Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 20:17 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 20:17 - 20:19 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým ktorí vystúpili, bolo vás dosť. No kolega Číž viete za ostatných 16 rokov, 13 rokov vládnete. Ste aj vy súčasťou moci, takže je fajn, pýtať sa nás, čo sme s čím urobili. Pokiaľ ide o to, že ma vyhnali, mňa nevyhnali z parlamentu nikdy, žiadny vyháňači a získal som násobne viac preferenčných hlasov ako vy, takže hovoriť o tom,že ma vyhnal, je z vašich úst trošku trápne. V dome obesenca o povraze nehovor. Kolega Petrák máte plnú pravdu, ten smutný stav ktorý ste opísali, že potom by sa mohlo stať, že 80 % toho zakape, áno ale teraz si dovolím zacitovať klasika Gustáva Husáka - "nech odpadne to, čo je kolísavé". Teda nech zanikne to, čo nemá úroveň a míňajme peniaze na ten zvyšok, ktorý úroveň má, Plne s vami súhlasím. Kolega Bernaťák, tá predstava, že členstvo v strane nemá byť výťahom do ministerskej stoličky je pomerne avantgardná, pretože je celosvetovým štandardom, že strany nominujú v zásade svojich členov príslušne odborných na takéto miesta. Ale v tomto ide teda SNS hrdinsky proti prúdu. Kolega Soboňa vôbec by som netvrdil, že som nespokojný, pretože tam nie je vedec ako pani profesorka. Poviem vám, že ako opozičný poslanec, keď sa pozriem na posledných neviem koľko rokov ministerstva zdravotníctva, tak tým najlepším ministrom s tých všetkých koaličných z celej plejády bol Tomáš Drucker, ktorý nemal s medicínou zásadne nič spoločné. A pokiaľ ide odvolávanie sa na univerzity, viete na tie univerzity by sa šlo odvolať aj vo veci plagiátu, keď sa na ne odvoláte v tejto veci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 19:57 - 20:06 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená snemovňa, pani ministerka, prišli ste, ako hovoríte, pred osemnástimi mesiacmi na ministerstvo, ktoré bolo, jemne povedané, v rozvrate a to až natoľko, že síce nie z vôle strany, ktorá ho nominovala, ale z vôle koalície odišiel váš predchodca. Jeho exekutívna anamnéza bola známa. Musím povedať, že sa od neho nedalo veľmi čakať nič iné, než to čo sa dialo. Stal sa takým klasickým bielym koňom svojej strany na ministerstve a keď toho už bolo moc aj na túto koalíciu, tak odtancoval, keďže k jeho cti treba povedať, že jeho významnou cnosťou je jeho tanečná vybavenosť, na miesto rektora vehlasnej vzdelávacej inštitúcie v Sládkovičove. Zdedili ste teda neľahké pôsobisko. Niektorí, ja som bol skeptický i v súvislosti s tým, kto vás nominoval, dúfali, že budete niečo ako deus ex machina, ktorý spasí to trasovisko, ktoré ste našli. Žiaľbohu, ako išiel čas, tak i my, ktorí sme vlastne pozorovatelia diania, sme zažili Námestie slobody s Akadémiou vied. Keďže tam mám zopár blízkych priateľov, tak som stál medzi nimi, ako bývalý člen akademickej obce Univerzity Komenského, lebo som pokladal za povinnosť stáť za ľuďmi ako je priateľ Gömöry alebo Karol Nemoga o ktorých viem, že sú to čestní a statoční ľudia a to čomu čelili ste boli vy. Chcem teda povedať, že na tom rováši je toho predsa už niečo pozarezávaného. A keď tu teraz vo vašej obrannej reči potom ako Laci Sólymos predniesol text, ktorý ste mu vzorne napísali a on ho vzorne zarecitoval, ste sa obhajovali rôznymi tvrdeniami napríklad, že taký je zákon a preto to musí tak byť. A opakovane ste teda hovorili napríklad o talentovanom itečkárovi, ktorý nemá mramorový palác a milión prevádzkového nákladu. To je pravda. Ale aj ten chlapec na internáte v bloku A na šiestom poschodí má číslo izby, má adresu a existuje. Ak víťazia v míňaní peňazí daňových poplatníkov firmy, ktoré adresu, ktorú uvádzajú nemajú, tak sú na tom morálne aj inak značne dôverou horšie ako ten chlapec na internáte. Takže ten argument, že oni na začiatku predsa nemôžu mať mramorový palác a Rolls-Royce ako služobné autá chápem. Ale na druhej strane, a to som hovoril o veci, ktorá mne sa zdá veľmi rozumná a ktorú ste spomenuli, ale ktorá sa nedeje, že je to vraj drahé mať zahraničných posudzovateľov. Fínsko je krajina veľkosti nás, ktorá je v školstve svetelné roky pred nami a ktorá šetrí svoje peniaze, napriek tomu ich však míňa na zahraničných posudzovateľov veľkých aktivít. Ja si neviem predstaviť, že by sa to nevyplatilo, ale neviem si predstaviť, že by zahraničný posudzovateľ odkýval niečo firme, ktorá nemá žiadnu anamnézu, žiadne mená, žiaden tím. To je tak, ani keby sme si kúpili halu a všetko dali niekomu, aby mohol pestovať thajský box, ale nevieme vôbec s kým to bude pestovať, nevieme kto a čo z toho celé bude len preto, že však on nemusí mať na začiatku nič, tak mu to priklepneme. To je smiešne. Jednoducho hovoril som už o tých plazmových vŕtaniach. No za tými ľuďmi asi niečo je. Tí ľudia asi, dobre už dostali dosť, nedali sme im viacej, v poriadku. Ale čo je za tými spolkami nejedným, nehovorím, že všetkými, ktorí dostali to čo dostali. Čo je za nimi za výkon? Aký vedci, aké publikácie, aké úspechy sú za nimi? Robert Mistrík ktorý, ktorého úspechy vo vede sú neodškriepiteľné, nie nadarmo bol hlavou roka a to neudelila opozícia ten titul, nedostal nikdy na svoje výskumy nič. Pričom za ním niečo bolo. To je symptomatické v porovnaní s firmami, ktoré vlastnia zavreté hotely. Takže v tomto zmysle, žiaľbohu, a mrzí ma to, ste sa aj vy postupne z deus ex machina zosunuli na ďalšieho bieleho koňa. Na ďalšieho bieleho koňa SNS, strany, ktorá chce určovať iným stranám v Slovenskej republike koľko majú mať členov, akú majú mať štruktúru, ale keď má sama postaviť v koalícii ministrov, tak ich proste v tej svojej základni nezoženie a zoženie vehlasnú profesorku Lubyovú, členku Akadémie vied. Zoženie Gajdoša, generála. Za boha nezoženie nič z vlastných radov. Nie je to bohvie aké svedectvo. Ale, žiaľbohu, ak by som mohol vystihnúť to pokračovanie toho čo rozrobil Plavčan, tak to pokračovanie je charakterizovateľné citátom z cudzieho dnes, ako hovoríme commitment jazyka biznis ez južual, biznis pokračuje ako bol. A žiaľbohu, tých rôznych háčikov, tých anonymizovaných posudzovateľov o ktorých sa nemôžme dozvedieť kto sú, zvláštne, ktorí sa mýlia v sčítavaní a ktorí posielajú písomne a počítačmi rôzne čísla, ktoré sa nejak rôzne ukladajú. A potom stačia na akési udelenie peňazí daňových poplatníkov. Jednoducho to nevzbudzuje dôveru. To jednotlivé zlyhanie, ktovie či jednotlivé, kto vie aké, čo to je za človek, ktorý takto jednotlivo zlyhal, kde sme ho vzali, kde sme ho vypriadli? V živote by si slušný posudzovateľ zo zahraničia takúto blamáž nedovolil. Takže ako som povedal vo faktickej poznámke, povedali ste pekne, že sme išli do toho, dá sa povedať, so vznešenými ideálmi. A ja opäť zacitujem Viktora Černomydrina. Áno, chceli sme, aby to bolo čo najlepšie. A dopadlo to ako vždy. A žiaľbohu, takto to je. Neteší ma to. Keď tu zaznelo to čo prečítala kolegyňa Remišová a to čo je dnes obecne známe, tak sa žiada zacitovať citát z tentoraz iného svetového jazyka, ktorý pochádza z krajiny ako starý socialistický vtip, ktorú má predseda SNS tak rád a kam chodí takmer ako na klavír a síce presne vzaté "za čem bukvy, vsjo jásno." Treba teda povedať, že nestali ste sa deus ex machinom v svojom rezorte. Musím povedať, že a nechcem radiť. Už som to dnes poradil kolegovi Paškovi, že on bol ten minister SNS, ktorý pokrýval tento rezort, no bola tam aj pani Slavkovská a rôzne iné pozoruhodné úkazy, ale treba povedať, že som dneska povedal kolegovi Paškovi, že by to hádam mohol prevziať v rámci koalície, pretože jedna vec je istá, horšie to nebude. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 15:31 - 15:33 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
No ďakujem pekne, no pani ministerka celkom pochopiteľne ste predviedli kruhovú obranu nepochybne sa dá akceptovať, že ste zdedili pekné trasovisko, problém ale je, že sa objavujú potom ďalšie veci, takže vy riešite, tie predchádzajúce, ale zároveň sa vytvárajú nové a nové kauzy na riešenie, vy to síce pekne vysvetľujete, že ten ktorému sa podarí v každej položke pridať nejaké potrebné bodíky a potom aj keď bol šiesty aj tak by bol zaručene vyhral a podobné historky, to je síce fajn, potom je aj chránený dží di piárom, teda nie je zverejniteľný a na koniec ste pekne povedali, no chceli sme vznešené ideály. No to pripomína klasický citát Chernomyrdinov, chceli sme to urobiť čo najlepšie a dopadlo to ako vždy. Takže tu je problém v tom, že nechcem spochybňovať, neni som agentom plazmového vŕtania. Ale to už je niečo, asi niekde nejakú pod stať má. Ale zavretý hotel za 800 tisíc eur, nie je garanciou ničoho. To znamená, že aj v tých pridelených bodoch sa dá hovoriť o kde čom, čo nevzbudzuje veľkú dôveru. A keď hovoríme, o to, že by zahraničné posúdenie bolo drahé, pred mnohými rokmi som bol vo Fínsku a mal som možnosť hovoriť s predstaviteľmi ich akadémie vied a tí mi povedali, že zavolať si zahraničných expertov na alokáciu peňazí je drahé, ale že sa to 100 krát oplatí a potom vyberú poctivo a korektne to čo prospeje. To znamená, žiadna výhovorka, že je to drahé, ak sa dávajú milióny a milióny a my hovoríme, že by bolo drahé to posúdenie. Ja si to proste nemyslím a domnievam sa, že to je jediná cesta z toho, aby sme nemali expertov, ktorí sú krytí dží di piár, ale nevedia spočítať štyri položky pozoruhodne v prospech nejakého záujemcu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2019 12:41 - 12:51 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážení pozostalí, téma, ktorej sa budem venovať, tu včas zaznieva a nebude to personálna téma, i keď na úvod poviem, že sa budem snažiť za tých pár minút vysporiadať s neustále opakovanou mantrou, ktorej predkladateľom, a dá sa povedať, takým hlavným vlajkonosičom je ríšsky minister propagandy, ak teda Ficovo impérium môžem považovať za ríšu, teda Erik Tomáš.
Erik Tomáš nás tu kŕmi v pevnom presvedčení, že nepoznáme históriu, že tajná voľba je výdobytok demokracie. Ja sa histórii 20. storočia venujem a môžem vám povedať, že takou ukážkou tajnovolebného podujatia bol legendárny zjazd VKSB, teda Všeľudskej komunistickej strany boľševikov, ktorý vošiel do dejín pod názvom zjazd víťazov.
Začiatkom 30. rokov sa na ňom konali voľby a, čuduje sa svete, v tajných voľbách, podčiarkujem, v stalinských tajných voľbách získal Sergej Mironovič Kirov privysoký počet hlasov na to, aby tým nepopudil Stalina. Získal viac hlasov ako Josif Vissarionovič. Stalo sa mu to osudným. V duchu najlepšej boľševickej vyvražďovacej tradície bolo zinscenované jeho zabitie a potom so zle hlasujúcimi tajnými hlasujúcimi na zjazde Stalin zatočil. Na ďalšom zjazde strany bola väčšina účastníkov toho zjazdu víťazov mŕtva.
Chcem teda povedať, že i v tomto režime boli tajné voľby. A hádam ani Erik Tomáš, ktorý je schopný všetkého, nebude tvrdiť, že to bol demokratický režim.
Potom po dlhých historických skokoch sa dostávam ku posledným voľbám v totalite, ktoré som ako občan absolvoval. Na konci Heydukovej v susednom dome, kde býva priateľ František Mikloško, bol volebný okrsok. Volilo sa do desiatej večer. Prišiel som asi za desať minút desať, zamieril som k stolu, kde sedela komisia, a vypýtal som si od jej predsedu pero. Mierne udivený mi ho dal. A ja som zašiel za plentu a škrtal som niekoľkých kandidátov. Bol som teda účastníkom tajnej voľby v totalite. Takže bludy o tom, ako je tajná voľba výdobytok demokracie, môže rozprávať Erik Tomáš len sprostejším, ako je on.
A tak k tomu, aký je úbohý argument, že však občania volia tajne, len toľko, samozrejme, že občan má právo voliť tajne, čo mu, samozrejme, vôbec nemusí brániť zverejniť svoju voľbu. Ja tiež zverejním svoju voľbu ústavných sudcov, keď na to príde, i keď bude tajná. Ale rozhodne občan má na tajnú voľbu právo.
Na rozdiel od občana vo volebnej miestnosti my sme volení zástupcovia občanov, ktorí nám dali dôveru, aby sme ich zastupovali. A preto moji voliči, i tí, čo mi dali tých 23-tisíc preferenčných hlasov, majú právo vedieť, koho som im vybral na Ústavný súd v ich zastúpení.
Žiaden argument, to je len ukážka, ako dokážu ľudia typu Erika Tomáša uvažovať, že predsa ten sudca bude vedieť, že si mu nedal svoj hlas, a keď príde tvoja kauza pred Ústavný súd, tak ako to tak bude? To je ten spôsob myslenia.
Veľmi dobre povedala pani poslankyňa Žitňanská, že čo si myslíme teda o tých, ktorých volíme na ten Ústavný súd, že je to taký ľudský odpad, že nebude súdiť podľa spravodlivosti, ale bude súdiť podľa toho, ako ste vy pred 12 rokmi o ňom hlasovali? To koho tam volíte?! To čo je za zverinec?! Predsa slušný sudca sa drží zákonov a spravodlivosti. Takže tento argument uvádzaný ako papierový drak je trápny vo svojej podstate.
A keď sme tak u toho, sa divím, že Erik Tomáš nenavrhuje tajné hlasovanie o zákonoch. Veď predsa, povedzme si otvorene, nejeden zákon síce nejakých občanov poteší, ale iných, naopak, nepoteší. Prečo u toho neuvažuje Erik Tomáš o tom, že by občania nemali vedieť, ako hlasujeme o zákonoch? O dôchodkoch, o rozpočte, o školských zákonoch. Prečo sa nehanbíme za to, ako hlasujeme ako zástupcovia? Prečo niekto neprišiel na obludný nápad, že by som mohol prípadne byť konfrontovaný s občanom, ktorý nesúhlasí s tým, ako som hlasoval o zákone? To by bolo dovedenie tej myšlienky tej dôvernosti až na vrchol.
Na tomto môžem teda ľahko ukázať, aké vratké a trápne je argumentovanie tajnou voľbou ako vrcholným výdobytkom demokracie.
V civilizovaných krajinách, keď ide napríklad o osobné nominácie, tak tak, ako prebiehalo prvýkrát, a vďaka Bohu za to, vypočutie kandidátov na Ústavný súd, prebiehajú bežne vypočúvania uchádzačov o najrôznejšie význačnejšie funkcie napríklad reprezentantov v zahraničí. Americký veľvyslanec, ktorý ide do sveta v mene svojej krajiny, je, samozrejme, grilovaný výborom senátnym a sú mu kladené všelijaké otázky a senátori celkom jasne dávajú najavo, či ho podporia, alebo nikdy nepodporia. A nie je na tom nič zlé. Ich voliči majú právo vedieť, ako rozhodujú v ich zastúpení.
Verejnosť zaujatá a možno aj menej zaujatá aspoň okrajovo mohla vnímať híringy v starej Národnej rade. Videla teda a mohla vidieť, ako vyzerali tí či oní kandidáti. Tí sa dostali možnosť predviesť a urobili tak iste v najlepšom úmysle zaujať a získať podporu. Neviem si predstaviť, prečo by tá istá verejnosť nemohla vidieť, kto volil ktorého kandidáta, a skonfrontovať si to s tým, ako ten kandidát vyzeral. Tie vystúpenia sú iste nájditeľné a prehrateľné. A tak sa bude dať veľmi ľahko vidieť, za koho kto hlasoval.
Samozrejme, ak je tu úmysel a dosť sa tu o tom hovorilo, aký je lajtmotív tejto voľby a čo je krovie okolo tej voľby. Zapleveliť na 12 rokov Ústavný súd nehodnými kandidátmi, tak samozrejme, že je oveľa výhodnejšie robiť to tajnou voľbou. Zároveň ale, a to si povedzme otvorene, sotva si niekto bude o mne myslieť, že volím tu zmieneného kandidáta Sopoligu. Môj hlas teda iste napríklad tento kandidát mať nebude, ale ak by sa do košickej budovy Ústavného súdu ako jeho člen dostal, bude zrejmé, z ktorého brehu ho tam zafúkal vietor. Ale nič to nemení na tom, že otvorená verejná voľba, ktorou i my nesieme svoju kožu na trh, je to najdemokratickejšie a najférovejšie.
Ja som tu bojoval za Ondreja Krajňáka. Človeka so skúsenosťami a vzhľadom. Prehral včera svoju voľbu, ale ja sa nehanbím, že som zaňho bojoval a že som mu dal svoj hlas. Súčasná koalícia nebojuje za kandidátov, ktorých bude voliť. A to tiež o niečom vypovedá.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2019 16:30 - 16:32 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, ono je to tak, človek očakáva, tobôž od vysokokvalifikovaného právnika, že keď sú vopred určené pravidlá, tak ich proste splní a v deň D, ktorý je určení ako deň podania materiálov, donesie dostatočné materiály. Samozrejme nepočítal s tým, že sú takí, ktorí vedia počítať do pätnástich, a tak potom postupne, trošku ako taký lastovičí pár, ktorý stavia hniezdo a v zobáčikoch nosí blato, zoškrabával on to blato a nosil ho, ovšem Robert Fico nemá malý zobáčik, ale má celkom riadny zobák a napriek tomu, to takto skladal. Pravda je, že tie lastovičky to hniezdo stavajú s bohumilým účelom budúcej rodiny. Toto je menej bohumilý a dosť trápny spôsob doloženia svojej kvalifikovanosti, tobôž, keď pred koncom aj tak niečo chýba. A ono pokiaľ ide o hlasovanie, je to tak, človek buď spĺňa limit a získa väčšinu hlasov, alebo ju nezíska. Ani remíza v kvalifikačnej skupine nie je víťazstvo a neopakuje sa hranie zápasov dovtedy, kým ten, ktorých chceme, vyhrá.
Fico predsa len pokročil, pretože keď mu pri kandidatúre generálneho prokurátora chýbali zase nejaké časy a roky, tak keby mu chýbali dva mesiace, tak v dnešných časoch povie, že bol nedonosený.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2019 10:33 - 10:39 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
... vždy sa môžu nájsť momenty alebo jedinci, ktorým sa to či onô na jeho fungovaní nezdá. Ale zároveň treba povedať, že ústav viedol dobre, že ten ústav sa

dôstojne zaradil do kontextu podobných inštitúcií krajín, ktorí prešli totalitou, a že i v tomto zmysle výrazne otvoril ústav verejnosti. Ako prorektor univerzity Komenského som mal tú česť podieľať sa na organizovaní výstavy, ktorú v jej priestoroch v spolupráci s Ústavom pamäti národa v čase Ondreja Krajňáka usporiadal známy nemecký Gauckov inštitút. „Feind ist, wer anders denkt“ bol názov tej výstavy. Nepriateľ je ten, kto si myslí iné. Toto všetko otváralo prácu, poznatky a osvetľovalo pamäť národa, ktorá nie je v dobrom stave. Akýže bol osud Ondreja Krajňáka, akej odmeny sa mu dostalo? Vznikol zákon, ktorý v pôvodnej verzii, čo je neuveriteľné, bol zákonom, kde bol Ondrej Krajňák uvedený menovite ako mukl, ako muž určený k likvidácii. V závere návrhu zákona bol zmienený s presným dátumom likvidácie. Treba povedať, že v dejinách nášho zákonodarstva po páde totality sú len 2 zákony, ktoré menovite pojednávajú o osobách. To je zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a zákon zvaný Lex Hlinka. Ondrej Krajňák sa tak stal tretím, ktorému sa dostalo cti, v tomto prípade veľmi pochybnej. Musím povedať, že to bola hanba a neuveriteľná nízkosť predloženého návrhu, pravda je, že potom jeho meno v konečnej verzii z toho návrhu zmizlo, lebo ešte aj predkladatelia hanebnosti občas, ak im svitne v hlave, môžu pochopiť, že vstúpili do, no čo vám budem hovoriť. Takže Ondrej Krajňák prestal byť štatutárom, ale nič to nemení na fakte, že ako člen správnej rady niet vôbec nikoho, ktorý by ho mohol predčiť. Som presvedčený, že chorý nápad, ktorým bolo zrušenie štatutára, a teraz nejde o to, či ním bol Ondrej Krajňák, ale nechať viesť takúto inštitúciu viachlavým drakom v podobe kolektívneho vedenia bol skutočne nápad storočia.
Samozrejme, vyslovujem na tomto mieste nádej, že ak dôjde k tomu, že budeme mať možnosť reštituovať pôvodný Langošov Ústav pamäti národa, tak viachlavú, aj keď bezzubú hydru ako štatutársky kolektív zrušíme. Pre fungovanie za status quo je Ondrej Krajňák ako jeden z členov Správnej rady tou najlepšou voľbou. A aj keď viem, že ak niekoho navrhuje opozícia a ak ešte k tomu všetkému s jeho prezentáciou vystúpi poslanec Osuský, tak mu možno nedláždi cestu k víťazstvu, ale som presvedčený, že príde deň, ktorý bude opäť dňom fungujúceho a svoje vážne povinnosti plniaceho Ústavu pamäti národa, a v nejakej roli v ňom bude i Ondrej Krajňák.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2019 10:26 - 10:39 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážená snemovňa. Spolu s kolegami z viacerých politických strán som jeden z tých, ktorý predložil návrh na člena Správnej rady dvojnásobného doktora Ondreja Krajňáka, PhD. Pre to, aby som sa na tomto návrhu podieľal, je veľa dôvodov.
Ústav pamäti národa bol dieťaťom môjho zvečnelého priateľa Jána Langoša a členovia Demokratickej strany pri ňom vo veci vzniku tohto ústavu stáli, pretože tak ako to zvykol hovoriť Ján Langoš, tí, ktorí nepoznajú svoje dejiny, si ich budú musieť zopakovať. A dejiny 20. storočia na Slovensku sú z významnej časti dejinami totalít, hnedej i červenej.
Problémom Slovenska bolo, že platilo takmer okrídlené, že v každej rodine sme mali niekoho i v Hlinkovej garde, i v komunistickej strane, a platilo tiež z hľadiska morálky spoločnosti hlboko deštruktívne: „Čo sme si, to sme si, však sme všetci svoji.“
Ústav pamäti národa bol majákom, ktorý mal osvetliť tie temné časti našich dejín, temné časti dejín, ktoré neboli zďaleka len dielom nemeckých beráterov a Edelweissu, ale i dejinami našich zákonodarcov, našich zákonov, našej gardy a našich pohotovostných oddielov gardy, nie len dielom sovietskych beráterov, čiže dá sa povedať dohliadačov nad železnou päsťou robotníckej triedy organizujúcich procesy, ale i nadšených vykonávateľov z našich vlastných radov. Nie, my sme neboli len trpnou súčasťou, my sme sa na kdečom, počínajúc zákonmi o vyobčanení židovských spoluobčanov cez masakre v Kremničke až po týranie väzňov v komunistických väzniciach a gulagoch, podieľali.
Sme v krajine, ktorej pamäť je v stave, že sa stavajú pamätníky Vasiľovi Biľakovi a prokurátor okresnej prokuratúry v tom nevidí propagáciu a schvaľovanie zločinov totality. Vešajú sa pamätné dosky Pješčakovi, stavajú sa busty Ďurčanského. Taký je stav pamäti národa a zdá sa, že napriek existencii paragrafu Trestného zákona 422, prípadne jeho súčasti 422d nikomu nevadí, že chabá pamäť národa umožňuje prijať podobné výstrelky bez reptania.
Ústav pamäti národa po smrti Jána Langoša prešiel zložitou cestou. Zostava Mečiar, Slota celkom evidentne nemala veľký záujem na jeho existencii, čo je povedané veľmi salónne, tak bolo až prekvapivé, že pod vedením Petránskeho nezanikol. Pravdou ale je, že Ústav pamäti národa - úplne proti duchu, ktorý doňho vložil jeho zakladateľ Ján Langoš - osídlili novoľudácki a starokomunistickí historici, ktorých profily by ich zaradenie na takéto pracovisko v čase Jána Langoša nikdy neumožnili.
Ústav pamäti národa sa stal v ďalšom potom, ako sa jeho štatutárom stal Ondrej Krajňák, terčom súdnych procesov, kde - a to je tiež obraz pamäti národa - sudcovia brali ako bernú mincu výpovede riadiacich eštébakov o ľuďoch, ktorých títo riadili a pred súdom z nich robili nevinných. Už vtedy som povedal, že by na Norimberskom tribunáli mohli vystupovať esesmani a tvrdiť, že Himmler, Goebbels, Heydrich o ničom nevedeli, že oni s tým nič nemali, oni nikoho nestrieľali ani nesplynovávali, čo je technicky pravda. Samozrejme, Norimberský tribunál by takéto informačné zdroje asi ako obhajobu neakceptoval. U nás to stačilo.
Pravdou je, že apriórne bolo perverzné obracať sa na Ústav pamäti národa ako na žalovanú stranu zo strany eštébakov a iných, pretože Ústav pamäti národa je muzeálna inštitúcia, svojho druhu, samozrejme, a archívy a uložené dokumenty boli archívmi ministerstva vnútra. Keď už sme u formálnej stránky veci, to je asi tak, ako keby Národné múzeum v Prahe bolo žalované vo veci nactiutŕhania pri tragickom osude sv. Václava, lebo drží možno jeho lebku. Múzeum je múzeum.
Každopádne v tejto ťažkej dobe Ondrej Krajňák do toho zápasu išiel a môžme povedať, že ním vedený Ústav pamäti národa v ňom obstál. Ondrej Krajňák je človek, ktorý má nepochybne ten najlepší vhľad do fungovania Ústavu pamäti národa. Samozrejme, keď niekto je štatutár, vždy sa môžu nájsť momenty alebo jedinci, ktorým sa to či onô na jeho fungovaní nezdá. Ale zároveň treba povedať, že ústav viedol dobre, že ten ústav sa dôstojne zaradil do kontextu podobných inštitúcií krajín, ktorí prešli totalitou, a že i v tomto zmysle výrazne otvoril ústav verejnosti. Ako prorektor univerzity Komenského som mal tú česť podieľať sa na organizovaní výstavy, ktorú v jej priestoroch v spolupráci s Ústavom pamäti národa v čase Ondreja Krajňáka usporiadal známy nemecký Gauckov inštitút. „Feind ist, wer anders denkt“ bol názov tej výstavy. Nepriateľ je ten, kto si myslí iné. Toto všetko otváralo prácu, poznatky a osvetľovalo pamäť národa, ktorá nie je v dobrom stave. Akýže bol osud Ondreja Krajňáka, akej odmeny sa mu dostalo? Vznikol zákon, ktorý v pôvodnej verzii, čo je neuveriteľné, bol zákonom, kde bol Ondrej Krajňák uvedený menovite ako mukl, ako muž určený k likvidácii. V závere návrhu zákona bol zmienený s presným dátumom likvidácie. Treba povedať, že v dejinách nášho zákonodarstva po páde totality sú len 2 zákony, ktoré menovite pojednávajú o osobách. To je zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika a zákon zvaný Lex Hlinka. Ondrej Krajňák sa tak stal tretím, ktorému sa dostalo cti, v tomto prípade veľmi pochybnej. Musím povedať, že to bola hanba a neuveriteľná nízkosť predloženého návrhu, pravda je, že potom jeho meno v konečnej verzii z toho návrhu zmizlo, lebo ešte aj predkladatelia hanebnosti občas, ak im svitne v hlave, môžu pochopiť, že vstúpili do, no čo vám budem hovoriť. Takže Ondrej Krajňák prestal byť štatutárom, ale nič to nemení na fakte, že ako člen správnej rady niet vôbec nikoho, ktorý by ho mohol predčiť. Som presvedčený, že chorý nápad, ktorým bolo zrušenie štatutára, a teraz nejde o to, či ním bol Ondrej Krajňák, ale nechať viesť takúto inštitúciu viachlavým drakom v podobe kolektívneho vedenia bol skutočne nápad storočia.
Samozrejme, vyslovujem na tomto mieste nádej, že ak dôjde k tomu, že budeme mať možnosť reštituovať pôvodný Langošov Ústav pamäti národa, tak viachlavú, aj keď bezzubú hydru ako štatutársky kolektív zrušíme. Pre fungovanie za status quo je Ondrej Krajňák ako jeden z členov Správnej rady tou najlepšou voľbou. A aj keď viem, že ak niekoho navrhuje opozícia a ak ešte k tomu všetkému s jeho prezentáciou vystúpi poslanec Osuský, tak mu možno nedláždi cestu k víťazstvu, ale som presvedčený, že príde deň, ktorý bude opäť dňom fungujúceho a svoje vážne povinnosti plniaceho Ústavu pamäti národa, a v nejakej roli v ňom bude i Ondrej Krajňák.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2019 11:59 - 12:01 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Je zrejme ťažko porovnávateľný so zariadeniami, kde tie zvieratá v západnej Európe sú bežnými hosťami.
No pokiaľ ide o pani Nehézovú, samozrejme, takto demagogicky vytrhnuté z toho, je len potvrdením toho, čo hovorím, že poznám nejedného človeka, ktorý mi vzdialenejší ako štandardný pes. A... Napríklad náckovia.
A pokiaľ teda ide o konflikt záujmov, v ňom ozaj nie som, ale domnievam sa, že ak tento návrh, túto novelu prijmeme, tak rozhodne neohrozíme zdravie ľudu a nemyslím si, že stojí za to len z princípu, že to navrhla opozícia, to potlačiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2019 11:44 - 11:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážená snemovňa, na úvod by som predoslal, že som psa v živote nemal a nie som teda v konflikte záujmov. Žijem v meste, kde moji spoluobčania psov majú, vodia ich buď na vôdzkach, alebo bez vôdzok, s náhubkom alebo bez náhubku, to, čo psy na uliciach zanechávajú v polotuhom alebo tuhšom stave, buď odstraňujú, alebo neodstraňujú.
Hneď na úvod by som zareagoval na príspevok kolegu Fecka. Samozrejme, je iná prevencia toho, aby pes voľne sa pohybujúci nehrýzol ornitológa s takým tragickým koncom, je, bez ďalšieho strieľať akéhokoľvek psa, ktorý nie je na vôdzke okrem priestoru na to vymedzeného. Neviem, či je to riešenie, ale potom by do toho portfólia bolo treba v Tatrách zaria..., zaradiť aj odstrel medveďov kýmkoľvek a kedykoľvek, ak sa voľne pohybujú bez vôdzky, lebo i medvede občas potrhajú ľudí. A, samozrejme, nehovorím o diviakoch a čomkoľvek ďalšom.
V zásade teda toto, čo hovorí kolega Fecko, znamená, strieľajte po všetkom, čo je živé a väčšie ako blcha, lebo nás to môže ohroziť. Nemyslím si teda, že toto je argument proti psíčkom v kaviarni. Nemyslím si, že by v západnej Európe, kde toto je veľmi bežne štandardom, existovali davy pohryzených, totálne dotrhaných a zjedených zákazníkov reštaurácií a kaviarní.
Pokiaľ ide o to, o čom veľmi správne hovoril Ondrej Dostál v súvislosti s hygienikom a s jeho videním vecí. Nepochybne slepecký pes je vychovaný, vzorný, aj keď je stále ešte pes, a vieme, že aj človeku môže občas rupnúť v bedni a psovi zrejme tiež. Pokiaľ ale ide o tú hygienickú stránku veci, lebo o tom je to merito, nie o výchove psov, tak musím povedať, presne ako povedal Ondrej Dostál, že to, že je pes vodiacim psom zrakovo postihnutého, neznamená, že je obdeň sterilizovaný gamalúčmi alebo v autokláve pri 120 stupňoch Celzia a 2 atmosférach, čo by zaručene hygienický problém vyriešil. Ani ten, ani ten. Takže hygienický dôvod je totálne na vode.
A teraz k tým hlasom pre a proti. Neviem, viem si predstaviť, že i voliči koaliční majú psov, s ktorými by nedbali zájsť do cukrárne či do kaviarne za vopred jasných podmienok, takže nemyslím si, že tento návrh je návrh strany, ktorá je jediná, v ktorej voliči majú takúto túžbu.
A teraz k tomu rušeniu a pobehovaniu. Osud mi umožnil alebo doprial, že som na Univerzite Komenského urobil okolo 130 promócií vo funkcii zastupujúceho rektora. V aule univerzity sa nezriedka stávalo, že tam deti, rodinní príslušníci alebo priamo deti tých, ktorí stáli na pódiu a preberali titul, pobehovali, občas aj pokrikovali, keď boli menšie, tak plakali, niekedy aj štyri naraz v tej aule. Nechcem povedať, že to nebolo rušivé. Je otázkou rozhodnutia toho dotyčného, ktorý to dieťa má na dohľad a pod dozorom, či s ním vyjde a prestane rušiť ceremóniu, alebo nevyjde. Už 12 rokov oddávam mladé páry aj staršie páry ako oddávajúci poslanec Starého mesta Bratislavy. Tiež som zažil rušenie malými deťmi, ktoré ak sa rozplačú a rozkričia, tri naraz, tak pomerne v malej oddávacej sále je to silne rušivé. Opäť je to na tom podobne ako so psom, že či tí rodičia toho dieťaťa vedia, že to dieťa ruší, a vyjdú na chvíľku von zo sály, kým sa upokojí, alebo to nechajú tak. Ak je ten pes na vôdzke a priviazaný o stoličku alebo stôl, neviem si predstaviť, že bude rušiť viac.
A k tomu jednu spomienku. To bolo ozaj aj pre mňa, ktorých tých svadieb urobil stovky, prekvapivé. Oddával som v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca mladý pár, on bol Angličan, mladý džentlmen, vyobliekaný, ako sa na džentlmena patrí, lebo občas človek oddáva aj ľudí v deravých texaskách, čo nechcem povedať, že ich degraduje, len to je kontrast. A ako rodinní príslušníci tohto mladého Brita, ktorý si bral krásnu Slovenku, tam boli dve dámy. Tie dve dámy sa vyznačovali dvomi vecami. Každá mala na hlave klobúk ako z dostihov v Ascote. Ak ste videli My Fair Lady, tak ste videli Audrey Hepburnovú, premenenú krásnym klobúkom na dámu. Tieto dve dámy sedeli v prvom rade stoličiek v Primaciálnom paláci, rovno pred kobercom, kde prebiehal obrad, a pri nich ako z porcelánu ležali dva chrty, celý obrad tam sedeli a snáď ani neklipli okom. Boli vzorne vychované, nemali náhubky, nemali ani vôdzku, sedeli tam a zúčastňovali sa absolútne nerušivo obradu. Nechcem tým povedať, že by tam rovnako pokojne sedeli dva bojové psy, ktoré proti sebe niečo majú. Len tým chcem povedať, že nie je, a tento príklad mi to ukázal, dramatickou prekážkou ani v takejto chvíli, ak je na mieste vychovaný tvor, dieťa alebo pes.
A úplne nakoniec chcem povedať jedno, pred rokmi sa zmenila situácia v tom, že do reštaurácií si človek nemohol zájsť najesť sa a potom si po obede ku káve, poriadne zafajčiť. Kedysi to možné bolo aj v ľudovejších podnikoch, aj v menej ľudových, ale pľúca máme všetci rovnaké. Pamätám sa, že keď sme s kolegami chodievali z stáží na gynekológii na Zochovej, tak sme vtedy ešte občas trošku hladní, zašli do Fajky, legendárnej bratislavskej reštaurácie, v tom čase už nižšej kategórie, na guľášovú polievku a pivo. Úplne štandardne sa okolo nás pri stoloch aj fajčilo. Dnes je situácia iná. Reštauratér sa môže rozhodnúť, či si zariadi fajčiarsku časť, a klient sa môže rozhodnúť, či pôjde do reštaurácie takej alebo takej, alebo do takej, kde neexistuje takáto časť, a on si, ak chce, bude musieť ísť pofajčiť von.
Chcem teda povedať, že je rovnako svätým právom, a to podotýkam, štandardne, normálne vychovaný pes, je menším rizikom pre okolie ako dym z cigariet. A ak teda sme umožnili slobodu rozhodnutia reštauratérom a kaviarnikom a ich hostí, urobiť to alebo onô, nevidím racionálny dôvod, o tom hygienickom nedôvode som hovoril, aby sme toto isté neumožnili aj majiteľom reštaurácií a kaviarní a ich klientami, klientom so psom či bez psa.
Ešte raz podčiarkujem, že to nie je stranícky návrh. Je to teda sotva podsunuteľné ako zvrátená neoliberálna ideológia, nemáme tu bojovníka proti neoliberalizmu, a ani nič iného, čo by nemohlo prípadne potešiť aj vás, milí kolegovia, ktorých volia vaši voliči koalície. Možnože ich to poteší a nemusí ich to rozhodne viac rozhnevať ako tých, ktorí to vidia inak a volia na našom brehu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.1.2019 15:29 - 15:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ono to bolo kazateľsky veľmi pekné. Také po srsti, ako zamat. Dialóg môže byť. No dialóg ťažko môže byť, keď sa neodpovedá na otázky, keď sa očividne klame, keď sa osočujú novinári, lebo to všetko je súčasťou toho, o čom hovorí kolega Číž ako zmene atmosféry. Osočovali sa Mečiarom a osočovali sa aj medzitým, aj teraz.
Takže pokiaľ napríklad hovoríte o tom, že úlohou novinárov je informovať. No existujú aj komentátori, ktorí vychádzajú z informácií a komentujú ich. Vonkoncom novinár nie je informátor na vrátnici. A pokiaľ ten novinár má informovať, tak asi chápete, že implicitne tým aj im kontroluje štátnu moc. Lebo ak informuje o chybách, prehreškoch a zlodejinách, tak len informuje vlastne vo vašom duchu a nie je to vôbec v nijakom protiklade.
A teraz, keď hovoríme o tom, že dnešní novinári vyšetrujú, aj súdia, nedajbože, aj popravujú. Nebohý Kuciak nič nevyšetroval a nikoho nesúdil. Zbieral informácie. Robil presne to, po čom voláte, a očividne i toto niekomu vadilo. Takže tie vaše, také miestami floskule o tom, že novinári plnia zadania vlastníkov novín. Ale zároveň hovoríte, ale ambiciózne sa ženú za vlastnou slávou. Tak koho plnia príkazy? Vlastnej túžby alebo tých vlastníkov? Musím povedať, že bolo tam viacero protirečení... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis