Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Musím povedať, že je neuveriteľné, že meníme zásadným spôsobom ústavu návrhom, ktorý bol predložený o..., niekedy okolo 17.58 hod., jediná, ktorá ešte mala možnosť k nemu kvalifikovane vystúpiť, pani poslankyňa Žitňanská mala 101 minút, predkladateľ tohto veľkolepého do pozlátka zabaleného právneho prúseru sa odtrepal zo sály, ani si ju nevypočul. To je typické štricáctvo, rozbijem okno a potom zdrhnem. A z tohto zle do potrhaného pozlátka zabaleného právneho názoru, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, trčí evidentný úmysel obísť prezidenta. Obísť prezidenta, ktorý nie je váš prezident, lebo ste boli navyknutý na vášho prezidenta, a tento nie je vašim prezidentom.
A ten spôsob, ako sa to deje, je hanbou i človeka právneho vzdelania poslanca Madeja, pretože ani si nevypočuť oponentúru, nezareagovať vo faktickej poznámke, neurobiť nič, len to sem hodiť, je jednoducho takmer právne grázlovstvo.
A aby som to povedal veľmi salónne a hľadal som desať minút slovo, ktoré použijem, to, čo je predložené poslancom Madejom, je, jemne povedané, odrb!

Ďakujem pekne. Ku cti kolegu Madeja slúži, že uviedol Benátsku komisiu ako zdroj odporúčania. Benátska komisia je nezáväzný spolok. Možnože znie hrdo, však sa volá Benátska, a nie povedzme z Hrochote alebo z Môťovej, ale situácia nášho súdnictva, jeho stavu, dôvery občanov v nich sa nedá celkom mechanisticky porovnávať s vaším argumentom, že kde je to inde v Európe. Mám pocit, že v Dánsku a v Nemecku a možno ani v Holandsku nemajú tie problémy so súdnictvom, takže merať to takto je trošku zvláštne.
Druhá vec, o ktorej v tom vašom návrhu, o ňu ide, že je tam krásne zakomponovaný systém dvojičiek. A ja nechcem slyšet trávu růst. Ale viem si živo predstaviť veľkolepú kombináciu Harabin - Fico. Obidvaja sú JUDr. A viem si tiež predstaviť kombináciu Jankovská - Kaliňák. Obidvaja sú JUDr. To znamená, toto napchávanie dvojičiek typu Mamojka - Laššáková je ukážka.
A inak pokiaľ ide o odporúčania, ja si pamätám, ako hovoril váš prezident, ktorý bol takmer váš, a ba až úplne váš, o tom, že Čentéš je terciárny problém. Ale potom mu Macejková podala slepeckú paličku a postavila oslí mostík a odrazu sa to dalo zvážiť. Tomuto prezidentovi ste zobrali možnosť zvažovať. A ja nebudem hlasovať za nič, čo ho zbavuje možnosti vybrať si.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, pán doktor Číž, na rozdiel od vás ja som len doktor medicíny, vy ste doktor práva. A preto som žil v nádeji, že tých 10 minút aspoň čiastočne využijete na prezentáciu vášho pohľadu na meritum veci. Pravda je, že vám na konci chýbala posledná veta, pretože už mikrofón nešliapal, a tak možno v tej poslednej vete malo prísť to, čo malo prísť 10 minút, akýsi akt iluminácie a právneho vhľadu. No musím povedať, že ste prehospodárili tých 10 minút, 4 minúty 26 sekúnd ste kádrovali. To je starý boľševický zvyk, máte to zrejme zažité. Stihli ste to prebrať od prvej, od prvého radu až do druhého radu, viac ste už potom nestihli, lebo ste boli vyzvaný predsedajúcou, aby ste sa pokúsili vrátiť k meritu veci ako právnik. Stihli ste ma ohodnotiť ako insitného hlupáka, ktorý hovorí o verejnej voľbe. Je to, samozrejme, váš názor a ja vám ho nevezmem (zaznievanie gongu), môžte za ním stáť.
Hovoríte, že hájite záujmy 27% voličov. Ja vás ubezpečujem, že, naopak, my hájime záujmy tých, ktorí si masovo myslia, že ste vybudovali mafiánsky štát a že nie jeden z vašich kolegov je súci na to sedieť oproti prokurátorovi. Takže neboli sme my tak veľmi vedľa v tom, čo zaznelo.
A úplne nakoniec vám niečo poviem na tému šnúrka od gatí. Počúval som i ja a teraz to bolo adresované kolegovi Budajovi, na akej šnúrke do gatí sa kto kam dostal. Skúste sa pozrieť na svoje preferencie a potom uvidíte, kto sa dostal do parlamentu na šnúrke od gatí.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tá neustále sa vracajúca téma verejnej alebo tajnej voľby osôb. Samozrejme, po rokoch totality, keď sa manifestačne volili čelní predstavitelia strany rodnej, bola to vtedy manifestácia buď oddanosti, alebo zbabelosti, alebo čohokoľvek, ale volilo sa fakticky verejne. Potom došlo k pádu totality a konali sa okrúhle stoly, som ich pamätníkom na pracoviskách fakultnej nemocnice. A musím povedať, že vtedy boli ešte v ľuďoch z totality zbytky strachu, a tak sa, dá sa povedať, za štandard začala považovať tajná voľba osôb. O osobách tajne.
Musím na druhej strane povedať, že je veľký rozdiel medzi tým, ako napríklad hlasuje zástupkyňa učiteľského zboru pri hlasovaní o voľbe riaditeľa školy, keď táto zastupuje a nesie svoju kožu na trh s tým, že, pripusťme si, existujú šikanujúci riaditelia a zlé pomery na školách, a ona uvíta tajnú voľbu, lebo sa bojí o svoju existenciu. My sa ale nemáme čo báť o našu existenciu. My máme mandát voliča a volič má právo vedieť, ako hlasujeme v jeho zastúpení aj o osobách, a má právo potom našu existenciu nezvolením ohroziť. Ak ju ale skrývame za tajnú voľbu, tak je to čistá zbabelosť. V americkom senáte, ak sa napríklad vyberá vyslanec do nejakej krajiny, tak je tam nielenže smaženie vyberaných kandidátov, ale je vopred jasné, ako kto bude o kom hlasovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ono je to vždy s tou slobodou rozhodnutia z podstaty veci dvojsečné. Pred časom v minulom volebnom období som tu diskutoval s poslancom Kuffom, ktorý tvrdil, že jeho deti nepotrebujú prilbu na svahu. Poznám ľudí, ktorí majú formálne zacvaknuté pásy, lebo nemajú radi bezpečnostné pásy. To všetko je sloboda rozhodnutia. Aj to dieťa bez prilby na ceste, na bicykli, alebo na zjazdovke. Aj to neočkované dieťa. Problém je len to, že potom keď ten dotyčný, slobodne sa rozhodnuvší ochrnie, tak sa na neho budeme skladať všetci. A tie peniaze, ktoré bude doživotne ako vozíčkár potrebovať, budú možno chýbať leukemikom, ktorí sa slobodne nerozhodli a dostali leukémiu. Takže ak to dieťa bude mať komplikované morbilli, tak je fajn, aby rodičia prevzali plnú úhradu a zodpovednosť za slobodu svojho rozhodnutia nedať ho zaočkovať, lebo je veľmi ľahko byť slobodný na konto iných. Na konto tých, ktorí to potom za teba tú slobodu zatiahnu. A to je vždy na zváženie, keď ponechávame slobodu.
Keby moje vnúča malo ísť do škôlky, do materskej školy, kde je neočkované dieťa, tak by som si prial, aby to neočkované dieťa bolo s inými slobodne sa rodičmi rozhodnutými neočkovanými v škôlke neočkovaných detí. Ale ja by som nechcel, aby dieťa, ktoré môže byť zdrojom šírenia nákazy, bolo s mojím dieťaťom či vnúčaťom v škôlke. Ja by som sa slobodne rozhodol takto.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že životný príbeh i služba, ktorú už doteraz vykonal Peter Juščák pre Ústav pamäti národa, je dostatočným dôvodom na to, aby ho uvážliví, pravdu ctiaci ľudia zvolili. Peter Juščák má životný príbeh človeka, ktorý vždy stál na dôležitej pozícii človeka nemajúceho v láske ani hnedú ani červenú totalitu. Je tým, ktorý pracoval v Ústave pamäti národa, ktorý pozná Ústav pamäti národa, ktorý vie, čo je dobré pre Ústav pamäti národa. A to je kvalifikácia pre člena Správnej rady.
Jeho láska k demokracii, statočný osobný postoj je garanciou, že sa Ústav pamäti národa vráti na tú pozíciu, ktorú mu dal do vienka jeho zakladateľ Ján Langoš, do pozície kritického skúmateľa, zaznamenávateľa a vyhodnocovateľa našich temných dejín. Tie temné dejiny stoja za zaznamenanie, stoja za to, aby sme o nich vedeli, pretože, ako povedali múdrejší ako ja, ten, kto nepozná svoje dejiny, môže byť prinútený tie dejiny zopakovať. A ani dejiny hnedej ani červenej totality, ako iste uznáte, za opakovanie nestoja. A bude preto dobré, ak Ústav pamäti národa nebude hniezdom staro a novoboľševikov, ani staro a novoľudákov. Peter Juščák ani jedným z toho nie je a Peter Juščák je dobrá voľba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som povedať, že tak ako to Ondrej podčiarkol, ten daňový úrad, samozrejme, že je orgán, ktorému my sme ako platcovia dane povinní, lebo reprezentuje štát. Na druhej strane, tak ako sa hovorí, že polícia má pomáhať a chrániť, tak daňový úrad okrem toho, že vyberá, by celkom logicky tiež mohol upozorňovať.
Keď si pomyslím, že ľudia platia, ja neviem, poplatky za televízor, teda podľa zástrčkového zákona, alebo ľudia platia aj súkromným dodávateľom energií, internetového spojenia, tak v zásade si všetci pamätáme, že ak sme náhodou kedysi v časoch nielen cashu, ale bežne šekov nezaplatili mesačný poplatok, tak sme dostali na ďalší mesiac červený papier, ktorý ti zaúčtovala tá inštitúcia, ktorej si ostal dlžný, teda to jeho doručenie a vypracovanie, a bol si ním upozornený na svoj rest. A zdravý rozum káže, že v čase elektronického spojenia, ktorý je mnohým z tých platcov dane dostupný pre daňový úrad, by bolo celkom logické a normálne, aby programovo ten daňový úrad už deň po uplynutí lehoty na zaplatenie parciálnej dane štvrťročnej alebo dokonca mesačnej poslal svojmu platcovi upozornenie, že tak má urobiť. Prečo sa tak nedeje, je nám záhada a týmto aspoň napravujeme to, že sa tak môže stať po 5 rokoch. Predstavte si, že informácia o nezaplatení plynu alebo elektriky by vám prišla po 5 rokoch a vyrubili by vám príslušné úroky. Však je to choré.

Ďakujem pekne. Kolega Suchánek, ja naopak, keď si tu svedomito vyrátal tých adresátov možností a práv, tak by som na to namietol zhruba nihil obstat, t. j. nič nenamietam, pretože nosná otázka akéhokoľvek prístupu čomukoľvek takémuto je viazanosť tajomstvom lekárskym . A to sa, samozrejme, logicky musí vzťahovať i na okruh ľudí, ktorí s tým pracujú, aj pisárky na SIS-ke, predpokladám, sú viazané tajomstvom, vo vojenských útvaroch a podobne.
Keď sa zamyslím nad tým, že laborantka vyhodnocuje alebo vykonáva HIV testy, vyšetrenie na syfilis alebo kdečo z mojej oblasti, tak je ani nie lekár, ani nie zdravotnícky župný ani iný pracovník, ale proste bude vedieť, že Dezider M. má HIV infekciu. Jednoducho tá úvaha o tom, že niekto niečo prezradí za porušenia noriem utajovania takýchto skutočností je, samozrejme, aj v doterajšom písomnom a klasickom, nie elektronickom stave. To znamená, ak vychádzame z toho, že to niekto bude porušovať, nezabránime aj tak ničomu a ja sa preto jednoducho domnievam, že toto je krok dobrým smerom, a ti poviem, že keď ti príjmu v noci na kliniku, na akúkoľvek, ešte aj na oftalmologickú po úraze niekoho, kto je psychiatricky chorý, tak je veľmi cenné, aby ten doktor vedel, koho tam má, nielen ten všeobecný praktik. Zažil som prípad, že nejaká hysterická pani s nejakou diagnózou stihla hovoriť kolegyni, aby ju okamžite prepustila domov, hoci mala nezodpovedajúci nález. Na to ona povedala, že nemôže, na ona povedala, že ona skočí z okna. A tá kolegyňa mykla ramenom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, ten problém, o ktorom hovoríte, že pedagogická rada je intímne prostredie. Pochopiteľne, že ak ide o takúto tému, o ktorej hovorí vo svojom návrhu pán poslanec Žarnay, tak, samozrejme, tí zástupcovia rady žiakov by tam netrčali od nevidíš do nevidíš. Prišli by k danému bodu.
A ešte jedno upozornenie. Slovo "vyjadruje" znamená "vyjadruje". Neznamená ruší, zakazuje, vetuje, znemožňuje. Inými slovami, to, čo navrhuje pán poslanec, neznamená, že tam vtrhne, ako si predstavujete, nejaká horda študentov, bude tam trčať, počúvať a potom to zarazí pedagogickej rade. Znamená to len, že povie svoj názor. Všade tam, kde zákonodarca dáva slovo, sloveso "vyjadruje", zároveň tým naznačuje, že nerozhoduje, nemá posledné slovo. Takže v tomto zmysle nemyslím si, že vaša výtka na adresu tohto bodu napríklad je, by som povedal, dôvodná.
A všeobecne, viete, keby sme uvažovali o každej veci i zákonnej tak, že existujú momenty, priestory, ľudia, zhody, okolnosti, kde to takto ľahko nepôjde, by sme strašne veľa vecí museli zrušiť. To znamená, že ten zákon je plošný. Ten nehovorí o vylúčených komunitách, ten nehovorí o nejakej malej oblasti niekde alebo aj väčšej. Hovorí proste o princípe. A predpokladám, že do rady školy by boli zvolení asi takí žiaci svojimi spolužiakmi, ktorí by hádam nemali podkračovať tie najnižšie možné personálne kritériá. Takže nemyslím si, že je to tak kritizovateľné z pozícií, z akých ste to kritizovali.

Ďakujem pekne. Pán učiteľ Žarnay je, dá sa povedať, takým vzorovým príkladom učiteľa, akého by sme v školstve potrebovali na každom rohu. A to, o čom tu teraz hovoril a o čom aj povedal, že sa to niekomu možno zdá bezvýznamné a okrajové a čo tí vedia, je veľmi dôležité pre formovanie sa tých detí a neskôr mladých ľudí a je to možno dôležitejšie ako mnohé iné veci, ktoré sa nám zdajú smrteľne podstatné. Tá relativita toho takého prezieravého pohľadu, to je nevýznamné. Je mi známa aj napríklad z mojej brandže, čo je niečo úplne iné. Ľudia považujú napríklad akné za bezvýznamnú chorobu, lebo sa na to neumiera. Ale sedemnásťročné dievča, pre ktoré na venčeku nikto nepríde, lebo má akné, len to akné, je dôvodom pre vážnu starostlivosť, lebo pre ňu je to existenčný problém. Takže v tomto zmysle i toto, o čom hovorí kolega Žarnay, sa proti sláve božej môže zdať maličkosť, ale v skutočnosti v tisícoch malých Jožkov z druhej triedy je to veľmi veľká vec a ja mu ďakujem za to, že to tu prednáša.