Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10. 5. 2018 o 18:00 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10. 5. 2018 18:00 - 18:11 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, v podstate už tu bolo povedané skoro všetko, ale napriek tomu si dovolím hneď v úvode nájsť nejaké pozitíva predkladaných dvoch návrhov. Nebudem ich rozdeľovať, skôr sa vyjadrím ku všetkým alebo teda k tým návrhom en bloc.
V prvom rade tie pozitíva, ktoré sú tu, tu je veľká flexibilita, ktorý tento návrh, tieto dva návrhy spolu prinášajú, zjednoduší sa tvorba, úprava študijných programov, zároveň jednotlivé vysoké školy si budú môcť vytvoriť svoje vlastné vnútorné systémy kvality, štandardizovať niektoré procesy s tým, že funkčnosť bude pravidelne externe posudzovaná agentúrou. Je tu možno nejaký návrh, ktorý sa týka interdisciplinárnych štúdií v rámci nového typu bakalárskych študijných programov, čo môže byť tiež náznakom istého pozitíva alebo teda nejakých nových zmien.
Každopádne čo ešte je možné oceniť, je aj skutočnosť, že po novom budú môcť vysoké školy, ktoré prejdú systémom hodnotení a splnia kritériá získať označenia alebo nálepku výskumná univerzita. Každopádne je tu ešte jeden aspekt, ktorý tu zatiaľ nikto z mojich predrečníkov nespomínal, čo osobne si vážne pozitívne cením, a to je predovšetkým skutočnosť, ktorá sa týka rozšírenia ochrany osobných údajov a práve zadefinovania jednotlivých pravidiel, ktoré tento návrh zákona, ak hovoríme o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, tak v sebe obsahuje.
Naozaj ochrana osobných údajov alebo narábanie s osobnými údajmi v tomto smere je veľmi, veľmi citlivá záležitosť. Prednedávnom sme riešili problém ... a zákona o ochrane osobných údajov. Taktiež pozitívne je možné vnímať aj samotný vznik nezávislej verejnoprávnej inštitúcie, snažíme sa o objektivizáciu jednotlivých kritérií, ale predovšetkým aj hodnotenie vysokých škôl. Sú tu však aj potenciálne hrozby. Tie hrozby v niektorých prípadoch môžeme vyhodnotiť možno aj ako potenciálne výzvy, pretože prvá z nich sa týka samotnej nezávislosti, hlavne personálnej nezávislosti budúcej slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Ďalší problém, ktorý tu je, nie sú v podstate zadefinované agentúrne metodiky. V podstate budú v štádiu, resp. sú v štádiu príprav. Taktiež ani nová sústava študijných odborov, hovorí sa o tom, že bude jednoduchšia, že bude flexibilnejšia, ale problém je v tom, že do tohto momentu reálne zatiaľ neexistuje nič.
Polemicky môže vyznievať aj samotný návrh na obsadzovanie funkcií docentov a profesorov bez príslušných konaní. Polemicky, prečo polemicky? Nuž, poviem to veľmi jednoducho. Môžete sem prilákať svetových odborníkov, pokiaľ tí odborníci nemajú komu prednášať, resp. budú prednášať študentom, ktorí sa vyznačujú takou úrovňou, ktorú si prinesú jednak zo stredných škôl ,a úrovňou, ktorá im umožní vôbec, aby sa dostali na vysokoškolské štúdium, tak je možno polemické. Otázka je, že či by aj niekto mal záujem prednášať. Na druhej strane možno sa zväčší konkurencia, možno konkurencia v tomto smere prinesie pozitíva. Preto hovorím, že môže to byť výzva, ale zároveň aj hrozba.
Taktiež je tu ďalší potenciálny problém. Nepredpokladám, že v prípade členov výkonnej rady by bolo obtiažne nájsť odborníkov nezávislých, ale obávam sa, že možno to bude problém zabezpečiť plnohodnotne, aby fungovali jednotlivé pracovné skupiny z hľadiska personálneho obsadenia. Je to problém, ktorý je v podstate aj teraz aktívny alebo teda aktuálny. Zároveň je tu možné zvažovať aj to, koho všetko zaradiť do jednotlivých pracovných skupín, či tam zaraďovať aj aktívnych študentov alebo skôr absolventov vysokých škôl, pretože študenti, ktorí študujú, majú diametrálne odlišný pohľad ako tí, ktorí možnože absolvovali jednotlivé študijné programy na konkrétnych vysokých školách, ale to je vec diskusie. A hlavne, keď tá diskusia môže pokračovať ďalej, pretože pokiaľ mám správne informácie, už v tomto momente je pripravených niekoľko desiatok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či už jedného, alebo druhého predkladaného zákona. To znamená, že v tomto momente reálne naozaj nikto nevie, ako vo finálnej podobe budú vyzerať.
Na čo by som chcel možno ešte upriamiť pozornosť, tak naozaj tieto zákony, tak ako to už bolo povedané, vôbec neriešia ani kvalitu vysokoškolského vzdelávania, aj keď sa tak tvária. Taktiež nemenia ani v nijakých náznakoch systém financovania vysokých škôl. Zároveň nepozerajú na jeden dôležitý aspekt, a to je reálna uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl, nie v praxi. To znamená, nie že či nájdu pracovné uplatnenie, ale to, či to pracovné uplatnenie nájdu či už v odbore, ktorý, a študijnom programe, ktorý vyštudovali, alebo v príbuznom odbore, ktorý študovali, a to je to kľúčové.
Čo ma tak trošku mrzí, je, že tento návrh zákona nerieši ani niektoré, resp. návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, štandardná dĺžka štúdia v prípade externých foriem štúdia, pretože to je možno taká anomália hlavne v rámci tohto stredoeurópskeho priestoru. Takisto ma mrzí aj jedna skutočnosť, že bol tu dosť veľký časový priestor, v rámci ktorého bolo možné finalizovať obidva predkladané návrhy zákonov do tej miery, aby naozaj spĺňali všetky štandardy a boli na kvalitatívne najvyššej možnej úrovni, pretože pokiaľ si pamätám tie pôvodné návrhy, ktoré boli pripravené ešte za čias predchádzajúceho pána ministra, tak k zásadným zmenám nedošlo.
Každopádne je zbytočné o tom polemizovať, pretože uvidíme, aký bude výsledok, čo vlastne sa dostane do druhého čítania a čo reálne z tohto parlamentu vyjde.
To, že tie návrhy zákonov schválené budú, tak o tom v tejto sále tí, ktorí z vás ostali, myslím, že nepochybuje nikto. Schválené budú. Otázka je, čo vlastne bude schválené.
No a úplne na záver, ostáva mi niekoľko minút, tak skúsim povedať nejakú paralelu. Bolo by celkom fajn pozrieť sa na situáciu v Českej republike, pretože v Českej republike takto pár rokov dozadu bol zriadený Český národný akreditačný úrad pre vysoké školstvo a počas svojej prakticky dvojročnej, dvojročného pôsobenia, pokiaľ mám správnu informáciu, zatiaľ požiadalo o inštitucionálnu akreditáciu dve, požiadali dve, resp. tri vysoké školy. To znamená, uvidíme, aká bude naozaj realita a tá aplikačná prax ukáže, ako tá situácia sa bude vyvíjať na Slovensku.
A tu možno si dovolím upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť. V Českej republike mali rovnako problémy, ktoré sa týkali personálneho zabezpečenia jednotlivých pracovných skupín. To znamená, že toto je vec, ktorá tu určite vyvstane. Taktiež v Českej republike bol menší problém, ktorý sa týkal akreditovaných študijných programov, ktoré, ktorým končila platnosť. To znamená, že mali nejaké medziobdobie. Otázka je, ako tá prechodná fáza, čo sa týka plnohodnotného sfunkčnenia agentúry, bude vyzerať na Slovensku.
Každopádne nebudem sa venovať jednotlivým častiam týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj v tomto momente je to irelevantné. Uvidíme, čo sa dostane do druhého čítania, resp. čo vyjde z druhého čítania a čo sa dostane na schválenie v tej finálnej podobe.
Každopádne ja si dovolím ešte reagovať na jednu poznámku, ktorú mal kolega Braňo Gröhling a upozornil na to, ja to len skúsim nájsť. Áno, ja som si to našiel, sa pýtal vlastne, akým spôsobom sa bude udeľovať štátny súhlas. A ja z toho celého, z toho celého návrhu vyberiem jednu jedinú vetu: "Ministerstvo školstva podá vláde návrh na neudelenie štátneho súhlasu"; všimnite si, na neudelenie štátneho súhlasu; "aj vtedy, ak agentúra vo svojom vyjadrení odporučí udelenie štátneho súhlasu"; to znamená, agentúra môže odporučiť, ale ministerstvo školstva vláde nemusí odporúčať udeliť štátny súhlas; "ale ministerstvo školstva dospeje k záveru, že udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Samozrejme, to znenie je trošku dlhšie. Ja som si dovolil vytiahnuť len jednu jedinú vetu, kde je potenciálny problém, a to "udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Takýchto problémov v obidvoch predkladaných návrhoch môžeme nájsť množstvo, ale, podotýkam, nebudem sa im venovať detailne. A skúsim to celé uzavrieť, mám už len nejakých 30 sekúnd. Nuž ak si niekto myslí, že sa zvýši kvalita štúdia na slovenských vysokých školách prijatím týchto dvoch zákonov, tak je na hlbokom omyle.
A dovolím si povedať ešte jednu skutočnosť, hlavne v prípade, hlavne v prípade vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je tu veľké, no veľké, z môjho pohľadu, z môjho subjektívneho zainteresovaného laického pohľadu faux pas. On by sa mal volať trošku ináč. Nie je to totižto zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ale je to skôr zákon o hodnotení kvality vysokoškolského vzdelávania a zriadení a postavení Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 2. 2018 18:12 - 18:12 hod.

Peter Štarchoň
Vďaka. Myslím, že pán poslanec to veľmi dobre vysvetlil, celú túto komédiu a ja doplním len jeden variant, ktorý tu spomínaný nebol, aby komédia bolo dokonaná. Tak predstavme si situáciu, že poslanci koalície by zahlasovali proti tomuto návrhu a neprešiel by do druhého čítania. Ono by to bolo potom už naozaj dokonané.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2017 11:17 - 11:18 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Páni, srdečná vďaka a budem možno reagovať iba na pána predsedu, ak sa teda neurazí. Môj kolega Milan Krajniak tie veci, ktoré hovorí, hovorí práve preto, že sú najviac problémové. Sú to skutočnosti, ktoré sa dotýkajú predovšetkým ľudí. A kedysi pán premiér povedal, z grafov sa nenajete. Ono je to naozaj pravda. A ak sa máme teda pozrieť na to, prečo sme vlastne tu, tak sme tu hlavne preto, že sa snažíme chrániť predovšetkým práva našich voličov a nielen voličov, ale predovšetkým ich požiadavky, ktoré sa týkajú všeobecne slovenskej verejnosti ako takej a konkrétnych občanov tejto krajiny. To znamená, že za tým, čo hovorí Milan Krajniak, postavím sa za to aj ja a môžeme diskutovať. Každopádne, áno, chápem. Začíname diskutovať už možno teraz takto neverbálne, ale niekedy keď vyberiete konkrétne fakty, tak možno sa bude zdať, že sú vytrhnuté z kontextu, ale nemusia byť. Treba sa pozrieť aj na to cieľové publikum.
Ešte raz vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2017 10:56 - 11:11 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začnem možno úplne netradične. Pán minister sa tak trošku posťažoval, že sa tu málo chváli zo strany opozície, tak som si povedal, že ho pochválim. A naozaj, vôbec nie ironicky, myslím to naozaj úprimne, pretože nie je jednoduché rešpektovať všetky požiadavky predovšetkým zo strany koaličných partnerov, nie je jednoduché možno tie optimistické východiská v oblasti makroekonomických parametrov pretransformovať do tej podoby, aby všetky hladné krky a natiahnuté ruky získali to, čo chcú. Znamená, že tá istá forma lavírovania, ktorú pán minister musí zvoliť, je naozaj úctyhodná a dokázal pri tom využiť nielen pragmatický prístup, ale prakticky aj svoje plné kompetencie a znalosti. Znamená, že v danom kontexte pána ministra naozaj chválim.
Po tom, čo sa tu udialo možno v stredu, keď pre zmenu pán premiér opozícii niekoľkokrát zdôraznil, aby sme vyhrali voľby a potom znovu môžeme začať pre zmenu aj my robiť všetko, tak ako to robí doterajšia koalícia, tak si myslím, že asi nemôžeme od pána ministra očakávať, že jednotlivé návrhy, ktoré sa týkajú zmien v rámci rozpočtových kapitol zo strany opozičných politických subjektov, ktoré tu sú predkladané, by mohli byť nejakým spôsobom rešpektované. Tak isto nemôžeme ani očakávať, že niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú samotnej metodiky spracovania predkladaného návrhu rozpočtu verejnej správy, by mohli byť nejakým spôsobom reflektované. Napriek tomu však treba oceniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým konceptu Value for money alebo teda Hodnota za peniaze, a to, že postupne jednotlivé kapitoly sa rozširujú a tak už sú predmetom posudzovania aj v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí, životného prostredia. Toto všetko je možné naozaj vysoko pozitívne hodnotiť.
Čo však na druhej strane sa možno pozabúda, tak je jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Všetci hovoríme o tom, aké tu máme obdobie hospodárskej konjunktúry, o tom, akým spôsobom si môžeme dovoliť možno v rámci výdavkov dovoliť viac, ale ten dôraz zo strany nielen ministerstva, ale v podstate celej tejto vládnej koalície je sústreďovať pozornosť predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. A tak sa stalo, ja som si našiel jeden taký vcelku zaujímavý údaj, ktorý tu možno, ak si dobre pamätám, ešte neodznel, je, že pred desiatimi rokmi tvorili celkové verejné príjmy 34 % hrubého domáceho produktu, minulý rok to už bolo 39 percent. Je to teda taká zvláštna, paradoxná informácia, lebo vo svojej podstate tie nominálne príjmy naozaj narastajú, tak isto ako aj nominálne výdavky, ale čo je ešte najhoršie, tak keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tešíme z toho, že sa nám znižuje zadlženie, tak vždy sa spomína iba percentuálne vyjadrenie, ale na to nominálne nikto nemyslí.
Každopádne, ak by som mal byť v kontexte toho, čo pán premiér povedal v stredu, vyhrajte voľby, môžete všetko, tak tu nejdem ani vystupovať, pretože by to nedávalo žiaden zmysel. Žiadny rešpekt zo strany koaličných partnerov voči opozícii tu nie je, teda česť možno výnimkám. Ak by to totižto tak bolo, tak zo strany predovšetkým aj tu už mojich predrečníkov odznelo, dokonca včera aj pán poslanec Heger spomenul jednu skutočnosť, že ak by sa už len konzervoval doterajší, súčasný stav, tak by sme mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a v ďalších rokoch dokonca aj prebytok, čo je vlastne smutné, ale to boli východiská, ku ktorému ministerstvo financií pristúpilo z hľadiska spracovania návrhu rozpočtu. Áno, nemusíme rešpektovať ani svoje vlastné vyhlásenia, ktoré tu boli dané pred dvomi rokmi, ale môžeme si robiť v podstate všetko, lebo veď sme vyhrali voľby, tak prečo nie.
Naozaj pán minister to teda nemá jednoduché a do istej miery si môže dovoliť napriek tomu aj blazeované(?), myslím, že to je pravý výraz, blazeovaný, nad vecou. A ja tiež blazeovanosť využívam a rešpektujem, pretože sú to naozaj isté zreteľa hodné dôvody a je to asi tak, ako to má byť. Dokonca v rámci rozpravy k predkladaného návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala vo výbore pre financie a rozpočet, pán minister dokonca hneď povedal a predikoval, že väčšina poslancov zo strany koaličných; pardon, opozičných partnerov bude vychádzať predovšetkým z analytického dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa tak naozaj dialo. A z toho dôvodu som si povedal, že tak isto nemá význam venovať sa tejto problematike ešte viac a vyťahovať možno niektoré konkrétne čísla. Napriek tomu by som však predsa len niektoré skutočnosti, hlavne čo sa týka metodiky, povedal a vzniesol menšie výhrady.
Tie výhrady vyplývajú aj z toho, ako bol rozpočtovaný rok 2017, keďže vo viacerých kapitolách bola rozpočtovaná nula, následne však už boli vykazované výdavky vo výškach rádovo niekoľkých desiatok či stoviek tisícov eur, či dokonca miliónov oproti odhadovaným skutočnostiam. Prečo to spomínam? Áno, boli nejaké cukríky a nejaké nepredvídané výdavky, ale jednoducho táto skutočnosť ovplyvňuje aj jednotlivé kapitoly, ktoré aktuálne sú rozpočtované na budúci rok nulou, a do istej miery tu môže dochádzať ku skresľovaniu reálnych nákladov, respektíve reálnych výdavkov jednotlivých vybraných kapitol.
Ja si dovolím, nebudem teraz zabíjať veľa času, ale dovolím si vybrať možno len takú zvláštnu vec, rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná nula. Nuž očakávaná skutočnosť aktuálne je 24 339 269 eur. A opäť, keď sa pozrieme na návrh na rok 2018, máme tu jednu veľkú nulu. Keby to bolo len jeden jediný príklad alebo jeden jediný krát, tak by som sa nad tým ani nepozastavil, ale takýchto jednotlivých častí – či už z hľadiska roku 2017, alebo aj ďalších období do budúcnosti – tu máme možnosť vidieť viacero.
Ale čo ma skutočne pobavilo, tak to boli v podstate informácie v prípade kapitoly SK Press 2016. Na rok 2017 bola rozpočtovaná nula a očakávaná skutočnosť bude viac ako 3,5 mil. eur. Takýchto príkladov sme tam mali, samozrejme, že viacero. Ja teraz nejdem kritizovať, áno, je to metodika, ktorú ste zvolili, máte na to plné kompetencie, plné právo, ale jednoducho čo by sa možno dalo zmeniť, je, že niektoré skutočnosti by boli reálne vysvetlené priamo v návrhu rozpočtu a nie potom sa na ne pýtať a dožadovať dodatočné informácie. Každopádne aj možno vďaka takýmto skutočnostiam sa nám stane to, že predpokladaný schodok rozpočtu verejnej správy za rok 2017 bude vyšší o 300 mil. eur a v podstate čo bude predstavovať rádovo cez 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Potom sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré by sa dali vybrať, a opäť, nejdem kritizovať, dovolím si len poznamenať nejaké také hlavné výhrady alebo výčitky, pretože samotný návrh neráta s niektorými navrhovanými zmenami. Ja som sa zhodou okolností priamo pýtal, ako je to s predpokladaným zdanením hazardných hier, kde bol naozaj neuveriteľne vysoký medziročný skok a takýchto skokov tam bolo viacero. A čo sa všeobecne týka tých hlavných rozdielov, ktoré by mali byť spomenuté, tak boli predovšetkým v oblasti odvodových úľav pre dôchodcov či zavedenia alebo teda konzekvencií vyplývajúcich zo zavedenia trinástych, štrnástych platov alebo rušenie daňových licencií.
Ja viem, pán minister, vám sa to nepáči, ale zas naopak, ja som veľmi šťastný, že SNS zatlačila, aby sa daňové licencie zrušili. Každopádne tu môžeme o tom polemizovať, ale sú tu možno potom aj ďalšie oblasti, ktoré prinášajú nejaké zmeny a nejakým spôsobom nie sú bližšie rozpracované, hlavne v oblasti vplyvov minimálnej mzdy, predovšetkým v oblasti príjmových kapitol.
Ďalej, hazardné hry som tu spomínal, ale možno tu nerezonovala ďalšia vec. Riešili sme odvody poistného takto prednedávnom, len prišiel tu, myslím, že pán predseda výboru, pán poslanec Kamenický dokonca urobil jeden pozmeňovací návrh, ale ten 8-percentný odvod sa týkal v podstate len novouzatvorených poistných zmlúv, no keď teda neprešiel štandardný prístup, tak možno vytvoríme nejaký nový zákon, ktorý sa bude týkať spotrebnej dane z poistného. To znamená, že opäť je nejaká predstava, ktorú tu má ministerstvo financií, respektíve samotná vláda, ale explicitne nebola odkomunikovaná a môžeme sa pýtať, čo je vlastne za tým. Sú tu ale aj ďalšie oblasti, hlavné možno také výčitky typu zvýšenie poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy alebo veci, ktoré tu spomínala možno aj moja kolegyňa pred chvíľou, podpora mobility pracovnej sily, to budú výdavky, ktoré naozaj ešte môžu byť vcelku zaujímavé, pokiaľ ich zoberieme kumulatívne a nie jednotlivo.
Ďalšia taká možno výhrada, ktorá sa týka samotnej metodiky, tú výhradu vniesla v podstate aj tá analytická správa rozpočtovej rady, sa týka podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na to, že sme mali možnosť vidieť, ako to bolo v roku 2017, tak sa tým už nemusíme ani zaoberať, pretože to isté sa stane aj v roku 2018. Tak sme niečo podhodnotili, tak čo sa stane? Nič sa nestane, presunieme z jednotlivých kapitol alebo využijeme rezervy, ktoré k dispozícii máme.
Každopádne, čo sa týka tých výdavkov štátneho rozpočtu, tak niektoré tie príjmové opatrenia, ako som spomenul, sú stále bez legislatívnej podoby, chýba tam konkrétne kvantifikácia, plus sú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú výdavkov v rezorte obrany, explicitne ktoré podliehajú utajeniu, alebo sú tu v podstate ešte nepredpokladané alebo nevieme ich možno kvantifikovať v tomto čase, výdavky, ktoré sa budú týkať rekapitalizácie dlhodobo stratových štátnych podnikov.
Čo si ešte tak trošku dovolím ani nieže rypnúť, ale len dať do kontextu, tak to je možno vec, ktorá sa týka uvoľnenia dlhovej brzdy. Tam nás totižto koaliční partneri budú veľmi potrebovať, ale pokiaľ budú pristupovať v podstate k jednotlivým návrhom zo strany opozície tak ako doteraz, tak nie som si istý, či aj tí, ktorí sú možno orientovaní do zvyšovania deficitu a práve využitia konjunktúry na oblasť investícií, tak či vôbec aj tí by chceli do takéhoto, s prepáčením, biznisu ísť. Všeobecne ten pôvodný plán mať vyrovnaný rozpočet do roku 2020, nie som si istý, či týmto spôsobom sa podarí vôbec dosiahnuť. No, nepodarí, buďme realisti.
No a čo sa týka samotného nárastu zadlžovania v nominálnych hodnotách, tak treba si uvedomiť, že sa jedná, budúci rok to má prekročiť viac ako 43 mld. eur, nie som si istý, či mám správnu informáciu, ale každopádne tá suma je obrovská. Vždy budem hovoriť, tak ako sa snažíte chrániť v podstate spotrebiteľov pred nadmerným zadlžovaním, prečo to nerobíte aj v prípade samotných vládnych výdavkov? A v tomto kontexte opäť dlhodobá udržateľnosť verejných financií by totižto mohla byť realitou a možno sa ja nebudem opakovať, ale budem opakovať svojich predrečníkov, slovenské verejné financie za istých okolností by boli udržateľné na najbližších 50 rokov.
No a možno už len takú poslednú poznámku, týka sa možno vysokých rezerv vo všeobecnej pokladničnej správe, ktoré taktiež nie sú transparentne vysvetlené. A je tu v podstate aj problematika krytia rizík z rezerv štátneho rozpočtu, tiež tam máme možnosť vidieť veľké medziročné skoky.
Nejdem touto cestou, aby sme sa teraz pýtali, že čo je za tým a podobne, len na záver tohto môjho prejavu alebo teda príhovoru spomeniem takú jednu, resp. dve správy z konca septembra tohto roka. Jednu vydal Bloomberg, neviem, či; možno ste zaregistrovali túto správu, ktorá sa týka prehrievania čínskej ekonomiky a jej realitného trhu, a ďalšia správa vychádzala z Deutsche Bank, ktorá sa týkala predovšetkým situácie a potenciálnych rizík talianskeho bankového trhu ako takého. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že by sme si mohli sadnúť aj nad potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že Slovensko je čisto otvorenou ekonomikou, a spomínam to hlavne aj preto, že stále hovoríme, máme tu konjunktúru a ako je nám dobre, a to isté sme si mysleli aj v roku 2008. A to, čo sa deje na čínskom realitnom trhu, aspoň podľa tej správy, ktorú som mal možnosť vidieť ja, tak je veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Spojených štátoch amerických. Tiež v tom čase nikto nepredpokladal, že niečo podobné sa môže stať.
To máte také tie talabove čierne labute, a tá talabova čierna labuť jednoducho vybuchla a dáme si pozor, aby sa nám nestalo niečo podobné, lebo my za to zodpovední nebudeme, ale budeme znášať následky. Otázka je, či budeme mať konkrétne finančné, efektívne nástroje na prípadnú reakciu, ktorá sa bude týkať možno paniky na finančných trhoch, pretože mohli by sme porozmýšľať aj nad tvorbou rezerv, ktoré by mohli byť alokované na konkrétne oblasti, čo v danom návrhu štátneho rozpočtu jednoducho absentuje.
Z mojej strany naozaj všetko a, pán minister, držím palce, lavírujte, buďte pragmatický, buďte blazeovaný a snáď bude dobre. Vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29. 11. 2017 10:57 - 10:59 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vďaka. Pani ministerka, ja považujem vaše vysvetlenie naozaj za konštruktívne a v rámci konštruktívnej debaty by som možno povedal jednu myšlienku. Máme tu programy zamerané na zvyšovanie finančnej gramotnosti, ktoré sa realizujú už na pôde základných škôl aj stredných škôl, a prečo sa nesústrediť skôr na cestu zvyšovania aj marketingovej gramotnosti, ako ísť cestou možno reštrikcie alebo vytvárania nejakých bariér. Taktiež pokiaľ mi pamäť neklame, pred niekoľkými rokmi sme tu mali veľkú kampaň, ktorá bola organizovaná práve poskytovateľmi internetového pripojenia. Bola to veľká mediálna kampaň, nechcem ich tu menovať a robiť im nejakú skrytú reklamu a každopádne oni upozorňovali práve na to, aké je veľmi dôležité chrániť si svoje osobné údaje, a išli naozaj cestou osvety. A toto je podľa mňa skôr cesta, ktorú by sme mali voliť.
Každopádne ja som presvedčený o tom, že táto téma schválením tohto návrhu zákona nebude ukončená, ale práve naopak, bude ešte viac kulminovať možno a bude naozaj na pretrase z hľadiska ďalších subjektov, či už dotknutých, alebo aj tých, ktoré možno neskôr sa spamätajú, že toto je problém, ktorý by sme si mali viac všímať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29. 11. 2017 10:44 - 10:44 hod.

Peter Štarchoň
Pán poslanec Sloboda, pridávam sa k tejto výzve, nepodporujte tento návrh zákona!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29. 11. 2017 10:39 - 10:40 hod.

Peter Štarchoň
Ja možno len trošku upravím jednu informáciu. Samotné nariadenie zmysel má. Vytvára rovnaké štandardy pre všetky členské krajiny. Problém je len v tom, akým spôsobom k tomuto budeme pristupovať, či naozaj sa nebudeme hrať na pápežskejšieho ako samotný pápež. To možno len ako malá poznámka. Každopádne ďakujem, Milan.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29. 11. 2017 10:23 - 10:37 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade chcem hneď v úvode poďakovať pani poslankyni Kiššovej, pretože vysvetlila meritum veci veľmi detailným spôsobom v rámci jednotlivých častí predkladaného návrhu zákona. Na prvý pohľad vyzerá, že sa možno k tomu už nedá niečo povedať, ale pravý opak, pretože je tu niekoľko rovín, ktoré v podstate tu absentujú a ktoré spomínané neboli. Jednu reflektovala už na začiatku aj pani ministerka pri predkladaní návrhu zákona, je to hlavne ten vek 16 rokov, k tomu sa možno okrajovo dostanem.
Ale čo sa tu vôbec nereflektovalo, tak to je predovšetkým situácia, ktorá sa týka oblasti priameho marketingu vôbec. Do istej miery táto smernica, pardon, do istej miery tento návrh zákona totižto pre oblasť priameho marketingu môže byť relatívne likvidačný napriek tomu, že v rámci nariadenia je spomínaný priamy marketing ako opravný záujem, pri ktorom by sa separátny súhlas dotknutých osôb nemusel vyžadovať, ale tento návrh zákona toto už neuvádza.
Každopádne je tu ďalšia rovina, ktorá nie veľmi tu bola spomínaná. Väčšinou sa hovorilo o podnikateľských subjektoch, ale je tu celý rad neziskových organizácií, ktoré využívajú v plnohodnotnej miere predovšetkým priamy marketing a ktorých existencia je práve závislá napríklad aj od direct mailov, ako im zvykneme hovoriť, alebo – ak chcete – priama poštová zásielka. To znamená, že tu je ďalšia veľká oblasť, ktorá sa až tak veľmi nepertraktuje a na prvý pohľad to možno aj vyzerá, že jedná sa o transpozíciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady a v danom kontexte niet čo k tomu dodať. Práve naopak, je. Ako som spomenul, už len problematika priameho marketingu a špecifiká pôsobenia predovšetkým neziskových organizácií v tomto návrhu zákona nie sú reflektované ani nejakým spôsobom rešpektované. Ďalej tu nie sú ani zohľadnené špecifiká predovšetkým malých, stredných podnikov až na jednu výnimku. V jednom prípade sa tu hovorí o 250 zamestnancov, ale k tomu sa dostanem taktiež neskôr.
Keďže pani poslankyňa Kiššová naozaj všetko detailne vysvetlila, tak budem hovoriť len pár poznámok. V prvom rade poznámka, ktorá sa týka veku alebo dovŕšenia veku šestnástich rokov. Jedná sa o to, že v tomto prípade by súhlas mal poskytovať zákonný zástupca. Môžeme polemizovať vzhľadom na trestnoprávnu zodpovednosť maloletých, ďalej priestupkovú zodpovednosť maloletých. Môžeme polemizovať, aj v kontexte vydávania občianskych preukazov je to vek 15 rokov. No len podľa tohto návrhu to vyzerá, ako keby maloletí mali byť mentálne nekompletní. Mentálne nekompletní, že si neuvedomujú, kde a ako zverejňujú informácie o sebe. Mne to pripadá tak, ako keď stredoškoláci išli demonštrovať, možno medzi nimi boli aj študenti, ktorí nedosiahli vek 16 rokov, tak pokiaľ by nemali súhlas na tom zo strany ich zodpovedných zástupcov, zákonných zástupcov, tak by to bolo pre nich možno neprípustné. Možno, to znamená, že aj občiansky preukaz by mali miesto maloletých nosiť dajme tomu ich zákonní zástupcovia, pretože maloletí do veku 16 rokov sú nezodpovední a nevedia, čo činia, keď zverejňujú niektoré osobné údaje v prostredí elektronického prostredia. Podotýkam, nielen v prostredí elektronického prostredia.
Čo sa týka záznamov v spracovateľských činnostiach, tu je jediná výnimka zameraná na spoločnosti alebo zamestnávateľov, ktorí majú menej ako 250 zamestnancov. V tomto prípade je tu možno nejaký prísľub, ale to je jediná, jediná oblasť.
Každopádne predstavme si veľmi jednoduchú situáciu, ako sa zrazu môžete dostať do rozporu s takto navrhovaným znením zákona. Povedzme, že ste malý živnostník alebo nejaká malá eseročka, dostanete vizitku od svojho zákazníka, tú vizitku, údaje, ktoré na nej sú uvedené, prenesiete do Outlooku, automaticky sa spáruje s vaším mobilným telefónom. K tomu vám váš zákazník možno povie dátum narodenia, vy si ho tam uvediete a keď príde napríklad ten deň, kedy má výročie, tak mu pošlete možno nejaký pozdrav a pošlete ho priamou poštovou zásielkou. Medzitým váš zákazník je ale nespokojný. Niečo sa možno stalo a tak si povie, že vám to pekne krásne spočíta a dá návrh na začatie konania a osloví predovšetkým priamo koho? Úrad na ochranu osobných údajov, v zmysle navrhovaného zákona. Každopádne toto je možno trochu za vlasy pritiahnutý príklad, ale v súčasnosti vôbec si nemyslím, že by nebol možný.
Ďalšia oblasť, ktorá tu takisto už spomínaná bola, len zopár poznámok k nej poviem. "Úrad môže udeliť pokutu 10-tisíc eur (pozn. red.: správne malo byť "10 mil. eur") alebo, ak ide o podnik, do 2 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok podľa toho, ktorá suma je vyššia." A v tomto prípade sa to týka prevádzkovateľov vrátane orgánov verejnej moci a verejnoprávnych inštitúcií a tak ďalej a tak ďalej. Nejdem citovať presne to znenie, ale poviem k tomu len veľmi jednoduchý komentár. Spýtal sa vôbec niekto, ako sú napríklad organizácie v rámci verejného sektora pripravené na implementáciu GDPR? Spýtal sa napríklad niekto, dajme tomu vysokých škôl, či majú dostatok investícií, ktoré by mohli vykryť všetky náklady, ktoré súvisia s implementáciou daného nariadenia, resp. v tomto prípade predkladaného návrhu zákona? No, asi sa nikto nespýtal.
Len pre ilustráciu, aby ste vedeli, o akých sumách hovoríme, mal som prednedávnom rozhovor so zástupcami jednej nie slovenskej komerčnej banky, ale okrem iného spomínali, že implementácia GDPR ich bude stáť približne 40 mil. eur. V tomto prípade hovoríme o komerčnej banke, ktorá pôsobí v rámci európskych trhov.
A teraz sa pozrite napríklad na malé neziskovky, pozrite sa na organizácie v rámci verejného sektora alebo aj na ďalšie verejné inštitúcie, ktoré tu pôsobia, akým spôsobom budú práve implementovať jednotlivé tieto okruhy, ktoré sa spomínajú v predmetnom návrhu zákona. Áno, je to transpozícia, musíme to rešpektovať. Áno, súhlasím. Ale naviažem neskôr práve na tú pôvodnú myšlienku, prečo to spomínam. Pretože je tu druhá oblasť pokút a tam je tiež alebo teda sankcií, v tomto prípade je tu uvedených priamo, tiež to radšej prečítam: "Úrad môže udeliť pokutu do 20 mil. eur alebo, ak ide o podnik, do 4 % celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok" a tak ďalej a tak ďalej, aby som nezdržiaval. Nuž, žiadne sankčné pásma tu nie sú. To znamená, môže. De facto túto pokutu môže dostať aj živnostník, môže to dostať aj neziskovka, môže to dostať malý alebo stredný podnik. V podstate nie je tu nič špecifikované. Samozrejme, môže zohľadniť a tak ďalej, ale každopádne takýto návrh zákona by mal rešpektovať aj práve tieto špecifiká.
Čo je veľmi smutné, tak to je možno ďalšia oblasť, čiastočne už to tu bolo spomenuté, kódexy. Keď niekto vytvára etický kódex, tak ide nad rámec legislatívy a malo by sa mu pomôcť pri spracovaní etického kódexu. Malo by sa urobiť všetko preto, aby naozaj bol prijatý pre jednotlivé subjekty, ktoré v rámci danej oblasti alebo odvetvia pôsobia, aby bol možno nejaký určujúci. To znamená, že ideme nad rámec. A v tomto prípade je to veľmi zaujímavé.
Tiež môžem citovať kódex správania: "Združenie zastupujúce kategóriu prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov alebo iný subjekt zastupujúci kategóriu prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov môže prijať kódex správania, a to najmä na účely spresnenia uplatňovania tohto zákona alebo osobitného predpisu v súvislosti s predmetom kódexu správania podľa osobitného predmetu." Je to skvelé, len za to musí zaplatiť.
To je vtipné, vy musíte platiť ešte za to, že chcete ísť nad rámec legislatívneho prostredia, že chcete urobiť niečo dobrovoľne, a v sadzobníku je na to určená pekná, krásna, rovná suma, myslím, že kolegyňa, pani poslankyňa to tu spomínala, rovných tisíc eur. Fantastické! Viete si predstaviť hlavne niektoré subjekty pôsobiace v rámci neziskového sektora, ako by museli vyčleniť a naškrabať obyčajných tisíc eur len preto, aby si uplatnili možnosť mať schválený kódex správania? Áno, plne chápem, plne rešpektujem názory, ktoré sú tu prezentované. A každopádne už len konania a schválenie kódexu správania tisícka, konanie o zmene kódexu, keď chcete niečo zmeniť, tak takisto musíte zaplatiť tisíc eur. Fantastické!
A poďme ešte ďalej. Prečo som sa rozhodol v podstate vystúpiť pri tomto návrhu zákona. Z môjho pohľadu to bude jeden zákon, ktorý reálne s podporou koaličných hlasov sa stane právoplatným. Tak bude to zákon, ktorý bude jeden z najporušovanejších. A toto porušovanie zákona vo väčšine prípadov bude neúmyselné. To znamená, nebude tam citeľný úmysel. Máme tu minimálne ten vek 16 rokov. Tam si viem predstaviť, že mnohí dospievajúci mladí ľudia toto budú porušovať a takisto možno aj subjekty, ktoré; nevediac o tom, že neuviedli správne informácie. Plus nehovoriac o tom, že máme tu kategóriu živnostníci, malí, strední podnikatelia, neziskové organizácie, ktoré si vôbec nemusia uvedomovať, že takéto niečo vstúpilo do platnosti a GDPR všeobecne im nemusí hovoriť nič. V podstate je tu do istej miery aj tá konfrontácia, slovenská legislatíva, slovenský zákon, ktorý tu, predpokladám, ešte dnes bude schválený a samotná GDPR.
Ďalšia vec, ktorá tu spomínaná nie je, je problematika etického hackingu. Toto je v podstate jeden z nástrojov, akým spôsobom si môžete overiť, či samotné informačné systémy sú v dostatočnej miere chránené. Keď už chceme možno mať taký špecifický návrh zákona, tak toto je vec, ktorá by tam možno celkom sedela, lebo v opačnom prípade tiež možno dôjde k neúmyselnému porušovaniu zákona.
Ďalšia vec, ktorá je veľmi špecifická, v prípade tohto návrhu zákona je, že vytvára do istej miery likvidačné prostredie a hospodárska prax nám ukáže, ako často a v akom objeme tento zákon, pokiaľ vstúpi do platnosti, bude novelizovaný. Opäť to bude kategória tých zákonov, ktoré naprávajú chyby predchádzajúcich zákonov. A obávam sa, že v tomto prípade naozaj množstvo noviel už v krátkom čase nás čaká alebo, tak ako je to niekedy na Slovensku zvykom, začneme si nevšímať niektoré nekalé praktiky alebo skutočnosti, ktoré sa budú odvíjať z toho, že nebude rešpektovaný.
Ďalšia vec, ktorá je tu veľmi zaujímavá a to do istej miery veľmi vtipná, sú prechodné ustanovenia. Ja len prečítam jedno z nich: "Súhlas so spracúvaním osobných údajov udelený podľa doterajšieho zákona, ktorý je v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom, sa považuje za súhlas so spracúvaním osobných údajov podľa predpisov určených od 25. mája 2018." Áno, je to skvelé!
A opýtam sa, ktorý napríklad maloobchodný reťazec, ktorý v podstate väčšina z nich má nejaký lojalitný program alebo zákaznícke kluby, počítal s tým, že áno, môžeme argumentovať, dva roky sme o tom vedeli, počítal s tým, že už v prípade súhlasu dotknutých osôb budem chcieť konkrétne udalosti. Nuž, nie som si celkom istý, akým spôsobom sa budú oslovovať státisíce, ak nie milióny členov jednotlivých lojalitných programov alebo zákazníckych klubov, aby presne konkretizoval sa účel, na ktorý ich osobné údaje budú využívané, a oni ho následne ešte opakovane raz podpísali. Nuž, do istej miery tu vidím istú mieru sarkazmu zo strany predkladateľov daného návrhu zákona.
Možno ešte taká posledná poznámka pre zmenu z mojej strany sarkastická. Týka sa obyčajných vianočných pohľadníc. Je to tiež direct mail, je to priama poštová zásielka, posielate to konkrétnym ľuďom, vašim zákazníkom, obchodným partnerom aj na spotrebiteľských trhoch, nielen na trhu organizácií, a v danom kontexte podľa tohto by ste už potrebovali, v tomto roku našťastie ešte nie, ale budúci rok by ste potrebovali súhlas, či súhlasia vôbec, aby ste im takú vianočnú pohľadnicu poslali. Ja viem, možno trochu preháňam, ale robím to s istou rozumnou dávkou, tak aby som upriamil pozornosť, čo všetko sa v tomto predkladanom návrhu zákona môže skrývať.
Poviem to možno jednoducho, keby sa nebol prijal, nič sa nestane. Máme tu jednoducho nariadenie. Keď sa prijme, takisto sa nič nestane, len možno jedno odvetvie zoškrtnete z hospodárskeho sveta, a to je priamy marketing. Možno trošku sťažíte problémy neziskovým organizáciám, možno vytvoríte prostredie, ktoré nepriamo a možno nie úmyselne bude navádzať k tomu, že sa bude porušovať tento návrh zákona. Smutné je, že naozaj niektoré skutočnosti, ktoré sa tu dali doladiť, napríklad aj tie jednotlivé sankčné pásma a neuvádzať len tú maximálnu pokutu, ktorá tu je, sa dali riešiť dopredu.
Každopádne z mojej strany v tomto momente asi všetko. Ja očakávam, že ešte môj kolega tu niečo zaujímavé v danom kontexte spomenie, aj keď obávam sa, že už veľa priestoru nebude mať. Takže pán poslanec Sloboda, nech sa páči, každopádne ja ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 9. 2017 18:44 - 18:46 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

14. 9. 2017 11:54 - 11:55 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis