Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

19.10.2018 o 13:41 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 13:41 - 13:52 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je to už po druhýkrát, čo predkladá Ľudová strana naše Slovensko návrh zákona, ktorý nemá za cieľ nič iné ako dať občanom Slovenskej republiky právo a možnosť slobodne sa rozhodnúť, slobodne si vybrať, či dajú seba a svoje deti zaočkovať a to bez toho, aby v prípade odmietnutia očkovania hrozila pokuta vo výške niekoľko stoviek eur. V našom návrhu zákona nejde ani o zrušenie očkovania, ani o to, aby sme niekoho presviedčali, aby seba, či svoje deti nedal zaočkovať. Sme však pevne presvedčení o tom, že tak ako si môže každý človek slobodne vybrať, či postúpi akýkoľvek iný lekársky zákrok, či operáciu, ak samozrejme nie je hospitalizovaný bezvedomie, nie je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, tak to isté musí platiť aj v prípade očkovania. Nie je možné naozaj nie je skutočne možné, aby bol v modernej demokratickej spoločnosti ktokoľvek nútený pod hrozbou pokuty k tomu, aby podstúpil akýkoľvek lekársky zákrok s ktorým dobrovoľne nesúhlasí. Obzvlášť ak dôvody na jeho odmietnutie nespočívajú v drvivej väčšine prípadov v tom, že by išlo o nejakého nezodpovedného jedinca zanedbávajúceho svoj zdravie a lenivého dostaviť sa k lekárovi alebo dákeho fanatika z nejakej pochybnej sekty, ale spočíva výlučne v tom, že takýto človek odmietajúci očkovanie má jednoducho len dôvodnú obavu o život a zdravie seba a svojich detí. Nebudem tu, ale teraz detailnejšie hovoriť o rizikách a skutočnej efektivite očkovania, ktoré sme dopodrobna rozobrali pri poslednom predložení tohto nášho návrhu zákona. Koniec koncov na túto tému v histórií nemali ani teraz nemajú jednotný názor nielen bežný občania, či politici, ale ani lekári, vedci, činní odborníci, ktorí sa touto otázkou zaoberajú. Každopádne platí, že čím viac vedomostí o očkovaní v spoločnosti máme tým väčšie debaty a kontroverzie vyvoláva. Pokiaľ ide o riziká spojené s očkovaním obmedzím sa len na niekoľko otázok, ktoré mi doteraz neboli schopní zodpovedať ani lekári a dokonca ani zdravotníci z úradu verejného zdravotníctva, ktorí priamo rozhodujú o pokutách za odmietnutie očkovania. Na prvom mieste ide o očkovanie proti tuberkulóze tzv. BCG vakcínou, ktoré bolo na Slovensku povinné od roku 1953 až do roku 2012, kedy bolo zrušené. Bolo to vôbec prvé očkovanie, ktoré dostávali deti už v pôrodnici. Oficiálne vysvetlenie bolo, že toto očkovanie bolo zrušené z dôvodu tzv. priaznivej epidemiologickej situácie, teda z dôvodu nízkeho počtu prípadov výskytu tuberkulózy na Slovensku. Ak je toto naozaj skutočným dôvodom na zrušenie očkovania, ktoré u nás bolo povinné a presadzované všetkými kompetentnými orgánmi takmer 60 rokov, tak potom sa pýtam ako je možné, že z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú vôbec a to už desiatky rokov. Konkrétne mám na mysli detskú obrnu a záškrt. Pretože kým v roku 2011, teda rok pred zrušením povinného očkovania proti tuberkulóze sme na Slovensku evidovali celkom 399 prípadov tuberkulózy. Od roku 1960 sa u nás nenašiel ani jeden jediný prípad detskej obrny a od roku 1980 ani jeden jediný prípad záškrtu. Pri týchto chorobách je teda na Slovensku mnohonásobne priaznivejšia epidemiologická situácia, teda o to skôr by sme mali tieto očkovania zrušiť. No na rozdiel od tuberkulózy jednoducho tieto očkovania zrušené neboli. Inými slovami je absolútne nelogické, keď sa zruší očkovanie proti chorobe, ktorá sa u nás vyskytuje aj keď menej ako v minulosti, ale zároveň sa ďalej pokračuje v očkovaní proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú vôbec a to dlhodobo. Na základe čoho je uplatňovaný dvojaký meter, resp. prístup k očkovaniu proti tuberkulóze na jednej strane a k očkovaniu proti detskej obrne či záškrtu na strane druhej. Prečo nebolo zrušené aj očkovanie proti týmto chorobám z rovnakého dôvodu, teda pre priaznivú epidemiologickú situáciu, v čom je medzi nimi rozdiel? Nebolo skutočným dôvodom na zrušenie povinného očkovania proti tuberkulóze niečo celkom iné? Napríklad vysoký počet nežiadúcich účinkov, vysoký počet poškodení zdravia, ktoré už nebolo možné zakrývať a zvádzať na iné príčiny? Táto otázka je o to oprávnenejšia ak si uvedomíme, že ešte v roku 2010 samotný hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, teda nie nejaký šarlatán, priznal v prípade BCG vakcíny proti tuberkulóze nasledovné citujem: "u novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam". Koniec citátu. Na prípade BCG vakcíny, ktorej škodlivosť alebo rizikovosť potvrdil teda aj hlavný hygienik Českej republiky môžeme teda preukázateľne vidieť, že bezpečnosť vakcín nemôžu garantovať žiadne kompetentné orgány a to ani tie, ktoré očkovanie od ľudí vynucujú. BCG vakcína bola totiž riadne registrovaná tak v Európskej únii a dokonca bola schválená aj našim štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Lekári a tzv. odborníci z oblasti vakcinológie obhajovali a vyhlasovali za bezpečnú. No napriek tomu sa časom ukázalo, že je škodlivá. Ako potom môžme veriť štátnym orgánom, že sú bezpečné ostatné vakcíny? Čo keď sa jedného dňa ukáže, že aj tieto vakcíny sú škodlivé a položím ešte dve ďalšie nezodpovedané otázky, ktoré vrhajú tieň podozrenia na očkovanie.
Za prvé. Prečo sa u nás očkuje proti ružienke inými slovami rubeole, prečo sa už očkujú od 15 - 18 mesačné deti ženského aj mužského pohlavia, keď táto choroba predstavuje preukázateľne závažnejšie zdravotné riziko len pre tehotné ženy. Prečo sa neočkuje len riziková skupina. Teda pohlavne dospelé alebo dospievajúce ženy a podobne. prečo sa u nás očkuje proti mumsu už tak isto 15 - 18 mesačné deti mužského a ženského pohlavia, keď táto choroba predstavuje závažnejšie zdravotné riziko v podobe veľmi vzácneho zápalu semenníkov a následnej neplodnosti mužskej len pre dospievajúcich chlapcov. Kladiem túto otázku. Prečo sa opäť neočkuje len riziková skupina, teda dospievajúci muži. Pokiaľ nebudú všetky tieto otázky logicky vysvetlené a zodpovedané a to na základe skutočných vedeckých faktov a argumentov nie na základe nejakých všeobecných poučiek alebo skutočností o týchto chorobách, ktoré nie sú sporné a ktorými nás dávkujú tak štátne orgány ako aj médiá, tak potom sa nečudujme, že niektorí ľudia a je ich čoraz viac očkovanie odmietajú. No aj, keď by očkovanie nebolo spojené so žiadnymi rizikami, aj keby nemalo žiadne závažné nežiadúce účinky, aj keby bolo celkom bezpečné a 100 % efektívne, ak keby o ňom neexistovali žiadne relevantné pochybnosti, aj vtedy by sme boli zástancami toho, aby si človek mohol slobodne vybrať. Ak totiž nemôžme slobodne rozhodovať už ani len o nás samých, ak sme nútení postupovať lekárske zákroky proti našej vôli, tak potom tu je absolútne zbytočné hovoriť o nejakých ľudských právach a slobode. Nie nadarmo píšeme v dôvodovej správe k nášmu návrhu zákona, že vynucovanie očkovania nám pripomína lekárske zákroky nacistického doktora Mengeleho. Pretože nie je skutočne nič odpornejšie a nič neluckejšie, keď niekto proti našej vôli manipuluje s našimi telami. A je skutočne jedno, či táto nedobrovoľná manipulácia s našimi telami poškodí každého z nás alebo len niekoho alebo, či sa to robí v záujme vedy v prospech deklarovaných zdravotných výhod alebo prevencie. Rozhodujúce je to, že sa tak deje bez nášho dobrovoľného súhlasu. V prípade očkovania sa navyše nebavíme o prípadoch, keď sú bezprostredne ohrozené naše životy a zdravie. Očkovanie sa robí takmer vo všetkých prípadoch na zdravých ľuďoch výlučne ako prevencia a to proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú ako som už povedal viac ako 50 rokov. Samozrejme niekto môže argumentovať aj tým, že ide o prevenciu voči mimoriadne nebezpečným smrteľným chorobám a práve toto riziko smrti je dostatočným...
===== o prípadoch, keď sú bezprostredne ohrozené naše životy a zdravie. Očkovanie sa robí v takmer všetkých prípadoch na zdravých ľuďoch, výlučne ako prevencia a to proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú ako som už povedal viac ako 50 rokov. Samozrejme niekto môže argumentovať aj tým, že ide o prevenciu voči mimoriadne nebezpečným smrteľným chorobám a práve toto riziko smrti je dostatočným ospravedlnením pre vynucovanie si očkovania pokutami. Otázkou potom ale je, prečo vláda ak vychádza z takejto logiky pod hrozbou nezakazuje napríklad aj fajčenie. Kým v roku 2017 sa v celom svete vyskytol len 113 ochorení na detskú obrnu proti, ktorej je tiež povinná vakcinácia a z toho ani jeden z 113 ochorení nebol v Európe a viac ako 80 % z týchto ochorení bolo spôsobených dokonca vakcínami samotnými, v tom istom roku celosvetovo páčila takmer miliarda ľudí. Kým na vírus detskej obrny proti, ktorému sa povinne u nás očkujú aj tí najmenší zomiera 0,03 % detí a 0,15 % na dospelých čo sú údaje WHO tak podľa tých istých údajov WHO fajčenie tabaku zabíja až 50 % fajčiarov.
Kým na detskú obrnu v minulom roku nezomrelo ani 100 ľudí, na fajčenie zomiera ročne vo svete 6 miliónov ľudí. Fajčenie je teda len podľa obyčajnej štatistiky mnohonásobne rozšírenejší a nebezpečnejšie ako niektoré choroby proti, ktorým sa u nás povinne očkuje. Napriek tomu štát nejde pokutovať fajčiarov, ktorí sú častokrát úplne ľahostajní voči k svojmu zdraviu ale aj rodičov, ktorí odmietajú vakcíny práve preto, že sa obávajú, že vakcíny poškodia život a zdravie detí. Tieto a mnohé iné fakty si uvedomujú v mnohých štátoch vo svete. Ako bolo povedané, očkovanie je dobrovoľne vo väčšine členských štátov Európskej únie. A to hovorím o štátoch, ktoré zaujímajú v Európskej únii popredné miesta napríklad Nemecko, Veľká Británia. Španielsko, Holandsko a najnovšie aj Taliansko všetky tieto štáty s najväčším počtom obyvateľov umožňujú svojim občanom slobodu v očkovaní. A práve napríklad aj Talianska, ktoré zaviedlo dobrovoľnosť v očkovaní len celkom nedávno vidíme, že tento trend je na zostupe. Je preto len na nás, či si z nich vezmeme príklad alebo či budeme naďalej zasahovať do základných ľudských práv a slobôd našich občanov a vynucovať očkovanie pokutami.
Panie poslankyne, páni poslanci, ak žiaden výrobca vakcín, žiaden lekár, žiaden vedec ani žiadny štátny orgán nemôže garantovať stopercentnú bezpečnosť a efektívnosť vakcín, ako vidíme aj na spomínanom prípade VCG vakcíny proti tuberkulóze, že to čo je dnes vyhlásené za bezpečné môžu byť zajtra uznané za nebezpečné až kompetentnými osobami tak potom nemáme ani my morálne ani politické právo nikoho nútiť, aby bol on či jeho deti očkované. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 13:41 - 13:52 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je to už po druhýkrát, čo predkladá Ľudová strana naše Slovensko návrh zákona, ktorý nemá za cieľ nič iné ako dať občanom Slovenskej republiky právo a možnosť slobodne sa rozhodnúť, slobodne si vybrať, či dajú seba a svoje deti zaočkovať a to bez toho, aby v prípade odmietnutia očkovania hrozila pokuta vo výške niekoľko stoviek eur. V našom návrhu zákona nejde ani o zrušenie očkovania, ani o to, aby sme niekoho presviedčali, aby seba, či svoje deti nedal zaočkovať. Sme však pevne presvedčení o tom, že tak ako si môže každý človek slobodne vybrať, či postúpi akýkoľvek iný lekársky zákrok, či operáciu, ak samozrejme nie je hospitalizovaný bezvedomie, nie je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie, tak to isté musí platiť aj v prípade očkovania. Nie je možné naozaj nie je skutočne možné, aby bol v modernej demokratickej spoločnosti ktokoľvek nútený pod hrozbou pokuty k tomu, aby podstúpil akýkoľvek lekársky zákrok s ktorým dobrovoľne nesúhlasí. Obzvlášť ak dôvody na jeho odmietnutie nespočívajú v drvivej väčšine prípadov v tom, že by išlo o nejakého nezodpovedného jedinca zanedbávajúceho svoj zdravie a lenivého dostaviť sa k lekárovi alebo dákeho fanatika z nejakej pochybnej sekty, ale spočíva výlučne v tom, že takýto človek odmietajúci očkovanie má jednoducho len dôvodnú obavu o život a zdravie seba a svojich detí. Nebudem tu, ale teraz detailnejšie hovoriť o rizikách a skutočnej efektivite očkovania, ktoré sme dopodrobna rozobrali pri poslednom predložení tohto nášho návrhu zákona. Koniec koncov na túto tému v histórií nemali ani teraz nemajú jednotný názor nielen bežný občania, či politici, ale ani lekári, vedci, činní odborníci, ktorí sa touto otázkou zaoberajú. Každopádne platí, že čím viac vedomostí o očkovaní v spoločnosti máme tým väčšie debaty a kontroverzie vyvoláva. Pokiaľ ide o riziká spojené s očkovaním obmedzím sa len na niekoľko otázok, ktoré mi doteraz neboli schopní zodpovedať ani lekári a dokonca ani zdravotníci z úradu verejného zdravotníctva, ktorí priamo rozhodujú o pokutách za odmietnutie očkovania. Na prvom mieste ide o očkovanie proti tuberkulóze tzv. BCG vakcínou, ktoré bolo na Slovensku povinné od roku 1953 až do roku 2012, kedy bolo zrušené. Bolo to vôbec prvé očkovanie, ktoré dostávali deti už v pôrodnici. Oficiálne vysvetlenie bolo, že toto očkovanie bolo zrušené z dôvodu tzv. priaznivej epidemiologickej situácie, teda z dôvodu nízkeho počtu prípadov výskytu tuberkulózy na Slovensku. Ak je toto naozaj skutočným dôvodom na zrušenie očkovania, ktoré u nás bolo povinné a presadzované všetkými kompetentnými orgánmi takmer 60 rokov, tak potom sa pýtam ako je možné, že z rovnakého dôvodu nebolo dodnes zrušené očkovanie proti chorobám, ktoré sa na Slovensku na rozdiel od tuberkulózy nevyskytujú vôbec a to už desiatky rokov. Konkrétne mám na mysli detskú obrnu a záškrt. Pretože kým v roku 2011, teda rok pred zrušením povinného očkovania proti tuberkulóze sme na Slovensku evidovali celkom 399 prípadov tuberkulózy. Od roku 1960 sa u nás nenašiel ani jeden jediný prípad detskej obrny a od roku 1980 ani jeden jediný prípad záškrtu. Pri týchto chorobách je teda na Slovensku mnohonásobne priaznivejšia epidemiologická situácia, teda o to skôr by sme mali tieto očkovania zrušiť. No na rozdiel od tuberkulózy jednoducho tieto očkovania zrušené neboli. Inými slovami je absolútne nelogické, keď sa zruší očkovanie proti chorobe, ktorá sa u nás vyskytuje aj keď menej ako v minulosti, ale zároveň sa ďalej pokračuje v očkovaní proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú vôbec a to dlhodobo. Na základe čoho je uplatňovaný dvojaký meter, resp. prístup k očkovaniu proti tuberkulóze na jednej strane a k očkovaniu proti detskej obrne či záškrtu na strane druhej. Prečo nebolo zrušené aj očkovanie proti týmto chorobám z rovnakého dôvodu, teda pre priaznivú epidemiologickú situáciu, v čom je medzi nimi rozdiel? Nebolo skutočným dôvodom na zrušenie povinného očkovania proti tuberkulóze niečo celkom iné? Napríklad vysoký počet nežiadúcich účinkov, vysoký počet poškodení zdravia, ktoré už nebolo možné zakrývať a zvádzať na iné príčiny? Táto otázka je o to oprávnenejšia ak si uvedomíme, že ešte v roku 2010 samotný hlavný hygienik Českej republiky Michael Vít, teda nie nejaký šarlatán, priznal v prípade BCG vakcíny proti tuberkulóze nasledovné citujem: "u novorodencov môže očkovanie závažne poškodiť zdravie. V minulých rokoch dokonca došlo k niekoľkým úmrtiam". Koniec citátu. Na prípade BCG vakcíny, ktorej škodlivosť alebo rizikovosť potvrdil teda aj hlavný hygienik Českej republiky môžeme teda preukázateľne vidieť, že bezpečnosť vakcín nemôžu garantovať žiadne kompetentné orgány a to ani tie, ktoré očkovanie od ľudí vynucujú. BCG vakcína bola totiž riadne registrovaná tak v Európskej únii a dokonca bola schválená aj našim štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Lekári a tzv. odborníci z oblasti vakcinológie obhajovali a vyhlasovali za bezpečnú. No napriek tomu sa časom ukázalo, že je škodlivá. Ako potom môžme veriť štátnym orgánom, že sú bezpečné ostatné vakcíny? Čo keď sa jedného dňa ukáže, že aj tieto vakcíny sú škodlivé a položím ešte dve ďalšie nezodpovedané otázky, ktoré vrhajú tieň podozrenia na očkovanie.
Za prvé. Prečo sa u nás očkuje proti ružienke inými slovami rubeole, prečo sa už očkujú od 15 - 18 mesačné deti ženského aj mužského pohlavia, keď táto choroba predstavuje preukázateľne závažnejšie zdravotné riziko len pre tehotné ženy. Prečo sa neočkuje len riziková skupina. Teda pohlavne dospelé alebo dospievajúce ženy a podobne. prečo sa u nás očkuje proti mumsu už tak isto 15 - 18 mesačné deti mužského a ženského pohlavia, keď táto choroba predstavuje závažnejšie zdravotné riziko v podobe veľmi vzácneho zápalu semenníkov a následnej neplodnosti mužskej len pre dospievajúcich chlapcov. Kladiem túto otázku. Prečo sa opäť neočkuje len riziková skupina, teda dospievajúci muži. Pokiaľ nebudú všetky tieto otázky logicky vysvetlené a zodpovedané a to na základe skutočných vedeckých faktov a argumentov nie na základe nejakých všeobecných poučiek alebo skutočností o týchto chorobách, ktoré nie sú sporné a ktorými nás dávkujú tak štátne orgány ako aj médiá, tak potom sa nečudujme, že niektorí ľudia a je ich čoraz viac očkovanie odmietajú. No aj, keď by očkovanie nebolo spojené so žiadnymi rizikami, aj keby nemalo žiadne závažné nežiadúce účinky, aj keby bolo celkom bezpečné a 100 % efektívne, ak keby o ňom neexistovali žiadne relevantné pochybnosti, aj vtedy by sme boli zástancami toho, aby si človek mohol slobodne vybrať. Ak totiž nemôžme slobodne rozhodovať už ani len o nás samých, ak sme nútení postupovať lekárske zákroky proti našej vôli, tak potom tu je absolútne zbytočné hovoriť o nejakých ľudských právach a slobode. Nie nadarmo píšeme v dôvodovej správe k nášmu návrhu zákona, že vynucovanie očkovania nám pripomína lekárske zákroky nacistického doktora Mengeleho. Pretože nie je skutočne nič odpornejšie a nič neluckejšie, keď niekto proti našej vôli manipuluje s našimi telami. A je skutočne jedno, či táto nedobrovoľná manipulácia s našimi telami poškodí každého z nás alebo len niekoho alebo, či sa to robí v záujme vedy v prospech deklarovaných zdravotných výhod alebo prevencie. Rozhodujúce je to, že sa tak deje bez nášho dobrovoľného súhlasu. V prípade očkovania sa navyše nebavíme o prípadoch, keď sú bezprostredne ohrozené naše životy a zdravie. Očkovanie sa robí takmer vo všetkých prípadoch na zdravých ľuďoch výlučne ako prevencia a to proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú ako som už povedal viac ako 50 rokov. Samozrejme niekto môže argumentovať aj tým, že ide o prevenciu voči mimoriadne nebezpečným smrteľným chorobám a práve toto riziko smrti je dostatočným...
===== o prípadoch, keď sú bezprostredne ohrozené naše životy a zdravie. Očkovanie sa robí v takmer všetkých prípadoch na zdravých ľuďoch, výlučne ako prevencia a to proti chorobám, ktoré sa u nás nevyskytujú ako som už povedal viac ako 50 rokov. Samozrejme niekto môže argumentovať aj tým, že ide o prevenciu voči mimoriadne nebezpečným smrteľným chorobám a práve toto riziko smrti je dostatočným ospravedlnením pre vynucovanie si očkovania pokutami. Otázkou potom ale je, prečo vláda ak vychádza z takejto logiky pod hrozbou nezakazuje napríklad aj fajčenie. Kým v roku 2017 sa v celom svete vyskytol len 113 ochorení na detskú obrnu proti, ktorej je tiež povinná vakcinácia a z toho ani jeden z 113 ochorení nebol v Európe a viac ako 80 % z týchto ochorení bolo spôsobených dokonca vakcínami samotnými, v tom istom roku celosvetovo páčila takmer miliarda ľudí. Kým na vírus detskej obrny proti, ktorému sa povinne u nás očkujú aj tí najmenší zomiera 0,03 % detí a 0,15 % na dospelých čo sú údaje WHO tak podľa tých istých údajov WHO fajčenie tabaku zabíja až 50 % fajčiarov.
Kým na detskú obrnu v minulom roku nezomrelo ani 100 ľudí, na fajčenie zomiera ročne vo svete 6 miliónov ľudí. Fajčenie je teda len podľa obyčajnej štatistiky mnohonásobne rozšírenejší a nebezpečnejšie ako niektoré choroby proti, ktorým sa u nás povinne očkuje. Napriek tomu štát nejde pokutovať fajčiarov, ktorí sú častokrát úplne ľahostajní voči k svojmu zdraviu ale aj rodičov, ktorí odmietajú vakcíny práve preto, že sa obávajú, že vakcíny poškodia život a zdravie detí. Tieto a mnohé iné fakty si uvedomujú v mnohých štátoch vo svete. Ako bolo povedané, očkovanie je dobrovoľne vo väčšine členských štátov Európskej únie. A to hovorím o štátoch, ktoré zaujímajú v Európskej únii popredné miesta napríklad Nemecko, Veľká Británia. Španielsko, Holandsko a najnovšie aj Taliansko všetky tieto štáty s najväčším počtom obyvateľov umožňujú svojim občanom slobodu v očkovaní. A práve napríklad aj Talianska, ktoré zaviedlo dobrovoľnosť v očkovaní len celkom nedávno vidíme, že tento trend je na zostupe. Je preto len na nás, či si z nich vezmeme príklad alebo či budeme naďalej zasahovať do základných ľudských práv a slobôd našich občanov a vynucovať očkovanie pokutami.
Panie poslankyne, páni poslanci, ak žiaden výrobca vakcín, žiaden lekár, žiaden vedec ani žiadny štátny orgán nemôže garantovať stopercentnú bezpečnosť a efektívnosť vakcín, ako vidíme aj na spomínanom prípade VCG vakcíny proti tuberkulóze, že to čo je dnes vyhlásené za bezpečné môžu byť zajtra uznané za nebezpečné až kompetentnými osobami tak potom nemáme ani my morálne ani politické právo nikoho nútiť, aby bol on či jeho deti očkované. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:18 - 13:24 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Kolegyne a kolegovia ak sa spýtate bežných ľudí, bežných občanov Slovenskej republiky, čo patrí k problémom, ktoré ich na Slovensku najviac trápia tak je to popri nízkej životnej úrovni, popri sociálnej nespravodlivosti a popri nefungujúcom školstve či zdravotníctve aj fakt, že sa nemôžu vo svojej vlasti, vo svojich domovoch cítiť bezpečne. A že keď sa stanú obeťami trestného činu, nemôžu sa častokrát dovolať len tej elementárnej spravodlivosti. Ich pocit by sa dal zhrnúť do slov, že štát, lepšie povedané vláda viac ochraňuje zločincov ako ich obete. A nejde tu pritom zďaleka len o nejaké smiešne nízke tresty za závažné zločiny alebo väzenský systém, ktorý namiesto toho, aby skutočných zločincov trestal a zabránil im definitívne v páchaní trestnej činnosti, tak týchto kriminálnikov hýčka, aby mohli po prepustení pokračovať vo svojich zločinoch. To by však už bolo predmetom inej diskusie. Pri našom návrhu zákona je reč o tom, že celá legislatíva týkajúca sa trestného systému je nastavená tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení v zmysle trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodení môže v súčasnosti v trestnom konaní...
===== tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení v zmysle Trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor voči trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku prvo stupňového súdu a odpor proti trestnému rozkazu však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi ani to, či odsúdený zločinec dostane len podmienku, alebo pôjde rovno do väzenia. A dokonca nemôže namietať a odvolať sa ani voči samotnej viny, teda zodpovednosti obžalovaného za spáchaný trestný čin. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec. Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom ako vybaviť celé trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal z nároku na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces, alebo iné konanie.
Tento samotný fakt, teda to, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode a vine a o vine a treste je takmer vylúčený, je aj jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia stačí ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu schváli. Keďže poškodený nemá žiadne legálne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov už na prvostupňovom súde. To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť postačí ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť sa odvolať vo veci viny a trestu nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva a poškodených rovnako naivné ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, teda obetiam trestných činov, naopak znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy bola inak možno zastavená už na samom začiatku trestného procesu.
Panie poslankyne, páni poslanci, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jasný záver, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie a pritom je to práve on, koho život, zdravie, majetok a česť má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčinmi najrôznejších zločincov a asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte.
Súčasne je to jeden z hlavných dôvodov prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom, prečo neveria v to, že Slovenská republika je právny a demokratický štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré neodradia od pokračovania v trestnej činnosti a to aj veľakrát voči pôvodným obetiam. Obete trestných činov, teda poškodení tak trpia v podstate viackrát. Pri samotnom zločine, ďalej potom čo sa dozvedia, že zločinci ktorí im ublížili nie sú spravodlivo potrestaní a napokon aj vtedy, keď sa opätovne stanú obeťou týchto zločincov, recidivistov, ktorí dostali smiešne nízke tresty. Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania a kriminalizovania ľudí za politické názory, naháňala skutočných zločincov. Keby sa najrôznejšie mimovládky platené zo zahraničia viac starali o pomoc obetiam trestných činov ako o to ako polícia zachádza s asociálmi a zločincami. Je skutočne načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločinec spravodlivo potrestaný a aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie ani majetok. Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne aj mimoriadne opravné prostriedky ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie ich legitímnych práv. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:18 - 13:24 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Kolegyne a kolegovia ak sa spýtate bežných ľudí, bežných občanov Slovenskej republiky, čo patrí k problémom, ktoré ich na Slovensku najviac trápia tak je to popri nízkej životnej úrovni, popri sociálnej nespravodlivosti a popri nefungujúcom školstve či zdravotníctve aj fakt, že sa nemôžu vo svojej vlasti, vo svojich domovoch cítiť bezpečne. A že keď sa stanú obeťami trestného činu, nemôžu sa častokrát dovolať len tej elementárnej spravodlivosti. Ich pocit by sa dal zhrnúť do slov, že štát, lepšie povedané vláda viac ochraňuje zločincov ako ich obete. A nejde tu pritom zďaleka len o nejaké smiešne nízke tresty za závažné zločiny alebo väzenský systém, ktorý namiesto toho, aby skutočných zločincov trestal a zabránil im definitívne v páchaní trestnej činnosti, tak týchto kriminálnikov hýčka, aby mohli po prepustení pokračovať vo svojich zločinoch. To by však už bolo predmetom inej diskusie. Pri našom návrhu zákona je reč o tom, že celá legislatíva týkajúca sa trestného systému je nastavená tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení v zmysle trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou, kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodení môže v súčasnosti v trestnom konaní...
===== tak, že dáva kriminálnikom väčšie práva ako ich obetiam. Jednou z takýchto oblastí, kde obete trestných činov, teda poškodení v zmysle Trestného poriadku ťahajú za kratší povraz, oblasťou kde sú jednoznačne diskriminovaní oproti páchateľom trestných činov, je oblasť trestného konania. Ak sa na to pozrieme bližšie, zistíme, že poškodený môže v súčasnosti v trestnom konaní podávať len riadne opravné prostriedky a to sťažnosť proti uzneseniu, odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa a odpor voči trestnému rozkazu. Posledné dve menované riadne opravné prostriedky, teda odvolanie proti rozsudku prvo stupňového súdu a odpor proti trestnému rozkazu však môže poškodený podať len vo veci náhrady škody. To znamená, že nemôže namietať ani výšku trestu uloženú danému zločincovi ani to, či odsúdený zločinec dostane len podmienku, alebo pôjde rovno do väzenia. A dokonca nemôže namietať a odvolať sa ani voči samotnej viny, teda zodpovednosti obžalovaného za spáchaný trestný čin. Čo sa týka mimoriadnych opravných prostriedkov teda dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu súdu a návrh na obnovu konania, tieto poškodený nie je oprávnený podávať vôbec. Slabšie postavenie oproti páchateľovi trestného činu má poškodený aj v konaní o dohode o vine a treste, ktoré je u nás čoraz rozšírenejším spôsobom ako vybaviť celé trestné konanie proti zločincom. Zatiaľ čo bez súhlasu obvineného nie je možné uzavrieť túto dohodu, súhlas poškodeného sa vyžaduje len vo veci náhrady škody. Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor jednoducho navrhne, aby súd poškodeného odkázal z nároku na náhradu škody alebo jej časti na občiansky proces, alebo iné konanie.
Tento samotný fakt, teda to, že poškodený má len veľmi obmedzené možnosti podávania opravných prostriedkov a z konania o dohode a vine a o vine a treste je takmer vylúčený, je aj jednou z príčin korupcie v našom štáte. Obvinenému, ktorému hrozí, že pôjde do väzenia stačí ak podplatí príslušného prokurátora, aby s ním uzavrel dohodu o vine a treste a následne aj sudcu, ktorý túto dohodu schváli. Keďže poškodený nemá žiadne legálne právo dohodu o vine a treste zablokovať, celá vec sa môže vybaviť k spokojnosti zločincov už na prvostupňovom súde. To isté platí aj v konaní pred súdom v prípade, že chce obžalovaný zabrániť podaniu odvolania v jeho neprospech. Opäť postačí ak sa mu podarí skorumpovať príslušného prokurátora, pretože samotný poškodený, ktorý by jediný tomu mohol zabrániť sa odvolať vo veci viny a trestu nemôže. Pri súčasnom fungovaní systému je teda spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva a poškodených rovnako naivné ako veriť tomu, že vláda a jej úradníci neklamú, nepodvádzajú a nikdy sa nedajú podplatiť.
Dať väčšie práva poškodeným v trestnom konaní, teda obetiam trestných činov, naopak znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi, ale predovšetkým možnosť ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy bola inak možno zastavená už na samom začiatku trestného procesu.
Panie poslankyne, páni poslanci, čo z toho všetkého vyplýva? Vyplýva z toho jasný záver, že poškodený má zo všetkých strán trestného konania jednoznačne najhoršie právne postavenie a pritom je to práve on, koho život, zdravie, majetok a česť má ochraňovať zákon. A práve to je jeden z dôvodov prečo to v našom štáte nefunguje, prečo musia mnohí slušní ľudia trpieť výčinmi najrôznejších zločincov a asociálov, prečo nemôžu spokojne a bezpečne žiť aspoň vo svojich vlastných domovoch a vo svojom vlastnom štáte.
Súčasne je to jeden z hlavných dôvodov prečo občania nedôverujú vláde, štátnym orgánom, prečo neveria v to, že Slovenská republika je právny a demokratický štát. Ak totiž nemajú poškodení dostatočné práva v trestnom konaní, zvyšuje sa aj počet neobjektívnych a nespravodlivých súdnych rozhodnutí. Zločinci dostávajú neprimerane nízke tresty, ktoré neodradia od pokračovania v trestnej činnosti a to aj veľakrát voči pôvodným obetiam. Obete trestných činov, teda poškodení tak trpia v podstate viackrát. Pri samotnom zločine, ďalej potom čo sa dozvedia, že zločinci ktorí im ublížili nie sú spravodlivo potrestaní a napokon aj vtedy, keď sa opätovne stanú obeťou týchto zločincov, recidivistov, ktorí dostali smiešne nízke tresty. Nič z tohto by ale nemuselo byť, ak by vláda namiesto prenasledovania a kriminalizovania ľudí za politické názory, naháňala skutočných zločincov. Keby sa najrôznejšie mimovládky platené zo zahraničia viac starali o pomoc obetiam trestných činov ako o to ako polícia zachádza s asociálmi a zločincami. Je skutočne načase, aby sme s nimi už konečne urobili poriadok. Nastavme trestný systém tak, aby bol každý zločinec spravodlivo potrestaný a aby sa žiadny slušný človek nemusel báť o svoj život, zdravie ani majetok. Náš návrh novely Trestného poriadku je prvým krokom k tejto zmene, pretože dáva obetiam trestných činov možnosť podávať v plnej miere všetky riadne aj mimoriadne opravné prostriedky ako aj možnosť zablokovať dohodu o vine a treste. Dáva teda obetiam trestných činov silné nástroje na presadenie ich legitímnych práv. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 19.10.2018 13:16 - 13:16 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Poslanci za Ľudovú stranu-Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Ján Mora predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Cieľom nášho legislatívneho návrhu je posilnenie postavenia poškodeného v trestnom konaní tak, aby bol zabezpečený objektívny, objektívnejší a spravodlivejší proces. Viac už v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2018 14:31 - 14:38 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žijeme v štáte, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky demokratický, ale v ktorom aj napriek tomu je zakázané verejne hovoriť pravdu, hovoriť pravdu o neprispôsobivých asociáloch, hovoriť pravdu o zločineckej politike niektorých štátov, hovoriť pravdu o našej minulosti, hovoriť pravdu o tom, čo Slovensko ohrozuje a kto je jeho nepriateľom.
Žijeme v štáte, v ktorom mať iný názor ako má vládnuca väčšina a médiá hlavného prúdu a odvaha povedať tento názor aj verejne znamená, že vás politická polícia, novodobé gestapo, tzv. NAKA, z vás urobí zločincov a nebezpečných extrémistov. Žijeme v štáte, v ktorom je skutočná politická opozícia prenasledovaná, umlčiavaná, zato zločinci, privatizéri a podvodníci, ktorí okradli Slovensko a jeho občanov o miliardy eur, sa topia v bohatstve a beztrestne si využívajú výhody tohto skorumpovaného systému.
Na jednej strane totalitné orgány tohto prehnitého systému tvrdo trestajú každého, kto si dovolí povedať čo i len jedno krivé či kritické slovo na príslušníkov niektorých zákonom chránených menšín bez ohľadu na to, či je toto slovo pravdivé, spravodlivé a založené na čistých faktoch. A na druhej strane tie isté orgány ticho tolerujú, keď sa útočí na Slovensko, štátotvorný slovenský národ, na jeho národných velikánov a dokonca aj na štátne symboly.
A práve tu sme pri samej podstate veci. Štátne symboly Slovenskej republiky, teda štátna vlajka, štátny znak, štátna hymna a štátna pečať, stelesňujú a predstavujú Slovenskú republiku. Stelesňujú Slovensko a Slovákov, stelesňujú našu štátnosť a nezávislosť, teda hodnoty, ktoré sú pre každého normálneho Slováka sväté. Hodnoty, ktoré si musíme ctiť a ktoré musíme brániť, ak si chceme zachovať nielen našu národnú, ale aj osobnú česť, najmä budúcnosť. Budúcnosť Slovenska ako nezávislého a suverénneho štátu, budúcnosť Slovenska ako štátu, v ktorom naši občania nie sú otrokmi cudzincov, ale pánmi vo svojom vlastnom domove, kde žijú na svojom a po svojom.
Pozrime sa ale na to, ako táto vláda, a to vláda, ktorá je súčasťou aj strana, ktorá si hovorí národná, ochraňuje štátne symboly Slovenskej republiky. Symboly republiky, ktorú ona sama reprezentuje a ktorej vládne.
Keď tu v Bratislave pred niekoľkými rokmi nespokojný demonštrant podpálil vlajku, lepšie povedané, okupačnú handru Európskej únie, boli toho plné médiá a orgány činné v trestnom konaní začali okamžite konať a trestne stíhať tohto človeka, hoci Európska únia ani nie je oficiálne štátom, a preto jej symboly nemôžu spadať pod hanobenie štátnych symbolov tak, ako to predpokladá skutková podstata trestného činu výtržníctva.
Keď sa však rôzni protislovenskí pseudoumelci, ako napríklad Havlov priateľ Kalmus či Lorenz, keď si robia verejne vulgárny a nechutný posmech z nášho štátneho znaku, vláda, médiá, ako aj orgány činné v trestnom konaní sa tvária, ako keby sa vôbec nič nestalo. Hovoríme pritom o ľuďoch, ktorí sa netaja tým, že by chceli obnoviť Československo a ktorí sú schopní skutočne všetkého. Keď sa totiž jedného z nich po obvinení z ničenia pamätníkov padlých v druhej svetovej vojne spýtali, či sa chystá zničiť aj štúrovské pamätníky, keďže Štúr bol podľa jeho kumpána "rasista a odporný antisemita", citujem teda jeho slová, "a zastávajúci fašizoidné pohľady", tak sa vyjadril o Ľudovítovi Štúrovi, tak otvorene priznal, áno, mali by zmiznúť aj štúrovci. Dočkáme sa teda toho, že bude ničiť aj pomníky našich národných velikánov, ktorých význam pre Slovenskú republiku si hádam nikto nedovolí spochybniť?
Celé to zašlo dokonca až tak ďaleko, že dokonca najvyšší ústavný činiteľ prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska sa týchto vulgárnych pseudoumelcov zastáva a fotí sa s nimi, ako keby sa nikdy ničoho zlého nedopustili. Svojho kamaráta Kalmusa, predvádzajúceho na verejnosti súlož so sochou, dokonca považuje za jedného z najväčších umelcov v Čechách a na Slovensku. Samozrejme, nie je to nič prekvapujúce, keď sa takto správa prezident, ktorý namiesto toho, aby chcel ostať príslušníkom vlastného národa, z ktorého vzišiel, túži byť príslušníkom cudzieho, podľa jeho slov židovského národa. Prezident, ktorý sa správa len ako akýsi miestodržiteľ a guvernér kolónie, spravujúci Slovensko v záujme novodobých kolonizátorov z radov západných veľmocí.
Rovnako bez trestu zostalo aj konanie poslanca Národnej rady a šéfa Obyčajných ľudí, ktorý zhanobil štátny znak tým, že slovenské trojvršie vymenil za gorilu a tradičný slovenský kresťanský dvojkríž za banán a takto zhanobený ho vycapil na budovu tohto parlamentu. Ani tu však nejde o nič prekvapivé, aj keď si uvedomíme, že priateľom Obyčajných ľudí je už spomínaný pseudoumelec Kalmus, vystupujúci aj na mítingoch tohto politického hnutia.
Jednoducho povedané, niektorí ľudia hoci sa narodili na Slovensku, žijú na Slovensku a sú občanmi Slovenskej republiky, nielenže svojou vlasťou pohŕdajú, ale toto svoje pohŕdanie ešte aj verejne vystavujú na obdiv. A pritom všetkom si ešte myslia, aké záslužné a hrdinské činy robia. V skutočnosti ale len ukazujú svoju hlúposť, svoju podlosť, rovnako ako každý, ktosi takpovediac špiní do vlastného hniezda.
A preto, páni poslanci, položme si otázku: kam ešte chceme zájsť, čo ešte všetko chceme dovoliť a tolerovať?
Dnes sa verejne útočí na naše štátne symboly, zajtra sa bude útočiť priamo na našu republiku, na naše rodiny a na náš národ. A to nesmieme dopustiť, to nesmie dopustiť žiadny slušný človek, žiadny slušný občan Slovenskej republiky. Pretože kto si neváži svoju vlasť, neváži si ani sám seba a stáva sa obyčajným nástrojom a hračkou v cudzích rukách.
A práve o to tu ide. Urobiť zo slovenských občanov poslušné ovce bez národnej hrdosti, bez úcty k sebe a k svojim predkom, bez citu k svojej vlasti a domovu, ochotné urobiť pre peniaze či iné materiálne výhody, alebo jednoducho zo strachu, čokoľvek si tento vládny systém a tí, ktorým slúži, vymyslia a rozhodnú sa to presadiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, práve preto a len preto naši poslanci z Ľudovej stany Naše Slovensko navrhli novelizovať Trestný zákon a zaviesť nový trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, ktorý bude prísne postihovať všetky formy hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky.
Takmer v všetkom sa nám dávajú za vzor Spojené štáty americké, ale keď už ich chceme v niečom napodobniť a nerobme to napodobňovaním ich chýb a zločinov, ale skúsme ich vziať príklad skôr z toho, akú úctu má k svojim štátnym symbolom. Pre štandardného Američana je americká vlajka niečím nedotknuteľným. A kto útočí na tento ich štátny symbol, je jednoducho zradca, ktorým spoločnosť opovrhuje.
U nás sa, naopak, opovrhuje častokrát tými, ktorí štátne symboly a vôbec vlastný štát chránia, obhajujú a pracujú výlučne v jeho záujme. A to isté platí aj mnohých štátoch v Európe. Boli by sme naozaj v Európe skutoční hlupáci a odrodilci, ak by sme neboli schopní zabezpečiť aspoň porovnateľnú úroveň ochrany štátnych symbolov, ako majú iné európske štáty.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, ak vám nie je ľahostajné Slovensko, v ktorom ste sa narodili, ak skutočne milujete svoju vlasť, tak ako ju milujeme my, a pracujete pre občanov, ktorých v tomto parlamente zastupujete, ak ste skutočne poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a nielen nástrojmi, nejakými bábkami v rukách cudzích mocností, podporte náš návrh zákona a ochráňte tak česť a dôstojnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 15:52 - 15:54 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán Dostál, keďže mám faktickú poznámku, tak na rozdiel od vás nebudem hovoriť tie vaše liberálne žvásty, ale budem hovoriť fakty, ktoré vyplývajú z odborných štúdií, ktoré vyplývajú zo štatistiky a ktoré pochádzajú od ľudí, ktorí robia v praxi s tými vašimi, tými normálnymi slušnými ľuďmi, o ktorých ste vy hovorili a ktorí teda dokonale ilustrujú túto komunitu.
Takže 78 % homosexuálov je nakazených pohlavnou chorobou, 74 % mužských homosexuálov povedalo, že malo v priebehu svojho života viac ako sto partnerov, 41 % malo viac ako päťsto partnerov a 28 % viac ako tisíc partnerov. Dvadsaťpäť až tridsaťtri percent homosexuálov a lesieb sú alkoholici. Tridsaťsedem percent homosexuálov praktizuje sadomasochizmus, čo má za následok mnoho nezavinených úmrtí. Priemerný vek, keď sa, v ktorom homosexuáli umierajú, je len 42 rokov. Len 9 % z nich sa dožije 65 rokov. Podľa úradu epidemiológie na Slovensku AIDS na Slovensku šíria hlavne homosexuáli. Spomeniem aj výpoveď jedného amerického úradníka, keďže Amerika je pre vás taký vzor demokracie a liberalizmu. John Martaugh, hlavný policajný sudca Trestného súdu v New Yorku, prehlásil: "Homosexuáli sa vo veľkých mestách podieľajú na polovici všetkých vrážd." A ďalšia štatistika, tentoraz tiež z Ameriky, homosexuáli sa v USA dopúšťajú viac než 33 % všetkých ohlásených zneužití detí. No a celkom na záver k tým vašim normálnym a slušným ľuďom, ktorých nemôžme nazývať sexuálnymi úchylmi, je štatistika, ktorá hovorí o tom, že 17 % homosexuálov pojedá alebo potiera výkalmi svojich partnerov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 14:35 - 14:36 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Budaj, vás keď človek počúval, tak naozaj máme pocit, ako keby ste vy boli naozaj nejakým úprimným kresťanom. Ja vás samozrejme nebudem posudzovať, v čo veríte, v čo neveríte, či ste kresťan alebo nie ste kresťan, ale to, čo ste tu vy rozprávali o kresťanskej viere a náboženstve, to, že ste tam naznačovali, že ako keby kresťanská viera a náboženstvo bola zlučiteľná s homosexualitou a inými podobnými sexuálnymi úchylkami, tak nedá mi na to nezareagovať a nedá mi na to nezareagovať tými najpovolanejšími slovami, ktoré sú priamo uvedené v Svätej Biblii, ktorá najlepšie vystihuje to, v čo naozaj, v čo naozaj kresťania, praví kresťania veria. A teda je to napísané v Liste apoštola Pavla Rimanom v prvej kapitole v 26. verši a 27. verši, citujem: "Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému; muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na seba uniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie." Koniec citátu.
Čiže toto je kresťanstvo a toto je kresťanský postoj, priamo biblický postoj k homosexualite a iným podobným úchylkám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 13:49 - 13:51 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Milan, hovoril si vo svojom príspevku aj o tom, že taký ten najčastejší argument proti sprísneniu interrupčnej legislatívy je ten, že ženy častokrát hovoria o tom, že práve my muži nemáme, nemáme nejaké také ani morálne, ani právne, ani etické právo hovoriť do toho, čo si budú robiť ony so svojím telom, že to je výlučne ženská záležitosť. No áno, bola by to čisto ženská záležitosť, keby ženy plodili deti výlučne so ženami, a to selektívne len ženy, a ak by teda ešte aj tie ženy, ktoré splodili, neboli, neboli samostatné ľudské bytosti. Dúfajme, že takýto stav nikdy nenastane, keď v dnešnej dobe zvrátenosti a najrôznejších úchylok by som sa ani tomu nejako nedivil, ale v prípade, že, a tak to je, že každé dieťa má aj matku, ale aj otca, tak obidvaja majú právo hovoriť do toho, čo sa stane s jej dieťaťom, a nemôžme to všetko zúžiť teda iba, iba na rozhodovanie žien.
Ale zastavil by som sa aj pri tom ďalšom argumente, pri tých ekonomicko-sociálnych dôvodoch, ktoré sa takisto používajú na zdôvodnenie toho, prečo ženy môžu ísť na požiadanie na potrat, ako tvrdia, teda že žiadne deti si nemôžu dovoliť mať alebo nemôžu si dovoliť mať ďalšie deti, lebo by tieto deti nemali dôstojný život. No otázka je, čo je to dôstojný život. To je, je dôstojný život to, či máme, ja neviem, jedno, dve autá, alebo máme v domácnosti jeden alebo dva televízory, že si môžme dovoliť chodiť na dovolenky, lebo tento životný štandard, ten sa stále posúva. Čo je to teda ten dôstojný život? Ak by sme teda vychádzali z tých, z týchto kritérií, tak potom by sme ako národ vlastne ani vôbec neexistovali, lebo zoberme si, že v tom 19. storočí, keď, keď naši predkovia, národní velikáni, Ľudovít Štúr a jeho druhovia bojovali za slovenský národ, tak v tej dobe väčšina slovenského národa bola naozaj veľmi chudobná. A keby vtedy boli dovolené interrupcie iba na požiadanie, tak si myslím, že, že by to s nami veľmi zle dopadlo a dneska by sme tu už vôbec nesedeli ani vy tu, v poslaneckých laviciach.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.5.2018 12:04 - 12:05 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Marian, ja s tebou ako moji kolegovia môžem len plne súhlasiť, že neexistuje naozaj žiaden legitímny, právny ani politický dôvod na to, aby sme odkladali hlasovanie. Práve naopak. Okamžite po skončení rozpravy, teda okamžite po tom, čo sa všetci poslanci Národnej rady budú môcť dozvedieť o argumentoch, prečo sprísniť potratovú legislatívu, čo je nevyhnutné, samozrejme, na to, aby sa správne rozhodli, tak okamžite po tomto momente by malo byť hlasovanie, pretože čím viac toto hlasovanie odkladáme, tým viac nenarodených detí len zomiera. Zoberme si len, že za jedno 10-hodinové rokovanie tu v Národnej rade zomrie viac ako osem detí týmto spôsobom. Mne to pripadá takisto, ako keď by bola nejaká havária autobusu plného detí, a my namiesto toho, aby sme poslali na ich záchranu sanitku v podstate okamžite, hneď ako je to možné, tak túto sanitku odkladáme a nechávame tie deti naďalej zomierať a pošlemu ju za nejaké dva týždne, keď, keď ich, keď bude ten autobus plný detí, už v podstate keď všetky deti budú mŕtve.
Ďakujem.
Skryt prepis