Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.10.2018 o 19:10 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 3.12.2018 17:43 - 17:45 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ zákona, pán overovateľ, ja prečítam náš pozmeňovací návrh. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Radoslava Pavelku k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala, Bélu Bugára, Tibora Bernaťáka a Evy Antošovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bod 1. V čl. I bod 7 sa na konci nového znenia prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak je to možné, musí byť podnájomná zmluva prednostne uzatvorená k pozemkom, ktoré tvoria súvislý celok s pozemkami, ktoré doterajší prenajímateľ užíva, alebo ktoré má vydané do náhradného bezplatného užívania.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava zabezpečuje, aby sa predišlo k situáciám, kedy nájomca zámerne blokuje celú situáciu tým, že vydáva nevhodne situované pozemky, teda aby podnájomný pozemok bol prednostne vydaný tam, kde už doterajší vlastník niečo užíva, alebo kde v minulosti mal náhradné užívanie (a investoval do pôdy, keď ju užíval).
Bod 2. V čl. I sa za bod 7 vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 12a ods. 5 sa slová "znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom" nahrádzajú slovami "znáša v celom rozsahu nájomca"; po vydaní podnájomného pozemku doterajšiemu prenajímateľovi má nájomca voči doterajšiemu prenajímateľovi nárok na úhradu polovice účelne vynaložených nákladov".".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava reaguje na aplikačnú prax, kde nájomca je spravidla veľký poľnohospodársky podnik a doterajší prenajímateľ malý SHR alebo malý podnik. Často sa tak stáva, že malý subjekt nevie znášať tieto náklady, pritom je to nájomca, ktorý by mal primárne, ktorý by mal byť primárne zaťažený celou situáciou a naňho by mal byť vyvinutý tlak, aby vydával náhradné pozemky do podnájmu. Náklady podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu znáša nájomca a potom, keď je náhradný pozemok vydaný, má nárok na polovicu úhrady účelne vynaložených nákladov, t. j. doterajší prenajímateľ ich nemusí uhrádzať dopredu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 17:01 - 17:02 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Martin, tento zákon je populistický, či sa nám to páči alebo nie, pretože naozaj neponúka nejaké reálne riešenia, tak ako sme to zhrnuli asi všetci vo svojich príspevkoch.
Ale chcel som sa ešte vyjadriť k tým pokutám, ktoré si spomínal. Áno, niekedy tie pokuty sú, samozrejme, nutné, pretože ľudia niekedy alebo aj podnikatelia nevedia niekedy inak ako sa ustriehnuť, keď to mám takto povedať ľudovo. Ale pokuty v tomto zákone, vidím problém, to, čo som spomínal, že je tu len daná do suma. Nie je od – do. Ja by som chcel vedieť, že za tento prečin je od – do, môže byť, hej.
Ďalej je problém to, že by som chcel zohľadniť v tomto zákone veľkosť napríklad predajcu. Naozaj je rozdiel, či je to nejaký malý predajca alebo nejaký veľký, ktorý obchoduje v miliónoch, niekto, kto obchoduje možno v pár tisícoch. Čiže toto by som chcel, aby tu bolo zohľadnené a presne napísané, nielen tou všeobecnou poučkou, ktorá, tam je napísané, že kontrolór zohľadní. Bolo by tam dobré napísať, keď má niekto taký objem, tak môže dostať takú pokutu a podobne, pretože inak naozaj hrozí zneužitie týchto pokút, čo teda určite by nebolo správne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.12.2018 16:16 - 16:29 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán zastupujúci minister, kolegovia, kolegyne. (Reakcia z pléna.) Ďakujem. Dnes máme na programe zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým takýmto zákonom bol zákon o mimoriadnom odvode, ktorý ako však vidíme, nemá žiadnu oporu nielen od opozície, ale aj od odbornej verejnosti. Okrem iného je proti aj Klub 500, ZMOS, odberatelia, ale aj dodávatelia. No a treba povedať, že je proti aj koaličný partner, v tomto prípade je to MOST – HÍD.
O tom, že tento zákon naozaj nie je dobrý, svedčí aj to, že bol presunutý, jeho druhé čítanie na koniec rokovania tejto schôdze, pričom predkladatelia avizujú rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý však očividne nie je ľahké napísať, a stále ho nemáme k dispozícii, tak uvidíme, v akej podobe bude nakoniec predvedený a podľa toho sa k nemu aj vyjadríme. Osobne si však myslím, že by bolo najlepšie, keby tento zákon bol úplne stiahnutý z rokovania.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných obchodných podmienkach, resp. neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor voľnému podnikaniu a slobodného trhu, ktorý je základom nášho zriadenia. Ako príklad uvediem len niekoľko bodov zákona, ktoré sú problematické a podľa mňa nie sú dobre naformulované.
Ako prvý je to zákaz kúpy potravín odberateľom za nižšiu cenu, ako sú jej ekonomicky oprávnené náklady. To je konkrétne zakázané v § 3 ods. 5 písm. m). Prečo si myslím, že tento zákaz je, je dobrý? Každý, kto podnikal, vie, že niekedy nastanú v podnikaní situácie, kedy človek musí siahnuť aj po nepopulárnych opatreniach, a teda napríklad predávať svoj tovar alebo svoje výrobky aj pod nákupnú cenu. Nikto to nerobí rád, ale jednoducho niekedy také situácie môžu nastať. Napríklad môže byť tak konkrétne v poľnohospodárstve, máte svojich zásob veľa, neviete ich umiestniť na trh a hrozí vám, že vám zostanú. Tým pádom vám vznikajú ďalšie náklady, musíte to niekde skladovať, musíte ho poprípade niekde premiestňovať. Jednoducho sú s tým ďalšie náklady, ktoré sú pre vaše podnikanie, určite nie je dobré. V takomto prípade platí, že mať menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať niečo pod náklady a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje ďalšie neskoršie náklady.
Úplne konkrétne môžem povedať napríklad príklad. Dopestovali ste sto, 100 ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo napríklad 10 centov. Predávate ho po pätnásť. To sa vám darí a predáte za takúto cenu napríklad 90 ton. Ale potom nastanú problémy, jednoducho trh je presýtený, možno príde konkurencia, ktorá predáva lacnejšie, a vy jednoducho tých zvyšných 10 ton neviete predať. A opäť prichádza to, čo som vravel, máte s tým problém. Máte to na sklade, možno to musíte dať do nejakého chladiarenského zariadenia, jednoducho s tým musíte zase niečo robiť, no a to sú zase vaše ďalšie náklady. Preto je možnože lepšie, možnože ho budete musieť dokonca aj znehodnotiť. Možno je preto lepšie, keď máte možnosť ponúknuť odberateľovi za nižšiu cenu, kde síce niečo stratíte, ale celkovo nestratíte toľko, ako keby ste za tých zvyšných 10 ton nezískali nič. Jednoducho tak to niekedy v obchode chodí.
Môže tak isto nastať prípad v podnikaní, že z nejakého dôvodu potrebujete možnože jednorazovo väčšiu sumu financií alebo nejaký väčší objem peňazí, ktoré jednoducho nemáte, a vtedy môžete pristúpiť možno k tomu, že sa dohodnete s vaším odberateľom, že keď zoberie naraz väčšie množstvo za nižšiu cenu, tak vám to vyplatí a vy máte peniaze hneď. To sa kľudne môže stať a nie vašou vinou, možno máte iného odberateľa, ktorý vám nezaplatil, a vy potrebujete mať peniaze, aby ste mohli ďalej podnikať. Musíte predsa zaplatiť svojich zamestnancov, musíte zaplatiť odvody, musíte zaplatiť dane, musíte zaplatiť ďalšie náklady, aby ste mohli ďalej fungovať. Vtedy je opäť lepšie, keď máte tých peňazí možno menej, ale máte, aby ste mohli ďalej jednoducho pracovať.
Ďalší prípad môže nastať, keď uvádzate nejaký nový výrobok alebo niečo nové na trh a častokrát sa stáva, že súčasťou marketingu sú aj rôzne akcie, kedy tá cena tohto výrobku je výrazne nižšia, ako sa bude predávať neskoršie. Stáva sa to a takto to funguje, možno to nie je úplne správne, ale funguje to takto, a vtedy v takomto prípade takýto predaj by mal byť umožnený.
Ešte tu je jeden ďalší problém, že ako budeme tie skutočné ekonomické oprávnené náklady posudzovať? V zákone existuje taká formulácia, ale je veľmi všeobecná, a ja si neviem reálne predstaviť ako sa to bude robiť. Tých nákladov je naozaj veľmi veľa, každý výrobca alebo pestovateľ ich má rôzne, ale vždy sú to mzdové náklady, odvodové náklady, sú tam PHM, sú tam rôzne výrobné náklady ďalšie, prenájmy, doprava, jednoducho je toho naozaj veľa. A ten odberateľ, ktorý to od vás berie, jednoducho to nevie posúdiť, pretože nemá šancu, on predsa nemôže k vám prísť, nemôže si od vás vypýtať vašu účtovnú knihu, aby toto jednoducho zistil. Čiže on naozaj nevie, aké sú tie vaše reálne náklady. Nemôže to dokonca ani porovnať, pretože keď jeden dodávateľ je z jedného možno kraja, druhý z druhého, jeho náklady môžu byť iné. Niekto má teplejšie podnebie, niekto nie, má iné náklady na vykurovanie, jednoducho tie náklady sú rôzne a naozaj sa to nedá porovnať. Dokonca sa to nedá porovnať ani u jedného dodávateľa, možno o rok, pretože za ten rok sa môžu aj jeho náklady výrazne zmeniť.
Takisto si vôbec neviem predstaviť, ako to budú kontrolovať kontrolné orgány, pretože kontrolné orgány by v takomto prípade, ak by to chceli posúdiť, museli jednoducho prísť k tomu dodávateľovi a všetky tieto náklady si zistiť a potom to dávať na kontrolu a na ďalšie jednanie. Len pripomínam, že podľa tohto zákona je pokuta za tento prečin alebo za tento problém až do výšky 300-tisíc eur.
No s tým súvisí aj ďalší problém, že hoci tento zákon sa javí ako zákon proti zlým, v úvodzovkách zlým, obchodným reťazcom, v skutočnosti je v tomto zákone napísané, že sa týka každého potravinárskeho obchodu. To znamená, aj hocijakého malého obchodu, či už sú to dva, tri obchody, alebo jeden malý obchod, pre tento návrh zákona je to potravinársky obchod a teda tento zákon naň platí. No teraz si predstavte, že tento malý obchod, ktorý ráta naozaj každé malé euro, ktorý je niekde na sídlisku, ktorý je dobrý na to, že tí občania, keď potrebujú, tak si idú kúpiť nejakú drobnosť, nepredáva žiadne veľké množstvá, možno príde za ním nejaký pestovateľ ovocia, ktorému nejaké ovocie alebo zelenina zostala a ponúkne mu to za dobrú cenu, proste nech sa len toho zbaví, on to uvíta, má to za dobrú cenu, môže to predávať. No a nejaký dobrák to anonymne nahlási, čo je podľa tohto zákona možné, tomuto človeku príde kontrola, no a môže to dopadnúť veľmi zle. Opäť si neviem predstaviť, ako tento drobný predajca vie reálne posúdiť oprávnené ekonomické náklady. Nuž a stále platí tá formula, že môže dostať pokutu až do výšky 300-tisíc eur. Predstavte si ten malý predajca, keď dostane pokutu 300-tisíc eur. To nielen zlikviduje jeho podnikanie, ale myslím si dosť výrazne aj celý jeho život.
No keď sme pri tých pokutách, treba sa zamyslieť aj nad výkladom § 14, ktorý pojednáva o výške pokút. Zaujímavý je najmä odsek 5, kde by som si dovolil citovať. "Ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie." Koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne napísané akékoľvek upresnenie, za čo sa aká veľká pokuta môže udeliť. Je tam len jediný maximálny limit a tým je maximálna výška pokuty. Samotná výška pokuty je teda na orgáne kontroly, ktorý si vyššie uvedené upresnenia môže vysvetliť po svojom. Nuž a povedzme si otvorene, je naozaj rozdiel, ak kontrola udelí pokutu 5-tisíc euro alebo 200-tisíc euro za ten istý priestupok. Takéto možnosti sú ako stvorené na vytváranie možnosti korupcie, respektíve hľadania spôsobov ako ovplyvniť orgán, ktorý určí výšku pokuty.
Ďalší negatívny dopad na odberateľov má tento návrh zákona v oblasti, kde by ich mal skôr chrániť. Ide o oblasť kvality potravín. Predložený návrh sťažuje odberateľom včasnú kontrolu kvality dodávaných výrobkov, pričom povinnosť garantovať kvalitu a čerstvosť pod hrozbou vysokých pokút ponecháva na nich. Konkrétne podľa § 3 ods. 5 písm. b) je odberateľ oprávnený vykonať prehliadky výrobných priestorov a urobiť rozbory a skúšky potravín na vlastné náklady len v primeranom rozsahu a so súhlasom dodávateľa. Čiže pokiaľ dodávateľ povie, že jednoducho si neželá takúto kontrolu, odberateľ nemá šancu skontrolovať, či výrobok, ktorý kupuje, ktorý bude ďalej predávať, je v poriadku po hygienickej stránke, aj po inej stránke, no a pokiaľ mu príde kontrola, pokutu zaplatí za nekvalitu on.
Problémom je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), to je to, to je ten posledný bod, v ktorom sa vraví, že "neprimeranou podmienkou je aj iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktorá sa odchyľuje od poctivého obchodného styku". Koniec citátu.
Takáto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá a teda vlastne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie a tým pádom sú stále v akejsi neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Na záver mi treba, dovoľte, povedať, že podľa môjho názoru zase len vytvárame jedného veľkého strašiaka a ukazujeme na tie, v úvodzovkách, veľké a zlé zahraničné reťazce, ako na niečo, čo nie je dobré a čo nepodporuje našu ekonomiku a čo vadí našim výrobcom a poľnohospodárom. Určite, že jednania s týmito reťazcami nie sú ľahké, ale ten, kto niekedy podnikal alebo robil v akejkoľvek oblasti, kde boli jednania, vie, že takmer žiadne obchodné jednania nie sú ľahké. Vždy sa každý snaží získať pre seba čo najväčšiu výhodu. V tomto prípade možno tie reťazce, ale opäť po skúsenostiach a tí, ktorí sa možno rozprávate s dodávateľmi, ste prišli na to, alebo vám bolo povedané, tak ako mne osobne v jednom rozhovore s jedným dodávateľom zeleniny, že áno, tie jednania nie sú ľahké, ale keď už sa raz na niečom dohodnem, tak to platí. Výhodou je, že tie peniaze prichádzajú načas, že sú zazmluvnené objednávky na dlhšiu dobu a tým pádom je podnikanie lacnejšie pre nich. Ako protiklad dávajú napríklad to, keď by museli jednať nie s jedným, ale teda s piatimi reťazcami, ale so 100 alebo 200 menšími odberateľmi, keby za každým museli chodiť, keby museli s nimi tieto ceny dojednávať. Určite by to bolo ekonomicky náročnejšie ako v takomto prípade.
Ďalšia vec je, pred nedávnom som čítal v Denníku N rozhovor s jedným pestovateľom, myslím, že rajčín, ktorý spomínal vlastne podobné prípady a ktorý vravel, že existujú asi dva druhy reťazcov. S jednými, s ktorými sa jedná ťažko, a s druhými, ktorí chápu slovenskú reáliu a vedia, že slovenský zákazník si pýta slovenské výrobky a je ochotný za ne dať aj vyššiu cenu. Veď nakoniec to vidíme, keď chodíme do týchto reťazcov, že sa naozaj, aspoň teda podľa môjho odhadu, podiel potravín aj v reťazcoch zvyšuje. Nuž a tie reťazce, ktoré to chápu, jednoducho majú takýchto potravín viac. Je to vždy len o dohode, no a pokiaľ sa to nedarí, našťastie, tých reťazcov je viac, aj slovenskí dodávatelia majú možnosť zásobovať tie, s ktorými sa vedia dohodnúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2018 14:37 - 14:37 hod.

Radoslav Pavelka
Ďakujem pekne. Áno, samozrejme súhlasím s tým. To je dobré, že my s tým súhlasíme, no len by bolo dobré, aby s tým súhlasila aj vládna (povedané so smiechom) koalícia, potom by to bolo určite ľahšie, ale hlavne by to bolo prínosnejšie pre slovenskú ekonomiku, aj pre slovenských zamestnávateľov, aj zamestnancov. Preto vás chceme požiadať, skúste sa nad tým trošku viac zamyslieť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2018 14:27 - 14:36 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Páni kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, vyjadrím sa teda aj ja k tomuto zákonu. Tento návrh zákona sme kritizovali už v prvom čítaní a očakávali sme aj na základe dosť masívnej kritiky, že sa niečo zmení a že teda v druhom čítaní prídete s nejakou konštruktívnou zmenou. Nejaké zmeny nastali, avšak nie také, ktoré by tomuto zákonu pristali asi najviac. Takže poďme si o tom povedať niečo viac.
Tento návrh zákona jednoznačne zvýhodňuje jedno odvetvie podnikania na úkor druhého. Vládna koalícia stále tvrdí, ako je na Slovensku stále lepšie a lepšie, máme nízku nezamestnanosť, no napriek tomu ideme stále pomáhať jednému vybranému odvetviu a navyše tak, že na toto odvetvie sa zložia ostatní podnikatelia z iných odvetví. Čiže všetky spoločnosti zamestnávajúce viac ako 49 ľudí budú musieť svojím zamestnancom preplácať ich dovolenku na Slovensku, čiže budú pomáhať iba jednému vybranému odvetviu, a tým je spomínaný cestovný ruch.
Je treba pripomenúť tento paradox vo svetle iného návrhu zákona, ktorý predkladá SNS na tejto schôdzi. Tým je zákon o mimoriadnom odvode pre reťazce - 2,5-percentný. A tento zákon bude podľa nás mať za následok zdražovanie potravín, čo postihne všetkých slovenských producentov potravín, ktorí dodávajú svoje produkty na slovenský trh, pretože drahšie potraviny sa budú horšie predávať a zhorší sa im podnikateľské prostredie. Čiže uvedený zákon im výrazne priťaží a títo producenti sa budú musieť okrem tohto vysporiadať aj s ďalším problémom, a tým je preplácanie cestovných poukážok. Samozrejme netreba zabúdať ani na to, že už ste všetkým zdvihli náklady na prácu večer, v štátny sviatok a cez víkend. No podľa vás majú problém len ubytovacie zariadenia a podniky v cestovnom ruchu a ideme tomuto odvetviu pomáhať ako jedinému.
Tieto kroky sú jasným dôkazom, že zákony, ktoré predkladáte, sú nesystémové a snažia sa akosi napraviť sťažené podnikateľské prostredie, ktoré však najskôr vytvárate. Najskôr všetkým podnikateľom zvýšite spomínané príplatky a potom ideme vybrané odvetvia zachraňovať rôznymi formami dotácií alebo jednorazovým vstupom do podnikateľského prostredia, čo sú v tomto prípade spomínané poukážky. V prípade potravinárov im najskôr zdražíme predajné ceny v reťazcoch, kde svoje produkty umiestňujú najviac a potom ich z odvodu, ktoré zvýšením spôsobí, budeme dávať dotácie, pričom mechanizmus rozdeľovania týchto dotácií je veľmi nejasný, pretože stále nemáme k nemu žiadne jasné pravidlá. Keď vravíme o formách pomoci, ktoré cestovný ruch už dostáva na úkor iných odvetví, treba pripomenúť aj to, že už v súčasnosti toto odvetvie má výraznú pomoc, a to vo forme školopovinných lyžiarskych kurzov pre naše deti, ktoré samozrejme zase platí štát, teda zase všetci ostatní.
Poďme sa pozrieť, kto toto celé, samozrejme, zaplatí. Budú to zamestnávatelia, ktorí budú mať zvýšené náklady a potom nielen zvýšené náklady so samotným poskytovaním tohto, týchto poukážok, alebo preplácania týchto nákladov, ale aj s tým, ako s tým naložia. Majú dve možnosti. Prvá možnosť je, že samozrejme, že sa budú preplácať jednotlivé náklady, ktoré budú zamestnanci nosiť, čo si pri počte 100, 150, 200 ľudí viem predstaviť, ako tá mzdárka, ktorá to bude spracovávať, bude mať z toho veľkú radosť, alebo využijú možnosť tzv. stravenkových spoločností, čo je určite pre nich jednoduchšie, ale, samozrejme, zase tu vzniká problém, že zase to budú zvýšené náklady, pretože tieto stravenkové spoločnosti si, samozrejme, vypýtajú províziu. Je známe, že táto provízia je určená zákonom maximálne 3 %. Takže napríklad ak niekto zamestnáva 100 ľudí, výška hodnoty poukazov môže byť 50 000 eur, z čoho je zákonom určená maximálne trojpercentná provízia až 1 500 eur. Takže okrem spomínaných nákladov budú musieť zaplatiť aj toto.
Tento zákon zvýhodňuje iba časť zamestnancov. Je jasné, hlavne po pozmeňovacom návrhu, ktorý ste predložili, že ste rozdelili zamestnancov do dvoch kategórií. Prvá kategória sú zamestnanci vo firmách, ktoré majú menej ako 49, respektíve menej ako 50 zamestnancov. Ja naozaj nerozumiem, aký je rozdiel medzi zamestnancom, ktorý robí vo firme s takýmto počtom a so zamestnancom, ktorý robí vo firme nad 50 zamestnancov. Naozaj mi to nedáva žiadnu logiku a neviem. Nemôžeme sa ani spoľahnúť na to, že tie väčšie firmy to skorej utiahnu. Tento argument, samozrejme, tiež neplatí, pretože počet zamestnancov vôbec nie je určujúci pri tom, ako si firma vedie, aký vytvára zisk a teda vôbec nie je relevantný k tomu, či si uvedené náklady bude môcť dovoliť.
Už som spomenul stravenkové spoločnosti. Treba pripomenúť, že my v SaS sme aj toto, tieto stravenkové spoločnosti v minulosti kritizovali, pretože si myslíme, že tento spôsob preplácania jedálenských náhrad nie je úplne správny a dá sa to urobiť jednoduchšie a tieto stravenkové spoločnosti zbytočne vytvárajú ďalšie náklady pre zamestnávateľa a preto si aj myslíme, že tento návrh zákona je smerovaný smerom k nim, aby sa im zase v tomto pomáhalo.
Podľa nás je týchto problémov naozaj dosť, ale ešte stále sme si nepovedali, či tento zákon zamestnancom aj reálne pomôže alebo nie. Poďme sa baviť o realite. To znamená, ako sa môžu s problémom cestovných poukážok vysporiadať zamestnávatelia. Kľudne sa môže stať, že firmy, ktoré v súčasnosti dávajú svojím zamestnancom nejaké benefity, jednoducho tieto benefity kvôli tomuto zákonu rozdelia. Časť financií dajú spôsobom ako doteraz a čas formou cestovného poukazu. Ale nie preto, že by tých svojich zamestnancov nechceli odmeňovať, že by nechceli pre nich vytvárať lepšie podmienky, ale jednoducho už si to viac nemôžu dovoliť. Už teraz majú nastavený nejaký svoj systém odmeňovania, kde majú zahrnuté určité finančné prostriedky, ktoré dávajú svojím zamestnancom, no a jednoducho, keď viac nemôžu dať, tak jednoducho nemôžu. Preto urobia možnože to, ako som spomínal, že to rozdelia. Čiže je celkom možné, že reálne si zamestnanci neprídu na viac financií ako doteraz, akurát sa k týmto peniazom budú dostávať ťažšie a ťažšie to budú mať aj zamestnávatelia. A to je presne ten rozdiel, ako vnímame my podnikanie, my v SaS.
My vravíme, nechajte na zamestnávateľa, ako nastaví svoju schému odmeňovania zamestnancov. Ak uváži, že pre jeho zamestnancov je vhodné usporiadať napríklad Deň detí alebo možno nejaký spoločný event alebo vianočný večierok, no nech to tak spraví. Ak uváži, že dá zamestnancom jednoducho finančnú odmenu, nech to spraví takto. Jednoducho nechajme na ňom, akou formou svojich zamestnancov odmení. To je prirodzené a podľa nás aj správne. A nevyužívať silu zákona na to, aby sme mu aj v tomto niečo prikazovali, lebo presne toto tento zákon robí. Prikazuje zamestnávateľovi, aby dal peniaze ako odmenu svojmu zamestnancovi na jeden účel a tým je dovolenka na Slovensku.
V tom nás môže napadnúť aj ďalšia vec, či sa vôbec nezamýšľame nad tým, či chce zamestnanec na tú dovolenku na Slovensku vôbec ísť. Čo ak chce vidieť more? Čo je na tom zlé? Alebo čo ak chce byť jednoducho doma na dovolenke? Viem, že mi odpoviete, že mu v tom nebránite, ale potom tu vzniká hneď ďalší problém. Ak bude doma alebo pôjde do zahraničia, nebude mať nárok na peniaze, ktoré dostane zo zákona jeho kolega, ktorý na dovolenku na Slovensku pôjde. A to vnímame opäť ako nespravodlivosť, keďže bude zvýhodňovaný jeden zamestnanec pred druhým.
Ja naozaj nerozumiem tomu, prečo chcete, aby štát stále niekomu niečo prikazoval, namiesto toho, aby sme nechali na zamestnávateľa, ako bude odmeňovať svojich zamestnancov. To by bolo úplne najjednoduchšie a aj najspravodlivejšie. A následne nechajme na zamestnanca, čo urobí s vlastnými peniazmi, a teda aj to, ako a kde bude tráviť svoju dovolenku. Ak na Slovensku, super, ale ak chce ísť k moru, takisto v pohode. Je to jeho vec.
Záverom mi dovoľte povedať, že my v SaS sme za to, aby sa podporoval turistický ruch, ale poďme to robiť správne. Máme na to viacero regulárnych možností. Napríklad znížme administratívne a byrokratické zaťaženie podnikateľov tak, aby čo najmenej svojho času trávili papierovačkami. Alebo umožnime ľahšie aj sezónne zamestnávanie. Najúčinnejším riešením je zníženie vysokého daňového a odvodového zaťaženia, čoho výsledkom by bolo viac peňazí pre každého.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 19:10 - 19:11 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Áno, presne, my sme nad tým premýšľali, či naozaj dať tam nejaký pevný termín, ale na druhej strane ho dáme teraz možno 1. august a naozaj možno už budúci rok bude také teplo, že to bude lepšie robiť skorej, a zase by sme robili nejaké veci, ktoré nie sú systémové a možno by sa zase menil nejak zákon. Tak preto sme sa rozhodli to riešiť týmto spôsobom, že tam dáme teda neobmedzené a nemyslíme si, že by to bol naozaj nejaký problém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 19:04 - 19:08 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tento návrh zákona sme vlastne predložili možno ako reakciu na to, čo sa udialo v auguste tohto roku. Možno ste to postrehli, možno nie. Na vysvetlenie, súčasná právna úprava je taká, že povolenie predávať burčiak alebo teda nápoj s názvom burčiak sa môže od 15. augusta. Tento rok vzhľadom na klimatické podmienky to vyšlo trošku skorej a pani ministerka sa rozhodla dať výnimku zo zákona a mohlo sa to predávať teda aj skorej. Avšak máme za to, že táto výnimka nie je v súlade so zákonom, a teda aby sme takýmto veciam predchádzali, rozhodli sme sa to upraviť.
Takže obmedzenie predaja burčiaku termínom od 15. augusta slovenským vinárom spôsobuje ťažkosti nielen v prípade, ak hrozno dozreje skôr, pretože je potrebné surovinu spracovať. Slovenských spracovateľov hrozna toto časové obmedzenie dostáva zároveň do pozície nekonkurencieschopného súťažiaceho subjektu na trhu, keďže v okolitých štátoch takéto obmedzenie buď je, alebo je časovo výhodnejšie. V Českej republike nápoj s označením burčiak je povolené predávať napríklad už od 1. augusta.
Keďže v Európskej únii je jednou zo základných slobôd voľný pohyb tovaru, predaj burčiakov označených iným názvom než burčiak z okolitých štátov sa na Slovensku zakázať a obmedziť nemôžeme.
Možno teraz trošku tak viac, že ako to s tým teplom je a prečo teda tento problém vlastne vzniká. Postupné otepľovanie sa prejavuje aj vo vinohradníctve. V prvom rade sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch začalo dariť červeným odrodám, ktoré sú náročnejšie na teplo ako biele odrody. Zmeny nastali aj u bielych vín, jednak vďaka väčšiemu počtu teplých dní dosahujú tieto vína vyššiu prirodzenú cukornatosť a skoršie odrody, ktoré sú často určené práve len na konzum v podobe burčiakov, dozrievajú skôr, ako bývalo zvykom a bez umožnenia ich skoršieho legálneho predaja sa takto zbytočne zmrazovali a následne po 15. auguste rozmrazovali.
Všetky spomenuté zmeny nie sú náhodné, ale ide o všeobecne sledovaný trend. Z toho dôvodu nevidíme riešenie len v posunutí dňa, od ktorého sa bude tento burčiak môcť predávať legálnym spôsobom. Dnes nevieme, či za pár rokov, ale možno už na budúci rok bude postačovať 1. august, ako sme, nad čím sme uvažovali ako najskôr, a teda aby to bolo podobné ako v Českej republike. Ale nakoniec sme sa teda rozhodli, že v našom návrhu bude úplné zrušenie dátumu predaja.
Možno len tak na okraj ohľadne tých teplôt. Podľa konštatovania Milana Lapina, pedagóga Univerzity Komenského a člena medzinárodného tímu venovaného zmenám klímy, do roku 2050 sa očakáva zvýšenie oteplenia o 6 stupňov oproti situácii v roku 2015. Teda priemerná letná teplota sa z 27 stupňov zvýši na 33 stupňov a teplotne bude rásť počet letných dní. Rovnako sa však budú zvyšovať aj extrémne letné teploty, ktoré donedávna boli na maximálnej teplote 38 stupňov, no začnú sa dostávať aj nad 40 stupňov.
Keď sme tento návrh zákona konzultovali, tak sa, tak vznikali aj také obavy, že teda či to, ako sa to bude, či nebude nejaké podvodné správanie. Takže obavy, že bude viesť, toto viesť k nárastu predaja umelého a nekvalitného burčiaku, nezdieľame. Prípadnému neférovému predaju nikdy nezabránime a stáva sa to aj dnes. Na druhej strane skôr vidíme, ako sa zvyšuje všeobecné povedomie verejnosti o víne i nárokov konzumentov na kvalitu. Informovaný a náročnejší konzument je najlepšia ochrana pred špekulantom. A nezabúdajme, že stále tu máme predsa kontrolné orgány kvality, ktoré si tiež vykonávajú svoju úlohu.
Ďalej, možno posledný bod, mám to nazvané že úcta k zákonom. Takže to je k tomu, čo som začal. Zákony sú základným stavebným kameňom štátu. Stabilita štátu spočíva na ich pevnosti a kvalite. Často menené, menenie zákonov narúša vnútornú istotu občanov. Rovnako tak vytváranie rôznych výnimiek či účelových obchádzaní a porušovaní zákonov. Zákon nie je možné, tento zákon nie je, zákon nie je možné meniť vyhláškou. Iniciatíva ministerky Matečnej umožniť skorší predaj burčiaku tak mala ísť cez parlament. Náš návrh preto okrem svojej obsahovej logičnosti sa snaží aj predchádzať každoročným účelovým zmenám zákona, keď sa podľa potreby budú meniť termíny vhodné na predaj burčiaku.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 18.10.2018 19:01 - 19:02 hod.

Radoslav Pavelka
Ďakujem pekne. Takže predkladáme návrh, ktorým sa mení tento zákon o vinohradníctve a vinárstve. Hlavným účelom prijatia návrhu zákona je odstrániť slovenským vinárom prekážky predaja burčiaku. Dôvodom sú klimatické zmeny, ktoré majú za následok skorší nástup slnečných a teplých dní, v dôsledku čoho hrozno dozrieva skôr.
Ďakujem pekne. To je zatiaľ všetko. Ostatné viac v rozprave, do ktorej sa teraz hlásim. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 17:30 - 17:32 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže dve veci. Ja sa vrátim k tomu, že 80-percentný podiel reťazcov na predaji. Áno, je to tak. Ale poďme hľadať riešenia, čo s tým, ako to, čo s tým spraviť. Jedným z riešení je to, čo som aj rozprával v rozprave, že poďme podporovať alebo umožnime mať normálne podmienky tým malým, tým nezávislým predajcom, ktorí do toho idú. Tí majú malé marže. Chcú predávať slovenské výrobky a je ich viac. Vy to určite dobre viete. Ale oni majú veľký problém, aby sa udržali v tomto konkurenčnom boji. Ale keď im to ešte zdaníme alebo dáme im tento ďalší odvod, budú mať ešte väčší problém, hej? Čiže miesto toho, aby sme skúšali hľadať alternatívy k tým veľkým, čo sú tie malé, hoci tie nikdy nebudú dominantné, to si tiež povedzme na rovinu, ale prečo to neskúsiť a prečo nepomáhať? Keď sa im vytvoria dobré podmienky a len nebudú sa im teda hádzať tie polená pod nohy, tak do toho nepôjdu a nepôjdu do toho ani tí ďalší. To si treba uvedomiť.
A ešte jedna vec. No spomínali ste, že opozícia kritizuje návrhy. No povedzme si, boli sme spolu v diskusii na TA3 a ja si dovolím odcitovať vášho koaličného kolegu pána Antala, ktorý povedal: S takouto podobou zákona máme problém. Hej? Čiže naozaj a týkalo sa to problematiky práve zdanenia teda alebo teda zodvodovania aj slovenských reťazcov, ktoré sú na tom teda očividne horšie ako tie zahraničné. Takže ja som veľmi zvedavý, ako to dopadne pri hlasovaní.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 16:32 - 16:33 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Áno, máte pravdu, zmýlil som sa, beriem. Ale na druhej strane to nič nemení na tej podstate, hej? Vôbec to na tom nič nemení, že práve najviac postihnutí budú naši, postihnuté budú naše domáce reťazce. Je úplne jedno, ako to terminologicky nazveme, ale to je fakt. Proste keď niekto menej zarobí a vy mu z toho mála veľa zoberiete, tak jednoducho bude o to viac postihnutý a bude mať veľký problém. Keď niekto zarobí veľa, zoberiete mu niečo, určite to znesie skorej. Takže to je podstatné.
K tomu, čo povedala pani ministerka. Nuž, viete, nahovoríme toho naozaj všetci veľmi veľa, ale podstatné je to, čo sa stane realitou. To znamená, ako to bude vytvorené a aké tam budú naozaj pravidlá. Veď aj v návrhu zákona sa hovorí, najmä budú využité. Čo je najmä? Takže počkajme si na to, aké to bude naozaj, a potom to budeme hodnotiť, ale preto si myslím, že práve preto ste to mali predložiť na komplet tak, ako to má, aby tieto pochybnosti, ktoré máme oprávnené, určite boli mimo toho.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis