Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

15.2.2018 o 14:03 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 15.2.2018 14:03 - 14:08 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, dovoľte mi poďakovať vám za vašu otázku. Problém komplikovanosti a administratívnej náročnosti riadenia implementácie projektov nie je len problémom Slovenskej republiky. Systém, prostredníctvom ktorého sa fondy Európskej únie riadia a implementujú, je určený najmä legislatívou Únie v tejto oblasti. Vyžaduje si istý stupeň bezpečnosti pri riadení verejných prostriedkov, ktoré predstavujú jednu z najväčších častí rozpočtu Európskej únie. Je ale zrejmé, že napriek mnohým celoeurópskym snahám, ktoré iniciujeme aj my ako krajina v rámci aktivity Simplification, to znamená zjednodušenie samotného čerpania, sa skôr všetci zamotávame do ešte väčšieho a zložitejšieho klbka rôznych nariadení a predpisov.
Mnohé snahy na európskej úrovni o zjednodušenie celého systému spôsobili to, že po skončení kôl rokovaní sa nakoniec nariadenia a predpisy, príkladmo hovorím, napríklad z pôvodných 800 strán rozšírili o ďalších 160 a blížia sa k 1 000-ke a je to ešte neprehľadnejšie, ako to bolo predtým, keď sme so zjednodušením začali.
A to isté môžme konštatovať aj na domácej úrovni, pretože sa ukazuje, že pod tlakom rôznych okolností alebo v rámci reakcií na nejaké pochybenia jednotlivcov sme postupne za tie roky nabalili taký balast do našich systémov riadenia čerpania eurofondov, že dnes platí, že proces samotnej kontroly ešte pred spustením konkrétneho projektu v priemere na Slovensku trvá skoro 688 dní, kým v rámci iných krajín je to podstatne kratšie.
Preto sme na Slovensku pripravili už dobre známy prvý set opatrení, je to tzv. Akčný plán na zvýšenie transparentnosti a efektívnosti čerpania, kde sme prijali 38 opatrení, ktoré mnohé z nich už nadobudli účinnosť k 1. 1. 2018 a ktoré sa, plánujeme vykonať aj kontrolu, aby sme teda zistili ich reálnu implementáciu na jednotlivých rezortoch. Niečo vidíme priamo cez náš informačný systém ITMS, niečo chceme overiť v praxi, poprípade overiť si aj ich funkčnosť a efektivitu.
Do tohto sme sa rozhodli zapojiť aj odbor prevencie kriminality priamo z Úradu vlády, pretože si myslíme, že potrebujeme ešte pohľad zboku, aby nám niekto povedal, že kde ešte vidí možnosti nejakého nekalého alebo korupčného správania sa jednotlivcov v danom procese.
Výsledkom, ktorý by mal byť po ukončení týchto kontrol, by mal byť akoby ďalší set alebo druhá etapa špeciálnych opatrení na zvýšenie transparentnosti, ale hlavne zjednodušenia čerpania európskych peňazí, pretože aj to pomalé čerpanie, ktoré je častokrát vyčítané nielen Slovenskej republike, ale aj okolitým krajinám, je spôsobené komplikovanosťou samotného procesu, ktoré dokonca už začína aj odrádzať jednotlivých žiadateľov, ktorí keď si predstavia, akou tortúrou majú prejsť, keď požiadajú o eurofondy, tak si to radšej spravia z vlastných zdrojov a tie obce a mestá už ani nechcú niekedy eurofondy čerpať, pretože sa boja, ako to nakoniec dopadne.
Obrovským problémom je systém kontroly a auditu, ten sme takisto povýšili nad, nad zdravý rozum a dnes kontrolujeme také veci, ktoré nemajú žiaden vplyv na samotný výsledok, a zabúdame sa pozerať sa výsledok toho daného projektu. Namiesto toho, aby sme prišli skontrolovať do obce, či starosta danú škôlku rozšíril, či otvoril dve nové triedy a či do nich prijal ďalších 50 nových detí a za primeranú cenu to aj dokázal, tak my ideme sa pozrieť, či má v poriadku jednotlivé prílohy v dokumentoch, či nezabudol dať nejaký výpis, či zle vypísal nejaké kolónky v odpracovaných hodinách a nejaké výkazy, výmery a neviem čo všetko, a vôbec nehľadíme na samotný výsledok.
Preto aj do budúcna budeme chcieť a presadzujeme aj na európskej úrovni, aby audit a kontrola bola zameraná na výsledky a nie na samotný proces, pretože ten k ničomu nevedie a iba zbytočne komplikuje celý systém a odrádza žiadateľov od nejakej aktivity.
Preto chcem povedať, že rok 2018 by mal prvýkrát znamenať aj zvýšenie dynamiky samotného čerpania eurofondov, pretože výzvy boli vypísané už v objeme 80 % celkového balíka z 15,5 mld., čiže výzvy sú už von, čaká sa na žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, skoro 40 % z 15,5 mld. je už podpísaných, to znamená, už sú podpísané zmluvy o nenávratných finančných prostriedkoch a to čerpanie by teraz z tých terajších nejakých 12 % malo začať rapídne rásť, pretože si nechceme to čerpanie ponechať, tak ako v predchádzajúcom programovom období, až na posledný rok, ale chceme, aby rok ´22, ´23 slúžil už len na nejaké postupné korekcie a dofinancovanie nejakých drobností, ale aby nebol rok ´22, ´23 tým hlavným rokom, kedy sa majú prostriedky intenzívne minúť, ale aby sa tak udialo najneskôr v roku ´21.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 15.2.2018 14:01 - 14:02 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a aby som zároveň oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na dnešnej hodine otázok je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupujem ho ja. Ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú, ktorá je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, zastupuje pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Minister dopravy a výstavby Árpád Érsek je neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty, zastupuje ho minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Neprítomný na hodine otázok je aj podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister vnútra Robert Kaliňák, naňho nie sú otázky. Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky a pani ministerka pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Gabriela Matečná, nie sú na ňu položené otázky. A na zahraničnej pracovnej ceste je aj pán minister obrany Peter Gajdoš, na ktorého neboli položené žiadne otázky. A posledným neprítomným je minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý je pracovne mimo hlavného mesta, taktiež naňho nie sú položené žiadne otázky, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:51 - 14:52 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Viete, pán poslanec, ono to má ešte jeden aspekt o ktorom som nehovoril v tej predchádzajúcej odpovedi.
My ak chceme zabrániť aj vyľudňovaniu vidieka, a napríklad práve naopak, aby mladí ľudia, ktorí dnes majú chuť ísť bývať na vidiek a nechcú bývať vo veľkomeste, tak musia mať tam primeranú kvalitu toho svojho života. Pretože častokrát mladí ľudia alebo aj, aj všetci teraz už bez rozdielu na generáciu, pretože naozaj moderné technológie dnes využívajú už aj naši seniori, tak komentujú, že okrem dobrej prírody a kľudného života a tak ďalej, ktorý na dedine majú, by si veľmi želali, aby mali aj kvalitné spojenie tak mobilným telefónom, ako aj internetu, pretože chcú byť pripojení so svetom, chcú pozerať veci, chcú využívať všetky výdobytky. Čiže má to veľký vplyv aj na zastavenie vyľudňovania vidieka, pretože častokrát je samotná kvalita života dôvodom prečo človek opúšťa vidiek, nie, že by sa mu v danej obci nepáčilo alebo že by tam nemal prácu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:50 - 14:50 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, vzhľadom na to, čo sa podarilo úspešne uzavrieť tento týždeň, je tá odpoveď veľmi jednoduchá a netreba vymenovávať ani jeden názov obci alebo mesta, pretože dá sa odpovedať, že všetkých. To znamená, bez ohľadu na to, či to je okres Rimavská Sobota alebo iný kút Slovenskam, do konca roku 2020 všetky mestá a obce budú pokryté internetom o rýchlosti minimálnej 30 megabitov za sekundu, čím bude zabezpečené odstránenie bielych miest.
Takže takto jednoducho vám môžem odpovedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 14:39 - 14:40 hod.

Peter Pellegrini
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:38 - 14:40 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec. A možno využijem aj toto miesto na takú výzvu, pretože podpisom memoranda to nemôže skončiť. My musíme plnenie týchto záväzkov jednotlivých operátorov aj naďalej kontrolovať a vyhodnocovať, aby sme zase s prekvapením nezistili na konci 2020, že to boli len prázdne sľuby. Preto ich budeme pravidelne vyhodnocovať, ale zároveň náš regulačný úrad ako autorita, Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií vytvoril aj jednu špeciálnu aplikáciu, s ktorou je možné merať rýchlosť a kvalitu internetu na ktoromkoľvek mieste na Slovensku.
A chcem aj vám dať do pozornosti, aj všetkým, ktorí nás sledujú, aby na stránke www.meracinternetu.sk, resp. v App Store alebo, alebo v ďalšom priestore na aplikácie, či už je to Android alebo IOS, si stiahli túto aplikáciu merač internetu, a aby sme masívne všade, kde budeme sa hýbať, merali kvalitu internetu, pretože týmto meraním zároveň my dostávame na centrálnu mapu Slovenska konkrétny údaj o meraní. A čím tých meraní budeme mať viac, tým budeme vedieť optimálnejšie posúdiť, ako to v skutočnosti na Slovensku vyzerá, a vytvárať tlak na jednotlivých operátorov, či si plnia, alebo neplnia svoje sľuby.
Takže www.meracinternetu.sk je oficiálna aplikácia na meranie kvality internetu, ktorú vypracoval a vytvoril náš regulačný úrad ako štátna autorita, a budem rád, ak si ju osvoja sto-, státisíce ľudí do svojich smartfónov, a hocikde, doma, cestou do práce, na mieste svojho pracoviska len vykonajú meranie, sami si overia, aká je kvalita internetu v danom mieste, ale zároveň túto informáciu anonymne pošlú aj na Telekomunikačný úrad, v ktorom sa zaznačí do mapy, a bol by som rád, keby sme oproti terajším asi 200-tisíc meraniam tam mali 20 mil. meraní, aby sme mali naozaj jasný obraz o tom, ako to na Slovensku v skutočnosti vytvára. Čiže taká kampaň, že zmerajme si, by bola úplne optimálna, a keby sa do nej zapojilo čo najviac ľudí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2018 14:37 - 14:37 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za vašu otázku. Začnem tým, že vyškrtať z mapy Slovenskej republiky biele miesta je absolútnou prioritou mňa osobne aj môjho úradu, a preto som veľmi rád, že sme práve tento týždeň mohli oznámiť Slovensku dobrú správu, a to správu, že ak všetko pôjde podľa plánu, a tak, ako sme sa s najväčšími telekomunikačnými operátormi, ale aj s lokálnymi poskytovateľmi internetu dohodli, tak na konci roku 2020 by už na slovenskej mape takéto biele miesto byť nemalo.
Ten proces nebol vôbec jednoduchý, pretože na začiatku celého procesu konzultácie bolo identifikovaných až 1 800 miest na Slovensku, resp. oblastí, ktoré neboli pokryté internetom v rýchlosti, ktorý už viac nepovažujeme za biele miesto. Je to rýchlosť minimálne 30 MB/s a postupnými štyrmi verejnými konzultáciami sme prišli k výsledku, ktorý sme prezentovali tento týždeň, a to znamená výsledku, že na základe investičných plánov a deklarácií, ktoré sme obdržali od všetkých relevantných hráčov na trhu, títo z vlastných peňazí a v rámci vlastných aktivít pokryjú všetky tieto biele miesta tak, aby sme v roku 2020 biele miesto na Slovensku nemali.
Je to vážna vec, pretože neľahko sa rodila táto dohoda, neľahko sa presviedčali telekomunikační operátori, ale aj z tohto miesta im chcem poďakovať, pretože zobrali na seba túto celú veľkú úlohu a ušetrili tak štátu aj našim inštitúciám nemalé finančné prostriedky, pretože v prípade, že by ešte aj po týchto konzultáciách zostali obce a mestá, do ktorých by operátori dobrovoľne nechceli vybudovať príslušný rýchle, rýchly internet, museli by sme tak urobiť z našich zdrojov alebo zo zdrojov Európskej únie. Tento ich počin nám umožňuje presunúť tieto peniaze, ktoré sme mali vyčlenené zhruba v objeme 80 mil. na úplne iné projekty. A ja som veľmi rád, že tým obciam a mestám, kde postupne bude alebo kde už dnes je prístup k rýchlemu internetu a do budúcna bude, aby mohli svojim občanom poskytovať bezplatné pripojenie na svojich námestiach alebo knižniciach, alebo obecných úradoch tak, aby sa k dátam, k informáciám dostali aj ľudia, ktorí možno nemajú toľko peňazí, aby si mohli platiť drahý dátový paušál, ale aby sa tak mohli možno dozvedieť veci, alebo študent si pripravil niečo do školy práve v obecnej knižnici, kde bude zadarmo wifi, ktoré bezplatne bude poskytovať toto pripojenie.
Zároveň časť týchto 80 mil. môžme poskytnúť na pokrytie veľmi dôležitých koridorov dopravných. Sám dobre viete, keď cestujete medzi Banskou Bystricou a Nitrou, v ktorej žijete, že na diaľnici, ktorá je síce perfektná, na mnohých úsekoch žiadny mobilný signál nie je. A to nie je dôležité len pre komfort tých, ktorí vo vozidlách cestujú, ale je to aj dôležité pre bezpečnosť, pretože ak sa niečo stane práve v oblasti, kde je, kde je tieň a kde vlastne nie je žiadne pripojenie, je asi pravdepodobne veľmi komplikované pre každého aj privolať si pomoc alebo, alebo oznámiť nejakú závažnú udalosť.
Zároveň by sme z týchto peňazí mohli, keďže nám zostali k dispozícii, pokryť aj niektoré železničné koridory, aby opäť aj cestujúci vlakom, ktorí vo veľkej miere dnes využívajú naše vlaky, mohli komfortne cestovať z východu na západ alebo južnou trasou tak, aby mohli využívať komfort toho, že nemusia šoférovať, že môžu sa venovať štúdiu, môžu sa venovať zábave, môžu si niečo čítať, aby mali takisto počas celej cesty relatívne dobrú konektivitu a aby im v lesoch, tuneloch a niekde nevypadával stále signál, čím zase je primerane nejaký diskomfort ich cestovania.
Som presvedčený, že je našou povinnosťou aj mojou osobnou zabezpečiť taký stav, aby sa k moderným technológiám dostal každý bez ohľadu na to, v ktorej časti krajiny sa narodil, či je to úplný východ Slovenska alebo prosperujúca Bratislava. Je mojou prioritou, aby sa k moderným technológiám dostal každý bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádza. To znamená, či je z nejakej nižšej príjmovej vrstvy alebo dobre zarábajúci, pretože v dnešnej dobe nástupu digitálnych technológií a potreby, aby každý jeden z nás ovládal digitálne technológie a mal primerané digitálne zručnosti, je dôležité, aby sme možnosť oboznámiť sa s nimi a pracovať s nimi umožnili každému. V opačnom prípade budeme mať jednu generáciu ľudí alebo časť ľudí, ktorí v prípade, že takúto šancu nedostanú, budú navždy vylúčení z trhu práce a budú mať vážny problém v budúcnosti sa zamestnať a nájsť si uplatnenie a aj primeraný plat k tomu.
A preto som rád, že aj dnes doobeda sme absolvovali ďalšie rokovanie Digitálnej koalície Slovensko, kde sa ďalších 12 či 16 subjektov, 16 subjektov k tejto digitálnej koalícii prihlásilo s konkrétnymi záväzkami, čo sú ochotní pre našu spoločnosť a pre krajinu spraviť, aby Slovensko netrpelo tak, ako trpí v priemysle, aj v IT oblasti nedostatkom vysokokvalifikovanej pracovnej sily.
Takže pevne verím, že spolu s operátormi sa nám podarí do konca roku 2020 vymazať z mapy Slovenska biele mesta, čím by sa Slovenská republika stala jedným z lídrov plnenia týchto cieľov, pretože ďaleko viac vyspelejšie krajiny Európskej únie budú mať vážny problém takéto ambiciózne ciele do roku 2020 splniť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:14 - 14:19 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, vážené dámy a páni, Slovensko je prevažne vidieckou krajinou. Cieľom politiky vlády je preto podpora rozvoja vidieka a zlepšovanie životných podmienok aj vidieckeho obyvateľstva. Vláda preto považuje pôdohospodárstvo a potravinárstvo za strategické odvetvia hospodárskej politiky štátu, ktoré majú nezastupiteľné miesto v štruktúre ekonomiky. Vláda vníma agropotravinársky komplex, prvovýrobu a hospodárenie na vidieku ako významnú podpornú platformu pre politiku zamestnanosti a ako potenciálny parciálny nástroj pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Uvedomujeme si tiež, že tieto odvetvia čelia aj zvýšeným globalizačným tlakom a často nepredvídateľným trhovým turbulenciám, čo sa sa prejavuje dlhodobo negatívnou obchodnou bilanciou s agropotravinárskymi výrobkami a tovarmi. Slovenskí poľnohospodári strácajú na spoločnom európskom trhu konkurencieschopnosť, a to nielen voči poľnohospodárom iným členských krajín, ale aj voči najbližším susedom. Našou snahou je nájsť nástroj v súlade s pravidlami Európskej komisie, ktorý by slovenským poľnohospodárom naozaj pomohol.
Tým prvým krokom je dnes zelená nafta. Aj keď sa označuje názvom zelená nafta, nie je to už klasický spôsobom dotácie prostredníctvom spotrebných daní, alebo miešania iných farbív do nafty, ale systém, ktorý je plne v súlade s koncepciou Európskej únie. Slovenským poľnohospodárom chceme pridať cez systém takzvanej zelenej nafty 30 mil. eur. Je to prakticky miliarda korún, a domnievame sa, že táto suma peňazí bude použitá mimoriadne užitočne, pretože chceme sa zamerať najmä na podporu tých častí slovenského poľnohospodárstva, kde pôjde o vytváranie nových pracovných miest. Predpokladáme, že o túto pomoc zo strany štátu sa bude zaujímať Európska komisia. Sme však presvedčení, že poznáme mechanizmy, ako spomínaných 30 mil. eur do rozpočtu poľnohospodárstva navýšiť tak, aby neboli považované za neoprávnenú štátnu pomoc.
Dnešný krok, alokáciu financií na zelenú naftu považujeme za kľúčový pre udržanie konkurencieschopnosti poľnohospodárov a starostlivosti o krajinu. Pri aplikácii projektu zelenej nafty nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu tých odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroby alebo živočíšna výroba. Očakávaným efektom projektu, okrem udržania prvovýroby je predpokladané zvýšenie zamestnanosti v regiónoch, ako aj zvýšenie potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska. Zelenou naftou vo výške 30 mil. eur podporíme špeciálnu a špecializovanú rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu, ktorá si vyžaduje viac ručnej práce a zvyšuje diverzitu pestovaných plodín. Plodiny ako kukurica, repka, pšenica či slnečnica podporovať nebudeme. Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít a tým a zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti producentov potravín a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín a pultoch našich obchodov.
Projekt zelenej nafty pomôže tiež verejnoprospešným funkciám poľnohospodárstva, ako je úrodnosť pôdy, vodozádržnosť, dobrá klíma, zmiernenie následkov sucha a zabránenie erózii pôdy. Poľnohospodárstvo je sektor s veľkým multiplikatívnym efektom, čo má vplyv aj na ďalšie odvetvia, ako napríklad strojárstvo, chemický priemysel, potravinárstvo, obchod alebo samotné služby. Peniaze vložené do projektu zelenej nafty sa teda Slovensku mnohonásobne vrátia. Chceme pomôcť tiež začínajúcim a malým poľnohospodárom, či už pri začatí podnikania, alebo pri rozvoji už existujúcich malých podnikov. Ukazuje sa, že práve malí poľnohospodári sa intenzívne venujú diverzifikácii plodín, pestujú tradičné plodiny a prinášajú do krajiny tak potrebu rôznorodosť. Úspech nachádzajú aj u slovenských spotrebiteľov, ktorí majú o lokálne, čerstvé a slovenské potraviny stúpajúci záujem. Okrem toho práve malé podniky dokážu v regiónoch zabezpečiť množstvo nových pracovných miest. Celkovo ich preto podporíme, či už v rastlinnej, alebo živočíšnej výrobe, takmer 5 mil. eur.
Pokračujú tiež rokovanie ohľadne systému zdaňovania obchodných reťazcov, či už formou dane z obranu, alebo vytváraním mechanizmov tlaku na obchodné reťazce, aby sa financie dostávali práce do systému pomoci potravinárom, ktorých obchodné reťazce deptajú, alebo ich rôznym spôsobom obchádzajú. Vieme o obchodných reťazcoch, ktoré dosahujú veľmi malý pomer podielu našich potravín, a máme preto veľkú ambíciu zvýšiť podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov. Treba však postupovať, samozrejme, vždy v súlade s európskou legislatívou.
Naďalej budeme spolupracovať s malými farmármi aj v úspešnom projekte Chcem dodávať, ktorý umiestnil za zvýhodnených podmienok produkty stovky produktov viac ako sto slovenských výrobcov na pulty reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, ktorými sú malí výrobcovia, farmári, kde sa naučia základné postupy v oblasti legislatívy či marketingu. Nenávratný finančný príspevok vyplatí Pôdohospodárska platobná agentúra vo výške 15-tisíc eur na jeden malý poľnohospodársky podnik vo forme dvoch splátok pod dobu maximálne 5 rokov.
Malí poľnohospodári sa tak vrámci výzvy môžu zaoberať napríklad pestovaním zemiakov, aromatických, liečivých koreninových rastlín a bylín, zeleniny, melónov, jahôd a ďalších druhov ovocia či chovom napríklad koní, hovädzieho dobytka, dojníc, prasníc, oviec, králikov, včiel, kačiek alebo nosníc. Dnes je evidentné, že Slovensko ako najpriemyselnejšia krajina v Európskej únii si bude musieť do budúcnosti pripravovať určitú alternatívu a nepochybne cestovný ruch, služby a poľnohospodárstvo to týchto priorít patriť musia.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 8.2.2018 14:08 - 14:13 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za vašu otázku. Vláda Slovenskej republiky považuje aj v roku 2018 za svoju prioritu zvyšovanie nezamest..., zvyšovanie zamestnanosti. Uvedomujeme si totiž, že pozitívne čísla vo vývoji zamestnanosti prinášajú so sebou aj zlepšovanie sociálno-ekonomického postavenia našich občanov. Rast hospodárstva nám počas minulého roka prinášal aj neustále sa znižujúcu nezamestnanosť, ktorá lámala rekordy. Pre slovenskú ekonomiku teda prestala byť problém vysoká miera nezamestnanosti, ale skôr potreba zabezpečiť na voľné pracovné miesta kvalifikovaných zamestnancov.
A keďže nás veľmi teší, že záujem investorov o Slovensko neutícha, na rad prišla aj téma zamestnávania dlhodobo nezamestnaných. Pripravený je zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý by mal byť účinný od mája tohto roka, ďalej budú rozbehnuté rekvalifikačné programy na základe potrieb zamestnávateľov.
Európska komisia Slovensku vyčlenila na zamestnávanie mladých ďalších 12,4 mil. eur, ktoré budeme smerovať najmä do menej rozvinutých okresov. Podporíme tiež našich občanov, ktorí sú ochotní cestovať alebo sa presťahovať za prácou.
Ďakujem, že ste schválili, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj zvýšenie príplatkov pre ľudí pracujúcich v noci, cez sviatky a víkendy. Zámerom vlády je v roku 2019 prekročenie hranice 500 euro, ako som spomínal, u minimálnej mzdy. To všetko sú opatrenia určené na podporu zamestnávania našich občanov. Zamestnávatelia však ale zvyšujú tlak na vládu pre nedostatok kvalifikovaných zamestnancov vo vybraných zamestnaniach a odboroch. Dnes je už zrejmé, že na niektoré profesie nebudeme z vlastných zdrojov schodní dodať potrebné množstvo ľudí. Vláda preto prijala viaceré zmeny v zákonoch, ktoré majú situáciu v oblasti zamestnávania občanov z tretích krajín riešiť. Na včerajšom zasadnutí Národnej rady bol v rámci druhého čítania prerokovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti. A touto predmetnou novelizáciou sa v zákone upravili podmienky pre zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.
Novelizáciou zrýchlime proces a znížime administratívnu náročnosť pri vydávaní potvrdení o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta na účel udelenia prechodného pobytu na účel zamestnania pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Ide však len o zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily a výlučne v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Úrad práce vydá potvrdenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce a zamestnávateľ nebude mať v tomto prípade povinnosť vopred nahlasovať voľné pracovné miesto. Uvedený zrýchlený postup môže byť využitý len v prípade, ak zamestnávateľ z celkového počtu zamestnancov zamestnáva menej ako 30 % štátnych príslušníkov tretích krajín. Novela obmedzuje počet takýchto zamestnancov práve z dôvodu, aby sa uvedený nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Ďalej skracujeme lehoty pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 pracovných dní.
Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, nesmie porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním takejto žiadosti. Pre zamestnávateľov novelou zavádzame povinnosť zabezpečiť pre príslušníkov tretích krajín primerané ubytovanie a povinnosť doložiť potrebné doklady týchto zamestnancov.
Okres spomenutých zmien týkajúcich sa zákona o službách zamestnanosti dnes rokujeme a rokujete aj o návrhu novely Zákonníka práce. Novela navrhuje výslovne ustanoviť minimálne pracovné podmienky pre štátnych príslušníkov tretích krajín dočasne vykonávajúcich prácu na našom území na základe vyslania. Ide napríklad o dodržiavanie minimálnej mzdy a minimálnych mzdových nárokov ustanovených v Slovenskej republike. Dĺžky pracovného času a odpočinku, výmery dovolenky či bezpečnosti pri práci. Ako môžete vidieť, zámerom navrhovaných zmien je predovšetkým predchádzať nelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na územie Slovenskej republiky vysielajú štátnych príslušníkov tretích krajín.
Na druhej strane vláda vychádza v ústrety zamestnávateľom v podobe zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení, no najmä v uvoľnení trhu práce pre štátnych príslušníkov tretích krajín v okresoch a v zamestnaniach, kde je zamestnávateľmi dlhodobo avizovaný nedostatok pracovnej sily.
Čiže jednoducho opäť zopakujem, v prvom rade vláda vytvára tlak, aby sa tam, kde sú ešte rezervy, hľadali pracovníci a pracovná sila v rámci našich domácich zdrojov, a len tam, kde je preukázateľne zrejmé, že je takýto nedostatok je, vláda umožní sanovať tento nedostatok aj príchodom pracovníkov z tretích krajín.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

8.2.2018 14:04 - 14:08 hod.

Peter Pellegrini Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, dámy a páni, ako určite viete, výška minimálnej mzdy po poslednej úprave od 1. januára 2018 je 480 eur. Minimálna mzda sa v roku 2018 zvýšila oproti minulému roku až o 45 eur, a teda nárast predstavoval viac ako 10 %. Toto zvýšenie, pán poslanec, je najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky a dotklo sa aj v tomto prípade viac ako 119-tisíc zamestnancov. Ak nechceme byť krajinou, ktorá bude svoj rozvoj stavať len na lacnej pracovnej sile a fenoméne pracujúcej chudoby, ale naopak, ak chceme rozširovať strednú príjmovú vrstvu, ktorá je základom rozvoja vyspelých krajín, musíme sa snažiť postupne túto mzdovú úroveň dvíhať. Nevidím absolútne žiadne dôvody, prečo by v roku 2019 nemohla minimálna mzda presiahnuť úroveň 500 eur. Predbiehame tak plnenie sľubu, ktorý sme dali, že minimálna mzda dosiahne úroveň 500 eur minimálne do roku 2020. Sme presvedčení, že na tento rast minimálnej mzdy Slovensko a jeho ekonomika má, v čase historicky najnižšej nezamestnanosti je úlohou verejných inštitúcií tlačiť práve na rast miezd. Zvyšovanie minimálnej mzdy nám vytvára tlak na zvyšovanie miezd prakticky vo všetkých oblastiach, preto vláda dbá aj o každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy.
Vážený pán poslanec, dámy a páni, minimálna mzda sa pravidelne zvyšuje od roku 2006. Za ten čas minimálne hrubé zárobky na Slovensku stúpli až o 90 %. Dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy Slovensku veľmi svedčí, pretože nielen tlačí na rast priemerného zárobku, ale súčasne je dynamické zvyšovanie minimálnej mzdy sprevádzané aj znižovaním nezamestnanosti na Slovensku. Nie sú preto pravdivé obavy opozície, že ak sa zvyšuje minimálna mzda, tak to automaticky vedie k rastu nezamestnanosti. Dôkazom toho je skutočnosť, že napriek každoročnému zvyšovaniu minimálnej mzdy nám nezamestnanosť stále klesá. Dovoľte mi preto zdôrazniť, že na Slovensku rýchlo rastie minimálna mzda, a ešte raz, zároveň nám klesá aj nezamestnanosť.
Pretože vláda nemá pod kontrolou mzdovú politiku v súkromnom sektore, musí o to viac dbať, o vývoj minimálnej mzdy. Ak u nás dlhodobo rastie produktivita práce, ak rastie priemerná mzda a, žiaľ, v niektorých segmentoch aj ceny tovarov a služieb, potom je nemysliteľné, aby nerástla aj minimálna mzda, teda príjem ľudí, ktorí majú takpovedzať, takpovediac najhlbšie do vrecka.
Vláda bude v tomto roku riešiť aj zvýšenie miezd vo verejnej správe. Tlak na zvyšovanie miezd zostáva naďalej našou prioritnou témou. Zotrváme na tom, čo sme už deklarovali minulý rok, a to, že sa pokúsime presvedčiť partnerov v koalícii, ale aj v opozícii, aby sa minimálna mzda zakotvila aj v Ústave Slovenskej republiky. Zvyšovanie minimálnej mzdy je prioritou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Automaticky vplýva aj na výšku priemernej mzdy na Slovensku. Dôležité je, že zvýšenie minimálnej mzdy prehlbuje rozdiel medzi pracujúcimi a tými, ktorí poberajú sociálne dávky. Skoro 40-tisíc predtým evidovaných nezamestnaných prijalo, prijalo prácu z hľadiska súbehu dávky v hmotnej núdzi a minimálnej mzdy. To len podčiarkuje skutočnosť, že posilňovanie výšky minimálnej mzdy musí pokračovať a priepasť medzi sociálnymi dávkami a minimálnou mzdou sa musí prehlbovať, aby tak všetci tí, ktorí pracovať chcú, videli, že sa oplatí radšej nastúpiť do práce, ako len zotrvať v sieti sociálnych dávok a sociálneho systému.
V duchu toho preto, čo som uviedol, je možné predpokladať, že pri súčasnom pozitívnom trende makroekonomických ukazovateľov a aj posledné prognózy hovoria, že Slovensku sa aj nasledujúce tri roky bude naozaj veľmi dobre dariť, je našou ambíciou dosiahnuť, resp. prekročiť v roku 2019 hranicu minimálnej mzdy 500 eur, a tento náš plán sa javí ako veľmi reálny.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis