Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

7.2.2019 o 14:08 hod.

MUDr. PhD. MPH

Richard Raši

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Zodpovedanie otázky 7.2.2019 14:08 - 14:13 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, v tejto chvíli nemôžme vylúčiť žiadny scenár vrátane odchodu Spojeného kráľovstva bez dohody, keďže britský parlament 15. januára odmietol návrh dohody o vystúpení. Tento návrh, s ktorým súhlasila aj britská vláda stále považujeme za najlepší možný výsledok a jediný spôsob, akým zabezpečiť riadený odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Pani premiérka Theresa May bude v rámci svojho mandátu, ktorý jej 29. januára udelil britský parlament, opätovne rokovať v Bruseli s predstaviteľmi Európskej únie s cieľom nájsť alternatívne riešenie severoírskej poistky. Tu sme dosť skeptickí a otváranie návrhu dohody pre ďalšie negociácie nevidíme veľmi reálne. Kompromisné riešenie írskej hranice sme hľadali viac ako rok, pričom obe strany museli zo svojich požiadaviek čiastočne ustúpiť. Spoločne sa nám podarilo zhodnúť sa na riešení, ktoré síce nie je jednoduché, avšak je v súlade s právom Európskej únie a zároveň reflektuje na britské požiadavky, napríklad nedeliteľnosť colného územia Spojeného kráľovstva. Je vysoko nepravdepodobné, že na poslednú chvíľu nájdeme iné riešenie vyhovujúce všetkým stranám. O to viac, že ako európska dvadsaťsedmička sme vyčerpali možnosti existujúceho mandátu. Takisto je pravda, že britský parlament na svojom rokovaní prijal v rámci mandátu pani premiérky aj pozmeňujúci návrh, že Spojené kráľovstvo bez dohody z Európskej únie nevystúpi. Ak Spojené kráľovstvo odmietne návrh dohody o vystúpení a ani nepožiada o predĺženie lehoty podľa článku 50 a ani jednostranne neodvolá notifikáciu článku 50, teda brexit samotný, tak tvrdý brexit nastane automaticky k 29. marcu.
Riziko tvrdého brexitu tak zostáva vysoké, aj keď si žiadna strana nepraje takýto konečný scenár. Za týmto účelom vláda Slovenskej republiky 30. januára 2019 schválila materiál, ktorý obsahuje legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Ich hlavným cieľom je minimalizácia negatívnych dopadov na občanov Slovenskej republiky a podnikateľské prostredie, ktorí by boli priamo zasiahnutí neriadeným odchodom Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Tieto legislatívne a nelegislatívne opatrenia vstúpia do platnosti, resp. sa budú realizovať len v prípade neriadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ.
Podľa odhadov, ktoré sme prostredníctvom vládnych analytikov spracovali, by brexit s dohodou o odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie poznačil Slovenskú republiku poklesom HDP v odhadovanej výške 0,4 až 0,9 % HDP. Treba však taktiež povedať, že dopady tohto scenára sa dajú ekonomicky a sociálne v strednodobom horizonte kompenzovať, a to vytrvalým presadzovaním dobrých vzájomných vzťahov na úrovni Európskej rady, ktorá si je tejto potreby plne vedomá.
Druhý scenár vzájomných vzťahov, teda brexit bez dohody je pre štáty Európskej únie, Spojené kráľovstvo aj pre samotné Slovensko oveľa horší. Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku v dlhodobom horizonte o 0,7 až 1,4 percenta HDP.
Vážený pán poslanec, pre vládu Slovenskej republiky je však okrem obchodnej výmeny absolútne kľúčové v prípade uplatnenie tvrdého režimu, uplatnenia režimu tvrdého brexitu ochrániť práva našich občanov, ktorí v Spojenom kráľovstve žijú, pracujú a študujú. Vláda preto pripravuje príslušnú legislatívu týkajúcu sa pobytu cudzincov tak, aby boli vytvorené podmienky pre reciprocitu. To znamená, že ponúkneme britským občanom tie podmienky, ktoré si želáme pre našich občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve.
Ďalšie konkrétne pripravované opatrenia vlády obdobne pokrývajú aj úlohy v sociálnej oblasti a v problematike zdravotnej starostlivosti. Tu mám na mysli napríklad návrhy zmien a doplnení príslušných zákonov v oblastiach, napríklad starostlivosť o deti, vymáhanie výživného, právnej pomoci a podobne. Pripravované sú tiež návrhy právnych noriem z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Pamätáme tiež na opatrenia v administratívnej rovine, napríklad na účely uznania dokladov o dosiahnutých obdobiach poistenia.
V oblasti minimalizácie nepriaznivých dopadov na hospodárstvo Slovenskej republiky boli vládou Slovenskej republiky prijaté opatrenia týkajúce sa zabezpečenia všestrannej pomoci vrátane sprostredkovania informácií pre podnikateľov týkajúcich sa obchodu s tovarom a službami vrátane colných a daňových informácií s cieľom zmierniť negatívne dopady prípadného vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody. Z pohľadu zníženia zraniteľnosti a podpory rastu ekonomiky Slovenska je strategickou prioritou zvýšiť podiel exportu mimo krajín EÚ. V danom kontexte bolo ministerstvu hospodárstva uložené pripraviť opatrenia zahŕňajúce poskytnutie súčinnosti pri vyhľadávaní nových exportných príležitostí najmä malým a stredným podnikom, ktoré z dôvodu potencionálneho vystúpenia Spojeného kráľovstva bez dohody prídu o exportné príležitosti.
Vážený pán poslanec, pokiaľ by prišlo k neriadenému brexitu, vláda Slovenskej republiky má záujem aj naďalej rozvíjať so Spojeným kráľovstvom nadštandardné bilaterálne vzťahy a pokračovať v obojstranne užitočnej spolupráci, zahraničnopolitických, bezpečnostných a obranných otázkach a tiež v rámci medzinárodných organizácií. Strategické spojenie so Spojeným kráľovstvom ako kľúčovým bilaterálnym... (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne už, ďakujem pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 7.2.2019 14:00 - 14:01 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Príjemný deň prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, ctení, ctená dáma kolegyňa, ctení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomná bude pani ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská kvôli neodkladným pracovným povinnostiam a zastúpi ju pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
Pani ministerka školstva, vedy a výskumu, výskumu a športu Martina Lubyová - na ňu nie sú otázky, má pracovné povinnosti a nebude prítomná.
Pán minister spravodlivosti Gábor Gál takisto má pracovné povinnosti, naňho ale nie sú otázky, prítomný nebude.
A pani ministerka kultúry Ľubica Laššáková prítomná nebude tiež, tiež na ňu otázky nie sú.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

29.1.2019 18:00 - 18:04 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem, aby ste to nebrali ako provokáciu, ale videli ste, že pani ministerka tu bola a tu sedela a čakala, kedy pôjde s návrhom zákona, ale musela súrne odísť, tak ma poprosila, že keby sa nestihla vrátiť, aby som to predniesol, takže naozaj toto neberte ako nič, čo by vás malo rozrušiť, ale ide naozaj, účelom tohto návrhu je iba transponovanie článkov 15 a 16 Smernice Európskeho parlamentu a rady z roku, Rady Európskej únie z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov a súvisiacich výrobkov o zrušení smernice z roku 2001 na účel regulácie vnútorného trhu v oblasti vysledovateľnosti tabakových výrobkov a uvádzania bezpečnostného prvku s cieľom dosiahnuť hladké fungovanie vnútorného trhu v rámci prísnejšieho legislatívneho opatrenia na úrovni Európskej únie.
Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ešte raz v mene pani ministerky sa ospravedlňujem, že to predkladám ja, ale videli ste, musela súrne odísť, ja verím, že všetky ostatné zákony už predloží sama osobne a teda vás poprosím, aby ste túto, toto prednesenie smernice podporili.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 29.1.2019 17:56 - 17:58 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, z poverenia vlády Slovenskej republiky mi dovoľte odôvodniť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2018 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2019. Informácia sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o týchto nariadeniach vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných celkovo päť takýchto nariadení, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 v prerokovávanej informácii. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v I. polroku 2019. Celkovo ide o dve aproximačné nariadenia a vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať aj ďalšie aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
Ctený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, ctení páni poslanci, odporúčam, aby plénum Národnej rady informáciu o týchto aproximačných nariadeniach v II. polroku 2018 a o zámere na I. polrok 2019 vzalo na vedomie.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2019 17:54 - 17:56 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Predkladám ho na základe úlohy uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 298 zo 17. augusta 2016.
Dodatkový protokol z obsahového hľadiska reaguje najmä na novodobý fenomén tzv. cudzích bojovníkov, t. j. osôb, ktoré odchádzajú do konfliktných oblastí za účelom páchania teroristických trestných činov, resp. účasti v ozbrojených konfliktoch. Súčasne je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, ktorý má za cieľ doplniť Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu o ustanovenia týkajúce sa trestnosti viacerých činov, ktoré súvisia najmä s vyššie uvedeným fenoménom cudzích bojovníkov a páchaním teroristických trestných činov. Je to zároveň medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej je potrebný zákon, najmä Trestný zákon a Trestný poriadok. Za účelom implementácie dodatkového protokolu boli prijaté legislatívne zmeny obsiahnuté v rámci zákona č. 161/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje súlad právneho poriadku Slovenskej republiky s dodatkovým protokolom. Tento protokol je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nezakladá vplyv na verejné financie a sociálne vplyvy, ani na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, či životné prostredie a služby verejnej správy. Bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a 20. novembra bol schválený vládou Slovenskej republiky a teda vás chcem poprosiť o vyslovenie súhlasu s týmto návrhom.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.1.2019 17:17 - 17:20 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni poslanci, vládny návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva je reakciou na situáciu súvisiacu s možným predlžovaním termínu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, ako aj skutočnosť, že poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili v utorok 15. januára 2019 predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie.
Uznesením Európskeho parlamentu zo 7. februára 2018 zo zloženia Európskeho parlamentu sa zvýšil počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku na volebné obdobie 2019 až 2024 z 13 na 14. Zároveň však čl. 3 ods. 2 v prílohe uznesenia Európskeho parlamentu ustanovuje, že ak Spojené kráľovstvo bude na začiatku volebného obdobia 2019 - 2024 v Európskom parlamente ešte stále členom Európskej únie, počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu za každý členský štát, ktorí sa ujmú funkcie, musí zodpovedať počtu uvedenému v čl. 3 rozhodnutia Európskej rady, teda v pôvodnom počte 13, až kým vystúpenie Spojeného kráľovstva nadobudne právnu účinnosť.
Za terajšej situácie možno predpokladať, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska môže byť členským štátom aj na začiatku nasledujúceho volebného obdobia Európskeho parlamentu, to je približne od 15. júla 2019, preto je nevyhnutné, aby sme v zákone upravili, ktorý kandidát bol zvolený za poslanca Európskeho parlamentu v Slovenskej republike, teda ktorý kandidát sa ujme funkcie, až keď vystúpenie Spojeného kráľovstva nadobudne právnu účinnosť.
Vláda Slovenskej republiky navrhuje v zákone osvedčený a schválený spôsob, ako znížiť počet mandátov pre politickú stranu, ak sa pri prideľovaní pridelí o jeden mandát viac, a to kandidát politickej strany (zaznievanie gongu), ktorá prepočtom vykázala najmenší zostatok delenia. Ide o technický postup. Týmto postupom sa mandát pre politickú stranu nezníži, iba určený zvolený kandidát bude čakať na nastúpenie do funkcie do uvedeného času.
Meno kandidáta, ktorý sa neujme funkcie s ostatnými, oznámi Európskemu parlamentu predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bude členom Európskej únie aj po 15. júli tohto roka, uplatní sa navrhovaná novela. Ak do tohto času Spojené kráľovstvo právoplatne vystúpi z Európskej únie, stane sa navrhované ustanovenie zákona obsolentné, a teda sa uplatňovať nebude.
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2019 16:04 - 16:06 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda uviedol zákon za svojho kolegu ministra spravodlivosti, ktorý je práve teraz na ceste zo zahraničnej služobnej cesty a možno ma ešte stihne vystriedať.
Na rokovanie Národnej rady predkladám teda návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, tlač 1264. Návrh zákona bol vypracovaný na základe úlohy B 11 z uznesenia vlády Slovenskej republiky, kde v návrhu celoštátnej stratégie odpory, pardon (povedané s úsmevom), ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ďalej ho budem nazývať iba stredisko, má v súčasnosti postavenie slovenskej národnej inštitúcie pre ľudské práva, ako aj postavenie národného orgánu na podporu rovnakého zaobchádzania v zmysle antidiskriminačných smerníc Európskej únie a v zmysle antidiskriminačného zákona.
Účelom predloženého návrhu je posilnenie postavenia strediska tak, aby bol v najväčšom možnom súlade s medzinárodnými štandardami, tzv. Parížskymi princípmi. Zároveň, aby sa, predloženým návrhom zákona sa teda precizuje aj kompetencia strediska v postavení Equality bodies.
Predlžený návrh zákona je vypracovaný v súlade s Parížskymi princípmi, s odporúčaniami akreditačnej subkomisie Globálnej aliancie národných ľudskoprávnych inštitúcií, s odporúčaniami Európskej komisie o štandardoch, ako aj s odporúčaniami ďalších orgánov. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je však rozpočtovo zabezpečený a, bude mať, pardon, bude mať negatívny vplyv, ktorý je však rozpočtovo zabezpečený a bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, ani na podnikateľské prostredie. Podrobnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov a príslušných príloh a doložky vybraných vplyvov.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Dňa 18. decembra 2018 bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády a vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 9. januára 2017.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som a poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2019 15:54 - 16:03 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi sa teším, že sa teda našiel v tomto pléne niekto, kto to dokázal tak podrobne naštudovať, lebo naozaj je to veľmi špecifický zákon, takže ďakujem aj jednému aj druhému pánovi poslancovi. Podobné otázky teda dostávam od iných subjektov, nechcem povedať, že presne tie isté, ale veľmi podobné, skoro presne tie isté a preto si ich oceňujem lebo sú veľmi trefné, lebo vidno, že ten, kto ten zákon číta, má tie otázky úplne rovnaké. Ale aby to pochopili aj možno ostatní, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, lebo ide o špecifický zákon.
Zákon o informačných, alebo keď to poviem, že zákon o informačných technológiách vo verejnej správe prichádza preto, lebo poslednýkrát sme mali túto zákonnú úpravu urobenú v roku 2006 a doba sa zmenila. A prichádza aj preto, lebo keď si vezmete akékoľvek kritiky na informáciu verejnej správy, vždy sa obracajú na to, že bola preinvestovaná zhruba miliarda eur v priebehu viac ako desiatich rokov a občan, prijímateľ, ktorý nie je súčasťou fungovania štátnej správy, ktorá robí s týmito technológiami, očakáva tento výsledok. Áno, sme vo fáze, keď sa po rokoch a rokoch investovali prostriedky do tých agendových systémov, do tých backOFFICE, do toho, čo nevidno. Investovalo sa tam preto, a nebudem hodnotiť mieru efektívnosti a neefektívnosti v jednotlivých projektoch, investovalo sa preto, aby sme vedeli dôjsť teraz do štádia, keď sa vie všetko to, čo sa vytvorí, všetky registre, prepojenie vrátane centrálnej správy referenčných údajov, aby sa to vedelo poskytnúť občanovi.
No a iste ste zaregistrovali, že od 1. 9. tohto roka prichádzajú prvé výsledky, ktoré sa týkajú bežného života občanov a podnikateľov, a to je to, že register z obchodného, živnostenského registra alebo výpisy listu vlastníctva si nemusí pri požiadavkách akýchkoľvek nosiť. Od 1. 1. nemusí nosiť výpisy z registra trestov a v roku 2019 chceme uviesť ďalšie dokumenty alebo výpisy, ktoré doteraz občania musia pri vybavovaní akýchkoľvek svojich záležitostí so štátom nosiť, a to sú potvrdenia o návšteve školy, milión a pol kusov ročne, potvrdenia o nedoplatkoch na daňovom, sociálnom alebo zdravotnom poistení. No a na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, na to, aby sme do tejto fázy mohli dôjsť, sa muselo vytvoriť všetko to mohutné vzadu, čo občan nevidí a teraz prichádzajú prvé výsledky.
Hovorím to preto, lebo to, čo bolo nainvestované, sa konečne teraz dáva do realizačnej fázy a tie výsledky budú pokračovať a finále, ktoré chceme dosiahnuť, je to, aby keď akýkoľvek údaj o občanovi má štát, niektorá z jeho inštitúcií, aby ho iná inštitúcia pri vydávaní potvrdení alebo pri vybavovaní akýchkoľvek žiadostí od neho žiadala. To je finále teda, keď raz štát, ministerstvá alebo orgány verejnej moci, to znamená orgány, ktoré dávajú rozhodnutia, ktoré sú pre občana záväzné, aby si mohli tieto údaje zdieľať a aby ho od občana nevyžadovali.
A teraz by som veľmi krátko prebehol niektoré vaše poznámky, čiže zdrojové kódy a open source a poznámka k tomu, že open source nebude povinné pre všetkých. V súčasnosti máme na rozličných našich inštitúciách, na orgánoch verejnej moci máme situáciu, keď štát nevie prebrať správu týchto informačných systémov práve kvôli tomu, že mu nie sú poskytnuté zdrojové kódy. Zákon hovorí teraz o tom, že akákoľvek ďalšia investícia do týchto systémov bude, pokiaľ je to možné, musieť využívať open source licencie. To znamená, aby sa nám nestalo to, že štát ostane vyšachovaný a vlastne niekto, kto ten zdrojový kód má, sa stane trvalým prevádzkovateľom na večné časy, alebo že bude žiadať za tieto, zdrojový kód, také financie, ktoré budú pre štát úplne neefektívne.
Tá jediná výnimka, ktorá tam je, ale záleží od individuálneho posúdenia, sa môže týkať kritickej infraštruktúry. Takže ide o kritickú infraštruktúru, ale určite budeme mať priestor na to, aby sme to vo výboroch, ale aj s odborníkmi, ktorí tento zákon pripravovali, prediskutovali, aby ste, aby sme jasne vedeli, keď máme situáciu v kritickej infraštruktúre, ktorá open source nemôže použiť, čoho sa to týka a prečo.
Tak isto, čo sa týka proof of concept a špecifických situácií, naozaj tento zákon reaguje na to, čo v priebehu tých desať rokov sa vytvorilo a v akom sme stave. Aj preto náš úrad by mal mať funkciu aj riadenia kvôli tomu, aby sa nám nevytvárali a nevznikali a neinvestovalo sa v orgánoch verejnej moci do informačných systémov spontánne, určite na základe najlepšieho vedomia a svedomia, ale aby to bolo organizované. To znamená, aby sa neinvestovalo tak, aby potom v budúcnosti neboli problémy pri zdieľaní dát, pri prepájaní systémov. Čiže musí to byť koordinované, aby sa nám nestalo, že nám budú vznikať kvalitné informačné systémy, ktoré v konečnom dôsledku neprinesú konečný efekt poprepájania a zdieľania dát v rámci celého štátu.
Čo sa týka nákladov, ktoré sú v doložke vplyvov, áno, ten prvý návrh je tam necelých 500-tisíc eur na posilnenie o viac ako zhruba 12 ľudí. Predpokladáme ale, a to hovorím otvorene, že tie náklady na realizáciu tohto zákona v budúcnosti môžu byť aj vyššie, ktoré sa budú týkať ostatných orgánov verejnej moci. Na druhej strane poviem veľmi otvorene, čo to, aký efekt to môže priniesť štátu. Len zavedenie týchto štyroch výpisov, ktoré si nebudú musieť občania sami vybavovať, tak ako to bolo doteraz, ale ich bude zdieľať štát, prinesú ročne ušetrených viac ako 13 miliónov eur pre občanov a podnikateľov, ktorí žiadali. To znamená, áno, nebude to úspora štátu ako takého, ale bude to úspora občanov, z ktorých daní teda, a firiem, z ktorých daní žijeme. A okrem tých 13 miliónov eur je v tom aj napríklad šesťsto, viac ako 600-tisíc hodín času, ktoré museli stráviť pri vybavovaní týchto potvrdení na úkor svojej práce a rodiny, atď. Čiže ide o veľkú úsporu nielen času, ale aj financií pre, pre obyvateľov.
Ešte by som sa vrátil k tomu, čo je možno vždy kritické, a to je verejné obstarávanie. A teda máme ambíciu nastaviť aj pravidlá vo verejnom obstarávaní informačno-komunikačných technológií. Prebieha pomerne živá diskusia. Prebieha živá diskusia medzi zástupcami subjektov firiem a organizácií, ktoré ich zastupujú. A možno tí, ktorí sa venujete informačným technológiám, ju vnímate. Našou ambíciou je, aby výsledok, ktorý chceme pretaviť do praxe a ktorým sa budú musieť riadiť orgány verejnej moci, bolo o tom, aby obstarávanie bolo jasne zadefinované, aby tam bola čo najmenšia miera subjektívnosti. A možno to, čo ste zachytili a o čom sa najviac hovorí, je tzv. delenie zákaziek. Sme za to, aby sa zákazky delili do takej miery, aby každé delenie zákazky vytváralo stále funkčný celok. A prirovnal som to laicky k motorovému vozidlu, k autu, ktoré má skoro každý, alebo ktoré má, verím, že už väčšina obyvateľov. My môžeme deliť zákazku len do tej miery, kým to má zmysel. Aj keby sme mali možnosť si sami skonštruovať automobil a vyšlo by nás to lacnejšie, určite by to nikto z nás neurobil, lebo by to nemuselo fungovať ako celok, nemali by sme záruky, servisné zmluvy, servisné, teda servisné záruky a mnoho ďalších komponentov.
Čiže delenie zákaziek áno, ale iba do racionálne únosnej miery. Ale naozaj tam teraz prebieha čisto odborná diskusia. Máme ju rozdelenú na dve základné skupiny, ktorá jedna hovorí pomerne striktne, druhá necháva istú mieru subjektivity od zákazky k zákazke. A verím, že sa odborníci dohodnú, a to bude súčasťou toho, ako bude teda verejné obstarávanie informačno-komunikačných technológií prebiehať. A keď teda tento zákon prejde, a prosím vás o jeho podporu, tak teším sa na diskusie, ktoré budeme môcť viesť, lebo naozaj je tých otázok omnoho, omnoho viacej, ktoré prichádzajú, ale z prostredia nielen užívateľov, ale aj tých, ktorí všetky tieto systémy implementujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2019 15:37 - 15:41 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila tento zákon, tento návrh zákona 19. decembra. Pripravili sme novú právnu úpravu, ktorá má priniesť systémovú zmenu správy v oblasti informačných technológií vo verejnej správe z dôvodu, že súčasná právna únava, úprava, je už unavená teda (povedané s úsmevom), už nie je dostatočná, je nutné reflektovať na zmeny, ktoré so sebou prináša vývin informačných technológií, globálne trendy a ktorým je potrebné prispôsobiť sa tak, aby sme naplnili aj očakávania spoločnosti.
Systémová zmena sa týka najmä rozšírenia povinnosti pre jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií, to znamená, od samotného plánovania, obstarávania, implementácií informačných technológií až po monitoring a hodnotenie. Jasne sa definujú kompetencie a ucelené povinnosti v každej fáze životného cyklu informačných technológií vo verejnej správe, vrátane obmedzení pri tvorbe zmlúv. Tieto obmedzenia sa týkajú napríklad povinnosti využívania otvorenej licencie pre software, ktorý sa vyvíja pre verejnú správu, ale aj úpravy dojednania podmienok pri veľkých projektoch a ich dodávok tak, aby ich bolo možné ukončiť aj po čiastkovom dodaní. Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa posilnila pozícia Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, a to z koordinačnej do riadiacej. Správu informačných technológií budeme vykonávať ako orgán vedenia, ktorého úlohou je hlavne zabezpečiť riadny a efektívny chod riadenia správy informačných technológií v štáte.
Cieľom tohto zákona je nastaviť pravidlá v oblasti informatizácie verejnej správy tak, aby sa efektívne využívali ľudské zdroje, technické, programové, či iné prostriedky, zariadenia, finančné prostriedky, ale aj čas spojený s realizáciou týchto projektov. Nastavenie týchto pravidiel zákonným spôsobom vytvorí efektívne a hospodárne prostredie v oblasti vedenia a riadenia informačných technológií vo verejnej správe, ako aj splnenie požiadaviek na uplatnenie princípov hospodárnosti, efektívnosti, transparentnosti, proporcionality, účelnosti, aj hodnoty za peniaze.
Nová právna úprava pokrýva aj oblasť bezpečnosti. Zákon nadväzuje na zákon o kybernetickej bezpečnosti v duchu novej kompetencie úradu a upravuje sa činnosť vládnej jednotky kybernetickej bezpečnosti CSIRT pri riešení a prevencii kybernetických hrozieb. Ide o nastavenie pravidiel pre zabezpečenie systému riadenia kybernetickej bezpečnosti v organizácii a k organizačným procesom v rámci riadenia bezpečnosti patria aj činnosti, ktoré majú vykonávať riadiace, výkonné, či kontrolné zložky tohto systému. A v ďalších častiach sa stanovujú aj špecifické povinnosti v oblasti bezpečnosti informačných systémov verejnej správy.
Nový zákon upravuje aj výkon kontroly a dodržiavania povinností ustanovených v zákone, čiže bude zabezpečovať aj kontrolu plnenia povinností a spätnú väzbu o plnení povinností orgánov, ktoré sa, ktorých sa tento zákon týka, vrátane teda uloženia pokút v závislosti od podstaty správneho deliktu od 125 až po 35-tisíc eur pre najzávažnejšie porušenia povinností.
Ďakujem pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu zákona a jeho schválenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 29.1.2019 15:18 - 15:21 hod.

Richard Raši Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, Európsky parlament 7. februára 2018 prijal uznesenie o zložení Európskeho parlamentu. Podľa prílohy k tomuto uzneseniu prijala Rada Európskej únie rozhodnutie, podľa ktorého sa Slovenskej republike vo volebnom období Európskeho parlamentu 2019 až 2024 ustanovuje počet poslancov zvolených v Slovenskej republike na 14. Podľa bodu 2 citovaného článku v prípade, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska bude na začiatku volebného obdobia, t. j. k 15. júlu 2019, ešte stále členským štátom Európskej únie, počet zástupcov volených za každý členský štát, ktorí sa ujmú funkcie, musí zodpovedať počtu uvedenému v článku 3 rozhodnutia Európskej rady z roku 2013, až kým vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie nenadobudne právnu účinnosť. Podľa tohto rozhodnutia z roku 2013 teda v podmienkach Slovenskej republiky ide o 13 poslancov.
Voľby do Európskeho parlamentu sa majú vykonať v máji v tomto roku. Musia byť vyhlásené už začiatkom februára. Z hľadiska princípov volebného práva je nevyhnutné, aby bolo zrejmé, v akých podmienkach sa budú voľby vykonávať. Podľa článku 30 Ústavy Slovenskej republiky patrí volebné právo medzi základné politické práva, teda základné ľudské práva a podľa článku 31 úprava všetkých politických práv a jej výklad a používanie musí zabezpečovať slobodnú súťaž politických síl. Na základe týchto skutočností navrhuje vláda Slovenskej republiky, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predmetom návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva v znení neskorších predpisov, tlač 1305, je úprava nastupovania poslancov Európskeho parlamentu, ktorí budú zvolení v Slovenskej republike v máji v tomto roku. Keďže voľby sa musia vyhlásiť najneskôr 4. februára 2019, je potrebné, aby zákon bol schválený a uverejnený v čo najkratšom čase, aby o ňom boli všetky kandidujúce politické strany aj kandidáti informovaní.
Ctený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis