Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.6.2017 o 13:27 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.10.2017 17:50 - 17:52 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Pán poslanec Dostál.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 15:01 - 15:14 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, som veľmi rada, že to takto vyšlo, že sa môžem prihlásiť do rozpravy, že ma vystriedal pán podpredseda Glváč, pretože; ja viem, ale vyzerali ste byť zabratý do rozhovoru, tak. No, v každom prípade asi odznie aj to, čo tu odznievalo, a nerobím to teda z úcty k pánovi ministrovi, ale z úcty k poskytovateľom sociálnych služieb na Slovensku a z úcty ku všetkým klientom, ktorí sú odkázaní na sociálne služby.
Vážený pán minister, ja som si vypočula pozorne to, čo tu hovorili moji predrečníci, ja musím povedať, že asi budem trochu tvrdšia. Ja považujem ten váš návrh novely, ktorý má 204 bodov, za paškvil, ktorým podľa mňa len predlžujete tú agóniu celého systému sociálnych služieb na Slovensku, nijako neriešite to, k čomu ste sa v minulosti zaviazali, čo ľuďom sľubujete. Ja celkom už ovládam tú vašu argumentáciu, že my sme, ale aj vy ste, len vás chcem upozorniť, že vy na tom ministerstve sedíte už šiesty rok a predtým s tou krátkou prestávkou rok a pol tam sedela štyri roky vaša predchodkyňa pani Tomanová. Takže ja si stojím za tým, že to je paškvil, ktorý nás nevyvedie z toho marazmu, ktorý máme v systéme sociálnych služieb. A vysvetlím vám teraz na jednotlivých bodoch, že prečo si to myslím.
Upravili ste len poskytovanie príspevkov pre vybrané druhy sociálnych služieb pre neverejných poskytovateľov, ktoré patria do kompetencie vyšších územných celkov. Konkrétne sú to DSS-ky, rehabilitačné strediská, zariadenia podporovaného bývania a špecializované zariadenia. Ale nič nemeníte na financovaní týchto vymenovaných zariadení, ak je ich zriaďovateľom VÚC. Budú naďalej financované neobmedzene z rozpočtov VÚC, nebudú mať tým pádom určené zdroje výškou príspevku zo zákona, ako je to u neverejných poskytovateľov.
Tak ja sa pýtam, že kedy vy opustíte to rozdeľovanie poskytovateľov na dobrých a na zlých a klientov na takých, ktorých uspokojíme, a potom na tých klientov tej druhej kategórie. Ja vás chcem upozorniť, že to všetko sú občania Slovenskej republiky, ktorí majú ústavou garantované rovnaké postavenie a ktoré im garantujete aj vy v zákone. Problém je, že tu zostávajú proste len písmenká na papieri.
Zriaďovateľmi sociálnych služieb viazaných na stupeň odkázanosti sú aj poskytovatelia alebo zriaďovatelia opatrovateľskej služby. Toto je kameň úrazu proste na celom Slovensku, ja neviem, prečo vy neustále riešite niečo, čo existuje iba vo vašej hlave. Vy, vy žijete proste nejakou abstrakciou a vy vôbec nepoznáte asi ten terén. Lebo ja by som vás chcela upozorniť na to, že túto službu, teda opatrovateľskú službu, poskytovalo v roku 2016 z cirka 3-tisíc obcí len asi 915 obcí. A teraz ja viem, že vy môžte povedať, že je to plne v kompetencii obcí, a teda majú si to ony zabezpečiť a ony konajú protizákonne, ak takúto službu neposkytujú, ale my všetci poznáme argumenty miest a obcí, ktorí jednoducho nedokážu poskytovať opatrovateľskú službu, lebo nie je doriešené financovanie sociálnych služieb. Ak z 3-tisíc obcí poskytuje opatrovateľskú službu len asi 900 obcí, niekde došlo k systémovému zlyhaniu, to nie je o jednotlivcoch, to nie je o jednotlivých primátoroch alebo o jednotlivých starostov. To je proste systémová chyba, ktorá musí byť odstránená.
A vy keď chodíte do Bruselu, kde sa jednoznačne hovorí o tom, že čo sa má najviac podporovať zo systému opatrovateľských služieb, teda zo systému sociálnych služieb, práve terénna opatrovateľská služba. A ja vidím, ako im tam drukujete, ako hovoríte, že áno, samozrejme, tak by to malo byť, pretože my chceme, aby ľudia, ktorí nemajú najvyšší stupeň odkázanosti, neboli v kamenných zariadeniach, ale boli doma vo svojom domácom prostredí za predpokladu, že sa im dostane asistencie, akej sa im má dostať podľa zákona.
Ten zákon tu dlhodobo nie je dodržiavaný a trpia tým predovšetkým klienti, trpia tým predovšetkým občania Slovenskej republiky. K tejto zúfalej situácii sa ma ľudia pýtajú častokrát a nechápu, prečo im štát negarantuje aspoň základnú dávku na zabezpečenie pomoci pri odkázanosti a to len preto, že sú v domácom prostredí.
O tomto hovoríme, keď hovoríme o tom príspevku na odkázanosť, ktorý by išiel za klientom a za klientom akýmkoľvek, ktorého posúdime, že je odkázaný na sociálnu službu. O tomto hovoríme, keď hovoríme o tom, že do toho systému treba vniesť jednoducho slobodný prístup, slobodnú voľbu toho občana, ktoré zariadenie si vyberie. Ale keď si ten občan už vyberie, potom nemôže byť diskriminovaný, tak ako to neustále navrhujete vy. A cez toto vytvárate proste občanov rôznych kategórií.
Ja naozaj nechcem porovnávať, ale musím porovnávať napríklad s Českou republikou, však tá je pred nami už 10 rokov, ona zaviedla pred desiatimi rokmi príspevok na odkázanosť pre všetkých odkázaných občanov, teda tzv. príspevok na péči a ktorý je možné dokonca použiť aj pre poskytovateľov sociálnej služby, ktorí dosahujú zisk, ak by si ich občan vybral. Ale veď čomu sa my bránime, prečo by to tak nemalo byť, keď je raz zariadenie kvalitné a ten občan si ho vyberie a štát teda to začne systémovo riešiť a dá mu ten príspevok na sociálnu službu, prečo by to zariadenie nemalo dokazovať zisk? Keď sú kvalitní, keď sú šikovní...
Povedzte mi, čo sa vy tu uškŕňate, prosím vás pekne, pán spravodajca, vy tam riešte vaše spravodajské informácie a nie mňa! (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, poprosím vás.

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No tak to je. Keď si to vy nevšímate ako predsedajúci, ja sa to, ja sa to, ja si to budem všímať. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, uškŕňanie snáď nie! Nech sa páči, pokračujte. (Povedané súbežne s rečníčkou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia,podpredsedníčka NR SR
Zavádzate aj pri poskytovaní finančných príspevkov zo štátu nehoráznu a nedemokratickú vec a tou je postupnosť, poradie uspokojovania žiadostí a to, prosím, s podmienkou, že žiadatelia o finančný príspevok budú uspokojení len do vyčerpania finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel pre príslušný rozpočtový rok. To je asi strašná klada táto veta, ale v skutočnosti to, vážené kolegyne, kolegovia, znamená toto: Ministerstvo práve vyčlení nejaký balík peňazí a povie, že ten, kto príde skôr, tak dostane, a ten, kto príde neskôr, tak nedostane, resp. nevnáša do toho žiadne jasné pravidlá, ktoré by hovorili o tom, prečo ten dostane ten príspevok a niekto iný ten príspevok nedostane do vyčerpania toho balíku financií. Veď to je absurdné! Toto, vážení priatelia, je protiústavné. Ja tvrdím, že to je protiústavné a určite sa s týmto obrátime na Ústavný súd. To nie je možné, aby ste vy takýmto spôsobom rozdeľovali aj poskytovateľov, ale hlavne klientov, občanov. Pretože toto je presne pôda, to je živná pôda pre korupciu a klientelizmus. Lenže vám takáto živná pôda vyhovuje, aby ste zase mohli niekoho uprednostňovať a nevedieť to ani jasne zdôvodniť. Nikto nebude vedieť, prečo ten dostal a iný nedostal. Toto považujem za úplne absurdné.
Vami navrhovaný spôsob financovania zavádza dve kategórie nielen poskytovateľov, ale hlavne klientov, tých, ktorí sa, ktorým sa bude prispievať na sociálnu službu z verejných zdrojov, to bude tá prvá kategória, a tí, ktorým sa vôbec neprispeje na tú istú sociálnu udalosť a ten istý druh sociálnej služby, druhotriedni občania a klienti, ak nebude mať zdroje z toho balíka. Pričom klient vôbec nemôže ovplyvniť skutočnosť, či poskytovateľ, ktorý mu poskytuje sociálnu službu, bude alebo nebude podporený z verejných zdrojov. To je, to ja nerozumiem, že komu toto skrslo v hlave, pán minister, a že s tým tak prichádzate, to je, a ešte po tom vašom pokuse o odvolanie, čo veľa vecí tu bolo uvedených na vašu adresu, že si dovolíte priniesť takýto paškvil.
Ďalej zavádzate minimálnu sieť 0,4 pre ambulantné sociálne služby v zariadeniach s odkázanosťou a 0,9 pre pobytové sociálne služby zariadenia s odkázanosťou. Toto je zase sociálne inžinierstvo. Tým totižto nezabezpečíte rovnomerné pokrytie siete sociálnych služieb v jednotlivých obciach a regiónoch na Slovensku. Ono totižto hrozí, že sa vytvorí jednostranná štruktúra a obsadia sa na trhu všetky miesta len vybranými druhmi sociálnych služieb. A tu je potrebné zdôrazniť, že počet miest v obci a vo vyššom územnom celku podľa kritéria 04 a 09 na počet obyvateľov nemá žiadny reálny a vedecký základ, toto nebolo vypočítané v žiadnej, zo žiadnej demografickej krivky na prepočet na poskytovateľov sociálnych služieb.
Toto bolo, ja neviem, to bola nejaká že bulharská konštanta, alebo proste ja neviem vôbec, že kde ste s týmto prišli, ale musíte vedieť už teraz, že minimálne v dvoch krajoch Slovenska už v súčasnosti prekračujú túto minimálnu hranicu. To znamená, že v týchto krajoch by už nemali vôbec vznikať pobytové sociálne služby, resp. mohli by vzniknúť, ale bez verejnej finančnej podpory, čo jednoducho je neúnosné. A pritom, to neviem, či viete, kolegyne, kolegovia, ale v Slovenskej republike je len v poradovníku čakateľov na pobytové sociálne služby 6-tisíc osôb a to vrátane týchto dvoch krajov, kde by už žiadne ďalšie zariadenia nemohli vznikať. Viete si predstaviť, aká je to situácia, že máte zariadenie, kde máte napríklad 300 čakateľov na jedno? Oni čakajú, kým jeden zomrie, aby sa jeden dostal. A kto o tom rozhoduje? Ako sa dodržiavajú alebo nedodržiavajú tie poradovníky? To je tiež obrovský priestor pre korupciu.
Viete, pán minister, ja vás chcem upozorniť, že aj bez toho, aby ste uplatnili vami navrhovanú tzv. minimálnu sieť, dosiahnete váš cieľ. A vaším cieľom ako sociálnym ministrom je nepochybne šetrenie finančných prostriedkov na úkor tých najodkázanejších a najúbohejších občanov, ktorí sa už sami nevedia nijakým spôsobom brániť. Toto je vaša pravá tvár! A potom sem prinesiete vianočné dôchodky a máte pocit, že to je všetko vyriešené, ale nie je. Toto vás raz dostihne, pán minister!
Určujete výšku finančného príspevku opäť pevnou sumou. Viete, ako mnohí ocenili aspoň to, že bude výška príspevku valorizovaná, ak bude viazaná na minimálnu mzdu. Ale aj od tohoto ste ustúpili, pán minister, pričom jednohlasne avizujete ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy. To je plnenie vášho záväzku, že budete riešiť novelou aj úroveň odmeňovania zamestnancov?
Totižto, aby ste tomu rozumeli, kolegyne, kolegovia, ten príspevok je, aký je, dobre, bude sa valorizovať, ale tak neúmerne sa zvyšuje minimálna mzda, čo by bolo v poriadku, pokiaľ by to ale riešili v tých zariadeniach sociálnych služieb. Tam tí ľudia jednoducho nedostávajú to, na čo majú zákonný nárok. A potom sa stáva, že sú tak personálne poddimenzovaní a že nám všetky opatrovateľky, ktoré by boli kvalifikované, utekajú do Rakúska, lebo tu sa z toho nedá vyžiť. Otvárajú sa nám tie nožnice neuveriteľným spôsobom a pán minister roky sľubuje, že to začne riešiť a nerieši to ani teraz v tejto akože veľkej novele sociálnych služieb.
Pán minister, úplne ste sa vykašlali na ľudí bez domova, na deti a na rodiny v nepriaznivej sociálnej situácii vrátane detí ulice, vrátane týraných žien a podobne. Opakovane vás žiadali zástupcovia týchto cieľových skupín, aby štát aspoň čiastočne prispel na financovanie vybraných druhov sociálnych služieb krízovej intervencie. Neurobili ste nič, opäť ste to len hodili na obce a vyššie územné celky. Nie sú schopné to jednoducho utiahnuť, pretože je zle nastavený celý systém financovania sociálnych služieb a vy to viete.
Novela, o tom už hovorila pani poslankyňa Jurinová, myslím posudkové, že to vôbec nerieši, od toho úplne upustili. Toto je vec, ktorú sľubujete päť rokov, pán minister, päť rokov riešite, že zavediete nejaký jednotný posudkový systém vrátane nezávislého posudzovania odkázanosti, tak aby sa v tom urobil poriadok. To je alfa, omega, pokiaľ hovoríme aj o zákone o dlhodobej starostlivosti, aj o celom systéme sociálnych služieb. Tuto bez akéhokoľvek vysvetlenia nám prinášate túto novelu s 204 novelizačnými bodmi a neriešite a ani sa nedotýkate posudkového systému.
To je iba taká poznámka, že keby ste neurobili systém financovania sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu taký nezrozumiteľný a komplikovaný, nemuseli by ste vynakladať ďalšie nemalé zdroje na zvýšenie počtu zamestnancov a ich materiálno-technické zabezpečenie a výpočtovú techniku, čo je cirka 580-tisíc eur. Naozaj celá aj táto novela, ja som sa rozprávala s odborníkmi, s poskytovateľmi, ktorí sú v systéme celé roky, oni tomu ani nerozumejú, niektorým ustanoveniam, oni vôbec nevedia, že akým spôsobom si to majú vykladať.
Pán minister, ako som povedala, priniesli ste paškvil, za ktorý ja teda určite nezahlasujem, také bude moje odporúčanie aj pre poslancov v našom klube. Napriek tomu, že viem, ako vy budete hlasovať, tak som pripravila sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré určite prinesiem do druhého čítania. Aspoň tam sa pokúsim zabojovať, nie kvôli sebe ani nie kvôli vám, ale kvôli tým ľuďom tam vonku, pretože musíte si uvedomovať, v akom kolapse sa nachádza systém sociálnych služieb. A to nie sú len slová. Za týmito slovami, za systémom sociálnych služieb sú reálni ľudia a sú ich tisíce.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.9.2017 17:11 - 17:11 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Veľká škoda, že tu nie je pán minister, ale už sme si tak nejako zvykli. Ja sa nebudem vyjadrovať k Čistému dňu, lebo tam všetko, čo malo byť povedané, povedala Natália Blahová, vďaka ktorej tu tak trochu – povedzme si na rovinu – sedíme. Ja budem hovoriť o sociálny; to bolo pozitívne, že tu kvôli tebe sedíme, lebo ja veľmi rada odvolávam Richtera zas a znovu. Takže to je úplne v poriadku, milá Natália.
Budem hovoriť o sociálnych službách. Sociálne služby, to je niečo, čo nefunguje v tejto krajine a je to len stále horšie a horšie napriek tomu, že sociálne služby sú služby, ktoré občanom v tejto krajine garantujeme v zákone. Najvyššie stupne odkázanosti, teda ľudia, ktorí majú najvyššie stupne odkázanosti na sociálnu službu, majú zabezpečenú 24-hodinovú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, teda v tých kamenných domoch.
Pán minister, vy nám nosíte do parlamentu novely, čiastkové aj komplexnejšie, meníte zbytočnosti, ale nemáte na to, aby ste zastavili skutočný prepad sociálnych služieb na Slovensku. Pretože vy vôbec netušíte o tom, že o čom sú tie sociálne služby na Slovensku! Ako v skutočnosti fungujú. A to preto, že vy ste na míle vzdialený od akejkoľvek reality. A ja vám teraz poviem, o čom tá realita je, lebo na rozdiel od vás a asi vašich príbuzných, tí moji príbuzní žijú v realite a zomierajú v tej realite.
A ja vám to budem ilustrovať, ako fungujú vaše sociálne služby, na prípade mojej babičky, ktorá zomrela len veľmi nedávno, pár týždňov dozadu, mala 88 rokov. Zomrela v nemocnici, do ktorej ju previezli z verejného zariadenia sociálnych služieb. To zariadenie je považované za jedno z najlepších v Bratislave. Tak vám poviem, čím všetkým sme museli prejsť, akými absurdnými situáciami, a nakoniec sa dostaneme k tomu, že to, čo nám sem opakovane nosí minister Richter, sú len písmenká v zákone, ktoré v praxi vôbec, ale vôbec neplatia, a prídete na to, ako veľmi my klameme občanov, tých najzraniteľnejších a najodkázanejších v tejto krajine.
Čestné vyhlásenie o majetku je jednou z podmienok pre poskytnutie sociálnej služby, na základe ktorého vám vypočítajú vlastne úhradu. To je kus papiera, ktorý musí, zákon to tak hovorí, vlastnoručne podpísať ten chudák starý človek a ten podpis musí overiť matrikár alebo notár. Je tak, pani kolegyňa? Tak, keďže to zákon hovorí, tak to, samozrejme, všetci sa snažia splniť. Teraz si predstavte, že máte 88-ročnú babičku, ktorá je úplne ochrnutá, k tomu všetkému je ešte aj hluchá a dokáže hýbať iba hlavou. Ale vy musíte od nej vymámiť ten podpis, lebo inak ju nemáte kam umiestniť. Takže matrikárka sa pozerala von oknom, aby ja som mohla v tej bezvládnej skrehnutej ruke 88-ročnej stareny držať pero a prakticky podvádzať. Pretože inak sa to čestné prehlásenie podpísať nedalo. A tá moja babka sa pozerala na mňa pohľadom, ktorý hovoril za všetko. Čo to, preboha, podpisujem? Prečo mi tlačíš... Ja som jej to nemala ako vysvetliť, pretože bola hluchá, slepá, paralyzovaná. A takto sme čarbali spolu za pomoci teda pani matrikárky, ktorá sa pozerala von oknom, podpis na hárok papiera o tom, aký majetok má moja babička, aby mohla ísť do zariadenia, čo si, povedzme si úprimne, vlastne celý život platila. A zákon pána ministra, ktorý nám sem nosí, jej to garantuje, že tento štát sa na sklonku, keď jej dá niekto posudok, že je plne odkázaná na sociálnu službu, že tento štát sa o ňu postará.
Matrikárky dlhodobo upozorňujú Richtera na to, že to treba zmeniť v tom zákone, že to je nedôstojné, aby sme takýmto spôsobom nútili tých starých ľudí podpisovať jedno smiešne vyhlásenie. Nič také sa nestalo.
Teraz ďalšia vec. Naša babka poberala penziu v hotovosti, proste nemala účet. A tak sa stalo kvôli zákonu, že na finále sme sa nevedeli dostať k jej dôchodku. Nijakým spôsobom. Lebo keď to poberáte v hotovosti, neexistuje spôsob, akým sa rodinný príslušník dopracuje k tej penzii. Bolo treba platiť za byt, všetky energie, plyn, aby o ten byt neprišli, bolo treba zaplatiť úhradu za pobyt v sociálnom zariadení. Dobre, my sme to prežili, hej? My nie sme úplne akože štandardná situácia, ale čo tie chudobné rodiny? Čo tí ľudia, ktorí žijú doslova že z centov každý mesiac? Odkiaľ oni majú zobrať peniaze na nájomné, odkiaľ majú zaplatiť ceny energií? Potom takýmto spôsobom vznikajú exekúcie. A potom sa sem postaví Richter alebo Fico alebo ktokoľvek a bude sa tváriť, že ide chrániť občanov, ktorí sú exekvovaní. Ale v dôsledku ich nečinnosti! Toto je jednoduchá zmena v zákone, ktorej minister Richter nebol po celé tie roky, čo šéfuje tomu rezortu, schopný.
Ústava sociálneho štátu; ste tu dva dni, tak nevykrikujte! Ústava tohto sociálneho štátu garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Ja sa pýtam, ako je potom možné, že verejné zdravotnícke zariadenie si v čase akútnej hospitalizácie bezvládneho človeka pýtalo poplatok 50 eur na deň. Trochu sa prerátali. Prišli za našimi rodinnými teda príslušníkmi a chceli napríklad konkrétne od mojej mamy 50 eur na deň, že tak to je, že tak to je v zákone. Človek neznalý zákona, ktorý je šťastný, že sa vôbec našlo hospicové zariadenie, ktoré sa stará o bezvládnu babku, by vytiahol peniaze a snažil by sa to zaplatiť. Keby nemal, tak by si zobral úver. Toto je realita. Tí ľudia chodia a berú si úvery, aby mohli verejnému zdravotníckemu zariadeniu zaplatiť 50 eur na deň napriek tomu, že zákon hovorí, že 21 dní to má mať bezplatné a garantuje mu to Ústava Slovenskej republiky, na ktorú sa tak radi odvolávajú naši sociálni ministri. A 300 eur si pýtali vopred, hej, aby bolo jasné.
Napokon sa teda dostala naša babička do verejného zariadenia, do toho najlepšieho v Bratislave vraj, kde ale prijatie úplne nekompetentná riaditeľka podmieňovala právoplatným rozhodnutím o odkázanosti. Kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte neprešli, čo nie ste tie sendvičové generácie, ktorí ste ešte neprešli týmto, to posúdenie trvá mesiac. Nekompetentná riaditeľka žiadala rozhodnutie o posúdení napriek tomu, že zákon hovorí, že v akútnych prípadoch vy musíte umiestniť toho človeka a dodatočne donesiete posúdenie. Tvárila sa, že mesiac bude na ulici alebo kdekoľvek inde bez akejkoľvek starostlivosti, pretože chcela posúdenie. No a teraz si predstavte, že už sme si tak trochu akože vydýchli. Našli sme to, samozrejme, kvalitné zariadenie, síce s nekvalitnou pani riaditeľkou, ale čo už, takto to chodí v tejto krajine. Z nemocnice babičku prepúšťali v stabilizovanom stave. Za dva týždne ju rozložili v tom zariadení na súčiastky. Úplne na súčiastky! Tým, že bola paralyzovaná a nemohla sa hýbať a mali jej zabezpečovať v tom zariadení 24-hodinovú starostlivosť, čo znamená, samozrejme, aj pitie, tekutiny, hlavne preto, že bolo leto tropické, tak si predstavte, ako si to v zariadeniach nášho pána ministra predstavujú, tú starostlivosť. Paralyzovanému človeku priniesli vodu, pohár vody, ktorý položili na vedľajší nočný stolík a babka sa na tú vodu pozerala. To bolo všetko, na čo sa zmohla. Za pár dní došlo k absolútnemu kolapsu organizmu, hej? Zo stabilizovaného stavu absolútny kolaps po ťažkej dehydratácii. Dostala sa do nemocnice, odkiaľ nám zavolali, že zomrela.
Viete, ono je to tak, že keď vám zavolajú, že vám zomrel 88-ročný starček alebo starenka, no kto to pôjde vyšetrovať? Pôjdete niečo riešiť? Nie, nepôjdete riešiť nič, lebo ono je to také prirodzené, že ľudia umierajú, keď majú 88 rokov. Lenže ja som si dala tú námahu a išla som do tej nemocnice a pýtala som sa, ako je možné, že človeka, ktorého pred chvíľou prepustili zo zdravotníckeho zariadenia v stabilizovanom stave, rozložili takýmto spôsobom na súčiastky. Tak mi pani lekárky začali rozprávať, že toto je systémové asistované zabíjanie starých ľudí, bezvládnych, ktorí aj niekoho majú, aj nikoho nemajú, v zariadeniach sociálnych služieb. Na dennom programe mali takýchto ľudí dovezených zo zariadení sociálnych služieb, ktorí boli dehydratovaní, s preležaninami, plávali vo vlastnom moči a vo vlastných výkaloch! A takýmto spôsobom zomierajú aj vaši príbuzní v zariadeniach sociálnych služieb! To sú ľudia, ktorí to už možno nevedia povedať, lebo trpia ťažkou demenciou, sú paralyzovaní, onemeli po mŕtvici, možno sú hluchí, neviem. Oni to nemajú ako povedať.
Ale takto nejako vyzerá starostlivosť v našich sociálnych zariadeniach, hej, ktorú my garantujeme našim starým ľuďom zákonom, s ktorým sem chodí jak na hodiny klavíra minister, sociálny minister Richter! Lenže on nevie, že čo sa v tých zariadeniach deje. Ja sa ho pýtam, že kam chodia zomierať jeho príbuzní. Kde má on umiestnených svojich bezvládnych, odkázaných príbuzných? V tých zariadeniach, v tých verejných zariadeniach sociálnych služieb? Je to absolútna hanba, pretože ja som tu teraz pomenovala rad vecí, ktoré by mohol takto, takto, takto (rečníčka luskla opakovane prstami) vyriešiť jedno po druhom. A my by sme sa tu nemuseli pozerať proste na to, ako bezvládnemu človeku vtískate pero a píšete zaňho proste nejaké hieroglyfy, na čo sa nedokáže pozerať ani matrikárka, ani notár, aby to nakoniec mohli dať, že to bol overený podpis.
Takže, pán minister, pre mňa vy nie ste minister. Vy ste jeden klamár, ktorý podhadzuje dôchodcom almužny v podobe vianočných dôchodkov, a pritom dovolí, aby ich tento štát zavádzal a klamal a namiesto sľubovanej starostlivosti umožňoval asistované vraždy starých ľudí v zariadeniach. Hanba vám! A toto nie sú moje slová. Toto sú slová lekárov, ktorí tých ľudí sa potom snažia dať dokopy. Toľko k ministrovi Richterovi.
A teraz pár slov k vám a ku všetkým, čo tu sedia. Že minister Richter nemá čo robiť tam, kde je, toho sme si všetci vedomí, ale je to adept, ktorý bol ako keby druhý v poradí, nie? Kto mal najviac prestrelené krídla? No čierny anjel Kaliňák. Všetci sme tak trochu čakali, že keď začne táto kríza, keď sa Danko postaví proste na zadné, tak koho hlavu žiadať bolo také najlogickejšie? Podľa mňa hlavu Kaliňáka. Nie? Vybral si hlavu Richtera.
No, ja som dnes dostala do schránky na moju súkromnú poštovú adresu zložený papier, mám ho tu, a ten zložený papier je kriminálna informácia. A tá kriminálna informácia je z NAKA. A je z 19. 8. 2016. Tá kriminálna informácia je celá v utajenom režime, takže preto vám z nej teraz nemôžem čítať, pretože kolega Baránik mi to určite potvrdí, že by som sa dopustila ťažkého zločinu a na ťažké zločiny tu máme iných. Ide o informáciu od zdroja, ktorý polícia vyhodnotila najvyšším stupňom dôveryhodnosti A1. To znamená, že ten zdroj už v minulosti musel poskytnúť polícii informácie, ktoré sa ukázali ako pravdivé. Podľa kriminálnej informácie by mal byť predseda parlamentu Slovenskej republiky Andrej Danko zapletený do korupčného škandálu v súvislosti s eurofondami pod ministerstvom školstva.
Teraz sú dve možnosti, ako tento dokument, ktorý spĺňa všetky formálne náležitosti, všetky formálne náležitosti, mám to odkomunikované s vyšetrovateľmi, a ktorý sa formálne aj obsahovo javí ako pravý, vznikol. Sú dve možnosti. Buď ide o fabrikát informácií, ktorý vznikol na politickú objednávku účelovo, a to s cieľom použiť to v budúcnosti na vydieranie a zastrašovanie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ide o štandardný postup operatívneho pracovníka NAKA, ktorý sa dopracoval štandardnou cestou od svojho prevereného zdroja k informácii o možnom korupčnom správaní pána Danka v spolupráci s ďalšou osobou, ktorú keď som si preverila, tak je dlhodobo spájaná – povedzme jemne – s asistenciou pri prerozdeľovaní eurofondov a ktorý podniká s rôznymi podozrivými osobami a aj s osobami, ktoré stoja v pozadí, v tom finančnom pozadí predsedu parlamentu Andreja Danka. Ak je to B správne, že teda naozaj existuje ten zdroj, ktorý to naozaj povedal tomu operatívcovi, ten to spísal tak, ako mu káže litera zákona a jeho náplň práce a neviem čo všetko, tak potom sa pýtam, čo polícia za ten rok od toho 19. 8. 2016 urobila, či podnikla všetky kroky, či založila spis, či preverila tie informácie, ktoré sú napísané v tej kriminálnej informácii. A viete, čo ma najviac zaujíma, že či zadovážila nejaké dôkazy, či podnikla všetky kroky k tomu, aby zadovážila dôkazy o tom, čo sa píše v tej kriminálnej informácii.
Tak sa teda pýtam aj predsedu parlamentu, či je tento dokument dôvodom, pre ktorý Danko nemal odvahu žiadať koniec Kaliňáka, ktorý bol po Bašternákovi pripravený vyslovene na tácke, on bol úplne, on bol naservírovaný, proste všetka logika, všetko malo smerovať k tomu, aby Danko žiadal Kaliňákovu hlavu. Celé Slovensko, to si povedzme na rovinu, očakáva, že padne ten Kaliňák, a predsa to ten Danko neurobil. A ja sa pýtam, že či je tento dokument dôvodom, pre ktorý Danko nenašiel tú odvahu. A potom je namieste takáto otázka, že vlastne v akej krajine my to tu žijeme? Aká vláda nám to tu vládne? Je tá vláda vôbec svojprávna? Keď okrem toho, že je pravidelne vydieraná oligarchami, ktorí napchali do nich peniaze, hej, a pre nich tu pripravujú zákony a pre nich tu pripravujú všelijaké portfóliá, tak ešte sa vydierajú aj jeden druhého navzájom?
Vznikla taká pekná situácia, ja už som vedela, ja už som mala tú informáciu v rukách, keď som v kancelárii pozerala, ako si pán Kaliňák sadol vedľa Danka, teraz pri tom, videli ste to, jak skláňali tie hlávky? Čo sa ho pýtal ten Kaliňák, čo mu hovoril? Povedal mu, že, Andrej, ty si rozmysli, že ako vy zahlasujete, pretože ja to mám, ale u mňa to je v bezpečí?
Pýtam sa, že koľko, viete, to tu behá proste kade-tade, však mne to pristane ako podpredsedníčke parlamentu v schránke len tak zložené, hej, niekto musel prísť a niekto mi to tam musel hodiť. Kadiaľ to behá, aké všelijaké kriminálne informácie na koho všetkého tu ešte behajú? Jaké má zamknuté Kaliňák rôzne takéto dokumenty vo svojom pracovnom stole? A o tomto to všetko je, o tomto je táto vláda? Keď si to predstavíte, že by to naozaj takto malo fungovať, tak nám vzniká úplne absurdná situácia, absurdná situácia, absurdná krajina s absurdnou vládou, ktorá nemá za takýchto okolností, proste nemá žiaden mandát vládnuť. Ani Richter, ani nikto z nich.
Ďakujem pekne. Možno ešte maličkosť, kolegyne, kolegovia, ja som podala trestné oznámenie, aby ste vedeli, ja som si splnila svoju povinnosť. Poslala som to na Generálnu prokuratúru, muselo sa to písať na nejakom šifrovacom stroji tuto v budove parlamentu, ale všetky tieto povinnosti, keby sa chcel náhodou niekto pýtať, či som si splnila, tak som si splnila do poslednej bodky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2017 11:42 - 11:42 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Áno, ďakujem veľmi pekne obidvom kolegom. A ja som to zabudla tam dodať, tak to hovorím cez faktickú poznámku, že naozaj by sme sa mali spamätať. A keď tu niekto ešte v tejto sále hlasuje v súlade s vlastným vedomím a svedomím, tak proste nemôžme zobrať správu pani Tomanovej na vedomie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2017 11:28 - 11:39 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa o tej zmene programu, že teda nevystúpite dnes o pätnástej, ale ráno o desiatej, dozvedela chvíľu pred desiatou hodinou. Asi všetci sme na tom rovnako, pozerám. Takže ja som sa naozaj na to vystúpenie pripravovala len veľmi narýchlo, napokon všetko dôležité podľa mňa už odznelo. Teda oceňujem hlavne príspevok od mojej straníckej kolegyni pani poslankyni Blahovej, ktorá teda tvrdo a argumentačne veľmi podkuto upozorňuje na všetky vaše chyby, slabosti, prešľapy a na to, že v úrade naozaj nemáte čo robiť.
Ja som tú moju prípravu na toto vystúpenie začala tak neštandardne, nie vždy to tak robím, že som si naťukala vaše meno do Googlu a bola som veľmi zvedavá, že aké články mi to vyhodí. Tak vyhodilo mi to takéto články: "Biznis s deťmi? Ombudsmanka Tomanová sa postarala o kšefty i dcére. Bývalá smeráčka, 67-ročná Viera Tomanová, prezývaná aj trafikantka, sedí od januára na poste detskej ombudsmanky. Šesť rokov, teda až do 73 rokov bude poberať lukratívny plat 3 300 eur mesačne. Jej dcéra Petronela Tomanová získala na detský domov PETO, ktorý vám je všetkým známy, od štátu len na materiálové vybavenie prístavby slúžiacej ako detský domov čiastku takmer 15-tisíc eur. Zaplatila z toho nejaké roldory a desať postelí s pevným roštom po 550 eur za jednu." A v tom článku sa tvrdí, že ide naozaj o veľmi luxusné postele teda, pretože ide bezpochyby o luxusnú investíciu. A ak sa pozriete na to, že detské postele sa dajú kúpiť za 150 a tie drahšie za 300 eur, niečo o tom viem, sama som takú posteľ nedávno kupovala, ale teda v detskom domove PETO musia mať postele za 550 eur na jednu. Od júla 2015 do konca decembra, teda len na pol roka dostala organizácia PETO čiastku 58 500 eur, na jedno dieťa je to ročne priemerne 11 940 eur. A teda všetci viete, že v detskom domove PETO mali v tom čase šesť bábätiek do jedného roka, kde teda všetci odborníci vrátane aj pani poslankyne Blahovej hovorili svorne o tom, že neexistujú takéto výnimky zo zákona a deti do jedného roka jednoducho nemajú čo robiť v detskom domove, ale majú byť v profesionálnych rodinách. Myslí si to aj bývalá riaditeľka detského domova, ktorá v tejto súvislosti uviedla, "tie bábätká by mali byť v profesionálnych rodinách a nie v detských domovoch, keďže vyžadujú najväčšiu starostlivosť a potrebujú tzv. kontaktnú osobu, teda náhradnú matku".
Ďalší článok, "Detská ombudsmanka Tomanová pred otázkami ušla". Tento článok je o tom, ako detská komisárka Viera Tomanová po rokovaní ľudskoprávneho výboru pred novinárskymi otázkami utiekla a riaditeľka jej Úradu komisára pre deti Daniela Lengyelová zaútočila na médiá. A to všetko len preto, lebo novinári chceli vedieť, že čo teda konkrétne pre deti ako ombudsmanka pre deti počas toho, ako je vo svojej funkcii, urobila.
Ďalší článok je o tom, ako pani Tomanová spôsobila škandál na pôde OSN krátko po tom, ako vlastne bola menovaná, zvolená a menovaná do funkcie, pretože výbor OSN zaujal k jej jednak aj nominácii, ale hlavne k jej zvoleniu veľmi negatívne stanovisko a kritizoval to, ako sme sa my vysporiadali s obsadením postu ombudsmanky pre deti. "Výbor veľmi kriticky hľadí na voľbu Viery Tomanovej za ombudsmanku pre deti, keďže tým podľa správy vládna strana nesplnila kritérium politickej nezávislosti komisára pre deti." To som zhodou okolností vyhlásila aj ja, trochu som sa tým, tou správou výboru vtedy zaoberala.
Ďalší článok, ktorý vám vyskočí, keď si dáte, že pani ombudsmanka Tomanová, do vyhľadávača, je tento: "Tomanová vracia úder, podáva trestné oznámenie na Nicholsonovú a na Blahovú." To bola tá smršť trestných oznámení, ktoré nasledovali po tom, ako sme si dovolili kritizovať to, čo sa deje v detskom domove PETO, a to nie je z nejakého vlastného proste akéhokoľvek nízkeho pudu, ale kvôli tomu, čo bolo medializované, čo šokovalo vtedy v tom čase aj nás. Bolo to v týždenníku Týždeň, priniesla to Zuzana Piussi, Zuzana Piussi, myslím, hej, ktorá sa dostala do detského domova a teda odhalila to, že je tam naozaj šesť maličkých detí vo veku do jedného roka, ktoré tam jednoducho nemajú čo robiť, a je nemysliteľné, aby dcéra ombudsmanky takýmto spôsobom porušovala zákon.
Ďalší článok je o tomto: "Tomanová, pes, baníci a kameň." Keď si spomínate, tak pani Tomanová už čelila v tomto pléne pokusu o odvolanie. Vtedy to bol taký celkom maratón, kedy sme sa snažili naozaj argumentačne veľmi silno presvedčiť vládnu koalíciu, že ona nemá čo robiť na svojom poste. Prežila to, však napokon skutok sa nestal, zostala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja som sa tiež čudovala, že prečo mi tam vyskočilo, že baníci. To, že tam vyskočil ten pes, to si pamätáte, to je v súvislosti s tým vlčiakom pani Tomanovej, ktorého akože niekto otrávil, aby mohol fotografovať. A baníci vyskočili preto, lebo vtedy nám vyskočili na balkón a ukazovali tu také transparenty, ktorými chceli podporiť vlastne zotrvanie pani ministerky vo funkcii. Ťažko povedať, prečo práve, práve baníci.
Prosím vás, keby ste sa mohli zdržať komentárov, sú hlúpe a nevkusné a nemáte mi čo skákať do reči. (Reakcia na predkladateľku.)
No, ďalšie, ďalší článok vyskočil takýto: "Toto len tak neuvidíte, dcéra exministerky Tomanovej a teda šéfka detského domova PETO nakladala deti do auta ako do tatrovky." To si určite spomínate, tam vlastne desať osôb sa ocitlo v aute s kapacitou, myslím, päť osôb, že? Dobre si spomínam? Mali k tomu aj fotografie. Podľa mňa je nemysliteľné, aby niekto, kto má zodpovednosť za tzv., v úvodzovkách, štátne deti, sa k nim takýmto spôsobom správal. Toto si podľa mňa nedovolia ani matky ku svojim biologickým rodinám, hej, pretože všetci vieme, že sú tu nejaké zákony a vyhlášky, ktoré treba rešpektovať, ale čudujme sa svetu, pani Petronela Tomanová to rešpektovať nemusí.
No, toto sú teda veci, ktoré rezonujú v súvislosti s našou ombudsmankou pre deti pani Vierou Tomanovou.
Keď si pozriete naozaj ten Google vyhľadávač a všetky články, ja by som tu mohla pokračovať veľmi dlho, tam nikde nevidíte článok, že pani Tomanová pomohla tomuto konkrétnemu dieťaťu. Pani Tomanová pomáha tomuto dieťaťu v boji s nemilosrdnými úradníkmi, ktorí častokrát rozhodujú tak, ako im káže viacej ich fantázia ako, ako zákon. A to, že tu máme jednoznačne problémy so sociálnoprávnou ochranou detí, to, o tom vieme my, opozičné poslankyne, možno viacej ako pani Viera Tomanová. Pretože Natália Blahová dennodenne rieši prípady konkrétnych detí, ktoré sa na ňu obracajú, ktorých práva sú v tejto krajine pošliapané. Tie deti sa obracajú určite aj na opozičné poslankyne, kýve hlavou pani poslankyňa Verešová. A ja nechápem, prečo v krajine, kde máme ombudsmanku pre deti, sa títo konkrétni ľudia obracajú na nás.
Ja som len za posledné, neviem, možno dva mesiace riešila dva konkrétne prípady detí, veľmi smutné prípady. Išlo o štvorročného Maťka s ťažkým onkologickým ochorením a nezákonného prístupu a postupu úradov práce, sociálnych vecí a rodiny vo vzťahu k nemu, keďže rodičia požiadali o kompenzačné príspevky a úrad po iks mesiacoch síce priznal preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím aj parkovací preukaz, ale nevydali im ho. Vydali im ho tri mesiace po smrti toho dieťaťa. To je úplne absurdné. Prečo, prečo, kým ten chlapec žil, takéto prípady nerieši pani Tomanová? Prečo sa sedemročný onkologicky ťažko chorý Marek, jeho rodičia sa obrátia na mňa? A ja im píšem spolu s mojou asistentkou pani Brichtovou odvolania na ten úrad. A viete, čo je úplne smutné, že ja keď týmto ľuďom vysvetľujem, keď sa s nimi stretnem, že, počúvajte, ale veď my tu máme ombudsmanku pre deti, ako ona je kompetentná zasahovať, a poviem, že pani Tomanová, oni sa mi zasmejú. A radšej teda riskujú to, že my, opozičné poslankyne, s tou istou plackou na čele, že sme opozičné poslankyne a teda persony non grata na každom úrade, tak radšej riskujú to, že my sa do toho zamontujeme a im ešte priťažíme situáciu, ako by sa obrátili na pani Vieru Tomanovú. Taká je smutná pravda.
A ja sa pýtam, pani Tomanová, že kde vo vašej správe sa nachádzajú deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev? Kde sa nachádza ich nerovný prístup k vzdelávaniu, na ktorý iks rokov v iks správach poukazovala pani Dubovcová? Veď ona urobila tú robotu za vás, vy ste mali len pokračovať.
Čo ste urobili pre to, aby deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev v prípade, keď sú sexuálne zneužívané, keď sú zanedbávané, keď sú týrané, a čo ste urobili pre to, aby takéto deti boli odoberané z rodín? Lebo nie sú. Lebo tam žijú a prežívajú dennodenne to peklo.
Kde sú konkrétne opatrenia? Také, ako to robila pani Dubovcová, že pomenovala problém všeobecný aj na konkrétnych prípadoch, samozrejme, a potom v závere sme mali odporúčania, ktoré sme my častokrát využívali pre naše legislatívne návrhy zákonov? Toto je práca ombudsmanky. Pretože ja keď si do Googlu vyhľadávača dám, že pani Dubovcová, ombudsmanka Dubovcová, tak mi to vysype úplne iné články ako vo vašom prípade. Tak sa dozviem, že pani Dubovcová opakovane upozorňovala a kritizovala prístup tohto štátu vo vzťahu k deťom zo sociálne vylúčeného spoločenstva a ich prístupu k vzdelávaniu, že opakovane kritizovala a riešila situáciu v reedukačných zariadeniach. Veď napokon úspešne. Veľmi úspešne tam mnohé reedukačné zariadenia prijali také opatrenia, aby sa tá situácia radikálne zmenila. Kde, keď si dám pani, pani Dubovcovú, tak mi to vysype iks článkov o tom, ako upozorňovala vo svojich správach na zlú, zlý stav sociálnoprávnej ochrany detí na Slovensku vo vzťahu k úradom, vo vzťahu k tomuto štátu. Je veľmi smutné, naozaj, že keď si tam dá človek vaše meno, tak je to jeden škandál na druhom, ste namontované, a proste cez vašu rodinu, do vecí, kde dochádza k priamemu porušovaniu zákona, ktorý vy by ste mali strážiť. A je ozaj smutné, ako som už povedala, že deti, ktorých práva sú v tejto krajine pošliapané, tak buď tie konkrétne deti alebo ich rodiny sa obracajú nie na vás, pretože vo vás nemajú dôveru, ale na nás.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.6.2017 13:27 - 13:30 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kecskés.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.5.2017 15:39 - 15:41 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Remišová, áno, je to častokrát na samospráve a smutné je, že my tu môžeme prijať sebalepší zákon, akýkoľvek, pokiaľ nie je spolupráca zodpovedného, zodpovedného starostu alebo starostky, tak sa nám to všetko rozsype.
Pán poslanec Pčolinský, to je sčasti odpoveď aj na vás. Ja s vami úplne súhlasím, máme kopec starostov a primátorov, ktorí sa stali rukojemníkmi voličov z tých segregovaných rómskych osád. To je ťažko povedať. Potom máme zase veľmi kvalitných starostov, ktorých by bolo najlepšie naklonovať, ale s týmto my proste nepohneme, hej. Tam ten volič sa k tomu musí postaviť zodpovedne a musí jednoducho voliť takého, ktorý nie je populista a nepôjde mu proste iba o zachovanie si tej stoličky, ale ako v rámci toho štvorročného volebného obdobia aj niečo naštartuje, minimálne naštartuje.
No, pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík, ja som si najprv myslela, že na vás vôbec nebudem reagovať, ale je tam na čo reagovať. Viete, ja sa vôbec nečudujem, že ľudia na východe sú znechutení a že proste neveria v riešenia. Tých sľubov bolo naozaj povedaných už strašne veľa, vlastne všetky vlády od 89. alebo samostatného Slovenska, proste sľubovali, že s tým pohnú, nikto nič neurobil. To sčasti súvisí s tým, čo som povedala, že na tom si nemôžete získať body. Vy môžte iba začať nejaké riešenia. Ale ja sa čudujem tým ľuďom, že veria tomu, čo im sľubujete vy, lebo to sú skratkovité a nereálne riešenia, jednoducho. Pretože každý, kto hovorí, že to dokáže vyriešiť zajtra, klame. A chápem, že kde zlyhávame my, tak tam potom nastupuje fašizmus. A je naša úloha, aby sme to nejakým spôsobom zvrátili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2017 15:24 - 15:34 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis

Áno, ďakujem veľmi pekne. Ja naozaj prispejem iba takými krátkymi vsuvkami. Ja som tiež rada, že ste si to osvojili. A máš pravdu, Veronika, keď tvrdíš, že tu nie je teraz priestor na to, aby sme sa dohadovali, že koho ten návrh je, na to samozrejme nemám tie autorské práva, tak ako povedal Martin, ale čisto tak kolegiálne by som privítala teda, keby ste návrh, ktorý som sem nosila ako agent s teplou vodou, ma možno zobrali medzi seba, lebo tak by sme dokázali všetkým, že sme schopní proste spolupracovať. A ja si pamätám časy, keď Peter Pollák, ktorý ešte nebol splnomocnencom, ešte len pracoval na úrade splnomocnenca, keď jeho menovec bol splnomocnenec, to bol Miro Pollák, tak sme sedeli u mňa v kancelárii na ministerstve práce a viedli sme polemiku o tom, že či robiť z tých škôlok niečo, čo má byť povinnosť. A Peter Pollák vtedy vyjadril názor a to si pamätám ako dnes, že by to povinnosť nemala byť, mali by sme tak motivovať tie rodiny z tých osád, aby tam dobrovoľne nosili tie deti.
A ja keď som sem prvýkrát do tohto pléna ako poslankyňa opozičná priniesla tento návrh na povinnú predškolskú výchovu, tak ma skoro ukameňovali poslanci, ani nie tak z koalície, ale práveže to boli opoziční kolegovia, aj z vášho klubu, pretože liberál, liberálka si dovolila priniesť do pléna niečo, čo zavádzalo povinnosť. A vtedy, je pravda, že sme tú povinnosť zavádzali plošne pre všetky deti od troch rokov, a nebolo to jednoduché. Ja som dokonca čelila úplne zdrvujúcej kritike od vlastných členov. Mne písali cez Facebook, že či som sa úplne zbláznila, či som si pomýlila stranu, v ktorej som, keď ja chcem zavádzať povinnú predškolskú výchovu plošne pre deti od troch rokov.
Samozrejme, tak ako povedal Martin, my sme už vtedy v tom návrhu mali niekoľko desiatok možností ako sa vyviniť z tejto povinnosti, ako tam nedávať to dieťa, keď viem zdokladovať úradom, že moje dieťa sa vyvíja v normálnom podnetnom prostredí a teda nemusí chodiť do tej škôlky. Neskôr som to teda zmenila, ten návrh a prichádzala som s tým návrhom povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, majúc tým na zreteli predovšetkým prostredie rómskych osád, ale nikdy som nehovorila o rómskych deťoch. Lebo hovoriť o rómskych deťoch, keď si zoberieme, že máme tu 500-tisíc Rómov a z toho naozaj polovica sú integrovaní, častokrát vysokoškolsky vzdelaní, no nemôžme povedať, že Rómovia proste musia dávať deti do škôlky. A vypadlo by mi z toho to, čo som nechcela, aby vypadlo, a to sú biele komunity, hej, keď sa mám politicky nekorektne vyjadriť, ktoré sú definované pre účely školského zákona ako prostredie sociálne znevýhodnené. A ich deti tak isto trpia tým, že sú sociálne znevýhodnené, pretože vyrastajú v prostredí, ktoré je jednoducho málo podnetné, a aj takéto deti my sme chceli dostať do tých škôlok.
Tá kritika, ktorá prichádza vždy a vždy bude prichádzať, že chceme zavádzať túto povinnosť, ale nemáme dobudovanú sieť škôlok, tak to zase sa musím zastať v tomto Petra Polláka, ten ukázal tým budovaním tých kontajnerových škôlok, že sa to dá, lebo tu na Slovensku my tak ako, to je taký národný šport, že stále hľadáme spôsoby, ako sa to nedá a tri hodiny sa dokážeme rozprávať o tom, ako sa veci nedajú robiť, namiesto toho, aby sme sa na 5 minút zamysleli, že ako by sa dali robiť. A keď existuje dobré využitie eurofondov, tak myslím, že tá výstavba tých kontajnerových škôlok je jedna z tých vecí, ktorá by nám výrazne pomohla, a boli by to naozaj projekty, ktoré by padli na úrodnú pôdu.
Aby som zareagovala na niektoré veci, ktoré odzneli v rámci faktických poznámok.
Pán poslanec Marosz viedol polemiku teda s Martinom Poliačikom o tom, že kde preťať ten začarovaný kruh a či náhodou teda naozaj začať vzdelávať tie malé deti nie je to správne, kde ten začarovaný kruh preťať. Viete, to je beh na strašne dlhú trať, strašne dlhú trať, lebo my aj keď tam teraz dostaneme tie trojročné deti, akože nedostaneme, veď sa pozrime na zloženie nášho parlamentu, a ja si pamätám, koľkokrát Čaplovič sľuboval, že bude povinná predškolská výchova, a do dnešného dňa tam proste nie sme, a mohli to urobiť, že pri čisto červenej vláde by to išlo zo dňa na deň takmer a neurobili to, premrhali proste jednu obrovskú príležitosť. A pamätáte si všetci, keď stáli na tej tlačovej konferencii, kde hrali fanfáry, že teraz oni prinesú tú rómsku reformu, nepriniesli absolútne, ale absolútne nič. A trochu ma mrzí, že Peter Pollák bol takým ich vazalom, chápem, že nie všetko sa dalo cez nich proste presadiť.
Ale faktom je, že podľa mňa a toto ja tvrdím od začiatku, že politik, ktorý, ktorý si zoberie za svoju agendu, že chce ako keby riešiť tzv. tú rómsku otázku, ako to my voláme, je taký trochu samovrah, hej? To je taký, taký akože naivný rojko, ktorý nemôže na tom získať body, on sa na tom môže len strašne popáliť, pretože problém, ktorý tu máme od tridsiatych rokov, hej, minulého storočia, jednoducho sa nedá vyriešiť zo dňa na deň, ani náhodou. To všetko sú proste dlhodobé riešenia, dajú sa robiť niektoré také populistické ťahy, akože meniť malými novelami niektoré zákony, aby to vyzeralo dobre pre médiá, aby to vyzeralo dobre pre extrémistov a neviem koho všetkého, ale povedzme si pravdu, že tie skutočné riešenia sú naozaj dlhodobé riešenia. No a ja tvrdím, že na toto fakt neexistujú že ľavicové riešenia, pravicové riešenia, akože tu musíme odložiť nejaké "izmy", proste je jedno keď som sa už na to dala, je úplne jedno že či som liberálka, ja nebudem prinášať proste liberálne riešenia, lebo tam podľa mňa treba zapojiť akože zdravý rozum.
A tak sa stalo, že ja som začala čoraz viacej počúvať vlastne ten hlas zdola. Áno, aj ja mám všelijaké dáta, proste, ktoré priniesla Svetová banka alebo robila veľký výskum, ale v tomto sa stotožňujem s pánom poslancom Pčolinským, že to je také teoretizovanie. Keď chceme naozaj sa k niečomu dopracovať, tak treba počúvať tých ľudí, ktorí tam pracujú s tou, na území teda tých rómskych komunít, segregovaných, alebo aj na Luníku, to je jedno, treba počúvať starostov, treba počúvať primátorov, treba počúvať terénnych sociálnych pracovníkov, lebo to sú tí ľudia, ktorí vedia, ako to funguje a presne vedia, čo bude fungovať. No a toto je ten moment, kedy ja som tiež šliapala vedľa, keď som prinášala do parlamentu takýto návrh zákona a tvrdila som, že toto je to, kde musíme začať. To znamená, tie deti musia byť v škôlke, pretože všetci tí, ktorí ma za to kritizovali, mali pravdu v jednej veci. Keď dnes máme povinnú školskú dochádzku a tie deti do tej školy jednoducho nechodia, tak môžme tam navaliť ďalšiu povinnosť, povinnú predškolskú dochádzku alebo vzdelávanie, tie deti tam aj tak nebudú chodiť.
Tak som hľadala odpoveď na tú otázku, že kde to preťať. Tak potom toto nie je ten správny prvý krok. Kde je ten správny prvý krok?
A odpoveď na to mi dali ľudia ako napríklad Vlado Ledecký, ktorí to tiež roky rokúce skúšali z každej strany, a podarilo sa mu to v momente, keď na základe vybudovania obecného sociálneho podniku, nie takého Tomanovej sociálneho podniku, ale slušného obecného sociálneho podniku, zamestnal rodičov. A teraz zistil, že v momente, keď zamestnal rodičov obidvoch a mal vybudovanú sieť terénnych sociálnych pracovníkov, tak tým terénnym sociálnym pracovníkom dal jednoduchú úlohu, a možno, že sa to niekomu bude zdať absurdné, aby sme sa až takýmto spôsobom proste starali o ľudí, ktorým okrem toho, že majú nejaké práva, majú aj nejaké povinnosti, ale on im zadal jednu úlohu. Ráno budete chodiť do osád a tých, ktorí sú zamestnaní v tom obecnom sociálnom podniku, budete budiť. Lebo oni sa nevedeli zobudiť. A táto jednoduchá vec, že prišli proste do tej osady a urobili budíček, spôsobila, že vstali rodičia, a keď tí rodičia vstali a išli do práce, bolo úplne automatické, že zobrali všetky deti, ktoré mali, a distribuovali ich buď do škôl alebo do škôlok. A takto sa Vladovi Ledeckému podarilo, že on má dnes nulové záškoláctvo. Nulové. Všetky deti v predškolskom veku sú v škôlke a všetky deti vo veku povinnej školskej dochádzky sedia v škole. On má nula percent záškolákov.
Takže preto, to je, škoda, že tu nie je pán Marosz, toto je tá odpoveď na tú jeho otázku alebo na tú polemiku, ktorú viedol, že či teda je toto zamestnanie. Je. Je, paradoxne, aj keď ja som počúvala, čo si na to povedala ty, Veronika, že aj som to používala dosť výrazne ako môj argument a súhlasím s tým, že ty si to tak nazvala, že "starého psa novým kúskom nenaučíš", že je niekedy, akože príliš veľa námahy stojí za tým, aby sme akože s dospelými začali pracovať, pretože tí už veľmi dlho žijú v tom prostredí a vytvárať v nich nejaké pracovné návyky. Nuž, ako dá sa to. Ale zase chápem, že nie je úplne, nie je úplne fér porovnávať osadu, ktorá má povedzme 500 ľudí, s osadami alebo s miestami, ako je Luník, kde sú tisíce tých ľudí, hej, tak tam by musela byť iná armáda tých terénnych sociálnych pracovníkov, to je tiež pravda.
Tak toľko asi. My to určite podporíme, ale... Ja mám tiež obmedzený čas ako podpredsedníčka (reakcia na zvuk časomeru)? Bože. Tak som asi zle čítala ten rokovací poriadok. Dobre, my to v každom prípade podporíme a toto je teda môj príspevok do diskusie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.5.2017 13:46 - 13:47 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová
Pán poslanec Kollár.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2017 11:17 - 11:18 hod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová Zobrazit prepis
Chcem sa veľmi pekne poďakovať pani poslankyni Shahzad, pretože nikto asi nepochybuje o tom, že skutočne rozumie systému kompenzácií a hlavne tej realite, ktorá sa odohráva na úradoch. Má s tým osobné skúsenosti a majú s tým skúsenosti ľudia z jej okolia s ťažkým zdravotným postihnutím. Som veľmi vďačná, že teda podporuje tento návrh. A áno, ja netvrdím, že ja idem teraz vylepšiť celý zákon. Ten by si naozaj vyžiadal až taký revolučný prístup, ale viete, tak dnes pán minister práce obhájil to, že si ešte chvíľu posedí vo svojej funkcii, vo svojom kresle, a má si čo žehliť, si myslím po dnešku, napríklad na verejnosti. A toto by mohol byť taký fajn štart, že by skutočne prerobil tento zákon taký potrebný pre tých najzraniteľnejších, a tými sú ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takže ešte raz vám ďakujem, pani poslankyňa, aj za vašu podporu.
Skryt prepis