Videokanál poslanca

Deväť faktických poznámok na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave v rámci záverečného slova? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Miroslava Beblavého, Jozefa Mihála a Simony Petrík na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1272 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 1340.
Tento návrh zákona uvedie pani poslankyňa Simona Petrík. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja chápem, čo vás vedie k tomu, aby ste teda chceli zakázať reklamu na alkohol, ale mám zopár poznámok, pre ktoré ja mám problém toto proste podporiť, lebo podľa mňa sa to takto úplne riešiť nedá.
Po prvé, Slováci pijú tradične, proste my sme národ, sú aj iné národy, ktoré veľmi pijú, ale my figurujeme naozaj na tých popredných priečkach. Neviem, nakoľko to dieťa získava vzťah k alkoholu z bilbordu a nakoľko je to od jeho vlastného otca alebo od matky, alebo od suseda, alebo neviem od koho, pretože na ulici proste 99 % ľudí pije. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Hovorili ste, pán poslanec Heger, že recidíva nastáva napríklad pri rumových pralinkách alebo pri punčových rezoch. Ak by sme sa riadili vašou filozofiou, že poďme to zakázať, tak sa vás chcem opýtať, či ďalší krok bude to, že zakážete rumové pralinky alebo punčové rezy, lebo inak mi to akože nedáva úplne, proste nevidím v tom logiku.
Po tretie, to, čo ste vy hovorili, pán poslanec Heger, že dnes ľudia chodia do tých špecializovaných obchodov na alkohol, kde si kupujú drahý alkohol, a to nie sú alkoholici. Z mojich informácií, ktoré mám teda od expertov, ktorí sa zaoberajú závislosťami, vyplýva opak, práveže sa nám rozmáha tzv. kravatový alkoholizmus u ľudí, ktorí si dnes už kupujú kvalitný alkohol, ale pijú rádovo toľko ako ten bežný človek, ktorý má málo peňazí, takže; a poznáme takých, ja myslím, že by sme nemuseli chodiť ďaleko. A dokonca u žien na materských dovolenkách sa rozmáha alkoholizmus, pretože sa z nich stávajú čakateľky, ktoré neustále len čakajú proste na to, že príde manžel, sú obklopené štyrmi stenami a proste a frustrácie, toto je tiež vec, na ktorú upozorňujú odborníci. Takže mne vyplýva, že zákonodarcovia by sa mali postarať o to, aby ľudia dokázali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Cigániková, nevidím ju v rokovacej sále, stráca poradie. Pán poslanec Matovič. Stráca poradie.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Dostál. (Ruch v sále.) Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, naozaj tých ľudí nie je počuť.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec Robert Fico, ktorý je trojnásobným premiérom, zakladateľom a predsedom SMER-u, chce byť predsedom Ústavného súdu. Ak si spomínate, určite si na to spomínate, kedysi dávno chcel byť presne takto generálnym prokurátorom, ale ani vtedy nespĺňal zákonom stanovenú podmienku. Bola to veková hranica. A tak ako aj vtedy pred rokmi nespĺňal ústavou stanovenú základnú podmienku, ani dnes, pretože nevie, a to napriek tomu uzneseniu, ktoré dnes prijal výbor, nevie jednoznačne dokázať, že bol v právnickom povolaní činný 15 rokov.
Tridsaťdeväť kandidátov na post ústavného sudcu, a to vrátane medzičasom odstúpivšej pani Kurilovskej splnilo zákonom stanovenú podmienku. Títo ľudia, všetci títo ľudia už pri predložení svojej kandidatúry doložili, všetci kandidáti na ústavných sudcov, že splnili všetky zákonom, teda ústavou stanovené podmienky, a to vrátane minimálne pätnástich rokov odpracovaných v právnickom povolaní. Všetci okrem poslanca Roberta Fica. Neviem ako vy, ale ja v tom nachádzam znaky bohorovnosti kandidáta Roberta Fica, ktorého spupnosť a nadradenosť nad všetkých ostatných kandidátov, nad zákon a nad ústavu spôsobili, že si nedal ani toľko námahy, aby vydokladoval splnenie ústavou stanovenej podmienky.
Robert Fico bol pripravený na ataky opozície a novinárov - akokoľvek odôvodnené -, ktoré spochybňovali jeho kandidatúru z oprávnených morálno-politických dôvodov. Ale asi sa všetci zhodneme v tejto sále na tom, že v krajine, kde sa žiaden skutok ich ľudí nestal, sa veľmi ťažko dokladá čierne na bielom, že nie je morálne spôsobilý na to, aby sa stal sudcom Ústavného súdu. Robert Fico ako kandidát na sudcu Ústavného súdu sa preto pripravoval na odôvodnení otázky o tom, či človek, ktorej, ktorý roky z najvyššej pozície rozoberal právny štát, vôbec môže byť sudcom Ústavného súdu. Pripravoval sa na otázku, či človek, ktorý je podozrivý z toho, že je aktívnym hráčom v kauze Gorila, môže byť sudcom Ústavného súdu. Pripravoval sa na otázku, či človek, ktorý financoval SMER vlastnou hlavou a čiernymi peniazmi, môže byť sudcom Ústavného súdu. Pripravoval sa na otázku, či človek, ktorý sľuboval do troch minút odvolať ministra pre podozrenia z korupcie, a pritom delil všetkých verejných funkcionárov na svojich ľudí a na tých ostatných, môže byť vôbec v právnom štáte sudcom Ústavného súdu. Bol pripravený na otázku, či človek, za ktorého pôsobenia sa mafia dostala až na úrad vlády, môže byť sudcom Ústavného súdu. Bol pripravený aj na otázku, či človek, ktorý si podľa svedka nechával baliť úplatky z Hornonitrianskych baní do alobalu, môže byť vôbec sudcom Ústavného súdu. Bol rovnako pripravený na otázku, či človek, ktorý býva v byte daňového podvodníka, môže byť sudcom Ústavného súdu. A bol pripravený aj na to, či človek, ktorého po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ulica vypísk..., ktorý, ktorého ulica vypískala z postu premiéra, môže byť v právnom štáte sudcom Ústavného súdu.
Ja myslím, že väčšina z nás v tejto rokovacej sále si vie odpovedať na všetky tieto otázky. Vieme, že taký človek nemôže, nemal by byť sudcom Ústavného súdu. Ale na všetky tieto hypotetické otázky bol pripravený kandidát Robert Fico, pretože roky odznievali tieto otázky v médiách, či je takýto človek naozaj morálne spôsobilý na to, aby mal ambície skryť sa na 12 rokov na Ústavnom súde. Na toto všetko sa pripravoval kandidát Robert Fico.
Ale ani sa mu neprisnilo, že by člen ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál spochybnil jeho kandidatúru tak čisto a tak nespochybniteľne len tým, že v skutočnosti najviac diskutovaný kandidát nespĺňa ani len základné ústavou stanovené podmienky na funkciu Ústavného súdu. A keď sa to ukázalo na ústavno..., na rokovaní ústavnoprávneho výboru, tak pred očami poslancov, pred očami širokej verejnosti, pred očami odbornej verejnosti, ktorá sa chytá za hlavu, sa začalo jedno vulgárne znásilňovanie ústavy a ústavou garantovanej zásady o rovnakom zaobchádzaní, a to v priamom prenose. A toho sme dnes všetci svedkami.
Robertovi Ficovi ako jedinému spomedzi všetkých kandidátov bolo umožnené, aby mal niekoľko pokusov doložiť chýbajúce roky praxe. Ústavnoprávny výbor opakovane hlasoval o tom, či Robert Fico splnil Ústavou stanovené podmienky. Pritom už pri prvom hlasovaní bolo jednoznačné, že výbor uznesenie neschválil, a v tomto momente je úplne jedno, akým pomerom. Aj v tejto sále sa schvaľujú alebo neschvaľujú zákony rôznymi pomermi, ale nemáme kvôli tomu donekonečna opakované hlasovania.
Nielenže sa opakovane hlasovalo, ale účelovo sa menilo aj zloženie výboru, aby sa napokon výbor uzniesol, že kandidát Robert Fico splnil podmienky, pričom všetci vieme, tu, aj tam vonku, že v skutočnosti tie podmienky nesplnil, pretože to nepustí, pretože mu stále chýba niekoľko mesiacov do splnenia podmienky minimálne 15 rokov.
Ako k tomu prídu všetci tí ostatní kandidáti? Ako k tomu príde 39 kandidátov, teda vrátane pani Kurilovskej, pri ktorých výbor nemal absolútne žiaden problém prijať uznesenie o tom, že títo kandidáti splnili podmienky? A tam boli aj kandidáti, ktorých ste napríklad navrhovali vy, s ktorými my nemusíme súhlasiť, ale naši poslanci v ústavnoprávnom výbore nemali problém zahlasovať za uznesenie, že títo ľudia dokázateľne splnili základné ústavou stanovené podmienky.
Ale ja sa chcem opýtať, že ak sme teda veci našroubovali tak, aby to sedelo ambícii Roberta Fica, že teda on stoj čo stoj chce skončiť na Ústavnom súde, ako k tomu prídu všetci tí, napríklad ústavní experti, ktorí svoju kandidatúru ani len nepredložili, lebo si boli vedomí toho, že im chýba možno jeden mesiac do splnenia ústavou stanovenej podmienky o tých 15 rokoch. A títo ľudia, ktorí to neurobili, lebo sú si vedomí, že buď tie podmienky spĺňaš, alebo nespĺňaš, nič medzi tým neexistuje, sú možno morálne oveľa zdatnejší ako kandidát Robert Fico.
Vy všetci, ktorí sa zúčastňujete na tomto divadle, konáte v rozpore s ústavou, lebo ste všetko podriadili tomu, že Robert Fico nieže chce, ale on doslova potrebuje skončiť na Ústavnom súde, lebo potrebuje tú 12-ročnú imunitu, ktorá ho zachráni pred tým, čo mu reálne hrozí za všetky skutky, ktorých sa on a všetci jeho ľudia, všetci vaši ľudia dopustili.
Pri voľbe obsadenia najvyššej inštancie, ktorá má chrániť piliere právneho štátu, jednoducho vulgárne v priamom prenose znásilňujete ústavu. Prečo je pre vás Ústavný súd taký dôležitý? Prečo je také dôležité, aby ho obsadili ľudia ako napr. Robert Fico? Nehovoriac o tom, že chcete, aby v konečnom dôsledku Ústavný súd viedol. No preto, lebo Ústavný súd je veľmi dôležitý. Rieši veľmi závažné aj politické veci napríklad. Bude to nové zloženie Ústavného súdu, ktoré bude rozhodovať o 2,5 % odvode, tak ako v minulosti napríklad rozhodol o neústavnosti zákona, ktorý umožňoval stavať diaľnice na cudzích pozemkoch. Ale Ústavný súd môže zrušiť jednotlivé zákony, môže spochybniť výsledky volieb. To je veľmi dôležitá vec. Môže reálne spochybniť výsledky volieb. Nebude mať na tom záujem človek, ktorý bol trojnásobným premiérom Slovenska? Aby, ja viem, že to je hypotéza, myslíte si, že by sa dokázal zachovať férovo? Že by dokázal zostať nad vecou?
Ústavný súd môže určiť, ako sa má chovať parlament a prezident, rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam súdov, ale aj prokuratúry, policajtov a iných úradov. A tu sa vás chcem opýtať, to naozaj myslíte, že ak by sa napríklad na Ústavný súd v budúcnosti obrátil Marián Kočner a spochybňoval by rozhodnutie súdu, ktorý napríklad rozhodol v jeho neprospech, ako sa zachová človek, ktorý je v komplexe Bonaparte jeho susedom? Ako? Naozaj si myslíme, že dokáže byť nad vecou?
Ak by sa na Ústavný súd napríklad obrátil pán Bašternák a chcel by spochybniť rozhodnutie súdu, ktorý rozhodne v jeho neprospech, ako sa zachová Robert Fico, ktorý býva v jeho byte? Naozaj si myslíte, že bude nad vecou? Že, že odhodí všetky osobné záležitosti a bude sa riadiť čiste právom? Je toho schopný po všetkých tých rokoch, čo tu v priamom prenose predvádzal?
Robert Fico tu naozaj 10 rokov deformoval právny štát a zákony, ktoré majú byť súčasťou právneho štátu, a v konečnom dôsledku od neho chcete, aby o nich rozhodoval. Aby o nich rozhodoval nezaujato, objektívne. Ako sa to dá?
Rozhodne si myslím, že Robert Fico nebude rozhodovať proti sebe. A to znamená, že nebude rozhodovať za Slovensko. Lebo si musíme uvedomiť, že Slovensko v uplynu..., v uplynulých 10 rokov bolo krajinou Roberta Fica de facto. Pozeráme sa na niečo, čo sa tu odohráva, a tí aktéri toho všetkého, vy, teda ľudia z vládnej koalície tak konáte, aby ste chránili vlastnú slobodu, vlastnú slobodu vašich ľudí v budúcnosti, aby ste chránili slobodu konkrétne Roberta Fica a aby neboli ohrozené vaše vlastné ekonomické záujmy, o ktoré ste sa rôznymi protiústavnými zákonmi postarali. A ste schopní proste pre nejaké vlastné osobné záujmy, pre chránenie si vlastnej, vlastné slobody a slobody vašich ľudí nechať uniesť najvyššiu inštanciu práva a spravodlivosti a dať ju do rúk človeku, ktorý za uplynulé roky podpílil takmer všetky ostatné piliere právneho štátu.
Neviem, že čo vás dokáže zastaviť pred tým, aby bolo toto dielo dokonané, mne to dnes pripadá tak, že vy možno nemáte jasno v tej voľbe, možno len mlžíte, možno máte veľmi jasno, ako sa zachováte vlastne pri hlasovaní, koľko kandidátov nakoniec zvolíte, či to budú šiesti, ale mám pocit, že veľmi výrazne hráte o čas, aby to nebol Andrej Kiska, aby to nebol súčasný prezident, ktorý o tom bude rozhodovať, ale doslova do tejto svojej skladačky, ktorú ste tu rozohrali, teraz hľadáte vhodného prezidenta, ktorý dá požehnanie kandidátom na sudcov Ústavného súdu, akým je Robert Fico.
Ja neviem, ako toto dopadne, ale som si úplne istá, som si celkom istá, že aj v nadväznosti na to, čo tu robíte s Ústavným súdom, sa budú rozhodovať ľudia pri prezidentských voľbách, a som si úplne istá, že aj v nadväznosti na to, o čo sa pokúšate v súvislosti s Ústavným súdom, sa budú rozhodovať voliči v parlamentných voľbách 2020.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja chcem iba pre spravodlivosť teda uviesť, že, že ja celkom oceňujem, že tu sedí pán poslanec Hambálek a dokonca sa aj zapojil faktickou poznámkou, lebo asi som mu na začiatku trochu krivdila, on to proste naozaj počúval, ale vyjadril pochybnosť, že či to skôr nespočíva na pleciach posudkových lekárov, čo určite v niektorých prípadoch môže byť, ale tie prípady, teda ktoré konkrétne ja riešim, tak tam je úplne že dokázané, že, že to zlyháva na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny, že to nie je úplne, že aj v tých posudkoch to je a tak. No proste to som tým chcela povedať, že keď hľadáme teda že spojencov alebo niekoho kto by nás aspoň počúval, tak musím veľmi oceniť, že pán poslanec Hambálek tu sedí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Naozaj ti ďakujem veľmi pekne, Silvia, to sa tak hovorí pri tých faktických poznámkach. Ale mňa, mne vždy veľmi dobre padne a ja niekedy až tak, že s napätím očakávam, že ako zareaguješ, lebo, lebo keď ja predkladám tie návrhy zákonov z tej sociálnej oblasti, tak tam samozrejme mnohí majú rôzne pochybnosti, že či tomu dostatočne rozumiem a tá aplikačná prax a aká je a či je naozaj taká, ako hovorí tá Nicholsonová, a potom mi tak dobre padne, lebo ty si proste uveriteľná a nespochybniteľná v tom, že sa tomu roky venuješ, proste prechádzaš tým a vieš, vieš presne, o čom hovoríš a, a proste pre mňa to má veľkú váhu, to tvoje slovo. Takže chcem sa ti veľmi pekne poďakovať.
Ono možno v druhom, v druhom čítaní by sme sa naozaj, čo sa týka tej osobnej asistencie, mohli nejako dať dokopy. Veď ja veľmi hodnotím a pozitívne vnímam aj tú tvoju iniciatívu, o ktorej asi viacerí vedia, že sa snažíš teda zosieťovať tých poslancov, ktorí sa primárne venujú proste sociálnej oblasti a oblasti ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, aby sme sa proste na nejakom fóre spojili a aby keď budeme predkladať takéto veci, aby sme do toho išli spolu, lebo, lebo naozaj si myslím, že to jediné asi môže mať úspech minimálne ešte teda v tomto volebnom období pri komunikácii s ministerstvom, ktorá je nastavená tak, ako je nastavená, a pri tých zmenách, ktoré naozaj mám pocit, že robia proste od stola bez akejkoľvek empatie, bez akéhokoľvek naozaj pochopenia toho, že ako funguje to, čo tí úradníci do toho zákona napíšu a čo nám sem pán minister prinesie, pretože za tým všetkým sa, sa skrývajú proste konkrétne ľudské osudy a nežije sa tým ľuďom v tejto krajine dobre, naozaj nie. Takže vítam aj tú tvoju iniciatívu a som veľmi rada, že to spravodajcuješ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za dovysvetlenie. Ja vás presvedčím o opaku, že my v týchto prípadoch naozaj si vždy vyžiadame tie správy od posudkového lekára, kde napríklad je to explicitne napísané. Sú tam ťažké nejaké psychiatrické stavy, je tam tá inkontinencia, sú tam všetky tieto veci pomenované. Napriek tomu je rozhodnutie úradu negatívne. Tá kompenzačná dávka nie je priznaná. Vo veľmi málo prípadoch, keď sme sa do toho naozaj že zahryzli a písali sme odvolania, sme boli úspešní v tom správnom konaní. Vo väčšine prípadov sme boli neúspešní. A keby ste čítali tie odôvodnenia, tak sa chytáte za hlavu. Naozaj, to, to by ste nevymysleli, ale hovorím ja mám konkrétne prípady úplne spísané aj s menami, takže môžme si to prejsť a naozaj to je presne o tom, čo hovorím. Tu by sme to mali pomenovať, že to jednoducho zlyháva, napísať to tam explicitne a nedať veľmi priestor na to manévrovanie.

Ďakujem pekne. Takže ja poviem niečo o tej prvej časti, ktorú navrhujeme, o tom, o tej prvej zmene v tom našom návrhu novely zákony o kompenzáciách, v skratke povedané. A tým zámerom, teda tými nami navrhovanými zmenami je, aby aj občania s veľmi zákerným ochorením akým je cystická fibróza, ktorá je sprevádzaná so závažnými pľúcnymi a gastrointestinálnymi prejavmi, ale samozrejme aj onkologické ochorenia, aby všetci títo ľudia, a to je obrovská skupina ľudí, mohli byť posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu.
Ono možno na prvý pohľad by sa zdalo, že ide o nejakú neúčelnú zmenu, ale faktom je, že ak by to prešlo, ak by ste teda, neviem, či sa prihováram tým, ktorí za to asi zahlasujú, ale ak by to nejakým zázrakom prešlo, tak nami navrhovaná zmena bude mať priamy dopad na každodenný život týchto ľudí a na každodenný život ľudí okolo nich. To je, to je obrovská skupina ľudí, ktorým by sme len tým, že proste zmačknete ten správny gombík bez nejakého veľkého dopadu na štátny rozpočet umožnili, aby žili kvalitnejší život. Pretože, a to chcem zdôrazniť, neviem, či o tom viete, či si to niekto z vás pamätá, predpokladám, že pani spravodajkyňa určite, boli to práve rodičia detí s cystickou fibrózou, ktorí celé roky bojovali o to, aby sa dostali do toho zákona, aby bola normálne explicitne tam uznaná tá diagnóza. A ono sa to podarilo, bol to zákon č. 355/2016 Z. z., ale nie nadlho, lebo pán minister Richter a jeho úradníci si povedali v roku 2018, že to zmenia, že to jednoducho z tohto zákona vylúčia, čo je naozaj absurdné. Ako vy, čo viete trochu len o tom, že čo to je za ochorenie cystická fibróza, tak asi si neviete celkom presne predstaviť tie deti, ktoré trpia na toto ochorenie, že cestujú mestskou hromadnou dopravou za svojimi krúžkami, za tým, aby mohli byť v škole alebo aby mohli vôbec meniť nejaké prostredie, aby mohli z bodu A prejsť do bodu B. To je veľmi, veľmi závažná diagnóza a my to všetko ako keby nechávame tým, že to vyhodil pán minister Richter, my to všetko nechávame jednak na tých rodičov, ktorí si majú pomôcť sami, lebo však samozrejme, prečo nie, však žijú v sociálnom štáte. A jednak to nechávame na fantáziu niektorých príčetnejších úradníkov z úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ktorí sa občas zmilujú a aj deťom alebo teda ľuďom postihnutým cystickou fibrózou priznajú nárok na prepravu, hej, alebo, alebo príspevok na auto alebo podobne.
No, takže oni v roku 2018 si na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny povedali, že cystickú fibrózu vyhodia odtiaľ explicitne zo zákona. A ja by som sa strašne chcela opýtať, že prečo, že, že keby mi to dokázali zdôvodniť, lebo na to podľa mňa nemôže existovať racionálny dôvod. Chcela by som vedieť, že komu konkrétne to vadilo, lebo neexistujú žiadne racionálne dôvody, aby títo ľudia neboli posúdení ako odkázaní na individuálnu prepravu. Možno jeden jediný dôvod, ktorý mi napadá pod tým, pri tom ako sledujem prácu úradníkov na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí majú jediné zadanie z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, šetrite. Šetrite hlavne na kompenzáciách, lebo jasné, tu sa rozkrádajú stovky miliónov eur pri eurofondoch, pri výzvach, pri zmanipulovaných tendroch, ale poďme my šetriť tie verejné zdroje na tých chudákoch, na tých chudákoch s tou cystickou fibrózou, na tých chudákoch s tými ťažkými onkologickými ochoreniami a nepriznávajme im to, čo im inak v zákone garantujeme, nie?! Tí ľudia nepísali tie zákony, to sme napísali a odsúhlasili my v zákonodarnom zbore. Prišlo nám to od pána ministra, lebo však je nepretržite 10 rokov ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Prišlo nám to od neho, my sme to schválili. My im tvrdíme, že na toto máte nárok, ale keď o to požiadajú, tak jediné, k čomu sa dostanú, sú proste tie ponižujúce situácie, kedy sa musia biť za tú almužnu, ktorá im podľa zákona prináleží, a kedy ich tam lustrujú proste ľudia, ktorí sú dávno vyhoretými úradníkmi a snažia sa dokázať napríklad mladej žene s onkologickým ochorením po operácii hrubého čreva, ktorá má ťažkú inkontinenciu stolice, že ona je uspôsobená na to, aby chodila mestskou hromadnou dopravou. Ja by som chcela vidieť tú pani z toho úradu, aby si to vyskúšala, aké to je byť v mestskej hromadnej doprave po ťažkej operácii hrubého čreva kvôli rakovine, ako s inkontinenciou stolice ona proste si sadne do autobusu a povezie sa niekam z bodu A do bodu B.
Takže tá realita je veľmi smutná, na to by bolo dobré sa opýtať rodičov detí s cystickou fibrózou alebo napríklad s onkologickým ochorením, akými peripetiami prešli na úradoch práce vrátane odvolacích konaní a nakoniec im príde domov papier, ktorý im oznamuje, že im neboli priznané žiadne príspevky, ani len parkovací preukaz. A toto sa deje opakovane, o tomto sme tu aj opakovane hovorili, aj s pani poslankyňou Shahzad, že matka onkologicky chorého chlapca po tretej operácii nádoru mozgu požiada o, majú parkovací preukaz a požiadajú o príspevok na auto a výsledok je ten, že nielenže nedostanú príspevok na auto, ale ešte im pre istotu zoberú aj ten parkovací preukaz. A v odôvodnení sa píše, že ten chlapec je samostatný, že vyhliadky po tretej operácii mozgu kvôli nádoru sú veľmi dobré. Chlapec sa dostavil na ten úrad po svojich, a preto ona si myslí, tá pani na tom úrade, že ten chlapec nepotrebuje ten príspevok na to auto a vlastne nepotrebuje ani parkovací preukaz.
Chcete mi niečo povedať, pán kolega? Ja vám to doložím, ja vám to doložím menovite... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím vás, pán poslanec. Pán poslanec, nediskutujte!

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
... ja vám to doložím, ja mám tie mená spísané, ja mám tie mená, o kom tu hovorím, spísané. A to sú stovky prípadov, to nie sú len tieto jednotlivé prípady, o ktorých hovorím. Takto postihnutí ľudia majú tak závažné ťažké zdravotné postihnutie, že im neumožňuje sa prepravovať hromadnými dopravnými prostriedkami. To sa týka aj teda cystickej fibrózy. Preto potrebujú pomoc a potrebujú podporu formou kompenzácie, aby mohli vykonávať svoje každodenné aktivity, napríklad návštevu školy alebo voľnočasové aktivity, a nezhoršovali tak svoj zdravotný stav, pričom poskytnutá pomoc im môže minimalizovať progresiu tohto závažného ochorenia. A o to by nám malo ísť pri každom takomto ochorení, aby tí ľudia dostali to, čo im podľa zákona prináleží, aby sme sa im snažili skvalitniť ten život.
Pretože z môjho pohľadu, keď si to zoberiem, tak tu je veľká skupina ľudí, ktorí sú naozaj diskriminovaní. Sú to občania, ktorí majú napríklad ťažkú poruchu mobility, duševné poruchy s prejavmi agresivity alebo ťažkú poruchu zvieračov, automaticky považujeme ich za odkázaných na individuálnu prepravu. Samozrejme, toto tejto skupine ľudí prajeme a považujeme to za správne. Ale o čo menej problémov majú deti s cystickou fibrózou alebo deti s onkologickými ochoreniami počas akútnej onkologickej liečby? Tam je naozaj nemysliteľné, aby napríklad dieťa s leukémiou, a môže byť tá správa akákoľvek aj od posudkového lekára, chodilo bežne mestskou hromadnou dopravou. Ono nemôže byť vystavované tomu všetkému, s čím sa v mestskej hromadnej doprave alebo na akomkoľvek mieste s koncentráciou ľudí môže stretnúť. Chcem len zdôrazniť, že čím viac sa rodičia o takéto deti starajú, tým viac zvyšujú kvalitu ich života a mnohokrát predlžujú aj ich život. Na nich je najväčšie bremeno a my by sme sa im mali poďakovať a mali by sme robiť všetko pre to, aby to pre nich bolo čo najľahšie. A namiesto toho sa deje pravý opak. A ten opak, ja vás pozývam potom, kolega, do mojej kancelárie, ja vám ukážem, teraz si pripravujem odpočet mojej poslaneckej práce, takže ja vám z troch rokov dokážem dať konkrétne príklady ľudí, ktorým bolo takýmto spôsobom, akým som hovorila, ukrivdené z pohľadu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a neboli im priznané kompenzácie ich ťažkého zdravotného postihnutia.
A práve kvôli tomuto, o čom som hovorila, ja si myslím, že my to nemôžme nechávať na nejakú svojvôľu alebo na individuálne rozhodovanie individuálnych ľudí na úradoch práce. Jednoducho nehovorím, že na všetkých úradoch práce je rovnaká situácia, ale ja sa teda stretávam naozaj iba s tými extrémnymi prípadmi. Potom sa im snažíme písať odvolania a je to boj s veternými mlynmi a je to strašne ponižujúce a únavné pre tých ľudí. A ja si myslím, že výsledkom toho by malo byť naozaj to, že si priznáme, že v aplikačnej praxi to v mnohých prípadoch jednoducho nefunguje, a preto by sme mali pristúpiť k novelizácii toho zákona. Na tom nie je nič zlé. Malo to byť podľa mňa už urobené dávno a podľa mňa to mal byť vládny návrh zákona a mali by tam byť tie diagnózy, o ktorých vieme, že tam je tá situácia najhoršia, a to je cystická fibróza a to sú onkologické ochorenia. Mali by sme to tam asi napísať explicitne a nenechať to proste len na fantáziu jednotlivcov.
Ďakujem pekne.