádzať povinnú predškolskú výchovu plošne pre deti od troch rokov.
Samozrejme, tak ako povedal Martin, my sme už vtedy v tom návrhu mali niekoľko desiatok možností ako sa vyviniť z tejto povinnosti, ako tam nedávať to dieťa, keď viem zdokladovať úradom, že moje dieťa sa vyvíja v normálnom podnetnom prostredí a teda nemusí chodiť do tej škôlky. Neskôr som to teda zmenila, ten návrh a prichádzala som s tým návrhom povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, majúc tým na zreteli predovšetkým prostredie rómskych osád, ale nikdy som nehovorila o rómskych deťoch. Lebo hovoriť o rómskych deťoch, keď si zoberieme, že máme tu 500-tisíc Rómov a z toho naozaj polovica sú integrovaní, častokrát vysokoškolsky vzdelaní, no nemôžme povedať, že Rómovia proste musia dávať deti do škôlky. A vypadlo by mi z toho to, čo som nechcela, aby vypadlo, a to sú biele komunity, hej, keď sa mám politicky nekorektne vyjadriť, ktoré sú definované pre účely školského zákona ako prostredie sociálne znevýhodnené. A ich deti tak isto trpia tým, že sú sociálne znevýhodnené, pretože vyrastajú v prostredí, ktoré je jednoducho málo podnetné, a aj takéto deti my sme chceli dostať do tých škôlok.
Tá kritika, ktorá prichádza vždy a vždy bude prichádzať, že chceme zavádzať túto povinnosť, ale nemáme dobudovanú sieť škôlok, tak to zase sa musím zastať v tomto Petra Polláka, ten ukázal tým budovaním tých kontajnerových škôlok, že sa to dá, lebo tu na Slovensku my tak ako, to je taký národný šport, že stále hľadáme spôsoby, ako sa to nedá a tri hodiny sa dokážeme rozprávať o tom, ako sa veci nedajú robiť, namiesto toho, aby sme sa na 5 minút zamysleli, že ako by sa dali robiť. A keď existuje dobré využitie eurofondov, tak myslím, že tá výstavba tých kontajnerových škôlok je jedna z tých vecí, ktorá by nám výrazne pomohla, a boli by to naozaj projekty, ktoré by padli na úrodnú pôdu.
Aby som zareagovala na niektoré veci, ktoré odzneli v rámci faktických poznámok.
Pán poslanec Marosz viedol polemiku teda s Martinom Poliačikom o tom, že kde preťať ten začarovaný kruh a či náhodou teda naozaj začať vzdelávať tie malé deti nie je to správne, kde ten začarovaný kruh preťať. Viete, to je beh na strašne dlhú trať, strašne dlhú trať, lebo my aj keď tam teraz dostaneme tie trojročné deti, akože nedostaneme, veď sa pozrime na zloženie nášho parlamentu, a ja si pamätám, koľkokrát Čaplovič sľuboval, že bude povinná predškolská výchova, a do dnešného dňa tam proste nie sme, a mohli to urobiť, že pri čisto červenej vláde by to išlo zo dňa na deň takmer a neurobili to, premrhali proste jednu obrovskú príležitosť. A pamätáte si všetci, keď stáli na tej tlačovej konferencii, kde hrali fanfáry, že teraz oni prinesú tú rómsku reformu, nepriniesli absolútne, ale absolútne nič. A trochu ma mrzí, že Peter Pollák bol takým ich vazalom, chápem, že nie všetko sa dalo cez nich proste presadiť.
Ale faktom je, že podľa mňa a toto ja tvrdím od začiatku, že politik, ktorý, ktorý si zoberie za svoju agendu, že chce ako keby riešiť tzv. tú rómsku otázku, ako to my voláme, je taký trochu samovrah, hej? To je taký, taký akože naivný rojko, ktorý nemôže na tom získať body, on sa na tom môže len strašne popáliť, pretože problém, ktorý tu máme od tridsiatych rokov, hej, minulého storočia, jednoducho sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, ani náhodou. To všetko sú proste dlhodobé riešenia, dajú sa robiť niektoré také populistické ťahy, akože meniť malými novelami niektoré zákony, aby to vyzeralo dobre pre médiá, aby to vyzeralo dobre pre extrémistov a neviem koho všetkého, ale povedzme si pravdu, že tie skutočné riešenia sú naozaj dlhodobé riešenia. No a ja tvrdím, že na toto fakt neexistujú že ľavicové riešenia, pravicové riešenia, akože tu musíme odložiť nejaké "izmy", proste je jedno keď som sa už na to dala, je úplne jedno že či som liberálka, ja nebudem prinášať proste liberálne riešenia, lebo tam podľa mňa treba zapojiť akože zdravý rozum.
A tak sa stalo, že ja som začala čoraz viacej počúvať vlastne ten hlas zdola. Áno, aj ja mám všelijaké dáta, proste, ktoré priniesla Svetová banka alebo robila veľký výskum, ale v tomto sa stotožňujem s pánom poslancom Pčolinským, že to je také teoretizovanie. Keď chceme naozaj sa k niečomu dopracovať, tak treba počúvať tých ľudí, ktorí tam pracujú s tou, na území teda tých rómskych komunít, segregovaných, alebo aj na Luníku, to je jedno, treba počúvať starostov, treba počúvať primátorov, treba počúvať terénnych sociálnych pracovníkov, lebo to sú tí ľudia, ktorí vedia, ako to funguje a presne vedia, čo bude fungovať. No a toto je ten moment, kedy ja som tiež šliapala vedľa, keď som prinášala do parlamentu takýto návrh zákona a tvrdila som, že toto je to, kde musíme začať. To znamená, tie deti musia byť v škôlke, pretože všetci tí, ktorí ma za to kritizovali, mali pravdu v jednej veci. Keď dnes máme povinnú školskú dochádzku a tie deti do tej školy jednoducho nechodia, tak môžme tam navaliť ďalšiu povinnosť, povinnú predškolskú dochádzku alebo vzdelávanie, tie deti tam aj tak nebudú chodiť.
Tak som hľadala odpoveď na tú otázku, že kde to preťať. Tak potom toto nie je ten správny prvý krok. Kde je ten správny prvý krok?
A odpoveď na to mi dali ľudia ako napríklad Vlado Ledecký, ktorí to tiež roky rokúce skúšali z každej strany, a podarilo sa mu to v momente, keď na základe vybudovania obecného sociálneho podniku, nie takého Tomanovej sociálneho podniku, ale slušného obecného sociálneho podniku, zamestnal rodičov. A teraz zistil, že v momente, keď zamestnal rodičov obidvoch a mal vybudovanú sieť terénnych sociálnych pracovníkov, tak tým terénnym sociálnym pracovníkom dal jednoduchú úlohu, a možno, že sa to niekomu bude zdať absurdné, aby sme sa až takýmto spôsobom proste starali o ľudí, ktorým okrem toho, že majú nejaké práva, majú aj nejaké povinnosti, ale on im zadal jednu úlohu. Ráno budete chodiť do osád a tých, ktorí sú zamestnaní v tom obecnom sociálnom podniku, budete budiť. Lebo oni sa nevedeli zobudiť. A táto jednoduchá vec, že prišli proste do tej osady a urobili budíček, spôsobila, že vstali rodičia, a keď tí rodičia vstali a išli do práce, bolo úplne automatické, že zobrali všetky deti, ktoré mali, a distribuovali ich buď do škôl alebo do škôlok. A takto sa Vladovi Ledeckému podarilo, že on má dnes nulové záškoláctvo. Nulové. Všetky deti v predškolskom veku sú v škôlke a všetky deti vo veku povinnej školskej dochádzky sedia v škole. On má nula percent záškolákov.
Takže preto, to je, škoda, že tu nie je pán Marosz, toto je tá odpoveď na tú jeho otázku alebo na tú polemiku, ktorú viedol, že či teda je toto zamestnanie. Je. Je, paradoxne, aj keď ja som počúvala, čo si na to povedala ty, Veronika, že aj som to používala dosť výrazne ako môj argument a súhlasím s tým, že ty si to tak nazvala, že "starého psa novým kúskom nenaučíš", že je niekedy, akože príliš veľa námahy stojí za tým, aby sme akože s dospelými začali pracovať, pretože tí už veľmi dlho žijú v tom prostredí a vytvárať v nich nejaké pracovné návyky. Nuž, ako dá sa to. Ale zase chápem, že nie je úplne, nie je úplne fér porovnávať osadu, ktorá má povedzme 500 ľudí, s osadami alebo s miestami, ako je Luník, kde sú tisíce tých ľudí, hej, tak tam by musela byť iná armáda tých terénnych sociálnych pracovníkov, to je tiež pravda.
Tak toľko asi. My to určite podporíme, ale... Ja mám tiež obmedzený čas ako podpredsedníčka (reakcia na zvuk časomeru)? Bože. Tak som asi zle čítala ten rokovací poriadok. Dobre, my to v každom prípade podporíme a toto je teda môj príspevok do diskusie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 5. 2017 13:46 - 13:47 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Pán poslanec Kollár.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 4. 2017 11:17 - 11:18 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Shahzad, pretože nikto asi nepochybuje o tom, že skutočne rozumie systému kompenzácií a hlavne tej realite, ktorá sa odohráva na úradoch. Má s tým osobné skúsenosti a majú s tým skúsenosti ľudia z jej okolia s ťažkým zdravotným postihnutím. Som veľmi vďačná, že teda podporuje tento návrh. A áno, ja netvrdím, že ja idem teraz vylepšiť celý zákon. Ten by si naozaj vyžiadal až taký revolučný prístup, ale viete, tak dnes pán minister práce obhájil to, že si ešte chvíľu posedí vo svojej funkcii, vo svojom kresle, a má si čo žehliť, si myslím po dnešku, napríklad na verejnosti. A toto by mohol byť taký fajn štart, že by skutočne prerobil tento zákon taký potrebný pre tých najzraniteľnejších, a tými sú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takže ešte raz vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za vašu podporu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7. 4. 2017 10:55 - 11:03 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Áno, ďakujem veľmi pekne, ono je to tak, ja to podávam vlastne v dvoch rôznych návrhoch noviel a týmto návrhom vstupujem do návrhu zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Ide mi o to, že ak nebude schválený ten zvýšený rodičovsky príspevok, čo predpokladám, akokoľvek je to už smutné, že nebude pre rodiny s dieťaťom, ktoré má ťažké zdravotné postihnutie, tak dovtedy sú tieto rodiny odkázané vlastne na systém kompenzácie. Aký je, taký je, ale je.
Najväčší problém v tomto systéme majú onkologicky choré deti a to z mnohých dôvodov. Jeden z tých dôvodov je aj ten, že tie úrady, pokiaľ tam príde onkologicky choré dieťa, ako keby tak vždy váhajú, že či sa im to ešte oplatí mu priznať, či náhodou nezomrie za krátky čas, načo by mu to priznávali, načo by sa s tým vlastne trápili, načo by to posudzovali, pretože, viete, tie akože onkologické ochorenia, to tu dnes je, zajtra to tu nemusí byť. Buď dieťa zomrie, alebo vyzdravie, napríklad transplantáciu kostnej drene a podobne, a tam je tá situácia, by som povedala, taká najvypuklejšia, samozrejme to sa netýka iba detí, ale onkologicky chorých pacientov. Preto vstupujeme do tohto systému s tým, že sa snažíme explicitne povedať niečo o onkologických ochoreniach. O to, ako nahliadať na takéhoto pacienta z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý by teda chcel byť v systéme kompenzácie a získať aký-taký príspevok.
V citovanom ustanovení sú príkladmo upravené druhy zdravotných postihnutí, pre ktoré občania s ťažkým zdravotným postihnutím majú problémy prepravovať sa vo vozidlách verejnej hromadnej dopravy, a preto sa považujú za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Návrhom sa dopĺňajú príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí o závažné a ťažké onkologické ochorenia liečené chemoterapiou, rádioterapiou, transplantáciou a s následnou stratou imunity. Tento druh zdravotného postihnutia je potrebné zaradiť medzi príkladmo vymenované druhy zdravotných postihnutí, nakoľko výrazným spôsobom znemožňujú deťom a dospelým s ťažkým zdravotným postihnutím prepravovať sa verejnou hromadnou prepravou, nakoľko medzi ostatnými spolucestujúcimi sú vystavení vysokému riziku infekcií, čo následne ohrozuje ich život a zdravie v nadväznosti na ich základné závažné onkologické ochorenie.
Napriek tomuto vysokému riziku ohrozenia života a zdravia občanov so závažnými onkologickými ochoreniami so stratou imunity v dôsledku závažnej liečby v lekárskej posudkovej praxi na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny sa občania s ťažkým zdravotným postihnutím a ich rodiny často stretávajú s tým, že nie sú posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Cieľom návrhu je jednoznačne upraviť vyššie uvedené situácie a uľahčiť tak život a prístup občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane detí a ich rodičov k poskytovaniu adekvátnej podpory prostredníctvom peňažných príspevkov na kompenzáciu a iných foriem pomoci.
Dopad navrhovanej zmeny na verejné zdroje nie je možné vyčísliť, nakoľko ak by v zmysle platnej právnej úpravy posudkoví lekári objektívne a správne posudzovali aj doteraz všetkých občanov s ťažkými onkologickými ochoreniami s potrebou imunosupresívnej liečby nielen niektorých, mali a mohli ich posúdiť za odkázaných na individuálnu prepravu aj pred prijatím predmetného návrhu. Navyše, posúdenie občana za odkázaného na individuálnu prepravu neznamená v každom prípade poskytnutie peňažného príspevku, lebo musia byť splnené aj ďalšie podmienky, ako len napr. možnosť vydať parkovací preukaz, ktorý nemá žiadny dopad na verejné zdroje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ja vás chcem veľmi pekne, kolegyne, kolegovia, poprosiť, aby ste podporili tento návrh, pretože neviem, či to viete alebo nie, na niektorých klopniach sák som si všimla žltý narcis, dnes je 7. apríl, Deň narcisov. A teda aj pri tejto príležitosti by som chcela napríklad priblížiť aj rozhovor s pani Ľudmilou Kolesárovou z Dobrého anjela, ktorý nájdete, myslím, aj v dnešnom SME. A tá jednoznačne tvrdí, že štát by sa mal postarať o pacientov a charita by mala len ponúknuť nadštandard. Žiaľ, tá realita je iná, častokrát tie úrady čakajú naozaj až do smrti toho, ktorý žiada o tú smiešnu almužnu, ktorú mu na papieri priznávame v zákone o kompenzáciách, a čaká do poslednej chvíle, kým ten človek zomrie a aspoň ako-tak uľahčuje to sprevádzanie toho ťažko zdravotne chorého človeka práve tá charita.
A som dnes pri odvolávaní ministra Richtera hovorila už o tých otrasných prípadoch, napríklad štvorročného chlapca, ktoré úrad rok posudzoval, rok ho posudzoval. On už bol v paliatívnej liečbe a stále ho posudzovali a mali mu vydať jeden parkovací preukaz, prosím vás pekne, ktorý nič nestojí, o ktorý požiadala tá rodina, aby to dieťa, ktoré zomieralo, nemuseli jednoducho prenášať kade-tade z väčších diaľok, pretože nedokázali jednoducho zaparkovať. Ani toto ten úrad nebol schopný tej rodine priklepnúť, až nakoniec ten chlapec zomrel. Ďalší príklad je chlapec, ktorý má vážny nádor na mozgu, má za sebou niekoľko operácií. Ani tomu úrad nebol schopný dať príspevok na kúpu motorového vozidla. Práve naopak, v momente, keď rodina tohto ťažko zdravotne postihnutého desaťročného chlapca s nádorom na mozgu požiadala o príspevok na kúpu motorového vozidla, zobrali mu ešte aj to, čo mu priznali predtým, a to bol ten parkovací preukaz, pretože vychádzali z tej premisy, že keď má nárok na parkovací preukaz pre ťažko zdravotne postihnutého, tak to mu ako keby zväčšuje alebo zvyšuje nárok na príspevok na kúpu na motorové vozidlo. Takže predstavte si, že tá rodina proste chcela príspevok na kúpu auta a nakoniec zostala bez všetkého, zobrali im ešte aj to, čo im dovtedy prisúdili.
Toto sú otrasné, otrasné prípady. Ja naozaj si myslím, že v tomto zákone príliš veľa toho nechávame na svojvôľu jednotlivých pracovníkov na úrade práce. Ja viem, že aj oni to majú ťažké. Už dnes sme o nich toľko rozprávali, že každému sa musí čkať. A ja si myslím, že je tam kopec slušných ľudí, ale keď raz príde príkaz z hora, z ministerstva, že musia stoj čo stoj šetriť a oni sú na odbore, ktorý prichádza do styku len s ťažko zdravotne postihnutými ľuďmi, tak niekedy možno ani oni veľmi nemajú na výber, keď chcú pánovi ministrovi odovzdať, koľko oni konkrétne ušetrili pre ten daný úrad. Tiež sú, myslím, medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. A najlepšie, ako sa s tým vysporiadať, je, nenechať to na ich svojvôľu, dať to do zákona, že pri ťažkých onkologických pacientoch jednoducho im musí patriť to, čo sa tvárime na papieri, že im patrí.
Takže ešte raz, aj kvôli tomu, že dnes je toho 7. marca (pozn. red.: správne má byť –"7. apríla"), by som vás chcela poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7. 4. 2017 10:41 - 10:50 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa zvyšuje suma rodičovského príspevku pre rodiča, t. j. oprávnenú osobu, ktorá sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do šesť rokov. Potreby rodín, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, jednoznačne preukazujú, že ich náklady na zabezpečenie starostlivosti ich detí, ktoré súvisia s ich nepriaznivým zdravotným stavom, sú mimoriadne vysoké. Je to pre nich vysoká finančná záťaž a rodiny nie sú schopné si ich zabezpečovať zo svojich príjmov a to ani s pomocou súčasnej sumy rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Z uvedených dôvodov sa doterajšia suma rodičovského príspevku pre túto cieľovú skupinu navrhuje zvýšiť zo sumy 203 eur 20 centov na sumu 345 eur mesačne, čo vlastne predstavuje jeden a pol násobok sumy súčasnej výšky rodičovského príspevku.
Rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom majú však viacero výdavkov v porovnaní s rodinami s dieťaťom bez zdravotného postihnutia, ak chcú dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytnúť komplexnú zdravotnú a terapeutickú starostlivosť a ešte k tomu aj normálne žiť. No nie sú to len zvýšené výdavky na dopravu, rôzne pomôcky, úhrada liečebných procedúr a pobytov, či už v nemocnici alebo v iných zariadeniach, ale mnohokrát aj strata príjmu zo strany zamestnania na jednej strane a na druhej strane fyzická a psychická záťaž rodičov, absencia odpočinku a regenerácie a nedostatok príležitostí a finančných zdrojov na takúto regeneráciu síl.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledovných dôvodov...
Kolegovia, ja som strašne unavená, ja fakt tu ledva stojím teraz, tak prosím vás pekne.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledujúcich dôvodov: Napriek tomu, že v slovenskej legislatíve máme vytvorené nástroje, ktoré by mali kompenzovať zdravotné znevýhodnenie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane malých detí, existujúce nástroje nie sú z rôznych dôvodov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiteľné. Jednou z príčin je aj stupeň či percentuálna miera funkčnej poruchy, od ktorej sa odvíja konkrétna podpora. A pokiaľ ju dieťa so zdravotným postihnutím nedosahuje, napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, rodina nedostane žiadnu pomoc zo systému.
Ďalším dôvodom je príliš subjektívne posudzovanie nárokov detí na rôzne druhy kompenzácií, mnohokrát svojvôľa zamestnancov úradov, ale aj priame porušovanie platnej právnej úpravy a výsledok je vždy rovnaký. Rodina, respektíve dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom nemá nárok na žiadnu kompenzáciu a podporu. Je možné to ilustrovať na štatistických údajoch. V systéme kompenzácií bolo k 31. 12. 2015 celkovo 226 168 poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Z uvedeného počtu, hlavne pokiaľ ide o deti od nula do šesť rokov veku, poberá rôzne druhy peňažných príspevkov absurdne zanedbateľný počet detí, a to spolu 2 247. Ale ani s postupne sa zvyšujúcim vekom, t. j. deti do 18 rokov veku nie sú enormnými poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu. Sú zanedbateľnými poberateľmi, pričom celkový počet detí od nula do 18 rokov je 18 098 v systéme kompenzácií posúdených ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím. A o týchto číslach som už hovorila niekoľkokrát a opakovane, ale asi toho nikdy nie je dosť. Pretože z detí od nula do šesť rokov poberalo jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu dvíhacieho zariadenia, dvadsaťpäť detí príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Prosím vás, toto sú čísla z celého Slovenska vyzbierané zo všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj počet poberateľov peňažného príspevku z radov detí vo veku od nula do šesť rokov na rôzne zvýšené výdavky – benzín, diéta, hygiena, opotrebovanie, ktorých počet sa pohybuje od 896 do 592 poberateľov, 896 hygiena a opotrebovanie, 723 benzín, 592 diéta, čo je spolu 2 211 poberateľov, je v porovnaní s celkovým počtom týchto príspevkov na zvýšené výdavky pre všetky vekové kategórie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím priam zanedbateľný. Priemerný mesačný počet poberateľov tohto peňažného príspevku, teda celkovo všetky druhy zvýšených výdavkov, tvorilo 165 692 poberateľov, čo predstavuje 1,33 % detí. Z uvedeného počtu všetkých detí vo veku do 18 rokov, napríklad v roku 2016 pooberalo peňažný príspevok na osobnú asistenciu len 363 detí, pričom ide o veľmi progresívny nástroj, ktorý by mohol nielen podporiť deti s ťažkým zdravotným postihnutím pri ich sociálnom začlenení. Mohli by si splniť svoje sny a záujmy, ísť od školy, na ihrisko, do prírody, do kina či na diskotéku so svojimi priateľmi. Súčasne by osobná asistencia výrazne pomohla a uľahčila život ich rodičom, súrodencom a iným členom rodiny. Z uvedeného počtu bol v roku 2016 poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla 66 deťom od nula do 18 rokov. Hovoríme o ťažko zdravotne postihnutých deťoch. Na úpravu rodinného domu bol poskytnutý jeden príspevok, jeden jediný, slovom jednému dieťaťu.
Mojím návrhom súčasne zavádzam pre rodičov poberajúcim rodičovský príspevok na dieťa do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom novú povinnosť, a to je, spolupracovať s poskytovateľmi sociálnych služieb, najmä s centrami včasnej intervencie, s rehabilitačnými strediskami alebo poskytovateľmi sociálnej rehabilitácie, špecializovaného poradenstva alebo stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím poskytovanej ako samostatná odborná činnosť alebo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad s logopedickou poradňou, fyzioterapeutmi, rehabilitačnými centrami alebo so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, najmä centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Zámerom zákonodarcu je, aby spolupráca rodičov detí so zdravotným postihnutím s príslušnými inštitúciami podporila zdravý vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím a jeho začlenenie do spoločnosti.
Požiadavka spolupráce rodičov s odborníkmi v rôznych inštitúciách a centrách nie je samoúčelná. Vytvára predpoklady, aby život rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom nebol plný frustrácie, bezmocnosti a osamotenosti, ako to vyjadrila jedna z matiek dieťaťa so zdravotným postihnutím. Aj preto napríklad včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby zakotvená v zákone o sociálnych službách je špeciálnou starostlivosťou určenou práve rodinám a deťom so zdravotným postihnutím a to aj v prirodzenom prostredí rodiny s cieľom podporiť vývin dieťaťa, posilniť kompetencie rodiny a podporiť začlenenie rodiny a dieťaťa do spoločnosti.
V prípade, že rodič nevyužije vyššie uvedené možnosti a podporu a bezdôvodne odmietne spolupracovať s odborníkmi, navrhne sa suma príspevku krátiť na polovicu. Analogicky, ako je to pri starostlivosti o deti do troch rokov, ak rodičia nezabezpečia riadnu dochádzku do školy pre súrodencov týchto detí. Vychádzajúc z údajov o celkovom počte poberateľov rodičovského príspevku pre deti do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom, to je cirka 10 500 detí a pri predpoklade, že výška rodičovského príspevku by bola 345 eur mesačne, by dopad na verejné zdroje predstavoval sumu 17 866 800 eur ročne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona má vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Aby som viacej už potom nenudila kolegyne a kolegov v rozprave, chcem povedať, prosím vás, na margo toho iba toľko, prosím vás, podporte tento návrh zákona, lebo tie rodiny, ktoré majú ťažko zdravotne postihnuté deti, sú na konci svojich síl. Ony nemajú z čoho žiť. Ak mi niekto povie, že na to sú kompenzácie, tak sa mu skutočne vysmejem do očí, pretože tá situácia na jednotlivých úradoch práce z pohľadu priznávania kompenzačných príspevkov takýmto rodinám je absolútne nulová. Ja mám kopec spísaných konkrétnych prípadov takýchto rodín, kedy žiadali opakovane o príspevok na hocičo a nebol im prisúdený práve zo svojvôle posudzovania na týchto úradoch, kedy sa proste prílišná voľnosť necháva pravdepodobne na samotných pracovníkoch úradu alebo, naopak, zhora im prichádza príkaz na to, aby šetrili finančné prostriedky. A oni tie finančné prostriedky šetria na tých, ktorí sú najviac postihnutí, jednak zlým zdravotným stavom dieťaťa, ale aj chudobou, keďže častokrát jeden z rodičov alebo obidvaja rodičia v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa strácajú prácu. Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh novely. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 4. 2017 7:44 - 7:45 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No pravdu máš, Jozef, keď hovoríš, že všeličo už pozatváral a všeličoho činnosť ukončil minister Richter, napríklad aktuálne ukončuje činnosť nie jedného denného stacionára. Odobral už nie jednu akreditáciu podobnému zariadeniu a ja sa tiež pýtam, že čo ho vlastne primälo k tomu, aby doslova nastavil vlastný krk, aby ochránil manželov Tománkovcov a ich zariadenie. Vôbec sa pýtam, čo smerákov primälo k tomu, aby na záchranu Čistého dňa povolali také kalibre, ako je Kočner, Peter Tóth, Erik Tomáš, veď to je katastrofálna znôška katastrofálnych ľudí a vieme, čo všetko za týmito ľuďmi. Ja sa pýtam, že prečo. Čo tak veľmi chránite v tom Čistom dni? To naozaj manželia Tománkovci sú také poklady v oblasti resocializácie?
Ja si myslím, že pravda skôr alebo neskôr vyjde najavo a to bude začiatok konca ministra Richtera, premiéra Fica a celého SMER-u, minimálne.
Skryt prepis