Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

5.12.2018 o 17:05 hod.

Mgr.

Renáta Kaščáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.12.2018 17:05 - 17:06 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
No, ja som mala presne tú istú pripomienku ako kolega Galek a osobne som bola prítomná v sále, keď pán Číž nebol prítomný... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Dajte procedurálny návrh, podľa zákona najprv podajte procedurálny návrh. Potom môžte zdôvodniť.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
Dávam procedurálny návrh, aby konkrétne bod č. 58 bol prerokovaný na konci schôdze, nakoľko prepadol úplne regulérnym spôsobom, pretože pán Číž tu nebol. A nie som si istá, či náhodou neprepadol dvakrát, ale za to ruku do ohňa nedám. Možno iní kolegovia si to pamätajú. Ja si pamätám osobne situáciu, kedy tu pán Číž nebol a bod prepadol na koniec schôdze. Môj procedurálny návrh je, aby bod č. 58 išiel na koniec schôdze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 14:35 - 14:37 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, ťažko teraz hovoriť o tom, že máme vlastne tú legislatívu konzultovať v podstate s tými ľuďmi, ktorí tú legislatívu vlastne tvorili. A ak by si tu, pani poslankyňa, bola pri mojom príhovore, pri mojom vlastne odôvodňovaní, tak tam som predsa hovorila, že áno, veď tá samotná obec filmárska, producentská prijímala zriadenie Audiovizuálneho fondu s obrovskou nádejou, ale už v tých začiatkoch to dopadlo zle. A dodnes, to je už osem rokov alebo deväť, sa jednoducho tie podmienky neustále tolerujú. To znamená, že asi tá legislatíva je tými, ktorí ju tvorili, ktorí boli pri vzniku, nejakým spôsobom tolerovaná. Takže mne je veľmi ťažko teraz ísť diskutovať s niekým, kto vlastne o túto diskusiu ani nemá záujem, pretože ako som povedala, ten náš pohľad na to, môj pohľad na to je ten, že nejakým spôsobom akceptujú to status quo, lebo vedia, že sú tam proste takéto všelijaké kulehy a ľudia, ktorí to vedia viac alebo menej využiť. Vravím, ten pán Stráňava, ten JMB Production, je úplne vypuklý príklad možno dvoch miliónov, ale sú tam iní, ktorí možno tiež by mali mať tie projekty lepšie skontrolované. No a takže tolerujú nejakým spôsobom túto krehkú, takú nejakú rovnováhu, pretože nejakým spôsobom z nej môžu tie filmy teda robiť. A to je podľa mňa nesprávne a myslím si, že práve na to treba nejaký nezávislejší, taký iný pohľad, nezaťažený. A práve naopak, tento náš návrh, si myslím, že to má vylepšiť a má stransparentniť tie podmienky a má pomôcť v konečnom dôsledku aj filmárom, aj producentom, aby nastavovali reálne rozpočty, aby sa nesnažili klamať, aby robili veci poctivo. A tí, ktorí to tak robia, sa nemajú naozaj čoho báť. Nemajú.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 5.12.2018 14:26 - 14:33 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
12,
Ďakujem veľmi pekne za tieto príspevky. Ja by som rada zareagovala takto, nie vo faktickej, aby som mohla zareagovať na viac vecí. Takže pani kolegyňa Dubačová, no, mne to prišlo ako naozaj veľmi sympatické tvoje vystúpenie, pretože je cítiť, že máš emóciu, si sama tvorcom, si sama producentkou vlastne aj keď nie filmových, ale divadelných vecí, hier, ale zároveň je potom podľa môjho názoru pomerne náročné chcieť od teba určitú dávku objektivity, pretože ja viem sa vžiť do role tvorcov, rozumiem tomu, mám ich vo svojom okolí veľa a nie je pravda, že nepoznám prostredie, akým sa tvoria umelecké projekty. A to, čo hovorím ja o tom, že chceme podporovať vlastne rozpočet na projekt ako celok, čo bolo vlastne takým, by som povedala, lajtmotívom tvojho príspevku, že to je ten najhlavnejší dôvod, s ktorým teda nemôžeš súhlasiť, tak to je nie preto, že chceme teraz, aby sa z filmárov stali výrobcovia papúč, pre boha živého, veď my hovoríme iba to, aby filmár, ktorý musí poznať svoju profesiu, ani nie filmár, ale ten producent, ktorý ten film má vyprodukovať, producent je veľký rozdiel oproti umelcovi, filmárovi, lebo producent najíma tých umelcov, tých režisérov, tie jednotlivé profesie filmové na to, aby vyprodukoval s ich pomocou nejaké dielo za účelom ho potom, samozrejme, predať a nejakým spôsobom zhodnotiť a filmová produkcia je potom z tohto pohľadu podnikanie ako každé iné.
Ty si dala príklad z Ameriky pána slávneho režiséra Formana, ktorý pôsobí ale v prostredí, kde funguje napríklad Hollywood, kde fungujú filmoví producenti na úplne iných princípoch než u nás, pretože to je úplne iný trh, samozrejme, a tam sú produkcie také, že príde do banky a vyžiada si pôžičku a tá banka vidí na základe toho, ako je spracovaný rozpočet, ale áno, je to tak, či je použitý taký režisér, taký herec, tak vedia presne odhadnúť, aká je návratnosť potenciálna toho filmu a či do toho filmu sa oplatí investovať, alebo sa neoplatí investovať. Samozrejme, že sú to neporovnateľné podmienky so slovenským prostredím a nikto netvrdí, že slovenské filmy majú teraz tomuto, tomuto konkurovať, ale každý schopný producent musí vedieť odhadnúť náklady vopred a ak to nevie, tak potom nemôže chcieť, aby z verejných zdrojov sme platili jeho systém pokus – omyl, že niečo vyskúšam, to vyjde, alebo to nevyjde. Jednoducho každá profesia má svoje zákonitosti a to isté platí aj o filmovej produkcii a nikto netvrdí, že tam nemôžu nastať nejaké nepredvídané okolnosti. Aj štátny rozpočet sa musí nejakým spôsobom vytvoriť a potom, samozrejme, že nastávajú niekde odchýlky, ale nejaké základné koľajnice predsa už sú dané. Rozpočet čohokoľvek, akéhokoľvek biznisu, aj výroby papúč, aj výroby filmu, tak musí mať nejaké zákonitosti, ktoré sú profesionálne. A o tomto ja hovorím, že taká komisia, hodnotiaca komisia ich zároveň musí byť vedieť schopná odhadnúť. To po prvé.
A po druhé, ak hovoríme o tom, že film je náročný na vývoj, že tá príprava si vyžaduje množstvo času a množstvo úsilia, áno, to je pravda, ale zároveň, a to nemôžeme poprieť, ak aj Audiovizuálny fond alebo akékoľvek iné verejné zdroje kdekoľvek podporia nejaký projekt, tak podmienkou je, že určitú časť investície investuje aj ten samotný žiadateľ. Či je to 5 %, 10 %, tie podmienky sú nastavené nejako, čiže ten nejaký základný vklad toho producenta, toho žiadateľa sa predpokladá. Prečo by tým vkladom nemal byť kvalitne spracovaný projekt, kvalitne spracovaná príprava? Nech vloží ten svoj vklad práve do tej vývojovej fázy. To je úplne legitímna, podľa mňa legitímny pohľad na vec a nemá to nič dočinenia s tým, že chceme teraz z filmárov tvoriť producentov papúč. To vôbec takto myslené nebolo.
Takže; a keď sme pri Eurimages, to je zaujímavá vec, ty sama si hovorila, že pokiaľ chce nejaký žiadateľ odtiaľ peniaze, tak najskôr musí mať zabezpečené nejaké zdroje. To je na európskej úrovni. To isté hovoríme my, ak chceš nejaké peniaze z Audiovizuálneho fondu, no tak musíš mať aj tu zabezpečené nejaké minimálne zdroje, nejaké, nejakú schopnosť koprodukcie. V čase žiadosti, samozrejme, to nemusí na 100 %, nemusí to byť všetko proste vybavené, zredukovali sme tú možnosť predkladania tých vlastne záväzných dokumentov, ale minimálne v čase podpisu už by toto malo byť záväzné. Takže naozaj nám ide len o to, aby sa nejakým spôsobom sprehľadnili všetky tieto procesy.
Nuž a to, že pán režisér Bebjak natáča film a naozaj musí veľmi ťažko zháňať tie milióny, ktoré potrebuje, nuž keby nám ich takí Stráňavovia, takí Paššovia a takí iní "naši" ľudia neodčerpali z toho fondu, možno by aj pán Bebjak dneska tie milióny zohnal z Audiovizuálneho fondu, keby bol jeho projekt napísaný tak, že ten fond ho proste podporí. Ale fond podporuje projekty, ktoré sa rozťahujú na niekoľko rokov, lebo príprava je náročná, lebo tam vznikajú rôzne okolnosti, menia sa režiséri, menia sa scenáristi, menia sa neviem čo, ako v prípade Generála, ťahá sa to iks rokov, malo to stáť takmer 2 mil., veď to si uvedomme. Keby sme na to neboli poukázali, tak dnes sú možno už vyplatené, už sú tam ďalšie zmluvy. Keby toto nebolo, tak možno ten pán Bebjak by mal tak isto voľnejšiu cestu k týmto zdrojom. O tom hovorím. Aby sa to zefektívnilo, sprehľadnilo, aby tam boli jasné, transparentné pravidlá a aby mali poctiví režiséri a filmári, producenti, ktorí vedia napísať projekt, vedia ho napísať tak, že ten rozpočet je vierohodný, že ho každý príčetný hodnotiteľ vyhodnotí ako super, aby títo ľudia mali šancu. O tom hovorí náš návrh.
Takisto študenti VŠMU, nové talenty, aby dostali príležitosť tvoriť, aby sa tam tie prostriedky našli a aby sa neprehajdákali na rôzne podivuhodné a pochybné projekty, ako sa to deje dnes. Samozrejme, ich nehádžeme všetkých do jedného vreca, ale vieme, aké podmienky tam sú.
To je asi všetko. Myslím, že som zareagovala na všetkých, takže ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 12:58 - 13:00 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem za tieto technické pripomienky. Najskôr k Natálii. Tak to technokratické vnímanie, ktoré si spomenula. Nie je to len technokratické vnímanie. Ako SaS je možno strana ekonómov, ale my sa naozaj pozeráme na to z pohľadu verejných financií. My chceme, aby tu rozkvitala kultúra, aby mala dobré podmienky pre svoj rozvoj. Ale na druhej strane sme správcami verejných financií, my politici. A tvrdíme, že ak niekde tie verejné financie dávame, tak tí poberatelia, ktorí ich prijímajú, proste musia strpieť určitú mieru kontroly. A to je celé, čo hovoríme. Malo to byť transparentné a to použitie nemôže byť proste bezbrehé.
A čo sa týka zdrojov, kolegyňa Dubačová, ktoré pritekajú do Audiovizuálneho fondu. No áno, sú tam iné zdroje. Veď to je princíp vlastne toho fungovania fondu, arm´s length alebo tej predĺženej ruky alebo predĺženého ramena. A zmyslom takýchto fondov je, aby doň mohli pritekať aj iné zdroje. Ale gro peňazí, ktoré sa tam dnes rozdeľujú, sú štátne, sú verejné. Aj RTVS je verejná inštitúcia. To znamená, že to sú všetko verejné zdroje. A tie peňaženky občanov, z ktorých to ide, sú stále tie isté. To znamená, že stále je to platené proste z peňaženiek ľudí. A nás ako zriaďovateľov tejto štátnej inštitúcie, lebo je to štátom zriadená inštitúcia, tak musí zaujímať práve tá kontrola, ako je s tými prostriedkami občanov, ako sa s nimi nakladá. A o ničom inom tento náš zákon nie je, len o tom, aby sa to sprehľadnilo a aby sa eliminovali prípady ako napríklad Generál, ale to nie je naozaj jediný prípad a nechcela by som sa venovať teda iba jemu v tomto prípade.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 12:23 - 12:54 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže k tomuto nášmu návrhu by som povedala zhruba toľko, že o potrebe zmeny zákona o Audiovizuálnom fonde hovoríme v strane SaS už pomerne dlho. Ešte v júni tohto roku sme mali v pláne podať návrh novely, ktorým sme chceli riešiť niektoré čiastkové veci, o ktorých sme presvedčení, že by tak mali vo svete verejných financií fungovať. Ale už vtedy sme mali na mysli, že túto tému treba riešiť oveľa komplexnejšie a že popri zákone o Audiovizuálnom fonde bude potrebné rozprávať aj o potrebe zmien v iných oblastiach, napríklad o efektívnosti financovania RTVS, o vyberaní koncesií, poprípade ich zrušení, o zmluve so štátom, ktorú štát každý rok podpisuje s RTVS a tak ďalej, pretože aj tieto veci veľmi úzko s pôvodnou filmovou a televíznou tvorbou súvisia.
K tejto diskusii však ani nedošlo, pretože takmer ihneď po zverejnení nášho zámeru predstaviť zamýšľané zmeny sa zdvihla hlučná vlna odmietavých reakcií zo strany producentov, ktorá nás prakticky v zárodku zavalila lavínou kritiky a dokonca výsmechu, a to nás iba utvrdilo v tom, že sme zrejme brnkli na mimoriadne citlivú strunu. Predsa len bol to, bol to opozičný návrh, ktorý mohol prejsť bez povšimnutia, on však vyvolal takúto prudkú reakciu a my sme pochopili aj z toho, čo teda študujem, čo mám možnosť zisťovať, ako táto oblasť funguje, tak ma to utvrdilo v tom, že v rozdeľovaní verejných financií v oblasti audiovízie skrátka fungujú isté stereotypy, ktoré sú zrejme pohodlné, zabehané a meniť ich nebude až také jednoduché. Napriek tomu, že vo vnútri toho systému sú nefunkčné a naozaj veľmi pochybné, veľmi pochybné veci, o ktorých, mne to tak vychádza, všetci aj vedia, ale ich tak ticho tolerujú, možno, možno v strachu, že by sa porušila akási krehká rovnováha, ktorá je ako-tak nastavená a v ktorej si každý, kto sa v tom za tie roky naučil tak chodiť, tak si tam nájde určité svoje výhody.
My v SaS ani ja osobne do tohoto okruhu nijako nepatríme, tak nemáme zábrany znova a z takého nadhľadu a možno aj bez ohľadu na to, či sa to proste filmovým producentom páči alebo nie, vysloviť nahlas svoj názor, že skrátka každý, kto používa alebo požíva možnosť pracovať, teda pracovať za verejné zdroje v podstate, na ktoré sa všetci skladáme svojimi daňami, každý, teda aj oni, musia strpieť potrebnú mieru kontroly a že žiadna branža sa nesmie stavať do role nejakej privilegovanej vrstvy, ktorej sú daňoví poplatníci na jednej strane dobrí na to, aby sa im poskladali na honoráre, ale už im nestoja za to, aby im účelnosť vynaložených zdrojov aj skontrolovali. A tým nemyslím nič zlé, iba hovorím stále o kontrole použitia verejných zdrojov.
Človek by si mohol povedať, že čo také sa vlastne deje, veď pri pohľade zvonka sa zdá, že je všetko v poriadku, slovenskej filmovej tvorbe sa po tých rokoch stagnácie v minulosti konečne ako-tak darí. V roku 2017 sme mali dokonca rekordný počet zrealizovaných filmov, ba aj divákov prišlo na slovenské filmy rekordne veľa, tak kde je teda problém? No áno, vždy si môžeme povedať, že by to mohlo byť ešte aj horšie, veď aj také nemocnice, železnice, čokoľvek predsa funguje, lekári liečia, vlaky jazdia a filmári filmujú. Avšak hlbší pohľad pod pokrievku v tejto oblasti nám ukazuje, že podpora audiovízie by mohla byť oveľa účinnejšia, než je dnes. Inými slovami, že za vynaložené peniaze by sme mohli mať ešte lepšie výsledky a nemusela by to byť len náhoda, zhoda náhod, že sa zrovna v tom roku 2017 postretali všetky tie dobré filmy, ktoré sa tam aj zrealizovali, že zaznamenali úspech. Lebo ten rok 2017 bol práve taký, buďme radi zaň, ale už asi rok 2018 nám ukáže, že takáto žatva či už v počte filmov, alebo v ich kvalite bola zrejme výnimka, bodaj by to tak nebolo. Ale mohlo by sa tak stať, to znamená, mohlo by sa stať, aby sme mohli mať viac výsledkov za tie isté peniaze, ak by sa práve v tom fonde nediali pochybné veci a ak by tam fungovala spravodlivá a otvorená súťaž. A mohlo by sa tak stať, ak by sme konečne prestali doplácať práve na minulosť a jej staré väzby, v ktorých je naša audiovízia stále akoby stále zakliata. A ako to myslím? No myslím to tak, že všetci vieme, že v minulosti sa na filmovej tvorbe podpísali tie divoké 90. roky a Mečiarova privatizácia, ktorá začala vlastne proces rozkladu výroby filmov na Kolibe, štúdia a ateliéry boli rozkradnuté. Technika aj personálne zázemie totálne zdecimované a výroba filmov sa ocitla na kolenách. Má to na svedomí doslova zopár konkrétnych ľudí a myslím, že celá branža vie, ktorí to sú. A niektorí z nich sedávali a dokonca aj sedávajú aj v tejto sále. V slovenskej kinematografii sa následne rozhostilo také všeobecné rozčarovanie z toho, že štát dáva na filmy málo peňazí, ale v skutočnosti to neboli vôbec malé sumy grantov, ktoré boli prideľované na filmovú tvorbu a niektoré boli vo výške aj niekoľkých miliónov korún. Smola bola tá, že mnohé z dotovaných filmov neboli vôbec dokončené, takže tie výsledky nebolo navonok až tak vidno a z pohľadu zvonka tá filmová tvorba naozaj teda veľmi stagnovala. Ten zoznam takýchto projektov, ktoré získali podporu z ministerstva kultúry vtedy ešte pred vznikom Audiovizuálneho fondu, som študovala a na moje počudovanie bol naozaj veľmi dlhý a suma, ktorú sa, ktorá sa na to vynaložila, rozhodne nebola malá. Nebudem spomínať len toho neslávne známeho Jánošíka za desiatky miliónov korún, ktorý sa vôbec nedokončil, respektíve až po rokoch, aj to za cenu, že ho súkromná spoločnosť predala do Poľska, ale aj niektoré neskoršie projekty, napríklad taký dokumentárny film Keby, ktorý z rezortu kultúry získal a následnej aj použil takmer 4 mil. korún, avšak ďalšie prostriedky už producent nezohnal, takže film sa vtedy neukončil. Alebo napríklad aj projekt producenta Patrika Pašša Prelietavé šťastie Aničky Jánošíkovej, na ktorý jeho spoločnosť TRIGON PRODUCTION v roku 2002 dostala na vývoj pol milióna korún bez ďalšej realizácie a mnoho, mnoho ďalších. Ak by niekto chcel tie zoznamy študovať, tak ony sa dajú nájsť v archíve napr. internetovej verzie časopisu Film.sk, ktorý tam má články z mnohých rokov dozadu a je to naozaj zaujímavé, zaujímavé čítanie. Takže tie nedokončené alebo možno podľa mňa aj protekčné projekty odčerpali peniaze, ktoré by možno vedeli lepšie využiť iní producenti lepšie, ak by mohli súťažiť vo férovej súťaži.
No a aj preto sa v roku 2009 umelecká obec pozerala na zriadenie Audiovizuálneho fondu s veľkou nádejou, že sa na Slovensku konečne vo filmovom priemysle čosi zlepší. No, bohužiaľ, už hneď úvod nevyšiel, Marek Maďarič, bývalý minister kultúry, ponechal pri príprave tohto zákona zrejme príliš voľnú ruku televíznym producentom, ktorí zaň najviac lobovali, a iniciatíva patrila najmä spomínanému Patrikovi Paššovi, ktorý sa stal aj prvým predsedom správnej rady fondu a hneď v prvom roku fungovania hodnotenia projektov jemu samotnému a jeho podpredsedníčke fond pridelil 20 %, jednu pätinu všetkých prostriedkov na ich vlastné projekty, pričom jeho firme TRIGON PRODUCTION schválil sedem projektov. No filmárska obec sa, samozrejme, vtedy vzbúrila a viac ako 80 filmových tvorcov poslalo otvorený list ministrovi Maďaričovi. Medzi podpísanými kritikmi boli aj napríklad Peter Kerekes, Zuzana Mistríková, Marek Šulík, známe osobnosti filmového priemyslu, a oni všetci žiadali sprísnenie, sprísnenie kritérií hodnotenia projektov aj kritérií pre členstvo v komisiách. A ak dnes to isté od fondu žiadame my, zožíname za to kritiku. Pre mňa nepochopiteľné.
Audiovizuálny fond sa vtedy uzavrel, samozrejme, pred kritikou, minister Maďarič si zodpovednosť nepripúšťal a niektorých členov správnej rady vymenil až nový minister Krajcer, lenže tie možné, to možné ovplyvňovanie, prideľovanie financií v prospech spriaznených produkčných firiem zo strany členov správnej rady, riaditeľa či priamo členov komisií, tak ono to zostalo nad fondom stále ako téma visieť a ten problém s nezávislým hodnotením v Audiovizuálnom fonde iba dokresľuje argument, ktorý už niekoľkokrát zaznel, že keď hodnotia môj projekt ako člena komisie, tak vyjdem za dvere.
Ak hovorím o tom, že tá naša audiovízia je akoby stále uväznená v nejakých starých väzbách, tak mám na mysli najmä to, že, alebo aj to, že napríklad toľko spomínaná firma TRIGON Patrika Pašša sa napriek tejto svojej minulosti dodnes v systéme drží a to mimoriadne úspešne, a dokonca od vzniku fondu, presnejšie za roky 2010 až 2018, je najväčším poberateľom grantov a z fondu v priebehu týchto rokov získala dotácie vo výške bezmála 4,5 mil. eur. To je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že tým istým producentom, ktorí jeho konanie v roku 2009 kritizovali, dnes toto neprekáža.
Zopakujme, že je to proste človek, ktorý ešte pred vznikom fondu získaval státisíce korún vtedy na dielo, ktoré nedokončil, po založení fondu ako predseda správnej rady získal zhodou náhod pre sedem svojich projektov pätinu celého rozpočtu fondu, proti čomu sa 80 producentov vzbúrilo, a dnes je široko-ďaleko stále najväčším poberateľom dotácií v sume 4,5 mil. eur za posledných osem rokov.
No, druhým najväčším poberateľom je JMB Film & TV Production Milana Stráňavu, to je ďalší nepochopiteľne privilegovaný človek, ktorému sú schvaľované žiadosti aj napriek preukázateľným lapsusom nielen teraz, na ktoré sme poukázali my, napr. pri projekte Generál, ale aj v minulosti. Spomeňme jeho projekty Dunajská sága, Kováč spod lesa, tie mali problémy zase v RTVS, ale to je jedno, je to audiovízia, ak by sme, ak by sme na to neupozornili, tak tento človek by možno s pomocou štátnych inštitúcií, čiže Audiovizuálny fond a RTVS, len cez tento jeden jediný projekt Generál by bol schopný za niekoľko rokov vytiahnuť zo štátnej kasy viac ako 2 mil. eur, a pritom by možno ten film nikdy nevznikol, ako vieme, kedy sa začalo jeho nakrúcanie, že sa vlastne v podstate nezačalo, kedy malo, čím pádom nemal mať nárok. Nevieme, ale možno by vznikol, ale vznikla by nejaká jeho pozliepaná varianta, lebo producent totižto nemá ďalších koproducentov, ktorých pri žiadosti deklaroval, že sú zabezpečení, že to bude veľkofilm s rozpočtom 4,5 mil. eur. No, papier tuším znesie naozaj všetko a vrhá to veľmi, veľmi zlé svetlo na hodnotiteľov, ktorý na takéto niečo buď naleteli, alebo niečo mi navráva, že to mohli schváliť aj vedome.
Aby to nebolo málo, tak firma TRIGON Patrika Pašša okrem dotácií, ktoré poberá, úspešne nabehla aj na systém 20-percentných vratiek z podprogramu, z iného podprogramu, podpora filmového priemyslu, na ktorý som upozornila v rozprave k rozpočtu. To je zase spätná dotácia, ktorú Audiovizuálny fond vypláca zo svojho rozpočtu, o ktorú môžu žiadať investori produkcie filmov, pri realizácii ktorých prefinancujú na území Slovenska minimálne 150-tisíc eur, pričom na sumu tejto dotácie nie je žiaden horný limit. Firma TRIGON napríklad na seriál Inšpektor Max získala takto z fondu 316-tisíc a v rade má nastúpené ďalšie dva projekty, ďalšie dve žiadosti, Nikdy sa nevzdaj a Exorcista za ďalších 490-tisíc. Spolu s nimi sú tam, samozrejme, aj ďalší žiadatelia, zhruba dvadsiatka ich je tam, ktorí sa touto formou uchádzajú o bezmála 11 mil. eur na vratkách, ktoré, ako tvrdím teda, nie sú pod kontrolou a ak by to bola hocijaka iná suma, tak štát na základe zákona Mareka Maďariča by ich musel pripraviť do rozpočtu, pretože by mali na ňu zákonný nárok.
V mnohých krajinách takéto stimuly síce tiež existujú, ale všade sú presne stanovené podmienky, za akých sa dajú získať, ale hlavne je tam horná hranica, aby aj štátny rozpočet, aj producenti vedeli, na čo sa môžu pripraviť. U nás výsledná suma žiadostí bude každý rok pre ministra financií prekvapenie.
Takže mňa zaujíma, že či toto naozaj tí ostatní producenti nevidia, nemôžu si pred tým predsa zakrývať oči len preto, lebo sa obávajú o systém, ktorý aj im umožňuje nakrúcať filmy za štátne peniaze. Prispôsobia sa iba preto, lebo veď oni tiež chcú predsa nakrúcať film. To predsa nie je správne.
Ten hodnotiaci proces, to znamená to, komu a za akých podmienok sú granty prideľované, teda ale nie je podľa nás jediná riziková vec, v podpore filmovej tvorby cez Audiovizuálny fond. Dlhodobo upozorňujem najmä na problémy v celkovom financovaní a následnej kontrole vyúčtovania projektov. A tie sa najvypuklejšie ukázali práve na financovaní filmu Generál, kde sa dali veľmi názorne odhaliť, keďže tie problémy tam boli naozaj že exemplárne, tam akoby pán Stráňava stratil akékoľvek zábrany a akoby si bol už zrejme sebaistý, že jemu sa nič stáť nemôže, a tie vyúčtovania sú naozaj katastrofa. Avšak ak by sme vybrali ktorýkoľvek iný projekt, tak zistíme, že ten netransparentný systém financovania a kontroly sa opakuje všade. Takže nie je pravda to, z čoho sme boli obvinení, že s vaničkou vylievame aj dieťa, že je to len jeden projekt, ale inak všetko funguje výborne. Nie. Pravda je taká, že kontrola realizácie projektov a dodržiavanie zmlúv sú viac ako benevolentné všade. Audiovizuálny fond nevie, nevie, aké faktúry vlastne akceptuje. Našli sme príklady faktúr, na ktorých sa bežne uvádzajú formulácie, fakturujeme vám stavebné práce alebo realizačné práce v hodnote xy eur, tisíc eur, bez toho, že by tam boli doložené výkazy, koľko prác, koľko hodín, koľko ľudí na tom pracovalo, aký materiál sa použil na tie kulisy, na tie, neviem, čo sa tam deklaruje. To obsahové vyúčtovanie chýba, nebolo nám dodané, ani keď sme oň výslovne žiadali podľa zákona 211, pod rúškom rôznych výhovoriek a alibi, ale nakoniec aj kontrola dozornej komisie dokázala, že jednoducho pochybenia boli a veľké.
Takže skontrolovať ten projekt akýkoľvek aj z vnútra, z fondu, a nieto ešte zvonka, z verejnosti, si vyžaduje vysoké úsilie a dovolím si tvrdiť, že všetky zmluvy vykazujú rovnaké príznaky chýbajúcej kontroly. Je to najmä preto, že ten systém je nastavený tak, že to umožňuje. Žiadatelia v snahe zvýšiť svoje šance na získanie podpory totiž často podávajú viacero osobitných žiadostí na ten istý projekt, ktorý je iba rozdelený na viaceré cykly, pričom každý je posudzovaný ako samostatný projekt. A na tieto samostatné diela, tieto samostatné diela, tie nikto akoby neposudzuje ako súčasť nejakého jedného výsledného diela, nikto medzitým nerieši súvislosti a ak je jeden projekt nesplnený napríklad v čase, že nemôže byť riadne vyúčtovaný napr. ten druhý, nemal by byť, ktorý by naň mal nejako logicky a obsahovo nadväzovať, takže napriek tomu, že sú teda akceptované vyúčtovania, tak je to často len formálne, na papieri, ktorý znesie všetko. A preto v našom návrhu pracujeme iba s jedinou žiadosťou na projekt ako celok, to znamená vrátane všetkých jeho cyklov. Tiež zásadne znižujeme byrokraciu a náklady na podanie žiadosti a výrazne z sprehľadňujeme možnosť jeho ďalšej kontroly.
Ďalším problémom je dnes aj to, že ak žiadateľ podá viacero žiadostí na ten istý projekt a jednotlivé komisie posudzujú tieto žiadosti v rôznych podprogramoch osve, tak žiadosti tohto žiadateľa nemusia uspieť všade a zároveň tie komisie môžu schváliť aj nižšiu dotáciu, než žiadateľ požaduje. A takéto, by som povedala, čiastkové alebo čiastočné uspokojenie žiadosti môže rozkolísať rozpočet toho výsledného diela a žiadateľ ho musí prerábať, napasovávať na novú situáciu, no a to môže ohroziť realizáciu a tým aj výslednú kvalitu toho diela. Tieto zmeny rozpočtu v priebehu realizácie vedú potom k viacnásobným zmenám a doplneniam zmlúv. Čo je horšie, ak nesúlad v ich časových alebo vecných súvislostiach a to, toto naozaj zneprehľadňuje tú kontrolu projektu ako celku, o ktorom hovorím. Po niekoľkých takýchto zmenách ste skratka taký zamotaný v tých zmluvách, že neviete potvrdiť na 100 %, či nejaká faktúra mohla alebo nemohla byť vyúčtovávaná ako oprávnený výsledok k jednému alebo druhému projektu. Formálne možno, ale obsahovo asi ťažko.
Preto v našej novele navrhujeme, aby sa absolvoval iba jeden schvaľovací proces, pre projekt ako celok, ako som už povedala, avšak tento schvaľovací proces by bol realizovaný v dvoch krokoch. V prvom kroku by zhodnotila umeleckú kvalitu diela umelecká komisia a v druhom kroku posúdi technicko-odborná komisia rozpočet. Ono sa to deje aj dnes, toto posudzovanie aj ako umeleckej, tak technickej alebo rozpočtovej finančnej kvality toho diela, akurát je to v jednej komisii, my navrhujeme rozdeliť to na dve trojčlenné komisie. Ale čo je podstatné, komisie budú mať možnosť tú dotáciu schváliť alebo neschváliť vo výške uvedenej v žiadosti. To znamená, nebudú mať možnosť tú žiadanú dotáciu ďalej meniť. Týmto chceme pritlačiť na kvalitu prípravy rozpočtu a na zreálnenie tých jeho finančných požiadaviek vo vzťahu k umeleckému zámeru, lebo ak dnes niekto žiada dotáciu napr. vo výške 100-tisíc na nejaký film, nejaké dielo, ale tá komisia mu schváli povedzme iba polovicu, tak to svedčí o tom, že buď ten rozpočet nebol nastavený reálne a bol nadsadený a ten producent sa uspokojí aj s polovicou, alebo o tom, že tá komisia nevedela nejak kompetentne zhodnotiť, že áno, práve tých 100-tisíc je tá suma, ktorú tento projekt potrebuje. Takže obe tieto alternatívy svedčia buď o nekompetentnosti producenta, alebo hodnotiacej komisie posúdiť alebo odhadnúť reálnosť rozpočtu. Týmto by sme pritlačili na to, aby tie rozpočty boli nastavené reálne, kvalitne a aby komisia ich buď schválila, alebo neschválila.
Ďalšia navrhovaná zmena sa týka o tom, teda toho, že dnes má Audiovizuálny fond možnosť rozhodnúť sa, je tam taká možnosť, že či pre formu podpory, pre tie schválené projekty zvolí dotáciu, pôžičku alebo koprodukčný vklad. Tá možnosť síce dnes je, ale v drvivej väčšine volí dotáciu. Na prieskume, ktorý sme mali v Audiovizuálnom fonde, mi bolo povedané, že už by sa to malo meniť a že už sami by teda radšej sa prikláňali k tým koprodukciám, ale ide to veľmi pomaly. Ten systém, ktorý je dnes, že dostanete dotáciu ako žiadateľ, tak zabezpečuje, že vlastne ten prijímateľ tú dotáciu používa na úhradu svojich nákladov, v ktorých má zahrnuté všetky svoje výdavky vrátane honorárov, takže on je vlastne ako keby v tých svojich nákladoch zahojený, ale už v prípade komerčného zhodnotenia, ak je to dielo úspešné, tak potom vlastne celý ten prípadný výnos zo vstupného alebo z toho úspechu zostáva mu vo vačku ako bonus. Na strane Audiovizuálneho fondu ako donora je tá dotácia vlastne vždy iba výdavkom a ani v prípade komerčného úspechu toho diela vlastne sa mu nič nevracia naspäť.
A náš návrh hovorí, že aby projekty, ktoré majú rozpočet vyšší ako 500-tisíc, tak aby jedinou možnosťou participácie fondu na tom bol koprodukčný vklad. A ide nám o to, aby sa peniaze, ktoré fond vloží do projektu, čiastočne alebo v ideálnom prípade aj úplne, v ešte ideálnejšom aj zo ziskom vrátili, vrátili ak teda ten projekt bude komerčne úspešný. Ak nie, zostáva to vo forme príspevku, ktorý sa teda nevráti. Prijímateľ koprodukčného vkladu bude mať v nákladoch zahrnuté všetky svoje výdavky na realizáciu diela vrátane honorárov tak ako doteraz, avšak v prípade úspešného obchodného zhodnotenia diela sa o ten prípadný výnos s fondom podelí podľa vopred nastavených koprodukčných podielov, tak ako je to napríklad v prípade RTVS. Malo by byť. Do Audiovizuálneho fondu sa tak časť vynaložených vkladov vráti späť a v ideálnom prípade, ako vravím, môže dokonca zaznamenať zisk, ak budú projekty mimoriadne úspešné.
V roku 2017, v tom úspešnom roku, bolo na slovenských filmoch v kinách okolo 1,5 mil. divákov, tak ak by mal fond z obchodného zhodnotenia len predaja vstupeniek za tieto slovenské filmy z každého diváka čo i len jedno euro, tak znova to mohli byť ďalšie zdroje, ktoré, o ktoré by sme mohli byť v tomto roku bohatší a mohli byť uspokojení aj ďalší žiadatelia.
A posledná navrhovaná zmena sa týka podmienky, ktorú musia žiadatelia pre získanie dotácie splniť, a tou je zabezpečenie časti rozpočtu aj z iných než verejných zdrojov. Prijímatelia ich však dnes dokladajú, že majú takéto koprodukčné zdroje, iba čestnými prehláseniami a pri podávaní žiadostí, pričom už v priebehu realizácie a po podpise zmluvy nie je, nie sú tlačení, aby ich preukázali aj fyzicky, aby doniesli fyzické koprodukčné zmluvy, bankové zábezpeky, nejaké výpisy z banky, ktoré teda preukazujú, že naozaj ide o seriózny koprodukčný vklad. A na transakcie spojené s realizáciou diela nemusia ani používať osobitný bankový účet a priebeh vecného plnenia faktúr, o ktorom som hovorila, v tom čase je teda opäť veľmi náročný na kontrolu a najmä teda na tie, pri rozdelení projektu na viaceré cykly a viacnásobné dotácie.
Naša úprava stanovuje, aby boli žiadatelia povinní najneskôr v čase podpisu zmluvy, je tam dostatok času od žiadosti po podpis zmluvy, vierohodne preukázať zabezpečené vklady z iných zdrojov. To znamená zmluvami, bankovými zábezpekami, schválenými pôžičkami a tak ďalej a budú mať tiež povinnosť viesť všetky prostriedky na podporené dielo na osobitnom bankovom účte a zriadiť doň pasívny prístup pre zástupcov fondu, aby vedeli transakcie kontrolovať. Zvyšujeme tým transparentnosť a možnosť efektívnej kontroly použitia vynaložených verejných zdrojov.
Takže, vážené dámy a páni, to je, dúfam, vyčerpávajúce vysvetlenie dôvodov aj obsahu nášho návrhu, ktorý ponúkame ako náš príspevok k spravodlivejšiemu financovaniu alebo k téme spravodlivejšieho financovania kultúry. A naším cieľom je, aby sa eliminovala možnosť strácania peňazí zo systému, ku ktorému dnes nekontrolovateľne dochádza. A producenti, ktorí by sa možno tiež radi zapojili do férovej súťaže, tak strácajú šance na získanie dotácie na úkor, a nazvem to tak, ako to cítim, na úkor starých štruktúr.
Ubezpečujem všetkých producentov aj filmárov a odkazujem im touto cestou, že mojím záujmom nie je zničiť podporu audiovízii ani ohroziť film, ako som bola označená, ale práve naopak. Vylepšiť možnosti jeho financovania, sprehľadniť systém a nastaviť v ňom spravodlivé podmienky a dôslednú kontrolu tak, aby sa uplatnili naozaj kvalitné projekty vo férovej súťaži a aby sme ako diváci mali vo výsledku viac kvalitných filmov, ktoré vzniknú po naozaj dobrej príprave. Máme tu množstvo talentovaných tvorcov, ktorí čakajú na rovnaké príležitosti, na rovnosť šancí. Stačí sa len otvoriť a zdynamizovať. A myslím si, že aj starí bardi musia podať pomocnú ruku novej generácii a nesmú si uzatvárať systém iba pre seba alebo najmä pre seba a iba preto, lebo v tom vedia chodiť, keďže si tie podmienky sami nastavovali. Takže verím, že aj týmto príspevkom som vniesla možno spätne viac svetla do tejto problematiky, do toho, ako sme to mysleli aj v tom júni a aj pre tých, ktorí do toho možno zvonka nevidia. Nevidia, o čo presne ide. A že som možno lepšie objasnila naše motivácie a náš spôsob rozmýšľania aj pre tých, ktorí sa profesionálnemu filmu venujú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.12.2018 12:18 - 12:22 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pri uvádzaní zákona uvediem len zopár faktov z dôvodovej správy, lebo potom by som chcela viac k nemu priblížiť v rozprave, do ktorej sa týmto aj zároveň hneď hlásim.
Takže tento návrh dopĺňa a mení právnu úpravu týkajúcu sa poskytovania finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry. Mení úlohu hodnotiacich komisií, ktoré budú môcť buď odporučiť, alebo neodporučiť projekt iba ako celok a iba raz v znení obsahu a rozpočtu tak, ako bol podaný, čím chceme eliminovať situácie, kedy sú fondom schvaľované zvyčajne nižšie sumy ako tie, o ktoré sa žiada, čím dochádza k následným vynúteným zmenám a úpravám pôvodného rozpočtu, koprodukčných vkladov a tým aj k zmenám v pôvodnej, v pôvodnej koncepcii diela, o ktoré má fond záujem.
Zavádzame úpravu, kedy žiadosť budú hodnotiť dve odborné komisie, umelecká odborná z hľadiska celkového umeleckého hľadiska, a ekonomicko-technická odborná komisia z produkčného a finančného hľadiska.
Návrhom sa snažíme súčasne výrazne znižuje administratívnu záťaž pre žiadateľov, ako aj fond v etape podávania žiadostí a povinnosť predkladať niektoré povinné prílohy presúvame až do momentu podpisu zmluvy.
Zároveň ustanovujeme podmienku najneskôr v čase podpisu zmluvy vierohodne preukázať zabezpečenie všetkých deklarovaných koprodukčných vkladov a viesť všetky finančné prostriedky na osobitnom účte. Audiovizuálny fond by mal mať k takémuto účtu zriadený pasívny prístup, čím chceme reagovať na doterajšiu absenciu krížovej kontroly použitia finančných prostriedkov poskytnutých z viacerých verejných zdrojov, ako aj absenciu účinnej kontroly realizácie celkového priebehu produkcie diela podľa schváleného časového a finančného plánu.
Takisto ustanovujeme podmienku, aby minimálne pri projektoch, ktorých celkový rozpočet presahuje 500-tisíc eur, sa v zmluve o poskytnutí dotácie, aby sa vlastne dotácia premenila na koprodukčný vklad, resp. aby zmluva upravila osobitné podmienky o podiele fondu na príjmoch aj z obchodného zhodnotenia projektu. Tým zase reagujeme na situáciu, kedy nie je zabezpečená návratnosť poskytnutých prostriedkov do fondu v prípade, ak projekty, podporené projekty sú náhodou komerčne úspešné. Dôvodom nášho návrhu sú teda problémy s transparentnosťou a efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a ich kontrolou.
Týmto návrhom, tento náš návrh zákona neovplyvňuje objemy finančných prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry, ani neznižuje zákonné možnosti podpory pre jednotlivé projekty.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. Píšeme, že nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, skôr si myslíme, že bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Toľko oficiálny úvod a viac by som povedala potom v rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:48 - 13:50 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Tak budem reagovať iba na pani poslankyňu Milanovú, lebo pán Číž asi nereagoval na mňa. Natália, hovoríš o tom, že Audiovizuálny fond by si zaslúžil navýšenie. Ja by som tiež bola za to, aby filmári mali viacej peňazí na svoje filmy. Bola by som veľmi za to, ale myslím si, že pokiaľ sa nevyčistí Augiášov chliev, to znamená, pokiaľ sa tam nevyčistia procesy tak, aby peniaze odtekali transparentne a aby poťažmo aj nejaký výnos z úspešných filmov, pretože aj také tu máme, sa znova vrátil do tohoto rozpočtu, no tak potom budeme navyšovať tak, ako keď hovoríme o navyšovaní rozpočtu pre nemocnice, budeme to hádzať do čiernych, do čiernej diery. Predtým, než začneme vôbec niečo navyšovať, treba upratať procesy, treba to zefektívniť a zracionalizovať. A k tomu chcem prispieť, aby moja kritika nebola len veľmi nekonštruktívna alebo aby som iba nekritizovala, tak v podstate všetky moje doterajšie zistenia ukazujú, že nakladanie s rozpočtom Audiovizuálneho fondu je vo všetkých ohľadoch netransparentné a keďže teda, ako vravím, nejdem iba kritizovať, ponúkam aj vlastný návrh na vylepšenie zákona a podrobnejšie sa veciam, ako by sa to zlepšiť dalo, venujem, budem venovať pri návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý predkladám s kolegom Klusom na tejto schôdzi ako náš príspevok k vylepšeniu tohto stavu, ktorý ma, samozrejme, mrzí, pretože si myslím, že čestní a slušní a poctiví filmári si toto nezaslúžia, aby im proste nejaké spriaznené naše osoby ukrajovali z koláča, ktorý by mohol byť použitý oveľa, oveľa efektívnejšie, a ten náš film by si to naozaj zaslúžil.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2018 13:25 - 13:46 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Som zrejme už posledná v rozprave, takže budem sa snažiť využiť tento čas a efektívne. Moje pripomienky k rozpočtu sa týkajú takisto kultúry, lebo je to oblasť, ktorej sa aj ja venujem. Ale môj príspevok, moja pripomienka k rozpočtu bude taká netypická. Nebude, nebudem sa venovať tomu rezortu nejak globálne, a ani sa nebudem venovať žiadnej položke, ktorá v rozpočte je, ale budem sa venovať práve tej jednej položke, ktorá v rozpočte nie je a na ktorú aj upozornila moja predrečníčka. Ide o tú sumu 4,7 milióna eur, ktorá by sa podľa správnosti mala nachádzať v rozpočte kultúry, respektíve Audiovizuálneho fondu, ale sa tam nenachádza. Pozornosť na túto chýbajúcu sumu upriamil pán poslanec Maďarič na kultúrnom výbore, keď sa tejto položky domáhal a chýba mu až tak, že sa kvôli nej rozhodol bojkotovať, respektíve nepodporiť celý štátny rozpočet.
Pozrime sa teda, o akú položku vlastne ide; 4,7 milióna eur je suma dotácií, ktoré Audiovizuálny fond schválil zo svojej dotačnej schémy Podpora audiovizuálneho priemyslu a ktorých čerpanie sa predpokladá v budúcom roku. Je to podľa novely zákona o Audiovizuálnom fonde z roku 2014, podľa ktorej môžu firmy, ktoré na území Slovenska produkujú film, získať spätnú dotáciu vo výške 20 % zo sumy, ktorú tu preinvestujú. Je to vlastne podnikateľský stimul, ktorý je okopírovaný z iných krajín, kde podobné vratky, nazývajme to tak, vo filmovom priemysle fungujú a je to systém štátnej pomoci, ktorý má v Európskej únii výnimku z nedovolenej štátnej pomoci.
Ale to, čo je na tom zarážajúce a čo nie je nikde inde, pán minister, je najmä to, že u nás pre ne neexistuje žiadny horný limit. My vopred teda vôbec nevieme predvídať, akú sumu budeme musieť pre tento účel v rozpočte v najbližších rokoch vyčleniť a dozvieme sa to vždy až vtedy, keď takéto žiadosti schváli Audiovizuálny fond. To, že pre rok 2019 má ísť o sumu 4,7 milióna eur, je vlastne zhoda náhod, lebo ak by fond schválil žiadosti firmám v iných výškach, napríklad by schválil žiadosti, ktoré deklarujú, že sa tu preinvestovalo 100 miliónov eur, no tak potom by tých 20 % bolo 20 miliónov a to by bola suma, ktorú by sme museli mať na budúci rok pripravenú v rozpočte.
Takže ja sa pýtam, že či je toto voči štátnemu rozpočtu zodpovedné. A moja otázka teda smeruje aj na vás, pán minister, že či ste si tohoto problému vedomý a či ho mienite nejako riešiť, lebo ak nie, tak sa nám môže stať, že táto suma sa nám nekontrolovateľne vymkne z rúk. Lebo akonáhle Audiovizuálny fond niekomu schváli dotácie, tak tie vratky vo výške 20 % vzniknú ako povinnosť štátu preplatiť ich a de facto v neobmedzenej výške, keďže tam nie je horný limit.
Mňa veľmi zaujalo, ako sa pán Maďarič osobne angažuje, aby sa táto položka v rozpočte našla a aký je nervózny, keď tieto peniaze nikde v rozpočte nevidí. Pozrela som sa preto na to bližšie a musím povedať, že má veľkú pravdu v tom, že ak tie peniaze tým, ktorí si ich uplatňujú, nevyplatíme, porušíme zákon. Jeho zákon. Novela o 20-percentných vratkách vznikla totiž v jeho dielni v roku 2014 a ja sa nemôžem ubrániť presvedčeniu, že to bol zákon ušitý na mieru a že to, aby sa skôr alebo neskôr vymkol z rúk, bolo v pláne. Dnes je to akoby v testovacej fáze a ak by prešla bez povšimnutia, tak by sme možno zostali nemilo prekvapení. Vysvetlím to.
Prvá a široko ďaleko jediná firma, ktorá si uplatnila nárok na preplatenie 20 % nákladov hneď po zavedení takejto možnosti, bola istá firma Spectral, s. r. o., ktorej konateľom je pán Dalibor Vašica. Je to človek pomerne známy vo filmárskom prostredí. V tom čase sa nejako primotal k veľkému americkému projektu Marco Polo, čo je veľkoplošný historický seriál, ktorý sa v tom čase nakrúcal v Európe a snažil sa časť z neho dotiahnuť aj na Slovensku, čo je určite chvályhodné. Problém ale je ten, že takýmto produkciám my na Slovensku nemáme veľmi čo ponúknuť. Filmové štúdiá na Kolibe boli rozkradnuté, zdevastované po Mečiarovskej privatizácii. Nemáme tu žiadne použiteľné ateliéry, štúdiá a techniku, dokonca ani ľudí. Profesie sú na vymretie, ako osvetľovači, scénografi, všetko tu máme rozprášené, takže pre zahraničných investorov okrem pekných prírodných scenérií nie sme vlastne ako krajina nijako lákaví a preto bolo treba niečo rýchlo vymyslieť. A to sa ministrovi Maďaričovi a jeho kamarátom v SMER-e evidentne podarilo a o tom, ako umne pohli vlastnou hlavou, môžu nasvedčovať nasledujúce časové súvislosti.
Novela o 20-percentných vratkách v audiovizuálnom priemysle platí od roku 2014. Presne 13. júna 2014 podpísal pán minister kultúry vtedajší Maďarič vyhlášku o filmovom projekte, ktorou ustanovuje, že suma, minimálna suma oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytváraním filmového projektu podľa zákona je 2 milióny eur, pričom táto minimálna suma nemôže presiahnuť 50 % celkového rozpočtu na produkciu filmového projektu. To bolo 13. júna. Necelé dva týždne po zavedení tejto vyhlášky, presne 25. júna bola založená firma SONAF, akciová spoločnosť, ktorá následne 15. júla 2014 založila dcérsku spoločnosť firmu Spectral, s. r. o. Vyzerá to naozaj tak, že vyhláška ministra bola ušitá presne na mieru projektu Marco Polo, respektíve ľuďom zo SONAF-u, ktorí si cez dcérsku firmu Spectral po prvýkrát mohli cez Audiovizuálny fond otestovať, ako táto v podstate geniálne jednoduchá schéma vyťahovania peňazí zo štátneho rozpočtu s použitím zahraničného partnera môže fungovať. Ak by hranica tej povinnej minimálnej investície bola v tom čase nižšia než 2 milióny, lebo to je obrovská suma, hrozilo by, že by sa o dotáciu mohli uchádzať aj menšie projekty. A v tom čase evidentne nebolo žiaduce, aby bielym koňom liezol do kapusty aj niekto iný a preto o znížení tejto hranice vtedy minister Maďarič nechcel ani počuť a pristúpil k nemu až tesne pred svojím odchodom z funkcie v auguste 2018.
O bielych koňoch nehovorím ja, ale ich existenciu objasnil novinár Ján Kuciak vo svojom článku s názvom "Kamarát Maďariča a Kaliňáka dostal tučnú dotáciu", ktorý bol uverejnený 27. novembra 2017 na portáli Aktuality.sk. Všimol si totiž, že za touto akciovkou, teda SONAF, akciová spoločnosť, minimálne cez jej dozornú radu stoja Igor Kováč, doktorka Štangová a doktor Šusta. Igor Kováč je dlhoročná šedá eminencia SMER-u. Cez jeho firmu UPTOWN PRODUCTION pretekali milióny eur, ktoré investovala Ficova strana do volebných kampaní, mítingov a osláv MDŽ. Spájajú sa s ňou aj problémy s financovaním eurokampane cez agentúru Evka na ministerstve zahraničných vecí. Firma dokonca sídli priamo v budove SMER-u na Gunduličovej ulici v centre Bratislavy. Doktorka Štangová a doktor Šusta sú zase ľudia z právnickej kancelárie METIS Legal, blízki bývalému ministrovi vnútra Kaliňakovi. Doktor Šusta zároveň pôsobí v dozornej rade, a to od jej vzniku, neznámej, teda neslávne známej akciovky B.A. Haus, ktorú ešte v roku 2007 zakladal Ladislav Bašternák. Po pár mesiacoch do nej ako akcionár pristúpil exminister Počiatek a koncom roka 2013 akcionársky podiel od Bašternáka odkúpili pol na pol Ján Počiatek a Robert Kaliňák. Ten sa k vlastníctvu 16 % firmy priznal až po mediálnom tlaku a odhalení platieb od tejto firmy na jeho bankový účet. A práve v čase jeho príchodu do firmy, do jej dozornej rady vstúpila aj doktorka Štangová. Tá je tiež aj v dozornej rade ďalšej firmy SFI Property, ktorá je zase spájaná s podozrivým procesom rekonštrukcie budovy klientskeho centra, pri ktorej, pri ktorom ministerstvo vnútra najskôr s pôvodným majiteľom podpísalo zmluvu o prenájme a neskôr budovu bez verejnej súťaže zrekonštruovalo za 12,5 milióna eur. Kto akciovú spoločnosť SONAF v skutočnosti vlastní, sa z verejne prístupných dokumentov nedá zistiť. Jej akcionári totiž nie sú zapísaní v Obchodnom registri, žiadne dokumenty neuložili ani do zbierky listín. Nezapísala sa ani do registra partnerov verejného sektora. Ján Kuciak naznačil, že za anonymne vlastnenou akciovkou by mohla stáť schránková firma Xanadu Enterprise Ltd. so sídlom na Malte, nad ktorou tri dni po prezidentských voľbách v roku 2014 získal kontrolu práve organizátor Ficovej kampane Igor Kováč. Vyplýva to z uniknutých dokumentov Panama Papers, ktoré Ján Kuciak študoval. Túto informáciu už nestihol dokončiť, ale niet pochýb, že bol blízko pravde.
Takže ešte raz, 13. júna 2014 podpisuje minister kultúry Maďarič vyhlášku o vyplácaní 20-percentných vratiek z každej minimálne dvojmiliónovej filmovej investície na Slovensku, pričom nie je stanovený žiadny horný limit. Dvadsiateho piateho júna zakladajú ľudia blízki SMER-u, resp. menovite pánovi Maďaričovi a pánovi Kaliňákovi, akciovú spoločnosť SONAF, ktorá o ďalších pár týždňov na to, 15. júla 2014 zakladá dcérsku firmu Spektral, s. r. o., a tej ako prvej a jedinej bola v zmysle tejto vyhlášky udelená dotácia. Bolo to za projekt Marco Polo, ktorý bol cez ňu realizovaný len pár mesiacov na to.
Vieme, že štáb produkcie Marco Polo s pomocou firmy Spektral na Slovensko naozaj na niekoľko dní aj prišiel. Tie fotografie z nakrúcania boli medializované, ale to, či tu počas tých pár dní stihli aj naozaj preinvestovať deklarované 2 milióny eur, z ktorých si firma Spektral uplatnila vratku 400-tisíc, je neskontrolovateľné. Pretože kým pri stimuloch napríklad takému Jaguaru v Nitre vieme skontrolovať, či tie haly naozaj stoja, či sú tam ľudia naozaj zamestnaní, tak pri produkcii filmov je to naozaj ťažké. Kulisy, karavany, stany, rekvizity, kostýmy, tie sa na zelenú lúku prinesú a zase odnesú. Ľudia a firmy spolupracujúce na projekte prídu a zase odídu. A papier znesie naozaj všetko. A to, aké faktúry je schopný Audiovizuálny fond akceptovať pri vyúčtovávaní nákladov na výrobu filmov, to vidíme dnes pri kontrole iných projektov, ktorú vykonávame, napríklad projektu Generál. A hlava sa nám pri tom zastavuje, pretože fond akceptuje faktúry bežne vystavené v znení "fakturujeme vám produkčné práce", alebo "stavebné práce, realizačné práce" v sume x, y, tisíce eur bez toho, že by boli podložené výkazmi prác s počtom vynaložených hodín, nejakým súpisom materiálu, ktorý bol použitý, služieb, ľudí a tak ďalej. Bežne sa tam akceptujú čestné prehlásenia o vlastných alebo iných koprodukčných vkladoch. Nikto z fondu nekontroluje produkcie technicky priamo na place, či sú tam naozaj použité kulisy alebo technika v tej výške, ako si ju dal producent do oprávnených nákladov a vyfakturoval. Audiovizuálny fond de facto nevie, aké presne faktúry producentom prepláca a či ich obsah naozaj sedí s realitou. Ukazuje to kontrola projektu Generál, ale platí to na akýkoľvek iný projekt, ktorý by ste si odtiaľ vytiahli.
A preto aj pri tejto príležitosti hovorím a stojím si za tým, čo hovorím stále, Audiovizuálny fond je tu hlavne pre tých, ktorí v tom vedia chodiť a majú vo fonde alebo na ministerstve dobrých kamarátov, ktorí sú ku kontrole a k vyúčtovaniam, nazvime to, že benevolentní. A niekedy sú až takí dobrí, že pripravia zákon neobmedzených možností bez horného limitu. Firma Spektral, resp. SONAF takouto firmou bezpochyby je. Povzbudená prvým úspechom rovnakým spôsobom požiadala Audiovizuálny fond o vratky na ďalšie dva projekty Robin Hood a Outlander, pričom tu už chceli rúbať naozaj vysoko. Jeden projekt má rozpočet 60 miliónov a druhý 83 miliónov eur a vratka zo sumy, ktorá sa mala preinvestovať na Slovensku, mala predstavovať v prvom prípade 3 milióny a v druhom prípade pol milióna eur. K týmto realizáciám zatiaľ nedošlo, aj keď producenti si už prišli na Slovensko obhliadať lokácie a vrabce na streche čvirikajú, že filmárom sa venoval samotný minister Kaliňák, ktorý vraj mal režiséra dokonca osobne povoziť na štátnom vrtuľníku.
O dotáciu z tohto súdka mal tú drzosť požiadať aj ďalší smerácky kamarát pán Stráňava so svojím filmom Generál. Nestačili mu žiadosti na 1,7 milióna na samotný film z verejných zdrojov. Ešte žiadal aj vratky na film z tohoto podprogramu vo výške ďalších 365-tisíc. Ktovie ako by všetky jeho žiadosti dopadli, ak by sme nezverejnili naše pochybnosti a nepodali trestné oznámenie s podozrením na subvenčný podvod.
Dnes je v zozname o vratku 20 % nastúpená asi dvadsiatka ďalších aj menších producentov, ktorí pochopili, ako jednoducho sa dá získať 20 % nákladov realizácie naspäť. Obzvlášť po tom, čo minister Maďarič tesne pred svojím odchodom z funkcie, ako som už povedala, znížil opäť vyhláškou, ktorá vstúpila do platnosti 1. augusta 2018, povinnú investíciu z dvoch miliónov iba na 150-tisíc. Projekty sú rôzne načasované a suma predpokladaná, predpokladaných vratiek, na ktorú budú mať všetci žiadatelia nárok, sa zatiaľ šplhá k sume 11 miliónov eur. Ak ministerstvo financií na toto nezareaguje, môže sa to už v roku 2020 vymknúť spod kontroly, tak ako sa vymklo spod kontroly súčasných 4,7 milióna, ktoré musíme pohľadať v rozpočte.
Tým, že minister Maďarič v roku 2018 znížil spomínaný limit sumy preinvestovanej na Slovensku z dvoch miliónov na 150-tisíc, umožnil, že vyťahovanie peňazí z rozpočtu po menších sumách viacerými firmami bude jednak nenápadnejšie, než cez nejaký nápadne veľký projekt a iba jednou firmou, jednak si asi uvedomil, že pritiahnuť naozaj veľké hollywoodske spoločnosti nebude zase až také ľahké. Samotný Audiovizuálny fond na to nie je nijako uspôsobený. Na svojej webovej stránke nemá ani len anglickú verziu, ktorou by sa prihovoril praktickými informáciami potenciálnym záujemcom o našu krajinu z radov zahraničných filmových produkcií, ktorí by k nám náhodou radi zablúdili. Avšak taká firma SONAF, súkromná akciovka, má v angličtine všetko potrebné pre svoj biznis. Na svojej webovej stránke sa tvári ako národná filmová agentúra, ktorá pre záujemcov o investovanie na Slovensku vybaví úplne všetko. Okrem vybavenia spomínanej vratky alebo 20-percentného rabatu, uvádza ako ďalšie benefity aj toto:
- povolenie na nakrúcanie v strategicky dôležitých objektoch, ako napríklad na letiskách, v elektrárňach, na priehradách udeľované vládou,
- povolenie na nakrúcanie pod dohľadom úradu vlády, t. j. získať povolenia je jednoduché a rýchle,
- bezplatnú asistenciu polície pri nakrúcaní v uliciach,
- existenciu rôznych dohôd medzi Slovenskom a inými štátmi na zabránenie dvojitému zdaneniu.
To je citácia z ich webovej stránky a úplnou čerešničkou na torte je to, že tejto súkromnej firme Audiovizuálny fond, ktorý sa nevie postarať o vlastnú anglickú verziu webu, venoval 5-tisícovú dotáciu na vytvorenie webstránky. Neviem, ktorá iná súkromná firma má takéto privilégium urobiť si webové stránky zo štátnych peňazí.
Na túto firmu bielych koní som upozornila v tomto pléne pri inej príležitosti už v marci tohto roku a čuduj sa svete, hneď v apríli z nej ako pán Kováč, tak pani Štangová, tak pán Šusta vycúvali a následne bola 1. júna zriadená Národná filmová agentúra, oficiálna, pri Audiovizuálnom fonde s úlohou propagovať Slovensko ako filmový raj. Jej zástupkyňa si už stihla urobiť výlet do Ameriky.
Takže aby som svoj príspevok uzavrela a zhrnula, poprosím o minútku času navyše, je to krátke:
Po prvé. V rozpočte sa nám vymkla z rúk čiastka 4,7 milióna eur, ktorá nám aktuálne chýba, hoci má na ňu zákonný nárok zhruba dvadsiatka producentov filmových diel, ktorým Audiovizuálny fond schválil žiadosti. Tento výdavok, ako aj každý ďalší, ktorý bude z tohto titulu do budúcna schvaľovať Audiovizuálny fond, nie je pod kontrolou ministerstva kultúry, nie je pod kontrolou ministerstva financií, a teda ani štátneho rozpočtu, nakoľko jeho výška nie je obmedzená žiadnou hornou hranicou, čo považujem za časovanú bombu do budúcnosti.
A po tretie, je tu dôvodné podozrenie, že ide o zjednodušenú schému pripravenú na zvýhodňovanie špecifickej skupiny podnikateľov, žiaľ, po rúškom zákona, ktorý umožňuje aj takéto nekontrolované úniky peňazí cez štátny rozpočet.
Preto znova vyzývam ministerku kultúry, aby sa pozrela na procesy podpory audiovízie z verejných peňazí, a to nielen v Audiovizuálnom fonde, ale aj v RTVS. Verte mi, že sú to spojité nádoby, z ktorých peniaze odtekajú rôznymi ďalšími kohútikmi, ktoré stojí za to skontrolovať, lebo ak máme hovoriť o zodpovednom rozpočte pre kultúru, musíme začať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, musím vás prerušiť, vypršal váš čas. Ja myslím, že sme všetci počuli to, čo sme mali počuť, veľmi zaujímavé informácie.

Kaščáková, Renáta, poslankyňa NR SR
... efektivitou vlastných inštitúcií. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 13:22 - 13:24 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne (povedané mimo mikrofónu). Mňa zaujalo niekoľko kľúčových slov v tvojom vystúpení, Natália, a to bolo napríklad na záver ten veselý darca. No hovoriť v prítomnosti ekonómov, že by si si priala veselého darcu, ktorý len tak daruje nejakému rezortu nejaké peniaze, je, je naozaj milé, ale myslím si, že aj v tomto rezorte by malo platiť to, čo v každom inom, a to je určitá hodnota za peniaze. Je to veľmi ťažké, samozrejme, merať v kultúre, pretože tie hodnoty tam sú často nemerateľné. Ale napriek tomu si myslím, že to, čo tomuto rezortu bytostne chýba, je určité nastavenie nejakých analytických procesov a merania dát. My ani nevieme, čo máme chcieť merať, aby sme vôbec vedeli si stanoviť nejaké ciele a nejaké želané výsledky. Takže potom to naozaj dopadá tak, že tie intergalaktické sumy, to je druhé kľúčové slovo, ktoré som si zapísala, naozaj vznikajú v prípade, že nám niečo už doslova padá na hlavu. Spomínala si galériu, Rusovecký kaštieľ, ale koľko máme takýchto zdevastovaných objektov? Je ich plná republika a nikto doteraz podľa mňa nezmeral ten, ten modernizačný dlh alebo to, koľko by sme vlastne tých peňazí na to všetko potrebovali. A ak sa bavíme aj o pamiatkach, ktoré k tomu, samozrejme, treba pripočítať, tak takisto je ich obrovské množstvo a majiteľov pamiatok máme až, až 90 % vlastníkov pamiatok je v inom než štátnom vlastníctve. Hej, 90 % pamiatok. A to, že či im urobiť nejaké daňové úľavy alebo kompenzácie, no ako jediná krajina v Európe podľa mňa pomaly, podľa mojich informácií nemajú vlastníci nárok na, právny nárok na kompenzáciu. To, že si môžu požiadať o dotáciu z programu Obnov si svoj dom, to je pekné, ale na to nemajú právny nárok. Takže aj tento mechanizmus tu absolútne chýba. Tých pamiatok máme 9 900 podľa, podľa najnovších, teda posledných čísiel, ktoré som videla. To je 9 900 nehnuteľných pamiatok, to je skoro 16 000 pamiatkových objektov a 35 000 predmetov. Takže tých vecí, ktoré sa tu nakopili, je strašne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2018 22:39 - 22:40 hod.

Renáta Kaščáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Počas vystúpenia Martina Poliačika mi celý čas v hlave víri myšlienka, že čo je pre mňa väčšie sklamanie alebo čo je odpornejšia predstava, či to je ten podchvostný ťah, ktorý o šiestej večer prišiel s pozmeňovacím návrhom pána Madeja, v tomto návrhu sa nám akousi skrytou fintou, ktorú sme si akože nemali všimnúť, snažil podsunúť oveľa horšie riešenie, ako to už bolo spomenuté, ale teda my sme si to všimli a upozorňujeme na to, ale príde mi to, ako keby z nás chcel robiť hlupákov, alebo či má byť pre mňa sklamaním, väčším sklamaním predstava, že pôvodne demokratická strana MOST - HÍD sklamala a hlasovala s fašistami, alebo či je tým veľkým najväčším sklamaním alebo odpornou predstavou to, že, predstava, že Fico sa na 12 rokov má stať ústavným sudcom. Pripomínam, čo tu ešte nezaznelo, že je to ten Fico, nezabúdajme na to, je to ten Fico, ktorý zohnal peniaze vlastnou hlavou, začal kariéru tým, že pred voľbami v roku 2002, kedy prebiehal neľútostný súboj o funkcie a miesta na kandidátke SMER-u, sa upísal diablovi, nahrávka vznikla v čase, kedy už SMER ovládali oligarchovia, a Fico im nekládol odpor, ale, naopak, tvrdil na tej nahrávke, že je úplne legitímne, ak si títo ľudia budú po voľbách klásť nároky na štátne zákazky. A to, ako tie zákazky vyzerajú, vidíme ostatných 12 rokov, kedy naozaj vidíme, ako sú štátne zákazky prideľované.
Fico sa upísal diablovi a dnes vy upisujete diablovi túto krajinu, pokiaľ teda, pán Gál, váš návrh nestiahnete.
Skryt prepis