Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

16.6.2017 o 11:49 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 14:01 - 14:14 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, ak dovolíte, aj keď tento zákon alebo novela zákona 448/2008 sa prioritne venuje financovaniu sociálnych služieb a rozpracováva alebo mení systém financovania sociálnych služieb, avšak otvárajú sa aj iné ustanovenia tohto zákona a dovolil by som si, dovolil by som sa práve dotknúť niektorých ustanovení, ktoré v súčasnosti trápia – a výrazným spôsobom trápia – mestá a obce. A ja si osobne myslím, že by to malo trápiť trochu aj ministerstvo. A to je, a to sú terénni sociálni pracovníci a komunitní sociálni pracovníci.
Ako dobre viete, naša strana dostala alebo teda sa venuje tejto problematike aj cez nášho splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ale nielen cez neho, a práve túto oblasť považujeme za určitú výzvu, kde chceme posunúť, kde sa chceme posunúť. Dnes sociálni pracovníci, ktorých definuje zákon o sociálnych službách a nielen zákon o sociálnych službách, pôsobia v obciach, kde je situácia skutočne najviac vypuklá, kde sa doslova nedokážu komunity samé o seba postarať.
Sú viaceré typy teda sociálnych pracovníkov, a to je terénny sociálny pracovník a komunitný sociálny pracovník. Pozitívne vnímam, že došlo k prerozdeleniu kompetencií medzi TSP a komunitnými, keďže v minulosti sa výkon aktivít nedelil. Všetko robili terénni sociálni pracovníci a bolo to neúmerné zaťaženie preto, lebo tá zaostalosť ľudí v osadách vo všetkých oblastiach je veľká. A terénni sociálni pracovníci boli fyzicky, ale aj mentálne vyťažení. Čiže tu to pozitívne vnímam, že v minulosti došlo k tomu rozdeleniu.
Terénny sociálny pracovník pracuje priamo v teréne s ľuďmi. Poskytuje priamu asistenciu ľuďom, vypĺňa im šeky, stará sa o deti, vodí ich na pracovné pohovory. Komunitný pracovník zase poskytuje skupinové služby, napríklad tréningy, podujatia a tak ďalej.
Väčšinou, väčšinou sú títo pracovníci financovaní cez európske štrukturálne fondy. Podmienky vykonávať túto; alebo podmienky, možnosť vykonávať túto prácu ustanovujú zákon o sociálnej práci, to je 219, a zároveň aj zákon o sociálnych službách, 448. Práve druhý z nich je teraz na rokovaní a chceme využiť to a požiadať, aby sme niečo v tejto oblasti urobili ešte práve pri tomto otvorenom zákone.
Tieto zákony určujú, že TSP a KSP, budem to v skratke rozprávať, lebo sú to dlhé názvy, môže vykonávať len človek s diplomom zo sociálnej práce II. stupňa. Na Slovensku takýto študijný odbor, pokiaľ viem, spĺňa len jedna alebo maximálne dve školy. To znamená, len absolventi týchto škôl a konkrétnych odborov môžu vykonávať TSP a KSP, pričom ale väčšina absolventov tejto školy, nebudem ju schválne menovať, nechce sa zaoberať terénnou prácou. Jednak táto škola je v meste, kde ten problém takýto vypuklý nie je a študujú tam väčšinou z okolia, čiže oni nechcú sa sťahovať tam, kde my potrebujeme terénnych pracovníkov a komunitných sociálnych pracovníkov.
Pravdaže zákon 219 určuje určité výnimky z týchto podmienok, najmä pre psychológov, pedagógov, právnikov, ktorí pred rokom 2015 vykonávali túto prácu, ale, žiaľ, nestačí nám to. Je to málo. Kvôli týmto ľuďom alebo kvôli týmto podmienkam veľa ľudí dnes vypadlo zo systému a čo je najhoršie, vypadli nám zo systému ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili. Toto považujem za najväčší problém, že práve ľudia, ktorí to dlhodobo a úspešne robili, žiaľ, dneska túto prácu nemôžu vykonávať.
Som plne za to, aby výnimky boli určené. Je predsa z môjho pohľadu nezmysel, že zákon nám bude takto zapraxovaných ľudí a zvlášť, ak ide napríklad o Rómov, ktorí chcú pracovať v tejto komunite, bude takýmito prísnymi podmienkami vylučovať. Nezamestnaný Róm sa nevie dostať do projektu, a tak si vylepší svoju finančnú situáciu, hoci chce, hoci vie, hoci pozná komunitu, resp. nevie si ani urobiť diplom, teda nemôže sa zamestnať kvôli tomu, že nemá diplom.
Čo je najhoršie, obce majú dnes obrovské problémy nájsť ľudí do projektov, nakoľko v určitých okresoch, napríklad Rimavská Sobota, už fyzicky neexistujú voľní ľudia, ktorí by spĺňali podmienky na vykonávanie tejto práce. V obci Barca zamestnali slepého dôchodcu po tom, čo rok a pol iného človeka so správnym diplomom nenašli.
Ja by som vás chcel, pán minister, veľmi pekne požiadať, aby sme v rámci druhého čítania dokázali nejakým spôsobom upraviť tento zákon 448 v oblasti predpokladov, kvalifikačných predpokladov, a ja poviem aj návrh, tak, aby sme dokázali veľmi rýchlo dostať ľudí do terénu, aby začali pracovať s komunitou. Ja poviem, keďže mám určitú zodpovednosť za mesto Žiar nad Hronom a som ten primátor, ktorý sa chce venovať tejto problematike, mám aj osadu, ktorej sa venujem, a, žiaľ, hrozí nám to, že ak my do štyroch mesiacov nenájdeme vedúceho komunitného centra, projekt budeme musieť zavrieť. Komunitné centrum v osade, ktoré sme zriadili, táto investícia bude zmarenou investíciou, žiaľ, lebo sa nám po niekoľkokrát nepodarilo nájsť kvalifikovanú; teda osobu, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady.
Ja by som bol za rozšírenie výnimiek z kvalifikačných predpokladov a dať väčšiu šancu alebo váhu skúsenostiam oproti obyčajnému papieru. Uznať aj iné odbory, ako je sociálna práca, ktoré majú charakter sociálnej práce. Veď dnes nám sociálnu prácu študujú na, alebo teda vzdelávajú na viacerých vysokých školách. Urobiť, možno dorobiť diplom zo sociálnej práce počas vykonávania tejto pozície, zmeniť podmienky už prebiehajúcich projektov. Toto posledné, čo som povedal, nepotrebuje nejakú veľkú legislatívnu zmenu. Tu zastávam názor zavedenia výnimky aj akéhosi prechodného obdobia, aby sa mohli minimálne navrátiť tí, ktorí museli odísť, resp. ktorí pred 1. 1. 2015 nerobili TSP a teraz by už mohli byť, mať nejakú prax, lebo si dorábajú aj vzdelanie.
Náš pán splnomocnenec požiadal o práve úpravu týchto ustanovení, žiaľ, nedostalo sa nám to do zákona, hoci akčné plány nízkorozvinutých regiónov a uznesenie vlády určujú úlohu pre ministerstvo zmeniť tieto kvalifikačné podmienky.
Nechceme však, aby to mohol robiť ktokoľvek, kto si povie, že viem pracovať v komunite, chcem pracovať s komunitou, ale chceme v prvom rade, aby to mohli robiť skúsení ľudia s dlhoročnou praxou, ľudia z terénu a ľudia, ktorí sa dovzdelajú počas výkonu práce, pričom pred rokom 2014 to títo ľudia často robili s úspechom a robili to možno aj desať rokov. My sme ich týmto spôsobom vyradili z týchto činností. A čo by bolo asi najlepšie, keby sme dokázali dovzdelávať tých, ktorí to robiť aj chcú. Predsa nemôže sa stať, že neskúsený absolvent, hoci kvalifikačne zodpovedá, bude riadiť dlhoročných tereňákov, ktorí tam pôsobili desať rokov. To by sme došli do veľmi zlej situácie a skutočne tá autorita takejto osoby asi by nebola taká, aká by mala byť.
Som si vedomý toho, že je možno potrebné upraviť obidva tieto zákony, ale ja si myslím, že to vieme urobiť aj v druhom čítaní. Ja, ak dovolíte, by som povedal náš návrh, ktorým by sme sa chceli uberať, a to by bolo upraviť ustanovenie § 84 ods. 4, kde si myslíme, že základné sociálne poradenstvo a pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov by mala vykonávať fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie I. stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu alebo sociálne služby a poradenstvo alebo má uznaný diplom alebo doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu alebo má vyššie odborné vzdelanie získané absolvovaním vzdelávacieho programu akreditovaného podľa osobitného predpisu v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu a sociálnoprávnu činnosť alebo akreditovaný vzdelávací kurz v oblastiach uvedených v písm. a) v rozsahu najmenej 150 hodín.
Zároveň by sme boli radi, keby sa dostalo aj do zákona to, čo som hovoril, aby sme vrátili naspäť ľudí, tých, ktorí to robili ešte pred účinnosťou zákona. A teda naša predstava je taká, aby to mohla vykonávať fyzická osoba, ktorá k 31. decembru 2017 vykonávala v trvaní najmenej dvoch rokov pracovné činnosti, ktoré svojím charakterom zodpovedajú sociálnej práci podľa tohto zákona, a budú sa tým pádom považovať, sa považuje od 1. januára za sociálneho pracovníka, ak spĺňa podmienku získaného vysokoškolského vzdelania II. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný kurz v rozsahu najmenej 150 hodín. A za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného vysokoškolského vzdelania I. stupňa alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní rozhodnutím podľa osobitného predpisu, absolvoval akreditovaný vzdelávací kurz v oblasti sociálnej práce v rozsahu najmenej 150 hodín, a za asistenta sociálnej práce, ak spĺňa podmienky získaného odborného vzdelania v študijných odboroch zameraných na sociálnu prácu, sociálne služby a poradenstvo alebo sociálnoprávnu činnosť.
Chcem vás ešte raz veľmi pekne poprosiť, pán minister, aby sa vaši ľudia nad tým zamysleli a skúsili sme to dostať ešte do druhého čítania, tak aby sme neohrozili projekty, ktoré sú rozbehnuté aj z európskych štrukturálnych fondov.
Ak dovolíte, jednu poznámku k tomu, k tej aktuálnej novele zákona. Dávam na zváženie, či je potrebné, aby sa komunitný plán sociálnych služieb prehodnocoval jedenkrát do roka, či to nestačí raz za štyri roky. Lebo ja si myslím, že nič také závratné sa za jeden rok v tom komunitnom pláne neudeje a jednoducho to len bude spôsobovať veľkú administratívnu záťaž najmä v období, kedy mestá a obce pripravujú svoje rozpočty na ďalší rok.
Ďakujem pekne a žiadam ešte raz o zamyslenie sa nad týmto návrhom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.9.2017 10:41 - 10:42 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 669 zo 17. augusta pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 4. septembra 2017. 
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, dňa 24. augusta 2017. Uznesením č. 104 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
Gestorský výbor prerokoval túto správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 111 odporučil Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Kigalským dodatkom k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady.
Skryt prepis
 

12.9.2017 10:31 - 10:35 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 727 z 20. júna 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 253 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 102 z 24. augusta s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 109 zo 4. septembra s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 110 z 5. septembra 2017.
V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.9.2017 9:53 - 10:06 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som sa len hlásil, že budem chcieť vystúpiť. Dovolím si reagovať na kolegov, ktorí vystúpili či už v rozprave, alebo faktickými poznámkami, keďže sa snažím tento, tomuto zákonu rozumieť, na druhej strane som aj primátor mesta, kde prichádzam do styku s týmto zákonom dosť často a zas a myslím si, že naše mesto je určite akýmsi možno lídrom alebo sa radí medzi lídrov v nakladaní s odpadmi.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste na začiatku povedali, že ten zákon je a priori zlý a jednoducho on nemal byť, treba pripraviť absolútne úplne nový zákon, malý zákon, ktorý bude túto problematiku riešiť. Čiastočne súhlasím s tým, že ten zákon, tak ako bol nastavený, nebol dobrý. Nesúhlasím však s tým, a preto aj ministerstvo podľa všetkého pristupuje k úplnej, teda či to bude nový zákon, alebo to bude úplne novela, ktorá výrazným spôsobom možno zmení nastavenie vzťahov v rámci prúdu odpadov, to už neviem, to nechám na ministerských úradníkov. Avšak ten zákon nikdy nemôže byť malý zákon, a to z jednoduchého dôvodu. Dotýka sa obrovského množstva vzťahov, spoločenských vzťahov, kde vstupujú jednak občania, obce, podnikatelia, subjekty, ktoré nakladajú s odpadmi, či už sú to zberové spoločnosti, alebo spracovatelia atď., nemôže byť malý, lebo to ukladá množstvo povinností obrovskému množstvu subjektov, ktoré, ktorých má postihovať.
Čiže ten zákon, ktorý príde, určite nebude jednoduchší, nebude menší, bude komplikovaný, avšak chcem veriť, že lepší ako ten, čo je dnes na stole. Ja vôbec nezávidím ministerským úradníkom aj ministrovi túto robotu. A to, že tam mali 690 pripomienok, je práve z toho dôvodu, že tam obrovské množstvo ľudí do toho vstupuje, podnikateľských subjektov, inštitúcií a jednoducho snažia sa presadiť každý ten svoj záujem. Aj ZMOS, aj podnikatelia, výrobcovia, OZV-čky a tak ďalej, každý si chce vylepšiť svoju pozíciu v rámci tohto zákona.
Takisto nesúhlasím, pani kolegyňa, s tým, že prišli do systému peniaze, nové peniaze, ktoré v ňom neboli, cez OZV-čky, a teda výrobcov, a teraz mestá a obce by mali zlacniť odpady. To je cesta do pekla z môjho pohľadu. Jednak prispievali, mestá a obce prispievali do toho času zo svojich rozpočtov veľkými peniazmi na nakladanie s odpadmi. Tí, čo nakladali čím lepšie, tým viac peňazí do toho museli nalievať. Tí, čo ten zákon o odpadoch ignorovali od prvého dňa, či sa týkalo separácie alebo čohokoľvek, nalievali ale menšie peniaze. Konečne tento zákon priniesol obciam, ani nie obciam, ale znížil im náklady. V našom prípade konkrétne aj priniesol nám, keďže my priamo robíme aj separovaný zber, aj zber separovaného odpadu, čiže nám priamo priniesol peniaze, iným ušetril náklady. Keby sme znížili, keby znížili obce tým, že sa im znížili nejaké náklady, znížia vo vzťahu k obyvateľom poplatok, tak zabudneme na akúkoľvek separáciu v tomto štáte.
Je žalostne nízka, rok 2020 je tu, ten nás dobehne a je to tak. Avšak musíme si aj povedať z akých dôvodov. Úplne z jednoduchého, naši obyvatelia nie sú, žiaľ, ekologicky rozmýšľajúci a nemajú prirodzené to, že jednoducho musím triediť bez ohľadu na to, či sa to dotýka mojej peňaženky, alebo sa to nedotýka mojej peňaženky. Preto opakujem na rôznych fórach, kde som sa stretával, pokiaľ odpady budú stáť 25 euro až 40 euro na rok na osobu, tak nikdy nedosiahneme separáciu, akú by sme si želali.
Neviem, či ste tento týždeň alebo to bolo minulý týždeň (?), zachytili, Švédsko, jedno percento sa ukladá na skládku. Dovážajú odpad z okolitých krajín, aby fabriky, ktoré sú postavené na spracovanie, mali čo vyrábať, mali čo produkovať. Toto je pre nás sen, neviem, kedy my budeme tam. Avšak porovnávať Švéda, porovnávať nášho obyvateľa, je asi, asi, asi nie veľmi namieste.
Čiže nie mestá a obce mali znížiť poplatok za odpady, lebo aj dnes ešte stále väčšina tých, ktorí skutočne robia s tým zákonom tak, ako majú, ešte stále prispievajú na, alebo dotujú. Čiže nesúhlasím s tým, ako vy ste tvrdili, že si prelievajú peniaze v rámci svojich rozpočtov, čo dneska vyberú z odpadov. Nakoniec všetky peniaze, ktoré vyberú za odpady, musia dať naspäť do odpadov, čiže nemôžu si z toho urobiť niečo iné a rozdávať odmeny a niečo podobné.
Koľko stojí likvidácia, nikto nevie. Áno, to máte pravdu, lebo v každej obci stojí likvidácia ináč. A to úplne z jednoduchého dôvodu: Každá obec separuje rozdielne množstvo odpadu, každá obec má, nie každá, majú rôzne zberové spoločnosti a tak ďalej, čiže to nemôže byť jeden poplatok, ktorý budeme vyberať v rámci Slovenska, lebo sme sa zhodli na tom, že to je suma, za ktorú sa dá likvidovať tento odpad v jednotlivých obciach. To tak nikdy nebude. Čiže, ale vedia to, na tých obciach to vedia, koľko ich stojí tá likvidácia odpadu, pokiaľ analytickú evidenciu vedú tak, ako majú viesť a všetky náklady a všetky výnosy evidujú na správnych účtoch. Čiže my presne vieme, koľko stojí likvidácia odpadu.
V triedení odpadu sa nepohneme dopredu. Pohneme sa, pani kolegyňa, a budeme sa musieť pohnúť. Jednak nás to donúti legislatíva a tak, ako ste správne povedali, áno, aj sankcie nás k tomu donútia, lebo jednoducho asi Slovensko a slovenský obyvateľ bez toho, aj obec nedokáže bez toho fungovať, aby keď jej hrozí nejaká sankcia alebo teda tú sankciu dostane, že bude sama dobrovoľne plniť zákonné povinnosti. Veď my máme byť v roku 2020 niekde na 50 % separácie, čo je veľmi, veľmi ďaleko.
Pneumatiky. Bola tu požiadavka, preto takisto nesúhlasím, čo ste povedali, pneumatiky bola požiadavka obcí a miest. Práve ten zákon, ktorý bol, im znemožnil ukladať, tak ako dovtedy ukladali, na zberných dvoroch tieto pneumatiky, a nebol s tým úplne žiadny problém. Tým, že sa pneumatika dostala do kategórie nie komunálneho odpadu, ale nebezpečného odpadu, zrazu nebolo možné na zbernom dvore pneumatiky ukladať. A potom, áno, prirodzene, nikto s tým neutekal z dediny do pneuservisu, kde ten pneuservis mu dokonca odmietol zobrať tú pneumatiku, lebo povedal, však on neni na to uspôsobený, aby on to mal takéto skladové kapacity na skladovanie týchto pneumatík, a tá pneumatika často končila v garati. A bol to práve tlak obcí a miest na to, aby znovu sa mohli brať pneumatiky na zberných dvoroch. Čiže som veľmi rád, že sa to tam dostalo ešte vlastne minulou novelou zákona.
Áno, veľkým problémom sú niektoré OZV-čka, aby som zase nepovedal, nehádzal všetkých do vreca. Využili systém, ktorý bol nastavený hneď na začiatku a jednoducho sa zaregistrovali OZV-čka, ktoré hoci spĺňali tie podmienky pre autorizáciu, čas ukázal, že to bolo klamlivé a že jednoducho v tomto systéme ony nedokážu fungovať a dokonca nieže ony nedokážu fungovať, ale ony práve ohýbajú celý ten systém, ktorý bol nastavený, a krivia ten systém.
Potravinárske podniky, zvýšili sa im náklady. Tak ako neviem, či pán kolega Simon alebo kto povedal, že napríklad u skla štvornásobne. Je to pravda. Ale kto má byť prioritne ten, čo má prispievať na tento separovaný odpad, ako ten, čo ten odpad de facto vyrába? Veď si zoberte, že koľko vyprodukujú práve tieto potravinárske podniky toho odpadu. A jedným dychom dodajú, konkrétne OZV-čka, ktorá zastupuje trebárs aj z tohto segmentu povie, ale v zahraničí platíme viac. My sme trebárs pripravení platiť aj tu viac, čiže oni neplatia, tí výrobcovia, viac peňazí, ako by platili trebárs v zahraničí, áno, platia viac ako v systéme, v ktorom sme fungovali, kde bol recyklačný fond, kde tie poplatky boli také, ako boli. Avšak v tom čase prispievali do celého systému najviac práve mestá a obce a nie tí, ktorí ten odpad vyrábajú alebo obaly trebárs vyrábajú.
Ja súhlasím v tom, že, alebo teda v tom, že ministerstvo a ministerskí úradníci budú musieť mať pri príprave novely zákona alebo nového zákona odvážne myšlienky, odvážne kroky, či už to bude, ja neviem, úplné zrušenie igelitiek, alebo aj v tomto ohľade, ale jednoducho budeme sa musieť pohnúť dopredu, hoci vy vravíte, že sa asi nepohneme.
Pán kolega Jurzyca, nie som si celkom istý, ale vy ste odborník v tom, že či práve táto oblasť by mala byť tou, čo sa bude, čo budeme vyhodnocovať projekty cez hodnotu za peniaze, či práve životné prostredie, keď by projekt trebárs bol veľmi ekologický, ale neprešiel by hodnotou za peniaze, či nepôjdeme do neho. Viem si to predstaviť pri ceste, áno, tam sa to dá nejakým spôsobom úplne zmerať a ublíži sa len tým vodičom, po ktorej chodia, že budú chodiť o hodinu dlhšie, možno to bude nehodovejší úsek alebo niečo podobné, ale pri odpade a pri životnom prostredí nie som si celkom istý. Čiže to je pre mňa na polemiku, že či práve všetko máme merať len cez peniaze.
Pán kolega Simon, neviem, či je ešte tu, ale obrátil sa priamo na mňa, znevýhodnenie obcí. Má nesprávnu informáciu preto, lebo práve tento zákon konečne znížil náklady obciam, ktoré dovtedy mali, resp. tým, ktoré priamo nakladajú aj so separovaným zberom alebo robia separovaný zber, tak tým priniesol konečne peniaze, ktoré čiastočne vykrývajú tento systém. Čiže tomu, tej pripomienke som celkom nerozumel.
Potraviny som povedal. Tiež nie je pravda, pokiaľ mám správnu informáciu, že boli udelené autorizácie OZV-čkam, ktoré nemali kontrakty s obcou. Mali, museli mať kontrakt a možno jeden, poznám ten prípad, že bol jeden kontrakt s mestom a koniec a to bolo, to je OZV-čka, ale mal kontrakty s obcou. Čiže neboli také, že nemali žiadne kontrakty.
Pán minister, aj na vás si dovolím reagovať a plne súhlasím s tým, čo ste povedali, že ak bude odpad dotovaný obcami, tak jednoducho nebude motivácia občanov zvýšiť separáciu. A ešte inak povedané, ak bude skládkovanie u nás lacné tak, ako je, tak nebude žiadna motivácia separovať vo zvýšenej miere.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.9.2017 9:04 - 9:06 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca a vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 16.6.2017 11:49 - 11:49 hod.

Peter Antal
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi tento návrh zákona stiahnuť s tým, že bude dopracovaný a predložený na niektorej ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.6.2017 11:47 - 11:49 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 567 z 12. mája pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (tlač 545) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie návrhu do 12. júna 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (tlač 545) dňa 6. júna 2017. Uznesením č. 91 súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkom.
Gestorský výbor prerokoval správu o prerokovaní predmetného návrhu a uznesením č. 97 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom k Protokolu o ťažkých kovoch z roku 1998 atď. a poveril ma vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16.6.2017 11:37 - 11:38 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis

70.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 572). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2017 17:59 - 18:02 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, prvá dokumentácia súvisiaca s ochranou. Ja si nemyslím, že teraz idú obce vyrábať nejaké nezmyselné dokumenty, ktoré sa budú tváriť, že majú súvis s ochranou. Myslí sa tým dokumentácie súvisiace s terénnymi prieskumami, zameraním drevín, dokumentáciou starostlivosti o dreviny. Ja osobne som objednával, a to nemá s týmto súvis, ale keď už poviete, aká dokumentácia, mám chránený park, kde mám, neviem, priznám sa, koľko je stromov, objednával som si odborný posudok, ktorý strom akým spôsobom máme ošetrovať, aby bol v podstate zachovaný tak, ako má byť. Odborné posudky, dendrologické prieskumy, čiže áno, je tam širší, ako by som povedal, výklad možno tohto, ale nedá sa tam absolútne všetko striktne do toho zákona napísať, aby proste bolo to len na toto a na nič iné, čo sa týka samotnej dokumentácie.
Čo sa týka tých zelených striech, kolegovia povedali, no ak je to z rozpočtu obce, nemôže byť hradené nič na súkromnom majetku a jednoducho obec nebude môcť. Bude môcť použiť alebo teda urobiť zelenú strechu na vlastnej škole, na vlastnom kultúrnom dome, na vlastnej administratívnej budove. Nikde inde nebude môcť urobiť zelenú strechu z týchto peňazí.
Čiže po tom, čo sa týka, pani kolegyňa, nestotožňujem sa s vaším názorom, že aj podľa dnešného znenia zákona toto mohli urobiť. Nie. Zákon je striktný. Zákon hovorí jasne, na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny. To znamená, myslí sa tým na jestvujúce dreviny, ktoré už dnes rastú v tejto obci, sú teda na pozemkoch obce. Podľa súčasného znenia zákona nemohli dokonca ani vysádzať nové dreviny, hoci áno, náhradná výsadba, lebo však, teda táto platba prichádza v tom prípade, ak nemôžu, ak predchádza tomu náhradná výsadba. Ale je jasné, že ak je to veľký objem peňazí, tak je to veľké množstvo náhradnej výsadby, ktorú jednoducho tie obce v rámci svojich území a svojich pozemkov hlavne nedokážu urobiť. Čiže preto sa rozširuje táto možnosť, aby sa nestalo, že obec dostane za výrub, ktorý sa uskutočnil na jej území, 100-tisíc euro, ktoré nebude môcť 5, 10 rokov použiť, lebo jednoducho ošetrovanie na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny je veľmi málo, by som povedal, ročne, čo by teoreticky mohli využiť. Čiže ja si myslím, že obce nájdu ten zákonný priestor, kde sa budú hýbať, kde jednoducho budú môcť budovať práve to, čo v tomto návrhu predkladáme.
Pani kolegyňa, áno, nedá sa, toto nemá s tým zákonom nič spoločné, toto už je len následok toho, že niekto povolil výrub, či to už bolo infraštruktúrne nejaké dielo alebo niečo iné. Akurát tento zákon rieši to, aby tie peniaze, ktoré sa za to dostanú, sa dostali aj reálne na ochranu prírody a krajiny v tej obci.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2017 17:49 - 17:51 hod.

Peter Antal Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia tohto návrhu novely zákona je v praxi problematická aplikácia § 48 zákona, ktorá umožňuje obci využiť finančnú náhradu za výrub dreviny výlučne len na úhradu nákladov spojenú so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. Je to jediný dôvod, prečo predkladáme tento návrh zákona, lebo jednoducho tak úzko špecifikované, na čo tá obec môže použiť, aby ste mali aj predstavu, že sú to peniaze nie malé, tak by som povedal, ktoré v nejednom prípade dostane obec za výrub drevín na jej území, a to je najmä pri infraštruktúrnych projektoch, kde sa vedú inžinierske siete, diaľkové vedenia, cesty a zrazu obec dostane na účet aj 100-tisíc euro, ktoré, ak si ten zákon prečítate, jednoducho nemá šancu, ak nechce porušiť zákon, zmysluplne využiť na ochranu prírody a krajiny. Z tohto dôvodu predkladáme tento návrh novely zákona, kde rozširujeme možnosti použitia takto získanej náhrady na širší okruh, avšak všetko sú to veci, ktoré súvisia s ochranou prírody a krajiny a striktne sa týkajú tohto, tejto veci.
Takže dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto zákona. Je to krátky návrh zákona, ale myslím si, že pre mnohé obce prospešný. Zároveň si myslím, že bude prospešný aj pre životné prostredie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis