Videokanál poslanca

Ďakujem. Martin, bol som prítomný na poslaneckom grémiu, kde fejkový právnik pán Danko nám vysvetľoval, že najprv budeme prijímať tú novelu zákona a potom vlastne nebudeme musieť hlasovať o zbavení mandátu Igora Matoviča. Svedčí to o tom, že, ako povedal pán Matovič, že tento plagiátor, ktorý si myslí, že je gladiátor, absolútne nepozná, akým spôsobom prebieha legislatívny proces.
Myslím si, že takúto hlúposť by Igor Matovič nemal byť zbavený mandátu. Je to, je to totálny nezmysel. Žiaden poslanec by kvôli takejto hlúposti nemal byť zbavený mandátu. A toto celé divadlo slúži len na vybavovanie si osobných účtov Andreja Danka s pánom Matovičom, čo sme mohli vidieť hneď na úvod. Ja sa ani nečudujem, lebo Igor Matovič tam pomenoval veľmi správne mnoho vecí, napríklad, akým spôsobom prišli ľudia o peniaze v Lesostave Revúca, akým spôsobom pán Danko nezaplatil dane a odvody, akým spôsobom sa dostal k majetku. A nehovoriac o tom, akým spôsobom, to sme už všetci videli posledné mesiace, sa pán Danko dostal k svojmu titulu a jeho výklad legislatívneho procesu svedčí o tom, že je to len fejkový plagiátor.

Ďakujem pekne. Mňa len, Maťa, mrzí jedna vec, že málokto vnímal to, čo si hovorila. Mrzí ma to preto, lebo tu sa bavíme o deťoch, ktoré trpia pri rôznych sporoch rodičov. Hovorila si veľkú pravdu a nie sú to len čísla a nejaké že subjekty práva, subjekty konania, ale sú to deti, ktoré trpia pri tomto. Tých prípadov je strašne veľa, mnohé boli medializované, mnohé pre mňa boli šokujúce, resp. spôsob, akým si rodičia išli uplatňovať nejaké svoje, nejaké svoje, teraz poviem, nároky, či už oprávnené, alebo neoprávnené. Ale mali by sme sa naozaj vážne zamyslieť nad tým, v akom štádiu alebo v akom systéme my tu žijeme.
Môžem povedať, že určite podporíme tento tvoj návrh zákona, lebo ho považujeme za dobrý a myslíme si, že pomôže mnohým, mnohým deťom, resp. by mohol uľahčiť mnohé oblasti v tomto rozhodovacom procese. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Minule som išiel do banky, každý mesiac našej babke a mame dávame, že sme štyria bratia, tak im prispievame na dôchodok. Keďže dôchodky máme, aké máme, nebudem to tu teraz riešiť, tak išiel som vložiť mojej mame nejaké peniaze na účet. Dával som tam nejakých 200 euro a pani mi hovorí, že poplatok je tri eurá. Vravím, že dobre, že za čo. No, za vklad. Je mi to jasné, ale tak tváril som sa prekvapene a som si povedal, že tak si podebatujeme, hej? Alebo, ako hovoria Rusňáci, pobisidujeme. A pýtam sa, že tak ja vám donesiem 200 euro, čo sú pre vás primárne depozitá, za ktoré vy poskytujete úvery, za ktoré obchodujete na kapitálovom trhu, nakupujete nejaké štátne pokladničné poukážky, nejaké dlhopisy, zarábate na úrokoch, na výnosoch za nich a ešte vám mám dať tri eurá? Tak slečna pokývala plecami, že viete, ja som si to nevymyslela, ja viem, že je to veľa, všetci na to nadávajú.
Všetci na to nadávajú a čo robíme my zákonodarci? V ústave je napísané čo? Že máme chrániť majetok a zdravie občanov. Tak my tento majetok chránime tak, že dovolíme bankám účtovať pomaly za to, že tam vojdete.
Už v roku 2003, teraz sa zase pobavíte, v roku 2003, keď som niekoľko rokov, od roku 2003 som niekoľko rokov pracoval v Tatrabanke. Prešiel som normálne od tej pokladne, rýchla obsluha, otváranie účtov až po osobného finančného poradcu. Politika banky už v roku 2003 bola taká, čo najviac produktov nasekať klientovi, aby čo najviac poplatkov platil. Stratégia bola predávať čo najdrahšie účty, lebo mali ste účet, si dodnes pamätám, za 39 korún, ale bol aj účet za 1 000 korún, mesačný poplatok, čo v roku 2003 bolo dosť veľa. Pár podnikateľov si otvorilo tie najdrahšie účty. Ale vtedy, keď ste prišli do banky a vložili peniaze na akýkoľvek účet, neplatili ste žiaden poplatok, a to tam denne chodili ľudia a platili rôzne "orindže", telekomy a neviem, čo všetko možné. Neplatili poplatok. Dnes banke odnesiete peniaze, vy im požičiate peniaze, ale ešte aj si zaplatíte za to, že vy im požičiate peniaze. Povedzte mi, kde, ako Boris hovoril, kde je tu to podnikanie. Kde je tu to podnikanie? 640 miliónov eur, ktoré banky ročne zarobia najmä na tých poplatkoch, je šialená suma.
Aby ste, páni poslanci, chápali, však všetci ste klienti bánk. Určite ste mnohí mali nejaký spotrebný úver. Koľko je dnes zhruba priemerná úroková sadzba, ak si idete do banky požiadať o spotrebný úver? Okolo 10 %, plus-mínus. Keď si dupnete a poviete, že to je veľa, že chcete menej, tak vám dajú polovicu, zrazu, len taký fukot. Ale mnohí ľudia si nedupnú, lebo nevedia, pokývu plecami a povedia, dobre, 10 percent. Čiže keď prídete do banky a chcete si zobrať a, teraz poviem, 10-tisíc euro, banka si opýta úrok 10 percent. Druhý kolega príde do banky a povie, že chce vložiť 10-tisíc euro. Chce ich dať na nejaký termínovaný vklad. Koľko dostanete? Koľko dostanete nejaký termínovaný vklad alebo vkladnú knižku? Nula, päť, jedna, jedna, päť. To, čo vidíte v reklamách, že 5-percentný úrok, jasné! Ale choďte tam a keď vám povedia podmienky, tak to splní tak minimum ľudí.
Čiže banky zarábajú na tom, že vy im tam nosíte peniaze a ony tie peniaze za 10-násobok požičiavajú ďalším. Banky zarábajú na tom, že tieto peniaze zároveň investujú na finančnom trhu, kde tie výnosy sa pohybujú okolo troch-štyroch percent. Ale najviac tie banky zarábajú na poplatkoch.
Veď nie je normálne, ja som si teraz naschvál pozrel cez mobilnú aplikáciu, koľko som za minulý mesiac zaplatil na poplatkoch v banke. Bolo to nejakých 11 euro, a to fungujem cez telefón. Do banky idem málokedy, výnimočne. To fungujem cez telefón. Platby robím cez telefón. Ale napríklad moja mama, ktorá má 65 rokov, no, tá nevie narábať s takouto mobilnou aplikáciou, tá nevie narábať s internetbankingom, čo je logické. Tí skôr narodení jednoducho s tým internetbankingom nerobia. Oni radšej idú do tej banky, urobia ten nejaký prevodný príkaz, urobia ten nejaký vklad, zaplatia nejaké to SIPO, ale za všetko musia platiť poplatky.
Náš návrh zákona, páni poslanci, ak vydržíte ešte dve minúty byť v stíšenom režime, náš návrh zákona hovorí to, že chceme ten bezplatný účet rozšíriť, dať možnosť väčšiemu množstvu ľudí, nič zložité. Ja sa vás pýtam: Chceme pomôcť ľuďom a dať viac ľuďom možnosť mať bezplatný účet? Alebo sa na to zase vykašleme a títo ľudia ďalej budú platiť bankám nezmyselné poplatky? Páni poslanci sociálnej strany, chcete pomôcť ľuďom, aby nemuseli platiť poplatky v bankách, alebo ich naďalej chcete nechať zdierať? Skúste si zodpovedať túto otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Boris Kollár pred chvíľou povedal, prečo s tým máme veľký problém, so spôsobom, akým spôsobom táto vláda a pán minister Richter "manažuje" pracovný trh. No máme s tým problém. Ja som pred malou chvíľou rozprával o exekúciách a o tom, ako pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno. Čiže preto je namieste otázka, prečo vláda umožňuje zjednodušiť prijímanie zahraničných pracovníkov.
Vy naozaj, páni poslanci, veríte tomu, že preto, lebo nemáme tu pracovnú silu? Lebo nemáme vraj kvalifikovanú pracovnú silu. A ja sa pýtam: Montér v továrni, to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorá si vyžaduje dve vysoké školy? Nie, to sú pracovné miesta, ktoré sú najmenej platené. A toto, nám tvrdia, že to je kvalifikovaná pracovná sila, ktorú musia dovážať, lebo u nás nie je. Tak ja sa pýtam: 50-tisíc ľudí podľa pána Fica, ktorí pracujú načierno, sú blbí, že nemôžu pracovať v nejakej fabrike na Slovensku? Tak musíme tu voziť Srbov? Podľa vás je to v poriadku? Ako bolo povedané len a len preto, lebo tieto veľké firmy sa dohodli s touto vládou, nehovorím s vládou ako s celkom, ale dohodli sa s konkrétnymi ministrami, tak dovoľte nám tu dovážať lacnejšiu pracovnú silu, potrebujeme trošku voči našim akcionárom zvýšiť zisky.
Tak viete, kde sa najlepšie zvyšujú zisky? Na úkor mzdy. Tak buď znížime mzdy, a, čo nemôžme, lebo potom by blbo vyzerali štatistiky, že nám tu klesá mzda, no tak urobíme to, že tých, ktorí zarábajú veľa, budeme postupne prepúšťať a budeme brať tých, ktorí si pýtajú menej. Tak dnes tu máme situáciu, že celé zmeny v továrňach sú srbské, ukrajinské a neviem aké. Choďte sa pozrieť do Peugeotu do Trnavy. Stovky a stovky zamestnancov zo zahraničia.
Ešte raz moja otázka. Pán Fico bol ten, ktorý povedal, že kvôli exekúciám 50-tisíc ľudí pracuje načierno. Tak ja sa pýtam: Pán Fico, prečo nevyriešite tie exekúcie, aby tých 50-tisíc ľudí mohlo nastúpiť do tých tovární? To nie sú žiadni jadroví fyzici, to sú obyčajní, bežní ľudia, ktorí kvôli exekúcii a kvôli tomu, aby uživili svoju rodinu, tak pracujú načierno. Tak tam máte tých zamestnancov, ktorých vraj naše fabriky, resp. zahraničné fabriky u nás súrne a urgentne potrebujú. Ale nie, váš "sedliacky rozum" hovorí, kašleme na tých ľudí, ktorí pracujú načierno, je ich síce 50-tisíc, a radšej dovolíme fabrikám, aby za 5 korún si tu dovážali zahraničnú lacnú pracovnú silu.
Ja nemám nič proti Srbom ani proti Ukrajincom, nemám nič proti nim. Vy viete, ako sú oni zdieraní? Viete, koľko im tie agentúry platia? Ja mám jednu známu, ktorá zo Srbska, sprostredkúva prácu pre Srbov, má ich tu asi pätnásť. Ukazovala mi nejaké zmluvy, ktoré má tá jej agentúra s tými ľuďmi. Ona im platí veľmi slušne, zarábajú okolo tisícky. Ona si necháva nejakú 10-, 15-percentnú maržu. Ale hovorila mi o stovkách prípadov, kde tí ľudia robia za 500, 600 euro a agentúra si účtuje tisíc, tisícdvesto.
V roku 2000, keď som skončil strednú školu, tak moja prvá práca bola vo firme Flextronics Internacional v Brne. Bola to americká firma, ktorá vyrábala komponenty do satelitných modemov, do televízorov. Si predstavte tie zelené dosky, na ktorých sú tie súčiastky. Ako 18-ročný som pracoval za pásom v Brne na 12-hodinové zmeny. Pracoval som cez istú agentúru z nášho mesta a dostal som za tú prácu vtedy 7-tisíc korún v čistom. Po troch mesiacoch nám manažér v tej firme na tej linke ponúkol, že prečo robíme cez tú slovenskú agentúru, veď staňme sa kmeňovými zamestnancami ich firmy. Tak sa mnohí pýtali, že dobre a koľko budem mať ako kmeňový zamestnanec? No tak za tú istú prácu, na tej istej pozícii budeš mať 20-tisíc českých korún. Samozrejme, skoro všetci spadli z nôh, že my sme tam robili za 7-tisíc, ale tá firma nám ponúkala 20-tisíc. To bola asi suma, ktorú platili tej agentúre, ktorá nás zamestnávala. Ja som, samozrejme, po troch mesiacoch s tým praštil, odišiel domov a radšej som išiel študovať.
Už v roku 2000, pred 19 rokmi, tento biznis fungoval, už v roku 2000. Čo urobila táto vláda a minulé vlády bez ohľadu na to, kto bol pri moci, s týmto fenoménom? Že ľudia robia za smiešne mzdy a agentúry si berú obrovské zisky? Viete, ako bývajú tí Srbi a tí Ukrajinci na tých ubytovniach? Na jednej izbe je ich 10 – 15 v strašných podmienkach. Bohužiaľ, sú prípady, boli aj medializované, kedy rôzne partie týchto zahraničných pracovníkov robili výtržnosti. Áno, to robia aj Slováci. Myslím, že je to Šaľa? V Seredi je doslova už komunita veľká týchto zahraničných pracovníkov, veľmi veľká. Aj v Šali, dobre som si pamätal.
Ešte raz moja otázka: Páni poslanci, sú pre vás prednejší zamestnanci zo zahraničia alebo slovenskí zamestnanci?
Rozprávali páni predstavitelia vládnej koalície pred nejakým časom, že ekonomike sa darí, nezamestnanosť je na historickom minime a teraz je hlavnou úlohou, aby tie platy išli hore. Čo je toto za zvrátenú logiku, že platy pôjdu hore vtedy, keď tu budeme voziť lacnú pracovnú silu zo Srbska a z Ukrajiny? Čo je toto za zvrátenú logiku, mi vysvetlite? Tak nemalo by to byť presne naopak, že donútiť naše firmy, ktoré podnikajú na Slovensku, aby zvyšovali tú mzdu? Lebo, samozrejme, kto chce ísť robiť do fabriky za 500, 600 euro za ten pás na 12 hodín?
Pán Fico urobil krásny marketingový ťah, pred časom bol na jednej nočnej zmene, kde robil, čo to robil? Zvarky. Som mal na jazyku zvratky. Robil tam tie zvarky. Odskúšal si jednu zmenu a strašne sa nadrel. No, ja som niekoľko mesiacov stál za tým pásom. Vstávali sme o štvrtej ráno, aby sme o šiestej boli na linke. A o ôsmej som chodil domov. A celý deň tam. Alebo nočné. Ja viem, čo je to práca za pásom. A títo ľudia dnes majú robiť za 500, 600 euro? To si vážne akože myslíte, že Slováci sú tak blbí, že budú za 500, 600 euro drieť za tým pásom? No nebudú. Keby ste im dali vyššiu mzdu, keby tí zamestnávatelia platili viac, tak radi tam budú robiť. Aj by sa presťahovali za tou prácou, ale za 500, 600 euro sa teda nikomu nechce. Stačí sa pozrieť na ten Jaguar, ktorý sľuboval 1200-eurové platy a nábor na úradoch práce, nábor, im rozprávali na tom nábore, že 650 euro je nástupný plat. No choďte do čerta s takým zamestnaním, za 650 euro robiť na dvanástkach za pásom!
Tento náš návrh zákona zamedzí tomu, aby ľudia boli zdieraní, a zamedzí tomu, aby sme tú lacnú pracovnú silu, ktorá vytláča našich zamestnancov z fabrík, aby sme tu vozili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Nesystémové, áno, to počúvam. Môžme vymenovať iks nesystémových hlúpostí, ktoré vyprodukovala táto vláda. Môžme sa s úsmevom baviť o odbornosti najmä návrhov zo strany SNS. Môžme sa baviť o "sociálnom cítení" zo strany SMER. Ja vám poviem, mňa už toto naozaj strašne vytáča, ako táto vláda kašle na týchto ľudí, zvysoka kašle na týchto ľudí. Lebo keby sme o tom rozprávali mesiac, dva, dobre, diskutujme. Tri roky. Tri roky toto tu riešime, tri roky sa o tom diskutuje, tri roky sa o tom píše a výsledok? Nič. Nula celá, ako to bolo v tom videu? Nula celá nula nula nič. Toto je výsledok tejto vlády. Jeden milión ľudí má problém a vláda na to kašle!
Tak ja vám teraz niečo poviem, páni poslanci. Tri roky som si dával tú servítku pred ústa, snažil som sa akože kontrolovať a nebyť nejaký veľmi útočný, osobný, ale budem, lebo s vami sa inak nedá. Keď to nejde po dobrom, tak to bude po zlom.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, stojím tu štvrtýkrát, myslím, k tejto téme. Napriek tomu, že v tejto sále je teraz minimum poslancov, tak mienim rozprávať dlhšie. Snáď pritiahnem ďalších zvedavcov.
Už po štvrtýkrát predkladáme návrh zákona o exekučnej amnestii, ktorému bolo vyčítané všetko možné, že nie je dokonalý, že nie je spravodlivý, že nie je neviem aký. Moja otázka ale znie, či už ste videli aj iný návrh zákona k exekúciám. Ja som za tri roky tu žiadny iný nevidel. Nič, nepredložila nič. To, že niečo bolo vypracované, neznamená, že to bolo predložené.
Musím povedať, že bývalá pani ministerka Žitňanská vypracovala nejaký návrh, ten sa ale nikdy nedostal do pléna. Ten návrh ja som videl a považoval som ho za celkom dobrý, ktorý by riešil, myslím si, že významným spôsobom situáciu. Avšak pani ministerka skončila a máme tu nového pána ministra, ktorý už skoro rok rozpráva, že to nejakým spôsobom vyrieši. Lenže tiež sme ešte nevideli žiaden návrh zákona. Máme len nejaké medializované informácie. Totižto neustále dostávame aj ja, aj kolega Krajniak, aj Boris Kollár a ďalší naši kolegovia, neustále dostávame tú istú otázku, či už sa konečne niečo urobí s tými exekúciami. A dookola im musíme opakovať, že zatiaľ vláda s ničím neprišla. Napriek tomu, že pani ministerka bývalá, pani ministerka bývalá Žitňanská pripravila spolu so svojimi spolupracovníkmi na ministerstve spravodlivosti, ešte raz hovorím, celkom dobrý návrh, dokonca tam bolo viacero alternatív, napriek tomu sa vláda tvári, že nemajú ešte nič hotové, čo by malo hlavu a pätu. Napriek tomu, že podľa mojich informácií predstavitelia vládnej koalície a v rámci nejakej pracovnej skupiny niekoľkokrát a dlhé mesiace komentovali, pripomienkovali a diskutovali o návrhu zákona, ktorý pani ministerka pripravila, napriek tomu sme potom videli výrazy tváre, ktoré hovorili, že ale veď nič nie je pripravené. Teda namieste je otázka: Je alebo nie je vôľa vládnej koalície riešiť exekúcie? Ja mám pocit po troch rokoch, že nie je. Stále len počúvame, že bude, bude, ale po troch rokoch konštatujeme, že nie je.
Keď sme išli do parlamentných volieb, exekúcie bola jedna z našich tém. A bola ňou preto, pretože túto tému považujeme za nesmierne dôležitú. Nielen preto, že exekúcie sa dotýkajú viac ako jedného milióna ľudí na Slovensku. Tu sa bavíme asi o 25 percentách dospelej populácie Slovenskej republiky, čo, uznáte, je šialené číslo, ale bavíme sa aj o tom, že títo ľudia sú mimo oficiálneho pracovného procesu a mnohí z nich celé roky prežívajú v rámci čiernej ekonomiky. To znamená sa, to znamená, že sa zamestnávajú nelegálne, štát z toho nemá dane, štát z toho nemá odvody a čierna ekonomika takýmto spôsobom sa len a len rozvíja. Preto je namieste otázka, prečo vláda s tým nič nerobí.
Ja si pamätám, si ako dnes pamätám tlačovú besedu pána Fica, Danka a Bugára, bolo to, myslím, v máji 2017 alebo v júni 2017, kde títo traja páni, predstavitelia vládnej koalície, sa rozhorčovali nad tým, koľko je na Slovensku exekúcií a že to je strašné a oni to idú riešiť. Bolo to v máji alebo v júni 2017. Dnes máme rok 2019. Za dva roky títo traja páni neboli schopní predložiť ani čiarku do Národnej rady.
Pán Danko z tohto miesta nám vyčítal, že ten náš návrh nie je odborne dobre pripravený a je veľmi jednoduchý a málo strán je tam, že oni to pripravia poriadne. Tak ja sa pýtam: Pán Danko, čo ste robili za dva roky? Chcete mi povedať, že za dva roky vládna koalícia s celým aparátom, s celým legislatívnym, so všetkými tými legislatívcami, právnikmi, komorami ste neboli schopní za dva roky predložiť nejaký návrh na riešenie exekúcií do parlamentu? To naozaj chcete nám nahovoriť, že vy na tom už dva roky pracujete, len neviete to perpetuum mobile vymyslieť? Ja sa pýtam, prečo vymýšľate teplú vodu. Prečo vymýšľate niečo, čo už v mnohých krajinách vymyslené bolo a funguje? Vedeli by sme niekoľko príkladov uviesť, kde nejakým spôsobom exekučná amnestia v niektorých krajinách prebehla a celkom úspešne.
Takže ešte raz sa pýtam, páni Fico, Bugár a Danko: Dva roky všetci vaši úradníci a odborníci nie sú schopní pripraviť návrh zákona? Áno, ten náš návrh sme možno písali "na kolene", ale písali sme ho v najlepšej viere, ako tým ľuďom pomôcť.
Ešte raz sa pýtam: Desiatky odborníkov, ktorých má vláda a ministerstvá k dispozícii, za dva roky nie sú schopní vyprodukovať jeden návrh zákona? Ale keď ide, teraz poviem sprosto, o nejaký biznis, tak viete v skrátenom legislatívnom konaní len taký fukot za tri dni tu niečo predložiť.
Rozumiem tomu, že koaličná zmluva hovorí, že návrhy opozície sa nesmú podporiť. Rozumiem tomu. Ale ja sa pýtam, keď nie ste schopní za dva roky predložiť vlastný návrh, dnes tu máte návrh zákona od opozície, od strany SME RODINA, je pre vás prednejšia koaličná zmluva ako životy ľudí na Slovensku? Viac vám záleží na nejakej koaličnej zmluve, ktorá je aj tak po troch rokoch, vieme, že len zdrap papiera, lebo aj tak ju porušujete len taký fukot, je pre vás toto viac ako život jedného milióna ľudí, ktorí majú reálne problém?
Páni poslanci, čo tu sedíte, je vás tu síce málo, ale to je aj otázka na vás: Je pre vás dôležitejšie poslušne stláčať gombík, ako vám predsedovia klubov ukážu, je to pre vás prednejšie ako životy ľudí?
Tento návrh nie je opozičný alebo koaličný, ľavicový alebo pravicový, liberálny alebo konzervatívny. Tu sa bavíme o životoch ľudí, ktorí reálne majú obrovské existenčné problémy. Tu sa bavíme o desiatkach samovrážd spáchaných kvôli tomu, že ľudia sa nevedeli dostať z týchto dlhov.
Niekoľkokrát som počul z úst niektorých koaličných poslancov, že čo sa ja tak zaujímam o tie exekúcie. No z jednoduchého dôvodu, ja už som to tu povedal. Ja sám mám skúsenosti s exekúciami, ja sám viem, čo je to, keď vás inkasné spoločnosti od rána do večera bombardujú. Ja viem, čo je to mať exekúciu.
Viete to vy? Kto z vás mal exekúciu? Priznajte sa tí, ktorí už ste nejakú exekúciu mali. Priznajte sa tí, od ktorého už tie inkasné spoločnosti niečo vymáhali. No, pochybujem, že niekto dvihne ruku. Ja sa za to nehanbím. V minulosti, áno, robil som nerozvážne rozhodnutia. Občas som nezaplatil pokutu za rýchlosť, za pol roka, za rok mi prišlo päťnásobok toho. Áno, môžem sa vyhovoriť na to, že som bol mladý, nerozvážny, možno hlúpy. Ale mnohí ľudia nemôžu za to, že sa dostali do takej situácie.
Ja vám viem menovať príklady, pár vám ich poviem, ako chlap so ženou si zobrali hypotéku, zrekonštruovali si starší rodičovský dom, v ktorom býva matka toho chlapa, splácali celé roky hypotéku, len prišla choroba, manželka dostala rakovinu, zomrela. Manžel si povedal, bude to ťažké, sám musím splácať hypotéku. Tak ju splácal ďalej. Lenže mal pracovný úraz, odtrhlo mu ruku vo fabrike pri stroji, odtrhlo mu ruku. Skončil na invalidnom dôchodku a býval so svojou 80-ročnou matkou. Nebudem menovať dedinu, je to v okrese Sobrance. Samozrejme, už nebol schopný splácať hypotéku. Banka vyhlásila splatnosť hypotéky, dostal sa do exekúcie a kontaktoval ma dva dni predtým, ako mu mali vydražiť dom. A on sa ma len pýtal jednu vec. Vedel, že je nereálne, aby som mu dal 40-tisíc euro na vyplatenie dlhu, on sa ma pýtal len jednu vec: Pán Pčolinský, povedzte mi, ako mám svojej 80-ročnej mame, ktorá postavila tento dom, povedať, že za dva dni ten dom nám zoberú? Čo jej mám povedať? Ako jej mám povedať, že sa musíme odtiaľ vysťahovať a ani neviem, kam pôjdeme.
Toto sú reálne prípady zo života, kedy človek naozaj za to nemôže, že nejakou, poviem teraz u mňa, mladíckou nerozvážnosťou sa dostal do týchto problémov. Takýchto prípadov vám viem menovať desiatky. Denne mi to chodí, denne. Každý boží deň mi príde nejaká správa, e-mail ohľadom exekúcií.
Najnovšie mám rozvedenú mamičku, na ktorú sa manžel vykašľal aj na ich dve deti. Pracovala ako pokladníčka v Kauflande. Musela začať splácať dlhy po manželovi, samozrejme, z toho platu to nezvládala, tak prišla jedna exekúcia, druhá exekúcia, žena dostala rakovinu, dieťa má šesť rokov a osem rokov a teraz ma prosia o to, či im neviem nejako pomôcť. No tak vyplatil som im jednu exekúciu vo výške asi 700 euro. Ja tiež nie som Ježiško ani Mikuláš. Na to je tu štát, aby tieto veci riešil, nie jednotliví poslanci, ktorí pravidelne každý mesiac musíme robiť nejakú skladačku a zháňať peniaze, aby sme nejakým tým ľuďom pomohli. To sa nedá.
Stovky ľudí sa obracajú na Borisa a stovky ľudí potrebujú pomoc. Lenže Boris Kollár nie je Ježiško. On nemá toľko peňazí, ako má štátny rozpočet. To je naozaj taký problém, aby vládna koalícia za dva roky, odkedy to sľúbili na tlačovke, neurobila nejaké systémové riešenie týchto problémov? To je naozaj taký veľký problém? To až tak ťažko na háku máte týchto ľudí?
Ja by som sa hanbil na vašom mieste, že za dva roky vládna koalícia nebola schopná predložiť jeden blbý návrh zákona o exekúciách, ktorý by pomohol jednému miliónu ľudí. Hanbil by som sa na vašom mieste. A tento náš návrh, že je nedostatočný, neodborný? No, dajte lepší. Za dva roky ste neboli schopní toto vyriešiť. Mali by ste sa hanbiť!
A logicky, keď sa nás ľudia pýtajú, a prečo to vláda ešte neurobila, prečo nám tá vláda nepomôže, no čo máme hovoriť? Tak kýveme plecami a hovoríme, že tak pracuje sa na tom. Viete, my nie sme z tých, ktorí budú nejak nadávať, že áno, a ten Fico a ten Danko a neviem čo. Ale už, ja už naozaj neviem, čo im mám hovoriť, tým ľuďom. Už je to hanba.
Týždeň pred Vianocami za mnou z okresu Stará Ľubovňa prišla žena na vlaku, požičala si na cestu, lebo povedal som, že sa s ňou stretnem, ale nepredpokladal som, že ona hneď sadne na vlak a príde za mnou. A porozprávala mi príbeh, ako sa jej rodičia rozviedli, matka nakoniec zomrela, lenže matka medzitým stihla urobiť veľa dlhov, bola alkoholička, otec je vážne chorý a tá dcéra sa rozhodla, že sa o toho svojho otca postará okrem toho, že vychováva dieťa. A začala riešiť exekúcie svojich rodičov. Nechcela otca nechať na ulici. Tak v dedičskom konaní prevzala na seba všetky dlhy. Tie dlhy sú okolo 5-tisíc euro. Pre ňu nepredstaviteľná suma. Tak som pred Vianocami týždeň vytiahol 500 euro, to sú tie naše obrovské platy, každý mesiac z tých našich platov rozdávame. (Otázka na vás: Koľko peňazí rozdáte mesačne vy z týchto vašich platov? Je to vaša vec.) Vytiahol som 500 euro, aby tá žena mohla urobiť nejaké Vianoce svojmu dieťaťu, aby mali zaplatenú elektrinu, aby vedela urobiť nákup. Okrem toho som zorganizoval nejakú zbierku. Chvalabohu sme vyzbierali okolo 4-tisíc euro.
Každý boží deň máme takéto prípady. Každý boží deň. A ja vám poviem, mňa už to nebaví. Do nemoty robiť skladačky, zháňať peniaze, to sa nedá. Tých ľudí je toľko, že ak nezasiahne štát, tak ja sa zbláznim, ale čo tí ľudia? Povedzte mi, čo chcete robiť s týmito ľuďmi. Jeden milión ľudí má obrovské problémy. A vláda na to kašle. Vláda môže hovoriť, čo len chce. Tri roky ste pri moci. Za tri roky neviete vyriešiť exekúcie. Za tri roky! Napriek tomu, že ministerstvo spravodlivosti už nejaký návrh vypracovaný malo a bol dobrý, nebol zlý. Bol dobrý a vyriešil by státisíce ľudí. Nevyriešil by možno všetkých, ale státisíce.
Po zmene vlády sa dozvieme, to bol, nebol ten návrh dobrý, to nebolo dobré. Ja sa potom pýtam, čo ste robili rok? Veď ten zákon sa pripravoval skoro rok. Rok sa koalícia stretávala a rok sa stretávali tie pracovné skupiny a rok sa to riešilo. Všetko sa vypripomienkovalo, všetko bolo vyriešené, vyjasnené a keď to trebalo predložiť, stalo sa, čo sa stalo, vláda padla, vznikla nová – a zrazu ten návrh nebol dobrý.
Pán Danko, vy ste tu stáli a na naše počudovanie ste celkom pekne hovorili vtedy o tých exekúciách a ja som vám úprimne veril, že s tým niečo urobíte, lebo vtedy ste ma naozaj presvedčili. Mali ste taký úprimný prejav, že áno, treba tým ľuďom pomôcť. Ale koľko prešlo času odvtedy? Pol roka, rok? Nie ste schopní predložiť jeden návrh zákona? Ešte budem rozprávať 12 minút.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, my sme prišli do tohto parlamentu na to, aby sme nejakým spôsobom pomohli ľuďom. Zhruba po roku ja osobne som začal byť frustrovaný, či má zmysel pre mňa tu sedieť, veď aj tak nič neprejde, aj keby neviem aký bol dobrý návrh zákona. Stokrát som počul od koaličných poslancov, tento alebo tento váš návrh zákona je dobrý. Je naozaj dobrý. Ale vieš, nemôžme za neho hlasovať, lebo ty si opozícia. Tak ja sa pýtam: Aké je kritérium na posudzovanie návrhov zákonov? Koaličné, opozičné? Nie je to trošku zvrátené? Nemali by byť návrhy zákonov posudzované ako dobré a zlé?
Pán Bugár, myslím, bol ten, ktorý povedal, ak nejaký zákon pomôže čo i len jednému človeku, tak je to dobrý zákon. Pán Bugár, kde ste? Tu sa bavíme nie o jednom, ale o jednom milióne ľudí.
Pán právnik Danko, ktorý tu mal právny výklad k exekúciám, kde ste?
Pán najsociálnejší predseda najväčšej a najúspešnejšej strany SMER, kde ste? Za dva roky od vašej tlačovky ste neboli schopní predložiť návrh zákona. Za dva roky. Je to hanba. Buď máte neschopných úradníkov, ktorí to nevedia vypracovať, alebo jednoducho nechcete.
A ja sa pýtam: Prečo nechcete? Nie je to náhodou preto, že mnohí z vás chodia na spoločné dovolenky s najväčšími exekútorskými úradmi, resp. s ich majiteľmi? Videli sme fotky, kde majiteľ najväčšej nebankovky, najväčšia exekútorská kancelária a istý politik na dovolenke spolu. Veľkí kamaráti, veľká šťastná rodina, tak trošku zakonšpirujme. Je to preto, že máte s nimi dobré vzťahy, s tými exekútormi, že máte s nimi biznis? Ja neviem, lebo nerozumiem tomu, aký máte problém s tým, aby sme vyriešili jeden milión exekúcií.
Veď preboha, ešte, ešte aj pán Fico povedal, že dnes tu máme minimálne 50-tisíc ľudí, ktorí pracujú načierno a ak by tie exekúcie nemali alebo nejakým spôsobom boli vyriešené, tak sa vedia zaradiť do pracovného procesu. Ale nie. My tu musíme dovážať Srbov, Ukrajincov, Pakistancov, neviem koho. Tu plačeme, že my nemáme ľudí do práce, že fabriky pýtajú ľudí. A ja vám hovorím, tu máte 50-tisíc našich Slovákov, ktorí pracujú načierno, lebo majú exekúcie. Tak vyriešme tieto exekúcie a máte 50-tisíc disponibilnej pracovnej sily. Namiesto toho tu pán Richter chodí a tu predkladá sprostosti, ktoré sú dobré akurát na to, aby čo najjednoduchšie sme tu navozili lacnú pracovnú silu zo zahraničia. Slovákov vyhadzujú z roboty, nepredlžujú im zmluvy, ale Srbov a Ukrajincov tu môžme voziť, ešte im to uľahčíme, lebo robia za 5 korún. Rozumiem tomu. Pre toho Srba, Ukrajinca 500, 600 euro je šialene dobrý plat.
Ale ja sa pýtam: Táto vláda má pomáhať zahraničným občanom alebo slovenským občanom? 50-tisíc minimálne, pán Fico, to sú vaše slová, 50-tisíc ľudí dnes pracuje načierno a nemuselo by. No, tu máte tých zamestnancov, ktorých hľadáte stále. Dookola nám to opakujete. Mali by ste dane, mali by ste odvody, domáca spotreba, to je iné. Domáca spotreba ide aj tak, lebo veď oni zarábajú načierno. Však míňajú to v našich obchodoch, ale nemáte z toho ani dane, ani odvody.
Zaužíval sa tu taký pojem, zdravý gazdovský rozum. Povedzte mi, kde tu je slovo "zdravý", kde tu je slovo "rozum" v tejto vládnej koalícii. Kde? Jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle, lebo ináč sa to nazvať nedá. Keby malo problém 200 ľudí a štát na to kašle, tak pochopím, dobre. Ale jeden milión ľudí má problém a štát na to kašle? Ale budeme tu počúvať, ako sa ekonomike darí.
Včera bola tlačovka pána ministra Kažimíra, už počúvame, že až tak sa tej ekonomike dariť nebude. Tak ak sa ekonomike darí, aký máte problém vyriešiť exekúcie? O akej sume sa, Milan, asi bavíme, ktorú potrebujeme na vyriešenie týchto exekúcií? Myslím, že aj pani ministerka, keď sme sa v minulosti bavili, tak si nespomínam, bolo to okolo 60, 80 miliónov euro? 60 až 80 miliónov euro. Čo to je? Koľko stojí jedna stíhačka? Koľko stojí jedna stíhačka? (Reakcia z pléna.) Jeden a pol stíhačky. 14 nepotrebných stíhačiek, 14 stíhačiek ideme kúpiť.
Páni poslanci vládnej koalície, ukážte mi 14 pilotov na tie stíhačky. 14 pilotov mi ukážte. Viete vy, že my dnes nemáme pilotov na tieto stíhačky? Ani v najbližších iks rokoch ich mať nebudeme? Lebo tá stíhačka si vyžaduje nejaké kvalifikačné predpoklady, nejaký vek. Štyridsiatnik už je starý, dvadsiatnik je príliš mladý a v tomto rozmedzí my teda tých pilotov máme dvoch-troch, ktorí spĺňajú podmienky. Ale 14 stíhačiek ideme kúpiť. Načo? Však to sa ani nad Nižným Hrabovcom neotočia tie stíhačky, z Bratislavy keď pôjdu. A čo tak kúpiť o dve stíhačky menej a dať sto miliónov euro na oddlženie ľudí a na vyriešenie exekúcií?
Páni poslanci, 80 miliónov euro, pán kolega, 80 miliónov euro potrebujeme, aby sme vyriešili exekúcie, 80 miliónov euro. A teraz si spomeňme, kde všade tých 80 miliónov euro sa dalo nájsť. Aké všetky sprostosti táto vláda schválila, kde peniaze išli len taký fukot. Tu 100 miliónov, tu 200 miliónov, tu transportérik, tu stíhačôčka. Áno, 14 stíhačiek ideme kúpiť. Ale treba aj povedať, že tí naši piloti tam budú sedieť v deravých ponožkách v tých stíhačkách. Si normálne predstavte toho bojového pilota s deravými ponožkami, jak sedí v tej stíhačke. Na smiech. Dve stíhačky menej a máme vyriešené exekúcie.
Namieste je otázka: Pán Danko, nie je lepšie pomôcť jednému miliónu ľudí na úkor toho, že kúpime o dve stíhačky menej?
Dámy a páni, pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejšie stíhačky ako jeden milión ľudí. Pre túto vládnu koalíciu sú dôležitejší zahraniční pracovníci zo Srbska a Ukrajiny ako minimálne 50-tisíc Slovákov, ktorí dnes pracujú načierno na Slovensku. Väčšinou sú to manuálne roboty na stavbách a podobné profesie, ktoré by sa vedeli zaradiť do pracovného procesu. A prečo? Pretože biznis vám je prednejší ako životy ľudí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Martin, ma tiež by zaujímalo, že načo potrebujeme rozširovať Radu Slovenského pozemkového fondu a prečo práve tieto dve organizácie, prečo nie aj ďalšie, ktoré majú čo povedať do pozemkových úprav. Mne to skôr príde, lebo príde mi to také divné, lebo Slovenská národná strana má tri roky tento rezort, tri roky ste mali dosť času na to, aby ste zefektívnili prácu Slovenského pozemkového fondu a pred koncom volebného obdobia prichádzate s tým, že tam chcete ďalších ľudí nanominovať. Áno, budú ich nominovať tieto dve organizácie, ale všetci dobre vieme, že dostanú sa tam len vhodní ľudia. Preto ja považujem za malý zázrak, že v tajnej voľbe, ja neviem, či ste sa pomýlili, kolegovia koaliční poslanci, ale ste zvolili nominanta za SME RODINA do tohto fondu a v najbližších týždňoch budeme mať nejaké prvé výstupy od nášho nominanta o práci tohto fondu. Čiže som veľmi zvedavý na tú analýzu tej práce, ktorá tam je.
Čiže ešte raz, prečo práve tieto dva, tieto dve organizácie, prečo nie aj ďalšie, ktoré sú veľmi aktívne. A ty si, Martin, vravel, že prečo nie napríklad aj, aj malí farmári. No tak malí farmári preto nie, lebo tí sú neposlušní a vyskakujú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vypočul som si vaše vystúpenie, pán kolega, len vadila mi v ňom taká jedna vec, že novinári by nemali vyšetrovať, nahrádzať Policajný zbor a tak ďalej. S týmto si dovolím trošku nesúhlasiť. Lebo tak máme tu nejakú investigatívu a povedzme si rovno, už to kolega spomínal, Jano Kuciak to, čo písal, on mi príde ako dobrý príklad, lebo prečítal som veľa jeho článkov. On v tých článkoch písal holé fakty. Čerpal z databáz, čerpal z informácií na základe infozákona, a tak ďalej. Ani v jednom článku nesúdil, ani v jednom článku nesúdil, ale informoval. To mi príde úplne v poriadku, ak novinári pátrajú po niečom, spájajú si jedno, druhé, tretie, štvrté, tú nejakú mozaiku. Ja v tomto vôbec nevidím problém. Myslím si, že mali by to robiť, pretože povedzme si rovno, Kuciak napríklad písal o veciach, ktoré naše orgány činné v trestnom konaní vôbec neriešili. Čiže častokrát a, bohužiaľ, tí novinári musia nahrádzať ten Policajný zbor.
Tiež som chcel povedať, že súhlasím s tým, že nemajú súdiť. Novinári by nemali súdiť. S tým úplne súhlasím. Mne sa tiež častokrát nepáčia rôzne, nazvem to, súdne výroky niektorých novinárov. Nie je to v poriadku. Mali by informovať. Ale naozaj nevidím problém v tom, ak novinári občas aj pátrajú a vyšetrujú, ale len nech je to v tej informačnej rovine, viď Jano Kuciak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V krátkosti, ako už bolo spomínané, tento návrh prešiel vládou, tento návrh podporili všetci ministri. Ja by som bol naozaj veľmi rád, keby toto sme dokázali presadiť. Túto rozpravu a toto hlasovanie sledujú tisíce študentov právnických fakúlt. Ako bolo povedané, nie je to ani ľavicové, ani pravicové, ani liberálne, ani konzervatívne. Takže bolo by naozaj dobré, aby sme sa dokázali zhodnúť aspoň raz za volebné obdobie na niečom a pomohli trochu uľahčiť život rodičom študentov právnických fakúlt aj samotným študentom.
Ja mám len technický pozmeňovací návrh kvôli tej účinnosti, ktorú spomínal pán Dostál. Odôvodním ho. Zmena účinnosti sa navrhuje z dôvodu posunutia druhého čítania o návrhu zákona na januárovú schôdzu Národnej rady z dôvodu zabezpečenia aspoň minimálnej legisvakancie. Z uvedených dôvodov je potrebné zmeniť účinnosť zákona tak, aby boli dodržané podmienky a lehoty stanovené Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň dochádza k posunu nadväzujúcich účinnosti v prechodných ustanoveniach.
Samotný pozmeňovací návrh znie: Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pčolinského, Adriany Pčolinskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Krajniaka, Borisa Kollára, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
V čl. II sa slová "1. januára" nahrádzajú slovami "1. marca".
V súvislosti so zmenou v účinnosti v čl. II sa v predkladanom návrhu zákona vykonajú nasledovné zmeny:
V čl. I bod 2 § 82c sa slová "31. decembra 2018" nahrádzajú slovami "28. februára 2019".
V čl. I bod 2 § 82c vrátane nadpisu sa slová "1. januára 2019" nahrádzajú slovami "1. marca 2019".
Ďakujem.

Ďakujem. Ja súhlasím s tým, že tú reklamu je nutné nejakým spôsobom obmedziť a len som skeptický, ako to chceme urobiť na sociálnych sieťach, ktorých firmy sídlia v Spojených štátoch alebo niekde v zahraničí. Neviem si to nejako v praxi veľmi predstaviť, že ako sa to dá legislatívne čisto urobiť. Ale to, čo hovoril aj kolega Bernaťák a ďalší, súhlasím, že treba to nejakým spôsobom riešiť. Ja som za to, že poďme si sadnúť a poďme vymyslieť novelu, akým spôsobom tú reklamu tam upraviť. To je jedna vec.
A druhá vec, ja len nerozumiem, pán kolega Krajčí, jednej argumentácii, že tak teraz je stav taký, že ten online hazard je nikým nekontrolovaný. Štát z toho nemá nič, nevieme to nejako obmedziť, nevieme to nejako regulovať. Štát čo urobil? Zablokoval vyše 200 webov, vyše 200 webov bolo zablokovaných. Boli dané na tzv. blacklist a štát toto odvetvie ide kontrolovať. Ja neviem, či viete, či ste si všimli, ale v tom zákone je napríklad taká vec, že všetky servery prevádzkovateľov budú musieť mať zrkadlový server na území Slovenskej republiky a na požiadanie bude kedykoľvek prístupný. Zároveň budú napojení na finančnú správu. Čiže na jednej strane dnes tu máme nelegálny hazard na online, na online na internete. Na druhej strane tu ideme robiť, ideme zakázať nelegálny hazard a štát ho ide kontrolovať a ide ho regulovať. Čiže teraz ja sa pýtam, že čo je lepšie? Nechať súčasný stav, kde je nelegálny a nekontrolovaný hazard, alebo je lepšie, aby ten štát mal pod kontrolou tento hazard? Teraz ja nerozumiem tej argumentácii vašej.