Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

23.10.2018 o 12:49 hod.

prof. Mgr. PhD.

Peter Štarchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23.10.2018 12:49 - 12:49 hod.

Peter Štarchoň
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 11:41 - 11:42 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Naozaj len krátka poznámka. Pokiaľ by tento predkladaný návrh zákona bol prijatý presne v tejto podobe, tak by to bol taký malý paradox, lebo v podstate namiesto liberalizácie by tu bola vytvorená veľmi sofistikovaná bariéra vstupu predovšetkým zahraničných podnikateľských subjektov na náš trh. A je to taká zaujímavá forma ochrany alebo naopak, do istej miery vytvorenia priaznivej klímy práve pre domáce subjekty. Takže tento príspevok v rozprave naozaj oceňujem a pevne verím, že poslanci aj v druhom čítaní budú náchylní na zmeny, ktoré už tu kolega Peťo Pčolinský prezentoval.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2018 12:49 - 12:50 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vďaka. Ja by som len doplnil možno ešte morálny rozmer, prečo tento návrh zákona naozaj nie je práve najvhodnejší, pretože ako keby sme chceli zdaňovať práve tých ľudí, ktorí sú zodpovední za svoj majetok, a nie tých, ktorí sa správajú nezodpovedne.
Okrem tohto morálneho rozmeru by som spomenul ešte ďalšiu vec a to, že oceňujem predovšetkým transparentnosť týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj je jednoduché vypočítať si, koľko je osempercentná daň, ale pokiaľ to človek vidí čierne na bielom, tak si uvedomí, čo vlastne ide opäť do jednej, s prepáčením, veľkej čiernej diery, v ktorej sa potom robí to, čo sa robí. Samozrejme, opäť treba nájsť peniaze na iné výdavky v rámci úžasného sociálneho balíčka, ktorý je nám tu predkladaný, ale s tým už nenarobíme nič. Každopádne vďaka za tieto návrhy, určite budete mať našu podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 15:29 - 15:46 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Je celkom zaujímavé teraz pokračovať v rozprave a možno začnem úplne z iného konca. Nadviažem na to, čo tu bolo povedané.
Tiež si myslím, že školstvo nie je v otrasnom stave. A nájdeme tu rôzne úrovne v rámci poskytovaného vysokoškolského vzdelania a určite aj rôzne úspešných absolventov či aktuálne študentov. A o tomto by sme mohli viesť veľmi dlhú polemiku a diskutovať tu hodinu. Čo hodinu? Hodiny o tom, čo a ako ďalej.
Každopádne ja to skúsim naozaj zobrať z iného konca, hneď v úvode poďakujem pani ministerke za ústretovosť a za skutočnú snahu o zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania v rámci našej maličkej republiky menom Slovensko.
Tie predkladané návrhy zákonov totižto naozaj v sebe zohľadňujú práve túto oblasť zvyšovania kvality, čo je veľmi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa aj Slovensko v budúcnosti posunulo niekde ďalej, a do istej miery nadviažem aj na tú rozpravu, resp. moje vystúpenie, ktoré som mal pri prvom čítaní pri týchto dvoch predkladaných návrhov zákonov. A plynulo budem pokračovať teda ďalej. Bez toho, aby som musel rozprávať o tom, že máme tu problémy s podfinancovaným vysokoškolským systémom, že samotný systém financovania vysokých škôl je možno problémový a treba ho zmeniť, to sú strategické rozhodnutia, ktoré vďaka prijatiu dvoch návrhov jednoducho nedokážeme zmeniť, nehovoriac o tom, že by to bolo treba prediskutovať aj s ministrom financií a podobne.
Potom sú tu ďalšie okruhy otázok, ktoré by sme mohli riešiť. Napríklad, koľko tu máme vysokých škôl v prepočte na počet obyvateľov, aká je ich štruktúra, aké je ich konkrétne zameranie, aké študijné programy, v rámci ktorých študijných odborov poskytujú, či v podstate zodpovedajú potrebám súčasnej hospodárskej praxe či budúceho vývoja na Slovensku. Nuž, v tomto prípade treba niekedy naozaj prijať aj radikálne rozhodnutia, ale hlavne odvážne rozhodnutia, čiastočne tieto návrhy zákony k tomu aj smerujú.
Samotná diskusia, ktorá sa tu vedie o kvalite vysokých škôl na Slovensku, nuž, skúsim k tomu zaujať ani nie tak stanovisko, ale prostredníctvom dvoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predostrieť niekoľko možností ako zlepšiť aktuálny stav bez toho, by nás to stálo možno čo i len cent, bez toho, aby tu boli nejaké zásadné nároky na štátny rozpočet. A zároveň, aby sme sa v niektorých oblastiach stali konkurencieschopnejšími, minimálne čo sa týka aktuálneho stavu vo vzťahu, vo vzťahu k českým vysokým školám, kde naozaj časť slovenských záujemcov o vysokoškolské štúdium sa rozhoduje práve na ich pôde študovať a zvyšovať si svoju kvalifikáciu. Každopádne tieto návrhy, ktoré tu predostriem, sú veľmi jednoduché a budem ich sa snažiť prezentovať v podobe inšpiratívnych podnetov alebo návrhov. Otázka je, akým spôsobom sa aj zhostíte alebo či vôbec ich budete akceptovať, alebo nie.
Viacerí aj z tu prítomných poslancov možno v minulosti študovalo na slovenských vysokých školách a niektorí z nich práve externou formou. Niektorí z vás možno aj v tomto momente alebo niektorí z vašich blízkych príbuzných študujú na vysokých školách externou formou a zaregistrovali ste, že v prípade novoakreditovaných študijných programov sa štandardná dĺžka predlžuje v zmysle zákona o jeden rok bez ohľadu na to, či sa jedná o bakalárske alebo magisterské štúdium.
Áno, bol tu istý dôvod, pre ktorý takáto zmena bola zavedená, ale absolútne je to neštandardné, hlavne keď sa pozriete, či takéto opatrenie v okolitých krajinách reálne existuje, a hlavne keď sa pozriete na to, že časť záujemcov o externú formu štúdia ide študovať napríklad do Českej republiky, kde ten titul, v prípade, ak sa bavíme o magisterskom alebo inžinierskom štúdiu, získajú za päť rokov a majú rovnaký titul, ktorý sa akceptuje aj tu na Slovensku. Akurát na Slovensku by ste museli študovať dohromady minimálne sedem rokov.
Práve to je predmetom jedného z tých prvých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktorý v podstate umožní externým študentom zrýchliť tempo svojho štúdia. Zásadným spôsobom sa teda nič nebude meniť na obsahu samotných akreditovaných študijných programov, akurát v prípade šikovných a úspešných študentov aj v rámci týchto foriem štúdia budú mať šancu urýchliť tempo svojho vlastného štúdia a ukončiť tak možno v rovnakom čase, ako je to aj v prípade študentov riadneho denného štúdia.
V podstate s tým súvisí aj ďalšia časť návrhu, ktorý bude predkladaný v rámci pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré tu budem onedlho čítať, a to je snaha o dereguláciu výšky školného v prípade, predovšetkým – že predovšetkým? – v prípade externej formy štúdia tých dôvodov je možno viacero. Ale práve je to otázka trhu a samotného rozhodnutia študentov, ktorú školu si vyberú, a naozaj je aj v záujme samotných vysokých škôl, aby v prípade samotnej výšky školného neprešvihli istú hranicu, pretože v tom prípade by sa im nikto na štúdium nehlásil. Práve z toho dôvodu tento návrh je aj, aby vznikla možno, predkladaný, aby vznikla možno aj taká konkurencia medzi samotnými slovenskými vysokými školami a snažili sa aj skvalitniť jednotlivé formy vysokoškolského štúdia bez ohľadu na to teda, či sa jedná o dennú alebo externú formu, aj keď tento návrh je prioritne orientovaný na externú formu štúdia.
Druhý z predkladaných návrhov sa týka návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj keď ja stále to budem tvrdiť, nie je to zákon o zabezpečení kvality, ale je to zákon o hodnotení kvality a o pôsobnosti akreditačnej agentúry. Nejdeme sa hrať ale so slovíčkami, skôr, skôr by som chcel priblížiť, v čom spočíva podstata daného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ten návrh sa snaží spružniť procesy zmeny vnútorného systému kvality. Ak sa vysoká škola rozhodne zmeniť svoj vnútorný systém kvality, uvedie to napríklad, nieže napríklad, ale uvedie to vo výročnej správe, ktorú môže odoslať elektronicky agentúre, ktorá na takéto zmeny priebežne ex offo dohliada. Inými slovami povedané, výročné správy sa zverejňujúce každoročne v zmysle existujúceho platného zákona o vysokých školách. Samotný návrh by bol doplnený v danom kontexte explicitne aj o výročné správy vysokej školy, ktoré predstavujú podklad na posúdenie vnútorného systému kvality.
V spoločnej správe gestorského výboru sa síce uvádzajú, resp. boli uvedené v § 24 ods. 4 verejne dostupné dokumenty a údaje vysokej školy. Z môjho pohľadu však daná formulácia môže vytvárať rôzny priestor pre dišputy, otázky, výklady. A práve preto sme to nahradili práve týmto spôsobom.
Naozaj, rovno poviem, školstvo nie je v otrasnom stave, tie návrhy, ktoré tu budú prezentované, majú svoj zmysel, majú svoje ratio. Sú ľahko implementovateľné, stačí len sa zamyslieť nad tým, či budú dávať zmysel aj pre tu prítomných a nielen prítomných ctených pánov a panie poslankyne, pretože dávajú nám do rúk možnosť zvýšiť veľmi relatívne rýchlym spôsobom konkurencieschopnosť slovenských vysokých škôl.
No a aby som zbytočne nehovoril pretože to musím čítať, ja nerád čítam text od slova do slova, ale v zmysle rokovacieho poriadku mi tu nič neostáva iné, a tak teda pristúpim k tomu, aby som prečítal dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predstavuje, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Peter Štarchoň, Adriana Pčolinská a Ľudovít Goga, sa dotýka vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je to parlamentná tlač 950. Ja si to radšej zoberiem do ruky, aby som sa niekde nepomýlil.
Vládny návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. Paragraf 24 ods. 1 až 5 znie:
"(1) Vysoká škola je povinná požiadať agentúru o posúdenie jej vnútorného systému najmenej raz za desať rokov. Vysoká škola prvýkrát požiada o posúdenie vnútorného systému najskôr šesť rokov a najneskôr desať rokov od svojho zriadenia alebo od udelenia štátneho súhlasu. Ak má vysoká škola schválený vnútorný systém kvality, na dodržiavanie vnútorného systému vysokou školou dohliada agentúra priebežne. Zmeny vo vnútornom systéme vysoká škola každoročne uvedie vo svojej výročnej správe a vo výročných správach fakúlt za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré do 30. 6. kalendárneho roka odošle do informačného systému agentúry.
(2) Agentúra vykonáva priebežný dohľad nad plnením štandardov pre vnútorný systém najmenej raz za dva roky na základe údajov z
a) hodnotenia úrovne vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou vysokej školy,
b) hodnotenia úrovne fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia prerokovaného vedeckou radou fakulty a
c) registrov uvedených v § 18 ods. 4,
d) výročných správ vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(3) Ak agentúra vyhodnotí, že zmeny vo vnútornom systéme nie sú v súlade so štandardmi, môže začať príslušné konanie o posúdení vnútorného systému so štandardmi. Predtým môže požiadať vysokú školu, aby sama vykonala vo vnútornom systéme zmeny. Ak tak vysoká škola neurobí, agentúra začne príslušné konanie. Agentúra môže v rámci dohľadu nad plnením štandardov z vlastného podnetu začať konanie o mimoriadnom posúdení vnútorného systému. V rámci mimoriadneho posúdenia vnútorného systému výkonná rada v rozhodnutí určí, či ním možno nahradiť posúdenie vnútorného systému podľa odseku 1.
(4) Podkladmi na posúdenie vnútorného systému sú:
a) vnútorný systém, ak má vysoká škola vypracované vnútorné predpisy, ktoré upravujú vnútorné systémy fakulty, podkladom sú aj tie,
b) vnútorná hodnotiaca správa o implementácii vnútorného systému vypracovaná vysokou školou,
c) hodnotiaca správa pracovnej skupiny,
d) stanovisko vysokej školy k hodnotiacej správe pracovnej skupiny,
e) výročné správy vysokej školy, prípadne jej fakúlt.
(5) Podklady podľa ods. 4 písm. a), b), a e) a d) podáva vysoká škola agentúre elektronicky. Ak ide o mimoriadne posúdenie vnútorného systému, vysoká škola podáva podklady podľa odseku 4 písm. a), b), d) a e) v lehote určenej agentúrou, ak ide o vnútornú hodnotiacu správu, agentúra môže určiť aj jej rozsah a obsahové zameranie. Ak vysoká škola podklady podľa odseku 4 písm. a), b) d) a e) v určenej lehote nedodá, postupuje sa podľa odseku 7.".
Druhý pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Štarchoňa, Adriany Pčolinskej a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (951).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa nasledovne:
1. V čl. I sa za novelizačný bod 85 vkladá novelizačný bod 86, ktorý znie:
"86. V § 52 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Študent externej formy štúdia bakalárskeho študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka štúdia študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia bakalárskeho študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7."
Následne doterajšie novelizačné body 86 a 87 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 87 a 88.
2. V čl. I sa za novelizačný bod 88 vkladá novelizačný bod 89, ktorý znie:
"89. V § 53 sa odsek 4 vkladá za nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Študent externej formy štúdia magisterského študijného programu si môže zvoliť tempo štúdia tak, že si predmety študijného programu, pri rešpektovaní ich nadväznosti a výučby rozdelenej do zimného a letného semestra, rozloží do dĺžky štúdia o rok kratšej, ako je štandardná dĺžka študijného programu. Na tento účel je vysoká škola alebo fakulta povinná zverejniť aj odporúčaný študijný plán magisterského študijného programu v externej forme štúdia skrátený o jeden akademický rok oproti štandardnej dĺžke štúdia. Skrátenie štandardnej dĺžky štúdia magisterského študijného programu v externej forme štúdia sa realizuje zápisom a absolvovaním predmetov študentom. Študent je oprávnený kedykoľvek počas štúdia v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi vysokej školy a fakulty, ak sa vysoká škola delí na fakulty, a pravidlami študijného programu pokračovať v štúdiu v štandardnej dĺžke študijného programu, alebo si aj opätovne zapísať predmety tak, aby ich mohol realizovať v štandardnej dĺžke štúdia skrátenej o rok."
Následne doterajšie odseky 5 až I0 sa označujú ako odseky 6 až 11."
Doterajšie novelizačné body 88 až 150 sa označujú ako novelizačné body 90 až 152.
3. V novelizačnom bode 90 sa slová "§ 53 ods. 9" nahrádzajú slovami "§ 53 ods. 10".
4. V novelizačnom bode 91 sa slová "odsekom 11" nahrádzajú slovami "odsekom 12".
5. V čl. I sa za novelizačný bod 152 vkladá nový novelizačný bod 153, ktorý znie:
"153. V§ 92 ods. 3 sa vypúšťajú štvrtá a piata veta."
Doterajšie novelizačné body 151 až 196 v čl. I sa označujú ako novelizačné body 154 až 199.
Z mojej strany všetko. Som pripravený zodpovedať. Aha, tak nebudem zodpovedať nič.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 15:13 - 15:14 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vďaka. Ja len veľmi jednoduchú poznámku. Pán poslanec tu prezentoval prehľadne spracované návrhy, ktoré v podstate odrážajú také kľúčové oblasti, v ktorých sú isté nedostatky, ktoré by bolo viac než urgentné riešiť. Keďže pán poslanec tu priamo prítomný nie je, tak možno tie osobné poznámky mu potom poviem pri osobnom stretnutí.
Každopádne otvorila sa opäť diskusia, sú to nové témy, ktoré treba nie len otvárať, ale naozaj o nich diskutovať tak, aby priniesli aj konkrétne riešenia do praxe.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.5.2018 10:02 - 10:04 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 18:00 - 18:11 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, poslankyne, poslanci, v podstate už tu bolo povedané skoro všetko, ale napriek tomu si dovolím hneď v úvode nájsť nejaké pozitíva predkladaných dvoch návrhov. Nebudem ich rozdeľovať, skôr sa vyjadrím ku všetkým alebo teda k tým návrhom en bloc.
V prvom rade tie pozitíva, ktoré sú tu, tu je veľká flexibilita, ktorú tento návrh, tieto dva návrhy spolu prinášajú, zjednoduší sa tvorba, úprava študijných programov, zároveň jednotlivé vysoké školy si budú môcť vytvoriť svoje vlastné vnútorné systémy kvality, štandardizovať niektoré procesy s tým, že funkčnosť bude pravidelne externe posudzovaná agentúrou. Je tu možno nejaký návrh, ktorý sa týka interdisciplinárnych štúdií v rámci nového typu bakalárskych študijných programov, čo môže byť tiež náznakom istého pozitíva alebo teda nejakých nových zmien.
Každopádne čo ešte je možné oceniť, je aj skutočnosť, že po novom budú môcť vysoké školy, ktoré prejdú systémom hodnotení a splnia kritériá, získať označenia alebo nálepku výskumná univerzita.
Každopádne je tu ešte jeden aspekt, ktorý tu zatiaľ nikto z mojich predrečníkov nespomínal, čo osobne si vážne pozitívne cením, a to je predovšetkým skutočnosť, ktorá sa týka rozšírenia ochrany osobných údajov a práve zadefinovania jednotlivých pravidiel, ktoré tento návrh zákona, ak hovoríme o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, tak v sebe obsahuje. Naozaj ochrana osobných údajov alebo narábanie s osobnými údajmi v tomto smere je veľmi, veľmi citlivá záležitosť. Prednedávnom sme riešili problém GDPR a zákona o ochrane osobných údajov.
Taktiež pozitívne je možné vnímať aj samotný vznik nezávislej verejnoprávnej inštitúcie, snažíme sa o objektivizáciu jednotlivých kritérií, ale predovšetkým aj hodnotenie vysokých škôl.
Sú tu však aj potenciálne hrozby. Tie hrozby v niektorých prípadoch môžeme vyhodnotiť možno aj ako potenciálne výzvy, pretože prvá z nich sa týka samotnej nezávislosti, hlavne personálnej nezávislosti budúcej slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Ďalší problém, ktorý tu je, nie sú v podstate zadefinované agentúrne metodiky. V podstate budú v štádiu, resp. sú v štádiu príprav. Taktiež ani nová sústava študijných odborov, hovorí sa o tom, že bude jednoduchšia, že bude flexibilnejšia, ale problém je v tom, že do tohto momentu reálne zatiaľ neexistuje nič.
Polemicky môže vyznievať aj samotný návrh na obsadzovanie funkcií docentov a profesorov bez príslušných konaní. Polemicky, prečo polemicky? Nuž, poviem to veľmi jednoducho. Môžete sem prilákať svetových odborníkov, pokiaľ tí odborníci nemajú komu prednášať, resp. budú prednášať študentom, ktorí sa vyznačujú takou úrovňou, ktorú si prinesú jednak zo stredných škôl, a úrovňou, ktorá im umožní vôbec, aby sa dostali na vysokoškolské štúdium, tak je možno polemické. Otázka je, že či by aj niekto mal záujem prednášať. Na druhej strane možno sa zväčší konkurencia, možno konkurencia v tomto smere prinesie pozitíva. Preto hovorím, že môže to byť výzva, ale zároveň aj hrozba.
Taktiež je tu ďalší potenciálny problém. Nepredpokladám, že v prípade členov výkonnej rady by bolo obtiažne nájsť odborníkov nezávislých, ale obávam sa, že možno to bude problém zabezpečiť plnohodnotne, aby fungovali jednotlivé pracovné skupiny z hľadiska personálneho obsadenia. Je to problém, ktorý je v podstate aj teraz aktívny alebo teda aktuálny. Zároveň je tu možné zvažovať aj to, koho všetko zaradiť do jednotlivých pracovných skupín, či tam zaraďovať aj aktívnych študentov alebo skôr absolventov vysokých škôl, pretože študenti, ktorí študujú, majú diametrálne odlišný pohľad ako tí, ktorí možnože absolvovali jednotlivé študijné programy na konkrétnych vysokých školách, ale to je vec diskusie. A hlavne, keď tá diskusia môže pokračovať ďalej, pretože pokiaľ mám správne informácie, už v tomto momente je pripravených niekoľko desiatok pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, či už jedného, alebo druhého predkladaného zákona. To znamená, že v tomto momente reálne naozaj nikto nevie, ako vo finálnej podobe budú vyzerať.
Na čo by som chcel možno ešte upriamiť pozornosť, tak naozaj tieto zákony, tak ako to už bolo povedané, vôbec neriešia ani kvalitu vysokoškolského vzdelávania, aj keď sa tak tvária. Taktiež nemenia ani v nijakých náznakoch systém financovania vysokých škôl. Zároveň nepozerajú na jeden dôležitý aspekt, a to je reálna uplatniteľnosť absolventov vysokých škôl, nie v praxi. To znamená, nie že či nájdu pracovné uplatnenie, ale to, či to pracovné uplatnenie nájdu či už v odbore, ktorý, a študijnom programe, ktorý vyštudovali, alebo v príbuznom odbore, ktorý študovali, a to je to kľúčové.
Čo ma tak trošku mrzí, je, že tento návrh zákona nerieši ani niektoré, resp. návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách, štandardná dĺžka štúdia v prípade externých foriem štúdia, pretože to je možno taká anomália hlavne v rámci tohto stredoeurópskeho priestoru. Takisto ma mrzí aj jedna skutočnosť, že bol tu dosť veľký časový priestor, v rámci ktorého bolo možné finalizovať obidva predkladané návrhy zákonov do tej miery, aby naozaj spĺňali všetky štandardy a boli na kvalitatívne najvyššej možnej úrovni, pretože pokiaľ si pamätám tie pôvodné návrhy, ktoré boli pripravené ešte za čias predchádzajúceho pána ministra, tak k zásadným zmenám nedošlo.
Každopádne je zbytočné o tom polemizovať, pretože uvidíme, aký bude výsledok, čo vlastne sa dostane do druhého čítania a čo reálne z tohto parlamentu vyjde. To, že tie návrhy zákonov schválené budú, tak o tom v tejto sále tí, ktorí z vás ostali, myslím, že nepochybuje nikto. Schválené budú. Otázka je, čo vlastne bude schválené.
No a úplne na záver, ostáva mi niekoľko minút, tak skúsim povedať nejakú paralelu. Bolo by celkom fajn pozrieť sa na situáciu v Českej republike, pretože v Českej republike takto pár rokov dozadu bol zriadený Český národný akreditačný úrad pre vysoké školstvo a počas svojej prakticky dvojročnej; dvojročného pôsobenia, pokiaľ mám správnu informáciu, zatiaľ požiadalo o inštitucionálnu akreditáciu dve, požiadali dve, resp. tri vysoké školy. To znamená, uvidíme, aká bude naozaj realita a tá aplikačná prax ukáže, ako tá situácia sa bude vyvíjať na Slovensku.
A tu možno si dovolím upozorniť aj na ďalšiu skutočnosť. V Českej republike mali rovnako problémy, ktoré sa týkali personálneho zabezpečenia jednotlivých pracovných skupín. To znamená, že toto je vec, ktorá tu určite vyvstane. Taktiež v Českej republike bol menší problém, ktorý sa týkal akreditovaných študijných programov, ktoré, ktorým končila platnosť, to znamená, že mali nejaké medziobdobie. Otázka je, ako tá prechodná fáza, čo sa týka plnohodnotného sfunkčnenia agentúry, bude vyzerať na Slovensku.
Každopádne nebudem sa venovať jednotlivým častiam týchto dvoch predkladaných návrhov, pretože naozaj v tomto momente je to irelevantné. Uvidíme, čo sa dostane do druhého čítania, resp. čo vyjde z druhého čítania a čo sa dostane na schválenie v tej finálnej podobe.
Každopádne ja si dovolím ešte reagovať na jednu poznámku, ktorú mal kolega Braňo Gröhling a upozornil na to, ja to len skúsim nájsť. Áno, ja som si to našiel, sa pýtal vlastne, akým spôsobom sa bude udeľovať štátny súhlas. A ja z toho celého, z toho celého návrhu vyberiem jednu jedinú vetu: "Ministerstvo školstva podá vláde návrh na neudelenie štátneho súhlasu"; všimnite si, na neudelenie štátneho súhlasu; "aj vtedy, ak agentúra vo svojom vyjadrení odporučí udelenie štátneho súhlasu"; to znamená, agentúra môže odporučiť, ale ministerstvo školstva vláde nemusí odporúčať udeliť štátny súhlas; "ale ministerstvo školstva dospeje k záveru, že udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Samozrejme, to znenie je trošku dlhšie. Ja som si dovolil vytiahnuť len jednu jedinú vetu, kde je potenciálny problém, a to "udelenie štátneho súhlasu nie je vo verejnom záujme a tento návrh aj odôvodní". Takýchto problémov v obidvoch predkladaných návrhoch môžeme nájsť množstvo, ale, podotýkam, nebudem sa im venovať detailne. A skúsim to celé uzavrieť, mám už len nejakých 30 sekúnd. Nuž ak si niekto myslí, že sa zvýši kvalita štúdia na slovenských vysokých školách prijatím týchto dvoch zákonov, tak je na hlbokom omyle.
A dovolím si povedať ešte jednu skutočnosť, hlavne v prípade, hlavne v prípade vládneho návrhu zákona o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Je tu veľké, no veľké, z môjho pohľadu, z môjho subjektívneho zainteresovaného laického pohľadu faux pas. On by sa mal volať trošku ináč. Nie je to totižto zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, ale je to skôr zákon o hodnotení kvality vysokoškolského vzdelávania a zriadení a postavení Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2018 18:12 - 18:12 hod.

Peter Štarchoň
Vďaka. Myslím, že pán poslanec to veľmi dobre vysvetlil, celú túto komédiu a ja doplním len jeden variant, ktorý tu spomínaný nebol, aby komédia bolo dokonaná. Tak predstavme si situáciu, že poslanci koalície by zahlasovali proti tomuto návrhu a neprešiel by do druhého čítania. Ono by to bolo potom už naozaj dokonané.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2017 11:17 - 11:18 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Páni, srdečná vďaka a budem možno reagovať iba na pána predsedu, ak sa teda neurazí. Môj kolega Milan Krajniak tie veci, ktoré hovorí, hovorí práve preto, že sú najviac problémové. Sú to skutočnosti, ktoré sa dotýkajú predovšetkým ľudí. A kedysi pán premiér povedal, z grafov sa nenajete. Ono je to naozaj pravda. A ak sa máme teda pozrieť na to, prečo sme vlastne tu, tak sme tu hlavne preto, že sa snažíme chrániť predovšetkým práva našich voličov a nielen voličov, ale predovšetkým ich požiadavky, ktoré sa týkajú všeobecne slovenskej verejnosti ako takej a konkrétnych občanov tejto krajiny. To znamená, že za tým, čo hovorí Milan Krajniak, postavím sa za to aj ja a môžeme diskutovať. Každopádne, áno, chápem. Začíname diskutovať už možno teraz takto neverbálne, ale niekedy keď vyberiete konkrétne fakty, tak možno sa bude zdať, že sú vytrhnuté z kontextu, ale nemusia byť. Treba sa pozrieť aj na to cieľové publikum.
Ešte raz vďaka.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2017 10:56 - 11:11 hod.

Peter Štarchoň Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, začnem možno úplne netradične. Pán minister sa tak trošku posťažoval, že sa tu málo chváli zo strany opozície, tak som si povedal, že ho pochválim. A naozaj, vôbec nie ironicky, myslím to naozaj úprimne, pretože nie je jednoduché rešpektovať všetky požiadavky predovšetkým zo strany koaličných partnerov, nie je jednoduché možno tie optimistické východiská v oblasti makroekonomických parametrov pretransformovať do tej podoby, aby všetky hladné krky a natiahnuté ruky získali to, čo chcú. Znamená, že tá istá forma lavírovania, ktorú pán minister musí zvoliť, je naozaj úctyhodná a dokázal pri tom využiť nielen pragmatický prístup, ale prakticky aj svoje plné kompetencie a znalosti. Znamená, že v danom kontexte pána ministra naozaj chválim.
Po tom, čo sa tu udialo možno v stredu, keď pre zmenu pán premiér opozícii niekoľkokrát zdôraznil, aby sme vyhrali voľby a potom znovu môžeme začať pre zmenu aj my robiť všetko, tak ako to robí doterajšia koalícia, tak si myslím, že asi nemôžeme od pána ministra očakávať, že jednotlivé návrhy, ktoré sa týkajú zmien v rámci rozpočtových kapitol zo strany opozičných politických subjektov, ktoré tu sú predkladané, by mohli byť nejakým spôsobom rešpektované. Tak isto nemôžeme ani očakávať, že niektoré záležitosti, ktoré sa týkajú samotnej metodiky spracovania predkladaného návrhu rozpočtu verejnej správy, by mohli byť nejakým spôsobom reflektované. Napriek tomu však treba oceniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým konceptu Value for money alebo teda Hodnota za peniaze, a to, že postupne jednotlivé kapitoly sa rozširujú a tak už sú predmetom posudzovania aj v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí, životného prostredia. Toto všetko je možné naozaj vysoko pozitívne hodnotiť.
Čo však na druhej strane sa možno pozabúda, tak je jedna veľmi dôležitá skutočnosť. Všetci hovoríme o tom, aké tu máme obdobie hospodárskej konjunktúry, o tom, akým spôsobom si môžeme dovoliť možno v rámci výdavkov dovoliť viac, ale ten dôraz zo strany nielen ministerstva, ale v podstate celej tejto vládnej koalície je sústreďovať pozornosť predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. A tak sa stalo, ja som si našiel jeden taký vcelku zaujímavý údaj, ktorý tu možno, ak si dobre pamätám, ešte neodznel, je, že pred desiatimi rokmi tvorili celkové verejné príjmy 34 % hrubého domáceho produktu, minulý rok to už bolo 39 percent. Je to teda taká zvláštna, paradoxná informácia, lebo vo svojej podstate tie nominálne príjmy naozaj narastajú, tak isto ako aj nominálne výdavky, ale čo je ešte najhoršie, tak keď sa pozrieme na to, akým spôsobom sa tešíme z toho, že sa nám znižuje zadlženie, tak vždy sa spomína iba percentuálne vyjadrenie, ale na to nominálne nikto nemyslí.
Každopádne, ak by som mal byť v kontexte toho, čo pán premiér povedal v stredu, vyhrajte voľby, môžete všetko, tak tu nejdem ani vystupovať, pretože by to nedávalo žiaden zmysel. Žiadny rešpekt zo strany koaličných partnerov voči opozícii tu nie je, teda česť možno výnimkám. Ak by to totižto tak bolo, tak zo strany predovšetkým aj tu už mojich predrečníkov odznelo, dokonca včera aj pán poslanec Heger spomenul jednu skutočnosť, že ak by sa už len konzervoval doterajší, súčasný stav, tak by sme mohli dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a v ďalších rokoch dokonca aj prebytok, čo je vlastne smutné, ale to boli východiská, ku ktorému ministerstvo financií pristúpilo z hľadiska spracovania návrhu rozpočtu. Áno, nemusíme rešpektovať ani svoje vlastné vyhlásenia, ktoré tu boli dané pred dvomi rokmi, ale môžeme si robiť v podstate všetko, lebo veď sme vyhrali voľby, tak prečo nie.
Naozaj pán minister to teda nemá jednoduché a do istej miery si môže dovoliť napriek tomu aj blazeované(?), myslím, že to je pravý výraz, blazeovaný, nad vecou. A ja tiež blazeovanosť využívam a rešpektujem, pretože sú to naozaj isté zreteľa hodné dôvody a je to asi tak, ako to má byť. Dokonca v rámci rozpravy k predkladaného návrhu rozpočtu, ktorá prebiehala vo výbore pre financie a rozpočet, pán minister dokonca hneď povedal a predikoval, že väčšina poslancov zo strany koaličných; pardon, opozičných partnerov bude vychádzať predovšetkým z analytického dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, čo sa tak naozaj dialo. A z toho dôvodu som si povedal, že tak isto nemá význam venovať sa tejto problematike ešte viac a vyťahovať možno niektoré konkrétne čísla. Napriek tomu by som však predsa len niektoré skutočnosti, hlavne čo sa týka metodiky, povedal a vzniesol menšie výhrady.
Tie výhrady vyplývajú aj z toho, ako bol rozpočtovaný rok 2017, keďže vo viacerých kapitolách bola rozpočtovaná nula, následne však už boli vykazované výdavky vo výškach rádovo niekoľkých desiatok či stoviek tisícov eur, či dokonca miliónov oproti odhadovaným skutočnostiam. Prečo to spomínam? Áno, boli nejaké cukríky a nejaké nepredvídané výdavky, ale jednoducho táto skutočnosť ovplyvňuje aj jednotlivé kapitoly, ktoré aktuálne sú rozpočtované na budúci rok nulou, a do istej miery tu môže dochádzať ku skresľovaniu reálnych nákladov, respektíve reálnych výdavkov jednotlivých vybraných kapitol.
Ja si dovolím, nebudem teraz zabíjať veľa času, ale dovolím si vybrať možno len takú zvláštnu vec, rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná nula. Nuž očakávaná skutočnosť aktuálne je 24 339 269 eur. A opäť, keď sa pozrieme na návrh na rok 2018, máme tu jednu veľkú nulu. Keby to bolo len jeden jediný príklad alebo jeden jediný krát, tak by som sa nad tým ani nepozastavil, ale takýchto jednotlivých častí – či už z hľadiska roku 2017, alebo aj ďalších období do budúcnosti – tu máme možnosť vidieť viacero.
Ale čo ma skutočne pobavilo, tak to boli v podstate informácie v prípade kapitoly SK Press 2016. Na rok 2017 bola rozpočtovaná nula a očakávaná skutočnosť bude viac ako 3,5 mil. eur. Takýchto príkladov sme tam mali, samozrejme, že viacero. Ja teraz nejdem kritizovať, áno, je to metodika, ktorú ste zvolili, máte na to plné kompetencie, plné právo, ale jednoducho čo by sa možno dalo zmeniť, je, že niektoré skutočnosti by boli reálne vysvetlené priamo v návrhu rozpočtu a nie potom sa na ne pýtať a dožadovať dodatočné informácie. Každopádne aj možno vďaka takýmto skutočnostiam sa nám stane to, že predpokladaný schodok rozpočtu verejnej správy za rok 2017 bude vyšší o 300 mil. eur a v podstate čo bude predstavovať rádovo cez 1,6 % hrubého domáceho produktu.
Potom sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré by sa dali vybrať, a opäť, nejdem kritizovať, dovolím si len poznamenať nejaké také hlavné výhrady alebo výčitky, pretože samotný návrh neráta s niektorými navrhovanými zmenami. Ja som sa zhodou okolností priamo pýtal, ako je to s predpokladaným zdanením hazardných hier, kde bol naozaj neuveriteľne vysoký medziročný skok a takýchto skokov tam bolo viacero. A čo sa všeobecne týka tých hlavných rozdielov, ktoré by mali byť spomenuté, tak boli predovšetkým v oblasti odvodových úľav pre dôchodcov či zavedenia alebo teda konzekvencií vyplývajúcich zo zavedenia trinástych, štrnástych platov alebo rušenie daňových licencií.
Ja viem, pán minister, vám sa to nepáči, ale zas naopak, ja som veľmi šťastný, že SNS zatlačila, aby sa daňové licencie zrušili. Každopádne tu môžeme o tom polemizovať, ale sú tu možno potom aj ďalšie oblasti, ktoré prinášajú nejaké zmeny a nejakým spôsobom nie sú bližšie rozpracované, hlavne v oblasti vplyvov minimálnej mzdy, predovšetkým v oblasti príjmových kapitol.
Ďalej, hazardné hry som tu spomínal, ale možno tu nerezonovala ďalšia vec. Riešili sme odvody poistného takto prednedávnom, len prišiel tu, myslím, že pán predseda výboru, pán poslanec Kamenický dokonca urobil jeden pozmeňovací návrh, ale ten 8-percentný odvod sa týkal v podstate len novouzatvorených poistných zmlúv, no keď teda neprešiel štandardný prístup, tak možno vytvoríme nejaký nový zákon, ktorý sa bude týkať spotrebnej dane z poistného. To znamená, že opäť je nejaká predstava, ktorú tu má ministerstvo financií, respektíve samotná vláda, ale explicitne nebola odkomunikovaná a môžeme sa pýtať, čo je vlastne za tým. Sú tu ale aj ďalšie oblasti, hlavné možno také výčitky typu zvýšenie poplatku za skladovanie núdzových zásob ropy alebo veci, ktoré tu spomínala možno aj moja kolegyňa pred chvíľou, podpora mobility pracovnej sily, to budú výdavky, ktoré naozaj ešte môžu byť vcelku zaujímavé, pokiaľ ich zoberieme kumulatívne a nie jednotlivo.
Ďalšia taká možno výhrada, ktorá sa týka samotnej metodiky, tú výhradu vniesla v podstate aj tá analytická správa rozpočtovej rady, sa týka podhodnotenia výdavkov štátneho rozpočtu. Ale vzhľadom na to, že sme mali možnosť vidieť, ako to bolo v roku 2017, tak sa tým už nemusíme ani zaoberať, pretože to isté sa stane aj v roku 2018. Tak sme niečo podhodnotili, tak čo sa stane? Nič sa nestane, presunieme z jednotlivých kapitol alebo využijeme rezervy, ktoré k dispozícii máme.
Každopádne, čo sa týka tých výdavkov štátneho rozpočtu, tak niektoré tie príjmové opatrenia, ako som spomenul, sú stále bez legislatívnej podoby, chýba tam konkrétne kvantifikácia, plus sú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú výdavkov v rezorte obrany, explicitne ktoré podliehajú utajeniu, alebo sú tu v podstate ešte nepredpokladané alebo nevieme ich možno kvantifikovať v tomto čase, výdavky, ktoré sa budú týkať rekapitalizácie dlhodobo stratových štátnych podnikov.
Čo si ešte tak trošku dovolím ani nieže rypnúť, ale len dať do kontextu, tak to je možno vec, ktorá sa týka uvoľnenia dlhovej brzdy. Tam nás totižto koaliční partneri budú veľmi potrebovať, ale pokiaľ budú pristupovať v podstate k jednotlivým návrhom zo strany opozície tak ako doteraz, tak nie som si istý, či aj tí, ktorí sú možno orientovaní do zvyšovania deficitu a práve využitia konjunktúry na oblasť investícií, tak či vôbec aj tí by chceli do takéhoto, s prepáčením, biznisu ísť. Všeobecne ten pôvodný plán mať vyrovnaný rozpočet do roku 2020, nie som si istý, či týmto spôsobom sa podarí vôbec dosiahnuť. No, nepodarí, buďme realisti.
No a čo sa týka samotného nárastu zadlžovania v nominálnych hodnotách, tak treba si uvedomiť, že sa jedná, budúci rok to má prekročiť viac ako 43 mld. eur, nie som si istý, či mám správnu informáciu, ale každopádne tá suma je obrovská. Vždy budem hovoriť, tak ako sa snažíte chrániť v podstate spotrebiteľov pred nadmerným zadlžovaním, prečo to nerobíte aj v prípade samotných vládnych výdavkov? A v tomto kontexte opäť dlhodobá udržateľnosť verejných financií by totižto mohla byť realitou a možno sa ja nebudem opakovať, ale budem opakovať svojich predrečníkov, slovenské verejné financie za istých okolností by boli udržateľné na najbližších 50 rokov.
No a možno už len takú poslednú poznámku, týka sa možno vysokých rezerv vo všeobecnej pokladničnej správe, ktoré taktiež nie sú transparentne vysvetlené. A je tu v podstate aj problematika krytia rizík z rezerv štátneho rozpočtu, tiež tam máme možnosť vidieť veľké medziročné skoky.
Nejdem touto cestou, aby sme sa teraz pýtali, že čo je za tým a podobne, len na záver tohto môjho prejavu alebo teda príhovoru spomeniem takú jednu, resp. dve správy z konca septembra tohto roka. Jednu vydal Bloomberg, neviem, či; možno ste zaregistrovali túto správu, ktorá sa týka prehrievania čínskej ekonomiky a jej realitného trhu, a ďalšia správa vychádzala z Deutsche Bank, ktorá sa týkala predovšetkým situácie a potenciálnych rizík talianskeho bankového trhu ako takého. Prečo to spomínam? Spomínam to preto, že by sme si mohli sadnúť aj nad potenciálnymi rizikami, ktoré vyplývajú zo skutočnosti, že Slovensko je čisto otvorenou ekonomikou, a spomínam to hlavne aj preto, že stále hovoríme, máme tu konjunktúru a ako je nám dobre, a to isté sme si mysleli aj v roku 2008. A to, čo sa deje na čínskom realitnom trhu, aspoň podľa tej správy, ktorú som mal možnosť vidieť ja, tak je veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Spojených štátoch amerických. Tiež v tom čase nikto nepredpokladal, že niečo podobné sa môže stať.
To máte také tie talabove čierne labute, a tá talabova čierna labuť jednoducho vybuchla a dáme si pozor, aby sa nám nestalo niečo podobné, lebo my za to zodpovední nebudeme, ale budeme znášať následky. Otázka je, či budeme mať konkrétne finančné, efektívne nástroje na prípadnú reakciu, ktorá sa bude týkať možno paniky na finančných trhoch, pretože mohli by sme porozmýšľať aj nad tvorbou rezerv, ktoré by mohli byť alokované na konkrétne oblasti, čo v danom návrhu štátneho rozpočtu jednoducho absentuje.
Z mojej strany naozaj všetko a, pán minister, držím palce, lavírujte, buďte pragmatický, buďte blazeovaný a snáď bude dobre. Vďaka.
Skryt prepis