Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

20.6.2018 o 17:33 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.6.2018 17:33 - 17:34 hod.

Peter Osuský
Ďakujem, pán predsedajúci, rád by som opravil svoje hlasovanie o tlači 1000, hlasovanie č. 183. Mylne som hlasoval "za", prosím, hlasovať "proti".
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 16:27 - 16:28 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Samozrejme, že každý človek so zdravým rozumom a s aspoň štipkou vďaky voči obetavým náhradným rodičom podporí presne to, čo bolo teraz predložené. Hovorím to i preto, že presne takúto novelu zákona sme pred krátkym časom v tomto parlamente predložili aj my. Jednoducho tzv. kočíkovné si minimálne tak, ak nie oveľa viac, zaslúžia tí rodičia, ktorí snímu z bedier štátu starostlivosť o nového človeka, keď už tí biologickí rodičia túto starostlivosť na bedrá štátu zložili.
Mám síce obavu, že štandardná koaličná tuposť pri odmietaní čohokoľvek, čo pochádza z opozície, prevalcuje aj, tak ako to bolo v našom prípade toť nedávno, tento dobrý návrh. Ale je to len svedectvo toho, aký je rozdiel medzi tým, čo deklarujeme hubou a čo môžme pre dobrú vec urobiť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2018 15:17 - 15:19 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa. V perspektíve nás čaká ďalšie hlasovanie o tomto návrhu zákona. Nemyslím si, ako sa tak pozerám, že by sme nahliadli to čo podľa nás je jasné. A nechcem povedať že to bude hanbou tejto snemovne, ale každý si píše svoje postoje a každý akýmsi spôsobom vstupuje i do dejín a do histórie. Niekto by povedal zemiaky lacnejšie nebudú, nebudú aj keby sme tento návrh prijali. Ale to čo som za tie roky v tejto snemovni s takýmito totožnými alebo veľmi podobnými návrhmi zákona zažil, je len obraz toho, aký sme. A teraz nehádžem kameňom, lebo snemovňa je najdokonalejší obraz svojho občianstva. Každá skupina občanov má na tejto skupinovej fotografií svoje pixely. A akokoľvek občania nemajú radi parlament, zabúdajú na elementárnu pravdu, že je ich najvernejším obrazom. A ak ich najvernejší obraz nepovažuje vznik Československej republiky a tým pádom slobodného Slovenska za rovný 1. máju, 8. máju, 1. septembru tak je to len výpoveď o tom, aký sme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 15:10 - 15:11 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pán predsedajúci. Kolega Budaj ďakujem vám za slová podpory nášmu návrhu zákona, ale napriek tomu nebudem natoľko veľkorysí, aby som sa vám revanšoval rovnakou mincou ako ste v úvode svojho vystúpenia adresovali nám. Totižto nezaradím vás medzi bravúrne vystúpenie, kam ste vy zaradili na striedačku Osuského,Mizíka, Dostála a Grausovú. Natoľko by som povedal mám istý bilančný odstup, aby som vás do tohto šíku nezadelil tak ako ste to urobili vy, pretože takúto veľkorysú poctu som si takmer ani nezaslúžil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 14:58 - 15:00 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, kolega, väznených boli stovky ľudí. To je pekné, teraz odpoviem v štýle takej skorej vašej argumentácie podľa zásady a vy ste zlý na Černochov. Tak ja vám na to poviem toľko, že väznených boli stovky ľudí. Vy ste tí, ktorým sa chodievate klaňať na hroby nechali vyviesť desaťtisíce ľudí do plynu, nie do väzenia. Väznení v Tisovom režime bol napríklad môj strýko v Ilave, pretože so skupinou študentov Albíny, Krivoš a spol rozhadzovali v Mikuláši protinacistické plagáty. Na ich monster proces do dnešného bývalého kina 1. máj prišiel sám Šaňo Mach, aby ukázal, že poriadok musí byť. V poriadnej tisovskej demokracii kde neexistovali oponentské názory a politické strany. A pokiaľ ide o strieľanie ostrými nábojmi. No, treba povedať, že pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy Kubala and company spolu s Edelveissom sa nebavili ostrými, ani gumovými, ani vodnými delami. Tí proste vypaľovali obce a hádzali ľudí do vápenky celkom bez gumových projektilov. Takže režim, ktorý zastávate a za ktorým hrdo stojíte, neznesie porovnanie s čímkoľvek najhorším čo sa odohralo v rámci dobovej situácie v prvej Československej republike. V tomto zmysle stojíte na strašne tenkom ľade a to klaňanie sa na Tisovom hrobe je len ukážka dvojitých štandardov, ktoré používate.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 14:46 - 14:48 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, viete, zrejme nechápete celkom zmysel slov, keď hovoríte, že pojem československý národ popiera existenciu slovenského národa. Tým ale zároveň implicitne tvrdíte, že popiera existenciu českého národa, pretože ak toto znamená, že niet Slovákov, znamená to, ani to, že niet Čechov. To znamená, ak je toto v tej ústave, na ktorú takto napadáte, tak je očividné, že by ste sa mali postaviť na obranu práv českého národa, ktorý sa zrušil takýmto paragrafom.
A pokiaľ ide o to čo tu zaznelo, viete, keď komunisti zrušili politické strany zavedením definitívneho obrodeného národného frontu, tak urobili len presne to isté čo urobila Hlinkova Slovenská strana ľudová 6. októbra 1938 v Žiline, keď zrušila a zakázala všetko okrem seba. Bola ešte dôslednejšia ako komunisti. Zrušila všetky spolky, zaviedla Hlinkovu mládež, zrušila Sokol, zrušila Junáka a skautov, zrušila všetko ako pravá totalitná moc. Tak neviem, komu sa chodíte klaňať na hroby, ale môžte rovno chodiť aj Gottwaldovi, keď už budete obutí.
A úplne na koniec, pokiaľ ide o ten Hrnkov návrh, o ktorom ste hovorili, keby ste boli počúvali moje vystúpenie akože ste tu sedeli a uši ste mali so sebou, tak som jasne hovoril, že mandátne mali ani tí martinskí deklaranti, vrátane môjho pradeda jedného zo 127, presne tak ako nemali mandát chlapci v Clevelande a Pittsburghu. Nikto z nich nemal mandát. Mali len nejaký pocit, že niečo urobia, čo bolo iste chvályhodné, ale mandát nemali ani jedni, ani druhí a nemôže sa Panslovanská únia odvolávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 14:32 - 14:34 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne pani predsedajúca. No, odhliadnuc o tom, čo si človek môže myslieť o Panslovanskej únii, zopár drobností. Je fajn ako sú chlapci protirečiví keď tvrdia, že vlastne účastníci v Martine nemali mandát. A ja sa pýtam Panslovanskej únie, týchto odborníkov na všetko, aký mandát mali ľudia v Clevelande a v Pittsburghu. Kto ich volil? Koľko Slovákov z Horného Uhorska na podieľalo na ich zhromaždení. Čo sú to za ľudia? Žili potom na Slovensku? Žili kedy predtým na Slovensku? Akýže mali oni mandát o čomkoľvek záväzne rozhodnúť? Odpoveď, nijaký. Pokiaľ ide o tie ďalšie veci. Koloniální země, to je zaujímavé, že koloniální země a kolonizátor, ergo Česi, mali vo vláde človeka, ktorému sa chodievate klaňať na hrob dr. Jozefa Tisa. Ako mohol utlačený kolonizovaný človek prijať miesto vo vláde kolonizátorov, a to že bol ministrom zdravotníctva je celkom známy fakt. Takže mala by zamyslieť Panslovanská únia nad tým, čo tvrdí o utláčateľovi a utláčanom, keď sú tieto fakty na stole. A úplne nakoniec ešte jeden citát generála Štefánika: "Neexistujú Česi, sú len Slováci hovoriaci po česky." "Neexistujú Slováci, sú len Česi hovoriaci po slovensky.". To bol jeho postoj k novej republike a tým, ktorí v nej žili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 14:13 - 14:15 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem kolegovi Dostálovi za pripomenutie, že prvýkrát som podával takýto návrh spolu s priateľmi pred devätnástimi rokmi. Treba tiež povedať, že ten vládny návrh o jednorázovom sviatku aj keď možno sa snažím pochopiť v ňom to dobré, alebo nejakú snahu, je proste urážlivý. Je urážlivý, pretože jednorázovka ani v medziľudských vzťahoch ani v ničom inom nie je nič veľmi dôstojné a oslavovať vznik niečoho od čoho sa odvíjame, viac ako od čohokoľvek iného, a teraz sa nechcem dotknúť Deň víťazstva na fašizmom, ale vznik Československej republiky je nepochybne najmenej tak dôležitý ako 8. máj, alebo 9. máj, kedysi. A napriek tomu nikto nespochybňuje tento štátny sviatok, takže poskytnúť dňu vzniku našej slobodnej republiky, jednorázovo sviatok, je nehorázne. Pohyblivý sviatok je takisto nonsens. Neviem, čo hovoria matrikové záznamy mestečka Betlehém o narodení novorodenca v jasličkách. Pochybujem, že sú veľmi presné, ale nikoho nenapadlo urobiť z 24. decembra pohyblivý sviatok, ktorý by sme kamsi podľa potreby posúvali a to je menej exaktný údaj ako 28. október.
Takže skutočne pohyblivosť je vyhradená Dňom otcov a Dňom matiek, lebo tí sa, dobrí otcovia a dobré matky sa narodili v rôzne dni a ich deti si pripomínajú svojich rodičov v rôzne dni, takže tu si môžme dovoliť veľkorysosť pohyblivosti. Ale ku konkrétnemu jubileu, zaujať pohyblivé stanovisko a tobôž jednorázové stanovisko je podľa mňa nedôstojné.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2018 12:50 - 13:03 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa! Blíži sa sté výročia vzniku prvého slobodného demokratického štátu, ktorý rozhodujúcim spôsobom zasiahol do moderných dejín slovenského národa a občanov Slovenskej republiky. Tento návrh zákona tu nie je po prvý krát. Tento návrh zákona nepredkladáme ako podenkový projekt vzhľadom na to, že sa blíži veľké sté výročie. Domnievame sa, že krajina má mať historické medzníky, od ktorých odvíja to lepšie vo svojich dejinách. Má ich mať tak, ako ich majú iné veľké krajiny, ktoré sú hrdé na nosný zlomový bod, akým pre nás nepochybne vznik Československej republiky bol. To, že dodnes takýto sviatok nemáme, hoci sme ho pod rôznymi nadpismi mali, dá sa povedať, od tých sto rokov až do konca Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je, dá sa povedať, neprimerané. Za vlády otcov štátu Vladimíra Mečiara a spol. nebol tento deň dokonca ani pamätným dňom. Až v roku 1999 sa takým dňom stal. Už vtedy som bol medzi predkladateľmi návrhu na uznanie 28. októbra ako štátneho sviatku. Tých pokusov bolo odvtedy mnohokrát. A to, že tu opäť stojím, je len ukážka ako si snemovne v priebehu desaťročí neprimerane nevedeli uvedomiť o čo pri tomto jubileu ide.
Teraz sa vyskytuje iste dobre mienená iniciatíva, ktorá mieni spraviť zo štátneho sviatku pohyblivý sviatok. Takže nebude viazaný na dátum, ale bude to nedeľa. Nepochybne ten návrh vychádza i z potreby nerozširovať počet štátnych sviatkov a dní voľna s dosahom na ekonomiku. Musím ale povedať, že je to zvláštna predstava, pretože predstava, že by Francúzi mali dobitie Bastily ako pohyblivý sviatok a Američania vyhlásenia svojej nezávislosti ako pohyblivý sviatok je jemne povedané avantgardná. Sviatky sa majú svätiť v dni, ktoré boli dňami sviatočnými, keď teda bolo čo svätiť. My pri tomto predloženom návrhu vychádzame i z toho, že nie je vôľa, čo celkom chápeme, rozširovať počet voľných sviatočných dní a štátnych sviatkov. I preto sa domnievame, že vznik, alebo prijatie Ústavy Slovenskej republiky by malo ostať pamätným dňom Slovenskej republiky, ale 1. september by mal naopak sa vrátiť k tomu, že bude dňom, keď deti pôjdu do školy. Vzdelanie je to, čo rozhodne o našej budúcnosti a ten 1. september akokoľvek je symbolicky dňom vzdelávania. Nemyslíme si teda, že by Ústava Slovenskej republiky a jej honor utrpela tým, že nebude mať štátny sviatok. To, že je ústavou krajiny Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára, je dostatočne a adekvátne podchytené v štátnom sviatku, ktorým je v Slovenskej republiky 1. január. Ani iné krajiny s významnými ústavami nemajú deň prijatia ústavy ako bezpodmienečný štátny sviatok. Nemyslím si teda, že česť našej ústavy takýmto presunom utrpí.
A teraz k samotnému jubilejnému dňu. Samozrejme, že tí, ktorí od začiatku čelili takémuto návrhu, uvádzali najrôznejšie dôvody, prečo nie, 30. október, Martinská deklarácia a mnohé ďalšie najrôznejšie dôvody. Pravdou je, že argumenty, ktoré uvádzali, že 28. októbra nebol v Prahe žiaden zastupujúci slovenský predstaviteľ, ako vieme bol tam Vavro Šrobár, ktorý by reprezentoval, sa rozbil o historickú pravdu faktu, že ani 30. októbra v Martine neboli žiadni volení a demokraticky vzniknutí zástupcovia slovenského národa. Boli tam proste vlastenci, ktorí sa o tomto stretnutí dozvedeli, ktorým možno manželky dali dáky proviant na cestu a z rôznych kútov priľahlých, treba povedať, hlavne vďaka Košicko-bohumínskej železnici sa do Martina, respektíve do Vrútok dostavili. Samozrejme, že nikto z nich nereprezentoval nijaký volený orgán, nemal nijaký demokratický mandát. Mali len vlastenectvo, s ktorým sa prišli prihlásiť k budúcemu vznikajúcemu štátu. Typickou ukážkou bol môj prastarý otec. Ten mal mandát maximálne, ak od svojej manželky, mojej prastarej mamy Žofie Nílovej, za slobodna. Takže operovať absenciou Šrobárovho mandátu je iluzórne a smiešne v svetle tohto stavu. Nič to na veci nemení, že 28. októbra vznikla Československá republika, alebo ako sa v staršej dikcii hovorilo, Republika Československá. Toto poradie je trošku archaizujúce, ale napríklad naši severní bratia v Poľsku dodnes hovoria Řeč pospolitej Polskej, teda tiež ide na úvod republika, Řeč pospolitá Polska, na druhom mieste. My už hovoríme o Československej republike, ktorá vznikla, ale nič to teda nemení na to, že to je dátum zrodu toho štátu. Ten štát potom v ďalšom období vybojoval tak existenčné veci, ako je napríklad slovenská južná hranica. Pri podpise zmluvy v Trianone a v príprave na túto zmluvu sme teda vybojovali Dunaj ako južnú hranicu. Dodnes ju Slovensko má. Pretože to, že bola možnosť, že budeme mať aj iné hranice, samozrejme je nepopierateľné. Existovali náčrty hraníc, v ktorých Košice, Nitra, Fiľakovo, Rimavská Sobota, Šahy boli v Maďarsku. Vybojovala reprezentácia Československá to, že máme hranicu akú máme. Táto Československá republika nám zriadila v Bratislave univerzitu. Boli to otcovia zakladatelia z Majestas Carolina, z Karlovej univerzity, ktorí prišli založiť univerzitu a postupne na tejto univerzite vyrástla generácia, ktorá už o dvadsať rokov bola schopná riadiť osudy krajiny. Samozrejme iná vec je, aká tá krajina bola, ale bol to obrovský posun od čias vzniku republiky, keď vysokoškolsky vzdelaných Slovákov, ktorí sa hlásili k slovenskému národu boli ledva stovky, rozhodne nie tisíce. Táto republika teda špeciálne Slovákov vzkriesila. Vzkriesila a dala im možnosť nadýchnuť sa a to by hádam malo byť dostatočným dôvodom, aby sme si jej vznik uctili. Všetky ďalšie rozhodujúce medzníky ktoré, a to oceňujem, štátnymi sviatkami sú. Boli momenty, keď sme sa ako občania Československa prihlásili k tomu lepšiemu v našich tradíciách. Keď Slováci povstali a prestali byť porazeným národom na strane nacizmu a keď povstali Česi a Slováci a vybojovali, možno tým stáním na námestiach, ale každopádne vlastnou vôľou posväteno vznik demokratickej republiky v novembri 89. Myslím si teda, že všetko ďalšie, čo prišlo po 28. októbri roku 1918 je a bolo možné len preto, že sa dalo vyštartovať z tejto štartovacej čiary.
A my, krajina, ktorá a to poviem nakoniec, svätíme tak trošku zvrátene deň smrti generála Štefánika, spoluzakladateľa Československej republiky, by sme 28. októbrom oveľa lepšie ako tragickou smrťou uctili dielo generála Štefánika. Pretože veľkosť Štefánika nie je v tom, že zahynul v Ivanke pri Dunaji, jeho veľkosť je v Československej republike. A dá sa povedať, že Štefánikovi a aby som prišiel do konfliktu záujmov, tak aj Štefanovi Osuskému a ďalším, nehovoriac pochopiteľne o zásluhách Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša a ďalších statočných ctiteľov slobody a demokracie sme jednoducho tento štátny sviatok dlžní, lebo oni a tisíce a tisíce bezmenných

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budete končiť alebo?

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Budem.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Dobre.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
neznámych legionárov nám túto republiku, riskujúc svoje životy a padajúc v bitkách v Bachmači, Vuzijé, Doss Alto, na Sibírskej magistrále, túto republiku vybojovali. A oni nemajú štátny sviatok. Nemajú, hoci sa o tento štát zaslúžili viac ako ktokoľvek iný. Všetkým tým sme to dlžní a verím, že raz, keď nie teraz, tak raz príde deň, keď si občania zvolia takú snemovňu, ktorá tento zákon príjme. Ďakujem. všetkým tým sme to dlžní a verím, že raz, keď nie teraz, tak raz príde deň, keď si občania zvolia takú snemovňu, ktorá tento zákon prijme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.6.2018 12:50 - 13:03 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa! Blíži sa sté výročia vzniku prvého slobodného demokratického štátu, ktorý rozhodujúcim spôsobom zasiahol do moderných dejín slovenského národa a občanov Slovenskej republiky. Tento návrh zákona tu nie je po prvý krát. Tento návrh zákona nepredkladáme ako podenkový projekt vzhľadom na to, že sa blíži veľké sté výročie. Domnievame sa, že krajina má mať historické medzníky, od ktorých odvíja to lepšie vo svojich dejinách. Má ich mať tak, ako ich majú iné veľké krajiny, ktoré sú hrdé na nosný zlomový bod, akým pre nás nepochybne vznik Československej republiky bol. To, že dodnes takýto sviatok nemáme, hoci sme ho pod rôznymi nadpismi mali, dá sa povedať, od tých sto rokov až do konca Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je, dá sa povedať, neprimerané. Za vlády otcov štátu Vladimíra Mečiara a spol. nebol tento deň dokonca ani pamätným dňom. Až v roku 1999 sa takým dňom stal. Už vtedy som bol medzi predkladateľmi návrhu na uznanie 28. októbra ako štátneho sviatku. Tých pokusov bolo odvtedy mnohokrát. A to, že tu opäť stojím, je len ukážka ako si snemovne v priebehu desaťročí neprimerane nevedeli uvedomiť o čo pri tomto jubileu ide.
Teraz sa vyskytuje iste dobre mienená iniciatíva, ktorá mieni spraviť zo štátneho sviatku pohyblivý sviatok. Takže nebude viazaný na dátum, ale bude to nedeľa. Nepochybne ten návrh vychádza i z potreby nerozširovať počet štátnych sviatkov a dní voľna s dosahom na ekonomiku. Musím ale povedať, že je to zvláštna predstava, pretože predstava, že by Francúzi mali dobitie Bastily ako pohyblivý sviatok a Američania vyhlásenia svojej nezávislosti ako pohyblivý sviatok je jemne povedané avantgardná. Sviatky sa majú svätiť v dni, ktoré boli dňami sviatočnými, keď teda bolo čo svätiť. My pri tomto predloženom návrhu vychádzame i z toho, že nie je vôľa, čo celkom chápeme, rozširovať počet voľných sviatočných dní a štátnych sviatkov. I preto sa domnievame, že vznik, alebo prijatie Ústavy Slovenskej republiky by malo ostať pamätným dňom Slovenskej republiky, ale 1. september by mal naopak sa vrátiť k tomu, že bude dňom, keď deti pôjdu do školy. Vzdelanie je to, čo rozhodne o našej budúcnosti a ten 1. september akokoľvek je symbolicky dňom vzdelávania. Nemyslíme si teda, že by Ústava Slovenskej republiky a jej honor utrpela tým, že nebude mať štátny sviatok. To, že je ústavou krajiny Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára, je dostatočne a adekvátne podchytené v štátnom sviatku, ktorým je v Slovenskej republiky 1. január. Ani iné krajiny s významnými ústavami nemajú deň prijatia ústavy ako bezpodmienečný štátny sviatok. Nemyslím si teda, že česť našej ústavy takýmto presunom utrpí.
A teraz k samotnému jubilejnému dňu. Samozrejme, že tí, ktorí od začiatku čelili takémuto návrhu, uvádzali najrôznejšie dôvody, prečo nie, 30. október, Martinská deklarácia a mnohé ďalšie najrôznejšie dôvody. Pravdou je, že argumenty, ktoré uvádzali, že 28. októbra nebol v Prahe žiaden zastupujúci slovenský predstaviteľ, ako vieme bol tam Vavro Šrobár, ktorý by reprezentoval, sa rozbil o historickú pravdu faktu, že ani 30. októbra v Martine neboli žiadni volení a demokraticky vzniknutí zástupcovia slovenského národa. Boli tam proste vlastenci, ktorí sa o tomto stretnutí dozvedeli, ktorým možno manželky dali dáky proviant na cestu a z rôznych kútov priľahlých, treba povedať, hlavne vďaka Košicko-bohumínskej železnici sa do Martina, respektíve do Vrútok dostavili. Samozrejme, že nikto z nich nereprezentoval nijaký volený orgán, nemal nijaký demokratický mandát. Mali len vlastenectvo, s ktorým sa prišli prihlásiť k budúcemu vznikajúcemu štátu. Typickou ukážkou bol môj prastarý otec. Ten mal mandát maximálne, ak od svojej manželky, mojej prastarej mamy Žofie Nílovej, za slobodna. Takže operovať absenciou Šrobárovho mandátu je iluzórne a smiešne v svetle tohto stavu. Nič to na veci nemení, že 28. októbra vznikla Československá republika, alebo ako sa v staršej dikcii hovorilo, Republika Československá. Toto poradie je trošku archaizujúce, ale napríklad naši severní bratia v Poľsku dodnes hovoria Řeč pospolitej Polskej, teda tiež ide na úvod republika, Řeč pospolitá Polska, na druhom mieste. My už hovoríme o Československej republike, ktorá vznikla, ale nič to teda nemení na to, že to je dátum zrodu toho štátu. Ten štát potom v ďalšom období vybojoval tak existenčné veci, ako je napríklad slovenská južná hranica. Pri podpise zmluvy v Trianone a v príprave na túto zmluvu sme teda vybojovali Dunaj ako južnú hranicu. Dodnes ju Slovensko má. Pretože to, že bola možnosť, že budeme mať aj iné hranice, samozrejme je nepopierateľné. Existovali náčrty hraníc, v ktorých Košice, Nitra, Fiľakovo, Rimavská Sobota, Šahy boli v Maďarsku. Vybojovala reprezentácia Československá to, že máme hranicu akú máme. Táto Československá republika nám zriadila v Bratislave univerzitu. Boli to otcovia zakladatelia z Majestas Carolina, z Karlovej univerzity, ktorí prišli založiť univerzitu a postupne na tejto univerzite vyrástla generácia, ktorá už o dvadsať rokov bola schopná riadiť osudy krajiny. Samozrejme iná vec je, aká tá krajina bola, ale bol to obrovský posun od čias vzniku republiky, keď vysokoškolsky vzdelaných Slovákov, ktorí sa hlásili k slovenskému národu boli ledva stovky, rozhodne nie tisíce. Táto republika teda špeciálne Slovákov vzkriesila. Vzkriesila a dala im možnosť nadýchnuť sa a to by hádam malo byť dostatočným dôvodom, aby sme si jej vznik uctili. Všetky ďalšie rozhodujúce medzníky ktoré, a to oceňujem, štátnymi sviatkami sú. Boli momenty, keď sme sa ako občania Československa prihlásili k tomu lepšiemu v našich tradíciách. Keď Slováci povstali a prestali byť porazeným národom na strane nacizmu a keď povstali Česi a Slováci a vybojovali, možno tým stáním na námestiach, ale každopádne vlastnou vôľou posväteno vznik demokratickej republiky v novembri 89. Myslím si teda, že všetko ďalšie, čo prišlo po 28. októbri roku 1918 je a bolo možné len preto, že sa dalo vyštartovať z tejto štartovacej čiary.
A my, krajina, ktorá a to poviem nakoniec, svätíme tak trošku zvrátene deň smrti generála Štefánika, spoluzakladateľa Československej republiky, by sme 28. októbrom oveľa lepšie ako tragickou smrťou uctili dielo generála Štefánika. Pretože veľkosť Štefánika nie je v tom, že zahynul v Ivanke pri Dunaji, jeho veľkosť je v Československej republike. A dá sa povedať, že Štefánikovi a aby som prišiel do konfliktu záujmov, tak aj Štefanovi Osuskému a ďalším, nehovoriac pochopiteľne o zásluhách Tomáša Garrigua Masaryka, Edvarda Beneša a ďalších statočných ctiteľov slobody a demokracie sme jednoducho tento štátny sviatok dlžní, lebo oni a tisíce a tisíce bezmenných

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, budete končiť alebo?

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Budem.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Dobre.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
neznámych legionárov nám túto republiku, riskujúc svoje životy a padajúc v bitkách v Bachmači, Vuzijé, Doss Alto, na Sibírskej magistrále, túto republiku vybojovali. A oni nemajú štátny sviatok. Nemajú, hoci sa o tento štát zaslúžili viac ako ktokoľvek iný. Všetkým tým sme to dlžní a verím, že raz, keď nie teraz, tak raz príde deň, keď si občania zvolia takú snemovňu, ktorá tento zákon príjme. Ďakujem. všetkým tým sme to dlžní a verím, že raz, keď nie teraz, tak raz príde deň, keď si občania zvolia takú snemovňu, ktorá tento zákon prijme.
Ďakujem.
Skryt prepis