Veľká škoda, že tu nie je pán minister, ale už sme si tak nejako zvykli. Ja sa nebudem vyjadrovať k Čistému dňu, lebo tam všetko, čo malo byť povedané, povedala Natália Blahová, vďaka ktorej tu tak trochu – povedzme si na rovinu – sedíme. Ja budem hovoriť o sociálny; to bolo pozitívne, že tu kvôli tebe sedíme, lebo ja veľmi rada odvolávam Richtera zas a znovu. Takže to je úplne v poriadku, milá Natália.
Budem hovoriť o sociálnych...
Veľká škoda, že tu nie je pán minister, ale už sme si tak nejako zvykli. Ja sa nebudem vyjadrovať k Čistému dňu, lebo tam všetko, čo malo byť povedané, povedala Natália Blahová, vďaka ktorej tu tak trochu – povedzme si na rovinu – sedíme. Ja budem hovoriť o sociálny; to bolo pozitívne, že tu kvôli tebe sedíme, lebo ja veľmi rada odvolávam Richtera zas a znovu. Takže to je úplne v poriadku, milá Natália.
Budem hovoriť o sociálnych službách. Sociálne služby, to je niečo, čo nefunguje v tejto krajine a je to len stále horšie a horšie napriek tomu, že sociálne služby sú služby, ktoré občanom v tejto krajine garantujeme v zákone. Najvyššie stupne odkázanosti, teda ľudia, ktorí majú najvyššie stupne odkázanosti na sociálnu službu, majú zabezpečenú 24-hodinovú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, teda v tých kamenných domoch.
Pán minister, vy nám nosíte do parlamentu novely, čiastkové aj komplexnejšie, meníte zbytočnosti, ale nemáte na to, aby ste zastavili skutočný prepad sociálnych služieb na Slovensku. Pretože vy vôbec netušíte o tom, že o čom sú tie sociálne služby na Slovensku! Ako v skutočnosti fungujú. A to preto, že vy ste na míle vzdialený od akejkoľvek reality. A ja vám teraz poviem, o čom tá realita je, lebo na rozdiel od vás a asi vašich príbuzných, tí moji príbuzní žijú v realite a zomierajú v tej realite.
A ja vám to budem ilustrovať, ako fungujú vaše sociálne služby, na prípade mojej babičky, ktorá zomrela len veľmi nedávno, pár týždňov dozadu, mala 88 rokov. Zomrela v nemocnici, do ktorej ju previezli z verejného zariadenia sociálnych služieb. To zariadenie je považované za jedno z najlepších v Bratislave. Tak vám poviem, čím všetkým sme museli prejsť, akými absurdnými situáciami, a nakoniec sa dostaneme k tomu, že to, čo nám sem opakovane nosí minister Richter, sú len písmenká v zákone, ktoré v praxi vôbec, ale vôbec neplatia, a prídete na to, ako veľmi my klameme občanov, tých najzraniteľnejších a najodkázanejších v tejto krajine.
Čestné vyhlásenie o majetku je jednou z podmienok pre poskytnutie sociálnej služby, na základe ktorého vám vypočítajú vlastne úhradu. To je kus papiera, ktorý musí, zákon to tak hovorí, vlastnoručne podpísať ten chudák starý človek a ten podpis musí overiť matrikár alebo notár. Je tak, pani kolegyňa? Tak, keďže to zákon hovorí, tak to, samozrejme, všetci sa snažia splniť. Teraz si predstavte, že máte 88-ročnú babičku, ktorá je úplne ochrnutá, k tomu všetkému je ešte aj hluchá a dokáže hýbať iba hlavou. Ale vy musíte od nej vymámiť ten podpis, lebo inak ju nemáte kam umiestniť. Takže matrikárka sa pozerala von oknom, aby ja som mohla v tej bezvládnej skrehnutej ruke 88-ročnej stareny držať pero a prakticky podvádzať. Pretože inak sa to čestné prehlásenie podpísať nedalo. A tá moja babka sa pozerala na mňa pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Čo to, preboha, podpisujem? Prečo mi tlačíš... Ja som jej to nemala ako vysvetliť, pretože bola hluchá, slepá, paralyzovaná. A takto sme čarbali spolu za pomoci teda pani matrikárky, ktorá sa pozerala von oknom, podpis na hárok papiera o tom, aký majetok má moja babička, aby mohla ísť do zariadenia, čo si, povedzme si úprimne, vlastne celý život platila. A zákon pána ministra, ktorý nám sem nosí, jej to garantuje, že tento štát sa na sklonku, keď jej dá niekto posudok, že je plne odkázaná na sociálnu službu, že tento štát sa o ňu postará.
Matrikárky dlhodobo upozorňujú Richtera na to, že to treba zmeniť v tom zákone, že to je nedôstojné, aby sme takýmto spôsobom nútili tých starých ľudí podpisovať jedno smiešne vyhlásenie. Nič také sa nestalo.
Teraz ďalšia vec. Naša babka poberala penziu v hotovosti, proste nemala účet. A tak sa stalo kvôli zákonu, že na finále sme sa nevedeli dostať k jej dôchodku. Nijakým spôsobom. Lebo keď to poberáte v hotovosti, neexistuje spôsob, akým sa rodinný príslušník dopracuje k tej penzii. Bolo treba platiť za byt, všetky energie, plyn, aby o ten byt neprišli, bolo treba zaplatiť úhradu za pobyt v sociálnom zariadení. Dobre, my sme to prežili, hej? My nie sme úplne akože štandardná situácia, ale čo tie chudobné rodiny? Čo tí ľudia, ktorí žijú doslova že z centov každý mesiac? Odkiaľ oni majú zobrať peniaze na nájomné, odkiaľ majú zaplatiť ceny energií? Potom takýmto spôsobom vznikajú exekúcie. A potom sa sem postaví Richter alebo Fico alebo ktokoľvek a bude sa tváriť, že ide chrániť občanov, ktorí sú exekvovaní. Ale v dôsledku ich nečinnosti! Toto je jednoduchá zmena v zákone, ktorej minister Richter nebol po celé tie roky, čo šéfuje tomu rezortu, schopný.
Ústava sociálneho štátu; ste tu dva dni, tak nevykrikujte! Ústava tohto sociálneho štátu garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ja sa pýtam, ako je potom možné, že verejné zdravotnícke zariadenie si v čase akútnej hospitalizácie bezvládneho človeka pýtalo poplatok 50 eur na deň. Trochu sa prerátali. Prišli za našimi rodinnými teda príslušníkmi a chceli napríklad konkrétne od mojej mamy 50 eur na deň, že tak to je, že tak to je v zákone. Človek neznalý zákona, ktorý je šťastný, že sa vôbec našlo hospicové zariadenie, ktoré sa stará o bezvládnu babku, by vytiahol peniaze a snažil by sa to zaplatiť. Keby nemal, tak by si zobral úver. Toto je realita. Tí ľudia chodia a berú si úvery, aby mohli verejnému zdravotníckemu zariadeniu zaplatiť 50 eur na deň napriek tomu, že zákon hovorí, že 21 dní to má mať bezplatné a garantuje mu to Ústava Slovenskej republiky, na ktorú sa tak radi odvolávajú naši sociálni ministri. A 300 eur si pýtali vopred, hej, aby bolo jasné.
Napokon sa teda dostala naša babička do verejného zariadenia, do toho najlepšieho v Bratislave vraj, kde ale prijatie úplne nekompetentná riaditeľka podmieňovala právoplatným rozhodnutím o odkázanosti. Kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte neprešli, čo nie ste tie sendvičové generácie, ktorí ste ešte neprešli týmto, to posúdenie trvá mesiac. Nekompetentná riaditeľka žiadala rozhodnutie o posúdení napriek tomu, že zákon hovorí, že v akútnych prípadoch vy musíte umiestniť toho človeka a dodatočne donesiete posúdenie. Tvárila sa, že mesiac bude na ulici alebo kdekoľvek inde bez akejkoľvek starostlivosti, pretože chcela posúdenie. No a teraz si predstavte, že už sme si tak trochu akože vydýchli. Našli sme to, samozrejme, kvalitné zariadenie, síce s nekvalitnou pani riaditeľkou, ale čo už, takto to chodí v tejto krajine. Z nemocnice babičku prepúšťali v stabilizovanom stave. Za dva týždne ju rozložili v tom zariadení na súčiastky. Úplne na súčiastky! Tým, že bola paralyzovaná a nemohla sa hýbať a mali jej zabezpečovať v tom zariadení 24-hodinovú starostlivosť, čo znamená, samozrejme, aj pitie, tekutiny, hlavne preto, že bolo leto tropické, tak si predstavte, ako si to v zariadeniach nášho pána ministra predstavujú, tú starostlivosť. Paralyzovanému človeku priniesli vodu, pohár vody, ktorý položili na vedľajší nočný stolík a babka sa na tú vodu pozerala. To bolo všetko, na čo sa zmohla. Za pár dní došlo k absolútnemu kolapsu organizmu, hej? Zo stabilizovaného stavu absolútny kolaps po ťažkej dehydratácii. Dostala sa do nemocnice, odkiaľ nám zavolali, že zomrela.
Viete, ono je to tak, že keď vám zavolajú, že vám zomrel 88-ročný starček alebo starenka, no kto to pôjde vyšetrovať? Pôjdete niečo riešiť? Nie, nepôjdete riešiť nič, lebo ono je to také prirodzené, že ľudia umierajú, keď majú 88 rokov. Lenže ja som si dala tú námahu a išla som do tej nemocnice a pýtala som sa, ako je možné, že človeka, ktorého pred chvíľou prepustili zo zdravotníckeho zariadenia v stabilizovanom stave, rozložili takýmto spôsobom na súčiastky. Tak mi pani lekárky začali rozprávať, že toto je systémové asistované zabíjanie starých ľudí, bezvládnych, ktorí aj niekoho majú, aj nikoho nemajú, v zariadeniach sociálnych služieb. Na dennom programe mali takýchto ľudí dovezených zo zariadení sociálnych služieb, ktorí boli dehydratovaní, s preležaninami, plávali vo vlastnom moči a vo vlastných výkaloch! A takýmto spôsobom zomierajú aj vaši príbuzní v zariadeniach sociálnych služieb! To sú ľudia, ktorí to už možno nevedia povedať, lebo trpia ťažkou demenciou, sú paralyzovaní, onemeli po mŕtvici, možno sú hluchí, neviem. Oni to nemajú ako povedať.
Ale takto nejako vyzerá starostlivosť v našich sociálnych zariadeniach, hej, ktorú my garantujeme našim starým ľuďom zákonom, s ktorým sem chodí jak na hodiny klavíra minister, sociálny minister Richter! Lenže on nevie, že čo sa v tých zariadeniach deje. Ja sa ho pýtam, že kam chodia zomierať jeho príbuzní. Kde má on umiestnených svojich bezvládnych, odkázaných príbuzných? V tých zariadeniach, v tých verejných zariadeniach sociálnych služieb? Je to absolútna hanba, pretože ja som tu teraz pomenovala rad vecí, ktoré by mohol takto, takto, takto (rečníčka luskla opakovane prstami) vyriešiť jedno po druhom. A my by sme sa tu nemuseli pozerať proste na to, ako bezvládnemu človeku vtískate pero a píšete zaňho proste nejaké hieroglyfy, na čo sa nedokáže pozerať ani matrikárka, ani notár, aby to nakoniec mohli dať, že to bol overený podpis.
Takže, pán minister, pre mňa vy nie ste minister. Vy ste jeden klamár, ktorý podhadzuje dôchodcom almužny v podobe vianočných dôchodkov, a pritom dovolí, aby ich tento štát zavádzal a klamal a namiesto sľubovanej starostlivosti umožňoval asistované vraždy starých ľudí v zariadeniach. Hanba vám! A toto nie sú moje slová. Toto sú slová lekárov, ktorí tých ľudí sa potom snažia dať dokopy. Toľko k ministrovi Richterovi.
A teraz pár slov k vám a ku všetkým, čo tu sedia. Že minister Richter nemá čo robiť tam, kde je, toho sme si všetci vedomí, ale je to adept, ktorý bol ako keby druhý v poradí, nie? Kto mal najviac prestrelené krídla? No čierny anjel Kaliňák. Všetci sme tak trochu čakali, že keď začne táto kríza, keď sa Danko postaví proste na zadné, tak koho hlavu žiadať bolo také najlogickejšie? Podľa mňa hlavu Kaliňáka. Nie? Vybral si hlavu Richtera.
No, ja som dnes dostala do schránky na moju súkromnú poštovú adresu zložený papier, mám ho tu, a ten zložený papier je kriminálna informácia. A tá kriminálna informácia je z NAKA. A je z 19. 8. 2016. Tá kriminálna informácia je celá v utajenom režime, takže preto vám z nej teraz nemôžem čítať, pretože kolega Baránik mi to určite potvrdí, že by som sa dopustila ťažkého zločinu a na ťažké zločiny tu máme iných. Ide o informáciu od zdroja, ktorý polícia vyhodnotila najvyšším stupňom dôveryhodnosti A1. To znamená, že ten zdroj už v minulosti musel poskytnúť polícii informácie, ktoré sa ukázali ako pravdivé. Podľa kriminálnej informácie by mal byť predseda parlamentu Slovenskej republiky Andrej Danko zapletený do korupčného škandálu v súvislosti s eurofondami pod ministerstvom školstva.
Teraz sú dve možnosti, ako tento dokument, ktorý spĺňa všetky formálne náležitosti, všetky formálne náležitosti, mám to odkomunikované s vyšetrovateľmi, a ktorý sa formálne aj obsahovo javí ako pravý, vznikol. Sú dve možnosti. Buď ide o fabrikát informácií, ktorý vznikol na politickú objednávku účelovo, a to s cieľom použiť to v budúcnosti na vydieranie a zastrašovanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ide o štandardný postup operatívneho pracovníka NAKA, ktorý sa dopracoval štandardnou cestou od svojho prevereného zdroja k informácii o možnom korupčnom správaní pána Danka v spolupráci s ďalšou osobou, ktorú keď som si preverila, tak je dlhodobo spájaná – povedzme jemne – s asistenciou pri prerozdeľovaní eurofondov a ktorý podniká s rôznymi podozrivými osobami a aj s osobami, ktoré stoja v pozadí, v tom finančnom pozadí predsedu parlamentu Andreja Danka. Ak je to B správne, že teda naozaj existuje ten zdroj, ktorý to naozaj povedal tomu operatívcovi, ten to spísal tak, ako mu káže litera zákona a jeho náplň práce a neviem čo všetko, tak potom sa pýtam, čo polícia za ten rok od toho 19. 8. 2016 urobila, či podnikla všetky kroky, či založila spis, či preverila tie informácie, ktoré sú napísané v tej kriminálnej informácii. A viete, čo ma najviac zaujíma, že či zadovážila nejaké dôkazy, či podnikla všetky kroky k tomu, aby zadovážila dôkazy o tom, čo sa píše v tej kriminálnej informácii.
Tak sa teda pýtam aj predsedu parlamentu, či je tento dokument dôvodom, pre ktorý Danko nemal odvahu žiadať koniec Kaliňáka, ktorý bol po Bašternákovi pripravený vyslovene na tácke, on bol úplne, on bol naservírovaný, proste všetka logika, všetko malo smerovať k tomu, aby Danko žiadal Kaliňákovu hlavu. Celé Slovensko, to si povedzme na rovinu, očakáva, že padne ten Kaliňák, a predsa to ten Danko neurobil. A ja sa pýtam, že či je tento dokument dôvodom, pre ktorý Danko nenašiel tú odvahu. A potom je namieste takáto otázka, že vlastne v akej krajine my to tu žijeme? Aká vláda nám to tu vládne? Je tá vláda vôbec svojprávna? Keď okrem toho, že je pravidelne vydieraná oligarchami, ktorí napchali do nich peniaze, hej, a pre nich tu pripravujú zákony a pre nich tu pripravujú všelijaké portfóliá, tak ešte sa vydierajú aj jeden druhého navzájom?
Vznikla taká pekná situácia, ja už som vedela, ja už som mala tú informáciu v rukách, keď som v kancelárii pozerala, ako si pán Kaliňák sadol vedľa Danka, teraz pri tom, videli ste to, jak skláňali tie hlávky? Čo sa ho pýtal ten Kaliňák, čo mu hovoril? Povedal mu, že, Andrej, ty si rozmysli, že ako vy zahlasujete, pretože ja to mám, ale u mňa to je v bezpečí?
Pýtam sa, že koľko, viete, to tu behá proste kade-tade, však mne to pristane ako podpredsedníčke parlamentu v schránke len tak zložené, hej, niekto musel prísť a niekto mi to tam musel hodiť. Kadiaľ to behá, aké všelijaké kriminálne informácie na koho všetkého tu ešte behajú? Jaké má zamknuté Kaliňák rôzne takéto dokumenty vo svojom pracovnom stole? A o tomto to všetko je, o tomto je táto vláda? Keď si to predstavíte, že by to naozaj takto malo fungovať, tak nám vzniká úplne absurdná situácia, absurdná situácia, absurdná krajina s absurdnou vládou, ktorá nemá za takýchto okolností, proste nemá žiaden mandát vládnuť. Ani Richter, ani nikto z nich.
Ďakujem pekne. Možno ešte maličkosť, kolegyne, kolegovia, ja som podala trestné oznámenie, aby ste vedeli, ja som si splnila svoju povinnosť. Poslala som to na Generálnu prokuratúru, muselo sa to písať na nejakom šifrovacom stroji tuto v budove parlamentu, ale všetky tieto povinnosti, keby sa chcel náhodou niekto pýtať, či som si splnila, tak som si splnila do poslednej bodky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis