Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán kolega Fecko, absolútne súhlasím, že pokuty sa musia udeľovať na každom stupni a tak musí udeľovať obec, hoci je to nepopulárne, ale musí vo vzťahu ku svojim obyvateľom, ak chceme prinútiť občanov dodržiavať zákon o odpadoch a hlavne ukladania odpadu tam, kde nemá byť, či je to mimo zberných nádob, či je to, ako si ty hovoril, v krajine, tie pneumatiky a tak ďalej Tam je skôr problém, že nevedia to identifikovať a je to jednoducho čierna skládka na ťarchu obce bez toho, aby niekoho sankcionovali. Ale bez sankcií tento zákon nebude fungovať. Ja to hovorím stále a zdôrazňujem to na každom fóre, kde sa o tomto bavíme, lebo jednoducho sme tak naučení, že keď nedostaneme pokutu, tak nás nič asi neprinúti. My sme nie, by som povedal, prirodzene ekologicky zmýšľajúci ľudia, žiaľ, a asi len sankcie.
Čo sa týka toho zálohovania, aj s tým sa viem stotožniť a súhlasím s tým, ale v súčasnom systéme fungovania tohto zákona to nie je možné. Keďže tu máme zavedenú rozšírenú zodpovednosť výrobcov, išlo by to na ťarchu znovu výrobcov, čo by nebolo dobré, a tam by to enormne zdražilo celý systém. Musel by sa absolútne zmeniť systém nakladania s odpadmi a potom zálohovať, ale potom všetky, všetky fľaše, všetky, PET-ky a tak ďalej. Vtedy, keď sa, ja si myslím, že keď sa z odpadu stane tovar, tak vtedy nebudeme mať odpad v krajine, vtedy sa bude dokonale separovať, lebo jednoducho to bude ekonomicky nútiť niekoho tento odpad zbierať a doslova aj žiť. Ja som videl jeden zaujímavý dokument, kde sa hovorilo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegynka, vo veľkej časti celého pozmeňujúceho návrhu skutočne ide o precizovanie niektorých častí celého textu tohto návrhu. Sú tam aj niektoré nové povinnosti alebo menia sa niektoré ustanovenia zákona, avšak sú to ustanovenia, ktoré práve boli vykomunikované práve s tými, ktorí sa určitým spôsobom dožadovali úpravy, či to už boli obce alebo to bolo OZV alebo to boli SPPK, tak ako bolo, tak ako bolo povedané. Čiže, čiže nie zásadným spôsobom by sa, alebo ten pozmeňovák, hoci je dlhý, ale vo veľkej časti sú to legislatívne úpravy. Ja som navrhoval hlasovanie o tomto zákone zajtra, ja myslím, že kto má záujem, si preštuduje ten pozmeňovák, nie je až taký rozsiahly, hoci je ho veľa, ale tie nové povinnosti sú v pár bodoch celého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ak dovolíte, v skratke sa dotknem samotného zákona, ani nie tak tej novely. Preto, lebo v poslednej dobe tento zákon a jeho aplikácia je dosť často diskutovanou témou. Bola diskutovanou témou aj v poslednej relácii verejno-právnej, myslím že vo verejno-právnej televízii to bolo, kde sa zniesla určitá vlna kritiky najmä v tom, že tento zákon vyberá alebo teda zaťažuje výrobcov výrazným spôsobom, čo môže znamenať zvýšenie cien napríklad potravín.
Odpady sú téma, ktorá sa dotýka absolútne každého obyvateľa, dotýka sa každého jedného podniku, dotýka sa štátu, a teda tie vzťahy, ktoré vznikajú pri odpadoch, sú veľmi široké. A treba si odpovedať v prvom rade na otázku, kto zaplatí, kto by mal zaplatiť náklady na odpady na likvidáciu, na separáciu a tak ďalej.
V minulosti tomu bolo tak, že náklady vo väčšine, vo veľkej miere platili obce a obyvatelia týchto obcí, a teraz bolo na obci, či prenesie celú záťaž obec na obyvateľov alebo jednoducho znesie určité náklady a možno snáď najviac na ten separovaný zber, ktorý tu bol zavedený do zákona, myslím, že to bolo v roku 2006. Nový zákon o odpadoch povedal niečo, že výrobcovia majú znášať náklady na odpady, ktoré, alebo teda na obaly z odpadov, ktoré uvádzajú na trh. Áno, toto znamená zvýšenie nákladov pre výrobcov. Určité odťaženie nákladov z obcí. A preto tento zákon, si myslím, že je dobrý v tom, že tá rozšírená zodpovednosť výrobcov sa jednoducho zaviedla.
Ten zákon, tak ako pani kolegyňa Zemanová povedala, je však komplikovaný. Áno, je ťažký, je komplikovaný, a preto vznikajú tie problémy, ktoré vznikajú, a preto máme v priebehu polroka už druhú novelu zákona o odpadoch. Toto je väčšia novela, ktorá sa nazvala aplikačná novela, ktorá vyplynula práve z problémov, ktoré vznikali v praxi medzi OZV, mestami, výrobcami.
Zároveň však potrebujem, aby sme uviedli na pravú mieru, že čo znamená tento zákon pre zdražovanie napríklad potravín. Nie je pravda, že tento zákon znamená, alebo táto novela dokonca, keďže sa to vzťahovalo na túto novelu, má znamenať zvyšovanie cien potravín. Nie je pravda, ako odznelo v diskusnej relácii, že sme štyrikrát drahší, ako sú okolité štáty práve pri platení organizáciám zodpovednosti výrobcov za strany výrobcov. Ja mám určité porovnanie urobené, mám tam Českú republiku, Rakúsko, Belgicko, Estónsko a musím povedať, že v porovnaní so všetkými sme buď v jednotlivých komoditách na približne rovnakej úrovni, alebo sú Rakúsko, Estónsko ale aj Česko drahšie. Možno snáď v jednej komunite sme niečo málo drahší ako napríklad susedné Česko. Ale bavíme sa o zanedbateľných rozdieloch v cenách na jednu tonu výrobku. Keď si premietneme do jedného výrobku, jednej plastovej fľaše, jedného skla, to sú tak zanedbateľné sumy, ktoré sa ani nedajú premietnuť do ceny výrobku, lebo to nie je ani cent, ktorý by mal zaťažovať tento výrobok.
Ak si spomenieme, posledná debata, posledná kritika, ktorá sa tu vzniesla, keď práve mojím pozmeňovákom sa zaviedla povinná separácia VKM-iek, teda tých tetrapakov, ako ich poznáme, že to bude drahé, že jednoducho výrobcovia budú platiť neskutočné peniaze za tetrapaky a budeme neporovnateľní so všetkými okolitými štátmi, tak len tento jeden údaj vytrhnem z toho celého porovnávaného zoznamu preto, lebo mám tam sklo, plasty, papier, VKM, kovy, drevo, ostatné. Tak len tento jeden údaj. VKM na Slovensku je zhruba 103 euro na tonu, ktorú musia platiť výrobcovia. V Českej republike 157 euro na tonu, v Rakúsku 610 euro na tonu, v Belgicku 249, Estónsku 105.
O čom potom rozprávame, že naši výrobcovia sú zaťažení viac s odpadmi, ako sú zaťažené jednotlivé štáty alebo výrobcovia z jednotlivých štátov v Európskej únii?
Nie je to pravda a je to potrebné uviesť a neuvádzať obyvateľov do omylu, že ak sa prijme táto novela, že jednoducho budú drahšie potraviny. Ak budú drahšie, bude to pre niečo úplne iné, ale nie pre zaťaženie týmto zákonom. A toto treba jasne povedať.
Ak dovolíte ja by som, ja mám jeden obšírnejší pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza práve z toho, že ministerstvo pristúpilo k tomu zákonu tak, ako pristúpilo, že aj po predložení do Národnej rady pracovníci ministerstva, minister, štátny tajomník a všetci, čo do toho mali čo povedať, komunikovali naďalej s OZV-čkami, s výrobcami, s SPPK, s obcami a snažili sa nejakým spôsobom vyhovieť ich požiadavkám tak, aby relatívne každý bol s týmto zákonom, pokiaľ to bude možné, spokojný. Preto aj dnes ten pozmeňovák, ktorý tu predložím je obšírnejší, avšak znovu skvalitňuje zákon, ktorý je tu dnes na rokovaní Národnej rady. Predkladaný pozmeňujúci návrh má za cieľ jednotlivými pozmeňujúcimi bodmi precizovať niektoré časti legislatívneho textu, čím sa zabezpečí ľahšia implementácia novely zákona o odpadoch v praxi. Pozmeňujúcimi bodmi sa zabezpečuje zosúladenie návrhu zákona o odpadoch s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ortuti a viaceré body sú zamerané na opravu vnútorných odkazov, precizovanie ustanovení, ako aj doplnení chýbajúcich sankcií v legislatívnom texte.
Dôležitou súčasťou pozmeňujúceho návrhu sú aj pozmeňujúce body týkajúce sa povinnosti výrobcov vyhradených výrobkov, konkrétne výrobcov pneumatík, výrobcov obalov, ako aj organizácií zodpovednosti výrobcov pre obaly. Vo viacerých pozmeňujúcich návrhoch sú zapracované požiadavky dotknutých subjektov, ktoré vzišli z rokovaní s nimi a majú prispieť k zlepšeniu funkčnosti systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a to najmä na komunálnej úrovni. V pozmeňujúcom návrhu sú zapracované požiadavky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory týkajúce sa rozšírenej možnosti kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov zo strany výrobcov a doplnenia dôvodov na vypovedanie zmluvy medzi výrobcami vyhradeného výrobku a organizáciou zodpovednosti výrobcov.
Taktiež sa doplnila definícia trhového podielu pre účely výpočtu zberového podielu pre odpady z obalov a ustanovenia, ktorými sa upravuje započítanie tzv. priemyselných obalov do trhového podielu a zberového podielu. Na to je naviazaný aj pozmeňujúci bod, ktorým sa dopĺňa možnosť vypovedania existujúcich zmluvných vzťahov medzi OZV a obcami, a to z dôvodu zmeny § 28 ods. 5 písm. f) a zároveň aj zmeny vo výpočte zberového podielu.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Antala k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bod 1 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I nový bod 24. V čl. I sa za bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie: "24. V § 16 ods. 9 sa slová "c), f), g) a h)" nahrádzajú slovami "c), f) a g)".".
Novovložený bod 24 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. K čl. I nový bod 30. V čl. I sa za bod 29 vkladá nový bod 30, ktorý znie: "30. V § 21 ods. 3 úvodnej vete a v písm. a) až h), j) až o), písm. q) a písm. t), § 21 ods. 4, § 22 ods. 2 až 6, § 23 ods. 2 až 5 a 7, § 24 ods. 18, § 97 ods. 12 a 14, § 105 ods. 3 písm. g) sa pred slovo "ortuť" vo všetkých tvaroch vkladá slovo "odpadová" v príslušnom tvare.".
Novovložený bod 30 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. K čl. I nový bod 47. V čl. I sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: "47. V § 27 ods. 4 písm. k) sa za slová "prúd odpadu" vkladajú slová "a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu".
Novovložený bod 47 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. K čl. I nový bod 50. V čl. I sa za bod 49 vkladá nový bod 50, ktorý znie: "50. V § 27 ods. 13 sa za slová "vynaložených prostriedkov" vkladajú slová "a plnenia povinností podľa § 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g), k), m), o), r) a z)".".
Novovložený bod 50 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. K čl. I nový bod 51. V čl. I sa za bod 50 vkladá nový bod 51, ktorý znie: "51. V § 27 ods. 14 písm. a) prvom bode sa slová "§ 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g), k) alebo o)" nahrádzajú slovami "§ 28 ods. 4 písm. a) až c), e) až g), k), m), o), r) alebo z)".".
Novovložený bod 51 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. K čl. I nový bod 55. V čl. I sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie: "55. V § 28 ods. 4 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: "a zabezpečiť priebežné financovanie nakladania s takto odobratým vyhradeným prúdom odpadu".".
Novovložený bod 55 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. K čl. I bodu 60. V bode 60. v § 28 ods. 5 písm. f) sa slová "súhrnnému trhovému podielu jej zastúpených výrobcov," nahrádza slovami "trhovému podielu pre účely výpočtu zberového podielu pre odpady z obalov jej zastúpených výrobcov,".".
8. K čl. I nový bod 62. V čl. I sa za bod 61 vkladá nový bod 62, ktorý znie: "62. V § 28 ods. 9 písm. e) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o obaly, aj údaje o množstve obalov, ktoré po ich spotrebe nebudú súčasťou oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov, ktoré uviedli na trh všetci ňou zastúpení výrobcovia,".
Novovložený bod 62 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
9. K čl. I nový bod 65. V čl. I za bod 64 sa vkladá nový bod 65, ktorý znie: "65. V § 29 ods. l sa vypúšťa písm. h). Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená h) až k).".
Novovložený bod 65 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. V súvislosti s tým sa v čl. I 65. bode označenie písm. "l)" mení na "k)" a v čl. I 66 bode sa označenie písmen "m) a n)" mení na "l) a m)" a slová "a) až l)" menia na "a) až k)".".
10. K čl. I nový bod 72. V čl. I sa za bod 71 vkladá nový bod 72, ktorý znie: "72. V § 31 sa ods. 8 dopĺňa písm. k), ktoré znie: "k) spôsob poskytnutia množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú súhrnný trhový podiel zastúpených výrobcov pneumatík príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre pneumatiky a množstiev odpadových pneumatík, ktoré prevyšujú trhový podiel výrobcov pneumatík, ktorí si plnia vyhradené povinnosti individuálne, v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadových pneumatík, ak ide o vyhradený prúd odpadových pneumatík."."."
Novovložený bod 72 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. K čl. I nový bod 87. V čl. I sa za bod 86 bod vkladá nový bod 87, ktorý znie: "87. V § 35 ods. 1 sa slová "prvý a tretí bod" nahrádzajú slovami "prvý bod".".
Novovložený bod 87 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. K čl. I nové body 97 až 100. V čl. I sa za bod 96 vkladajú nové body 97 až 100, ktoré znejú:
"97. V § 52 ods. 24 sa na konci pripája táto veta: "Do množstva obalov podľa prvej vety sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov."
98. V § 52 ods. 25 sa slová "trhového podielu výrobcu obalov" nahrádzajú slovami "trhového podielu pre účely výpočtu zberového podielu".
99. V § 52 sa za ods. 29 vkladá nový odsek 30, ktorý znie: "(30) Trhový podiel pre účely výpočtu zberového podielu pre odpady z obalov pre príslušný kalendárny rok je percentuálny podiel množstva obalov uvedených na trh zmluvnými výrobcami príslušnej organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly po odrátaní množstva obalov uvedených na trh, ktoré po ich spotrebe nebude tvoriť súčasť komunálnych odpadov, k celkovému množstvu obalov uvedených na trh v predchádzajúcom kalendárnom roku, po odrátaní množstva obalov uvedených na trh, ktoré po ich spotrebe nebude tvoriť súčasť komunálnych odpadov."
Doterajší odsek 30 sa označuje ako odsek 31.
100. V § 54 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Za hodnoverné preukázanie množstiev odpadov z obalov, ktoré nebudú tvoriť súčasť komunálnych odpadov, sa považujú doklady o druhu a množstve odpadu z obalov, pre ktorý výrobca zabezpečil zber a zhodnotenie v prvom zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 až R11 podľa prílohy č. 1 alebo v prvom inom zariadení na zhodnocovanie odpadov na území iného štátu, v ktorom je zabezpečené, že výsledok zhodnotenia odpadov bude rovnocenný s výsledkom zhodnotenia odpadov niektorou z činností R1 až R11 podľa prílohy č. 1.". ".
Novovložené body 97 až 100 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
13. bod pozmeňujúceho návrhu. K čl. I nový bod 150. V čl. I sa za bod 149 vkladá nový bod 150, ktorý znie: "150. V § 94 ods. 4 písm. e) sa slová "§ 29 ods. 1 písm. a) a c), e) alebo k)" nahrádzajú slovami "§ 29 ods. 1 písm. a) a c), e) alebo j)".".
Novovložený bod 150 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
14. K čl. I bodu 175. V čl. I 175. bod znie: "175. V § 99 ods. 1 písm. b) prvom a druhom bode sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem jednoduchých stavieb a drobných stavieb".".
15. bod. K čl. I nový bod 206. V čl. I sa za 205. bod vkladá nový bod 206, ktorý znie: "206. V § 108 ods. 1 písm. b) sa slová "§ 97 ods. 13" nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12" a slová "§ 97 ods. 14" sa nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 13".".
Novovložený bod 206 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
16. bod pozmeňovacieho návrhu. K čl. I nový bod 210. V čl. I sa za 209. bod vkladá nový bod 210, ktorý znie: "210. V § 113 ods. 2 písm. b) sa slová "§ 97 ods. 13, 14" nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12,13" a v ods. 9 sa slová "§ 97 ods. 13" nahrádzajú slovami "§ 97 ods. 12". ".
Novovložený bod 210 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. bod. K čl. I bod 215. V bode 215 v § 117 ods. l sa slová "§ 28 ods. 9, 10, 11" sa nahrádzajú slovami "§ 28 ods. 9 písm. a), b), c) d), f), g), h), i), ods. 10, 11" a slová "§ 81 ods. 2, 3, 15" nahrádzajú slovami "§ 81 ods. 2, 3, 4, 15".".
18. K čl. I nový bod 220. V čl. I sa za bod 219 vkladá nový bod 220, ktorý znie: ,,220. V § 117 ods. 6 sa za slová ,,§ 25 ods. 1,7;" vkladajú slová "§ 28 ods. 9 písm. e);".".
Novovložený bod 220 nadobúda účinnosť 1. januára 2018, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
19. bod. K čl. I bodu 221. § 134 sa dopÍňa ods. 8, ktorý znie: "(8) Pôsobnosť osoby vykonávajúcej funkciu likvidátora prechádza na štatutárneho zástupcu Environmentálneho fondu v rozsahu ustanovenom podľa odsekov 4 a 6.". V súvislosti s tým sa upraví úvodná veta a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 9. Zároveň sa v čl. I 222. bode označenie odseku 8 nahrádza odsekom 9.
20. bod. K čl. I bodu 223. V bode 223 v § 135c ods. 10 sa na konci pripájajú tieto slová: "najneskôr do 30. júna 2018, pričom výpovedná lehota pre takúto výpoveď má dĺžku jeden mesiac a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane".
21. bod. K čl. III bod l. V čl. III bode 1 sa slová "na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia kovovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie" nahrádzajú slovami "na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti, na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia odpadovej ortuti alebo jeho časti, a jeho následné monitorovanie".".
Súčasne vynímam na osobitné hlasovanie body 2, 7, 13, 14, 17, 24, 36, 39 a 48 zo spoločnej správy výborov a zároveň žiadam, aby hlasovanie bolo zajtra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 806 z 12. septembra 2017 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 660, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 260 z 3. októbra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 188 z 3. októbra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 162 z 3. októbra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 115 z 28. septembra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 115 z 5. októbra 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 51 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 123 z 10. októbra 2017. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval na Dni vidieka, ktoré začínajú o 12. hod. na Západnej terase vo výstavnej miestnosti, kde budete mať možnosť pozrieť si prezentáciu našich regiónov. Takže srdečne vás vítam tam.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím reagovať iba na kolegu Hegera, ktorý včera vystúpil v rozprave, a na niektoré veci, ak si ich dobre pamätám, lebo nám uplynula noc. Limit zo 40 000 na 200 000 a odôvodnenie prečo. Sú dva rovnaké subjekty, škola, jedna škola má dvesto žiakov, druhá má osemsto žiakov. Tá dvestožiaková škola v limite 40-tisíc bez problémov kupuje zjednodušeným spôsobom. Nevidíme absolútne žiadny dôvod, aby taká istá škola, ktorá má osemsto žiakov, to znamená, že tých potravín má viac, bola v inom režime, ako je takáto. Neznamená to však, že školské jedálne budú môcť nakupovať ledabolo, lebo hospodárnosť, ktorá je princípom verejného obstarávania, naďalej platí aj pre tieto subjekty, pre školské jedálne. To, že by došlo k nejakému neúmernému predražovaniu nákupov v školských jedálňach absolútne vylučujem, lebo sú limitovaní jednotkovou cenou jedla, a skutočne sa tie vedúce školských jedální hrajú s centami, aby sa zmestili do jednotkovej ceny. Okamžite by sa to prejavilo na tom, že robia stratu preto, lebo im nevykrýva v podstate to, čo vyberú za správne. Čiže v tomto prípade skutočne chceme dostať len na rovnakú úroveň rovnaké dva subjekty, ktorý jeden, žiaľ, má viac žiakov, a preto je v úplne inom režime. Chcem veriť, že pomôže to školám, školským jedálniam nakupovať aj kvalitnejšie potraviny. A to bol aj účel tohto zákona.
Dočítal som sa, že len niečo cez 20 % nakupujeme slovenských výrobkov v školách, čo je žalostne málo. Ja si myslím, že táto Slovenská republika, aby som to správne povedal, má na viac, aby len 20 % bolo v školách našich výrobkov. Ja si myslím, že kvalita našich výrobkov v mnohom predčí práve tie zahraničné, ktoré nám dnes dodávajú subjekty, hospodárske subjekty, ktoré vysúťažia dodávku potravín, a skutočne im nejde o to, aby bola dodaná kvalita, ale o to, aby na tom zarobili. Takže tu sa, by som povedal, otvárajú ruky vedúcim školských jedálni.
Že je to 500-percentné navýšenie? Áno, je to 500-percentné, ale myslím, že odôvodnené. Smernica nám dovoľuje až do 207-tisíc ísť, takže ja si myslím, že je to v poriadku.
Mám tu poznačené "mimo pôsobnosť zákona," ale neviem, čo to je. Čiže, čiže (vyslovené s pobavením).
Nemocnice. Aj nemocnice sme uvažovali dostať do tohto zákona, avšak vzhľadom na to, že to sú veľké subjekty, asi by sa ani žiadna do limitu 200-tisíc v nákupoch potravín nezmestila, keďže tam riešia raňajky, obedy, večere, a jednoducho takú nemocnicu malú, neviem, či aj máme.
Zariadenia sociálnych služieb a domovy dôchodcov sa dostávajú do tejto novely cez pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý išiel cez výbor pre hospodárske záležitosti. Takže áno, aj tieto subjekty budú môcť nakupovať v tomto režime.
Súhlasím s vami, že EKS, tak ako bol vymyslený, tak ako bol prezentovaný, je jednoduchý, ak by ste aj nazvali primitívny, áno, úplne jednoduchý spôsob nakupovania práve a bol určený na tie bežné tovary, ktoré, skutočne tam nemusíte sa zamýšľať, že či to má, či tam vieme predĺženú záruku urobiť, či tam vieme nejakú efektívnosť nákladovosti po dlhšiu dobu prepočítavať. Áno, na to sa to práve nemá vzťahovať, a preto robíme aj zmenu tohto systému. Ja som presvedčený, že všetky subjekty, ktoré používali EKS práve na tieto tovary, ho budú používať aj naďalej, lebo je to rýchle a jednoduché.
Podlimitný spôsob nakupovania, čo je vlastne cez vestník, čo je, predlžuje, si len komplikujú, avšak tá komplikácia je odôvodnená práve v tých prípadoch, kedy chceme referencie, kedy chceme predĺženú záruku, kedy chceme vlastnú zmluvu dostať do verejného obstarávania. Takže, čiže súhlas v tomto prípade.
Ja som presvedčený, že nebude dlho trvať aj elektronické obstarávanie všetkého, tu bude možno do roka. Neviem, aký je teraz posledný termín, ale nebude sa nič obstarávať papierovo, jednoducho všetko pôjde elektronicky. Subjekty, niektoré subjekty už v tomto režime bežia dnes dobrovoľne. Čiže zákon im to neprikazuje, software na to vymyslený je takže. Čo sa týka tých sankcií za nepredloženie dokumentov, bojím sa, že tam by sme postihovali, tam by sme postihovali aj normálnych, normálne hospodárske subjekty, ktoré z nejakého dôvodu nedoložili už tie doklady. Proste vedeli, že vyhrajú, že nevyhrali teda, majú inú zákazku, venujú sa niečomu inému. Môže byť, že ochorie človek, ktorý má napríklad na starosti verejné obstarávanie, ktorý by mal dodať, viete. A vylúčili by sme možno aj subjekty, ktoré poctivo pristupujú v tomto verejnom obstarávaní, čo by zase zmenšovalo počet subjektov, ktoré by mohli súťažiť. Niektoré veci z toho pozmeňováku, ako som vám vysvetlil, boli riešené cez ten pozmeňovací návrh, ktorý išiel cez výbor.
Takže chcem vás ešte raz poprosiť o podporu tohto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, návrh poslancov Národnej rady Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť, zefektívnenie, zjednodušenie, zjednotenie a zrýchlenie postupov verejného obstarávania pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ako i hospodárske subjekty. Návrh si rovnako kladie za cieľ zníženie administratívnej záťaže a odstránenie niektorých problémov aplikačnej praxe.
Súčasné znenie zákona upravuje postupy verejného obstarávania do veľkej miery podrobne a relatívne striktne. Takéto znenie pritom sleduje plne legitímne ciele, akými sú ochrana hospodárskej súťaže, zároveň efektívne nakladanie s verejným prostriedkami. V niektorých prípadoch je však zákonom vyžadovaný postup vzhľadom ku konkrétnym okolnostiam neflexibilný a nadmieru komplikovaný, čo vedie častokrát zbytočnému zvyšovaniu administratívnej záťaže pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov na jednej strane a hospodárske subjekty na strane druhej. Dochádza tým k neúčelnému predlžovaniu procesu verejného obstarávania a koniec koncov k nižšej efektivite verejného obstarávania.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní preto prináša zjednodušenie a zefektívnenie procesu verejného obstarávania pri nízkych prahových hodnotách. Konkrétne ide o zjednodušenie nákupu potravín pre zariadenia školského stravovania, ktoré budú vďaka tomu môcť vo zvýšenej miere využívať ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov.
Cieľom návrhu je taktiež zatraktívniť dynamický nákupný systém, ktorý sám osebe predstavuje rýchlejšiu a flexibilnejšiu formu verejného obstarávania. Zásadnou zmenou predloženého návrhu je zjednodušenie postupu v prípade podlimitných zákaziek. Návrh dopĺňa možnosť zadávania podlimitnej zákazky bez elektronického trhoviska aj na bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Umožňuje tiež v prípade podlimitných zákaziek využiť tzv. jednoobálkový systém alebo meniť poradie vyhodnocovania dokumentov.
Návrh ďalej redukuje povinnosť vyhodnotiť splnenie podmienok účasti len na prípad uchádzača, ktorý sa svojou ponukou umiestnil na prvom mieste namiesto súčasných prvých troch uchádzačov. Návrh ďalej ukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby využívali už existujúci register referencií, čím sa zjednotí ich postup a uľahčí účasť hospodárskych subjektov na verejnom obstarávaní. Všetky uvedené kroky rozširujú možnosti verejného obstarávania, znižujú administratívnu náročnosť, celý proces urýchľujú a tým verejné obstarávanie zefektívňujú.
Chcem vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Budem sa snažiť reagovať na jednotlivé pripomienky kolegov alebo aj otázky.
Pán kolega Dostál, či nejde len o budovu, ako to bolo myslené, či nejde len o budovu na zelenej streche. No, pôvodný zákon, teda pôvodný § 48, tak ako aj pani kolegyňa Zemanová správne povedala, hovoril o tom, že tá, tá náhradná výsadba, keď sa má realizovať podľa tohto zákona, sa môže realizovať na území obce. Čiže teoreticky, zoberme tak, že mohla obec urobiť súkromníkovi na jeho pozemku, hektárovom, dvojhektárovom, päťhektárovom, ovocný sad, a je to to isté, ako keď sa bavíme o tom, či zelená strecha na súkromnej budove. Práveže v tomto prípade to bude ešte podľa môjho názoru ťažšie, lebo nebude môcť investovať v zmysle tohto zákona akoby priamo, keďže iné zákony vylučujú investíciu na cudzom majetku. Ale správne, ako ste povedali, ak poslanci mestského zastupiteľstva alebo obecného zastupiteľstva prijmú VZN o dotáciách, tak teoreticky aj cez dotačný systém by mohla vzniknúť zelená strecha na, aj na súkromnej budove, to máte pravdu. Ale predpokladám, že tí poslanci sú nejakým spôsobom, väčšina je taká, čo, čo je normálna, a jednoducho budú skutočne zvažovať, či tie peniaze dajú cez dotačný systém na niekoho zelenú strechu. Teraz na koho to bude zelenú strechu, ostatní sa ozvú, prečo nie mne, prečo ste dali do dotácií len pár euro, a proste ale je to to isté, ako keby ten zákon, § 48, skutočne vybudoval súkromný sad z ktorého úžitky bude mať niekto iné, ale nebolo by to v rozpore so zákonom. Asi sa zhodneme, si myslím.
Pani kolegyňa Zimenová, citlivá odborná téma. Ja berem skutočne... (Reakcia z pléna.) Zemanová, pardon. (Povedané so smiechom.) Ja to beriem, že je to určite citlivá odborná téma, a ja som očakával, že sa obrátia, trebárs ktokoľvek na mňa, a poďme sa baviť o tom, ako má trebárs byť vylepšený ten zákon, ten zákon tu som nepredložil dnes, bol predložený pred mesiacom a bol som otvorený. Preto aj sme hľadali riešenie, ako nadefinovať tie, tie definície alebo tie pojmy tak, aby skutočne boli čo najmenej zneužiteľné.
Máte pravdu v tom, že výrub stromu, ak sa jeden výrub alebo povedzme päť, by malo prioritne byť, určená náhradná výsadba, v tom sa zhodneme, to je úplne jasné. Tak ako ste vy povedali, za jeden strom dva stromy. A predpokladám, že tak sa to aj deje. Lebo jednoducho je to normálne aj na malej obci, a v mestách už nehovoriac.
Avšak ak sa, a to z toho odôvodnenia alebo z tej dôvodovej správy je jasné, že tu sa jedná nie o stavbu rodinného domu, kde žiadame jeden-dva výruby alebo niečo podobné, a kvôli tomuto tento zákon prijímame. Toto je kvôli infraštruktúrnym projektom. To sú práve vtedy, keď rúbe tisíc stromov a jednoducho nedá sa vysadiť 2-tisíc stromov za ne na území obce, tak aby to malo proste nejakú logiku, aby to proste sa dalo zrealizovať. Verte mi, že tí starostovia tento problém, že má dneska na účtoch veľké peniaze, desiatky tisíc eur, dokonca stovky tisíc eur, ich nepotrebuje mať. Lebo aj tak sa len pozerá na tie, na tie peniaze. Ak by vedel realizovať v súlade so súčasným § 48 tú náhradnú výsadbu, určite by to urobil. Lebo poznajú presne tento problém, že to neni také jednoduché urobiť. Áno, máte pravdu, aj keď je zlý stav dreviny, aj vtedy sa nariaďuje náhradná výsadba, a nie peňažná náhrada.
Ekodukty. Ekodukty, áno, je pravda, že sa majú budovať zo zákona, ak sa už robia nejaké projekty, ktoré by nejakým spôsobom zasiahli do komunikačných ciest živočíchov, avšak v minulosti to tak nebolo. A tie ekodukty aj dnes sú trebárs potrebné a určite ich nepotrebuje veľká väčšina obcí, ktoré dnes budú rozhodovať alebo môžu po tomto zákone rozhodovať o použití týchto peňazí. A myslím si, že to budú asi posledné nejaké veci, čo by cez toto realizovali. Problém, áno, je to jednorazový problém, tak ako ste ho nadefinovali, vo väčšine obcí, keďže tá infraštruktúra sa tam nerobí každý rok, a je to jednorazový problém, ale je to problém. Je to problém, ak má starosta obce na účte 100-tisíc eur a nemôže ich použiť v súlade s tým zákonom, a mal by vymýšľať, ako to, ako oklamať zákon. Myslím si, že to asi, asi to nie je správna cesta. Radšej zmysluplne do, do týchto projektov to dať.
A musím povedať, že dobre sa to tu povie, že to je také jednoduché, to sa tak ľahko zrealizuje. Ale choďte do terénu, skúste to realizovať, skúste, skúste, skúste narábať s tým zákonom tak, aby to bolo v poriadku. A nie je to také jednoduché. Aj tí starostovia nie sú všetci právnického vzdelania, nie sú všetci inžinieri, vysokoškolsky vzdelaní a jednoducho nie je to jednoduché v praxi.
Nesúhlasím s tým, aby sme vrátili ten zákon na dopracovanie alebo, alebo niečo podobné. Snažili sme sa, snažili sme sa skutočne vylepšiť tie pojmy tak, aby neboli zneužiteľné na, lebo tu párkrát padlo, akoby na, na budovy alebo, alebo, alebo inú infraštruktúru, že by sa to malo premieňať, tieto peniaze. Nesúhlasím.
Tu boli dokonca fontánky spomenuté. No konkrétne to občianske združenie, ktoré tu padlo, navrhuje tie fontánky všade. Tak buď je to, buď je to dobré pre, pre ekológiu, alebo to neni dobré, ale áno, navrhuje ich, navrhuje ich je všade, pokiaľ viem. (Reakcie z pléna.) Ja, ja len príklad, ale nebudú sa dať z toho, že fontánky, viete. Alebo padli to, padlo to slovo. Ale na jednej strane aktivisti hovoria, že teda budujte fontánky, hej, tu vravíme, že fontánky nie.
Pán kolega Budaj povedal, že sa premenia peniaze na technické, na technické diela. Práve to písmeno zj), ktoré dopĺňame do pojmov, hovorí jasne, že to má byť zelená infraštruktúra. Čo je zelená infraštruktúra, pod ktorou sa dalo predstaviť hocičo? Sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami, vytváranou a spravovanou tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb. Myslím, že z tohto pojmu je jasné, že sa nebude môcť budovať nejaké technické, technické diela.
Znovu to bola podpora súkromných stavieb, na to som odpovedal.
Asi som, myslím, že odpovedal všetkým okrem pána kolegu, to mám ešte tu poznačené, tradičné dreviny. Tá definícia určite neni nikde definovaná. Čo je tradícia? Hej. Ja poviem, tak, že, a to ste mi nahrali na smeč, v súčasnosti mesto Žiar nad Hronom ide realizovať jednohektárový sad ako prvé mesto, pôvodných a tradičných drevín, ktoré boli súčasťou biskupského kaštieľa, kde ten sad v minulosti bol. A jednoducho sme si prizvali odborníka, ktorý sa tomuto venuje, len tomuto venuje, ktorý šľachtí odrody, ktoré sú dlhoveké, ktoré tam budú o sto rokov rodiť, ktoré sú stromy obrovské, tie, čo už asi ich veľmi veľa ani nie je. Takže pre mňa je toto pôvodné a tradičné, čo chceme vrátiť do Žiaru nad Hronom ako sad s 80, možno 90 drevinami v tom, v tých pôvodných, z toho pôvodného genofondu, ktoré budú rodiť 20 rokov a ďalej, od 20 rokov a ďalej. Takže toto je pre mňa pôvodné a tradičné. A lepšie to asi vysvetliť neviem, lebo ten pojem nie je niekde, nikde nie je vysvetlený.
Chcem vás ešte raz pekne požiadať o podporu tohto návrhu zákona, lebo si myslím, že ten zákon je dobrý v takomto znení, ako bol aj s tým pozmeňovákom predložený.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ak dovolíte, hneď na úvod by som chcel predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Petra Antala, Gábora Gála, ktorý vychádza z pripomienok odboru legislatívy a aproximácie práva, kde medzi základné pojmy sa dopĺňajú štyri nové pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovaného poslaneckého návrhu zákona. Uvedené pojmy sa čoraz častejšie používajú v dokumentoch Európskej komisie.
Zelená infraštruktúra sa zaradila k novým politikám Európskej únie, čoho dôkazom je aj prijatá Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 prijatou Európskou komisiou 3. mája 2011. Pojmy sú vymedzené z hľadiska ich všeobecného významu, ako aj z hľadiska vzhľadom na ich použitie v zákone č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zároveň sa zosúlaďuje pojem s pojmom uvedený v § 54 ods. 19.
Ak dovolíte, prečítal by som teraz znenie pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenami zj) až zm), ktoré znejú:
zj) zelenú infraštruktúru sieť prírodných a poloprírodných oblastí s ďalšími súvisiacimi environmentálnymi prvkami vytváranú a spravovanú tak, aby poskytovala široký rozsah ekosystémových služieb,
zk) zelený park územie so súvislými plochami drevinovej a inej vegetácie poskytujúce prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí, ktoré je územným plánom vymedzené na tento účel,
zl) zelenú strechu vrchná časť budovy alebo inej stavby pokrytú vegetáciou, ktorá poskytuje prostredie pre biodiverzitu v urbanizovanom prostredí,
zm) ekodukt objekt, ktorý prekonáva umelú prekážku v migračných trasách živočíchov a ktorý slúži ich migrácii a zároveň znižuje negatívne dopady fragmentácie krajiny."
Doterajší novelizačný bod 1 sa označuje ako bod 2.
Bod 2 v pozmeňováku: V čl. I bode 1 v § 48 ods. 1 písm. a) sa slová "dokumentácie súvisiacej s ochranou a starostlivosti o dreviny" nahrádzajú slovami "dokumentu starostlivosti o dreviny".
Koniec pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prajem všetkým príjemný, dobrý deň. Vážené kolegyne, kolegovia poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia poslaneckého návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny je v praxi problematická aplikácia § 48 zákona, ktorá umožňuje obci využiť finančnú náhradu za výrub dreviny výlučne len na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. V praxi sa však čoraz častejšie vyskytujú prípady, keď v dôsledku rozsiahlych infraštruktúrnych investícií, akými sú výstavba diaľnic a rýchlostných komunikácií, výstavba a rekonštrukcia železničných tratí, elektrických vedení, dochádza k situácii, keď malá obec, rádovo s počtom obyvateľov v stovkách, obdrží finančnú náhradu za výrub drevín na svojom území v hodnote niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur. Využitie tejto náhrady je však viazané výlučne len na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území.
Dôsledkom takejto úpravy je, že obec disponuje finančnými prostriedkami... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, opustite sálu s kolobežkou.

Antal, Peter, poslanec NR SR
... ktoré aj s prihliadnutím na všetky zásady odbornej starostlivosti o dreviny nemá ako efektívne využiť na starostlivosť o rastúce dreviny na jej území. Zároveň však nemôže tieto finančné prostriedky využiť žiadnym iným spôsobom, ktorý by síce bol ideologicky v súlade s duchom zákona, avšak zákon v súčasnom znení takú možnosť vylučuje.
Reflektujúc na všetky tieto skutočnosti, sa novelou dopĺňajú nové možnosti využitia finančnej náhrady, ktoré bezprostredne súvisia so starostlivosťou o dreviny, a teda sú v súlade s duchom toho § 48, resp. starostlivosti o ekosystémy, ktorých dreviny sú významným funkčným prvkom. V tomto smere je zachovaný zmysel zákona, keď finančná náhrada za zásah do stability ekosystému má byť použitá výlučne na jeho následnú obnovu. Obec bude v zmysle novely zákona oprávnená využiť finančné prostriedky okrem starostlivosti o dreviny na vypracovanie dokumentácie bezprostredne súvisiacej s ochranou a starostlivosťou o dreviny na výsadbu nových drevín na svojom území, a to najmä geograficky pôvodných druhov. Ďalej obec bude môcť použiť finančné prostriedky na vypracovanie dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, ktorý sa spravidla vypracúva pre katastrálne územie obce a ktorého schválenie patrí v zmysle zákona do pôsobnosti obce, a v súlade s týmto dokumentom aj na realizáciou opatrení, ktoré súvisia s tvorbou prvkov územného systému ekologickej stability, ktorými sú v zmysle zákona biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. V praxi pôjde najmä o výsadbu drevín, zakladanie trvalých trávnych porastov a vytváranie vodných plôch. Obec tiež bude môcť použiť finančné prostriedky na budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, ktoré prispievajú k ochrane biodiverzity a súčasne prinášajú benefit pre ľudí v obciach prostredníctvom zabezpečovania ekosystémových služieb.
Navrhovaným rozšírením možnosti využitia finančných prostriedkov tak dôjde ku komplexnejšej starostlivosti o dreviny a zeleň na území obcí. Vytváranie nových prvkov ekologickej siete umožní, že ochrana a starostlivosť o dreviny bude v konečnom dôsledku z hľadiska celkového prínosu pre životné prostredie efektívnejšia.
Ďakujem pekne za pozornosť, poprosím vás o podporu tohto zákona a zároveň sa hlásim aj prvý do rozpravy.