Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

19.9.2017 o 11:09 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 19.9.2017 11:09 - 11:11 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, viem, že ideme hlasovať, nebudem to nijak naťahovať. Chcem vás poprosiť o, keď je možné a dokážete si preniesť cez srdce každý to svoje, postrieľaných robotníkov a žobračenky, úctu k ústave, možno, a to nepodsúvam kolegom, Trianonskú dohodu a iné výšiny našej rodiny, tak si dovoľujem poprosiť vás o podporu tohto zákona do druhého čítania.
Ešte raz zdôrazňujem, sme otvorení akémukoľvek inému výmennému návrhu. My netrváme na 1. septembri. Zdal sa nám dôvodný z príčin desaťročia trvajúcej tradície detí do školy, čo je veľmi dôležité v krajine, ktorá sa prepadá v hodnotení vzdelania, ktorá by mala mať 1. september ako pamätný deň, že by sa toho dňa malo vyrážať na cestu k lepšej vzdelanosti. A domnievam sa, že aj to bude ďalším vkladom k tomu, aby sme tie ďalšie prvé januáre mohli oslavovať ako lepší štát. Pretože tu zaznelo, že bolo dobré aj zlé o tej prvej republike, a preto to nie je tak, že by bolo treba uctievať jej vznik. No ja vám hovorím, keby sme sa spýtali občanov tejto republiky, že či nebolo dobré a zlé a čoho bolo koľko a čo všetko za tých 25 rokov prežili, tak by sme možno podľa niektorých hádam mohli zrušiť aj ten 1. január, lebo tiež bolo všeličo zlé.
Myslím si, že +dátumy a udalosti nenesú zodpovednosť za to, čo sme s nimi potom my, my tu, a naši voličiKožlanský podrazák urobili. Ten dátum vzniku demokratického Československa a dátum vzniku demokratickej Slovenskej republiky bol medzník. Potom sme to dostali do rúk, a ak sa nám zdá, že bolo zle, tak sa pozrime do zrkadla.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2017 11:07 - 11:08 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Tak ďakujem všetkým diskutujúcim.
A vrátil by som sa predovšetkým k vystúpeniu kolegu Poliačika, ktorý veľmi správne poukázal na isté protirečenie medzi bojom, ktorý predvádzajú náckovia vo vzťahu k slovenskej ústave, a drobnými postojmi, ktoré lemujú ich politické pôsobenie. Predpokladám, že by sa im páčilo, keby v ústave bolo napísané, že Židia nemôžu dostávať od prezidenta štátne vyznamenania, a bol by to iste nosný ústavný prvok. Samozrejme, dosť rušivý je aj výskyt pluralitnej demokracie a existencia viacerých politických strán. Lebo správny stavovský štát, ktorým bol slovenský štát, okrem iného bohumilého rozhodol hneď ešte pred svojím vznikom o zrušení všetkých politických strán okrem jedinej štátostrany - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Podotýkam, že Hlinka bol mŕtvy a tá strana niesla ten názov dlhšie.
Len chcem teda poukázať na pozoruhodný vzťah toho, čo naši kolegovia milujú k ústavnosti a pluralitnej demokracii. Najlepšie, keby nebola žiadna iná strana okrem strany Kotleba - ĽSNS, lebo tak to predcvičil pravzor, ktorého uctievame.
Takže v tej ústavnosti je ten ťažký zápal pre jej uctievanie si a brutálne protidemokraticky a protiústavný náboj strany, ktorá to hovorí, taká, že platí len to staré z názvu filmu: "Pozri sa, kto hovorí."
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.9.2017 10:47 - 10:55 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, za seba môžem povedať, že tu s takýmto návrhom nestojím prvýkrát a spolu s predkladateľmi si dovoľujem sľúbiť vám, že, ako hovoria starí Rimania: "Dum spiro, spero". (Kým dýcham, dúfam.) Vás ubezpečujem, že tu budem stáť znova a znova, keď nie ja, tak niekto z mojich kolegov, ktorí si myslia, že triáda rozhodujúcich udalostí 20. storočia, ktorá nás doviedla k vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993, bola práve tá, ktorá začala 28. októbrom 1918, pokračovala Slovenským národným povstaním a zavŕšila sa naším návratom k demokracii 17. novembra. Považujeme tieto tri míľniky za existenčne dôležité pre vznik demokratickej Slovenskej republiky.
Vo vystúpeniach v rozprave a vo faktických poznámkach zaznelo kdečo. Ja si, a ozaj ma k tomu nevedie koalično-opozičná dohoda, by som raz a navždy, aj keď viem, že to nebude nič platné, pretože tak ako streľbu do robotníkov a žobračenky vytiahnu boľševici a náckovia vždy, tak chcem povedať, že som bol svedkom toho vystúpenia kolegu Františka Šebeja pred mnohými rokmi, myslím, že to bolo presne pred 19 rokmi, keď hovoril vonkoncom nie o slovenskom znaku. Ale už aj vtedy, myslím, bol to poslanec Engliš, mal problémy s pochopením hovoreného slova, pretože František Šebej hovoril presne o tom znaku, ktorý používala Slovenská pospolitosť, t. j. o gardistickom dvojkríži.
V rámci dovzdelávania chcem upozorniť teda pani poslankyňu Grausovú, ktorá s tým vyšla, že ten gardistický dvojkríž sa líši od slovenského apoštolského dvojkríža rôznou dĺžkou najnižšieho ramena. Bolo by dobré vtĺcť si to do hlavy a nepripisovať odmietnutiu gardistického dvojkríža, zameniť ho za odmietnutie slovenského štátneho znaku. Všetci demokrati i v dobe komunizmu ctili slovenský znak.
Ja som vystavoval na 1. svetovej výstave olympijskej filatelie v Lausanne a vo svojom exponáte som mal na titulnom liste československú zástavu a slovenský znak, slovenský, dnešný slovenský znak. Zhodou okolností to zaujalo bývalého poslanca, ktorý tu jedno obdobie bol, volal sa Rydlo, a poslal mi ďakovný list, že videl na exponáte zo socialistického Československa slovenský znak. Áno, my sme odmietali ako slušní Slováci Husákovu živánsku pod Kriváňom a nie sme, teda Novotného, pardon, Novotného živánsku pod Kriváňom a jednou (správne "jedným") z takých bonmotov Husákových bolo na jar ´68, že by sa to malo zmeniť. No, samozrejme, nič sa nezmenilo a Husák normalizoval aj so živánskou pod Kriváňom. Toľko teda ten historický exkurz.
A ešte raz, František Šebej nemal nevoľnosť pri pohľade na slovenský znak, ale na to, čo zdobí vašu stranu. Toľkoto k tomuto bodu.
A nebudem sa ďalej šíriť o tom, čo všetko zaznelo a na čo by som mohol a nemusel reagovať. Chcem len povedať jedno. Ja napríklad sa domnievam, a to je otázka ďalšej diskusie, že tak ako prichádzajú občania do tejto, slovami Janka Mičovského, sály zákonnosti a do parlamentu 1. septembra, by sem mohli veľmi dobre prichádzať 17. novembra, pretože v ten deň sa tento Šalgovičov dom zmenil na to, čo je dnes: zákonodarná sieň demokratickej Slovenskej republiky. Myslím si, že Deň otvorených dverí 17. novembra vynikajúco napĺňa to, že sme - akokoľvek kráčame cez kaluže, kamenie a tŕnie - na ceste k lepšej demokracii. Pevne verím, že sa k nej raz dopracujeme.
A preto si myslím, že urobiť z 1. septembra pamätný deň je úplne primerané a sláviť vznik republiky, a prosím vás, tá námietka, že vtedy je Silvester a Nový rok, no, tí, čo sa opijú natoľko, že si prvého nevedia spomenúť v januári, že vznikla ich republika, to je problém, ktorý ja nevyriešim, ani dátum. A všetci ostatní si ten vznik republiky slobodne pripomenúť môžme v tento deň.
Úplne na koniec, keďže som si tu vypočul ďalšiu obľúbenú, čože hoax, nehoráznosť o zavraždení Štefánika, tak na tému tohto človeka, ktorého si podobne ako Štefana Osuského berú mnohí do úst nehodní, by som povedal jeden jeho citát, ktorý možno nie je u náckov veľmi známy a iste ich neteší, ale poviem ho: "Neexistujú Česi, existujú len Slováci hovoriaci po česky. Neexistujú Slováci, existujú len Česi hovoriaci po slovensky." V tejto vete, samozrejme, alegoricky, Milan Rastislav Štefánik zhrnul spolupatričnosť našich národov tak, ako ju vnímal, tak, ako za ňu bojoval, a tak, ako sa 28. októbra naplnila.
Myslím si, že to bolo pri predchádzajúcom pokuse o tento zákon, oslava 28. októbra je oslavou všetkých tých, ktorí cedili krv, riskovali svoje životy a bojovali za vznik toho, čo otvorilo Slovensku bránu k jeho dnešnej štátnosti.
Nerobím si ilúzie, ale napriek tomu prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Off records som sa bavil s ministrom kultúry, pánom ministrom Maďaričom a ten sa ma spýtal, že za čo to chceme meniť. Musím povedať, že v prípadnom druhom čítaní sme otvorení akejkoľvek inej alternatíve, ak sa okrem bojovníkov proti žobračenkám a za postrieľaných robotníkov bude zdať vhodné, iste sa dá zmeniť deň, ktorý by sme vymenili napríklad za 1. máj. Ale rozhodne sa domnievam, že tento zákon si zaslúži úvahu a blížiace sa 100. výročie československej štátnosti by si zaslúžilo, aby bol po mnohých rokoch tento návrh zákona prijatý.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2017 10:44 - 10:45 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pri úvode toho vystúpenia, pani poslankyňa Grausová, som mal pocit, že skutočne sa nad nami vznáša chmára nechápania textu a posolstva, pretože úvodná tiráda venovaná Benešovi vyvolávala dojem, že ideme prijať lex Beneš: "Edvard Beneš zasloužil se o stát." Nie, ten Beneš nie je témou tohto zákona. A, samozrejme, je veľmi pozoruhodné, ako mu s hlbokou neznalosťou historických faktov pripisujeme obrovskú moc zakázať bojovať proti boľševikom. Beneš v tom čase nemohol nič nikomu zakázať, maximálne pani Hane, aby sadila hriadky nakrivo. Nebol v pozícii zakazujúceho.
Na tému Štefan Osuský len toľko. To, ako miloval Štefan Osuský Tisov fašistický štát, bolo vidieť v tom, že bol prvý, ktorý v dejinách Československa na pôde vyslanectva vo Francúzsku začal organizovať odboj, ktorého cieľom - ktorý sa naplnil - bol vznik opätovne Československej republiky.
Takže brať jeho meno do huby nadarmo neuráža mňa ani jeho, lebo psí hlas do neba nedôjde, ale je to proste historická lož. A on leží v Pensylvánii veľmi spokojne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2017 10:30 - 10:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No je pekné, pán kolega, že hovoríte o príjemnom počasí a o predĺženom víkende. Mám taký hmlistý pocit, že keby bolo podľa vášho, tak zas tak predĺžený nebude, lebo predpokladám, že by ste ako prvé zrušili 29. august, takže on by sa zas ten víkend primerane skrátil.
A pokiaľ ide o tie histórie o biede, exekúciách a žobračenkách, to ste museli skutočne prevziať z ideologických materiálov komunistického režimu. Dovolím si vás ubezpečiť, že celkom evidentne bola Československá republika v prvej desiatke najvyspelejších a najprosperujúcejších krajín sveta. To, samozrejme, že sa potom prepadla, je druhá vec. Ale taká bola tá hrozná, biedna, exekvovaná prvá republika. A to, že potom mohol vzniknúť slovenský štát s vlastnou inteligenciou, s vlastnými reprezentantmi v oblasti ekonomiky a tak ďalej, ako boli Karvaš, Zaťko a podobne, je zásluha tej zlej žobračenkovej prvej republiky. Len na tom sa dalo stavať, pretože prezident toho štátu bol taký slovenský patriot, že sa pri poslednom predprvosvetovojnovom sčítaní občanov Uhorska prihlásil za Maďara, na rozdiel od niektorých iných, napríklad od mojich predkov, ktorí sa vždy hlásili za Slovákov.
Takže trošku to pokrivkáva aj s predĺženým víkendom, aj hroznou biedou a útlakom, ktorého sa Slovákom v tom štáte dostalo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 10:40 - 10:42 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem všetkým trom kolegom, ktorí vystúpili. Áno, to je presne to, že okrem hlúpostí, ktoré sa snažíme radikovať, sú tu ešte vážne podľa mňa problémy zakladajúce nerovnosť občanov pred ústavou. Teda to, že dvaja občania Slovenskej republiky majú nerovnú možnosť a právo financovať podľa svojho uváženia zo svojich zdrojov jednu a tú istú činnosť, je podľa mňa protiústavné, lebo v ústave nestojí nič, že v takejto veci existujú rôzne kategórie občanov s rôznymi právami. Presne to isté platí i v tej oblasti toho, že sa bez toho, aby sa naplnili podmienky § 26 o obmedzení slobody prejavu a šírenia informácií, toto obmedzuje uvažujúcim a dospelým ľuďom prijať informáciu. Skutočne neviem si predstaviť niečo, tak by som povedal, urážlivejšie, ako to, že predpokladám, že občan je úplný blbeček, ktorého nesmiem ničím ovplyvňovať, lebo potom ozaj musíme hádam zakázať aj reklamu na vajcia kŕmené chemikáliami, pretože však všetci si ich vyberú. Ale hlavne mali by sme dva dni pred voľbami dôsledne prelepiť bilbordy, ak ich nechceme autogénom rovno odpáliť. To znamená, že mali by sme robiť verejné pálenie volebných materiálov na námestiach dva dni pred voľbami, aby na teba v kuchyni spoza kredencového skla nepozeral portrét ovlyvňujúceho sa politika. Tak na takomto všetkom vidieť absurdnosť.
A len tá poznámka k peniazom. K 1 340-tisíc priznaným Kiskom stojí proti 256-tisícom priznaným Ficom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.9.2017 10:25 - 10:35 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, Ondro Dostál detailne rozobral podstatu toho návrhu a ja skutočne len tak ad ilustrandum poviem zopár vecí. Začal by som limitom a moratóriom pred voľbami. Nemyslím si, že si niekto z vás, ktorí sme už nejaký piatok na svete a i nejaký piatok žijeme v slovenskom demokratickom štáte, pamätá, že by bol dramaticky psychický alebo inak poškodzovaný tým, že sme žili v dobách, kedy neexistovalo takéto moratóriom. Sotva si vôbec v pamäti uchováte akýsi pocit, že toto už bolo príliš a, chvalabohu, že sme to zaviedli. Obvykle dôvody, pre ktoré sa o tom hovorí, majú skôr takú úroveň nejakého si názoru, že by to mohlo byť zvykové právo, ľudia už sú unavení. To je výborný dôvod, z politiky sú unavení. Neviem, nakoľko sa tej politike okrem nadávania venujú, ale niekedy človek má pocit, že veľmi nie. Ale každopádne som aj minule komusi stihol napísal na diskusnom fóre, že na každom zariadení, rádiu, televízore, dokonca i počítači existuje zvláštny gombík, rafinovaný výrobok, ktorý obohacuje jeho vybavenie, ktorým sa dá vypnúť toto zariadenie. Dokonca existuje možnosť nestrepať sa z desiateho poschodia paneláku a ísť si vyprázdniť dva dni pred voľbami schránku, kde sa ti ponúkajú nejakí spasitelia. Môžeš to urobiť po voľbách a rovno to odniesť do kontajneru. Dúfam, že separujeme.
Takže tieto dôvody unavenosti a podobne sú čistá hlúposť, ale, naopak, po zavedení tohto pravidla, a to má pamäť iste klame, ale bolo to vyše, rozhodne stovky a skôr bližšie k dvojstovkám podaní na súd, že niekto mu dal, bohvie, kto, mu do schránky akési materiály za čiarou časovou. Ľudia boží, no minimálne sa dajú vždy tie materiály použiť ako výstelka sáčku na smeti alebo čokoľvek podobné, na podpáľ, ak sú vhodné materiálovo. To znamená, že vyrobili sme si problém s tým, že teraz zahlcujú inštitúcie, ktoré by sa mali venovať na Slovensku pilne inej činnosti tým, že riešia, že nám neznámy páchateľ napchal do schránky Dežove reklamné materiály. Lebo viete, s tým zvykovým právom, no mali sme tu kedysi právo prvej noci. Bez boja sme ho opustili. Tak myslím si, že by bolo celkom primerané zbaviť sa niektorých zvykových práv.
Ďalším problémom sú náklady. Vlastnosťou nášho plebejského uvažovania je rovnosť. Viete, keď ste v malej strane, a s tým mám isté životné skúsenosti, tak niekedy i kaucia je problém. A je, samozrejme, fajn, že máš niečo nad státisíce alebo tak dáko na míňanie, ale rovnosť nezabezpečíš, keď kandidujú celkom reálne niekedy i strany, pre ktorých je 5-tisíc problém. Takže ak má ten druhý čo i len dvadsaťnásobok viac ako ty, tak ťažko zabezpečíš rovnosť. Domnievam sa, že je svätým právom korektne nadobudnuté statky investovať, do čoho chceme. Ešte raz, ako už som pred pár dňami povedal, je vecou slobodného rozhodnutia, či si kúpim Bugatti Veyron, alebo si postavím vilu na Bahamách, alebo akokoľvek inak, môžem si kúpiť Renoira. Ak som ešte bohatší, tak hádam aj Vermeera za svoje poctivo zarobené peniaze. Nemyslím si teda, že by americkú demokraciu poškodil pred rokmi multimiliardár Ross Perot, ktorý sa rozhodol svoje naftové miliardy, alebo milióny rozhodne investovať do svojej kampane. Skromnejší kandidáti vezmú za vďak s finančnou podporou.
A opäť je neuveriteľné, že ak by z dôvodov, neviem, manželstva alebo čohokoľvek sa rohodol trvale pobývať v Bostone Zdeno Chára, takže by ako občan Slovenskej republiky nemohol kandidátovi svojho srdca na prezidentstvo poslať podporu. Ako, to je čo za ústavná rovnosť, keď to môže milionár, ktorý svoje majetky drží a nadobudol poctivo iste na Slovensku, ten to môže, ale, naopak, neobčan Slovenskej republiky, ktorý nesmie voliť toho prezidenta, mu tie peniaze dať môže?! To by snáď nevymysleli ani chovanci zavretého oddelenia Pinelovej nemocnice. A platí to.
Takže je viacej tak neuveriteľných vecí, ktoré sa teraz pokúšame uviesť aspoň do súladu so zdravým rozumom, že by sa o tom, o tom dalo hovoriť aj dlhšie, ale pravda je, že opäť, tento zákon nie je stranícky, sú nepochybne i bohatší jedinci a strany, ako je strana predkladateľov a menovite traja predkladatelia. Sú nepochybne ľudia, ktorí i medzi vládnúcou koalíciou si mohli povedať: áno, prečo nám majú vytýkať, že keď v prezidentskej kampani čestne priznali Andrej Kiska, Pavol Hrušovský i Milan Kňažko použitie prostriedkov vpredkampaňovom, ktoré je nepostihnuteľné, nelimitované a ničím sa nedotýkajúce žiadnych pravidiel, ale priznali ho celkom čestne, na rozdiel od kandidátov Procházku a Fica, ktorí nepriznali nič? Ja som chodil po Slovensku v rôznych súvislostiach a peróny nádraží boli polepené na operadlách, tie nové nádražia urobené železnicami trasou na Trenčín a ďalej, kde sa na mňa pozerala inteligentná tvár Rada Procházku a keď som došiel do vlaku, tak tam ležali materiály. Nebola kampaň, ale bolo jeho sväté právo, nalepiť sa na chrbát, na operadlo. Podobne som to Slovensko prechádzal a videl kvantá bilbordov, Kiskových aj Ficových. Akurát záver reálny je ten, že Kiska priznal milión 93-tisíc predkampaňových a 236 kampaňových a Fico podobnú sumu kampaňovú a nič predkampaňové. Je teda známkou absolútnej geniality, keď si človek, ktorý teda sa spolustraníkom chváli, že vlastnou hlavou, i keď nevlastným hlasom, zohnal celkom slušné prostriedky, dokáže zároveň urobiť rovnako intenzívnu bilbordovú kampaň ako jeho súper, ale urobí tak očividne za 20 % tej sumy. To je skoro taký výkon ako robiť Coca-Colu z vody.
Takže ja si myslím, že je dobré čestne priznať, čo som minul, je dobré ukázať to a nevidím dôvod, prečo by som mal kohokoľvek, kto sa rozhodne nekúpiť si Bugatti Veyron a chce investovať do svojej politickej kariéry, aby tak urobil. Ja by som nikdy také peniaze nemal ani nedal, lebo domnievam sa, a to je ale, pripustím, možno extrém, táto pozícia, že ak ma náhodou niekto shift chce za poslanca staromestského zastupiteľstva v Bratislave alebo člena parlamentu, tak je to jeho rozhodnutie a moja tvár na bilborde, myslím, že nemá čo zohrať veľkú úlohu. Ale dobre, robí sa to, patrí sa to, 70 sukieň mala a predsa sa nevydala, a ja mám iba jednu, ani tú nedávam na bilbord, Ale znova chcem povedať, v živote by mi nenapadlo vytknúť svojmu súperovi, že do toho investoval peniaze, lebo to bola jeho slobodná vôľa. Problém je to len vtedy, keď ich ukradnú.
Takže toľkoto k pravidlám, ktoré platia a ktoré sú v niektorých miestach priam do neba volajúce. Ondro Dostál to vyargumentoval a je to právne celkom reálne doložené. A myslím si, že počínajúc moratóriom na informácie, ktoré porušuje ústavu, lebo ak si prečítate ten paragraf 26 pri zmysloch a nebudete trpieť slovenským syndrómom nechápania písaného textu, ktorý je, žiaľbohu, rozšírený, tak jasne uznáte, že informácia o prieskume z verejnej mienky neohrozuje ani bezpečnosť, ani verejné zdravie, ani mravnosť, ani nič podobné. A že sú zmanipulované? No to môžu byť všetky. Takže toto nemôže byť kritériom a i toto ukazuje absurdnosť existujúceho stavu, ktorý chceme zmeniť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.9.2017 9:47 - 9:49 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No chcem povedať, že, ako hovorí Ondro Dostál, ani v dobe kešu, ani v dobe predkešovej nebolo Slovensko nikdy v takej pozícii, aby vynikajúcich ľudí nemohlo, keď teda hovoríme pekuniárne, oceniť. Takú dobu si nepamätám. Teda v čase, keď sa kupovala AC Sparta, tak nejaké tie peniažky by sa hádam boli mohli nájsť tiež, dali nájsť tiež. Iná vec, ktorá ma pri pohľade na tento, na túto vlnu novovznikajúcich ocenení napadá, nie že by sme nemali ľudí, ktorí by mohli byť laureátmi cien atď., ale aj tak sa domnievam, že je to trošku niečo ako taký patník, každý absolvovaný kilometer označíme a každá doba si postaví svoje patníky. Bol prijatý lex Hlinka a boli prijaté ocenenia, teraz sú tu tieto dve. Viem si predstaviť, že by iní poslanci v inej matematicko-hlasovacej konštalácii sa mohli rozhodnúť pre cenu Milana Hodžu ako prvého slovenského premiéra, že by sa za inej konštelácie koalície mohol, nedajbože, niekto rozhodnúť pre cenu Jánosa Esterházyho, ktorý teda, ku cti mu slúži, nesúhlasil so slovenskou verziou norinberských zákonov a nebolo takých veľa, ako je známe. To znamená, že si každý môže postaviť svoj patník alebo míľnik pri ceste a potom sa rozhodnúť, že v tej konštalácii my túto cenu udeľovať nebudeme, ale pre istotu máme svoju teda, Hodžovu napríklad teda, ale myslím Milana Hodžu.
To znamená, že mám z toho taký neistý pocit, ak sa vyberajú figúry o ktorých môže napísať autor knihy, že sú kontro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2017 17:49 - 17:51 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem Gáborovi Grendelovi za pripomenutie a oživenie pamäti národa vo veci citátu z návrhu Jána Slotu na zrušenie Ústavu pamäti národa. Musím povedať, že argumentačné bohatstvo Jána Slotu sa zrejme v SNS dedí aj po jeho odchode alebo je infekčné, pretože rovnako, dá sa povedať, hlboko a zrejme, pretože neplní svoju úlohu, je zhruba i to posolstvo, ktoré máme na stole teraz.
Ja som na tom výbore, kde predkladali zástupcovia správnej rady tie argumenty, bol, aj keď nie som členom toho výboru. A ako hovoria bratia Česi, bolo mi chvíľami stydno za to, čo som si tam na adresu Ondreja Krajňáka vypočul. Ako musím povedať, že neviem, kde sa tam vzali podaktorí z tých prednášateľov výčitiek, ale neviem, či, aká je kvalifikácia byť v správnej rade, ale povedané jednoducho, bolo to úbohé. Ako veľmi pádny argument si pamätám, skutočne tie kovraly, ktoré sa mu vyčítali, a potom maľovanie akýchsi stien. Ku cti Ondreja Krajňáka treba povedať, že to vydržal počúvať, ja som mal sám problém.
A akokoľvek si zasluhuje vďaku za to, že sa po postupnom vykoľajovaní dal do neľahkého zápasu a na mínové pole, ktoré zostalo po jeho predchodcovi pri navracaní Ústavu pamäti národa do koľají, ktoré položil Ján Langoš, vďaka a vďaka aj jeho spolupracovníkom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2017 16:23 - 16:31 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, o činnosti a vzniku a prekážkach a tŕní, ktorým prešiel Ústav pamäti národa, viem svoje. Sedel som tam hore pod balkónom, keď sa podarilo v tejto sále zákonnosti prelomiť veto prezidenta republiky Rudolfa Schustera. Je úplne príznačné, že Rudolf Schuster vetoval zákon o vzniku Ústavu pamäti národa. Dejiny zaznamenali hlasujúcich v tejto rozhodujúcej chvíli vzniku Ústavu pamäti národa a tí, ktorí ho podporili, v mojich očiach patria na tabuľu cti Slovenskej republiky.
Potom šiel život. Je príznačné, kto nemal rád Ústav pamäti národa. Nemal ho rád Ján Slota, a keď sa stal pán Petranský predsedom správnej rady, tak existovala obava, že ústav ticho pochová. Kvôli histórii treba poznamenať a konštatovať, že ho nepochoval, ale nepochybne sa začal meniť charakter toho ústavu a začal sa odlišovať od toho, ako ho kreoval Ján Langoš, a hlavne od ducha, ktorého doňho vložil. Pretože Ján Langoš, katolík, katolík, ktorý nemiloval slovenský štát na rozdiel od iných katolíkov, hľadel, aby sme dejiny totality zaznamenávali poctivo, padni komu padni.
Zažil som čas, keď, ani sa nečudujem, Štefan Harabin dal zhodiť pamätnú dosku Jána Langoša z budovy Ústavu pamäti národa. Opäť, príznačné, komu vadila tá doska. Chvalabohu, vďaka ľuďom ako Andrej Petrek, Snopko a ďalší sa doska vrátila 40 centimetrov pred miesto, z ktorého ju dal zhodiť Štefan Harabin. Neprekvapilo. Chcem teda povedať, že nemá tento ústav ľahký život, poznám jeho produkciu, neviem, kto ešte z vás má kus knižnice naplnený publikáciou Pamäť národa, ktorý ústav vydáva a ktorý tu bol proti rokovaciemu poriadku použitý ako doličný predmet kolegom Hrnkom.
Apropo, riešenie kolektívnym vedením. Drobná odbočka. Viete, možnože tí, ktorí si myslia, že môže poslanec aj Hrnko ukázať časopis, že niekto môže ukázať graf, že niektorý výtržník si môže ticho vzadu vypiť kávu a pochrúmať horalku, by možno mali výhrady k predsedovi parlamentu. Ale v živote by ma nenapadlo navrhnúť zákon, v ktorom zruším štatutárnosť predsedu parlamentu a nahradím ho poslaneckým grémiom. Lebo to je presne to, čo sa deje v tomto zákone. Proste môže tam predsedať, ale rozhodovať bude poslanecké grémium. No, chcem len ukázať absurdnosť toho, že mienime operatéra, ktorý vedie a koná operáciu, nahradiť kolektívnym vedením všetkých ďalších asistentov až po anesteziológa a inštrumentárku, ktorí budú kolektívne rozhodovať, ako sa nad tým rozrezaným hrudníkom bude ďalej postupovať.
Musím povedať, že Ústav pamäti národa si zaslúžene získal úctyhodné postavenie v kontexte podobných inštitúcií. Na jeho prezentáciách som sa zúčastňoval i v čase Petranského, zúčastňujem sa ich aj teraz. Spomínam si, ako Petranský vyhodil historika Patrika Dubovského, ani vtedy by ma nenapadlo prijať lex Petranský a v prechodných ustanoveniach vyhodiť Petranského, pričom pravdou je, že Patrik Dubovský vyhral súdny spor a vrátil sa. Ale to len tak na okraj. Opäť by ma nenapadlo riešiť to zákonom, kde by sa vyskytlo meno osoby určenej k likvidácii. Takže je príznačné a pre mňa teda opäť signifikantné, kto to predkladá, čo to predkladá, teda úroveň toho, a teraz sa nedotýkam ani tak spolupredkladateľov.
Ako to už zaznelo, tento, táto novela je konečným vyústením telefonátu, nemá to nijakú inú právnu úroveň, viď kolega docent Kresák, nemá to nijakú inú ani mentálno-manažérsku úroveň, lebo je to blbosť.
Je to proste také, aké to je, musím povedať, pri dlhoročnej priateľskej známosti s Edit Pfundtner, právničkou, som možno trošku ostro, keď som videl jej podpis pod tým zákonom, sa s ňou dostal do priateľského, ale pre mňa aj zásadného sporu. Ku cti slúži, že sa vrátila z bludnej cesty, a som rád, že jej meno už nefiguruje pod tou, pod týmto návrhom zákona, pretože nemám rád, keď sa s mojimi priateľmi spájajú nedobré veci. Ten vycúvací pokus podľa mňa ale nie je tým, čo by bolo riešením. Jednoducho nie je hanbou nahliadnuť, že to nebolo dobré, že sme sa možno pomýlili, že sme sa dostali do vleku koaličných bratských záväzkov, ale ako to tu už zaznelo vo vystúpení kolegu Hegera, preboha, že nejde o programové prehlásenie vlády, nejde o záväzok ministerstva splniť niečo v oblasti sociálnej, v oblasti trestného práva alebo v oblasti výstavby diaľnic. Jedná sa o výsledok telefonátu.
A tak ako svoj podpis stiahla Edit, tak si myslím, že po úvahe by sa zaň nemalo hlasovať, lebo je to nedôstojný zákon, a tí, ktorí podpísaní zostanú, a tí, ktorí ho presadia, zostanú takisto v pamäti národa a musím povedať, že to nebude veľmi cnostné miesto.
Skryt prepis