Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19. 9. 2017 o 11:35 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19. 9. 2017 11:35 - 11:36 hod.

Peter Antal
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval na Dni vidieka, ktoré začínajú o 12. hod. na Západnej terase vo výstavnej miestnosti, kde budete mať možnosť pozrieť si prezentáciu našich regiónov. Takže srdečne vás vítam tam.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14. 9. 2017 9:09 - 9:15 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím reagovať iba na kolegu Hegera, ktorý včera vystúpil v rozprave, a na niektoré veci, ak si ich dobre pamätám, lebo nám uplynula noc. Limit zo 40 000 na 200 000 a odôvodnenie prečo. Sú dva rovnaké subjekty, škola, jedna škola má dvesto žiakov, druhá má osemsto žiakov. Tá dvestožiaková škola v limite 40-tisíc bez problémov kupuje zjednodušeným spôsobom. Nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby taká istá škola, ktorá má osemsto žiakov, to znamená, že tých potravín má viac, bola v inom režime, ako je takáto. Neznamená to však, že školské jedálne budú môcť nakupovať ledabolo, lebo hospodárnosť, ktorá je princípom verejného obstarávania, naďalej platí aj pre tieto subjekty, pre školské jedálne. To, že by došlo k nejakému neúmernému predražovaniu nákupov v školských jedálňach absolútne vylučujem, lebo sú limitovaní jednotkovou cenou jedla, a skutočne sa tie vedúce školských jedální hrajú s centami, aby sa zmestili do jednotkovej ceny. Okamžite by sa to prejavilo na tom, že robia stratu preto, lebo im nevykrýva v podstate to, čo vyberú za správne. Čiže v tomto prípade skutočne chceme dostať len na rovnakú úroveň rovnaké dva subjekty, ktorý jeden, žiaľ, má viac žiakov, a preto je v úplne inom režime. Chcem veriť, že pomôže to školám, školským jedálniam nakupovať aj kvalitnejšie potraviny. A to bol aj účel tohto zákona.
Dočítal som sa, že len niečo cez 20 % nakupujeme slovenských výrobkov v školách, čo je žalostne málo. Ja si myslím, že táto Slovenská republika, aby som to správne povedal, má na viac, aby len 20 % bolo v školách našich výrobkov. Ja si myslím, že kvalita našich výrobkov v mnohom predčí práve tie zahraničné, ktoré nám dnes dodávajú subjekty, hospodárske subjekty, ktoré vysúťažia dodávku potravín, a skutočne im nejde o to, aby bola dodaná kvalita, ale o to, aby na tom zarobili. Takže tu sa, by som povedal, otvárajú ruky vedúcim školských jedálni.
Že je to 500-percentné navýšenie? Áno, je to 500-percentné, ale myslím, že odôvodnené. Smernica nám dovoľuje až do 207-tisíc ísť, takže ja si myslím, že je to v poriadku.
Mám tu poznačené "mimo pôsobnosť zákona," ale neviem, čo to je. Čiže, čiže (vyslovené s pobavením).
Nemocnice. Aj nemocnice sme uvažovali dostať do tohto zákona, avšak vzhľadom na to, že to sú veľké subjekty, asi by sa ani žiadna do limitu 200-tisíc v nákupoch potravín nezmestila, keďže tam riešia raňajky, obedy, večere, a jednoducho takú nemocnicu malú, neviem, či aj máme.
Zariadenia sociálnych služieb a domovy dôchodcov sa dostávajú do tejto novely cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý išiel cez výbor pre hospodárske záležitosti. Takže áno, aj tieto subjekty budú môcť nakupovať v tomto režime.
Súhlasím s vami, že EKS, tak ako bol vymyslený, tak ako bol prezentovaný, je jednoduchý, ak by ste aj nazvali primitívny, áno, úplne jednoduchý spôsob nakupovania práve a bol určený na tie bežné tovary, ktoré, skutočne tam nemusíte sa zamýšľať, že či to má, či tam vieme predĺženú záruku urobiť, či tam vieme nejakú efektívnosť nákladovosti po dlhšiu dobu prepočítavať. Áno, na to sa to práve nemá vzťahovať, a preto robíme aj zmenu tohto systému. Ja som presvedčený, že všetky subjekty, ktoré používali EKS práve na tieto tovary, ho budú používať aj naďalej, lebo je to rýchle a jednoduché.
Podlimitný spôsob nakupovania, čo je vlastne cez vestník, čo je, predlžuje, si len komplikujú, avšak tá komplikácia je odôvodnená práve v tých prípadoch, kedy chceme referencie, kedy chceme predĺženú záruku, kedy chceme vlastnú zmluvu dostať do verejného obstarávania. Takže, čiže súhlas v tomto prípade.
Ja som presvedčený, že nebude dlho trvať aj elektronické obstarávanie všetkého, tu bude možno do roka. Neviem, aký je teraz posledný termín, ale nebude sa nič obstarávať papierovo, jednoducho všetko pôjde elektronicky. Subjekty, niektoré subjekty už v tomto režime bežia dnes dobrovoľne. Čiže zákon im to neprikazuje, software na to vymyslený je takže. Čo sa týka tých sankcií za nepredloženie dokumentov, bojím sa, že tam by sme postihovali, tam by sme postihovali aj normálnych, normálne hospodárske subjekty, ktoré z nejakého dôvodu nedoložili už tie doklady. Proste vedeli, že vyhrajú, že nevyhrali teda, majú inú zákazku, venujú sa niečomu inému. Môže byť, že ochorie človek, ktorý má napríklad na starosti verejné obstarávanie, ktorý by mal dodať, viete. A vylúčili by sme možno aj subjekty, ktoré poctivo pristupujú v tomto verejnom obstarávaní, čo by zase zmenšovalo počet subjektov, ktoré by mohli súťažiť. Niektoré veci z toho pozmeňováku, ako som vám vysvetlil, boli riešené cez ten pozmeňovací návrh, ktorý išiel cez výbor.
Takže chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 9. 2017 18:45 - 18:47 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, návrh poslancov Národnej rady Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť, zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i hospodárske subjekty. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Takéto znenie pritom sleduje plne legitímne ciele, akými sú ochrana hospodárskej súťaže, zároveň efektívne nakladanie s verejným prostriedkami. V niektorých prípadoch je však zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie častokrát zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a hospodárske subjekty na strane druhej. Dochádza tým k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania a koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní preto prináša zjednodušenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov.
Cieľom návrhu je taktiež zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo meniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste namiesto súčasných prvých troch uchádzačov. Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí účasť hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní. Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 9. 2017 10:31 - 10:40 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem sa snažiť reagovať na jednotlivé pripomienky kolegov alebo aj otázky.
Pán kolega Dostál, či nejde len o budovu, ako to bolo myslené, či nejde len o budovu na zelenej streche. No, pôvodný zákon, teda pôvodný § 48, tak ako aj pani kolegyňa Zemanová správne povedala, hovoril o tom, že tá, tá náhradná výsadba, keď sa má realizovať podľa tohto zákona, sa môže realizovať na území obce. Čiže teoreticky, zoberme tak, že mohla obec urobiť súkromníkovi na jeho pozemku, hektárovom, dvojhektárovom, päťhektárovom, ovocný sad, a je to to isté, ako keď sa bavíme o tom, či zelená strecha na súkromnej budove. Práveže v tomto prípade to bude ešte podľa môjho názoru ťažšie, lebo nebude môcť investovať v zmysle tohto zákona akoby priamo, keďže iné zákony vylučujú investíciu na cudzom majetku. Ale správne, ako ste povedali, ak poslanci mestského zastupiteľstva alebo obecného zastupiteľstva prijmú VZN o dotáciách, tak teoreticky aj cez dotačný systém by mohla vzniknúť zelená strecha na, aj na súkromnej budove, to máte pravdu. Ale predpokladám, že tí poslanci sú nejakým spôsobom, väčšina je taká, čo, čo je normálna, a jednoducho budú skutočne zvažovať, či tie peniaze dajú cez dotačný systém na niekoho zelenú strechu. Teraz na koho to bude zelenú strechu, ostatní sa ozvú, prečo nie mne, prečo ste dali do dotácií len pár euro, a proste ale je to to isté, ako keby ten zákon, § 48, skutočne vybudoval súkromný sad z ktorého úžitky bude mať niekto iné, ale nebolo by to v rozpore so zákonom. Asi sa zhodneme, si myslím.
Pani kolegyňa Zimenová, citlivá odborná téma. Ja berem skutočne... (Reakcia z pléna.) Zemanová, pardon. (Povedané so smiechom.) Ja to beriem, že je to určite citlivá odborná téma, a ja som očakával, že sa obrátia, trebárs ktokoľvek na mňa, a poďme sa baviť o tom, ako má trebárs byť vylepšený ten zákon, ten zákon tu som nepredložil dnes, bol predložený pred mesiacom a bol som otvorený. Preto aj sme hľadali riešenie, ako nadefinovať tie, tie definície alebo tie pojmy tak, aby skutočne boli čo najmenej zneužiteľné.
Máte pravdu v tom, že výrub stromu, ak sa jeden výrub alebo povedzme päť, by malo prioritne byť, určená náhradná výsadba, v tom sa zhodneme, to je úplne jasné. Tak ako ste vy povedali, za jeden strom dva stromy. A predpokladám, že tak sa to aj deje. Lebo jednoducho je to normálne aj na malej obci, a v mestách už nehovoriac.
Avšak ak sa, a to z toho odôvodnenia alebo z tej dôvodovej správy je jasné, že tu sa jedná nie o stavbu rodinného domu, kde žiadame jeden-dva výruby alebo niečo podobné, a kvôli tomuto tento zákon prijímame. Toto je kvôli infraštruktúrnym projektom. To sú práve vtedy, keď rúbe tisíc stromov a jednoducho nedá sa vysadiť 2-tisíc stromov za ne na území obce tak, aby to malo proste nejakú logiku, aby to proste sa dalo zrealizovať. Verte mi, že tí starostovia tento problém, že má dneska na účtoch veľké peniaze, desiatky tisíc eur, dokonca stovky tisíc eur, ich nepotrebuje mať. Lebo aj tak sa len pozerá na tie, na tie peniaze. Ak by vedel realizovať v súlade so súčasným § 48 tú náhradnú výsadbu, určite by to urobil. Lebo poznajú presne tento problém, že to neni také jednoduché urobiť. Áno, máte pravdu, aj keď je zlý stav dreviny, aj vtedy sa nariaďuje náhradná výsadba, a nie peňažná náhrada.
Ekodukty. Ekodukty, áno, je pravda, že sa majú budovať zo zákona, ak sa už robia nejaké projekty, ktoré by nejakým spôsobom zasiahli do komunikačných ciest živočíchov, avšak v minulosti to tak nebolo. A tie ekodukty aj dnes sú trebárs potrebné a určite ich nepotrebuje veľká väčšina obcí, ktoré dnes budú rozhodovať alebo môžu po tomto zákone rozhodovať o použití týchto peňazí. A myslím si, že to budú asi posledné nejaké veci, čo by cez toto realizovali. Problém, áno, je to jednorazový problém, tak ako ste ho nadefinovali, vo väčšine obcí, keďže tá infraštruktúra sa tam nerobí každý rok, a je to jednorazový problém, ale je to problém. Je to problém, ak má starosta obce na účte 100-tisíc eur a nemôže ich použiť v súlade s tým zákonom, a mal by vymýšľať, ako to, ako oklamať zákon. Myslím si, že to asi, asi to nie je správna cesta. Radšej zmysluplne do, do týchto projektov to dať.
A musím povedať, že dobre sa to tu povie, že to je také jednoduché, to sa tak ľahko zrealizuje. Ale choďte do terénu, skúste to realizovať, skúste, skúste, skúste narábať s tým zákonom tak, aby to bolo v poriadku. A nie je to také jednoduché. Aj tí starostovia nie sú všetci právnického vzdelania, nie sú všetci inžinieri, vysokoškolsky vzdelaní a jednoducho nie je to jednoduché v praxi.
Nesúhlasím s tým, aby sme vrátili ten zákon na dopracovanie alebo, alebo niečo podobné. Snažili sme sa, snažili sme sa skutočne vylepšiť tie pojmy tak, aby neboli zneužiteľné na, lebo tu párkrát padlo, akoby na, na budovy alebo, alebo, alebo inú infraštruktúru, že by sa to malo premieňať, tieto peniaze. Nesúhlasím.
Tu boli dokonca fontánky spomenuté. No konkrétne to občianske združenie, ktoré tu padlo, navrhuje tie fontánky všade. Tak buď je to, buď je to dobré pre, pre ekológiu, alebo to neni dobré, ale áno, navrhuje ich, navrhuje ich je všade, pokiaľ viem. (Reakcie z pléna.) Ja, ja len príklad, ale nebudú sa dať z toho, že fontánky, viete. Alebo padli to, padlo to slovo. Ale na jednej strane aktivisti hovoria, že teda budujte fontánky, hej, tu vravíme, že fontánky nie.
Pán kolega Budaj povedal, že sa premenia peniaze na technické, na technické diela. Práve to písmeno zj), ktoré dopĺňame do pojmov, hovorí jasne, že to má byť zelená infraštruktúra. Čo je zelená infraštruktúra, pod ktorou sa dalo predstaviť hocičo? Sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami, vytváranou a spravovanou tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb. Myslím, že z tohto pojmu je jasné, že sa nebude môcť budovať nejaké technické, technické diela.
Znovu to bola podpora súkromných stavieb, na to som odpovedal.
Asi som, myslím, že odpovedal všetkým okrem pána kolegu, to mám ešte tu poznačené, tradičné dreviny. Tá definícia určite neni nikde definovaná. Čo je tradícia? Hej. Ja poviem, tak, že, a to ste mi nahrali na smeč, v súčasnosti mesto Žiar nad Hronom ide realizovať jednohektárový sad ako prvé mesto, pôvodných a tradičných drevín, ktoré boli súčasťou biskupského kaštieľa, kde ten sad v minulosti bol. A jednoducho sme si prizvali odborníka, ktorý sa tomuto venuje, len tomuto venuje, ktorý šľachtí odrody, ktoré sú dlhoveké, ktoré tam budú o sto rokov rodiť, ktoré sú stromy obrovské, tie, čo už asi ich veľmi veľa ani nie je. Takže pre mňa je toto pôvodné a tradičné, čo chceme vrátiť do Žiaru nad Hronom ako sad s 80, možno 90 drevinami v tom, v tých pôvodných, z toho pôvodného genofondu, ktoré budú rodiť 20 rokov a ďalej, od 20 rokov a ďalej. Takže toto je pre mňa pôvodné a tradičné. A lepšie to asi vysvetliť neviem, lebo ten pojem nie je niekde, nikde nie je vysvetlený.
Chcem vás ešte raz pekne požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo si myslím, že ten zákon je dobrý v takomto znení, ako bol aj s tým pozmeňovákom predložený.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 9. 2017 9:09 - 9:12 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ak dovolíte, hneď na úvod by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Gábora Gála, ktorý vychádza z pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, kde medzi základné pojmy sa dopĺňajú štyri nové pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovaného poslaneckého návrhu zákona. Uvedené pojmy sa čoraz častejšie používajú v dokumentoch Európskej komisie.
Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 prijatou Európskou komisiou 3. mája 2011. Pojmy sú vymedzené z hľadiska ich všeobecného významu, ako aj z hľadiska vzhľadom na ich použitie v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa zosúlaďuje pojem s pojmom uvedený v § 54 ods. 19.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa odsek 2 dopíňa písmenami zj) až zm), ktoré znejú:
zj) zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami vytváranú a spravovanú tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb,
zk) zelený park územie so súvislými plochami drevinovej a inej vegetácie poskytujúce prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí, ktoré je územným plánom vymedzené na tento účel,
zl) zelenú strechu vrchná časť budovy alebo inej stavby pokrytú vegetáciou, ktorá poskytuje prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí,
zm) ekodukt objekt, ktorý prekonáva umelú prekážku v migračných trasách živočíchov a ktorý slúži ich migrácii a zároveň znižuje negatívne dopady fragmentácie krajiny."
Doterajší novelizačný bod 1 sa označuje ako bod 2.
Bod 2 v pozmeňováku v čl. I bode 1 v § 48 ods. 1 písm. a) sa slová "dokumentácie súvisiacej s ochranou a starostlivosti o dreviny" nahrádzajú slovami "dokumentu starostlivosti o dreviny".
Koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 9. 2017 9:01 - 9:05 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prajem všetkým príjemný, dobrý deň. Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny je v praxi problematická aplikácia § 48 zákona, ktorá umožňuje obci využiť finančnú náhradu za výrub dreviny výlučne len na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. V praxi sa však čoraz častejšie vyskytujú prípady, keď v dôsledku rozsiahlych infraštruktúrnych investícií, akými sú výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií, výstavba a rekonštrukcia železničných tratí, elektrických vedení, dochádza k situácii, keď malá obec, rádovo s počtom obyvateľov v stovkách, obdrží finančnú náhradu za výrub drevín na svojom území v hodnote niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Využitie tejto náhrady je však viazané výlučne len na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.
Dôsledkom takejto úpravy je, že obec disponuje finančnými prostriedkami... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, opustite sálu s kolobežkou.

Antal, Peter, poslanec NR SR
... ktoré aj s prihliadnutím na všetky zásady odbornej starostlivosti o dreviny nemá ako efektívne využiť na starostlivosť o rastúce dreviny na jej území. Zároveň však nemôže tieto finančné prostriedky využiť žiadnym iným spôsobom, ktorý by síce bol ideologicky v súlade s duchom zákona, avšak zákon v súčasnom znení takú možnosť vylučuje.
Reflektujúc na všetky tieto skutočnosti, sa novelou dopĺňajú nové možnosti využitia finančnej náhrady, ktoré bezprostredne súvisia so starostlivosťou o dreviny, a teda sú v súlade s duchom toho § 48, resp. starostlivosti o ekosystémy, ktorých dreviny sú významným funkčným prvkom. V tomto smere je zachovaný zmysel zákona, keď finančná náhrada za zásah do stability ekosystému má byť použitá výlučne na jeho následnú obnovu. Obec bude v zmysle novely zákona oprávnená využiť finančné prostriedky okrem starostlivosti o dreviny na vypracovanie dokumentácie bezprostredne súvisiacej s ochranou a starostlivosťou o dreviny na výsadbu nových drevín na svojom území, a to najmä geograficky pôvodných druhov. Ďalej obec bude môcť použiť finančné prostriedky na vypracovanie dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, ktorý sa spravidla vypracúva pre katastrálne územie obce a ktorého schválenie patrí v zmysle zákona do pôsobnosti obce, a v súlade s týmto dokumentom aj na realizáciou opatrení, ktoré súvisia s tvorbou prvkov územného systému ekologickej stability, ktorými sú v zmysle zákona biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. V praxi pôjde najmä o výsadbu drevín, zakladanie trvalých trávnych porastov a vytváranie vodných plôch. Obec tiež bude môcť použiť finančné prostriedky na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, ktoré prispievajú k ochrane biodiverzity a súčasne prinášajú benefit pre ľudí v obciach prostredníctvom zabezpečovania ekosystémových služieb.
Navrhovaným rozšírením možnosti využitia finančných prostriedkov tak dôjde ku komplexnejšej starostlivosti o dreviny a zeleň na území obcí. Vytváranie nových prvkov ekologickej siete umožní, že ochrana a starostlivosť o dreviny bude v konečnom dôsledku z hľadiska celkového prínosu pre životné prostredie efektívnejšia.
Ďakujem pekne za pozornosť, poprosím vás o podporu tohto zákona a zároveň sa hlásim aj prvý do rozpravy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 9. 2017 14:01 - 14:14 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, ak dovolíte, aj keď tento zákon alebo novela zákona 448/2008 sa prioritne venuje financovaniu sociálnych služieb a rozpracováva alebo mení systém financovania sociálnych služieb, avšak otvárajú sa aj iné ustanovenia tohto zákona a dovolil by som si, dovolil by som sa práve dotknúť niektorých ustanovení, ktoré v súčasnosti trápia – a výrazným spôsobom trápia – mestá a obce. A ja si osobne myslím, že by to malo trápiť trochu aj ministerstvo. A to je, a to sú terénni sociálni pracovníci a komunitní sociálni pracovníci.
Ako dobre viete, naša strana dostala alebo teda sa venuje tejto problematike aj cez nášho splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale nielen cez neho, a práve túto oblasť považujeme za určitú výzvu, kde chceme posunúť, kde sa chceme posunúť. Dnes sociálni pracovníci, ktorých definuje zákon o sociálnych službách a nielen zákon o sociálnych službách, pôsobia v obciach, kde je situácia skutočne najviac vypuklá, kde sa doslova nedokážu komunity samé o seba postarať.
Sú viaceré typy teda sociálnych pracovníkov, a to je terénny sociálny pracovník a komunitný sociálny pracovník. Pozitívne vnímam, že došlo k prerozdeleniu kompetencií medzi TSP a komunitnými, keďže v minulosti sa výkon aktivít nedelil. Všetko robili terénni sociálni pracovníci a bolo to neúmerné zaťaženie preto, lebo tá zaostalosť ľudí v osadách vo všetkých oblastiach je veľká. A terénni sociálni pracovníci boli fyzicky, ale aj mentálne vyťažení. Čiže tu to pozitívne vnímam, že v minulosti došlo k tomu rozdeleniu.
Terénny sociálny pracovník pracuje priamo v teréne s ľuďmi. Poskytuje priamu asistenciu ľuďom, vypĺňa im šeky, stará sa o deti, vodí ich na pracovné pohovory. Komunitný pracovník zase poskytuje skupinové služby, napríklad tréningy, podujatia a tak ďalej.
Väčšinou, väčšinou sú títo pracovníci financovaní cez európske štrukturálne fondy. Podmienky vykonávať túto; alebo podmienky, možnosť vykonávať túto prácu ustanovujú zákon o sociálnej práci, to je 219, a zároveň aj zákon o sociálnych službách, 448. Práve druhý z nich je teraz na rokovaní a chceme využiť to a požiadať, aby sme niečo v tejto oblasti urobili ešte práve pri tomto otvorenom zákone.
Tieto zákony určujú, že TSP a KSP, budem to v skratke rozprávať, lebo sú to dlhé názvy, môže vykonávať len človek s diplomom zo sociálnej práce II. stupňa. Na Slovensku takýto študijný odbor, pokiaľ viem, spĺňa len jedna alebo maximálne dve školy. To znamená, len absolventi týchto škôl a konkrétnych odborov môžu vykonávať TSP a KSP, pričom ale väčšina absolventov tejto školy, nebudem ju schválne menovať, nechce sa zaoberať terénnou prácou. Jednak táto škola je v meste, kde ten problém takýto vypuklý nie je a študujú tam väčšinou z okolia, čiže oni nechcú sa sťahovať tam, kde my potrebujeme terénnych pracovníkov a komunitných sociálnych pracovníkov.
Pravdaže zákon 219 určuje určité výnimky z týchto podmienok, najmä pre psychológov, pedagógov, právnikov, ktorí pred rokom 2015 vykonávali túto prácu, ale, žiaľ, nestačí nám to. Je to málo. Kvôli týmto ľuďom alebo kvôli týmto podmienkam veľa ľudí dnes vypadlo zo systému a čo je najhoršie, vypadli nám zo systému ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili. Toto považujem za najväčší problém, že práve ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili, žiaľ, dneska túto prácu nemôžu vykonávať.
Som plne za to, aby výnimky boli určené. Je predsa z môjho pohľadu nezmysel, že zákon nám bude takto zapraxovaných ľudí a zvlášť, ak ide napríklad o Rómov, ktorí chcú pracovať v tejto komunite, bude takýmito prísnymi podmienkami vylučovať. Nezamestnaný Róm sa nevie dostať do projektu, a tak si vylepší svoju finančnú situáciu, hoci chce, hoci vie, hoci pozná komunitu, resp. nevie si ani urobiť diplom, teda nemôže sa zamestnať kvôli tomu, že nemá diplom.
Čo je najhoršie, obce majú dnes obrovské problémy nájsť ľudí do projektov, nakoľko v určitých okresoch, napríklad Rimavská Sobota, už fyzicky neexistujú voľní ľudia, ktorí by spĺňali podmienky na vykonávanie tejto práce. V obci Barca zamestnali slepého dôchodcu po tom, čo rok a pol iného človeka so správnym diplomom nenašli.
Ja by som vás chcel, pán minister, veľmi pekne požiadať, aby sme v rámci druhého čítania dokázali nejakým spôsobom upraviť tento zákon 448 v oblasti predpokladov, kvalifikačných predpokladov, a ja poviem aj návrh, tak, aby sme dokázali veľmi rýchlo dostať ľudí do terénu, aby začali pracovať s komunitou. Ja poviem, keďže mám určitú zodpovednosť za mesto Žiar nad Hronom a som ten primátor, ktorý sa chce venovať tejto problematike, mám aj osadu, ktorej sa venujem, a, žiaľ, hrozí nám to, že ak my do štyroch mesiacov nenájdeme vedúceho komunitného centra, projekt budeme musieť zavrieť. Komunitné centrum v osade, ktoré sme zriadili, táto investícia bude zmarenou investíciou, žiaľ, lebo sa nám po niekoľkokrát nepodarilo nájsť kvalifikovanú; teda osobu, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Ja by som bol za rozšírenie výnimiek z kvalifikačných predpokladov a dať väčšiu šancu alebo váhu skúsenostiam oproti obyčajnému papieru. Uznať aj iné odbory, ako je sociálna práca, ktoré majú charakter sociálnej práce. Veď dnes nám sociálnu prácu študujú na, alebo teda vzdelávajú na viacerých vysokých školách. Urobiť, možno dorobiť diplom zo sociálnej práce počas vykonávania tejto pozície, zmeniť podmienky už prebiehajúcich projektov. Toto posledné, čo som povedal, nepotrebuje nejakú veľkú legislatívnu zmenu. Tu zastávam názor zavedenia výnimky aj akéhosi prechodného obdobia, aby sa mohli minimálne navrátiť tí, ktorí museli odísť, resp. ktorí pred 1. 1. 2015 nerobili TSP a teraz by už mohli byť, mať nejakú prax, lebo si dorábajú aj vzdelanie.
Náš pán splnomocnenec požiadal o práve úpravu týchto ustanovení, žiaľ, nedostalo sa nám to do zákona, hoci akčné plány nízkorozvinutých regiónov a uznesenie vlády určujú úlohu pre ministerstvo zmeniť tieto kvalifikačné podmienky.
Nechceme však, aby to mohol robiť ktokoľvek, kto si povie, že viem pracovať v komunite, chcem pracovať s komunitou, ale chceme v prvom rade, aby to mohli robiť skúsení ľudia s dlhoročnou praxou, ľudia z terénu a ľudia, ktorí sa dovzdelajú počas výkonu práce, pričom pred rokom 2014 to títo ľudia často robili s úspechom a robili to možno aj desať rokov. My sme ich týmto spôsobom vyradili z týchto činností. A čo by bolo asi najlepšie, keby sme dokázali dovzdelávať tých, ktorí to robiť aj chcú. Predsa nemôže sa stať, že neskúsený absolvent, hoci kvalifikačne zodpovedá, bude riadiť dlhoročných tereňákov, ktorí tam pôsobili desať rokov. To by sme došli do veľmi zlej situácie a skutočne tá autorita takejto osoby asi by nebola taká, aká by mala byť.
Som si vedomý toho, že je možno potrebné upraviť obidva tieto zákony, ale ja si myslím, že to vieme urobiť aj v druhom čítaní. Ja, ak dovolíte, by som povedal náš návrh, ktorým by sme sa chceli uberať, a to by bolo upraviť ustanovenie § 84 ods. 4, kde si myslíme, že základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov by mala vykonávať fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie I. stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu alebo sociálne služby a poradenstvo alebo má uznaný diplom alebo doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu alebo má vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu a sociálnoprávnu činnosť alebo akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písm. a) v rozsahu najmenej 150 hodín.
Zároveň by sme boli radi, keby sa dostalo aj do zákona to, čo som hovoril, aby sme vrátili naspäť ľudí, tých, ktorí to robili ešte pred účinnosťou zákona. A teda naša predstava je taká, aby to mohla vykonávať fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2017 vykonávala v trvaní najmenej dvoch rokov pracovné činnosti, ktoré svojím charakterom zodpovedajú sociálnej práci podľa tohto zákona, a budú sa tým pádom považovať, sa považuje od 1. januára za sociálneho pracovníka, ak spĺňa podmienku získaného vysokoškolského vzdelania II. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný kurz v rozsahu najmenej 150 hodín. A za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného vysokoškolského vzdelania I. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín, a za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného odborného vzdelania v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálne služby a poradenstvo alebo sociálnoprávnu činnosť.
Chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť, pán minister, aby sa vaši ľudia nad tým zamysleli a skúsili sme to dostať ešte do druhého čítania, tak aby sme neohrozili projekty, ktoré sú rozbehnuté aj z európskych štrukturálnych fondov.
Ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, k tej aktuálnej novele zákona. Dávam na zváženie, či je potrebné, aby sa komunitný plán sociálnych služieb prehodnocoval jedenkrát do roka, či to nestačí raz za štyri roky. Lebo ja si myslím, že nič také závratné sa za jeden rok v tom komunitnom pláne neudeje a jednoducho to len bude spôsobovať veľkú administratívnu záťaž najmä v období, kedy mestá a obce pripravujú svoje rozpočty na ďalší rok.
Ďakujem pekne a žiadam ešte raz o zamyslenie sa nad týmto návrhom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 9. 2017 10:41 - 10:42 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 669 zo 17. augusta pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 4. septembra 2017. 
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, dňa 24. augusta 2017. Uznesením č. 104 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 111 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady.
Skryt prepis
 

12. 9. 2017 10:31 - 10:35 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 727 z 20. júna 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 253 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 102 z 24. augusta s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 109 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 110 z 5. septembra 2017.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12. 9. 2017 9:53 - 10:06 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som sa len hlásil, že budem chcieť vystúpiť. Dovolím si reagovať na kolegov, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo faktickými poznámkami, keďže sa snažím tento, tomuto zákonu rozumieť, na druhej strane som aj primátor mesta, kde prichádzam do styku s týmto zákonom dosť často a zas a myslím si, že naše mesto je určite akýmsi možno lídrom alebo sa radí medzi lídrov v nakladaní s odpadmi.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste na začiatku povedali, že ten zákon je a priori zlý a jednoducho on nemal byť, treba pripraviť absolútne úplne nový zákon, malý zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť. Čiastočne súhlasím s tým, že ten zákon, tak ako bol nastavený, nebol dobrý. Nesúhlasím však s tým, a preto aj ministerstvo podľa všetkého pristupuje k úplnej, teda či to bude nový zákon, alebo to bude úplne novela, ktorá výrazným spôsobom možno zmení nastavenie vzťahov v rámci prúdu odpadov, to už neviem, to nechám na ministerských úradníkov. Avšak ten zákon nikdy nemôže byť malý zákon, a to z jednoduchého dôvodu. Dotýka sa obrovského množstva vzťahov, spoločenských vzťahov, kde vstupujú jednak občania, obce, podnikatelia, subjekty, ktoré nakladajú s odpadmi, či už sú to zberové spoločnosti, alebo spracovatelia atď., nemôže byť malý, lebo to ukladá množstvo povinností obrovskému množstvu subjektov, ktoré, ktorých má postihovať.
Čiže ten zákon, ktorý príde, určite nebude jednoduchší, nebude menší, bude komplikovaný, avšak chcem veriť, že lepší ako ten, čo je dnes na stole. Ja vôbec nezávidím ministerským úradníkom aj ministrovi túto robotu. A to, že tam mali 690 pripomienok, je práve z toho dôvodu, že tam obrovské množstvo ľudí do toho vstupuje, podnikateľských subjektov, inštitúcií a jednoducho snažia sa presadiť každý ten svoj záujem. Aj ZMOS, aj podnikatelia, výrobcovia, OZV-čky a tak ďalej, každý si chce vylepšiť svoju pozíciu v rámci tohto zákona.
Takisto nesúhlasím, pani kolegyňa, s tým, že prišli do systému peniaze, nové peniaze, ktoré v ňom neboli, cez OZV-čky, a teda výrobcov, a teraz mestá a obce by mali zlacniť odpady. To je cesta do pekla z môjho pohľadu. Jednak prispievali, mestá a obce prispievali do toho času zo svojich rozpočtov veľkými peniazmi na nakladanie s odpadmi. Tí, čo nakladali čím lepšie, tým viac peňazí do toho museli nalievať. Tí, čo ten zákon o odpadoch ignorovali od prvého dňa, či sa týkalo separácie alebo čohokoľvek, nalievali ale menšie peniaze. Konečne tento zákon priniesol obciam, ani nie obciam, ale znížil im náklady. V našom prípade konkrétne aj priniesol nám, keďže my priamo robíme aj separovaný zber, aj zber separovaného odpadu, čiže nám priamo priniesol peniaze, iným ušetril náklady. Keby sme znížili, keby znížili obce tým, že sa im znížili nejaké náklady, znížia vo vzťahu k obyvateľom poplatok, tak zabudneme na akúkoľvek separáciu v tomto štáte.
Je žalostne nízka, rok 2020 je tu, ten nás dobehne a je to tak. Avšak musíme si aj povedať z akých dôvodov. Úplne z jednoduchého, naši obyvatelia nie sú, žiaľ, ekologicky rozmýšľajúci a nemajú prirodzené to, že jednoducho musím triediť bez ohľadu na to, či sa to dotýka mojej peňaženky, alebo sa to nedotýka mojej peňaženky. Preto opakujem na rôznych fórach, kde som sa stretával, pokiaľ odpady budú stáť 25 euro až 40 euro na rok na osobu, tak nikdy nedosiahneme separáciu, akú by sme si želali.
Neviem, či ste tento týždeň alebo to bolo minulý týždeň (?), zachytili, Švédsko, jedno percento sa ukladá na skládku. Dovážajú odpad z okolitých krajín, aby fabriky, ktoré sú postavené na spracovanie, mali čo vyrábať, mali čo produkovať. Toto je pre nás sen, neviem, kedy my budeme tam. Avšak porovnávať Švéda, porovnávať nášho obyvateľa, je asi, asi, asi nie veľmi namieste.
Čiže nie mestá a obce mali znížiť poplatok za odpady, lebo aj dnes ešte stále väčšina tých, ktorí skutočne robia s tým zákonom tak, ako majú, ešte stále prispievajú na, alebo dotujú. Čiže nesúhlasím s tým, ako vy ste tvrdili, že si prelievajú peniaze v rámci svojich rozpočtov, čo dneska vyberú z odpadov. Nakoniec všetky peniaze, ktoré vyberú za odpady, musia dať naspäť do odpadov, čiže nemôžu si z toho urobiť niečo iné a rozdávať odmeny a niečo podobné.
Koľko stojí likvidácia, nikto nevie. Áno, to máte pravdu, lebo v každej obci stojí likvidácia ináč. A to úplne z jednoduchého dôvodu: Každá obec separuje rozdielne množstvo odpadu, každá obec má, nie každá, majú rôzne zberové spoločnosti a tak ďalej, čiže to nemôže byť jeden poplatok, ktorý budeme vyberať v rámci Slovenska, lebo sme sa zhodli na tom, že to je suma, za ktorú sa dá likvidovať tento odpad v jednotlivých obciach. To tak nikdy nebude. Čiže, ale vedia to, na tých obciach to vedia, koľko ich stojí tá likvidácia odpadu, pokiaľ analytickú evidenciu vedú tak, ako majú viesť a všetky náklady a všetky výnosy evidujú na správnych účtoch. Čiže my presne vieme, koľko stojí likvidácia odpadu.
V triedení odpadu sa nepohneme dopredu. Pohneme sa, pani kolegyňa, a budeme sa musieť pohnúť. Jednak nás to donúti legislatíva a tak, ako ste správne povedali, áno, aj sankcie nás k tomu donútia, lebo jednoducho asi Slovensko a slovenský obyvateľ bez toho, aj obec nedokáže bez toho fungovať, aby keď jej hrozí nejaká sankcia alebo teda tú sankciu dostane, že bude sama dobrovoľne plniť zákonné povinnosti. Veď my máme byť v roku 2020 niekde na 50 % separácie, čo je veľmi, veľmi ďaleko.
Pneumatiky. Bola tu požiadavka, preto takisto nesúhlasím, čo ste povedali, pneumatiky bola požiadavka obcí a miest. Práve ten zákon, ktorý bol, im znemožnil ukladať, tak ako dovtedy ukladali, na zberných dvoroch tieto pneumatiky, a nebol s tým úplne žiadny problém. Tým, že sa pneumatika dostala do kategórie nie komunálneho odpadu, ale nebezpečného odpadu, zrazu nebolo možné na zbernom dvore pneumatiky ukladať. A potom, áno, prirodzene, nikto s tým neutekal z dediny do pneuservisu, kde ten pneuservis mu dokonca odmietol zobrať tú pneumatiku, lebo povedal, však on neni na to uspôsobený, aby on to mal takéto skladové kapacity na skladovanie týchto pneumatík, a tá pneumatika často končila v garati. A bol to práve tlak obcí a miest na to, aby znovu sa mohli brať pneumatiky na zberných dvoroch. Čiže som veľmi rád, že sa to tam dostalo ešte vlastne minulou novelou zákona.
Áno, veľkým problémom sú niektoré OZV-čka, aby som zase nepovedal, nehádzal všetkých do vreca. Využili systém, ktorý bol nastavený hneď na začiatku a jednoducho sa zaregistrovali OZV-čka, ktoré hoci spĺňali tie podmienky pre autorizáciu, čas ukázal, že to bolo klamlivé a že jednoducho v tomto systéme ony nedokážu fungovať a dokonca nieže ony nedokážu fungovať, ale ony práve ohýbajú celý ten systém, ktorý bol nastavený, a krivia ten systém.
Potravinárske podniky, zvýšili sa im náklady. Tak ako neviem, či pán kolega Simon alebo kto povedal, že napríklad u skla štvornásobne. Je to pravda. Ale kto má byť prioritne ten, čo má prispievať na tento separovaný odpad, ako ten, čo ten odpad de facto vyrába? Veď si zoberte, že koľko vyprodukujú práve tieto potravinárske podniky toho odpadu. A jedným dychom dodajú, konkrétne OZV-čka, ktorá zastupuje trebárs aj z tohto segmentu povie, ale v zahraničí platíme viac. My sme trebárs pripravení platiť aj tu viac, čiže oni neplatia, tí výrobcovia, viac peňazí, ako by platili trebárs v zahraničí, áno, platia viac ako v systéme, v ktorom sme fungovali, kde bol recyklačný fond, kde tie poplatky boli také, ako boli. Avšak v tom čase prispievali do celého systému najviac práve mestá a obce a nie tí, ktorí ten odpad vyrábajú alebo obaly trebárs vyrábajú.
Ja súhlasím v tom, že, alebo teda v tom, že ministerstvo a ministerskí úradníci budú musieť mať pri príprave novely zákona alebo nového zákona odvážne myšlienky, odvážne kroky, či už to bude, ja neviem, úplné zrušenie igelitiek, alebo aj v tomto ohľade, ale jednoducho budeme sa musieť pohnúť dopredu, hoci vy vravíte, že sa asi nepohneme.
Pán kolega Jurzyca, nie som si celkom istý, ale vy ste odborník v tom, že či práve táto oblasť by mala byť tou, čo sa bude, čo budeme vyhodnocovať projekty cez hodnotu za peniaze, či práve životné prostredie, keď by projekt trebárs bol veľmi ekologický, ale neprešiel by hodnotou za peniaze, či nepôjdeme do neho. Viem si to predstaviť pri ceste, áno, tam sa to dá nejakým spôsobom úplne zmerať a ublíži sa len tým vodičom, po ktorej chodia, že budú chodiť o hodinu dlhšie, možno to bude nehodovejší úsek alebo niečo podobné, ale pri odpade a pri životnom prostredí nie som si celkom istý. Čiže to je pre mňa na polemiku, že či práve všetko máme merať len cez peniaze.
Pán kolega Simon, neviem, či je ešte tu, ale obrátil sa priamo na mňa, znevýhodnenie obcí. Má nesprávnu informáciu preto, lebo práve tento zákon konečne znížil náklady obciam, ktoré dovtedy mali, resp. tým, ktoré priamo nakladajú aj so separovaným zberom alebo robia separovaný zber, tak tým priniesol konečne peniaze, ktoré čiastočne vykrývajú tento systém. Čiže tomu, tej pripomienke som celkom nerozumel.
Potraviny som povedal. Tiež nie je pravda, pokiaľ mám správnu informáciu, že boli udelené autorizácie OZV-čkam, ktoré nemali kontrakty s obcou. Mali, museli mať kontrakt a možno jeden, poznám ten prípad, že bol jeden kontrakt s mestom a koniec a to bolo, to je OZV-čka, ale mal kontrakty s obcou. Čiže neboli také, že nemali žiadne kontrakty.
Pán minister, aj na vás si dovolím reagovať a plne súhlasím s tým, čo ste povedali, že ak bude odpad dotovaný obcami, tak jednoducho nebude motivácia občanov zvýšiť separáciu. A ešte inak povedané, ak bude skládkovanie u nás lacné tak, ako je, tak nebude žiadna motivácia separovať vo zvýšenej miere.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis