Videokanál poslanca

Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh tejto novely bol do legislatívneho procesu predložený na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2019, vecne je návrh zákona zameraný na problematiku účasti majetkovo prepojených hospodárskych subjektov vo verejnom obstarávaní. Problémom a problematika vzájomne majetkovo a personálne prepojených uchádzačov tvoriacich rovnakú hospodársku jednotku a ich účasť vo verejnom obstarávaní je významnou témou v rámci verejného obstarávania v celej Európskej únii. Svedčia o tom okrem iného aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplýva povinnosť pre verejného obstarávateľa zaoberať sa samostatnosťou a nezávislosťou ponúk predložených prepojenými uchádzačmi, pričom princípy verejného obstarávania bránia zadaniu zákazky uchádzačom, ktorí predložili vzájomne ovplyvnené ponuky. Vo všeobecnosti ide o pomerne náročnú problematiku, pričom skutočnosť, že smernica 2014/24 Európskej únie o verejnom obstarávaní túto záležitosť explicitne neupravuje, len umocňuje zložitosť jej riešenia.
Návrh zákona za účelom spopularizovania problematiky zeleného verejného obstarávania a jej efektívnejšej praktickej aplikácie vymedzuje definíciu environmentálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Okrem uvedenej problematiky je snahou návrhu zákona znížiť administratívnu záťaž verejných obstarávateľov a obstarávateľov, a to jednak systematickým zjednotením úpravy povinnosti zverejňovať súhrnné správy, a taktiež zvýšením hranice pri zverejňovaní súhrnných správ pri zmluvách vyňatých z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní zo súčasných tisíc eur na 5-tisíc eur.
Za účelom účinnejšej kontroly elektronických nástrojov používaných na elektronickú komunikáciu návrh upravuje zoznam elektronických prostriedkov, ktorý má viesť Úrad pre verejné obstarávanie, a taktiež upravuje sankcie pre prípad prevádzkovania elektronického prostriedku, ktorý nespĺňa štandardy stanovené zákonom o verejnom obstarávaní. Okrem uvedenej problematiky je novelizácia zameraná na postihovanie špekulatívnych foriem konania hospodárskych subjektov pri využívaní revíznych nástrojov vo verejnom obstarávaní, za týmto účelom návrh zákona taxatívne vymedzuje zjavne neodôvodnené námietky a odvolania, taktiež zvyšuje podiel prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 30 % na 50 %.
Účinnosť predpokladaného právneho predpisu sa navrhuje stanoviť na 1. januára 2020 a okrem povinnosti, okrem povinnosti používať vo verejnom obstarávaní elektronické prostriedky zapísané v zozname elektronických prostriedkov, kde sa navrhuje účinnosť od 1. marca 2012.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám sprostredkoval odpoveď pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.
GLOBSEC je medzinárodne rešpektovaná konferencia, ktorá je už pevnou súčasťou zahraničnopolitického kalendára nie len v strednej Európe, ale aj v širšej zahraničnopolitickej komunite. Predstavuje efektívny spôsob pozitívnej propagácie Slovenska vo svete, podujatie zvyšuje slovenské zahraničnopolitické renomé a prináša na Slovensko množstvo vysokopostavených hostí, štátnikov, expertov, politológov, novinárov. Čo je najdôležitejšie, ponúka široký priestor pre intenzívny a otvorený dialóg.
Tento rok sa napríklad na troch pódiách uskutočnilo v rámci piatich tematických okruhov vyše 40 panelových diskusií, počas ktorých pred 1 300 hosťami vystúpilo 140 panelistov zo 60 krajín. To sú údaje, ktoré hovoria samé za seba. Podujatie poskytuje priestor nielen pre rezort zahraničných vecí, ale aj pre iné rezorty či politické strany. GLOBSEC taktiež prispieva k tomu, že sa aj medzi našimi obyvateľmi zvyšuje povedomie o zahraničnej politike, ktoré je viac ako potrebné v čase šírenia dezinformácií a poloprávd zavádzajúcich verejnosť. Podobné podujatie navyše v našom regióne neexistuje. Bola by škoda, ak by Bratislava a Slovensko o túto exkluzivitu prišla alebo ju prenechala niekomu inému. Nevidím preto dôvod, aby sme v spolupráci s GLOBSEC-om nepokračovali.
Ďakujem.

Pán poslanec, buďme féroví! Kto bol splnomocnencom vlády pre tieto cesty? Tak nalejme si čistého vína! Možnože prvá blokáda by bola vhodná na cestách, ktorými chodíte vy.
To je čo za neférovosť?! Tak vy kým ste súčasť koalície, tak sa neurobí nič, a teraz, teraz sa sťažujete a chcete niečo blokovať? No snáď nemyslíte vážne? Tak mali by ste byť... (Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, ja som napriek vašej otázke bol natoľko slušný, že som si ju v kľude vypočul. Takže zamyslite sa, čo všetko ste urobili pre to, aby sa to pohlo. Čo všetko... Pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nemáte slovo. Nemáte slovo.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Potom sa môžte, mi to vykričať. Pán poslanec, zamyslite sa, čo všetko ste urobili, kým ste boli splnomocnencom vlády. Ja to tu mám dokonca aj popísané na tomto papieri. Vy ste neurobili nič! A vy máte a vy máte odvahu tuná nabádať na nejaké blokády a na nejaké protesty?!
Poprosím vás, buďte taký láskavý, neskáčte mi do reči! Slušní ľudia si vypočujú, aj keď sa im to nepočúva príjemne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcete, aby som vás vykázal z rokovacej sály?! No tak!
Nech sa páči.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
Vy neviete chvíľu vydržať kritiku, ktorá sa vás bezprostredne týka? Ale nemôžte reagovať! Ja som bol ticho, keď ste vy rozprávali. Taký je princíp hodiny otázok.
No, čiže nechcem sa s vami hádať, neurobili ste za svoje pôsobenie ako splnomocnenec doteraz vôbec nič.

Vážený pán poslanec, aj keď je dopravná situácia na viacerých úsekoch na Orave komplikovaná a vyžaduje si rýchle riešenie, je potrebné riešiť situáciu na celom Slovensku. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj Národná diaľničná spoločnosť majú záujem čo najrýchlejšie pripraviť a vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic a rýchlostných ciest vzhľadom na veľký deficit cestnej infraštruktúry na celom Slovensku. Obyvatelia takmer každého regiónu poukazujú na jestvujúce nedostatky a žiadajú urýchlené riešenie. Tieto však musia zohľadňovať technické a legislatívne podmienky a finančné limity zdrojov našej krajiny. Termín výstavby akéhokoľvek úseku diaľnice alebo rýchlostnej cesty na Slovensku závisí od postupu prípravy projektovej dokumentácie, majetkovo-právneho usporiadania a vydania potrebných právoplatných rozhodnutí a povolení. Ďalej potvrdenie o ekonomickej efektívnosti investícií a taktiež o dostupnosti finančných prostriedkov potrebných na ich prípravu a realizáciu. V záujme riešenia kritických úsekov boli na ich financovanie presmerované nemalé finančné prostriedky pôvodne určené na iný účel. Podľa pôvodných plánov sa oravské úseky R3 mali budovať z fondov Európskej únie. Konzultačný a inšpekčný orgán Únie JASPERS, agentúra JASPERS však R3 nepokladá za prioritu z európskeho hľadiska.
Z fondov Európskej únie je budované blízke prepojenie na Poľsko diaľnicou D3 cez Kysuce. Navyše na poľskej strane ťah smerom na R3 pokračuje ako komunikácia nižšej kategórie. Dve blízko severojužné prepojenia pokladá Európska únia za nadbytočné a teda nie je reálny predpoklad, žeby oravské úseky R3 mohli byť budované za pomoci fondov Európskej únie.
O výstavbe rýchlostnej cesty R3 na Orave sa rozprávalo už minimálne tri desaťročia, za toto obdobie sa raz realizovali obchvaty Trstenej či Oravského Podzámku ako samostatné úseky, ktoré čiastočne zlepšili dopravnú situáciu na Orave. Viem, že občania tohto regiónu chcú, aby bola rýchlostná cesta R3 cez Oravu vybudovaná čo najskôr za účelom odľahčenia dopravy v oblastiach tohto regiónu, pretože intenzita dopravy sa v tejto oblasti výrazne zvýšila. Chápem preto nespokojnosť a nervozitu občanov tohto regiónu. Vážim si ich formu protestu, ktorú starostovia na Orave zvolili. Rezort dopravy si určite uvedomuje potrebu jej výstavby a robí opatrenia, aby cesta bola hotová čo najskôr.
V programovom vyhlásení vlády sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že na Orave sa sústredí na výstavbu rýchlostnej cesty R3. Aj keď sa vláda Slovenskej republiky v programovom vyhlásení zaviazala, že rýchlostnú cestu R3 počas volebného obdobia aj vybuduje a odovzdá do užívania, boli prijaté opatrenia, aby sa, aj keď sa vláda nezaviazala, že ju teda dokončí, boli prijaté opatrenia, aby sa výstavba rýchlostnej cesty R3 v žilinskom úseku v kraji v úseku Tvrdošín – Nižná nad Oravou reálne začala, aby ostatné úseky rýchlostnej cesty R3 boli pripravené na výstavbu.
Vážený pán poslanec, dámy a páni, plánovaný úsek rýchlostnej cesty R3 z Tvrdošína do Nižnej má odľahčiť dopravu v meste Tvrdošín v dĺžke 4,4 kilometra. Úsek sa napája na existujúci obchvat Trstenej, trasa končí pred obcou Nižná pripojením na súčasnú cestu I59 prostredníctvom privádzača Nižná a okružnej križovatky Nižná – sever. Tu dôjde k napojeniu na pripravovanú stavbu rýchlostnej cesty R3 Nižná nad Oravou – Dlhá nad Oravou. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná v auguste 2017. Súčasť na zhotoviteľa rýchlostnej cesty R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou je ukončená. Verejné obstarávanie na prvý úsek výstavby Tvrdošín – Nižná však bolo napadnuté. Boli podané námietky, o ktorých musí rozhodnúť úrad pre verejné obstarávanie. Národná diaľničná spoločnosť nemôže uzavrieť zmluvu so zhotoviteľom a začať výstavbu, kým nerozhodne úrad pre verejné obstarávanie. Uvedené záležitosti tak nie sú v rukách vlády Slovenskej republiky, resp. Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ani Národnej diaľničnej spoločnosti. Rezort dopravy ani Národná diaľničná spoločnosť nevie tieto okolnosti ovplyvniť a urýchliť. K podpisu zmluvy s vybraným zhotoviteľom pristúpi Národná diaľničná spoločnosť ihneď po nadobudnutí rozhodnutí úradu pre verejné obstarávanie po dodaných námietkach a o prípadnom odvolaní voči rozhodnutiu o námietkach.
Podpis zmluvy na začatie a začatie prác predpokladá Národná diaľničná spoločnosť v treťom kvartáli 2019 s tým, že lehota výstavby 822 dní teda zhruba dva roky a tri mesiace. Príprava všetkých ostatných úsekov rýchlostnej cesty R3 naďalej pokračuje, ďalšie plánované úseky R3 Nižná nad Oravou, Dlhá nad Oravou 8,3 km, Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová 4,9 km, sú podľa údajov NDS v procese prípravy a vypracovania dokumentácie pre stavebné povolenie a úseky R3 Oravský Podzámok – Dolný Kubín, Juh, 8,6 km a Dolný Kubín, Juh – križovatka D1, čo je 10,4 km, sú v procese prípravy vypracovania, prípravy a vypracovania technickej štúdie a aktuálne ako poslednú prevzala Národná diaľničná spoločnosť komplexnú štúdiu realizovateľnosti. podľa ktorej je v úseku R3... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán podpredseda...

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... od Oravského Podzámku do Ružomberka ekonomická opodstatnenosť výstavby až... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
... čas uplynul.

Raši, Richard, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
... po roku 2030.
Prepáčte, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán nový predsedajúci, dovoľte mi teda, aby som zodpovedal túto otázku. Vážený pán poslanec, dámy a páni, ani mesiac po tom, ako predseda vlády navštívil Biely dom a rokoval s prezidentom Donaldom Trumpom sa mu podarilo mať rokovanie aj s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a predsedom ruskej vlády Dmitrijom Medvedevom.
Považujem to za prejav veľkého uznania a rešpektu k našej krajine. Ani politikom z väčších krajín sa nestávali, aby v priebehu mesiaca mohli absolvovať takéto dve najvýznamnejšie diplomatické návštevy. Rád by som zdôrazni, že premiér rokoval o dôležitých témach a nešlo len o zdvorilostnú návštevu.
Ruskú federáciu predseda vlády navštívil v dňoch 4. a 7. júna spolu s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a ministrom hospodárstva Petrom Žigom. Prerokované bolo celé spektrum dvojstranných tém s dôrazom na ekonomiku a energetiku. Zhodnotili súčasný stav bilaterálnej relácie. Prediskutovali aktuálne otázky v oblasti hospodárstva, energetiky, obchodu, investícií so zameraním na udržanie pozitívneho trendu obchodno-ekonomického obratu, ako aj problematiku spolupráce v oblasti kultúry, vzdelávania a vedy.
Na záver návštevy 7. júna sa premiér zúčastnil hlavného plenárneho zasadnutia Sankt-Peterburgského medzinárodného ekonomického fóra. Témou fóra bolo vytváranie agendy udržateľného rozvoja, pričom štyri kľúčové oblasti boli globálne hospodárstvo, dosahovanie národných rozvojových cieľov v ruskom hospodárstve, technológie a téma Ľudia na prvom mieste. Premiér diskutoval na túto tému spoločne s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom, generálnym tajomníkom Organizácie spojených národov Antóniom Guterresom a prezidentom Číny Si Ťin-pchingom, prezidentom Bulharska Rumenom Radevom a predsedom vlády Arménska Nikolom Pašinjanom. Už len zoznam týchto významným mien postačí na uvedomenie si, akej cti sa dostalo Slovensku na medzinárodnom fóre, akému postaveniu sa tešíme na medzinárodnom poli.
Okrem spomínaných hostí sa na fóre zúčastnilo mnoho ďalších prezidentov a premiérov celého sveta, zástupcovia medzinárodných spoločností a bánk a tiež nezávislí experti. Celkovo sa fóra zúčastnilo viac ako 19-tisíc účastníkov zo 145 krajín. Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum vzniklo ešte v roku 1997 a od roku 2006 sa koná pod záštitou ruského prezidenta. Je globálnou platformou na diskusiu o kľúčových ekonomických otázkach a nazýva sa aj Davosom východu. Štatútom partnerskej krajiny bola v tomto roku Čínska ľudová republika, čo sa odzrkadlilo aj na početnosti jej delegácie, viac ako 1000 členov a účasťou prezidenta Čínskej ľudovej republiky na plenárnom zasadnutí. Druhá najpočetnejšia skupina boli podnikatelia z USA, ktorých bolo viac 500, ďalej Francúzka, Japonska či Spojeného kráľovstva a počas podujatia bolo podpísaných celkovo 650 kontranktov v celkovej výške 43 miliárd eur. A myslím si, že tieto čísla potvrdzujú význam tohto podujatia.
Vo svojom vystúpení predseda vlády zdôraznil, že udržateľný rozvoj nemôže existovať bez mieru a mier bez udržateľného rozvoja. Slovensko podporuje zmysluplný a komplexný dialóg medzi štátmi a inými partnermi na národnej, regionálnej, medzinárodnej úrovni. Premiér spomenul, že prijatie agendy 2030 aj 17 cieľov udržateľného rozvoja je významný úspech, pretože v súčasnosti potrebujeme globálny referenčný rámec vývoja na celom svete s jasnou víziou a jednoznačnými kritériami, berúc do úvahy štvrtú priemyselnú revolúciu, klimatické zmeny a bezpečnostné hrozby. Nikdy predtým sme nemali univerzálnu stratégiu súdržnosti medzi ekonomickou, sociálnou a environmentálnou politikou. Premiér však účastníkov upozornil, že dosiahnutie niektorých cieľov je z časového hľadiska ohrozené a to hlavne z dôvodov financovania a komunikácie. Taktiež vo svojom vystúpení zdôraznil, že ak chceme uspieť, musíme zmeniť našu rétoriku, keď hovoríme o cieľoch udržateľného rozvoja, a musíme nájsť spoločný jazyk, ktorý nám umožní komunikovať naprieč kultúrnymi a geografickými bariérami.
Vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, na Slovensku sme prijali potrebné kroky, aby sme integrovali agendu 2030 do nášho dlhodobého národného plánu udržateľného rozvoja. Gestormi implementácie je Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a v medzinárodnom prostredí ministerstvo zahraničných vecí. Ako možno viete, vláda sa rozhodla prepojiť ciele agendy s naším národným investičným plánom do roku 2030, čo by malo posilniť financovanie udržateľného rozvoja. Urobilo sa to na základe širokého procesu s rôznymi subjektmi, pričom sa rešpektovali princípy a hodnoty otvorenej vlády. Potrebujeme víziu, kam chceme ísť, ako sa chceme vyvíjať a napredovať. Slovensko sa snaží využiť svoju úlohu v plánoch a líderstvo v medzinárodných organizáciách, aby presadilo agendu ciele udržateľného rozvoja, a ako predsednícka krajina OBSE sa usilujeme posilovať mierové, spravodlivé, inkluzívne spoločnosti, ktoré sú v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené kolegyne, kolegovia, vážení páni kolegovia ministri, pán predseda vlády Slovenskej republiky, ktorý sa účastní samitu Európskej rady v Bruseli, ma požiadal, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos má neodkladné pracovné povinnosti a zastúpi ho minister spravodlivosti Gábor Gál. Pani podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú tak isto kvôli pracovným povinnostiam, na ňu nie je otázka. Pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková má zahraničnú pracovnú cestu, zastúpi ju pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Pán minister dopravy Árpád Érsek má pracovné povinnosti a zastúpi ho pán minister Gábor Gál. Pán minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák je na zahraničnej pracovnej ceste a zastúpim ho ja. A pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová tak isto je pracovne mimo a zastúpi ju ministerka vnútra Denisa Saková. A na pána ministra Žigu, ktorý je pracovne mimo Bratislavu, tak naňho otázky nie sú.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctená pani podpredsedníčka vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda v zastúpení pani ministerky kultúry, ktorá je mimo Bratislavy, a požiadala ma, aby som tento návrh zákona predniesol.
Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.
Návrhom sa navrhuje zvýšiť percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.
Podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych krajinách jednou z bežných foriem podpory, ktorej úlohou je teda motivovať producentov, aby realizovali filmový projekt v konkrétnom štáte, ktorý im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tomto štáte preinvestovali. Je potrebné uviesť, že v tejto oblasti v súčasnosti prebieha v rámci nášho regiónu konkurenčný boj, pričom sú okolité štáty v pritiahnutí investícií do filmového priemyslu a filmových projektov realizovaných na ich území úspešnejšie ako Slovensko. Maďarsko má od roku 2018 zavedenú podporu v objeme 30 %. Podobne je na tom Poľsko. Česká republika zvyšuje, aktuálne zvyšuje podporu na 30 %. A Rumunsko úspešne zaviedlo podporu vo výške 35 % s možnosťou navýšenia o ďalších 10 %, ak projekt priznane odkazuje na Rumunsko, teda, že sa film odohráva v Rumunsku.
Je teda zrejmé, že aktuálna podpora na Slovensku v objeme 20 % nie je konkurencieschopná a prichádzame tak o možnosť významných investícií do daného sektora. Audiovizuálny priemysel na Slovensku už dnes vytvára pracovné príležitosti pre takmer 5-tisíc ľudí. Predstavuje významný ekonomický sektor s výrazným potenciálom rastu a kvalitnou profesionálnou bázou.
Predloženým návrhom zákona sa upravuje aj nová kompetencia Audiovizuálneho fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu dodatočne preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom stanovené kritériá.
Návrh obsahuje aj doplnenie zákona č. 40 o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.
Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020, okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021, k reálnemu čerpaniu financií súvisiacemu so zvýšením intenzity dotácie teda dôjde prvýkrát v roku 2021.
Ctené dámy, vážení páni, ďakujem pekne za pozornosť, a teda končím úvodné slovo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Veľavážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi teda, aby som predložil a povedal úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona, ktorý pokračuje, je pokračovaním boja proti byrokracii a patrí k druhej vlne antibyrokratických zákonov, ktoré sa týkajú fyzických, ale aj právnických osôb. A ide o využívanie informačných systémov verejnej správy, ktorých cieľom je, aby sa údaje, ktorými disponuje štát medzi inštitúciami a orgánmi verejnej moci, zdieľali a nemuseli ich nosiť naši občania pri vybavovaní rozličných žiadostí, a teda nemuseli nosiť ďalšie potvrdenia a výpisy v listinnej podobe.
Zavádzame ďalších jedenásť výpisov a potvrdení, ktoré doteraz občania museli nosiť a od 1. septembra 2019 a od 1. decembra 2019 ich nosiť nebudú musieť. Ide najmä o potvrdenie o daňových nedoplatkoch, potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom poistení, na zdravotnom poistení, potvrdenie o návšteve školy a výpisy z registra mimovládnych, neziskových organizácií, občianskych združení a nadácií. Čiže táto novela zákona, ktorá zároveň prináša zmeny vo viac ako šiestich desiatkach ďalších zákonov, bude celá o tom, aby sa tieto výpisy, ktoré sú tu uvedené, nemuseli ďalej pri doteraz potrebných vybavovacích povoleniach vôbec používať.
Táto druhá vlna by mala usporiť v čase viac ako dva milióny hodín, ktoré museli stráviť občania, ktorí si tieto žiadosti vybavovali chodením po úradoch pre tieto potvrdenia a osemnásť miliónov eur, kde je zhodnotená úspora na poplatkoch, ktoré museli platiť, ale aj úspora na čase, ktorý teda trávili cestovaním a takto ich môžu venovať iným činnostiam.
Účinnosť zákona je rozdelená na viacero období. To najdôležitejšie je 1. september 2019, keď chceme, aby vošlo do účinnosti potvrdenie o návšteve školy najmä a takisto potvrdenia z výpisu z registra mimovládnych organizácií. Potom to bude teda 1. december, kde by mali nastúpiť, nastúpiť platnosť ostatných, ostatných povolení a jedno povolenie, čo sa týka tretieho sektora, sa, bude mať platnosť, myslím si, že od 1. 1. 2020.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za úvodné slovo. Skončil som.

Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Ctený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda uviedol uvedený návrh zákona, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 17. apríla v roku 2019.
Cieľom predkladaného návrhu je dosiahnutie legislatívnych zmien, ktoré umožnia zriadenie elektronickej schránky aj pre osoby mladšie ako 18 rokov. Dôvodom je snaha o rozšírenie možnosti používania tejto schránky aj v skupine ľudí, pre ktorú sa stane používanie elektronickej schránky v budúcnosti dennodennou súčasťou života a zvyšuje sa tým aj miera digitálnych zručností našej populácie, mladej. Zjednocujú sa ustanovenia, týkajúce sa autentifikácie a, a prostriedkov na overenie identity používateľa elektronických služieb. Dopĺňa sa ďalšia možnosť autentifikácie, a to je prostriedok elektronickej identifikácie, ktorý je vydaný v rámci eIDAS, na základe ktorého budú môcť postupovať, pristupovať k službám aj občania iných členských štátov Európskej únie. Podporia sa takisto možnosti rozšírenia rôznych autentifikačných mechanizmov, rezortných portálov, napríklad advokátsky preukaz. Prax ukázala, že zmyslom tohto opatrenia je umožniť prihlasovanie sa na ústredný portál viacerými nástrojmi a zavádza sa tým táto možnosť pre rezorty, kde osobitné predpisy ustanovujú osobám povinnú elektronickú komunikáciu, napríklad prihlasovanie sa pre právnické povolania, či prihlasovanie sa do systému finančnej správy.
Potom sa zavádzajú povinnosti pre ústredný portál a pre špecializované portály vytvoriť open up-y, teda aby bolo vždy dostupné aplikačné programovacie prostredie vo vzťahu k službách e-Governmentu, na základe ktorého môže používateľ pracovať s elektronickou službou pomocou softvérových aplikácií. No a zavádzajú sa aj možnosti pre banky, pobočky zahraničných bánk, poštové podniky či telekomunikačných operátorov na používanie elektronického občianskeho preukazu a údajov z registra fyzických osôb a evidencie občianskych preukazov. Tu ministerstvo vnútra vychádza v ústrety a výsledkom toho bude, že sa odstráni časová administratívna záťaž pracovníkov týchto inštitúcií vo vzťahu k zabezpečeniu potrebných údajov a takisto sa zvýši kvalita a dostupnosť údajov.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Skončil som s úvodným slovom.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi, aby som teda v stručnosti uviedol túto novelu, teda ktorá sa už týka nie informatizácie. Hlavný cieľ, reaguje sa na zistenia auditov Európskej komisie, ktoré si vyžadujú úpravu niektorých ustanovení, tak aby bola garantovaná miera ochrany práv a záujmov žiadateľov v každej fáze uchádzania sa o príspevok z európskych štrukturálnych a investičných fondov a zároveň obsahuje úpravy, ktoré vznikli, vyplynuli z implementačnej praxe, ide najmä o zjednodušenie, zrýchlenie a spresnenie existujúcich pravidiel.
V podstate ide o zjednodušenie dvojkolového, dvojkolového výberu žiadostí, a to tým spôsobom, že výsledok posudzovania projektového záveru v prvom kole nebude mať vplyv na samotné konanie žiadosti a slúži ako príprava o kvalite pripravovaného projektu, a ak aj nesplní podmienky po jeho dopracovaní, nebude nijakým spôsobom znevýhodňovaný. To, to sa doteraz dialo.
Druhé je zníženie administratívnej záťaže žiadateľov. A zase v prípade dvojkolového prístupu už nebude potrebné, aby žiadateľ v novom kole predkladal výsledok z predchádzajúceho konania, pretože s ním už poskytovateľ disponuje. Pozitívny fakt nový je, že sa bude možné odvolať proti rozhodnutiu o neschválení žiadosti z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Týmto teraz na, ktoré boli teda alokované na danú výzvu, a tým sa zúži počet prípadov, keď sa vlastne žiadateľ nemá nejak možnosť brániť prostredníctvom opravného, riadneho opravného prostriedku, a ďalej sa využije alebo umožní sa použitie informačného monitorovacieho systému ITMS 2014 plus na administráciu dotácií, ktoré poskytuje zo štátneho rozpočtu Pôdohospodárska platobná agentúra, doteraz to možné nebolo. Takže bude to, bude sa môcť využiť systém ITMS, zjednoduší tú administráciu dotácií a zároveň tento systém, v ktorom sa komunikuje elektronicky, je z nášho pohľadu aj tou najtransparentnejšou a najčistejšou formou, takže vyhovie sa žiadosti, aby bolo ho možné používať, no a precizuje sa aj oprávnenie získať informáciu o bezúhonnosti žiadateľa prostredníctvom elektronickej komunikácie s Generálnou prokuratúrou, čiže na získanie potrebných informácií bude možné použiť aj spôsob, ktorý bol zavedený teda v zákone boja proti byrokracii, a tieto informácie o bezúhonnosti budú môcť byť získané tak, ako to prezentujeme, teda bez toho, aby teda v tomto prípade cez portál OverSi, teda bez toho, aby žiadateľ musel tieto papiere nosiť, a plus sa spresnili textácie v oblasti finančného riadenia.
Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pekne, skončil som.