Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24. 5. 2018 o 18:35 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24. 5. 2018 18:35 - 18:36 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Hrnčiar, ja neviem úplne presne zreprodukovať, nevedela by som zreprodukovať, akým spôsobom ste obhajovali, kto, kedy, za čo predal, aké pozemky, mesto, váš kamarát, neviem to zopakovať. Nezapamätala som si to z vášho, z vašej obhajoby, ale musím vám povedať, že to, ako ste vystupovali, tá forma na mňa zapôsobila tak, že si myslím, že ste urobili taktickú chybu. Lebo na jednej strane vyčítate pánovi Matovičovi nejaký jeho psychický stav, ale postavíte sa a idete sa na jeho základe jeho vystúpenia reagovať, obhajovať sa, vysvetľovať. Vy ste sa tam pre mňa ako nezainteresovaného človeka, ktorý až tak tým všetkým veciam dobre nerozumie, ste na mňa pôsobili ako malý chlapec zahnaný do kúta, ktorý sa má potrebu obhajovať. Prečo?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 17:23 - 17:33 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, tento príspevok bude pre mňa trošku zvláštny, lebo mnohé z vecí o ktorých v ňom budem hovoriť, budú technické, takže budú trošku aj pre mňa predstavovať Španielsku dedinu ale sú to poznámky a pripomienky s ktorými sa na mňa obrátili odborníci a z ktorých som vyčítala, že digitálny zákon a vôbec vysielanie retransmisie tiež nie zrovna oblasť kde by všetko fungovalo dobre a s kostolným poriadkom a považujem za svoju povinnosť tlmočiť tieto pripomienky v nádeji, že záujmu aspoň odborníkov. S počiatku sú len také dva postrehy takého technického charakteru, je to skôr taká otázka na strane 43, je taká zvláštna tabuľka kde sa v texte spomína vlastná jediná firma Taverkom ktorá šíri televíziu cez terestriál a čiže vzduchom a nespomenuli sa menšie lokálne firmy, ktoré majú vysielače, pričom najväčšia je Nitrianska firma Avíz, potom sú tu Gekom a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo vlastne sa len odhaduje a tak isto v tabuľke vraj nie je uvedená technológia DVBS, čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo 1 milión a chýbajú, takže je tu taká otázka ...
===== a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo sa len vlastne odhaduje. A takisto vraj nie je uvedená technológia DVB-S čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo jeden milión a chýbajú. Takže je to taká otázka, že či nemá Skylink na Slovensku registrovanú retransmisiu, azda. Alebo teda ho rada neeviduje. Ale sú tu aj iní poskytovatelia satelitu ako freeSAT, Telekom, Digi, Pantelio a ďalší.
A potom na strane 170 tam, kde začínajú štatistiky ohľadom pokrytia územia signálom, sú tam uvedené najprv rozhlasové služby a neskôr televízne služby od strany 183. A je zaujímavé, že pri rozhlasových službách, ktoré sú z hľadiska biznisu nie až také zaujímavé sú informácie celostné. Ale k televízii chýba tabuľka s pridelenými frekvenciami. Akoby na tej strane 195 je nejaká diera a začína nová kapitola. Rada asi síce nerieši frekvencie. Má to na starosti Telekomunikačný úrad teleoff. Ale možno je to len nejaká teda chyba.
Celkovo teda ako sme počuli, tie informácie sa väčšinou týkajú pokút, podnetov občanov, problémov v reklamách a podobne. Takže ono tie technické veci, ktoré teraz budem spomínať sú možno nie až tak na mieste, ale využijem túto príležitosť, lebo si uvedomujeme, že problémom bude zrejme skôr ten Telekomunikačný úrad, ktorý má všetky kompetencie a rozhodovania. Ale teda tým jadrom môjho príspevku je to, že ľudia z branže vlastne vysielatelia, odborníci, upozorňujú, že celý digitálny zákon je písaný pre Towercom. A táto firma rozhoduje aké frekvencie sa budú využívať a aké televízne stanica sa na Slovensku pozerať. O vlastníckej štruktúre Towercomu sa verejnosť dozvedela z rozhovoru bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej s Jaroslavom Haščákom v spise Gorila. V roku 2016 sa podľa tohto spisu rozprávalo o predaji Rádiomunikácií, čo bol vtedy odštepný závod pološtátneho Slovak Telekom-u. A po predaji sa premenovala na Towercom, čo je firma, ktorá dodnes zarába na šírení televízneho a rozhlasového vysielania. Je aj verejným tajomstvom, že za Towercomom stojí J&T. Tvrdí to teda spis Gorila. Ale tvrdil to napríklad po niekoľko rokov aj bývalý šéf Telekomunikačného úradu, ktorý sa opieral o osobné rozhovory s manažérmi firmy, a to už citujem z vtedajšej tlače z roku 2012, že ide o zverejnené informácie, ktorý tvrdil, že mu to povedal aj partner J&T Martin Fedor, ktorý je teda iba menovcom nášho kolegu poslanca Martina Fedora vtedy z SDKÚ. Ale tento pán Martin Fedor, bol zaťom poslanca SMER-u Dušana Muňka. Najviac pripomienok k digitalizácii podľa vyjadrení pána riaditeľa Telekomunikačného úradu vtedajšieho, pán Máčaja, mal v tom čase envirorezort, vraj, ktorý s tým síce nič nemal, no štátnym tajomníkom tam bol práve pán Muňko. Pripomínal tiež, že podľa zákona nesmie byť medzi šíriteľom signálu a televíziou majetkové prepojenie, pričom J&T má podiely v TV JOJ. Toľko citácia.
Tieto citácie som uviedla len pre osvieženie pamäte, ktorá je na Slovensku naozaj krátka, ale tie hlavné problémy, ktoré má odborná obec, ktorá ma na toto upozornila s digitálnym zákonom sa týkajú hlavne toho, že digitálny zákon vlastne poveruje jedinú firmu, a to Towercom, aby riešil svojvoľne prechod z analógového vysielania na digitálne vysielanie na Slovensku. Po druhé. Ten zákon je napísaný tak, že nepredpokladal, aby vznikali malé lokálne konkurenčné firmy. Za ďalšie, ten zákon je písaný s ohľadom, že nebudú existovať kódované televízie, teda komerčné poskytovanie programovej ponuky, ktorú by si platili klienti abonenti. Je písaný tak, že štát si určí firmu a štát bude podľa požiadaviek a určení platiť prostredníctvom RTVS určenej firme. Ďalej upozorňujú, že vo všetkých kultivovaných krajinách tento prechod reguloval štát a aj technologicky navrhoval štát, ktorú technológiu a kódovanie si vyberie, ale na Slovensku toto rozhodnutie ponechal na Towercom. No a tu sa stretávame s problémom, že Towercom si vybral z obchodného hľadiska tú najhoršiu a najstaršiu technológiu. Z pohľadu Towercomu síce najvýhodnejšiu, pretože táto najstaršia technológia má najväčšie pokrytie a funguje aj na televíznych prijímačoch, obrazne povedané, z čias Márie Terézie. Ale tým pádom nemôže sledovať štatisticky to najväčšie možné množstvo ľudí. Pre štát je to však to najhoršie riešenie, pretože frekvencie, ktoré pridelil Towercomu boli prakticky okamžite vyčerpané a takto Towercom zabránil vstupu aj alternatívnych poskytovateľov alebo vstupu menších televízii do terestriálu.
Mám tu na to aj konkrétne paragrafy, ktorými to dokazujú, ale v podstate tá otázka toho najhoršieho možného technického riešenia, tak tu budú práve tie technické údaje, ktoré dúfam, že vás neunudia, ale prečítam ich. Doslova sa píše, že použitá technológia Towercomu DVB-T šírka pásma 20 megabitov za sekundu používa najstaršie kódovanie MPEG, pričom do jednej frekvencii jedného toho multiplexu sa zmestí len päť televízii, a to v štandardnom rozlíšení. Už keby sa použilo to staré DVB-T, ale s novšou technológiou MPEG4, tak už vtedy by sa do jednej frekvencii zmestilo osem kanálov v tomto rozlíšení. Napríklad v Českej republike štát určuje postup prechodu na najnovšie systémy a koordinuje dátumy a technológie. Tak je to aj v Rakúsku, Maďarsku a Ukrajine. Používa sa najnovšia technológia DVB-T2, šírka pásma už 35 megabitov plus 50 % a najnovšie kódovanie H265, pričom v tejto kombinácii je jednu frekvenciu a jeden multiplex možné umiestniť až 20 televíznych kanálov na jeden multiplex. Čiže ak Towercom disponuje štyrmi frekvenciami dokázal by teoreticky distribuovať až 80 kanálov v štandardnom rozlíšení. A pri takejto efektivite by bolo Slovensko lídrom televíznym v regióne, ale nestalo sa tak, pretože Towercom nepotreboval byť líder a nepotrebuje robiť veci pre ľudí. Towercom potrebuje štátu ukázať aké je to drahé, náročné a vytiahnuť čo najväčšie poplatky zo štátu cez RTVS, aby RTVS platilo práve jemu a už nikomu inému. Ten digitálny zákon totiž prikazuje tú frekvenciu využívať povinne na 60 %, inak firma o ňu príde. Preto zvolili tak staré kódovanie, aby čo najrýchlejšie vyčerpali všetky frekvencie. Tie frekvencie sa musia ďalej koordinovať s okolitými krajinami, čiže je ich nedostatok a je to veľmi veľká devíza Slovenska, ale ten kto sa k frekvencii dostane, je v podstate hrdina.
Takže toto sú také postrehy z pohľadu lokálnych poskytovateľov, ktorí fungujú často na hrane zákona, pretože ten zákon im okrem iného hádže aj mnohé iné polená pod nohy. Sú držaní vlastne pod krkom, obrazne povedané, cez tento zákon, ktorý je vyslovene šití na jedného monopolného poskytovateľa. Z pohľadu toho monopolu sú to možno malichernosti, ale z pohľadu práve lokálnych poskytovateľov, ktorí podnikajú v tejto oblasti sú to veľké veci, otázky prežitia a podmienok, ku ktorým ich zákon tlačí. Nie je zdravé, aby tu bol na jednej strane jeden obrovský štátom a zákonmi zaštítený monopol a na tej druhej strane drobní lokálni poskytovatelia, ktorí stále musia balansovať na hrane zákona. A keď sa ozvú, tak musia byť vlastne poľahky zašliapnutí.
Takže záverom len toľko. Ja som chcela, aby tu odzneli tieto pripomienky, aby tu odznelo, že netreba zabúdať na to, že aj v tejto oblasti, v ktorej väčšina smrteľníkov, ako ja, nerozumie a možno práve preto je obrovský priestor na to, aby sa obohacovali len niektorí jednotlivci na úkor občanov. Takže, aby som to len zhrnula. Sú to také otázky, resp. skôr výkričníky ako sa vôbec J&T dostali k celému biznisu, aké polená sú hádzané pod nohy súkromným poskytovateľom a konkurencii, aké prostriedky sa na to používajú, zastaralá technológia, ktorá vyhovuje monopolu, lebo priam technicky bráni tomu, aby sa táto konkurencia zabezpečila. Úprimne povedané neviem, čo s tým vlastne z tohto miesta. Chcela som len, aby to tu odznelo pre pamäť, aby sa na to nezabudlo. A verím, že raz nastane priaznivá situácia, zmení sa vláda, tak sa zmenia aj podmienky pre fungovanie aj lokálnych poskytovateľov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22. 5. 2018 17:23 - 17:33 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, tento príspevok bude pre mňa trošku zvláštny, lebo mnohé z vecí o ktorých v ňom budem hovoriť, budú technické, takže budú trošku aj pre mňa predstavovať Španielsku dedinu ale sú to poznámky a pripomienky s ktorými sa na mňa obrátili odborníci a z ktorých som vyčítala, že digitálny zákon a vôbec vysielanie retransmisie tiež nie zrovna oblasť kde by všetko fungovalo dobre a s kostolným poriadkom a považujem za svoju povinnosť tlmočiť tieto pripomienky v nádeji, že záujmu aspoň odborníkov. S počiatku sú len také dva postrehy takého technického charakteru, je to skôr taká otázka na strane 43, je taká zvláštna tabuľka kde sa v texte spomína vlastná jediná firma Taverkom ktorá šíri televíziu cez terestriál a čiže vzduchom a nespomenuli sa menšie lokálne firmy, ktoré majú vysielače, pričom najväčšia je Nitrianska firma Avíz, potom sú tu Gekom a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo vlastne sa len odhaduje a tak isto v tabuľke vraj nie je uvedená technológia DVBS, čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo 1 milión a chýbajú, takže je tu taká otázka ...
===== a ďalšie menšie firmy, ktoré majú lokálne vysielače, ale v tabuľke to číslo sa len vlastne odhaduje. A takisto vraj nie je uvedená technológia DVB-S čiže satelitný prenos, ktorý je prakticky lídrom na Slovensku. Takže tie čísla by mali vraj byť tiež okolo jeden milión a chýbajú. Takže je to taká otázka, že či nemá Skylink na Slovensku registrovanú retransmisiu, azda. Alebo teda ho rada neeviduje. Ale sú tu aj iní poskytovatelia satelitu ako freeSAT, Telekom, Digi, Pantelio a ďalší.
A potom na strane 170 tam, kde začínajú štatistiky ohľadom pokrytia územia signálom, sú tam uvedené najprv rozhlasové služby a neskôr televízne služby od strany 183. A je zaujímavé, že pri rozhlasových službách, ktoré sú z hľadiska biznisu nie až také zaujímavé sú informácie celostné. Ale k televízii chýba tabuľka s pridelenými frekvenciami. Akoby na tej strane 195 je nejaká diera a začína nová kapitola. Rada asi síce nerieši frekvencie. Má to na starosti Telekomunikačný úrad teleoff. Ale možno je to len nejaká teda chyba.
Celkovo teda ako sme počuli, tie informácie sa väčšinou týkajú pokút, podnetov občanov, problémov v reklamách a podobne. Takže ono tie technické veci, ktoré teraz budem spomínať sú možno nie až tak na mieste, ale využijem túto príležitosť, lebo si uvedomujeme, že problémom bude zrejme skôr ten Telekomunikačný úrad, ktorý má všetky kompetencie a rozhodovania. Ale teda tým jadrom môjho príspevku je to, že ľudia z branže vlastne vysielatelia, odborníci, upozorňujú, že celý digitálny zákon je písaný pre Towercom. A táto firma rozhoduje aké frekvencie sa budú využívať a aké televízne stanica sa na Slovensku pozerať. O vlastníckej štruktúre Towercomu sa verejnosť dozvedela z rozhovoru bývalej šéfky Fondu národného majetku Anny Bubeníkovej s Jaroslavom Haščákom v spise Gorila. V roku 2016 sa podľa tohto spisu rozprávalo o predaji Rádiomunikácií, čo bol vtedy odštepný závod pološtátneho Slovak Telekom-u. A po predaji sa premenovala na Towercom, čo je firma, ktorá dodnes zarába na šírení televízneho a rozhlasového vysielania. Je aj verejným tajomstvom, že za Towercomom stojí J&T. Tvrdí to teda spis Gorila. Ale tvrdil to napríklad po niekoľko rokov aj bývalý šéf Telekomunikačného úradu, ktorý sa opieral o osobné rozhovory s manažérmi firmy, a to už citujem z vtedajšej tlače z roku 2012, že ide o zverejnené informácie, ktorý tvrdil, že mu to povedal aj partner J&T Martin Fedor, ktorý je teda iba menovcom nášho kolegu poslanca Martina Fedora vtedy z SDKÚ. Ale tento pán Martin Fedor, bol zaťom poslanca SMER-u Dušana Muňka. Najviac pripomienok k digitalizácii podľa vyjadrení pána riaditeľa Telekomunikačného úradu vtedajšieho, pán Máčaja, mal v tom čase envirorezort, vraj, ktorý s tým síce nič nemal, no štátnym tajomníkom tam bol práve pán Muňko. Pripomínal tiež, že podľa zákona nesmie byť medzi šíriteľom signálu a televíziou majetkové prepojenie, pričom J&T má podiely v TV JOJ. Toľko citácia.
Tieto citácie som uviedla len pre osvieženie pamäte, ktorá je na Slovensku naozaj krátka, ale tie hlavné problémy, ktoré má odborná obec, ktorá ma na toto upozornila s digitálnym zákonom sa týkajú hlavne toho, že digitálny zákon vlastne poveruje jedinú firmu, a to Towercom, aby riešil svojvoľne prechod z analógového vysielania na digitálne vysielanie na Slovensku. Po druhé. Ten zákon je napísaný tak, že nepredpokladal, aby vznikali malé lokálne konkurenčné firmy. Za ďalšie, ten zákon je písaný s ohľadom, že nebudú existovať kódované televízie, teda komerčné poskytovanie programovej ponuky, ktorú by si platili klienti abonenti. Je písaný tak, že štát si určí firmu a štát bude podľa požiadaviek a určení platiť prostredníctvom RTVS určenej firme. Ďalej upozorňujú, že vo všetkých kultivovaných krajinách tento prechod reguloval štát a aj technologicky navrhoval štát, ktorú technológiu a kódovanie si vyberie, ale na Slovensku toto rozhodnutie ponechal na Towercom. No a tu sa stretávame s problémom, že Towercom si vybral z obchodného hľadiska tú najhoršiu a najstaršiu technológiu. Z pohľadu Towercomu síce najvýhodnejšiu, pretože táto najstaršia technológia má najväčšie pokrytie a funguje aj na televíznych prijímačoch, obrazne povedané, z čias Márie Terézie. Ale tým pádom nemôže sledovať štatisticky to najväčšie možné množstvo ľudí. Pre štát je to však to najhoršie riešenie, pretože frekvencie, ktoré pridelil Towercomu boli prakticky okamžite vyčerpané a takto Towercom zabránil vstupu aj alternatívnych poskytovateľov alebo vstupu menších televízii do terestriálu.
Mám tu na to aj konkrétne paragrafy, ktorými to dokazujú, ale v podstate tá otázka toho najhoršieho možného technického riešenia, tak tu budú práve tie technické údaje, ktoré dúfam, že vás neunudia, ale prečítam ich. Doslova sa píše, že použitá technológia Towercomu DVB-T šírka pásma 20 megabitov za sekundu používa najstaršie kódovanie MPEG, pričom do jednej frekvencii jedného toho multiplexu sa zmestí len päť televízii, a to v štandardnom rozlíšení. Už keby sa použilo to staré DVB-T, ale s novšou technológiou MPEG4, tak už vtedy by sa do jednej frekvencii zmestilo osem kanálov v tomto rozlíšení. Napríklad v Českej republike štát určuje postup prechodu na najnovšie systémy a koordinuje dátumy a technológie. Tak je to aj v Rakúsku, Maďarsku a Ukrajine. Používa sa najnovšia technológia DVB-T2, šírka pásma už 35 megabitov plus 50 % a najnovšie kódovanie H265, pričom v tejto kombinácii je jednu frekvenciu a jeden multiplex možné umiestniť až 20 televíznych kanálov na jeden multiplex. Čiže ak Towercom disponuje štyrmi frekvenciami dokázal by teoreticky distribuovať až 80 kanálov v štandardnom rozlíšení. A pri takejto efektivite by bolo Slovensko lídrom televíznym v regióne, ale nestalo sa tak, pretože Towercom nepotreboval byť líder a nepotrebuje robiť veci pre ľudí. Towercom potrebuje štátu ukázať aké je to drahé, náročné a vytiahnuť čo najväčšie poplatky zo štátu cez RTVS, aby RTVS platilo práve jemu a už nikomu inému. Ten digitálny zákon totiž prikazuje tú frekvenciu využívať povinne na 60 %, inak firma o ňu príde. Preto zvolili tak staré kódovanie, aby čo najrýchlejšie vyčerpali všetky frekvencie. Tie frekvencie sa musia ďalej koordinovať s okolitými krajinami, čiže je ich nedostatok a je to veľmi veľká devíza Slovenska, ale ten kto sa k frekvencii dostane, je v podstate hrdina.
Takže toto sú také postrehy z pohľadu lokálnych poskytovateľov, ktorí fungujú často na hrane zákona, pretože ten zákon im okrem iného hádže aj mnohé iné polená pod nohy. Sú držaní vlastne pod krkom, obrazne povedané, cez tento zákon, ktorý je vyslovene šití na jedného monopolného poskytovateľa. Z pohľadu toho monopolu sú to možno malichernosti, ale z pohľadu práve lokálnych poskytovateľov, ktorí podnikajú v tejto oblasti sú to veľké veci, otázky prežitia a podmienok, ku ktorým ich zákon tlačí. Nie je zdravé, aby tu bol na jednej strane jeden obrovský štátom a zákonmi zaštítený monopol a na tej druhej strane drobní lokálni poskytovatelia, ktorí stále musia balansovať na hrane zákona. A keď sa ozvú, tak musia byť vlastne poľahky zašliapnutí.
Takže záverom len toľko. Ja som chcela, aby tu odzneli tieto pripomienky, aby tu odznelo, že netreba zabúdať na to, že aj v tejto oblasti, v ktorej väčšina smrteľníkov, ako ja, nerozumie a možno práve preto je obrovský priestor na to, aby sa obohacovali len niektorí jednotlivci na úkor občanov. Takže, aby som to len zhrnula. Sú to také otázky, resp. skôr výkričníky ako sa vôbec J&T dostali k celému biznisu, aké polená sú hádzané pod nohy súkromným poskytovateľom a konkurencii, aké prostriedky sa na to používajú, zastaralá technológia, ktorá vyhovuje monopolu, lebo priam technicky bráni tomu, aby sa táto konkurencia zabezpečila. Úprimne povedané neviem, čo s tým vlastne z tohto miesta. Chcela som len, aby to tu odznelo pre pamäť, aby sa na to nezabudlo. A verím, že raz nastane priaznivá situácia, zmení sa vláda, tak sa zmenia aj podmienky pre fungovanie aj lokálnych poskytovateľov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 5. 2018 15:53 - 16:05 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
programy financované prostredníctvom príspevku odvysielať v lehotách stanovených zmluvou a, citujem,"ak nový pôvodný program vo verejnom záujme, na ktorý bol použitý príspevok poskytnutý podľa tejto zmluvy a na základe dodatku na príslušný kalendárny rok nebude odvysielaný v súlade s čl. 4 ods. 6 tejto zmluvy, považuje sa príspevok v sume použitej na uskutočnenie tohto programu za použitý v rozpore s účelom, na ktorý bol poskytnutý, a RTVS je povinná príspevok v uvedenej sume vrátiť na depozitný účet ministerstva najneskôr do 20. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom mal byť tejto nový pôvodný program vo verejnom záujme odvysielaný podľa čl. 4 ods. 6 tejto zmluvy". Alebo RTVS poskytne ministerstvu písomnú informáciu o plnení zmluvného záväzky vždy, keď o to ministerstvo písomne požiada, a to najneskôr do 30 dní od dňa doručenia takejto žiadosti. Alebo Rozhlas a televízia Slovenska je povinná umožniť ministerstvu vykonať finančnú kontrolu hospodárenia s príspevkom poskytnutým na základe tejto zmluvy podľa zákona 357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Alebo, ak mám citovať toľko, tak sa tam napríklad píše, že RTVS je povinná a) hospodáriť a nakladať s príspevkom poskytnutým na základe tejto zmluvy s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne, účinne a účelne tak, ako je to definované v § 2 písm. l) až o) zákona č. 357/2015. To znamená, že v tomto zákone je presne definované, čo sa podľa zmluvy so štátom od RTVS očakáva, čo tieto pojmy znamenajú, a kontrola zo strany ministerstva mi príde úplne samozrejmá.
Takže moja interpelácia, ktorú by som rada teda touto cestou zopakovala, znie. Na základe poverenia č. 8/2011 zo dňa 18. 3. 2011 vykonali v dňoch 21. 3. 2011 až 17. 5. 2011 zamestnanci odboru kontroly a inšpekcie ministerstva kultúry a prizvané osoby následnú finančnú kontrolu zameranú na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy č. MK-77/09/M o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania na roky 2010 až2014 a jej dodatkov v subjekte RTVS Mýtna 1, Bratislava, a to za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010.
Touto kontrolou boli zistené závažné nedostatky vo vyúčtovaní zmluvných diel zo strany zmluvných partnerov, ako aj v porušení finančnej disciplíny zo strany RTVS. Uvedené zistenia boli natoľko závažné, že viedli k podozreniam zo spáchania trestných činov subvenčného podvodu a podaniu trestného oznámenia na neznámeho páchateľa.
Rozhlas a televízia Slovenska akceptovala niektoré nálezy a stotožnila sa s názorom, že musí byť prijatý súbor opatrení, ktorými sa zabezpečí vyššia ochrana koprodukčného vkladu štátu do projektov.
Takže moja interpelácia znie. Aký súbor opatrení na ochranu koprodukčného vkladu RTVS do projektov uzatváraných s externými produkčnými spoločnosťami na základe zmluvy o obsahoch, cieľoch a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania, tzv. zmluvy so štátom medzi ministerstvom kultúry a RTVS, bol po predmetnej kontrole prijatý na strane RTVS a na strane ministerstva kultúry a s akým výsledkom?
Druhá otázka. Koľko ďalších následných finančných kontrol plnenia uzatváraných zmlúv so štátom a jej dodatkov bolo oficiálne vykonaných po roku 2011 a s akými výsledkami? Je kontrola plnenia zmlúv so štátom a jej dodatkov uzatváraných každoročne s RTVS zo strany ministerstva podľa vás dostačujúca?
A po tretie. Aký je stav kontroly plnenia zmlúv so štátom v RTVS za vášho pôsobenia dnes a kedy bude uskutočnená najbližšia kontrola?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 17. 5. 2018 15:53 - 15:59 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcela by som využiť túto príležitosť a povedať svoju interpeláciu aj touto formou. Interpeláciu posielam aj na ministerstvo kultúry pani ministerke a som veľmi rada, že bola vyžrebovaná v hodine otázok aj otázka, ktorá s týmto súvisí, pretože pani ministerka mi čiastočne na moju interpeláciu už odpovedala, ale s touto odpoveďou nie som veľmi spokojná a vysvetlím aj prečo.
Pani ministerka povedala, že RTVS, ktorej sa moja interpelácia týka, je nezávislá inštitúcia a ministerstvo tým pádom, inými slovami povedala, že vlastne ju nemá čo kontrolovať. Ja by som si dovolila v tejto súvislosti pripomenúť, že zmluva so štátnom na základe, ktorej RTVS dostáva každoročne rádovo 20 až 30 miliónov eur, tak podľa tejto zmluvy, ak mám citovať, je RTVS povinná programy ...
=====
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 17. 5. 2018 14:37 - 14:39 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Už áno? Ďakujem pekne za odpoveď. Nesúhlasím v tom bode, že ministerstvo vlastne nie je oprávnené kontrolovať RTVS. Ja si myslím, že práve naopak, keďže každoročne RTVS dostáva z rozpočtu radovo 20 mil. eur na zmluve so štátom, tak to sú prostriedky rozpočtové, ktoré malo by byť, aspoň teda podľa môjho vedomia a svedomia, ministerstvo, ktoré by malo teda podľa môjho názoru, by malo byť ministerstvo, ktoré si tie peniaze skontroluje.
A viem podľa informácií dostupných, že za ministra Krajcera bola takáto kontrola zrealizovaná. Bolo to v roku 2011, kedy bola takzvaná následná finančná kontrola v RTVS uskutočnená za rok 2010, ktorá sa týkala plnenia zmluvy so štátom. No a práve táto kontrola odhalila obrovské nedostatky vo vyúčtovaní zmluvných koprodukčných diel zo strany zmluvných partnerov voči RTVS a vtedy dokonca tam bolo nejaké trestné oznámenie podané zo spáchania, dokonca, podozrenia zo spáchania subvenčného podvodu. No a vtedyRrozhlas a televízia Slovenska vlastne akceptovala tieto nálezy, stotožnila sa s názorom, že musí byť prijatý súbor opatrení, ktorými sa zabezpečí vyššia ochrana koprodukčných vkladov. Takže tá moja otázka smerovala vlastne k tomuto, že takáto kontrola už vykonaná bola, boja jediná, pokiaľ ja viem, v roku 2011. Pýtala som sa vlastne aj v interpelácii, ktorú som vám poslala, že či odvtedy boli ešte takého kontroly uskutočňované ministerstvo a poprípade, akým spôsobom budete kontrolovať RTVS vy, za vášho pôsobenia, či máte v pláne takéto kontroly uskutočňovať. Keďže napriek tomu ako hovoríte, tá ochrana toho koprodukčného vkladu je síce daná na papieri, je daná v príručke, ale ako ukázala aj táto jedna kontrola, tak sa nedo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 17. 5. 2018 14:37 - 14:39 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Už áno? Ďakujem pekne za odpoveď. Nesúhlasím v tom bode, že ministerstvo vlastne nie je oprávnené kontrolovať RTVS. Ja si myslím, že práve naopak, keďže každoročne RTVS dostáva z rozpočtu radovo 20 mil. eur na zmluve so štátom, tak to sú prostriedky rozpočtové, ktoré malo by byť, aspoň teda podľa môjho vedomia a svedomia, ministerstvo, ktoré by malo teda podľa môjho názoru, by malo byť ministerstvo, ktoré si tie peniaze skontroluje.
A viem podľa informácií dostupných, že za ministra Krajcera bola takáto kontrola zrealizovaná. Bolo to v roku 2011, kedy bola takzvaná následná finančná kontrola v RTVS uskutočnená za rok 2010, ktorá sa týkala plnenia zmluvy so štátom. No a práve táto kontrola odhalila obrovské nedostatky vo vyúčtovaní zmluvných koprodukčných diel zo strany zmluvných partnerov voči RTVS a vtedy dokonca tam bolo nejaké trestné oznámenie podané zo spáchania, dokonca, podozrenia zo spáchania subvenčného podvodu. No a vtedyRrozhlas a televízia Slovenska vlastne akceptovala tieto nálezy, stotožnila sa s názorom, že musí byť prijatý súbor opatrení, ktorými sa zabezpečí vyššia ochrana koprodukčných vkladov. Takže tá moja otázka smerovala vlastne k tomuto, že takáto kontrola už vykonaná bola, boja jediná, pokiaľ ja viem, v roku 2011. Pýtala som sa vlastne aj v interpelácii, ktorú som vám poslala, že či odvtedy boli ešte takého kontroly uskutočňované ministerstvo a poprípade, akým spôsobom budete kontrolovať RTVS vy, za vášho pôsobenia, či máte v pláne takéto kontroly uskutočňovať. Keďže napriek tomu ako hovoríte, tá ochrana toho koprodukčného vkladu je síce daná na papieri, je daná v príručke, ale ako ukázala aj táto jedna kontrola, tak sa nedo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 15. 5. 2018 15:57 - 16:06 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, dovolím si zopár poznámok, ktoré mám aj k tomuto návrhu zákona po konzultácii s niekoľkými odborníkmi ktorí v danej oblasti pôsobia a upozornili ma na niektoré sporné aspekty. Dalo by sa možno očakávať, že akákoľvek snaha v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva bude ocenená pochvalou a nie však v tomto prípade, kde predložený návrh zákona môže po schválení spôsobiť viac škody než úžitku. Účel v tomto prípade nesvätí prostriedky. Autori návrhu si ako prostriedky ochrany totiž zvolili zvýšenú byrokraciu a náklady, zníženú právnu istotu a obmedzovanie vlastníckych práv bez kompenzácií. V prvom rade sa totiž výrazne rozširuje rozsah chránených predmetov, teda kategórie predmetov kultúrnej hodnoty. Tieto kategórie sú v navrhovanej prílohe č. 1 zákona uvedené tak všeobecne až by sa dalo nadnesene povedať, že takých cenných predmetov hodných zvýšenej ochrany máme plné stodoly, pretože napríklad etnografické predmety nie sú v návrhu ohraničené hodnotou v eurách, ale iba vekom a to je len jeden príklad z mnohých nevhodne špecifikovaných kategórií. Pri rukopis sťahujúcich sa k významným osobnostiam, napríklad čo rozhoduje o tom či je osoba významná, osobnosť významná alebo nie. Vlastníci predmetov spadajúcich pod zákon nemajú nijako kompenzované obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku toho, že musia podstupovať proces povoľovania vývozu alebo zamietnutia žiadosti o povolenie. Na vyše sú na týchto vlastníkov prenesené aj náklady na konanie vo veci a to nielen na znalecký posudok, ktorý má byť súčasťou žiadosti, ale aj na iné zákonom bližšie nešpecifikované citujem: "ďalšie podklady na vydanie povolenia". Toto nie sú ojedinelé príklady právnej neistoty pre občana naopak príliš voľných rúk pre úradníka. Vzhľadom na veľmi nejasnú a problematickú definíciu k pojmu pamiatková hodnota ňou podľa predkladaného návrhu môže byť vlastne čokoľvek, o čom pár pamiatkarov povie, že to má isté hodnoty a prakticky nebude možné toto rozhodnutie zvrátiť, keďže pôjde o odborné stanovisko. Bude to nepreskúmateľné, lebo návrh zákona vlastne ani nenavrhuje, nestanovuje žiadne opravné prostriedky. Takže je tu obava ako sa budú ustanovovať komisie odborníkov, čo je to dôvodný predpoklad, to sú všetko nejasnosti ktoré návrh, tento návrh zákona nerieši. Za ďalšie. Návrh zjednocuje trvalý a dočasný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty pod jeden paragraf, pričom následne vyníma pre dočasný vývoz sťahovanie určitých vybraných odsekov, napríklad aj toho, ktorý určuje dôvody na zamietnutie žiadosti o povolenie na vývoz. Inými sovami z toho teda vyplýva že vývoz, dočasný vývoz by mal byť vždy povolený, žiadosť nikdy nie je zamietnutá a celý ten byrokratický proces je vlastne úplne zbytočný? Je to zmätočné. Neexistuje tu ani odôvodnenie, aby príslušné úrady a organizácie boli aspoň informované a evidovali existenciu hodnotných predmetov nakoľko v prípade dočasného vývozu ministerstvo kultúry vydávajúce povolenia na vývoz nekontaktuje Pamiatkový úrad, národnú knižnicu, galérie, či múzeá ako je to pri trvalom vývoze. A tak tie žiadosti a povolenia zostanú vlastne navždy založené iba niekde na ministerstve. Takže ako mi potvrdili viacerí odborníci s ktorými som sa rozprávala, tak tento zákon ak by sa dôsledne napĺňal, tak vo veľkom poškodí aj vedcov alebo zberateľov, ktorí chodia s predmety na konzultácie, konferencie, alebo výstavy, napríklad do zahraničia no a po novom by mali byť teda šikanovaný s násobenou byrokraciou. Podľa doterajšieho zákona majú iba oznamovaciu povinnosť a už aj to je pre nich záťaž nie to, ešte čakať na nejaké povolenia. Pritom ide o soby, ktoré sa výrazne podieľajú na výskume a ochrane kultúrneho dedičstva a takým ide štát hádzať polená pod nohy? Nerozumieme tomu. Participovať na tom majú pamiatkový úrad, Národná knižnica, galéria a múzea, ktoré budú vydávať odborné stanoviská pre ministerstvo takže sa pýtam, že či s a už naozaj v týchto inštitúciách na sto percent postarali o všetky štátne pamiatky, dokumenty, fondy a zbierky a majú málo práce, že im treba starať sa ešte aj do tých súkromných zbierok? Návrh nepočíta s navýšením rozpočtu pre uvedené organizácie, takže tieto nové povinnosti budú robiť keď tak jedine na úkor starostlivosti o vlastné predmety. myslím si, že sa zhodneme na tom, že nikdy nebudeme mať rozpočet, ktorý by umožnil záchranu všetkého hodnotného čo sme zdedili na našom území. Očakávala by som preto, skôr že vláda vypracuje nejakú stratégiu, podľa ktorej sa bude venovať hlavným prioritám a nebude sa venovať doslova každým hodinkám po dedovi, alebo brošňou po babke, ktoré si bude niekto chcieť dať na seba pri ceste do zahraničia. Čo sa okrem iného nebude dať nikdy skontrolovať. Tento návrh zákona prináša tiež nový formulár povolenia na vývoz s tým súvisí samozrejme aj nutnosť úpravy existujúcich elektronických služieb, ktoré sa povoľovacom procese v súčasnosti používajú, ono oproti tej miliarde, čo do informatizácie išla celkovo je to naozaj len kvapka v mori, ale aj 40 tisíc 800 eur, ktoré majú ísť z rozpočtu na úpravu siedmych elektronických formulárov je tiež priveľa a je to dôkaz toho, že IT firmy prisaté na štátne vemeno stále nemajú dosť. A ešte jedna dôležitá pripomienka. V roku 2015 si vládny SMER schválil prílepkom k zákonu o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov to, že Pamiatkový úrad môže robiť reštaurátorskú činnosť, celá opozícia bola vtedy oproti, prezident bol proti, a od roku 2016 je to na Ústavnom súde, lebo štátny orgán by nemal podnikať a robiť nekalú zvýhodnenú konkurenciu na trhu. Toľko hovoria výhrady. A súčasťou tohto návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetov kultúrnej hodnoty je opäť prílepok, ktorým Pamiatkový úrad bude môcť zriaďovať právnické osoby ktoré by okrem iného mohli realizovať ak inkriminované reštaurátorské činnosti. Komora reštaurátorov v pripomienkovom konaní navrhla aby sa takéto zmeny ustanovení, ktoré sú napadnuté na Ústavnom súde neuskutočňovali do vtedy kým ústavný súd o nich nerozhodne ale bohužiaľ to ministerstvo neakceptovalo a tieto ustanovenia do zákona dalo. Za klub SaS teda uvádzam, že navrhovaný zákon má podľa nás viac nedostatkov ako pozitív, úprimne ani nechápem motiváciu na napísanie takéhoto zákona, ktorý naozaj priťažuje z tej celej situácií, takže ho ako celok bohužiaľ nemôžeme do druhého čítania podporiť. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 5. 2018 15:35 - 15:37 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Za obe faktické poznámky, v podstate sa dá súhlasiť. Som rade, že aj vy to vnímate tak, že poslanecký prieskum, ktorý inicioval váš výbor, by sa mal venovať práve týmto veciam. Ja som sa do týchto poslaneckých prieskumov prihlásila napriek tomu, že nie som teda členkou vášho výboru, ale som tímlíderkou SaS pre kultúru a kultúre sa venujem a budem sa jej venovať čím ďalej tým viac.
A len malá poznámka pán Jarjabek k tomu Jánošíkovi, no tak tá moja poznámka k nemu smerovala práve preto, že som chcela poukázať, že ten istý producent, ktorý sa podieľal na produkcii tohoto stratového filmu, dnes produkuje rovnako podľa mňa stratový film Generál, pretože ak je to naozaj tak, že sa nenatočil ešte ani jeden deň, a napriek tomu nejaké dotácie išli, tak potom sú to zrejme nejaké praktiky niekoho, ktoré tu tečú už roky rokúce a Audiovizuálny fond na to nejakým spôsobom nereaguje a stále dáva tým istým osobám tieto peniaze. Takže preto som poukázala na tento veľmi dávny príklad.
A čo sa týka toho negativizmu, tak neviem, že či som bola až taká negatívna, ja som sa snažila iba popísať daný status quo, to, čo som za svojich niekoľko mesiacov skúmania zistila, a práve naopak, do záveru svojho vystúpenia som sa snažila dať taký pozitívny náboj, že budeme sa snažiť pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ktorý bezpochyby ako myšlienka nebola zlá, nebol zlý, akurát tá jeho realizácia v praxi pokrivkáva, čo som rada, že uznávate aj vy, páni, ktorí ste sa zapojili do tejto diskusie.
Takže ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15. 5. 2018 15:16 - 15:32 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, táto novela prispôsobuje náš zákon európskej smernici v otázke medzinárodných koprodukcií a s tým problém nie je, ale popritom. ako to už býva do návrhu sa prepašovávajú aj niektoré ďalšie veci, tak aj tu sme svedkami tých povestných prílepkov k zákonu.
V tomto prípade sa zákon dotýka teda nielen Audiovizuálneho fondu, ale aj činnosti Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, takže rieši vlastne všetky podporné fondy, upravuje ustanovenia o ich financovaní, hospodárení a podobne, ako aj bolo spomenuté v dôvodovej správe, a nenápadne sa tu napríklad zvyšuje percento rozpočtu použiteľné na réžiu, s čím, ak mám hovoriť za stranu SaS, nemôžeme súhlasiť, keďže sme za štíhly štát, a hovoríme, že treba skôr zvyšovať efektivitu práce, a nie náklady na byrokraciu a podobne.
Podrobnejšie rozoberať navrhované ustanovenia bude možné v druhom čítaní, kde bude na to priestor, ale ja sa chcem zamerať na dve ustanovenia, ktoré ma na tejto novele, na tomto návrhu zaujali.
Prvé je to, že jedným z cieľov zmien zákona je, že sa vymedzujú aj také podporné činnosti Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktoré predstavujú tzv. nefinančnú podporu, ktorou budú môcť byť žiadatelia o dotáciu tiež podporení. Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných aktivít, propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti alebo sprostredkovateľskej činnosti, takže inými slovami, ak tomu teda ja dobre rozumiem, ak chcete natočiť film, požiadate o dotáciu Audiovizuálny fond, oni vám ju schvália, ale tak, že časť bude vo finančnom a časť bude možno aj v nefinančnom plnení. Takže napríklad, ak dostanete 100-tisíc eur, tak v podstate vo finančnom plnení dostanete 80-tisíc, ale zvyšných 20 tisíc, za tých zvyšných 20-tisíc vám Audiovizuálny fond môže zabezpečiť reklamu, nejakú vzdelávaciu akciu, metodickú činnosť prípadne vám niečo sprostredkuje, vezme váš film na festival, spropaguje ho. Neviem, či tomu dobre rozumiem, ale pri čítaní toho návrhu si to vysvetľujem takto. Okamžite vám pritom napadne, že či Audiovizuálny fond má sám toľko personálu, aby to mohli všetko pre žiadateľov zabezpečovať vlastnými prostriedkami. No to určite nie, ale keďže návrh dáva možnosť čerpať dotácie aj takým žiadateľom o podporu, ktorí sa budú podieľať na koprodukcii tzv. nefinančnou podporou, tak je celkom možné, že tých 20-tisíc Audiovizuálny fond poskytne niekomu, kto pre vás tieto služby zabezpečí. Je to tzv. vecné plnenie alebo nefinančné plnenie, ktoré je podľa môjho názoru vždy ošemetné, a považujem ho za zdroj mimoriadne netransparentného odlivu peňazí a to z jediného jedného dôvodu, že papier znesie všetko. Tá hodnota vecného plnenia môže byť vyčíslená na papieri naozaj všelijako a sme toho koniec koncov svedkami všade, kde sa pozrieme.
Toto vzbudzuje vo mne obrovské podozrenie, že je to opäť ušité na nejaké spriaznené marketingové firmy a o niektorých takých, ktoré pobrali dotácie na štátnych zákazkach od priaznivcov, členov SMER-u a im blízkym osobám a sú napojené aj na Audiovizuálny fond, písal na konci minulého roka aj Ján Kuciak. Písal konkrétne o jednej súkromnej akciovke, s ktorou boli veľké plány, vraj by mala marketingovo zastrešovať filmárov a reprezentovať náš filmový priemysel v zahraničí. Písal o prepojení ľudí za touto firmou na schránkové firmy, o jej protagonistoch, ktorí sa už roky vezú na straníckych a štátnych zákazkach SMER-u, a teda ak by ste si mysleli, že rezort kultúry je od nich oslobodený, tak sa veľmi mýlite.
Môžem túto agentúru aj menovať, vyšla v spomínanom článku Jána Kuciaka, ide o akciovku SONAF, s honosným názvom Slovenská národná filmová agentúra. Spája sa s menami Igor Kováč či Dalibor Vašica, sú to tí istí, ktorí organizovali Ficovu kampaň. Igor Kováč stál aj za oslavami MDŽ strany SMER v športových halách, bol to on, kto priviedol do strany aj Mareka Maďariča, s ktorým boli spolužiaci a ťahali spolu aj kampane SMER-u. Vďaka zákonu z dielne ministra Maďariča, ktorý umožnil dotovať zahraničné filmy natáčané na Slovensku pobrali neskôr aj státisícové dotácie z Audiovizuálneho fondu cez svoju dcérsku firmu Spectral a napríklad projekt Marco Polo. Takže ten systém, že fond nedáva, nedá producentom peniaze, financie, ale nejaké vecné plnenie, sa mi nepáči z viacerých dôvodov. Jednak oberá producentov o prostriedky, ktoré by mohli použiť na film, a navyše ich ešte aj urobia zodpovednými za niečo, čo im bude s najväčšou pravdepodobnosťou vnútené. Mám túto obavu. A myslím si, že takýto inštitút do dotačného systému nepatrí. V druhom čítaní preto pouvažujem nad pozmeňovacím návrhom na jeho zrušenie.
Druhé ustanovenie, ktoré ma zaujalo, je, že sa rade Audiovizuálneho fondu navrhuje nová kompetencia, schvaľovať vnútorný predpis Audiovizuálneho fondu, ktorý bude upravovať postup priznávania štatútu oficiálnej koprodukcie. Dnes rada Audiovizuálneho fondu poveruje riaditeľa rozhodovaním o udelení koprodukčného štatútu a týmto návrhom sa teda táto jeho kompetencia prenáša priamo do vnútorného predpisu Audiovizuálneho fondu.
Toto ustanovenie mi len pripomenulo to, ako sa vlastne interné normy prejavujú v praxi už dnes. Všetky fondy, všetky podporné fondy ich totiž majú a riadia sa nimi s tým, že vytvárajú akúsi uzavretú bublinu, také hermeticky uzavreté prostredie, ja by som to nazvala, že vyvolených a ešte vyvolenejších. Ako ukázala nedávna prax, ktorá vyplávala na povrch aj vo Fonde pre národnostné menšiny, je to taký ten systém „já na bráchu, brácha na mě“. Raz je v komisii hodnotiteľ, ktorý bol nedávno žiadateľom, a, naopak, súčasný žiadateľ je inokedy hodnotiteľom a tá transparentnosť sa zaručuje vraj tak, že počas hodnotenia svojho projektu dotyčný vyjde za dvere, aby neovplyvňoval hodnotiacich kolegov.
Takže táto transparentnosť je otázna, a ak si myslíte, že v iných fondoch je to iné, tak sa opäť mýlite. Ja už niekoľko mesiacov veľmi podrobne skúmam niektoré projekty z Audiovizuálneho fondu a úplne mi uchádza napríklad zmysel niektorých takýchto hodnotiteľských komisií, ktoré pridelia peniaze na projekt, na nejaký film aj napriek, že niektorí členovia hodnotiacej komisie majú úplne negatívny názor na tento projekt a dokonca ho do realizácie vôbec neodporúčajú.
Alebo ako by sme si mali vysvetliť inak, že z celého balíka, ktorý je určený na dotácie z Audiovizuálneho fondu, si takmer polovicu rozdelí ne 12 firiem, ktoré v brandži plávajú už od Mečiara a neustále sa opakujú, pričom druhá polovica toho balíka musí vystačiť až pre 475 žiadateľov. Medzi tými vyvolenými sú žiadatelia, ktorí dostanú na svoje filmy aj státisíce a v niektorých prípadoch film ani nenatočia. Ak si dáte tú námahu, tak konateľov tých 12 firiem si vygúglite a zistíte vcelku zaujímavé prepojenia na rôznych kamarátov SMER-u - SD.
Alebo ako je možné, že Audiovizuálny fond umožňuje, a to všetko na základe tých interných predpisov, o ktorých tu hovoríme, financovať dielo po častiach. Producent získa dotáciu napríklad na vývoj filmu, pričom deklaruje, že má nejakých koproducentov, prikladá k tomu celkový rozpočet, ale potom získa ďalšiu dotačnú zmluvu na výrobnú časť, na produkciu, na nakrúcanie filmu, pričom tam uvádza celkom iný rozpočet, iných koproducentov a dokonca sa to prekrýva s prvou zmluvou aj v časovom plnení. A ak tomu náhodou pribudne ešte ďalšia zmluva na postprodukciu, tak ten chaos narastá a na prvý pohľad zo zmlúv naozaj nie je zrejmé, ako sa budú jednotlivé fázy projektu vlastne vyúčtotávať, koľkí koproducenti sa na tom jednom filme vlastne vo finále podieľajú, koľko je celkový rozpočet toho filmu vlastne a podobne. Toto všetko umožňujú interné smernice, podľa ktorých všetky podporné fondy furt fungujú.
Toto funguje všade rovnako a všetkým, všetkým v umeleckej brandži je úplne jasné, že ide o vysoko netransparentné prostredie, v ktorom sa dlhodobo najlepšie darí iba s tým, tým, ktorí v tom tzv. vedia chodiť, prípadne sa poznajú s tými správnymi ľuďmi. Dovolím si to nazvať termínom kultúrna klika. Od čias mečiarizmu sa ľudia v nej len trochu obmenili.
A aby som nehovorila len tak všeobecne, tak dám jeden konkrétny príklad za všetky a tým je celovečerný film Generál, ktorý mal byť výpravnou snímkou o života Milana Rastislava Štefánika. Mal byť nakrúcaný v rôznych častiach Európy, s bohatou výpravou, režisérskym a hereckým obsadením, a tak ďalej a vzbudil už pomerne veľké očakávania aj vo verejnosti. Podľa všetkého producent filmu už dostal na dotáciách niekoľko stotisíc euro na prípravu, no napriek tomu, že film o takomto čase mal byť už takmer natočený, tak podľa mojich informácií, ktoré mám z dôveryhodných zdrojov, tak nie je z neho nakrútená ešte ani jedna jediná klapka. Pýtam sa preto, ako je možné, že film, ktorý mal byť výkladnou skriňou osláv 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika na budúci rok, bude zrejme pre Slovensko hanbou storočia. Aké vnútorné smernice Audiovizuálneho fondu to umožnili, že film získaval nové a nové zmluvy bez toho, že by boli reálne naplnené tie predchádzajúce? Ako je možné, že dotácie na tento film poberá firma, ktorej konateľ sa preslávil v minulosti produkciou filmu Jánošík, v ktorom sa spreneverilo 80 mil. vtedajších korún, alebo sa ministerskou kontrolou preukázali jeho vážne pochybenia vo vyúčtovaní s tým, že diela, na ktoré pobral dotácie, tentoraz z RTVS, vôbec nevznikli, resp. neboli nikdy premietané a podobne. Na tieto všetky otázky sa aktuálne pýtam cez infozákon aj v Audiovizuálnom fonde. Práve dnes im doručujem tieto otázky a naozaj som veľmi zvedavá, čo mi na ne odpovedia. Takže táto novela zákona o Audiovizuálnom fonde nič podstatné nevylepšuje, ale, naopak, budí podozrenie, že ide opäť o niečo ušité na mieru spriazneným ľuďom.
V strane SaS sme presvedčení, že je potrebné pripraviť celkom nový zákon o Audiovizuálnom fonde, ale aj o ďalších podporných fondoch, ktorý pomôže všetkým aj začínajúcim umelcom a tvorcom konečne žiť a uchádzať sa o dotácie v transparentnom a rovnocennom prostredí. Máme ambíciu pripraviť taký zákon, ktorý neumožní na základe interných predpisov rozdávať kamarátom a spriazneným firmám za priehrštia, kým všetci ostatní musia čakať len na omrvinky. Mnohí už síce pod tlakom protekčného a zdeformovaného prostredia rezignovali, ale verím, že sa nám ešte podarí rozprúdiť o tom cennú odbornú diskusiu.
Čakám na dobu, kedy filmový a vôbec kreatívny priemysel nebude len konzumentom verejných zdrojov, ale práve naopak, skutočným priemyslom, ktorý dokáže nielen spotrebovať, ale aj produkovať ekonomické hodnoty a ostatné spoločenské benefity aj pre našu krajinu tak, ako je to všade vo vyspelom svete.
Ďakujem.
Skryt prepis