Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.5.2018 o 9:05 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.6.2018 12:36 - 12:42 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem pekne, že ste mi to umožnili. Takže náš návrh na zmenu legislatívy pri vydávaní EČV vyvolal pomerne veľký ohlas, pričom zaznelo aj niekoľko otázok ohľadne toho, ako by sa nami navrhovaná zmena preniesla do reálneho života, a čo by to motoristom, ale aj štátu prinieslo, resp. čo by bolo inak a čo by sa zmenilo. Preto sa v krátkosti pokúsim vysvetliť princíp fungovania najdôležitejších zmien nášho zákona v praxi.
Ako všetci vieme, v súčasnosti sa pri kúpe nového vozidla alebo kúpe vozidla zo zahraničia, alebo každej zmene majiteľa vozidla mimo okresu musia prideliť vozidlu nové EČV, teda značky na vozidlo. S týmto, samozrejme, súvisia viaceré povinnosti pre toho, kto toto vozidlo predáva, ale aj pre toho kto ho nadobúda. V prvom rade musí kupujúci za nové značky zaplatiť na dopravnom inšpektoráte, pričom cena za pár značiek je v súčasnosti 33 eur. Táto cena je určená štátom a vychádza pravdepodobne z nákladov, ktoré má štát pri ich nadobúdaní, ale o tom poviem niečo trochu neskôr.
Za život si kupujeme vozidlo viackrát, niekedy trikrát, niekto päťkrát, niekto desať. Je to, samozrejme, rôzne, ale dôležité je to, že vždy pri každej kúpe musíme zaplatiť poplatok za nové značky, ktorý je v súčasnosti spomínaných 33 eur. Pri našom návrhu zákona túto sumu zaplatíme len raz, a to pri prvej evidencie značky. Motorista následne dostane svoju značku, ktorá je jeho, a môžu ju používať na všetky vozidlá, ktoré si neskôr zakúpi. Rozdiel oproti dnešnému stavu je teda v tom, že keď si kúpite svoje ďalšie vozidlo, a to prvé predáte alebo vyradíte z prevádzky, jednoducho si značku z neho dáte dolu a pripevníte na nové. To je všetko. Samozrejme, nemáte žiadnu novú značku ani neplatíte žiadnych 33 eur. Stále platí potreba spraviť predpis, prepis či odhlásenie na dopravnom inšpektoráte, kde vám značku skontrolujú, či spĺňa všetky potrebné náležitosti, teda napr. či nie je poškodená.
Ďalšou povinnosťou, ktorú máte dnes pri kúpe vozidla, je povinnosť dať si toto vozidlo zaregistrovať na dopravnom inšpektoráte v mieste bydliska. Čiže v súčasnosti ak si kúpi motorista napríklad z Nitry nové vozidlo v Košiciach, tak dostane prenosné značky, príde do Nitry, tu zaplatí poplatok 33 eur a dostane nové značky. Následne musí prenosné značky vrátiť predajcovi. Ak by si kúpil staršie vozidlo, tak musí prísť na inšpektorát v Nitre s dokladom o odhlásení vozidla, ktoré mu dopraví alebo pošle jeho predajca. Na základe tohto dokladu mu vystavia nový technický preukaz. On odovzdá pôvodné značky z vozidla, ktoré sa zlikvidujú, a dostane nové, za ktoré, samozrejme, zaplatí.
Pri našom návrhu môžu obaja aktéri ísť spolu na inšpektorát v Košiciach, kde urobia zmenu v technickom preukaze, pôvodný vlastník si dá značky dolu a ponechá sa ich. Nový majiteľ si dá na vozidlo svoje značky, ak ich teda má, a to je všetko. Ak svoje značky nedá, môžu mu ich vydať priamo v Košiciach. Čiže všetko si môže vybaviť na jednom mieste a naraz. Ušetrí tak čas a ušetrí aj svoje financie.
A čo by toto všetko spravilo s číslami? Za rok 2018 si ministerstvo vnútra objednalo takmer 1 mil. kusov značiek. V prípade, ak by bol náš zákon schválený, bolo by ich treba približne len 300-tisíc kusov. Ten rozdiel je teda obrovský. Ak si to prerátame, motoristi by celkovo za jeden rok ušetrili približne 10 mil. eur. Jednoducho povedané, štát nechá svojim občanom vo vrecku 10 mil. eur.
Možno si teraz poviete, že tých 10 mil. eur bude štátu chýbať. Ani to však nemusí byť úplne pravda. Stačí, ak štát zmení systém nakupovania značiek. V súčasnosti ich štátu dodáva monopolná firma na základe zmluvy ešte z roku 2005. Predmetom tejto zmluvy je aj cena za značku a dnes platí štát za jeden kus značky takmer 9 eur. Len na porovnanie. Cena za jednu značku v Čechách sú necelé 3 eurá. Skončenie platnosti tejto zmluvy je určené na rok 2019, vďaka čomu môže byť vypísaná verejná súťaž. Podobný stav s dlhodobým dodávateľom a jeho vysokou cenou mali donedávna aj v spomínaných Čechách a ich súčasná cena sú už tie spomínané 3 eurá. Toto všetko je výsledkom riadnej a štátu a najmä občanom prospešnej verejnej súťaže. Verím, že ak sa také niečo podarilo u našich susedov, je to určite možné aj u nás.
Len pre informáciu, ak by si niekto pomyslel, že tu chceme presadzovať nejaký pochybný experiment, treba pripomenúť, že takýto alebo podobný princíp už používa viacero krajín v Európe. Tieto sú však v uľahčovaní života občanov ešte ďalej. Napríklad v Nemecku si každý majiteľ vozidla vyberá výrobcu značiek, za ktorým príde s dokladom od úradu, a ten mu ich na základe takéhoto povolenia vyrobí. Cena je necelých 6 eur. Vo Francúzsku vám značku dokonca vyrobia v kľúčovej službe. Samozrejme, že aj tu platia prísne pravidlá, aby sa predchádzalo zneužívaniu takejto možnosti výroby, čiže najskôr prebehne riadne overenie technického preukazu. V Rakúsku vám vydajú značky v poisťovni, kde si auto chcete poistiť.
Ako vidíte, existuje veľa spôsobov, ako je možné trh so značkami na motorové vozidlo zjednodušiť, liberalizovať v prospech občanov, ale aj štátnych orgánov. Pevne verím, že podobnej zjednodušenej administratívy sa raz dočkáme aj u nás.
Cieľom našej práce poslancov v Národnej rade by malo byť to, aby sme prijímali zákony, ktoré budú ľuďom na prospech, uľahčia im život, skvalitnia ho či zjednodušia. Takisto mám za to, že ak je platný zákon, ktorý sa dá zmeniť na väčší prospech ľudí, ktorý napríklad ušetrí ľuďom, ale aj štátu finančné prostriedky, zníži administratívu, máme sa snažiť o jeho zmenu. Som presvedčený, že náš zákon má ambíciu spĺňať tieto predpoklady, a preto si vás dovoľujem požiadať o jeho podporu pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2018 19:42 - 19:49 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Môžem? (Reakcia predsedajúcej: "Nech sa páči.") Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Pani ministerka tu nie je, kolegyne, kolegovia, počas dnešnej rozpravy počúvame rôzne úvahy, počúvame rôzne príbehy ľudí a počúvame vysvetlenia, ale počúvame aj to, že v podstate celý tento problém v agrorezorte si v podstate umelo vytvára opozícia, ktorá navyše tomuto problému vlastne ani nerozumie. Konkrétne bolo povedané, že neznalosť je väčší problém ako korupcia.
Pozrime sa teda, kto všetko voči situácii v agrorezorte vzniesol svoje námietky. Poďme sa pozrieť, kto všetko okrem opozície vyčíta, resp. si pýta od ministerstva hospodárstva, pôdohospodárstva, pardon, vysvetlenie vzniknutej situácie.
Europoslankyňa Monika Smolková za SMER - SD po včerajšom stretnutí slovenských farmárov v Europarlamente povedala, citujem: "Nemôže platiť princíp mať pôdu a poberať dotácie, ale byť na tej pôde efektívny a dopĺňať ju prípadne živočíšnou výrobou." Zaujímavejšia je však ďalšia časť jej vyhlásenia, keď vraví: "Z hľadiska záujmov farmárov sa treba venovať trom spiacim krásaviciam, teda ministerstvu pôdohospodárstva, Pôdohospodárskej platobnej agentúre a Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárstva, poľnohospodárskemu. Nekonala štátna inštitúcia, ktorá zo zákona konať mala. Je čo naprávať a ja sa hlásim k tejto spolupráci."
Poďme ale ďalej. K problémom agrorezortu sa vyjadril aj generálny prokurátor pán Čižnár, keď sa ohľadne Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyjadril tak, aby si v nej spravili poriadok. Konkrétne a doslovne povedal: "lebo to je prehnité. Nech mi nikto nevraví, že nevedel o týchto praktikách. To sa nedeje týždeň ani dva, to sa deje niekoľko rokov. A o tomto nevedeli na PPA? Tak tomu neverím. Systém, ktorý je tam nastavený, je chorý, a to som ešte použil prijateľné slovo."
Po stretnutí s farmármi, kedy si vypočul ich príbehy, tvrdí, že nemá dôvod poľnohospodárov a ich skúsenosti akokoľvek spochybňovať. "Namiesto toho, aby štát drobných farmárov chránil, robil opak a likvidoval ich," zhrnul generálny prokurátor pán Čižnár. A po odpovedi agrorezortu, kedy ponúkli generálnemu prokurátorovi plnú súčinnosť v riešení týchto problémov, bola odpoveď nasledovná: "Keby si plnili povinnosti na PPA, SPF, tak nám nemuseli poskytovať žiadnu pomoc. Keby išlo všetko tak, ako malo ísť."
O výpočte tých, ktorí vzniesli námietky voči konaniu či skôr nekonaniu ministerstva pôdohospodárstva, je aj verejná ochrankyňa práv pani Mária Patakyová, ktorá v marci 2018 vystúpila v Národnej rade so správou s názvom Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd. Pre tých, ktorí túto správu nezachytili, pripomeniem, že celá sa týkala reštitučných nárokov, ktoré sú dlhodobo neriešené. Aby som bol konkrétny, budem opäť citovať z tejto správy: "Reštitučné konanie, ktoré trvá toľko rokov od uplatnenia reštitučného nároku bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej, možno už len na základe jeho celkovej dĺžky považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, teda s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu, takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do takej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate. Je nespochybniteľné, že k tejto neprimeranej dobe trvania reštitučných nárokov prispel aj štát tým, že dlhodobo nezabezpečil dostatočné personálne obsadenie niektorých úradov." Koniec citátu.
Dalo by sa tu citovať aj zo správy SIS a hlavne zo správy NKÚ, ale to pred chvíľkou urobil kolega Rajtár, takže k tomu sa už vracať nebudem. Skôr si ešte niečo povedzme konkrétne k reštitúciám.
Tento proces začal v roku 1991 a pokračoval v druhom kole v roku 2003. Len pre informáciu, dodnes na Slovensku evidujeme vyše 9-tisíc nevybavených žiadostí. Odhadovaná doba ich ukončenia je v niektorých okresoch stanovená na ďalších vyše 10 rokov. V Košiciach je to napríklad až 41 rokov a v Nitre 19 rokov. Od prvých žiadostí o navrátenie protiprávne zobratého majetku komunistickým režimom už uplynulo 17 rokov. Nakoľko väčšina žiadateľov o reštitúcie bola v staršom veku, mnohí sa už vyriešenia svojich žiadostí, žiaľ, už nedožili. A hrozí, že vo viacerých prípadoch sa vrátenia majetku nedočkajú ani ich deti.
Ombudsmanka Patakyová problém vidí taktiež v súčinnosti Slovenského pozemkového fondu v reštitučných konaniach, keď za jeden z najväčších problémov pri riešení reštitúcií uviedli v prieskume samotné pozemkové a lesné odbory okresných úradov. Pani ombudsmanka vyzvala ministerstvo pôdohospodárstva k riešeniu týchto problémov. Odpoveď bola v podstate taká, že jedným z významných riešení by bolo zvýšenie počtu pracovníkov na jednotlivých okresných úradoch, čomu však bráni reforma ESO, vďaka ktorej tieto úrady spadajú pod ministerstvo vnútra, ktoré zvyšovanie počtu pracovníkov neumožní. Takže kruh sa uzavrel. Nikto za nič nemôže. Ministerstvo pôdohospodárstva s tým nič nenarobí, lebo úrady spadajú pod ministerstvo vnútra a to zase zvyšovanie neumožní.
Problém je však v tom, že pri tomto vyviňovaní sa akosi zabúda na človeka. Bežný človek nemá čo riešiť poddimenzovanie úradov, jeho nezaujíma, prečo nemôžu tieto úrady prijať viac zamestnancov. Bežný človek, ktorý má nárok na reštitúciu, má právo na včasné a správne vyriešenie jeho problému. Preto si myslím, že postoj ministerstva v podobe, že s tým nemôže nič robiť, nemôže nikoho uspokojiť.
Zastavím sa ešte pri jednom špecifickom prípade, a tým sú reštitúcie v bývalom Vojenskom priestore Javorina, o ktorom pred chvíľkou rozprával aj kolega Galek. Tu je doba ich vyriešenia podľa pani ombudsmanky taká, že radšej si ju ani netrúfla odhadnúť. Je to až neuveriteľné.
V utorok sa na pôde Národnej rady uskutočnila konferencia, kde boli prítomní občania, ktorí sa nevedia svojich nárokov na pôdu v tomto obvode dočkať. Tejto konferencie sa zúčastnilo zo 150 poslancov len 5. Len pripomínam, že títo ľudia sem prišli stovky kilometrov, aby sa domohli svojich práv. Aby sme boli korektní, treba povedať, že na tomto stretnutí sa zúčastnili aj pracovníci ministerstva, ktorí sa snažili týmto ľuďom vysvetliť v podstate nevysvetliteľné, a to, že jednoducho štát, v tomto prípade zastúpený ministerstvom pôdohospodárstva, zlyhal a nedokáže bežným občanom zabezpečiť naplnenie jeho práva, a tým je právo na vlastnenie vlastnej pôdy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.5.2018 18:51 - 19:00 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Anka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár slovami priblížil dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli predložiť tento zákon o Žitnom ostrove a ktorým by sme chceli vyhlásiť túto oblasť ako chránenú vodohospodársku oblasť.
Medzi najväčšie dôvody patria predovšetkým pretrvávajúce ekologické hrozby na území Žitného ostrova z minulosti, ako aj závažnosť niektorých udalostí, ktoré sa na tomto území zaznamenali v poslednom období. Mám na mysli predovšetkým situáciu ohľadom zistenia toxických pesticídov a to najmä nepovolené množstvo atrazínu vo verejnom vodovode, ktorá vyvrcholila tým, že niektoré obce museli byť odstavené od pitnej vody a túto im následne museli voziť cisternami.
Aby sme pochopili, prečo je práve táto oblasť pre nás taká dôležitá, treba si niečo o nej povedať bližšie. Podzemná voda je nenahraditeľnou zložkou prírodného prostredia, keď predstavuje z kvantitatívneho, kvalitatívneho aj ekonomického hľadiska najvhodnejší dostupný zdroj pitnej vody. Slovenská republika má veľmi dobré podmienky z hľadiska tvorby akumulácie prírodných zdrojov a zásob podzemných vôd. Najväčšie množstvo podzemných vôd je viazané na kvartálne sedimenty v oblasti Dunaja s vodohospodársky najvýznamnejšou oblasťou v strednej Európe, a tou je práve Žitný ostrov. Na tomto území sa nachádza také množstvo podzemnej vody, ktoré má podľa výpočtov odborníkov potenciál zásobiť kapacitou už spomínaných až 13 miliónov ľudí v Európe, pričom je možné obnoviť plány na realizáciu vodovodného privádzača od vodárenského zdroja Gabčíkovo až na východ Slovenska.
Už v súčasnej dobe sa zo zdrojov v Jelke napájajú viaceré oblasti, ako sú napríklad Nitra, Galanta, Sládkovičovo, Sereď, Šaľa, Zlaté Moravce a mnohé iné obce v okolí týchto miest. Zo zdroja v Gabčíkove sa napájajú okrem iných aj Nové Zámky, Kollárovo, Štúrovo či Levice. Z týchto jednoduchých údajov je teda zrejmé, že zachovanie maximálnej a dostatočnej kvality ochrany tohto územia a vody na ňom nachádzajúcej by malo patriť medzi priority každej vlády. Nevraviac o tom, že právo na zdravotne nezávadnú pitnú vodu je jedno zo základných ľudských práv. Naviac Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu podzemných vôd ako hlavného zdroja pitnej vody.
Vráťme sa však k histórii. Ekologický problém Žitného ostrova. Prvým úderom pre ekológiu Žitného ostrova bola už spomínaná ropná havária z rokov 1960 až 1971 z rafinérie Slovnaft. Z dôvodu úniku vody a ropných produktov vznikla na niektorých miestach vrstva ropných usadenín, ktorá je pod územím Slovnaftu uvádzaná dnes až na výšku dvoch metrov. Takáto katastrofa mala trvalé negatívne následky až pre 120-tisíc ľudí. Všetky tieto skutočnosti viedli vtedajšie vlády k realizovaniu viacerých opatrení na obmedzenie vplyvov tejto katastrofy, ako aj riešenie celkovej ochrany územia, čo vyvrcholilo k vyhláseniu Žitného ostrova za chránenú vodohospodársku oblasť v roku 1978, ktorého ustanovenia sú platné až po dnes.
No aký je najväčší problém v súčasnosti? Pravdepodobne ste zachytili v médiách informácie o prekročení limitov látky atrazín na niektorých miestach Žitného ostrova. Len pre informáciu. Karcinogénny pesticíd atrazín, ktorý sa už mimochodom 14 rokov nemôže v poľnohospodárstve využívať, môže mať podľa vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva negatívny vplyv na hormonálny systém a na vývoj a rast živých organizmov už pri nízkych koncentráciách. Novorodenci žien, ktoré boli vystavené pitnej vody kontaminovanej atrazínom, môžu mať nízku pôrodnú hmotnosť a tiež môže hroziť poškodenie ich srdca, vylučovacej sústavy a končatín. Prvé nepriaznivé zistenia ohľadne nadmerného množstva atrazínu uviedla v mesiaci december 2017 na základe svojich meraní Západoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá následne túto skutočnosť oznámila Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Dunajskej Strede. Prekročené limity boli namerané u skupinového vodovodu Trstená na Ostrove a Jurová. V obci Baka boli hodnoty atrazínu prekročené až päťnásobne. Hodnoty, ktoré sú nad povolené limity, boli zistené aj v prípade vodovodov Holice a Blatná na Ostrove. Tieto údaje mali za následok konanie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorý vydal zákaz používania pitnej vody z týchto skupinových vodovodov na pitie, na výrobu aj prípravu potravín. Pre úplnosť treba pripomenúť, že k obnoveniu dodávky pitnej vody došlo po niekoľkých týždňoch po inštalácií technologických opatrení na zdroji. Atrazín však šarapatí aj naďalej, keď hygienici namerali jeho hraničné množstvo aj v ďalších dvoch obciach na Žitnom ostrove, vo verejných vodovodoch Veľká Paka a Mierovo o niekoľko týždňov neskôr.
V uvedených obciach sa na tento problém prišlo vďaka tomu, že v nich fungujú verejné vodovody. Ale čo v prípade obcí, kde takýto vodovod nie je? Príkladom je obec Kvetoslavov, kde regionálny úrad verejného zdravotníctva nemá v zmysle zákona povinnosť monitoring vykonávať. Táto povinnosť je na pleciach obce. No občania nechcú čakať a niektorí si sami dávajú robiť rozbory vody. Dokonca vznikajú občianske iniciatívy, ktoré zbierali finančné prostriedky na to, aby sa mohli vykonávať pravidelné merania kvality vody. Takýto stav však nemôže byť trvalým a štát musí prebrať zodpovednosť za pravidelné a kvalitné monitorovanie vody v tejto oblasti. Žiaľ, v súčasnej dobe nie je taxatívne vymedzené, kto má vlastne potrebné merania realizovať a ako má následne s týmito informáciami pracovať.
Aby sme tento stav zmenili a aby merania neboli na pleciach radových občanov, predkladáme tento návrh zákona, ktorý má zabezpečiť pravidelné a dôsledné monitorovanie uvedenej oblasti.
V našom zákone sa v prvom rade určuje územie, ktorú chránená vodohospodárska oblasť vytyčuje. Toto územie sa rozprestiera na území ohraničeného riekou Dunaj na úseku medzi Bratislavou, obcou Palkovičovo, kanálom Palkovičovo a tak ďalej.
Hlavnou ambíciou tohto zákona je zaviesť povinnosť ročného monitoringu kvality podzemnej vody s jedno- až šesťúrovňových vrtov v základnej pozorovacej siete Slovenského hydrometeorologického ústavu a všetkých jednotlivých vodárenských zdrojov na vymedzenom území. V prípade výskytu nadlimitných hodnôt sa početnosť monitoringov zvyšuje štyrikrát ročne a o nameraných nadlimitných hodnotách je povinné ministerstvo životného prostredia alebo ním poverená organizácia ihneď informovať ministerstvo zdravotníctva alebo ním poverenú organizáciu.
Náš návrh zákona ďalej určuje zodpovedného za plnenie environmentálnych cieľov a tým je ministerstvo životného prostredia. Za veľmi dôležitý bod zákona považujem zavedenie komplexného systému kontroly a včasného varovania, vďaka ktorému sa ukladá povinnosť po a), tu budem citovať, "poskytovať príslušným verejným orgánom rýchle a jasné informácie o znečistení podzemnej vody; po b) v prípade ohrozenia verejného zdravia ochorením súvisiacim s vodou poskytnúť verejnosti, ktorá by mohla byť ovplyvnená, všetky informácie, ktoré má k dispozícii verejný orgán, a ktoré môžu verejnosti pomôcť vykonávať opatrenia zamerané na zabráneniu škodám alebo na ich zmiernenie; a po c) poskytovať príslušným verejným orgánom a v prípade potreby aj verejnosti odporúčania súvisiace s preventívnymi a nápravnými opatreniami".
Náš návrh zákona takisto určuje zodpovedného za plnenie komplexného systému kontroly a včasného varovania verejnosti o nameraných nadlimitných hodnotách. Túto povinnosť určuje ministerstvu zdravotníctva.
Na záver mi dovoľte požiadať poslancov Národnej rady, aby sa na tento zákon nedívali ako na zákon, ktorý predkladajú opoziční poslanci, ale ako zákon, ktorý umožní lepšie, presnejšie a najmä pravidelnejšie testovanie kvality vôd Žitného ostrova, ako je tomu v súčasnosti. Ako som spomínal, toto územie je zásobárňou vody pre početnú časť nášho územia a priamo sa dotýka mnohých občanov Slovenska. Je preto v záujme nás všetkých zabezpečiť, aby tieto zdroje pitnej vody boli v súlade s platnými normami a aby neohrozovali na zdraví žiadneho občana našej krajiny.
Ďakujem za vašu podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2018 12:42 - 12:46 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegynky, ja sa chcem venovať len krátko jednej veci. Prišiel mi podnet od jedného malého poskytovateľa služieb v cestovnom ruchu, tak som si k tomu dovolil zopár vecí.
Trendom cestovného ruchu je aj komplexnosť ponúkaných služieb, čo znamená, že si napríklad návštevník môže v rámci jedného nákupu dovolenky objednať aj rôzne doplnkové miestne služby. Teda aby spolu s ubytovaním mohol, aby si mohol spolu s ubytovaním zakúpiť vopred aj výlet alebo vstupenku do zábavného parku, skypass, požičať si športovú výstroj, alebo si kúpiť vstupenku na športový zápas, či koncert, alebo kultúrne podujatie. Výhodou takejto objednávky nebola len istota ich zabezpečenia, teda že ten lístok bude mať, ale často aj výhody rôznych zliav, ktoré sa v prípade skoršieho nákupu ponúkali, hej. Cestovné kancelárie to robili tak, ubytujte sa u nás, my vám zabezpečíme lístok, ktorý bude o niečo lacnejšie. Takto ponúkané služby sa však podľa tohto zákona, teda bude to už pravdepodobne sťažené.
Podobný prípad je, aj keď si hotel alebo penzión, keby chcel ubytovanému hosťovi spolu s rezervovaním ubytovania zabezpečiť prenájom auta, ale bude to možné len v prípade, keď bude mať štatút cestovnej kancelárie, čo samozrejme so sebou prináša ďalšiu byrokraciu, náklady na chod a najmä poistenie voči úpadku, či v banke uloženú zábezpeku vo výške 30 % predpokladaného obratu.
Komplikuje sa tiež kombinácia prepravy s kúpou lístkov do cieľovej stanice. Miestny prepravca dopravy môže zobrať návštevníka do aquaparku, jaskyne či na koncert, ale nemôže mu vopred predať vstupenku a zabezpečiť im tam garanciu miesta, pokiaľ by nemal postavenie cestovnej kancelárie, pretože v tomto prípade by sa podľa § č. 4 stal predajcom spojených služieb cestovného ruchu. Zákon síce umožňuje predávať doplnkové služby aj bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len vtedy, keď sa nekombinujú, ak sa nekombinujú po a) s prepravou, po b) s ubytovaním, po c) s prenájmom áut a po d) s doplnkovými službami. Taktiež umožňuje kombináciu takýchto služieb bez postavenia cestovnej kancelárie, ale len v prípade, ak je suma za predaj doplnkových služieb nepodstatná, teda neprekročí 25 % z predaja ostatných služieb hlavnej činnosti. Tu treba pripomenúť, že tento limit 25 % je našou vlastnou iniciatívou, keďže smernica Európskeho parlamentu, kvôli ktorej sa tento zákon schvaľuje, o tom nič nehovorí. Tento limit však tak či tak nie je veľmi vysoký a veľa pre drobných poskytovateľov takýchto služieb nerieši.
Skúsme si predstaviť malý penzión, kde sa prichádzajú turisti v zime ubytovať len na jednu noc, napríklad zo soboty na nedeľu, pričom chcú využiť tieto dva dni na lyžovanie. Penzión ponúka takéto ubytovanie spolu so zvýhodnenou cenou za dvojdňový skypass v balíku, ktorý bol doteraz pre penzión a najmä pre návštevníka výhodný. Po novom však takáto služba nebude pre penzión možná, pokiaľ nebude mať štatút cestovnej kancelárie, pretože cena toho dvojdňového skypassu v porovnaní s ubytovaním na jednu noc bude pravdepodobne prevyšovať výšku spomínaných 25 percent. Penzión tak bude mať na výber, buď sa stane cestovnou kanceláriou so všetkými spomínanými náležitosťami, alebo jednoducho takýto zvýhodnený produkt prestane ponúkať, čo samozrejme môže viesť k zníženie jeho atraktivity pre zákazníka.
Ďalším dobrým príkladom môžu by krátkodobé zájazdy za športovým či kultúrnym podujatím, kedy lístok na významný zápas alebo koncert hudobnej skupiny často prevyšuje hodnotu ubytovania na jednu noc, čo je dĺžka ubytovania v takýchto prípadoch úplne bežná, a pre poskytovateľa takého zájazdu to taktiež znamená mať štatút cestovnej kancelárie.
Záverom len chcem povedať toľko, že uviedol som niekoľko prípadov, kedy môže prijatie takéhoto zákona v takejto podobe sťažiť podnikanie najmä tým menším, naozaj tým drobným poskytovateľom, ktorí ponúkajú služby cestovného ruchu, čo môže mať za následok zníženie ich konkurencieschopnosti, zdraženie ponúkaných služieb a to zrejme turizmu nepomôže.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2018 9:19 - 9:20 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja vôbec nespochybňujem nutnosť tejto stráže a súhlasím plne, aby takáto stráž s takýmito kompetenciami bola, teda aj poľná stráž a lesná stráž a podobne. Ja len chcem, len som chcel upozorniť na ten problém, ktorý môže vzniknúť, že pokiaľ títo mladí, možno starší muži nebudú dostatočne ovládať, čo všetko môžu alebo nemôžu, môže vzniknúť naozaj problém, pretože si zoberte len pustiť psa bez náhubku niekde, ten pes nerozozná, či, keď sú tam piati alebo šiesti rybári, že ktorý je ten zlý, alebo len veľmi ťažko to vie rozoznať. Čiže v mojom príspevku išlo len o toto jedno, aby skutočne tí ľudia, ktorí budú členovia tejto stráže, boli naozaj dostatočne vyškolení, aby jednoducho tie prostriedky donucovacie, ktoré keď sú nutné, nech ich použijú v rámci zákona, ale aby nimi jako nemohli ublížiť, čo určite nie je cieľom.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 9:05 - 9:09 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, páni kolegovia poslanci, poslankyne, chcel by som sa venovať dvom častiam tohto zákona. Jednak je to § č. 5 tohto zákona, kde ukladá vlastníkovi a nájomcovi pribrežného pozemku umožniť užívateľovi riadny výkon rybárskeho práva prístupom alebo umožnením prístupu na pribrežný pozemok.
V dôvodovej správe sa k tomuto uvádza nasledovné: "Ak je vlastník pribrežného pozemku, nájomca pribrežného pozemku alebo správca vodného toku umiestnením označenia rybárskeho revíru obmedzený vo výkone vlastníckych alebo užívacích práv, má právo na náhradu od užívateľa; ak sa o náhrade nedohodnú, na návrh vlastníka pribrežného pozemku, nájomcu alebo správcu vodného toku alebo užívateľa rozhodne súd."
Podľa mňa v tomto zákone nie je určené, aká má byť vlastne forma náhrady od užívateľa, teda či sa myslí finančná náhrada alebo iný druh náhrady, čo môže celú dohodu skomplikovať. Ustanovenie o tom, že v prípade nedohody rozhodne súd, navyše dáva výhodu užívateľovi, ktorý môže opakovaným odmietaním dohody užívať pribrežný majetok bez náhrady pomerne dlhú dobu, keďže vlastník alebo nájomca sa svojho nároku pri nedohode musí dožadovať až na súde, čo môže byť opäť pomerne dlhý čas. Vzhľadom na to, že v dôvodovej správe sa o takýchto prípadoch vraví, že budú ojedinelé, tak by bolo možno spravodlivejšie zvoliť opačný postup, teda že by užívateľ nemohol uvedené pribrežné pozemky užívať až do konečnej dohody.
Ďalšia vec sa týka rybárskej stráže. Rybárska stráž má pomerne silné možnosti, ako môže realizovať výkon rybárskej stráže, a medzi nich patrí aj použitie – aby som presne citoval – donucovacích prostriedkov, ktorými sú: hmaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky, obušok, putá a dokonca služobný pes, služobný pes s náhubkom alebo aj bez náhubku. V tomto ja osobne vidím problém, pretože toto sú veci, ktoré sú pomerne náročné a pri nesprávnom využití týchto donucovacích prostriedkov môžu človeku, voči ktorému sú použité, spôsobiť aj nemalú ujmu na zdraví, čo určite nie je cieľom tohto zákona.
A keď som pozeral, čo všetko členovia rybárskej stráže musia absolvovať, aby sa nimi stali, tak som nenašiel nikde nijaký bod, kde by vlastne bolo ustanovenie, že musia byť buď preškolení alebo musia mať nejakú skúšku aj z výkonu takýchto donuco; použitia takýchto donucovacích prostriedkov. Majú povinnosť mať 21 rokov, nesmú byť trestaní za úmyselný trestný čin alebo za priestupok na úseku rybárskeho práva a podobne, je tam viac takýchto vecí, čo asi je správne, ale dôležitá je aj samotná skúška za tohto člena, resp. školenia a následná skúška a je potom vydaný preukaz, na základe ktorého potom sa stáva členom rybárskej stráže. Vo vyhláške sa hovorí, že obsahom školenia a skúšky rybárskej stráže sú: právne predpisy upravujúce rybárstvo, ustanovenie právnych predpisov trestného práva a správneho práva týkajúceho sa rybárstva, ustanovenie vybratých právnych predpisov upravujúce ochranu životného prostredia a základy biológie u nás žijúcich druhov rýb. Čiže ja v tomto školení a skúšky naozaj nikde nevidím nič také, kde by tento člen rybárskej stráže bol poučený alebo mal by povinnosť sa venovať aj použitiu alebo aby vedel, ako má použiť tieto donucovacie prostriedky, čo naozaj podľa mňa nie je dobré. Navyše vzhľadom na to, že členovia rybárskej stráže sa niekde svojím výkonom približujú až k členom Policajného zboru, v tomto školení nevidím zase žiadne iné také školenia aj zo všeobecného trestného práva a podobných právnych predpisov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2018 9:08 - 9:19 hod.

Radoslav Pavelka