Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

15. 6. 2017 o 14:43 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

15. 6. 2017 14:43 - 14:43 hod.

Peter Pellegrini
Áno. Aj nabudúce, ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 14:43 - 14:43 hod.

Peter Pellegrini
Pán podpredseda, ďakujem pekne a bolo mi cťou odpovedať za všetkých neprítomných členov vlády Slovenskej republiky na všetky otázky.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 15. 6. 2017 14:39 - 14:43 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám aj ďakujem za položenú otázku a dovolím si aj vám prečítať odpoveď, ktorú pán minister vypracoval.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja, APVV, realizovala pohovory so zamestnancami s cieľom posúdenia opodstatnenosti personálnej obsadenosti s ohľadom na počet projektov a rozsah agendy, teda robila si interný audit. V zmysle potreby zefektívniť činnosť APVV mala agentúra predložiť ministerstvu návrh riešenia nevyhovujúcej situácie v APVV. Návrhy týkajúce sa čiastočnej zmeny organizačnej štruktúry sú momentálne konzultované s ministerstvom školstva, ale môžem ubezpečiť, že k žiadnemu hromadnému prepúšťaniu zamestnancov nedôjde. Vedenie agentúry pristupuje k zavádzaniu moderných manažérskych nástrojov, ktoré majú zvýšiť efektivitu činnosti organizácie. Realizované kroky súvisia taktiež s postupnou racionalizáciou počtu a veľkosti našich priamo riadených organizácií. V žiadnom prípade nie je plánovaný útlm činnosti agentúry, naopak, v budúcnosti plánujeme posilňovať jej postavenie a prideliť jej ďalšie aktivity. APVV totiž v budúcnosti plánuje v zmysle informatizácie verejnej správy administrovať viac výziev, prideliť viac grantov a väčšie množstvo financií. Chod agentúry a taktiež realizovaných projektov tak nie je v žiadnom prípade ohrozený.
Toľko odpoveď pána ministra Plavčana. Dovolím si ako exminister - krátky - školstva doplniť aj moju.
Áno, na ministerstve školstva je obrovské množstvo podriadených organizácií, ktoré si zvykli na taký celkom pohodlný život, lebo málokto si ich aj všíma, neni sú nikdy ani predmetom nejakého príliš veľkého dozoru zo strany verejnosti a tým, že sa zapájajú do mnohých veľkých aj európskych projektov, tak narastá počet ľudí, ktorí len z titulu projektu v danej agentúre alebo v podriadenej organizácii musia pracovať. Len akosi, keď ich prijímate, tak všetci si zvykajú, všetkým poviete, že dobre, ale je to len do doby ukončenia projektu a potom koniec. Akurát, že po roku a pol, dvoch rokoch fungovania si všetci nejak zvyknú na to, že pracujú v danej organizácii, a keď príde na deň D a mali by opustiť túto organizáciu, tak zrazu riešia, prečo by ich mal kto prepustiť. Ja nehovorím, že toto je prípad APVV, ale všeobecne vám popisujem, že takto máme pozamestnávaných stovky ľudí, ktorí nám nevadia, pokiaľ sú zatiaľ platení v rámci projektov z európskych peňazí, ale po skončení akosi zabudli na to, že prišli na dobu určitú, a chceli by silou-mocou v týchto organizáciách zostať, tak sa potom vymýšľajú nejaké ďalšie projekty, len aby mali títo ľudia čo robiť.
Takže určite podporím pána ministra v tom, ak ide formou zefektívnenia činnosti. Na druhej strane o APVV budeme musieť hovoriť a som predsedom Rady pre výskum a inovácie, budeme musieť hovoriť, aby si plnilo svoju úlohu s tým ale, aby mal väčšie zdroje k dispozícii, ale primárne aby bolo potrebné o tieto zdroje súťažiť. Opäť aj ten, to prerozdeľovanie prostriedkov je zas také pohodlné. Všetci by chceli len také to inštitucionálne financovanie. Projekty sa vymýšľajú halabala, my musíme aj zo strany APVV povedať, toto sú priority v rámci našej RIS špecializácie, toto sú priority, ktorým sa Slovenská republika venuje, pretože má nadpriemerné kapacity v tomto. Neinvestujme do podpriemerných výskumných tímov. Načo? Tie ledva za tie peniaze dosiahnu priemer Európskej únie a nikdy v nich nebudeme dobrí. Venujme sa tomu, čomu rozumieme, kde máme šikovných ľudí, ale tí musia o tie projekty súťažiť.
Pretože sa nám stalo, viete čo, pani poslankyňa? Prestali súťažiť, spoliehajú sa na domáce štrukturálne fondy, teda naše, ktoré rozdeľujeme my tu doma, v Bratislave, spoliehajú sa na takýto typ rôznych dotácií a strácajú schopnosť. Mnohí strácajú schopnosť a zdvíham prst, musíme dať pozor, strácajú schopnosť uchádzať sa o európske granty na úrovni Bruselu, kde už musia súperiť s výskumnými tímami z Nemecka, Francúzska, Španielska, Fínska a neviem skade, tak sa musia zobudiť jednoducho aj tieto univerzity a výskumné pracoviská, lebo ak budú takto pohodlne si chrumkať zo štrukturálnych peňazí, tak mám vážnu obavu, keď raz európske peniaze vyschnú, ako budú schopní vyčerpať aspoň to jedno percento, ktoré by nám z Horizont 2020 a iných patrilo, pretože tam dosahujeme katastrofálne výsledky a myslím si, že s tými škatuľami, ako hovorí pán minister Kažimír, treba riadne zahrkať, pretože zdá sa mi, že mnohí tam si tak v kľude driemu a dobre im je.
Takže troška s nimi zatriasť, aj s tými vecami a výskumníkmi nezaškodí. A všetka česť tým šikovným, samozrejme. Veľa máme ľudí, ktorých si treba vážiť.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15. 6. 2017 14:39 - 14:43 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Tak budem teda konkrétny. V súčasnosti sú už za referenčné registre vyhlásené registre právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, register fyzických osôb, to znamená register všetkých ľudí, ktorí nejakým spôsobom u nás, u nás žijú, register daňových subjektov a informačný systém služieb zamestnanosti. Tieto sú všetky už k dispozícii a všetky údaje, ktoré sa týkajú vecí, ktoré sú v týchto referenčných registroch by už orgány verejnej moci mali automaticky sa na ne integrovať a tieto dáta čerpať z týchto zdrojov.
No a ďalej, samozrejme, budeme ešte potrebovať presadzovať koncepciu niektorých ďalších referenčných registrov, to sú, ako som povedal, fyzické osoby, právnické osoby, podnikatelia, ale do budúcna aj práva k nehnuteľnostiam. No a, samozrejme, jediný problém, kde narážame pri niektorých tých registroch, je ochrana súkromia a ochrana osobných údajov, kedy budeme musieť aj pri príprave zákona o ochrane osobných údajov, ktorý tiež je niekde na ceste do parlamentu, tam si, prosím, dajme k tomu veľkú diskusiu, lebo napríklad nie je také jednoduché, aby sa registroval, alebo niekto si len tak o vás vytiahol údaje o vašom registre trestov, alebo aby sa priamo vedel pozrieť na nejaké vaše iné dáta, hoc je to aj nejaký štátny orgán, pretože na niečo sa vyžaduje vaše povolenie, že súhlasíte, aby sa niekto na takéto dáta pozrel.
Ale určite do budúcna by ste nemali nosiť nejaké potvrdenia z Obchodného registra, potvrdenie z registra trestov, nemali by ste nosiť potvrdenia, či dlžíte niekomu na zdravotnom poistení, na sociálnom poistení, či dlžíte na daniach, či ste v úpadku, či je na vás nejaká exekúcia, toto všetko už dnes registre evidujú a majú.
No a ja si myslím, že jedným z takých polovičných riešení bude, že ak by to malo trvať nejakým spôsobom dlhšie, no tak si myslím, že budeme musieť potom urobiť nejakú takú úpravu, kedy túto povinnosť presunieme so zvolením občana na úradníka, a ak ich teda ten úradník tie potvrdenia chce, tak nech si ich ide vo vašom mene pozbierať po Bratislave sám. Možnože to by bolo celkom motivačné aj pre úradníkov, aby konečne začali plniť zákonné povinnosti, ktoré im vyplývajú aj zo zákona aj o e-Governmente, aj iných zákonov, kde už od vás nemajú nič pýtať, ale pre ich pohodlnosť alebo neschopnosť pracovať s počítačom vás aj tak nútia, aby ste to priniesli v papierovej podobe a nestačí im, aj keď to pošlete elektronicky a splníte si zákonné povinnosti. Toto sa musí skončiť. Na toto musia občania upozorňovať, aj preto do zákona o e-Governmente, hoc sa mi to nepáči, sme museli uviesť aj sankcie a budeme pokutovať úrady, ktoré sa nebudú správať tak, ako sa správať majú, a budú stále buzerovať a terorizovať a obťažovať občana kadejakými potvrdeniami.
Takže v tomto sme určite na jednej lodi, pani poslankyňa.
Skryt prepis
 

15. 6. 2017 14:35 - 14:35 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa za otázku. Ja tu mám pripravenú aj nejakú odpoveď, ale je tá odpoveď taká typicky úradnícka s vymenovaním paragrafov, odkazov a vymenovaním veľmi zložitých názvov a potom pravdepodobne ani nikto, kto by pozeral túto hodinu otázok by tomu nemusel rozumieť. Preto si dovolím vám odpovedať ja osobne.
Áno, máte absolútnu pravdu, našou prioritou aj mojou osobnou je, aby sme čo najskôr dosiahli princíp jedenkrát a dosť. To znamená, aby platilo, že pokiaľ štát vlastní informáciu o občanovi, o firme alebo o nejakej skutočnosti, nemá právo ju druhýkrát vyžadovať od, od daného občana alebo, alebo spoločnosti. Vyžaduje si to, ale samozrejme, ešte aj pár úkonov, pretože vyžaduje si to, aby určité údaje boli evidované v tzv. registroch, ktoré sú vyhlásené za referenčné, to znamená, za tie, ktoré sú, u ktorých deklarujeme, že dáta sú pravdivé, sú nemenné, sú správne a z ktorých majú, z týchto referenčných registrov si jednotlivé rezorty čerpať potrebné informácie. Zákon o e-Governmente, ktorý budeme prejednávať a prejednali sme ho v prvom čítaní a budeme ho prejednávať v septembri v druhom čítaní, pozná ustanovenia, že v prípade, ak sa údaje už vyskytujú v referenčnom registri, mali by úrady verejnej moci čerpať tieto údaje z týchto referenčných registrov a nebuzerovať a neobťažovať občanov, vyžadovať si to iným spôsobom. Preto nemusí byť cesta veľkej legislatívnej zmeny, kde v 180 zákonoch ideme vyhadzovať, že, čo ja viem, predloží výpis registra trestov alebo predloží výpis Obchodného registra. Týmto generálnym ustanovením my musíme dosiahnuť, aby sme čo najviac týchto registrov postupne vyhlásili za referenčné, aby boli tak platné a aby prostredníctvom ešte centrálneho systému referenčných údajov si mohli údaje čerpať jednotlivé rezorty zo svojich vlastných a z našich vlastných zdrojov, a nie obťažovať občana.
Už máme na stole, samozrejme, pár prvých pozitívnych reakcií a niektoré rezorty pri svojich výzvach dokonca v eurofondových odstránili sme povinnosť vyžadovať asi deväť rôznych príloh, ktoré musíte priniesť. V skutočnosti my ich všetky vieme tie údaje, veď vlastne aj každý údaj o vás generuje štát.
No ale teda jedna časť je jedenkrát a dosť, druhá časť je oblasť proaktívnych služieb, čo je tiež, podľa mňa, veľmi žiadané. Aby, a keď raz vieme, že sa narodí dieťa, tak asi vieme, že treba urobiť nejaké ďalšie úkony a nemusíme čakať, kým matka, keď sa jej to vôbec podarí, môže prísť na Sociálnu poisťovňu žiadať si, ja neviem, prihlásiť sa teda, že je matka, ja nepoznám tie úplne detaily tejto životnej situácie, ale aby to nemusela naozaj obiehať, ale aby vlastne štát jej oznámil, predvčerom sa vám narodilo dieťa, rodný list my máme, my sme ho zaradili do evidencie občanov Slovenskej republiky, zároveň sme vás prihlásili na tento typ poistenia sociálneho, zároveň sme vám pridelili dávku, ktorú sme vypočítali z vášho predchádzajúceho príjmu a tak ďalej. To je tá proaktívnosť služieb, ku ktorej smerujeme. Množstvo vecí už vzadu pripravených je. Teraz potrebujeme dokončiť takú tú poslednú míľu, ako ja to hovorím, a teraz primárne chceme a budem na to trvať, zdroje z európskych peňazí na IT musia smerovať na to, čo potrebujú občania. Odmietame schvaľovať projekty, kde prichádzajú samotné rezorty s tým, že my by sme si chceli zelektronizovať zase svoj interný systém, vymeniť počítače pre úradníkov a tak ďalej. Oznámili sme im, s tým choďte viete kde, príďte s takými vecami, kde preukážete, že výrazne zlepšíte služby pre občana, pre firmy a pre ľudí a že im naozaj poskytnete kvalitu, možno nie všetkým, lebo nie každý bude chcieť v tomto systéme fungovať, ale ten, kto sa rozhodne si z pohodlia domova, a aby tak mohol urobiť.
A využijem aj to, že aj predtým ste sa pýtali aj na. na ľudí, ktorí možno majú nejaké zdravotné problémy. Máme vyčlenenú celkom zaujímavú čiastku aj z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na pomoc a sociálnu inklúziu týchto ľudí prostredníctvom moderných technológií, naozaj im spríjemniť život, zľahčiť život, možnosť vykonávať prácu z miesta svojho bydliska práve prostredníctvom moderných technológií a na to sa teším. A, pani poslankyňa, kľudne s vami budeme intenzívne o tom rokovať, možno aj pri príprave nejakých výziev, aby sme povedali, čo, aké typy výziev by sme mali vyhlásiť a akým spôsobom pomôcť ľuďom, aby moderné technológie slúžili všetkým občanom bez rozdielu na to, v akej životnej situácii sa nachádzajú.
Takže už prvé tieto momenty nastávajú, automatizácia procesov prichádza. Ešte musíme tie úrady, samozrejme, k tomu trošku viacej nútiť, lebo sama asi priznáte, že ten rezortizmus je relatívne značný a každý si to svoje drží a nechce dať dáta iným. Aj to musíme prelomiť, pretože musí platiť, že dáta patria tomuto štátu, a nie konkrétnemu ministerstvu. A keď sa toto nejakým spôsobom udomácni v našich hlavách, tak potom aj systém jedenkrát a dosť pôjde podstatne rýchlejšie. Ale verte, že je to moja osobná priorita a budem na tom veľmi intenzívne pracovať.
A očakávam teda dobrú spoluprácu s vami aj pri príprave tých špeciálnych výziev na inklúziu ľudí s nejakým zdravotným postihnutím.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15. 6. 2017 14:30 - 14:35 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, nie som ja odborník na túto oblasť, samozrejme, preto mne sa ťažko reaguje, ale ľudsky, ak by som mal zareagovať, tak určite poviem, že ešte nikto sa nenajedol zo žiadnych štatistík a zo žiadnych vzorcov a prepočtov, a súhlasím s vami, že aj ťažko zdravotne postihnutí občania majú právo na dôstojný život v Slovenskej republike, a preto predpokladám, že pán minister práce bude sa zaoberať aj vzhľadom na ekonomické možnosti tohto štátu pravdepodobne nejakým zlepšením a úrovňou a skvalitnením života ľudí, ktorí majú nejaký typ postihnutia alebo sú určitým spôsobom hendikepovaní. Samozrejme, ruka v ruke s tým, aby nedochádzalo aj k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože sme sami svedkami častokrát ľudí, ktorí na luxusných motorových vozidlách parkujú na tých najvychytenejších adresách v našich mestách, a pritom disponujú preukazmi zdravotne ťažko postihnutých osôb, čím, samozrejme, nevytvárajú veľmi dobrú klímu, ale to si musí urobiť poriadok štát a tí, ktorí takéto preukazy vydávajú, aby ich naozaj, svoju pozornosť smerovali k tým, ktorí to naozaj potrebujú.
A myslím si, že je dôvodné a správne, aby sme sa zaoberali aj kvalitou života občanov, ktorí majú takéto problémy, pretože sme tu práve preto, aby sa všetkým občanom Slovenskej republiky žilo v našej krajine čo najlepšie, a patrí k nim aj skupina ľudí, na ktorých ste sa pýtali. To je môj osobný postoj a určite do budúcna Slovenská republika musí aj v tejto oblasti sa posunúť ďalej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 14:16 - 14:20 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som teda v zastúpení pána ministra práce vám interpretoval jeho odpoveď, ktorú pripravil na vašu otázku.
Vážená pani poslankyňa, je potrebné zdôrazniť, že životné minimum predstavuje základnú štátom uznanú hranicu príjmov, kedy nastáva stav hmotnej núdze. Samotné životné minimum nezakladá žiaden nárok. Predstavuje však základný právny predpis, podľa ktorého sa postupuje pri aplikácii iných právnych predpisov, ktoré zakladajú buď nárok na určitú dávku, prípadne na zľavu určitého plnenia alebo úľavu.
Valorizačný mechanizmus životného minima je stanovený zákonom a reflektuje reálny vývoj životných nákladov, inflácie, ako aj príjmov, a teda zohľadňuje aj sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky splnomocnené vydať opatrenie, ktorým upraví sumy životného minima k 1. júlu kalendárneho roka.
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že tieto sumy sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie prvého štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s prvým štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie v závislosti od toho, ktorý koeficient dosiahne nižšiu úroveň. Za rozhodujúce obdobie, za ktoré sa raz zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, sa považuje obdobie od apríla prechádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bol koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie 1,007, t. j. porovnanie apríl 2016, apríl 2017. A koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za prvý štvrťrok roku 2017 v porovnaní s prvým štvrťrokom 2016 bol 1,0498.
Peňažné príspevky na kompenzáciu sa poskytujú v závislosti od príjmu a majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže v súlade s ustanovením § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu aj pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu prehodnocuje príjem vždy v júli bežného roka. Príslušné orgány tak v júli súčasne prehodnotia aj príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a valorizované všetky výšky peňažných príspevkov. Z uvedeného dôvodu nedôjde k žiadnemu zvýšeniu administratívnej záťaže ani zvýšené náklady pre príslušné orgány štátnej správy.
A ak by som mal teda odpovedať za seba, tak áno, to zvýšenie zo 198,09 na 199,48 vyzerá naozaj veľmi minimálne, ale aj vzhľadom na to, čo odpovedal pán minister, hovorí o tom, že išlo o mechanické navýšenie v zmysle výpočtu, ako je v stanovených v príslušných právnych normách Slovenskej republiky. Čiže išlo o technické zvýšenie úrovne životného minima, nie o nejaké politické rozhodnutie zvýšiť o jeden, jedno euro dvadsať, nejakú sumu. Išlo o automat, ktorý vypočíta to tak, ako to vypočítaval aj v minulých, v minulých rokoch.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 6. 2017 14:16 - 14:20 hod.

Peter Pellegrini
Pán podpredseda Národnej rady, mám pocit, že pán poslanec Národnej rady, ktorý položil otázku, nie je v rokovacej sále a pravdepodobne preto nemôžem odpovedať na jeho otázku.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 6. 2017 16:53 - 16:58 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Naozaj len veľmi krátko. Pán poslanec Krajniak, my sa v mnohých veciach zhodneme a ja budem súhlasiť s dvoma vecami. Áno, ten zákon je značne komplikovaný a ťažko je mu rozumieť, ale je to aj tým, že samozrejme pokrýva relatívne zložitú agendu, ktorá ale potom v konečnom dôsledku v tej službe by mala byť celkom pochopiteľná pre občana, ale pre jej realizáciu a fungovanie ústredných orgánov štátnej správy a verejnú moc to musí takto komplikovane, žiaľ, v tom zákone napísané byť. Informatizácia, naopak, vy ste povedali, že úradníci, aby mohli šikanovať občana alebo niečo. Práveže zavedením digitálnych služieb by sme mali dosiahnuť, aby práve už úradníci nemohli šikanovať občana, aby si mnohé veci mohol vybaviť aj bez toho, aby sa vôbec s úradníkom stretol a aby si mnohé veci vybavil v rámci automatického režimu.
Ale na druhej strane v čom s vami súhlasím, na 100 % je, že nemôžme z elektronizácie a informatizácie robiť fetiš a násilím tlačiť do informatizácie a do digitálneho sveta celú spoločnosť. My musíme rešpektovať, že ľudia majú právo si vybrať, či budú chcieť prejsť do digitálneho sveta alebo budú chcieť zostať v tom svete konvenčnom alebo normálnom, takom, na čo sú zvyknutí a my ako štát aj budeme musieť každému umožniť, aby mohol fungovať tam alebo onam. Preto pre občanov ani nikdy a ja osobne nikdy neprídem s myšlienkou povinného nútenia využívať elektronické služby.
Tam to musí byť na dobrovoľnom princípe, ba štát môže len motivovať čím najkvalitnejšími službami, aby ľudia si povedali: vidíš, vyzerá to celkom fajn, suseda si to minule vybavila, ani nemusela ísť na úrad, idem to vyskúšať aj ja. Ale ak nechce, nech radšej ide na úrad a ten asistovaný prístup, ktorý ste hovorili, na Slovensku sa realizuje jeden projekt, on sa volá IOMO, to je jednotné obslužné miesto, kde práve môže dôjsť k takému, k tej kombinácii, čo ste povedali. Ak človek je napríklad na mieste a nemôže sa, nemôže alebo nechce cestovať do nejakého centrálneho mesta, okresu, kde si potrebuje vybaviť nejaký doklad, tak cez tú svoju elektronickú, identifikačnú kartu, cez svoj občiansky by mohol dostať asistovanú službu buď na úrade obecnom alebo na týchto klientskych centrách, ktoré to presne, tak ako ste popísali na základe splnomocnenia v jeho mene, vybavia a zároveň mu tú agendu aj vrátia naspäť. Čiže na tom sa pracuje, tam už je teraz len dôležité, aby sa tie služby čo najviac zefektívnili a zrýchlili.
No a čo bude dôležité aj pre tých, ktorí chcú zostať v tom reálnom svete a nechcú fungovať v tom digitálnom, je, že investovaním do tých informačných systémov naozaj konečne dochádza k stavu, že úradníci si musia vymieňať informácie navzájom medzi sebou a nemajú otravovať občanov, pretože aj ten občan, ktorý príde fyzicky k okienku, má právo na to, aby si, či bol trestaný alebo či je v Obchodnom registri, alebo či má dlžoby, alebo je v nejakom úpadku, alebo je naňho nejaký konkurz, alebo nemá zaplatené zdravotné poistenie, to si má na základe tých miliónov, ktoré sme nainvestovali do informatizácie, pozrieť úradník a nie nútiť občana, že toto choď si všade ty povyberať a keď mi to všetko prinesieš, potom sa s tebou budem baviť. Čiže musí, tá informatizácia musí mať a bude mať pozitívny vplyv aj pre tých, ktorí chcú zostať v tom, v tom reálnom a bežnom svete a v tomto ja s vami súhlasím, musíme rešpektovať demografiu aj tých, ktorí moderné technológie, či už nemajú k nim prístup, alebo už sa nechcú aj vzhľadom na vek a svoje schopnosti učiť s nimi fungovať a preto, čo sa týka občanov, ja budem stále tvrdiť, že vytvorme dobré prostredie, vytvorme kvalitné služby, ale rozhodnutie o tom, či ich bude niekto využívať alebo nebude, nechajme na dobrovoľné rozhodnutie občana Slovenskej republiky.
A ďakujem za podporu v prvom čítaní.
A čo sa týka doložky, áno, to je troška kombinácia, musím sa priznať, toto je jeden z tých práve prvých projektov, kde reálne sú vyčíslené úspory z titulu centrálneho doručovania a prechodu na elektronické schránky, ale je pravda, že sú určité položky hlavne kapitálového charakteru na NASES-e dlhodobo podhodnotené, tak sa využila tá úspora na to, aby sa mohlo nájsť nejaké dodatočné zdroje na dovybavenie, hlavne NASES-u, vlastne na veci a služby, ktoré tak či tak dnes poskytuje a každý rok musí žiadať nanovo a nanovo prostriedky z rozpočtu ministerstva financií. Čiže je to tak, ako by som povedal, že na jednej strane úspora z toho, čo je v novele a zároveň návrh použiť tie prostriedky, nenárokovať si nové, ale použiť tie, ktoré sa usporili na dostavbu tých systémov, ktoré už dnes fungujú, ale potrebujú upgrade, aby konečne fungovali tak, ako majú. Takže áno, preto tá úspora je skoro nulová, resp. vplyv je neutrálny.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

13. 6. 2017 16:32 - 16:34 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa návrh, zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom predkladaného návrhu zákona je reagovať na prvé skúsenosti s povinným výkonom verejnej moci elektronicky od 1. novembra 2016 a vykonať prvé úpravy, ktoré identifikovala schválená Národná koncepcia informatizácie verejnej správy. Návrh zákona zavádza tzv. centrálne úradné doručovanie dokumentov v tých prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná. S asistenciou správcu modulu elektronického modulu doručovania ústredného portálu verejnej správy bude centrálne zabezpečené listinné vyhotovenie a doručenie úradného dokumentu adresátovi. Opätovne sa do zákona navrhuje doplniť povinnosť používania centrálnej elektronickej podateľne, pričom úrad podpredsedu vlády bude mať právomoc na základe písomnej požiadavky povoliť orgánu verejnej moci lokálne spravovať tzv. klon centrálnej elektronickej podateľne svojimi kapacitami.
Tu chcem povedať, že toto sme sľúbili aj pri ostatnej debate, pri ostatnej novele zákona o e-Governmente, že sa k tomuto vrátime a tento sľub si aj týmto predložením mnou predmetného návrhu zákona plníme.
S cieľom zjednodušiť pravidlá a nástroje elektronizácie navrhujeme zjednodušenie podpisovania elektronických podaní. Zriadili sme miesto na jednotné nahlasovanie technických problémov a ďalej posilňujeme aj výmenu údajov medzi orgánmi verejnej moci, ktoré tým pádom nie je potrebné zisťovať u občanov a smerujeme tak k toľko žiadanému a očakávanému princípu "Jedenkrát a dosť!"
V oblasti platieb návrh zjednocuje spôsob platby správnych a súdnych poplatkov, sprístupňuje aj platbu kartou prostredníctvom systému E-KOLOK.
Úpravy v oblasti využívania cloudových služieb súvisia s inštitucionalizáciou vládneho cloudu, čo znamená, že pokiaľ orgány verejnej moci využívajú pri výkone verejnej moci cloudové služby, budú povinné vybrať si z vládnych cloudových služieb vedených v katalógu, ktorý bude spravovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
V čase, kedy by novela mala vstúpiť do účinnosti, prejde rok od začiatku povinnej elektronickej komunikácie. Preto v rámci posilňovania zodpovednosti za elektronický výkon verejnej moci navrhujeme zaviesť možnosť výkonu kontroly nad dodržiavaním zákona a rozširujeme sankcie pre prípady, kedy zákon bude porušený. Keďže primárnym cieľom ale nie je trestať, ale dosiahnuť nápravu, umožňujeme upustiť od uloženia sankcie tam, kde nepôjde o závažné porušenie alebo nebude spôsobená škoda a kde postačí samotná kontrola a prejednanie problému k tomu, aby bola dosiahnutá náprava.
Okrem vyššie uvedených oblastí návrh zákona rieši aj niektoré požiadavky aplikačnej praxe súvisiace so spresnením jednotlivých ustanovení a zjednotením ich výkladu. V nadväznosti na prechod kompetencií z Ministerstva financií Slovenskej republiky na úrad návrh zákona upravuje aj pôsobnosť týchto orgánov. Na účely využívania elektronickej komunikácie so správnymi orgánmi sa navrhuje aj zmena správneho poriadku a v súvislosti s úpravou v oblasti platieb a využívaním systému E-KOLOK sa navrhuje aj zmena zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkoch. V nadväznosti na výsledky medzirezortného pripomienkového konania sa navrhujú aj úpravy v zákonoch z oblasti zdravotníctva a zákona o elektronických komunikáciách.
Ak by som to teda ešte raz mohol zhrnúť, medzi hlavné oblasti úpravy tohto zákona patrí:
- jednotné doručovanie v prípadoch, kedy elektronická schránka nie je aktivovaná,
- zavedenie povinnosti používania centrálnej elektronickej podateľne,
- zjednodušenie podpisovania elektronických podaní,
- zjednotenie spôsobu platby poplatku a sprístupnenie platieb kartou,
- posilnenie budovania spoločných modulov a ich opakovaného využívania orgánmi verejnej moci,
- inštitucionalizácia vládneho cloudu,
- úpravy v oblasti zaručenej konverzie dokumentov, ako aj
- zavedenie sankcie za porušenie zákona.
Zároveň som rád, že aj načasovanie celého legislatívneho procesu medzi prvým a druhým čítaním bude prebiehať aj v letných mesiacoch, čo dáva naozaj dostatočný nám priestor na to, aby sme zákon medzi prvým a druhým čítaním ešte mohli vylepšiť o ďalšie podnety, ktoré prídu tak či z oblasti verejnosti, odbornej verejnosti, alebo aj samotných poslancov Národnej rady. A som veľmi rád, že druhé čítanie bude teda až o tri mesiace, čo vytvára dobrý priestor, aby sme prípadne odstránili nejaké chyby, ak sa v zákone vyskytujú, alebo aj za tri mesiace sa technológia a svet posunie zase skokom vopred a budeme tak možno dopĺňať ešte niečo, na čo sme dnes ani neboli pripravení reagovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Skryt prepis