Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.2.2019 o 15:39 hod.

Mgr.

Radoslav Pavelka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 15:54 - 16:10 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Aha, dobre, písal som si poznámky, pardon.
Takže k tomu, že keď budeme sebestační a keď sa niečo stane vo svete alebo v Európe a nám neprídu tie potraviny a my ich tu budeme mať. No, tak je otvorený európsky trh a ja si myslím, že pokiaľ bude tento problém v Európe a niekto v Európe dá vyššiu cenu za naše výrobky ako tuto, tak ja si myslím, že naši obchodníci im to predajú a budú veľmi radi, pretože na tom dosť zarobia. Takže si nemyslím, že práve toto bude úplné riešenie.
Čo sa týka toho, že stretnúť sa. No, budete prekvapený, naozaj som sa stretol asi s dvomi-tromi, dokonca jeden bol konkrétny pestovateľ mrkvy na južnom Slovensku, ktorý mi rozprával, že dodáva pre, alebo má možnosť dodávať pre dva reťazce, a presne spomínal tento problém s tými bedničkami a mi povedal, že s jedným je to horšie, s druhým je to lepšie. A tak má teda tú výhodu, asi je dobrý, vyberá si toho lepšieho, kde má celkom dobré podmienky. A keď som sa ho spýtal, či by mu nebolo lepšie dodávať, pardon, dodávať do nejakých menších predajní, kde by to možnože drahšie vykúpili, povedal, no, keď ja mám teraz si to všetko naložiť a teraz to mám rozvážať a rozvážať to po 20 – 30 kilách po malých predajniach tuto po Slovensku, no tak ma to stojí kopec času. Musím niekoho ďalšieho najať a tak. Najať a podobne. Čiže budem mať zvýšené náklady. Takže neni všetko až tak, ako to vypadá.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

5.2.2019 15:39 - 15:55 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, neskoro som stlačil, ďakujem pekne.
Pán Baláž, áno, príde kontrola, no ale vieme, že je tam aj možnosť anonymného podania. Keď také anonymné podanie príde, tak jednoducho potom sa to bude riešiť? A vtedy je teda ten problém na strane odberateľa. Takže tak.
K tej pokute, áno, to ste prečítali, je to tak, ale stále je to na rozhodnutí toho úradníka, ktorý je tam v tom teréne, a keď tú pokutu dá veľkú, teraz ten obchodník sa môže odvolať a tak ďalej, bude sa to celé naťahovať a načo toto celé tomu malému obchodníkovi robiť? Ja som teraz nerozprával o tých veľkých reťazcoch, ja som sa bavil o tých malých, drobných predajcoch, pre ktorých je aj 10-tisíc obrovská pokuta, o tom som sa bavil. A tam som teda vravel, že dajme tieto pokuty možnože na ten objem tej, objem jeho predaja, aby to bolo aspoň ako-tak spravodlivé. Čiže tak.
Pani Antošová, k tomu, že čo sa dá. No prečo má nejaký úradník o tom rozhodovať, kedy to je v poriadku alebo nie? Veď nech si to naozaj určí ten samotný pestovateľ alebo výrobca, nech on sám si rozhodne o tom, kedy to predá a za čo. Prečo by sme sa mali zase spoliehať, či to urobí dobre, či mu to niekto v prípade nejakej kontroly odobrí, či to je v poriadku alebo to nie je v poriadku?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 15:24 - 15:40 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dnes máme na programe druhé čítanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, čo je podľa nás ďalší zákon, ktorým sa snaží táto vláda obmedziť podnikanie v tejto oblasti. Treba povedať hneď na začiatku, že prvým zákonom bol zákon o osobitnom odvode, 2,5-percentnom, ktorý, ako sme videli, však nemal žiadnu oporu – a to nielen od opozície, ale aj celej širokej odbornej verejnosti – a nakoniec sa do života dostal výrazne obmedzený v porovnaní s jeho pôvodným návrhom, takže tak.
No ale teraz sa vráťme k zákonu o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Zastávam názor, že tento zákon do obchodných vzťahov neprinesie veľa dobrého, keďže výrazne do týchto vzťahov zasahuje a výrazne obmedzuje priestor k voľnému podnikaniu a slobodnému trhu, ktorý je základnom našej spoločnosti, či sa vám to páči alebo nie. Chcel by som uviesť niekoľko konkrétnych príkladov, kde si myslím, že niektoré paragrafy tohto zákona nie sú dobré, resp. sú zle naformulované, a skúsim ich možno trošku tak podrobnejšie okomentovať.
Jedným z hlavných protitrhových zákazov v tomto zákone, okolo ktorého je aj najviac diskusií, je zákaz kúpy potraviny odberateľom za nižšiu cenu, ako sú ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa, pestovateľa. Je to konkrétne v § 3 ods. 5 písm. m).
V takmer každom; v každom druhu podnikaní niekedy nastanú situácie, kedy je ten tovar alebo nejakú službu treba niekedy predať aj pod jeho výrobné náklady. Aj v potravinárstve či poľnohospodárstve môže nastať situácia, kedy je nutné predávať tento tovar pod tieto náklady. Napríklad máte tovaru veľa a hrozí, že ho nebudete môcť predať a ak ho nepredáte, zvýšia sa vám ďalšie náklady na jeho skladovanie, resp. jeho ďalšiu úpravu či prípadné znehodnotenie. Vtedy môže platiť, že menej je viac. Pre výrobcu je vtedy lepšie predať pod náklady, resp. časť toho svojho dopestovaného, dopestovanej plodiny a mať aspoň nejaký príjem, ako si navyšovať svoje neskoršie náklady.
Úplne, aby som bol úplne konkrétny, dopestovali ste tisíc ton ovocia, kde sú vaše ekonomicky oprávnené náklady na jedno kilo dajme tomu 10 centov, predávate po 13, to sa vám darí a predáte za takúto cenu 900 ton. Ale potom nastanú problémy a vy už za uvedenú cenu 13 centov to svoje ovocie jednoducho predať neviete. Môže sa stať, že je trh presýtený, je tu nejaká konkurencia, môže to byť čokoľvek, je toho viac. No ale vám v tom prípade reálne hrozí, že vám zvyšné ovocie zostane v sklade, kde vám bude zavadzať, pretože vy ten sklad nemáte nekonečný, potrebujete ho na ďalšie nejaké plodiny alebo tovary a jednoducho s tým máte problém, máte s tým ďalšie náklady. Možno to je taký druh, ktorý musíte mať možno v chladiacom boxe, tam sú zase vaše ďalšie náklady, hej? A môže sa stať nakoniec aj to, že keď ho dlhodobo nebudete môcť predať, tak jednoducho ho budete musieť znehodnotiť, čím vám zase, máte ďalšie náklady a tým pádom vám tie náklady stúpajú. A to, čo ste tak dobre predali, tých, tú väčšinu toho tovaru, je vám zrazu možnože na dve veci, pretože pri tom ďalšom vám tá strata vznikla taká veľká, že vám to možno dorovnalo.
Čo môže nastať alebo čo by bolo riešením? Môže byť riešenie, že jednoducho tých zvyšných 100 ton, ktoré vám ostali, jednoducho predáte za menej, ako za menej ako tých desať, predáte to možno za päť, možno sa niekto nájde, kto vám povie, že za takú dobrú cenu to kúpi. Áno, prerobíte. Prerobíte niečo, ale prerobíte omnoho menej, ako keď sa o ten tovar musíte dlhodobo starať, keď ho musíte možnože na konci zlikvidovať, keď s ním máte ďalšie náklady.
Rozmýšľam, že ste sa tu bavili o tom, že ako chceme chrániť tých slovenských výrobcov. Ako v tomto prípade chránime toho pestovateľa, ktorý vypestuje nejakú takúto plodinu, nejaké potraviny a ktorý ich nevie predať, pretože ich nemôže predať podľa tohto zákona alebo časť toho nemôže predať za nižšie náklady, ako mal pri výrobe?
Ale prípadov takýchto môže byť aj viac. Môže nastať, že máte problémy v podnikaní, máte nejakého odberateľa, ktorý vám prestane jednoducho platiť, vám narastajú dlžoby, nemáte peniaze na kúpu ďalších vecí, ktoré potrebujete pre svoje podnikanie, to znamená pohonné hmoty, možno nejaké ďalšie veci, potrebujete ľuďom platiť mzdy, potrebujete platiť odvody a tak ďalej a nemáte to. Môže sa to stať. Veľa ľudí, ktorí z nás podnikali, vedia, že raz za čas takáto situácia nastane. Je veľmi nepríjemná, ale vy sa s tým musíte vyrovnať. A vtedy možno príde taká situácia, že si poviete, tak mám niečo na sklade, tak to predám, predám to za menej. Ale získam hotovosť, budem mať cash a vďaka tomu budem môcť vyplatiť si svoje dlžoby, ktoré nevznikli mojou chybou, vznikli proste jednoducho na strane toho odberateľa, ale ja sa s tým musím vysporiadať, pretože keď to nedokážem, tak mi vzniknú pokuty, napríklad keď nebudem odvádzať dane, mzdy a podobne.
No pri tomto bode ešte, tie oprávnené náklady, ma napadá taká myšlienka, že ako vlastne chceme posudzovať, aké sú skutočné ekonomické oprávnené náklady. Ako môže ten odberateľ, ktorý to od vás kupuje, vedieť, aké vy tie náklady máte? Ako to on môže vedieť? Ako to on zistí? Ten odberateľ to môže kúpiť a musí sa spoľahnúť na to, čo mu ten dodávateľ povie. On predsa nemôže siahať do jeho účtovníctva, nemôže si dať od neho vyžiadať nejakú správu, jednoducho, no, povedzme si to na rovinu, nemá šancu to zistiť a je odkázaný čiste len na informáciu toho dotyčného. Predsa do týchto nákladov je zahrnutých veľmi veľa vecí, ktoré nemáte šancu zistiť. Nedá sa dokonca zistiť ani nejakým porovnaním alebo nejakými tabuľkami, pretože sa to jednoducho stále mení, zvlášť pri poľnohospodárskej výrobe. Niekto; jeden rok je možnože lepšie počasie, druhý rok je horšie, niekedy je treba viac kúriť, niekedy je možno treba viac zavlažovať, jednoducho tie náklady sú stále rôzne. Čiže neexistuje nejaká, nejaký vzorec, podľa ktorého by sa to dalo zistiť tak, aby ten odberateľ si bol istý, že jednoducho naozaj kupuje ten tovar za sumu vyššiu, ako sú oprávnené náklady.
Len pripomínam, že podľa tohto paragrafu hrozí odberateľovi pokuta za nedodržanie až do výšky 500-tisíc euro.
V súvislosti s výškou pokút by som chcel upozorniť aj na ten problém, že hoci je tento zákon prezentovaný ako zákon namierený najmä proti reťazcom, pravda je taká, že pre účely tohto zákona sa týka prevádzok spadajúcich pod označenie potravinársky obchod, čiže sú to všetky potravinárske obchody, teda aj tie malé predajne, možno také, ktoré ešte stále sú, možno niekde na sídlisku, kde si odbehnete kúpiť niečo, čo potrebujete, niečo menšie, možno sú to nejakí tí odvážni predajcovia, ktorí chcú predávať slovenské potraviny, ktorí sú jednoducho menší, ale idú do toho boja a v čom im treba držať palce. No len si treba povedať aj to, že finančné postavenie takýchto predajní je určite iné ako veľkých zahraničných, alebo nie zahraničných, veľkých potravinových reťazcov. Ak príde k tomu, že dostane pokutu takýto malý predajca, ktorá nie je nijako ohraničená, resp. je ohraničená akurát tou výškou tých 500-tisíc a taký prípad, ako som spomínal, no tak čo nastane? Skončí s podnikaním a má podľa mňa aj veľmi veľký problém so svojím ďalším životom. No toto sa kľudne môže stať, hej? Malý obchod dostane ponuku od miestneho pestovateľa, ktorý potrebuje dopredať zvyšky svojej produkcie aj za menší peniaz, ako sú tieto jeho oprávnené náklady, predajca výhodnej ponuke neodolá a problém je na svete. Príde nejaký dobrák, ktorý ho anonymne udá, čo sa podľa tohto zákona dá, no a ide sa to riešiť. Takže opäť je tu namieste otázka, ako ten obchodník, ktorý si kúpi 30 kilo jabĺk od nejakého takého predajcu, ako zistí, aké sú jeho oprávnené náklady, tak aby si bol istý, že neporušuje tento zákon. Ja zase neviem, ako by to mohlo byť. Ja si myslím, že tu dokonca môže byť to, že týmto zákonom môžu byť títo menší slovenskí predajcovia ohrození.
Čo sa týka samotných pokút, pojednáva o nich § 14 ods. 5, kde je napísané, že ministerstvo pôdohospodárstva pri určení pokút prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky, dĺžku protiprávneho konania a na jeho opakovanie, koniec citátu. Ale nikde nie je taxatívne vymenované alebo napísané akékoľvek upresnenie, za čo aká veľká pokuta môže byť. Je tam teda, ako som už spomínal, len to upresnenie, že maximálna výška je 500-tisíc. Nuž a teda povedzme si naozaj, že je velikánsky rozdiel alebo veľký rozdiel, ak má niekto zaplatiť pokutu 5-tisíc euro, 10-tisíc, 20-tisíc, a je to stále na svojvôli toho kontrolného orgánu, čo, a zase si nezakrývajme oči, naozaj môže viesť len k tomu, aby vznikali rôzne špekulácie a aby boli hľadané cestičky, aby takáto pokuta mohla byť čo najmenšia.
Myslím si, že v tomto prípade by nebolo zlé, keby v tomto zákone bola nejaká taká klauzula, ktorá, kde by sa napríklad výška tejto pokuty viazala napríklad na výšku obratu tej predajne, aby to bolo nejak spravodlivé, hej? Myslím si, že toto by tomu určite uškodilo. Samozrejme, pokiaľ by sa to opakovalo ďalej, už potom by boli namieste vysoké ceny, pretože pokiaľ niekto ďalej nedodržuje zákon, tak nedá sa nič robiť. Aj keď, opakujem, stále si neviem predstaviť, ako by ten obchodník vedel, aké sú skutočné ekonomicky oprávnené náklady.
Problémom podľa mňa je tiež § 3 ods. 5 písm. aa), teda to je tá generálna klauzula, v ktorej sa vraví, že neprimeranou podmienkou je aj, citujem, "iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku", koniec citátu. No táto formulácia je veľmi neurčitá a môže sa pod ňu schovať naozaj rôzne konanie. Pre účastníkov obchodného vzťahu to znamená, že nemajú presne určené pravidlá, a teda vlastne presne nevedia, aké ich konanie môže spadať pod toto znenie, a tým pádom sú v akejsi stálej neistote, čo by určite žiaden zákon nemal dovoľovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

5.2.2019 14:24 - 14:40 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže máme tam zákaz kúpy tovaru pod jeho výrobné náklady. K tomu ste sa nikto vo svojich faktických nevyjadrili, že prečo si myslíte, že to je v poriadku. Myslím, že pani Kiššová to celkom vysvetlila. Ja potom vo svojom vystúpení to vysvetlím teda podrobnejšie a potom sa môžeme o tom pobaviť, že či je to naozaj také dobré, ako to tam navrhujete.
Čo sa týka tých pokút, som veľmi rád naozaj, že aj zo strany koalície sa ozývajú hlasy, ktoré vravia, že tieto pokuty sú vysoké a že ich treba rozlišovať, komu sa tieto pokuty a aké dávajú. Uvidíme teda, ako na to zareagujú kolegovia. No a tretia, tá konkurencia, no, že nefunguje trh. No ten trh nejak funguje, možno nie presne tak, ako si každý predstavujeme, ale možno ste zachytili aj to, že v súčasnosti vzniká aliancia obchodov, slovenských obchodov, ktoré chcú predávať predovšetkým slovenské výrobky. Myslím, že včera bola tá informácia v médiách, a takémuto, takejto aliancii treba, samozrejme, držať len palec. Podobne je to, napríklad ja som zachytil, je taká minisieť možno pekární, teda výrobcov pekárenských výrobkov, ktorí predávajú vo svojich priestoroch, resp. zakladajú malé predajničky. Takže aj o tomto je konkurencia a keď teda chceme, môžme si toto kupovať tam, keď sa vám zdá, že v supermarketoch to nie je dobré. Takže práve toto je aj konkurencia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2018 11:37 - 11:38 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Eugen, mňa zaujalo to, ako si povedal, že zvýhodňujeme jeden rezort alebo jedno odvetvie pred druhým. Áno, presne je to tak. Povedali sme si, že poľnohospodárom nie je u nás dobre, zle sa im podniká, nemajú sa až tak dobre, čo môže byť, samozrejme, aj pravda, tak im pomôžeme, ale nie nejak systémovo alebo nejako tak, že aby to pocítili všetci a aj na dlhšiu dobu, nie, my vymyslíme, že oni dodávajú niekomu svoje výrobky a my im to zdaníme a z toho tie peniaze im zase rozdáme. Ako rozdáme, to som povedal v rozprave.
Podobne to bolo aj pri dovolenkových poukazoch. Tam takisto sme povedali, že cestovný ruch treba podporiť, tak dáme povinnosť tieto poukážky, dovolenkové poukazy zase určitým skupinám, aby to zase iní zaplatili.
No ale ja sa pýtam teraz, prídu dodávatelia do automobiliek a povedia, že neni im dobre. A určite im všetkým nie je úplne dobre. Ani tí odberatelia v tých fabrikách určite nie sú úplne takí, že im všetko dajú to, čo chcú. Tak čo povieme? Tak budeme vyberať z predaja áut 2,5 % alebo 2 % a to im rozdáme?
Čiže toto mi na tom vadí a skôr by som povedal, že keď chceme zlepšiť, tak poďme pomôcť všetkým, teda znížme dane, znížme odvody, pri poľnohospodároch umožnime lepšie sezónne zamestnávanie, umožnime zamestnávanie lepšie medzi rodinnými príslušníkmi. Vieme, že veľa týchto farmárov sú predovšetkým rodinné firmy, a nezaťažujme ich zbytočnými administratívnymi záležitosťami.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2018 11:21 - 11:25 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, páni poslanci, pani poslankyne, tretíkrát tu stojím, aby som povedal svoj názor na tento zákon o osobitnom odvode. Treba povedať, že už tretíkrát sme tu, viacerí vystupujeme, tak sa tu prekárame, opozícia vraví jedno, koalícia vraví druhé, teda nie koalícia, SNS vraví druhé, to si treba ten rozdiel pozrieť. No, ale zatiaľ čo z toho zákona ostalo?
Na začiatku sa tento zákon obhajoval najmä tým, že takto vybraté financie, alebo teda peniažky pôjdu pre našich poľnohospodárov, potravinárov, jednoducho do rozvoja agrorezortu. Prvé odhady hovorili o sume 150 mil. Chcem pripomenúť, že pri tejto sume sa vždy zdôrazňovalo to, že sa vravelo, že všetky tieto finančné prostriedky dostanú poľnohospodári.
No, prišiel pozmeňovací návrh, rozsiahly pozmeňovací návrh, ktorý veľmi veľa vecí upravil a prekopal, a tie odhady z tých 150 mil. klesli už len na 112 mil., čiže ak sa nemýlim, 38 mil. rozdiel. Pomerne dosť. Zo 150 38 sme ubrali pre tých poľnohospodárov, ktorým ideme pomáhať.
Ale, ako sme si tu s pánom Balážom vydiskutovali naposledy, ani tých 112 mil. tí poľnohospodári nedostanú, pretože ministerstvo financií si z toho zoberie svoju daň z právnických osôb, čo je 25 mil. Takže ostalo nám 87 mil. Na začiatku sme chceli zákon, ktorý prinesie poľnohospodárom 150 mil., teraz máme maximálne 87 mil., čiže takmer polovicu.
Ale, a poďme ďalej, v § 11 ods. 2 zákona sa hovorí, okrem teda iného, že "tieto prostriedky budú využité najmä", opakujem najmä, "na účely zabezpečenia podpory poľnohospodárstva a potravinárstva". No, mám taký dojem, že keď niekde napíšete najmä, tak to neznamená, že úplne alebo všetko. Ja by som tam čakal niečo také ako "výlučne" alebo nejaký taký podobný, aby nemohli vzniknúť obavy, čo sa s tými peniazmi vlastne naozaj stane. Samozrejme, viackrát bolo deklarované, že ako tie peniaze budú rozdeľované, do akých fondov, to sme všetko počuli, bolo by to tak fajn, ale ja osobne som to stále len počul. Ja neviem, či je to niekde napísané v nejakej smernici alebo v akomkoľvek inom dokumente, zatiaľ som ho nevidel a myslím si, že by takýto dokument mal byť určite súčasťou zákona, aby sme presne vedeli, o čo ide. Počuli sme, myslím, že pán Lapšanský rozprával, že budú nejaké komisie, ktoré tu budú vyberať. To je všetko pekné, ale keď nevieme ako a čo, kde presne a hlavne, keď to nie je napísané na papieri, jednoducho je tam najmä. Najmä je čo? 80 %, 70, 50?
Takže 150 mil. sme chceli takto vybrať, aby sme pomohli, ostalo nám 87 a mám obavy, že ani z tých 87 určite tých 87 tí poľnohospodári neuvidia.
No a teraz poďme k tomu zvyšovaniu cien. Zase my rozprávame, že sa budú zvyšovať ceny, SNS rozpráva, že sa nebudú. No, ja si myslím, že zvyšovania cien sa obávajú aj samotní predkladatelia tohto zákona. V pozmeňovacom návrhu bod 10 sa z nutnosti platiť odvod vynímajú najmenej rozvinuté okresy, teda prevádzky v najmenej rozvinutých okresoch, a obce, kde sú najviac tri obchodné prevádzky. Pýtam sa, prečo práve tu? Máme tam odôvodnenie, citujem: "Vyššie uvedené obchodné prevádzky by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľstva a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých okresov." To bolo v tom pozmeňujúcom návrhu ako vysvetlenie. No, čo sa pri tomto obávame, ako by mohol byť narušený rozvoj týchto okresov? No jedine tak, že to bude zdražovanie, že tam budú drahšie tie potraviny a tí ľudia, ktorí teda majú tých financií menej pravdepodobne ako inde, tak budú musieť ešte viac zaplatiť. Poprípade to môže byť aj tak, že jednoducho by si tie prevádzky možno niektorí aj zatvorili.
Takže ja osobne si myslím, že naozaj k tomu zdražovaniu príde a že dokonca si to myslia aj predkladatelia zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2018 12:57 - 12:59 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže, Ondro, nebudem na teba reagovať, my sme v tomto za jedno.
Pán Baláž, uznávam ten rozdiel, čo ste spomínali v tých miliónoch. Ale taká ideologická otázka, 20 mil. tak či tak k tým poľnohospodárom nepôjde. Keby ste to zobrali z toho rozpočtu a dali rozpočtovú položku celú 150 alebo 120 mil., pôjde im to všetko. Takto 20 mil. nepôjde. Čiže o to by to bolo možno jednoduchšie.
No a k tomu, tie vzťahy, samozrejme, tie vzťahy nie sú dobré, veď ktoré, často obchodné jednania nie sú dobré, ale možno nemajú dobré vzťahy páni dodávatelia, ja neviem, možno sedačiek alebo čalúnení do nejakých veľkých automobiliek alebo hocikomu inde. Nikde nie sú tie vzťahy jednoduché, asi sa to jednoducho musia, tí ľudia si to medzi sebou nejakým spôsobom vybaviť.
Áno, keď je niekto mocný, tlačí, hej, je to tak. Ale dávam do pozornosti, že nikto tomu neverí. Ja osobne som mal rozhovor s jedným človekom, ktorý dodáva do týchto reťazcov a povedal, sú také, s ktorými sa dá dohodnúť, sú také, s ktorými sa nedá. On dodáva tam, kde sa dá, a je navýsosť spokojný. Ale môžete si povedať, že si vymýšľam. Skúste si prečítať Denník N asi pred týždňom, vyšiel tam rozhovor s dodávateľom paradajok alebo rajčín, nikdy neviem, ako to je spisovne, ktorý vyslovene vraví, že je rád za spoluprácu s reťazcami, pretože keby mal jednať s 200 malými odberateľmi, keby mal jednať, tak jednoducho sa mu to celé predraží. Predraží sa mu logistika, predražia sa mu aj náklady, pretože ceny si dohadujú priebežne a pravidelne. Takisto veľmi zvýrazňoval aspekt hygieny. Tie veľké reťazce si dávajú omnoho väčší pozor, ako predtým mali.
No, ja som, ja vám poviem, teraz som citoval to, čo povedal ten pán, takže na margo toho, že nikto okrem mňa tomu neverí. Samotný dodávateľ tomu verí a nemá problém to zverejniť. Ja pevne dúfam, že mu tam nepôjde kontrola v najbližšiu dobu, hej? Takže toľko.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2018 12:42 - 12:53 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážení kolegovia, kolegyne, výhody predkladateľa zákona sú nesmierne, takže my musíme ísť pekne po poradí.
Takže, kolegovia, už niekoľko mesiacov sledujeme v spoločnosti debatu o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Jeho verzia, ktorú ste predložili pred pár mesiacmi, však bola kritizovaná snáď každým, koho sa dotýkala. Od všetkých predajcov, dodávateľov, veľkých obchodných reťazcov či menších, nezávislých obchodníkov až po rôzne obchodné združenia. Negatívne sa vyjadrili aj iné: ZMOS, Konfederácia odborových zväzov či Klub 500. Všetci tvrdili spoločne najmä to, že tento mimoriadny odvod dvihne ceny potravín, no nielen ich, ale aj všetkých produktov, ktoré predajcovia vo svojich prevádzkach predávajú. A povedzme si na rovinu, všetci majú pravdu.
Treba tiež dodať, že medzi kritikov tohto zákona sa včera pridal aj pán minister Žiga, a teda naozaj tento rozpor by ste si mohli medzi sebou vydiskutovať, kto teda má pravdu.
Mohlo by sa teda zdať, že pozmeňovací návrh, ktorý ste predložili, za tento návrh by vám mohli tí menší regionálni alebo nezávislí slovenskí predajcovia, ktorých ste z tejto povinnosti vyňali, že by vám mali byť vlastne vďační. No, samozrejme, to tak nie je, pretože ním len čiastočne naprávate to, čo ste pokazili vaším zlým pôvodným návrhom. Mnohých predajcov bude totiž naďalej neprimerane zaťažovať, a to, že ste niektoré skupiny predajcov vyňali, na tom nič nemení, len ste jeden veľký problém nahradili o niečo menším.
Nuž ale ani akýkoľvek pozmeňovák nedokáže napraviť to, čo je zlé od počiatku. Jeho znením teraz vytvárate nerovnaké podmienky pre obchodníkov a vytvárate medzi nimi dve skupiny: tí, čo platiť odvod nemusia, a tí, čo, naopak, platiť musia. Toto konanie, samozrejme, popiera pravidlá trhovej ekonomiky, kde - ak chceme, aby fungovala čo najlepšie - majú mať všetci zúčastnení rovnaké právne a legislatívne podmienky na podnikanie. Neobstojí podľa mňa to, čo ste spomenuli predtým, že tie podmienky tu nie sú rovnaké, určite sú, že sa vytvárajú možno z vášho pohľadu inak, nie je pravda.
Máme zmeny, ktoré síce zjemnia následky, ale podstata zlého zákona zostáva nezmenená. Je zrejmé, že tento zákon bude stále znamenať zvýšenie cien potravín, keďže výška odvodu, ktorú budú musieť predajcovia zaplatiť, si budú musieť, si budú chcieť jednoducho vynahradiť. To treba poznamenať, že tento osobitný odvod sa bude naďalej týkať najmä veľkých reťazcov, ktorí predávajú približne 80 % potravín na Slovensku, takže ich zvyšovanie sa naďalej bude dotýkať aj väčšiny obyvateľov.
Je tu však jeden paradox, že predkladatelia tohto zákona celý čas verejnosť presviedčali, že k zvýšeniu cien nepríde a že tento odvod nebude pre žiadneho predajcu likvidačný. Ale napriek tomu zo znenia zákona vypustili povinnosť platiť mimoriadny odvod prevádzok, ktoré sú v oblastiach, ktoré sú známe ako tzv. najmenej rozvinuté okresy, alebo v malých obciach, kde majú najviac tri obchodné prevádzkarne.
Je teda jasné, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že predajcovia by buď ceny zvýšili, čo by obyvateľom týchto regiónov mohlo narobiť veľké problémy, alebo by predajcovia ceny nezvýšili, no mimoriadny odvod by bol pre nich bez tohto zvýšenia likvidačný a je možné, že by niektoré, najmä menšie prevádzky v týchto oblastiach museli zatvoriť.
Konkrétne to vidíme úplne presne v odôvodnení bodu 10 v pozmeňovacom návrhu, ktorý tu už dnes bol spomínaný, ale ja ho prečítam ešte raz pre istotu, citát: "Vyššie uvedené obchodné prevádzkarne by nemali byť zaťažené odvodom, aby boli zabezpečené potreby obyvateľov a nebol narušený rozvoj najmenej rozvinutých regiónov." Koniec citátu. Myslím, že je to úplne jasné, že sa obávate toho, že tam proste v tých malých obciach alebo v tých okresoch jednoducho budú tie ceny vyššie. Ja to osobne čítam z tohto takto.
V tejto súvislosti by som však pripomenul, že tieto výnimky, čo tieto výnimky budú znamenať pre reťazce, ktoré majú svoje prevádzky aj v týchto regiónoch. Systémom týchto výnimiek im vzniká pomerne zaujímavá situácia, keď budú mať vlastne dva druhy predajní. V jedných predajniach v tých vyspelejších okresoch alebo regiónoch a väčších mestách, kde tento odvod budú z toho obratu platiť, a v tých druhých, o ktorých sme pred chvíľkou hovorili, odvod platiť nemusíme, nebudú musieť.
Netreba pripomínať, čo to urobí s účtovníctvom, že to budú zvýšené nápory na administratívu a kľudne môžu nastať pomerne veľké problémy pri presnom výpočte.
Čo je však dôležitejšie a čo treba povedať, že títo predajcovia, a jedná sa predovšetkým o slovenských predajcov, z dôvodu platenia zvýšeného odvodu z niektorých predajní v tých vyspelejších okresoch a väčších mestách, budú mať stále zvýšené náklady, ktoré si budú chcieť vykompenzovať. Tu len pripomínam, že sa jedná predovšetkým o slovenské reťazce, ktorých zisk je 1 %, takže na každé zvýšenie budú mimoriadne citliví. A čo teda spravia? Je možné, že svoje zvýšené náklady z niektorých predajní rozdelia rovnomerne na všetky svoje prevádzky, aby zvýšenie cien nebolo v predajniach také výrazné. Problematickejšie by asi aj bolo, keby mali v jedných predajniach menšie ceny, v druhých vyššie. Je teda celkom možné, že napriek snahe predkladateľov zákona k zvýšeniu cien potravín príde paradoxne aj v tých obciach a okresoch, kde sa za zvýšený odvod platiť nebude.
Predkladatelia zákona rozprávajú o tom, že tento odvod, s týmto odvodom chcú pomôcť predovšetkým našim poľnohospodárom, ktorí teda potrebujú peniaze a takto ich chcú získať.
No, stále narážame na ten problém, a to som aj v prvom čítaní kritizoval, že nevieme, čo presne sa s týmito vybratými peniazmi z odvodov bude diať. A tento stav, žiaľ, pretrváva dodnes. Predstavitelia ministerstva síce opakovane tvrdia, že budú v plnej miere využité na podporu poľnohospodárov, potravinárov a či pestovateľov. No po skúsenostiach z niekedy, slušne povedané, divným využívaním fondov a agrodotácií sa netreba čudovať, že naše obavy o naplnenie tohto deklarovaného úmyslu sú veľké. Určite by ste však naše obavy rozptýlili, keby ste do zákona napísali presné a taxatívne podmienky využitia tohto dôvodu. Presné, mám na mysli, kde, koľko, kde - a hlavne to napísali, nielen deklarovali. My sme to veľakrát počuli, ale ja som to zatiaľ nikde presne napísané nenašiel. Je škoda, že sa tak nestalo a že ste pri tak rozsiahlom pozmeňovacom návrhu túto zmenu urobili.
Pán predkladateľ, jednu vec by som vás poprosil. Kľudne sa bavte ďalej, ale ja som zachytil takú vec, neviem, či ste teraz počúvali, bavil som sa, a výborne. Včera pán Lapšanský na TA3 ohnivo obhajoval toto, ale medzitým povedal takú zaujímavú vec, ktorú ja, ja, ktorej ja nerozumiem. Teraz to myslím úplne akože vážne. Povedal, že sa vyberie 150 mil. - no, to povedal včera, si to pustite, teraz som to povedal. No, takto, včera pán Lapšanský povedal, vyberie sa 150 mil. - to je druhá vec, to vám poviem, 150 mil., z ktorých ministerstvo financií presunie na ministerstvo pôdohospodárstva 120 mil. Mne tam 30 mil. chýba, neviem kde. Naozaj sa pýtam úprimne, kde bude tých 30 mil.? Nemyslím to teraz vôbec zle, neviem kde, ale tých 30 mil. mi tam zachádza.
No, teraz sa môžme baviť o tom, že, že nevieme teraz po novom, aká má byť celková výška tej vybranej dane po znížení počtu platcov, to je to, čo sme si teraz asi chceli povedať, že jednoducho určite to nebude tých 150 mil., ja by som ten odhad celkom rád počul, nezachytil som ho, že koľko by to malo byť, budem rád. Určite je to však výrazne nižšie ako pri pôvodnom návrhu zákona. Rátate zrejme s výpadkom približne 50 mil. eur, keďže ste si o toľko navýšili vďaka pozmeňovaciemu návrhu k štátnemu rozpočtu rozpočet ministerstva, a tým výpadkom vo výbere ste si potrebu aj odôvodnili.
Natíska sa tak otázka, na čo je takýto zákon vlastne dobrý, keď vami požadované peniaze viete zohnať aj takto. Bolo by to predsa zvýšením rozpočtu ľahšie, a pritom sú to peniaze ľudí tak či tak. No problém je v tom, že by vám chýbali niekde inde, a tak ste si vymysleli túto novú daň, ktorou si od ľudí svoje milióny chcete získať a ešte ju skrývate za to, že ju zaplatia "zlé" obchodné reťazce. Ako sme si však už povedali, nie je to tak a vždy to zaplatia len a len zákazníci. Toto považujem zvlášť nefér voči bežným ľuďom, pretože neverím, že by ste o tom nevedeli.
Poďme ale k ďalšiemu problému, ktorý tu už bol dnes viackrát spomínaný. Po skúsenostiach z okolitých krajín a najmä Maďarska sa môžeme v budúcnosti reálne obávať hroziacich hospodárskych škôd vyplývajúcich z výberu tohto odvodu. Maďarsku totiž Európska komisia po rokoch povedala, že podobný zákon je v rozpore s legislatívou EÚ a na toto zistenie reťazce logicky zareagovali tak, že si svoje odvedené peniaze z minulosti začali nárokovať súdnou cestou. A teda sú to naozaj desiatky až stovky miliónov.
Ak sa, ak to nastane u nás, tak si predstavím, že možno o 3, 4, 5 rokov príde táto požiadavka a štátny rozpočet bude musieť zatiahnuť takúto sekeru, ktorá vznikne teraz. Naozaj to nie je správne. A v tej súvislosti treba povedať to, čo spomenula kolegyňa Kiššová na začiatku, že sú jasné indície, že pri predkladaní ste si nesplnili povinnosť, keď sme mali oboznámiť Európsku komisiu, ktorá sa k tomu mala vyjadriť. Pokiaľ príde od nich vyjadrenie, že tento zákon nie je v súlade s Európskou úniou a s pravidlami a bude treba platiť, bude to o to horšie.
Nuž záverom mi dovoľte povedať len toľko, že na rokovania Národnej rady ste v poslednej dobe priniesli niekoľko zákonov, pomocou ktorých sa snažíte urobiť najmä z veľkých predajcov strašiakov, ktorí strašne škodia nám zákazníkom, pestovateľom, odberateľom, ale aj poľnohospodárom a nikomu nič dobrého neprinesú, teda okrem nich predajcov. Okrem tohto zákona to je aj zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, o ktorom sme sa bavili pred pár dňami, čiže zákon o cenách, ktoré ste predložili na rokovaní tejto schôdze.
Poviem ešte jednu vec, čo sa mi naozaj nepáči, že vo vyhlásení niektorí z vás ste použili také, že idete vyhlásiť vojnu reťazcom. Ja vás chcem poprosiť, nevyhlasujte nikomu vojnu. Ministerstvo obrany má veľa prostriedkov, nakupuje, ale prosím vás, nevyhlasujte nikomu vojnu. Zvlášť nie niekomu, kto podniká legálne, kto podniká v súlade s pravidlami a zamestnáva tisíce slovenských občanov.
No a druhá vec je, z minulosti alebo minulosť pozná veľa prípadov, kde ten, kto robil veľké ramená a vyhlasoval vojnu iným, často skončil na poli porazených. A vám sa to stalo hneď v prvej bitke, pretože namiesto "potrestania zlých reťazcov" ste potrestali najmä bežných ľudí, ktorí budú musieť vaše nápady zaplatiť z vlastných vrecák.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.12.2018 9:55 - 9:55 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel najskôr pochváliť to, že v tomto zákone sa píše, že na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá skončila ústavnú starostlivosť v detskom domove alebo v domove sociálnych služieb pre deti, fyzická osoba, ktorej skončilo poskytovanie sociálnej služby v zariadení sociálnej služieb s celoročnou pobytovou formou. Myslím si, že je to fajn, že takýmto ľuďom umožníme štart do života takýmto spôsobom. Čiže ja to chválim.
K tej veci, čo spomínal kolega, ja tam vidím tiež taký problém, čo vravel on, že jednak vieme, akí ľudia sú vynaliezaví a táto pôžička je naozaj veľmi zaujímavá, a tak by možno kľudne stálo za to, že možnože si až umelo dokonca znížiť ten príjem pri požiadaní, aby ho dostali, hoci realita je taká, je iná, a potom môžu využívať tento úver možno na úkor niekoho, kto naozaj celý život alebo tých ďalších 15 rokov má tie príjmy nízke. Čiže preto by bolo možno dobré kontrolovať ten príjem, či je celú dobu. A možnože by potom zostalo viac peňazí vďaka tomu pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 5.12.2018 16:41 - 16:42 hod.

Radoslav Pavelka Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1220. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis