Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17. 2. 2017 o 0:17 hod.

Peter Marček

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17. 2. 2017 0:17 - 0:18 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja by som na pána Grendela. Klasika pán Grendel, čo môžem od vás očakávať ako od človeka, ktorý robí spojku medzi Lipšicom a Dikom a to je len jedna z tých malinkých detailov, ktoré mi neuveriteľné vadia. Ovplyvňovať Slovenskú televíziu, to je ozaj, toto viete vy dokonale a som rád, že nepatrím k takým ľuďom ako ste vy. Pani Blahová, na rozdiel od vás pre vás začína od 21. marca robota, hej. No pre nás všetkých ostatných končí nie len schôdzou, ale pokračuje stále nonstop a pán Poliačik, no k vám, čo vám mám povedať. Založil som platformu pre slušnosť v politike, čiže takým ľuďom, ktorí možno aj teraz, keby fúkli, tak možno ešte majú niečo, ale nechcem, ale môžem ísť kedykoľvek s vami, veľmi rád aj fúknuť vám môžem, aj fúknuť môžem do toho fúkatka, viete. Výmena názorov neznamená, že by sme mali byť nepriatelia, preto som oslovil celý tento parlament, milí priatelia. Ale ak chcete s radosťou vás medzi nich nebudem počítať, lebo vy nie ste ani človek, ani priateľ. Vy ste jedno veľké zero, pre mňa a môžete sa hanbiť. Zastupujete feťákov a ďalších iných idiotov. Ďakujem pekne to je všetko. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 2. 2017 0:08 - 0:10 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milí priatelia, rozhodol som sa vystúpiť a skúsiť jednak popísať stav, v ktorom sa ako opozícia nachádzame a zároveň vám a občanom vysvetliť, prečo som sa rozhodol hlasovať proti návrhu na odvolanie vlády. Hlavný dôvod je ten, že toto hlasovanie je zbytočné. Nemáme dostatok hlasov a preto bude neúspešné. Druhý dôvod je taký, že voliči zvolili strany tak, že vytvorili koalíciu a táto aj keď s mnohými mojimi výhradami plní svoj schválený program. Či s ním súhlasím alebo nie nie je podstatné. Podstatné je, že návrh na odvolanie vlády, ktorý bude neúspešný škodí celej republike. Doma nemôžu ministri normálne pracovať a v zahraničí vyzeráme ako šašovia, čo nevedia počítať hlasy. Ďalším tretím dôvodom je skutočnosť, že všetky opozičné strany prehlásili, že s Kotlebovcami vládu tvoriť nebudú. Okrem toho Boris Kollár, tak ako sme sa pôvodne dohodli do vlády ísť nechce, čiže nepôjde. Potom tu zostáva SaS, ktorá už raz pravicovú vládu povalila a ťažko predpokladať, že sa pri tých chybách, ktoré robí pri pokojnej práci opozície nestane toto znovu. Teda nie je zaručene stabilným partnerom a čo sa týka OĽANO nie je ani morálne, ani odborne pripravené byť členom akejkoľvek koncepčnej stabilnej vlády. Takže moji priatelia z opozície, neviem spraviť a postaviť alternatívu pre Slovensko a robiť iba zle a zdržovať je nemorálne a kontraproduktívne. Vlastne je to chrapúnstvo voči ľuďom, lebo namiesto toho, aby sme schvaľovali zákony, tu tárame dve na tri ako baby na trhu a hodnota z toho nie je a nebude žiadna. Ďakujem vám za pozornosť v takto pokročilom čase.
Skryt prepis
 

16. 2. 2017 23:58 - 0:03 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja by som na pána Grendela. Klasika, pán Grendel. Čo môžem od vás očakávať ako od človeka, ktorý robí spojku medzi Lipšicom a Dikom? A to je len jeden z tých malinkých detailov, ktoré mi neuveriteľné vadia. Ovplyvňovať Slovenskú televíziu, to je, ozaj, toto viete vy dokonale. A som rád, že nepatrím k takým ľuďom, ako ste vy.
Pani Blahová, na rozdiel od vás, pre vás začína od 21. marca robota, hej? No pre nás všetkých ostatných končí nielen schôdzou, ale pokračuje stále nonstop.
A, pán Poliačik, no k vám, čo vám mám povedať? Založil som platformu pre slušnosť v politike. Čiže takým ľuďom, ktorí možno aj teraz, keby fúkli, tak možno ešte majú niečo. Ale nechcem... Ale môžem ísť kedykoľvek s vami, veľmi rád aj fúknuť vám môžem, aj fúknuť môžem do toho fúkatka, viete.
Výmena názorov neznamená, že by sme mali byť nepriatelia, preto som oslovil celý tento parlament "milí priatelia". Ale ak chcete, s radosťou vás medzi nich nebudem počítať, lebo vy nie ste ani človek, ani priateľ. Vy ste jedno veľké zero. Pre mňa. A môžte sa hanbiť. Zastupuje feťákov a ďalších iných idiotov.
Ďakujem pekne, to je všetko. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

16. 2. 2017 23:58 - 0:03 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milí priatelia, rozhodol som sa vystúpiť a skúsiť jednak popísať stav, v ktorom sa ako opozícia nachádzame, a zároveň vám a občanom vysvetliť, prečo som sa rozhodol hlasovať proti návrhu na odvolanie vlády. Hlavný dôvod je ten, že toto hlasovanie je zbytočné. Nemáme dostatok hlasov, a preto bude neúspešné.
Druhý dôvod je taký, že voliči zvolili strany tak, že vytvorili koalíciu, a táto, aj keď s mnohými mojimi výhradami, plní svoj schválený program. Či s ním súhlasím alebo nie, nie je podstatné. Podstatné je, že návrh na odvolanie vlády, ktorý bude neúspešný, škodí celej republike. Doma nemôžu ministri normálne pracovať a v zahraničí vyzeráme ako šašovia, čo nevedia počítať hlasy.
Ďalším, tretím dôvodom je skutočnosť, že všetky opozičné strany prehlásili, že s Kotlebovcami vládu tvoriť nebudú. Okrem toho Boris Kollár, tak ako sme sa pôvodne dohodli, do vlády ísť nechce, čiže nepôjde. Potom tu zostáva SaS, ktorá už raz pravicovú vládu povalila, a ťažko predpokladať, že sa pri tých chybách, ktoré robí pri pokojnej práci opozície, nestane toto znovu. Teda nie je zaručene stabilným partnerom. A čo sa týka OĽANO, nie je ani morálne, ani odborne pripravené byť členom akejkoľvek koncepčnej stabilnej vlády.
Takže, moji priatelia, z opozície neviem spraviť a postaviť alternatívu pre Slovensko. A robiť iba zle a zdržovať, je nemorálne a kontraproduktívne. Vlastne je to chrapúnstvo voči ľuďom, lebo namiesto toho, aby sme schvaľovali zákony, tu tárame dve na tri ako baby na trhu a hodnota z toho nie je a nebude žiadna.
Ďakujem vám za pozornosť v takto pokročilom čase.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10. 2. 2017 12:58 - 13:00 hod.

Peter Marček
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10. 2. 2017 12:53 - 12:55 hod.

Peter Marček
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8. 12. 2016 18:52 - 18:53 hod.

Peter Marček
Aj ja by som chcel popriať za platformu slušnosti, ktorá tu síce chýba, ale u niektorých poslancov, ale tiež by som chcel popriať krásne sviatky a všetko dobré do nového roku. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2016 16:59 - 17:01 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ja som chcel ešte povedať krátko k tomu, že ja som nenapadal návrh, ktorý bol predložený. Ja som ho chcel len doplniť, pretože sa nám všetkým asi mýli. Ale jednu vec som určite chcel povedať tým, že bolo tam aj kopu iných osudov, ktoré by bolo treba zohľadniť v nejakom návrhu. Viete, lebo veľa hrdinov slovenského národa bolo takých, že keď prišli vojská Varšavskej zmluvy do našej krajiny, tak veľa, veľa, veľa veľkých osobností emigrovalo. Odišlo z tejto krajiny. Podľa môjho názoru odišli preto, lebo boli slabí. A tí, ktorí tu ostali a ktorí tridsať rokov trpeli, tak tým som chcel ja tiež dať jeden dátum alebo jeden termín. Kto je väčší hrdina? Ten, kto odišiel a potom sa vrátil ako veľký vedec, ekonóm a išiel pomôcť slovenskej ekonomike, alebo ten, ktorý tu zostal, bojoval a potom v 1989 konečne sa dočkal toho, že to, čo hovoril v ’68. sa potvrdilo v ’89.?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2016 16:29 - 16:30 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pánovi Osuskému chcem povedať iba toľko, že v podstate má pravdu, že som sa..., len keby som vedel, s kým o tom debatovať, tak by som tam prispel mojimi názormi, ale jednu otázku mám predsa len na vás, nielen na vás, ale na všetkých, že kde sa nachádzajú tí ľudia, ktorí prišli, neprišli o to najvzácnejšie, teda o život, ale prišli o prácu, o..., boli perzekuovaní a celá rodina tým trpela, takýchto rodín ja poznám osobne strašne veľa, pretože sa to týka aj konkrétne mojej rodiny.
Môj otec bol jeden z reformátorov ekonomických, v ’68. roku bol podpredseda Šikovej komisie a na Slovensku jeden z hlavných ekonomických reformátorov Alexandra Dubčeka a v ’72. roku ho pán Biľak vylúčil z komunistickej strany, urobili z neho kontrarevolucionára, urobili, mňa vylúčili zo školy, ja som bol prijatý v Moskve na medzinárodné vzťahy, som sa musel vrátiť domov, proste celý ten čas až do ’89. roku sme kruto znášali toto naše zadelenie do určitej skupiny nepohodlných ľudí a otec ako profesor na Ekonomickej univerzite mal zakázané prednášať a kopu ďalších. Nechcem to spomínať.
Kam by ste dali túto skupinu týchto ľudí postihnutých tou dobou a tým komunistickým režimom? To ma najviac zaujíma.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7. 12. 2016 16:10 - 16:22 hod.

Peter Marček Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé dámy, vážení páni, návrh zákona sa mení a dopĺňa zákonom č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Poviem ihneď na úvod, že nemám problém s uctením si pamiatky okupácie cudzími vojakmi, čiže 21. augusta 1968 ako Deň obetí okupácie, len si nemyslím, že musíme tu zdôrazňovať aj Česko-Slovensko.
Obete boli, to je nespochybniteľné, sú to však osobné tragédie, ktorým patrí naša úcta. Ale nemôžem sa zbaviť zlého pocitu, že okrem tragédie sa tu robí politicko-ideologická nadpráca, načo spájať 21. august s odchodom vojsk. Štyridsať mien Slovákov, ako pochádzajúcich zo Slovenska, ktorí prišli o život v dôsledku okupácie, a tu prosím o historickú korektnosť - nielen sovietskych vojsk, ale invázie spojeneckých vojsk Varšavskej zmluvy, ktorej sme boli členom, v rámci internacionálnej pomoci, čiže intervencie, ktorých sme svedkami aj v nedávnej dobe, napríklad invázie spojeneckých síl do Iraku, kde sa nijaké chemické zbrane hromadného ničenia nenašli, ale kde sa o 25 rokov neskôr v pretrvávajúcom chaose zrazu zrodili, zrodil fundamentalistický Islamský štát, ktorý vyváža terorizmus aj do priestoru Európskej únie, ktorej sme členom, a ktorý vyháňa milióny ľudí k emigrácii za lepším životom, s čím sa boríme, a kvóty odmietame. Ale nechajme v úcte k obetiam detaily, každý si potrpí na nejakom svojom isme.
Lenže, dámy a páni, chcem položiť zásadnú otázku, a nech mi to predkladatelia, verím, že v dobrom úmysle, prepáčia. Nemáme v tejto situácii a v tomto kontexte kľúčového slova obete - a teraz môžeme ďalej upresňovať - obete represálií a nielen v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, ale celej štyridsaťročnej éry totality od februára 1948 až do novembra 1989. Pocit prázdnoty a dlhu voči všetkým obetiam totalitného režimu vedeného komunistickou stranou, teda obetí komunistických represálií pri nastoľovaní a pri udržiavaní nedemokratického zriadenia a režimu, ktorý porušoval základné ľudské práva svojich občanov, a dokonca porušoval aj vlastné zákony, ako to konštatuje zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému č. 125/1996 Z. z.
Pýtam sa, dámy a páni, nenadišiel po 27 rokoch od pádu ostatnej totality čas na to, aby sme urobili veľké upratovanie v kalendári pamätných dní, a prestali ad hoc podľa toho, kto je aktuálne pri moci a komu sa aký dátum chutí viac alebo menej, presadzovať si svoje záujmy v svojej ideológii alebo smerovaniu či zázemiu pridávať pamätné dni často selektívne reagujúce na čiastkové udalosti, ktoré mali nepochybne svoj väčší spoločný menovateľ?
A tu sa v kontexte nespochybniteľných obetí 21. augusta, dátumu okupácie opýtam, prečo doteraz nemáme pamätný deň všetkým obetiam komunistického režimu, teda červenej totality. Tu páni predkladatelia spomínajú tragédie štyridsiatich mien, ktoré si nespochybniteľne zaslúžia našu úctu a pamiatku možno aj na to, aby sme sa prestali v zahraničnopolitickej orientácii stále na niekoho viazať, pod niekoho dáždnik sa skrývať, na niekoho pomoc sa spoliehať, v nejakých spolkoch sa angažovať. Lebo keď príde čas slobody alebo pravda vyjde najavo, alebo sa prejavia vyššie než naše záujmy a my spod takého alebo onakých dáždnikov vystúpime, môžu byť ďalšie obete? Prečo teda - ako nováčik v parlamente sa pýtam v mene päťdesiatky politicky popravených politických väzňov za politické trestné činy a mnohých usmrtených pri iných situáciách a vyše 70-tisíc politických väzňov, ktorí sa dožili rehabilitácie - nemôžeme nájsť a zhodnúť sa na jednom nejakými záujmami nezaťaženom dátume, ktorým si uctíme konečne všetky, ale naozaj všetky obete komunistickej totality, a takto sa konečne dôstojne vysporiadame s minulosťou od roku 1948 do roku 1989?
Preto, dámy a páni, kým toto nepochopíme a kým netransformujeme podružné záujmy na celostné, nemôžeme podporiť váš návrh, ktorý je dokonca zdvojený, a tak sa špinavou vodou z vaničky vylieva aj dieťa, čo nechcem a nemôžem z týchto dôvodov podporiť.
Aj preto vyzývam predkladateľov, aby svoj návrh stiahli a pripravili sme naprieč celým spektrom a najmä v spolupráci s tými, ktorých pamiatky sa to týka, spoločný návrh na vyhlásenie pamätného dňa obetiam komunistických represálií. Komunistické režimy vo svete pripravili o život 85 až 100 mil. ľudí. Toto ohromujúce číslo uvádza Čierna kniha komunizmu, Le Livre noir du communisme, ktorú zostavil kolektív francúzskych historikov. Dvojdielna kniha Zločiny komunizmu na Slovensku od roku 1948 - 1989 ako prvý systematický pokus na 1 311 stranách a odborné a vecné dokumentovanie všetkých zločinov komunistického systému a jeho ideológie na Slovensku uvádza 102-tisíc mien a konkrétnych prípadov obetí. Z toho sa uvádzajú aj obete katov odsúdených na smrť vrátane justičných vrážd 248 ľudí, z toho jednu ženu. Veľmi ťažko sa hovorí o týchto tragédiách, preto by sme nemali pri návrhoch vytĺkať politický kapitál, stranícky alebo ideologický tiež, a poďme, prosím, dámy a páni, prelomiť túto fragmentáciu v historických dátumoch a najmä pamätných dní Slovenskej republiky, urobiť poriadok, systematizáciu tam, kde nájdeme zastrešujúci dátum alebo udalosť, nadraďme ju nad čiastkové pripomienky, pretože náš, tento náš historický kalendár nie je ani na trhacom kalendári, ale nie je ani dôvodom na použitie a selekciu podľa toho, ktorá politická sila čo kedy presadí.
Preto navrhujem predkladateľom, aby stiahli svoj návrh na prepracovanie v duchu pripomienok, a súčasne dávam verejnú výzvu, aby sme našli zhodu naprieč celým politickým spektrom a možno aj v spolupráci s organizáciami bývalých politických väzňov našli a vybrali jeden dátum ako zastrešujúci pamätný deň venovaný všetkým obetiam komunistického režimu alebo totalitného systému. V tejto súvislosti som obdržal podnet od jednej z organizácii bývalých politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja, tretí odboj, aby sme v tomto duchu postupovali, pretože je smutné, že doteraz všetky reprezentácie Národnej rady Slovenskej republiky nenašli jeden zastrešujúci úctu dávajúci pamätný deň tým, ktorých ani, ktorým asi najviac vďačíme za pád železnej opony, a to všetkých obetí, počnúc prenasledovanými, pokračujúcu takmer 80-tisíc väzňami a končiac vyše dvoma stovkami popravených v dôsledku justičných vrážd a zločinnosti totalitného režimu, ktorý sa vŕšil na svojich odporcoch najmä v 50. rokoch postihom tým najbrutálnejším, a to odobraním ich života.
17. november ako Medzinárodný deň študentstva a deň začiatku Nežnej revolúcie, ktorého sa zmocnili najskôr prominentní disidenti v pražskej a bratislavskej kaviarne, nereprezentuje dostatočne štyridsaťročné nepretržité úsilie a odpor voči totalite. Mám zato, že ani pamätný deň 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných, ktorý si pripomíname, ani akciu K, čiže kláštory Štátnej bezpečnosti, ŠTB, z rokov 1950, v ktorej boli zlikvidované mužské kláštory, nemôžeme zastrešiť celonárodné hnutie odporu proti totalite a úctu k pamiatke všetkým politickým väzňom, v kalendári ide o 13. apríl ako Deň nespravodlivo stíhaných. Len pripomínam, že v susednej Českej republike majú od roku 2004 vyhlásený 27. jún za Deň pamiatky obetí komunizmu, za ktorý si symbolicky zvolili deň popravy Milady Horákovej v roku 1950, po 2004. roku.
Často sa, žiaľ, spájajú do jedného dátumu dve rôzne obdobia a totalitného, totalitného systému, ktoré si sú podobné, ale vzhľadom na rôzny charakter by si zaslúžili samostatný historický aj aktuálny prístup a pripomínanie si pamäti. Hovorím napríklad o Európskom dni pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu, tiež známy ako Medzinárodný deň čiernej stuhy - medzinárodný deň pamiatky obetí totalitných režimov stalinizmu a nacizmu. Bol navrhnutý Európskym parlamentom v roku 2008 a potvrdený 2. apríla 2009. Je pripomínaný v krajinách Európskej únie každoročne 23. augusta v deň výročia podpísania paktu Molotov - Ribbentrop. V Maďarsku sa stal zase 25. február pamätným dňom obetí komunizmu v roku 2000, ktorým sa Maďari, ktorým si Maďari spomínajú na udalosti z 25. februára 1947, keď tajomníka Nezávislej maloroľníckej strany FKGP Bélu Kovácsa zatvorili a odvliekli na nútené práce do Sovietskeho zväzu.
Dámy a páni, pamätník obetiam komunizmu na Jakubovom námestí v Bratislave už máme, ale stále nemáme zastrešujúci pamätný deň symbolizujúci odpor alebo brutalitu totalitného režimu. Pri všetkej úcte, ani 21. august túto požiadavku nespĺňa, preto návrh nemôžem podporiť a buď počkám, alebo sa sám rád aj v spolupráci s kolegami z opozície aj koalície zhostím hľadania takéhoto reprezentatívneho a dôstojného dátumu na úctu všetkým obetiam komunistického systému.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis