Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Uvádzajúci uvádza bod

18. 10. 2017 o 9:01 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 18. 10. 2017 9:01 - 9:11 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Z úcty ku kolegom, ktorí prišli takto zavčasu ráno, si myslím si, že je potrebné niečo povedať na záver rozpravy k takto dôležitému zákonu. Neurobil som to včera, dnes by som chcel pozdraviť aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, s ktorým sme veľmi úzko spolupracovali. A vôbec ďakujem pekne aj za ten sociálny dialóg.
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 10. 2017 17:47 - 17:52 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne pani predsedníčka, za tú vodu. Účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, ako aj zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Je neustálou snahou vlády Slovenskej republiky hľadať spôsoby, ako prispieť k zlepšeniu životnej úrovne poberateľov dôchodkov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj úprava valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vo svojom programovom vyhlásení vlády.
Podľa predloženej novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje od roku 2018 do roku 2021 dôchodkové dávky prioritne zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, tzv. dôchodcovskej inflácie. Ak by takto určená suma zvýšenia dôchodku bola nižšia, ako je pevná suma určená ako 2 % z priemernej sumy príslušného alebo teda totožného druhu dôchodku, zvýši sa dôchodok o túto pevnú sumu. To znamená, že minimálne o tie dve percentá. Bez ohľadu na vývoj makroekonomického prostredia a bez ohľadu na výšku poberaného dôchodku bude každému dôchodcovi garantované, že rast jeho dôchodku pokryje aspoň rast jeho životných nákladov a aj v časoch nízkej inflácie, ktorá sa v uplynulých rokoch jednoducho bola alebo je, dostane v nominálnej sume zmysluplné zvýšenie dôchodku.
Novelou zákona ďalej dôjde v praxi k zásadnému zníženiu administratívnej záťaže prevažnej časti poistencov štátu. Väčšina z nich už nebude musieť podávať prihlášky Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie. Ide o zásadnú zmenu pre väčšinu poistencov štátu, ktorým bude vznikať dôchodkové poistenie automaticky. Ide najmä o fyzické osoby, ktorým vzniká nárok na rodičovský príspevok a starajú sa o dieťa do šesť rokov jeho veku. K zníženiu administratívnej záťaže však dôjde aj v prípade osôb, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku, ďalej osôb, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj osobným asistentom vykonávajúcim osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.
Týmto sa predíde situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú alebo nastávali v praxi, že z dôvodu opomenutia podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom prichádzajú tieto osoby o časť svojich dôchodkových nárokov. Nutnosť podať prihlášku sa zachováva iba v tých prípadoch, o ktorých štát nemá, o potenciálnom poistencovi štátu, potrebné informácie na to, aby dôchodkové poistenie vzniklo. Napríklad osoba, ktorá sa stará o dieťa do šesť rokov, ale nepoberá rodičovský príspevok.
Predloženou novelou sa navrhuje aj zníženie administratívnej záťaže na základe požiadaviek podnikateľského prostredia. V ďalších ustanoveniach predkladaný návrh zákona zachováva po dohode so sociálnymi partnermi jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie na súčasnej úrovni 0,8 percenta. Zároveň reflektuje aj na podnety z aplikačnej praxe týkajúce sa najmä výberu poistného, zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a zavedenie vyrovnávacieho príplatku pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov.
Z rokovania výborov vyplynul okrem legislatívno-technických úprav aj návrh opäť jednorazovo zvýšiť vianočný príspevok pre niekoľkých alebo niektorých poberateľov dôchodku. Tento návrh v plnej miere podporujem. Zároveň bola vo výbore pre sociálne veci otvorená otázka, či by nebolo vhodné zohľadniť odstránenie administratívnej podmienky podania prihlášky na sociálne poistenie nielen pre budúcich poistencov štátu, ale aj pre osoby, ktoré v minulosti splnili všetky podmienky pre postavenie poistenca štátu, ale jednoducho zabudli podať prihlášku. Už vo výbore som oznámil, že predloženie takéhoto pozmeňovacieho návrhu podporím.
Preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov a zároveň sa uchádzam aj o podporu celej novely zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 10. 2017 17:25 - 17:46 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Asi sa to odo mňa očakáva, mám aj prirodzenú potrebu a chcel by som začať tým, že ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. Ďakujem preto, že skutočne tá diskusia, ale aj vôbec proces tvorby, si dovolím povedať, že bola nad nejakými straníckymi tričkami, ale skôr smerovala a hľadala čo najlepšie riešenia. To si vysoko vážim a chcem aj v budúcnosti takto pokračovať a to aj napriek tomu, že nie vždy je to celkom zohľadnené. A pripomínam, to sa tu v parlamente v minulých rokoch, keď boli u moci iné politické strany pravicového rangu, nedialo. (Potlesk.)
Ak dovolíte, začnem od konca. Začnem od pani poslankyne Jurinovej. No, pani poslankyňa, predsa len to vystúpenie malo istý predvolebný nádych, to zas ako, ale to rešpektujem, to rešpektujem. Ale začnem, viete čím? Ja chcem veľmi pekne poďakovať Braňovi Ondrušovi a jeho tímu, že dva roky veľmi tvrdo, svedomito, citlivo pracovali až dospeli k tomuto rozumnému kompromisu, ktorý tu predložil. Som presvedčený, že si to ten tím ľudí okolo neho jednoducho zaslúži. Rád sa pozriem na nejaké, nejakú korešpondenciu, ktorá tu bola. Viete, len keď by som sa mal vyjadrovať k niektorým vašim vyjadreniam, napríklad k dnešnému vyjadreniu vašej kolegyne pani poslankyni Cigánikovej, tak takto hovorí bača so svojim valachom a nie poslanec s ministrom, ako sa dneska napríklad ona vyjadrila, že čakala až tu niekto zmúdrie. Ja už som dosť starý na to, aby som istý rozum mal. (Reakcia z pléna.) Ale ja hovorím k poslancom teraz. To znamená, že viete, takéto veci vybavovať, ja, a zhadzovať mi tu štátneho tajomníka, to si ako, v tomto prípade ako minister vyprosím.
Teraz, ak dovolíte, dovolíte, k veci, lebo si myslím, že si zaslúžim byť ďaleko, ďaleko viacej konštruktívny. Po prvé, niektoré veci možno zopakujem, ktoré zazneli aj v diskusii, ktoré som ja povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Ale je dôležité, aby boli opätovne, opätovne pomenované.
Po prvé, riešime v prvom rade a prioritne viaczdrojové financovanie. Neriešime nejaký komplex reforiem. Naopak, ja hneď teraz, akonáhle bude tento zákon schválený, budem na viacerých veciach možno pracovať, pretože si myslím, že sociálne služby aj z hľadiska budúcnosti, ale aj ďalších vecí, ktoré bezprostredne na ne naviazané. Veď ministerstvo zdravotníctva napríklad pracuje už dnes na jednotnej posudkovej službe, ktorá tu bola už predtým povedaná, od 1. 1. ´19 by mal byť tento zákon účinný. Celkom iste jednotná posudková služba vyvolá zmeny aj v zákone o sociálnych službách. Pretože to sú tak spojité nádoby, že to bude nevyhnutné. To znamená, vôbec si neosobujem povedať, že tento zákon alebo táto novela je nemenná, neviem na aké roky, koľko dopredu. Tá aplikačná prax, vzhľadom na to, že sme zásadne zmenili ten postoj a ideme financovať na základe stupňa odkázanosti, budú celkom isto prirodzené.
A čo je ešte viacej dôležité, a to chcem hneď v úvode povedať, to je otázka tej vládnej vyhlášky, ktorá sa každý rok bude jednoducho aktualizovať. Veď tam musí reflektovať na to, čo sa v priebehu toho roku udialo. Možno aj na tie denné stacionáre. Áno, ja súhlasím s tým, asi časom bude treba úplne inak špecificky potrebné pristupovať k štruktúre a klientom jednotlivých tých denných stacionárov. Asi úplne inak k deťom, zdravotne postihnutým ako klasickým seniorom. Ale to sú tie veci, ktoré my budeme mať ambíciu pravidelne pri tej vyhláške zhodnocovať z hľadiska finančných dopadov a vyjadrenia. Ale to, čo rieši momentálne odkázanosť a dotácie zo strany štátu, to je príspevok, to nerieši nákladovosť sociálnych služieb. To je prvé potrebné si uvedomiť a to chcem tu zvýrazniť.
Po druhé, my neznižujeme doposiaľ vynakladané finančné príspevky z rozpočtov obcí a VÚC. Tu boli spomínané niektoré možné úspory u VÚC, ale VÚC dostávali aj niektoré nové úlohy z hľadiska nových druhov sociálnych služieb. A u tých VÚC-iek chcem pripomenúť, pravidelne každý rok, keď je schválený štátny rozpočet, si volám županov a riaditeľov odborov sociálnych služieb a bavíme sa o výške nákladov na sociálne služby. Je mojím, eminentný záujem nedopustiť, aby sa znížili náklady predchádzajúceho roku na rok, ktorý sa pripravuje, pripravuje rozpočet. To chcem vám zagarantovať, že v tomto smere budeme pokračovať a celkom iste sa vždy vieme dohodnúť na tom, že náklady na sociálne služby aj z pohľadu VÚC-iek nemôžu byť nižšie, vždy budú len, len minimálne zachované, alebo skôr ešte vyššie.
Po tretie, posilňuje sa ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby. A to je ten povinný zostatok, to sa málo tu tieto veci o tomto diskutovalo. Z 1,4 ideme na 1,65 životného minima. To znamená, myslí sa aj na tých klientov a istých ekonomických dopadov, ktoré s týmto veľmi úzko súvisia.
No a tá štvrtá a veľmi podstatná otázka, čím je vlastne garantované to viaczdrojové financovanie, je podiel zdravotných poisťovní. To bola túžba doslova všetkých mojich predchodcov, ktorí volali po tom, aby po tom, čo boli zrušené geriatrie, liečebne dlhodobo chorých v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach, bolo užšie prepojenie zdravotno-sociálnych služieb. Toto je konkrétne napĺňanie. Začali sme s nejakými deviatimi medicínskymi úkonmi, dnes sme ďalej. Tu treba ešte raz pripomenúť, že pre budúci rok sa predpokladá, že 20 miliónov zo zdravotných poisťovní pôjde na tento účel pre jednotlivé sociálne služby a sociálne zariadenia. To znamená, my reálne napĺňame a plníme tú úlohu zdravotno-sociálnych služieb. Nehovoriac o tom, že dnes ministerstvo zdravotníctva pripravuje legislatívu, ktorá sa týka dlhodobo zdravotne postihnutých, čo je úzko naviazané na problematiku opätovne sociálnych služieb. To znamená, systémové riešenia minimálne týchto dvoch rezortov, ktoré sú svojím spôsobom nútené spolupracovať a aj v takých citlivých otázkach, ako sú financie, čo predtým jednoducho bolo skoro až nemysliteľné. Toto sú tie najdôležitejšie štyri veci, ktoré chcem v závere podčiarknuť.
No a to, čo je potrebné si ešte uvedomiť, a v podstate celá tá diskusia sa tu tým niesla, je otázka dvoch typov sociálnych služieb. Verejný a neverejný. Verejný – samospráva, obce, mestá, samospráva VÚC. Myslím teraz ako zriaďovateľov. To znamená, celý ten zákon sa musel veľmi citlivo pripravovať tak, aby podľa možností sa dosiahla istá rovnosť. Aby to nebolo, že akékoľvek riešenia budem prijímať na, by som povedal, chrbát jedného, druhého alebo tretieho zriaďovateľa. Viete, kto najviac teraz ako tým v tomto prípade cez túto novelu dosiahol? No sú to neverejní. Boli ste to hlavne vy, bol to môj predchodca, ktorý na začiatku roka 2012 prijímal poslednú novelu. Tá posledná novela riešila otázku 320 eur na lôžko a klienta pre obce a mestá. Opakujem, pre obce a mestá, nie pre neverejných, pre obce a mestá. Až my riešime teraz tento problém a ideme rovnako a plošne na všetky typy zriaďovateľov vrátane tých neverejných. Tí, ktorí poskytujú tieto služby, s ktorými sa rokovalo, si to aj primerane, primerane vážia.
Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam, ktoré tu zazneli. I keď k tým stanoviskám treba povedať, že veľmi veľa vecí riešia tie, tie návrhy mojich kolegov, ktoré boli odkonzultované, ktoré v značnej miere sa jednoducho prelínali, pretože tie viaceré pripomienky boli dosť totožné, či už z tábora koaličného alebo opozičného.
Ak som sľúbil 100 miliónov pre tento kalendárny rok, no treba povedať, 97 miliónov je rozpočet na rok 2017 pre sociálne služby. To, čo ideme riešiť, skoro päťdesiatka, to je už to navyše. To znamená, áno a ja som v úvode hneď čítal aké budú dopady aj pre tie ďalšie roky v súvislosti so sociálnymi službami. A tu je treba povedať jednu vec, sociálne služby tvoria takzvaný otvorený rozpočet. Tak jako hmotná núdza, tak jako príspevky na deti, pretože to sa nedá presne definovať, koľko sa narodí, koľko prípadne spadne niekde do hmotnej núdzi, koľko ľudom bude potrebné poskytovať obligatórne, to znamená, zo zákona nárokovateľné príspevky. Ale to je bežne tento rozpočet takto a ja už dneska na základe žiadostí, ktoré sa týkajú pre budúci rok, viem, že tých prostriedkov bude treba viacej. A preto je nevyhnutné a preto možno je aj istá výhoda, že ten valorizačný mechanizmus sa bude každý rok jednoducho upravovať a reagovať na konkrétne veci. Bude to zložité, budeme vyjednávať ako minimálnu mzdu. Ale ja som dal prísľub a na tom sme sa dohodli, že súčasťou môjho vyjednávacieho tímu bude zástupca za každého jedného zriaďovateľa, obce, mestá, VÚC-ky aj neverejní. A pôjdeme spolu presviedčať kolegov, že je treba dodržať minimálne tú výšku zvýšenia minimálnej mzdy, prípadne zohľadniť ďalšie veci, ktoré sú, sú v tomto smere nevyhnutné.
A toto je potrebné si jednoducho uvedomiť, pretože ak sa ideme baviť aj o nejakej opatrovateľskej službe, ktorá bude samostatne riešená. A vy dobre viete, že v rámci sociálneho balíčka ja pripravujem návrh zákona a v budúcom roku idem do parlamentu tak, aby akíkoľvek príbuzní, prípadne matka, pokiaľ sa stará o ťažko postihnuté dieťa, v priebehu dvoch rokov boli riešení tak, že budú na úrovni výšky čistého príjmu minimálnej mzdy. Na to máme prostriedky a toto je, by som povedal, moja srdcovka a veľmi rád v budúcom roku takýto zákon do parlamentu predložím. Ale tu treba vidieť aj jednu vec, je to stále originálna kompetencia obcí a miest. Áno, je mi ľúto že len tretina miest sa touto problematikou obcí zaoberá. Ale tu treba povedať, štát neostal mimo prostredníctvom Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, 50 miliónov, nový Operačný program Ľudské zdroje, opätovne 50 miliónov. Sto miliónov za posledné roky. Injekcia pre opatrovateľské služby, pre terén, 3,5-tisíca nových miest vytvorených. Dobre pamätáte na obdobie, keď tu bola, nejaké medziobdobie mesiaca, dvoch, ako všetci kričali, že odrazu musí niekto niekoho prepúšťať. Hoci, a to opakujem ešte raz a na tom budem trvať, ak nejdeme meniť fiškálnu decentralizáciu a meniť pravidlá hry okolo daňovej politiky, to znamená, podiely pre obce, mestá a podiely pre VÚC-ky, tak je potrebné tieto veci naďalej zachovať a zohľadniť. Už to tu zaznelo v súvislosti so školstvom. Nech prejdú školy a všetky veci pod štát. Toto isté zaznieva teraz v súvislosti so sociálnymi službami, ale vraciame sa pri takýchto úvahách 20 rokov dozadu. Riešme tak, že nech štát sa postará o tie najzákladnejšie veci, ale zároveň nech si plnia svoje zákonné úlohy a povinnosti aj jednotlivé samosprávy, ktoré im zo zákona vyplývajú, pokiaľ nepríde k takým záležitostiam, ako prešli Česi, dobre, a to tá otázka péče, ktorá aj tuto bola viackrát okolo toho spomínaná. Ale my aj s Čechmi veľmi konkrétne komunikujeme a nie všetci sú presvedčení, že ten krok aj v tých Čechách bol ten najideálnejší. Práve preto je možno treba niektoré veci trošku viacej vysledovať a potom prikročiť k niektorým záverom.
No aj trošku som zostal prekvapený, ak ste si všimli dve vystúpenia, pani Nicholsonová a pán Sloboda. Pokiaľ sa pamätám, sú obidvaja z jednej strany. Pani Nicholsonová kritizuje to, že tí, ktorí boli skôr prijatí do domovov dôchodcov, budú dnes na úrovni tej najnižšej, nazvem to, tarify stupňa odkázanosti, aby ich jednoducho nemuseli obce a mestá vyháňať z tých zariadení, a pán Sloboda to kritizuje. Dva úplne rozporné pohľady dvoch ľudí z jednej strany k tejto a tej istej problematiky. Po prvé, zmenil to pán Mihál v ´12. roku, keď sa prijímali zákony a povedalo sa, že aj títo budú mať nárok na základe prechodného ustanovenia, čo je, ľudovo povedané, výnimka, aby mohli poberať 320 eur, a my sme to len prebrali. Viete, čo sa mení? A tu si vážim obce a mestá, že to akceptovali, pretože tá štvorka dnes bude mať 260 eur a doteraz dostávali na toho klienta 320. Idú dole 60 eur a oni to akceptovali. To je prístup aj obcí a miest a ja si ho vysoko vážim a chcem poďakovať aj kolegom zo ZMOS-u, že sme dokázali spolupracovať a vedieť sa dohodnúť na istých kompromisoch v súvislosti s týmto zákonom. Preto je ten zákon hlavne o peniazoch a v tom vlastne tkvie aj to viaczdrojové financovanie.
Jednotná posudková služba, áno, súhlasím. Ja som postavil otázku zriaďovateľom, počkáme až bude pripravená jednotná posudková služba a pôjdeme potom aj do tohto zákona? Bolo mi povedané, nie, ten rok budeme mať na to, aby sme zistili z hľadiska aplikačnej praxe, ako niektoré veci fungujú a my po roku budeme môcť byť múdrejší a niektoré veci eventuálne upraviť, podľa toho, čo ten život a aplikačná prax prinesie. Znova som vyšiel aj v tomto prípade v ústrety jednotlivým zriaďovateľom.
Čo sa týka ešte niektorých tých, pani poslankyňa Petrík, treba vidieť jednu vec k tomu vášmu pozmeňovaciemu návrhu. My sme túto vec prebrali z minulosti. Tá minulosť tam vždy bola v súvislosti s tou zdravotnou sestrou. Ale nepovedala ste jednu vec, že táto úloha sa týka len tých zariadení, ktoré majú deti do jedného roka. Do jedného roka, čo je veľmi dôležité si uvedomiť, deti do jedného roka. A to isté špecifikum, nemám nejaké analýzy a prehľad, koľko je takýchto zariadení, ale opakujem, do jedného roka buď asistent, alebo sestra. Áno, tam to je v tejto veci, a to nie je výmysel ministerstva. To sú konkrétne pripomienky a odporúčania pediatrov, to znamená odborníkov, ktorí s touto podmienkou do toho nášho zákona jednoducho vstúpili.
K pánovi Farkašovskému. Nie je tu. Ja som sčasti naznačil, že budeme hovoriť s VÚC-kami, aby nedospelo sa k situácii, že budú poskytovať menej prostriedkov ako doteraz, to je jednoznačná záležitosť. No, a mzda vo verejnom záujme, áno. To je otázka, ktorá je otvorená. Ja som prvý z tých, ktorí sa vehementne hlásia k tomu, že je nevyhnutné tarify zmeniť podľa terajšej výšky minimálnej mzdy, lebo sme niekde pár rokov pozadu a nezodpovedá realite a je potrebné ju riešiť. Absolútne s tým súhlasím.
Čo sa týka tých jednotlivých pripomienok, ktoré tu boli, viaceré zazneli. Príspevok na prevádzku vybraných služieb krízovej intervencie. K tomu tu bol pozmeňovák. Pozmeňovák tu bol, aj čo sa týka komunitných centier, komunálne plány sociálnych služieb v koncepcii rozvoja sociálnych služieb. No, sú tam nejaké prechodné ustanovenia. To nie je otázka dneska, zajtra, tam majú priestor a čas aj obce a mestá, aby sa k tomu vedeli pripraviť. A som osobne presvedčený, že tu je, čo sa týka, istý časový priestor, aby sa na to vedeli pripraviť, pokiaľ nadobudne táto úloha účinnosť.
Čo sa týka naviazania na minimálnu mzdu, áno, bola to ambícia ministerstva, boli sme na tomto dohodnutí aj so zriaďovateľmi. Vláda prijala iný koncept. To neznamená, že padla ambícia pravidelne zvyšovať príspevok o nárast minimálnej mzdy. Ale to znamená, že každý rok budeme vyjednávať a zohľadňovať všetky okolnosti, ktoré s tým súvisia. A ja sa k tomu hlásim a celkom iste som pripravený. A tak jak som povedal, prizývame k tomu aj našich partnerov jednotlivých typov zriaďovateľov sociálnych služieb.
Aby ministerstvo poskytovalo príspevok aj nízkoprahovému dennému centru. No, tu treba povedať jednu vec. Doteraz mali obce túto úlohu v podobe fakultatívnej povinnosti. Znova ďalší ústupok, obce a mestá prijali, dneska je to obligatórne. Zákonná povinnosť. Znova, ak tu je na ne nejaký ďalší dopad, je to na obce a na mestá, ktoré poskytujú sociálne služby.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú určiť pevne pevnú sumu 16,70 eura v súvislosti služby včasnej intervencie. No, bol to, táto otázka v predmete medzirezortného pripomienkového konania, o veciach sa hovorilo. A treba povedať, že všetky tie pripomienky, ktoré tu zazneli a ktoré ponúkla aj kolegyňa Gaborčáková, zazneli. To nie sú nové veci. Skôr nové veci zaznievali z jej úst dnes tu pri vystúpení. Veľmi radi sa k tým môžeme stretnúť a dať odpoveď. Tu bude treba pripraviť veľmi veľa metodiky, aby bolo každému jasné, aby si ten zákon nevysvetľovali niektorí, niektorí úplne po svojom. A na to sme, samozrejmá vec, že v maximálnej miere aj pripravení. To je dôležité.
Myslím si, že veľa vecí, na ktorých tu bolo upozorňované, boli zohľadnené. Áno, ja si osobne celkom iste myslím, že akékoľvek úvahy o nejakých poradiach padli tým, akonáhle vypadla otázka pravidelného zvyšovania podľa výšky nárastu minimálnej mzdy. Tam automaticky táto otázka bola pasé. Dnes každý, kto splní limit, myslím, že do konca mesiaca augusta, a dá žiadosť, no bude mať obligatórny nárok a bez ohľadu na to, či ho podá 1. januára alebo ho dá 30. augusta. Splní zákonné podmienky. A v priebehu roka to meniť nie je možné, pretože od 1. septembra si preberajú sumu, ktorú my narátame, financi, a na základe toho pripravujú rozpočet. Ale to sú jasné pravidlá a to, čo bude zakotvené v rozpočte, bude jednoducho pre ten kalendárny rok ďalej aj patriť. Ale to tu bolo takto aj v tom predchádzajúcom období. Tu nie je žiadna nová vec, pretože vždy bol istý termín, dokedy bolo treba dávať žiadosti, a skôr sme riešili to, že ľudia zabudli a tie žiadosti neuplatnili a potom z rozpočtovej rezervy premiéra sme museli sanovať viaceré veci a zábudlivosť zodpovedných ľudí, ktorí na to jednoducho zabudnúť nemali.
Možno toľko k tým pripomienkam. Nie sú nové. Tie pripomienky zazneli pri jednotlivých rokovaniach. Boli na ne ambície dať aj odpovede. Ja si vážim aj aktivity viacerých poslancov, pani poslankyne, ale viete, aj na tom okrúhlom stole, ktorý zvolala pani kolegyňa Gaborčáková, tam bol riaditeľ odboru sociálnych služieb ministerstva prítomný. Ja viem, že asi očakávala vyššie autority, štátny tajomník, ministra, ale dôležité je, že máme ambíciu, komunikujeme. Ja si vážim akýkoľvek počin a ambíciu niekoho prispieť k čo najlepšej kvalite zákona a kvalite sociálnych služieb.
Takže ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem za komunikáciu a spoluprácu a celkom iste sa uchádzam o podporu tejto novely zákona. A zároveň si myslím a netajím sa tým, že v budúcnosti, hlavne po prijatí zákona o jednotnej posudkovej službe bude nevyhnutné prijímať asi aj isté opatrenia a ďalšie novely, ktoré sa tohto zákona týkajú.
Ďakujem za podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17. 10. 2017 15:46 - 15:49 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Z úcty k pani poslankyni, pretože do istej miery otvorila problematiku, ktorá nie je súčasťou novely zákona, ktorú riešime.
My sme sa len vrátili niekde. Áno, ja som sa ako zúčastnil stretnutia aj s pánom prezidentom, ja som mu dal prísľub, že budem mať maximálny záujem riešiť otázku, ktorá súvisí so spresnením takzvaného jasličkového zákona. Hlavná myšlienka mala spočívať v tom, ak kapacity dovolia, aby sme nebránili aj matkám, ktoré nepracujú a takto sa chceli nejakým spôsobom pripravovať, dajme tomu, na prácu, aby do tohto zariadenia mohli deti, deti umiestniť. To znamená, toto je tam hlavne explicitne riešené úplne flagrantne, aby to bolo každému jasné.
Zároveň sa uskutočnili nejaké rozhovory. No, viete, pani poslankyňa, to, čo vy momentálne pripomienkujete, ten zákon je účinný. Všetky nové zariadenia, ktoré vznikajú teraz, musia fungovať podľa toho účinného zákona. To nie je niečo, čo príde, len je tu istá účinnosť, ktorá je odložená a bude platiť až od 1. 1. budúceho roku.
Len ak to môžem odľahčiť a ja zabudnem na tú jednu vašu myšlienku o tom, kto tu má kedy ako zmúdrieť. Viete, trošku mi to pripomína taký jeden vtip, keď chlapec niekde na ulici hľadá kľúčik, ktorý stratil, stretne ho policajt a pýta sa ho: ´Prečo plačeš chlapec? No hľadám kľúčik, ktorý som stratil. No a kde si ho stratil? No tam vedľa, kde je tá tma. No a prečo ho hľadáš tu? Lebo tu je svetlo.´ No ale tam ho nenájde.
To znamená, to ministerstvo je to svetlo a my sa pomôžeme teraz dopracovať k tomu, aby sa to svetlo zapálilo aj v tých ostatných inštitúciách, od ktorých potrebujete nejaké potvrdenia, aby sme splnili tú literu zákona. Preto štátny tajomník sa stretol s VÚC-kami a bude mať záujem ďalej tie veci kontrolovať.
S pani Gomez som ja nerokoval, rokoval on, chceme ďalej komunikovať a rokovať, pretože máme spoločný záujem, a to je najlepší záujem tých detí. A ja si vážim, že zabezpečujete tú starostlivosť o tie deti aj do tých troch rokov, a za to si vás vysoko vážim, aj chcem v tom ďalšom období, a preto tu komunikáciu a spoluprácu potvrdzujem. Len neriešme niečo tu, čo sem nepatrí. Vy ste niečo navrhla stiahnuť, čo vlastne nie je predmetom rokovania tejto snemovne. Veď to je účinný ten zákon, ten už dávno platí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 10. 2017 11:34 - 11:42 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nepredpokladám, že s touto novelou budeme tak rýchlo hotoví ako s tým predchádzajúcim zákonom ohľadom nelegálky.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Podstatou predkladanej novely zákona o sociálnych službách je práve zabezpečenie spolufinancovania sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu tam, kde finančné zdroje miestnych a regionálnych orgánov nie sú úmerné kompetenciám v tejto oblasti. Sú to sociálne služby poskytované v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, ktorými sú zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre. Suma finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach bude odrážať reálnu štruktúru prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v konkrétnom zariadení sociálnych služieb na určité obdobie.
Vláda Slovenskej republiky prijala koncept ustanovenia pevnej výšky finančného príspevku a zároveň sa stotožnila s potrebou každoročného prehodnocovania jeho výšky nariadením vlády Slovenskej republiky. Takto koncipovaná právna úprava je realizovaná v záujme udržateľnosti financovania sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou a potreby reakcie na medziročný vývoj nákladovosti poskytovanej sociálnej služby. Podotýkam však, že výška finančného príspevku nepredstavuje pokrytie reálnej nákladovosti poskytovania osobnej starostlivosti klientovi, ale vychádza z účelového určenia jeho použitia spolufinancovania ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov sociálnych zariadení.
Chcem ďalej zdôrazniť, že zámerom novely nie je znižovať doposiaľ vynakladané finančné prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale vytvorenie manipulačného priestoru najmä v rozpočtoch vyšších územných celkov na poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme a podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Navrhovaná právna úprava zároveň vytvára právne podmienky aj na možnosť poskytovania finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie zo štátneho rozpočtu verejným poskytovateľom na lokálnej úrovni a finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v nocľahárni neverejným poskytovateľom.
Ďalej sa návrhom posilňuje ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, a to zvýšením výšky povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za jej poskytovanie z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku na 1,65-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Cieľom ďalších navrhovaných zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať úpravu obsahu služby včasnej intervencie, podmienok poskytovania starostlivosti o deti v zariadeniach starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, vykonávania sociálnej posudkovej činnosti, náležitosti žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosti a obsah komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb.
Predkladaný návrh zákona bude mať pri existujúcom počte miest v zariadeniach sociálnych služieb negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na rozpočtovú kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo výške 44,6 mil. eur v roku 2018, 59,3 mil. v roku 2019, 65,8 mil. v roku 2020. Ide najmä o zvýšenie rozpočtových výdavkov určených na vyplácanie finančných prostriedkov na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, čo má za následok aj potrebné zvýšenie administratívnych kapacít samotného ministerstva.
Novela zákona bola predmetom rokovania Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Výsledkom rokovania najmä sociálneho výboru je zatiaľ len súbor spresňujúcich pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe.
Ďalšie diskutované témy sú najmä zavedenie poradia uspokojovania podaných žiadostí o poskytnutie finančného príspevku poskytovaného ministerstvom vzhľadom na účelovo vyčlenenú sumu v rozpočte ministerstva na príslušný kalendárny rok.
Ďalšia téma je téma kvalifikačných predpokladov zamestnancov vykonávajúcich tému sociálnej služby krízovej intervencie a sociálnu službu v komunitných centrách, či otázky týkajúce sa najmä vytvorenia dostatočného časového priestoru pre poskytovateľov sociálnych služieb na prispôsobenie nimi vypracovanými vnútorných predpisov v novej legislatíve, ide najmä o hodnotenie podmienok kvality poskytovania sociálnej služby, financovanie sociálnych služieb krízovej intervencie poskytovaných neverejnými poskytovateľmi na lokálnej úrovni.
Ďalej sú to opatrenia, ktoré by zabránili niektorým prípadom možného zníženia úrovne spolufinancovania oproti doterajšej úrovni a to vzhľadom na zavedenie poskytovania finančného príspevku novo podľa stupňa odkázanosti.
Očakávam preto, že v pléne bude predložených viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorých cieľom bude tieto témy riešiť. V prípade predloženia návrhov racionálnych riešení v intenciách účelu navrhovanej novely konzultovanej aj s odborníkmi z ministerstva práce sa nebránim v rámci diskusie Národnej rady Slovenskej republiky ich podporiť.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17. 10. 2017 11:29 - 11:31 hod.

Ján Richter
 

12. 9. 2017 16:47 - 16:51 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi stručne.
Vítam a som rád, že nachádzam podporu aj u opozície v súvislosti s návrhom tejto novely. Hneď úvodom hovorím, som pripravený aj so svojimi kolegami hovoriť o veciach, ktoré by súviseli s druhým čítaním, pokiaľ sa niektoré veci dajú vylepšiť.
Áno, najzávažnejší problém, ktorý ste otvorili, je tá retroaktivita. Ona to nie je len tu. Tá retroaktivita sa tu častejšie, lebo pokiaľ tu robíme a opravujeme problémy a škody, ktoré tu narobili naši predchodcovia, použijem jeden príklad, starodôchodcovia, 13 rokov, celkom logicky vychádza otázka, prečo nedoplatiť tým ľuďom za tých 13 rokov to, o čo prišli, v úvodzovkách, no, lebo účinnosť zákona je odvtedy a odvtedy. Častejšie sa stretávame s viacerými vecmi, je tu komora lekárov, ktorá ma často teraz atakuje s tým, že lekári, ktorí istú dobu platili, pôsobili ako živnostníci, to znamená samostatne zárobkovo činné osoby, zabudli na nejaké veci, no a teraz žiadajú, aby retroaktívne im bolo odpustené niečo, čo im zákon ukladal.
Viete, ale retroaktivita vo viacerých oblastiach, to už nie je len o Richterovi alebo o rezorte práce, to už je širší problém. Nie je toto otázka, ktorá je úplne ako, s kolegami sme na túto tému hovorili. Hovorili a nie raz a treba povedať, že neurazte sa, neprišli ste na to len vy, ale aj moji kolegovia ma na to upozorňovali, možnože nájsť formu, ktorá nebude mať dopady, ale bude mať riešenie, si ako viem predstaviť, pretože keď sme začali pristupovať aj k tejto valorizácii, nebolo jednoduché nájsť riešenie a zosúladiť solidaritu a zásluhovosť.
My sme v predchádzajúcom období fungovali ďaleko viac len podľa solidarity, to znamená pevná čiastka a každému rovnako. Dnes sme sa dostali do situácie, že sme mali záujem zohľadniť solidaritu, aby sa neotvárali tie nožnice medzi tými najchudobnejšími a relatívne tými solventnejšími dôchodcami, ak sa pri tých dôchodkoch dá vôbec takto o tom hovoriť, ale za druhé ako mali sme záujem, aby zas neboli trestaní tí, ktorí dlhšie odvádzali a viac odvádzali. To znamená, aby sa v tom dôchodku našli. Do akej miery vyvážene sa nám to podarilo nastaviť, môže byť vec polemiky, ale dôležité, že sme získali podporu seniorských organizácií, s ktorými sme veľmi konkrétne rokovali, vidíme aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, chcem aj z tohto miesta poďakovať za tú komunikáciu a spoluprácu, je to najvýznamnejší sociálny partner pri akejkoľvek; spôsobe hľadania valorizácie.
Ja som presvedčený, toto je riešenie preto na štyri roky, lebo o štyri roky môže byť aj iná situácia. Aj sociálno-ekonomická a možno sa budeme baviť úplne inak a štandardne a už nebudeme riešiť solidaritu, plus, mínus a ja neviem, zásluhovosť obdobným spôsobom. Preto na štyri roky, má to logiku a som presvedčený, že, a vážim si to, čo ste povedala vy, pani poslankyňa Jurinová, že to vlastne chystáme len pre obdobie tejto vlády. Ak rátate s tým, že ešte ďalšie dva roky po voľbách bude pôsobiť táto vláda, tak ďakujem pekne za podporu a pochopenie, pretože to je na štyri roky a to nie je len na tieto roky, ale stotožňujem sa s vaším názorom a ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis
 

12. 9. 2017 16:28 - 16:33 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Účelom navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení je najmä zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, ako aj zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Je neustálou snahou vlády Slovenskej republiky hľadať spôsoby, ako prispieť k zlepšovaniu životnej úrovne poberateľov dôchodkov. Jedným z nástrojov na dosiahnutie tohto cieľa je aj úprava valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ku ktorej sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vo svojom programovom vyhlásení.
Podľa predloženej novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje od roku 2018 do roku 2021 dôchodkové dávky prioritne zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, tzv. dôchodcovskej inflácie. Ak by táto určená suma zvýšenia dôchodku bola nižšia, ako je pevná suma určená ako 2 % z priemernej sumy príslušného alebo totožného druhu dôchodku, zvýši sa dôchodok o túto pevnú sumu. To znamená, minimálne percento valorizácie navrhujeme vo výške dvoch percent. Bez ohľadu na vývoj makroekonomického prostredia a bez ohľadu na výšku poberania dôchodku bude každému dôchodcovi garantované, že rast jeho dôchodku pokryje aspoň rast jeho životných nákladov a aj v čase nízkej inflácie dostane v nominálnej sume zmysluplné zvýšenie dôchodku.
Novelou zákona ďalej dôjde v praxi k zásadnému zníženiu administratívnej záťaže prevažnej časti poistencov štátu. Väčšina z nich už nebude musieť podávať prihlášky Sociálnej poisťovni na dôchodkové poistenie. Ide o zásadnú zmenu vo väčšine poistencov štátu, ktorým bude vznikať dôchodkové poistenie automaticky. Ide najmä o fyzické osoby, ktorým vzniká nárok na rodičovský príspevok a starajú sa o dieťa do šesť rokov jeho veku. K zníženiu administratívnej záťaže však dôjde aj v prípade osôb, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku, osôb, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, ako aj osobných asistentov vykonávajúcich osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Poistenie im bude zhodnotené na účely dôchodkovej dávky v celom rozsahu. Týmto sa predíde situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú v praxi, že z dôvodu opomenutia podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom prichádzajú tieto osoby o časť svojich dôchodkových nárokov.
Nutnosť podať prihlášku sa zachováva iba v tých prípadoch, v ktorých štát nemá o potenciálnych poistencoch štátu potrebné informácie na to, aby dôchodkové poistenie vzniklo. Napríklad osoba, ktorá sa stará o dieťa do šesť rokov veku, ale nepoberá rodičovský príspevok.
Predloženou novelou sa navrhuje aj zníženie administratívnej záťaže na základe požiadaviek podnikateľského prostredia. V ďalších ustanoveniach predkladaný návrh zákona zachováva po dohode so sociálnymi partnermi jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie na súčasnej úrovni 0,8 percenta. Zároveň reflektuje aj na podnety z aplikačnej praxe týkajúce sa najmä výberu poistného, zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti a zavedenia vyrovnávacieho príplatku pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov.
Ďakujem, skončil som, pán podpredseda.
Skryt prepis
 

12. 9. 2017 16:09 - 16:09 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, priznám sa, že som očakával, že do tejto diskusie pôjde tak aj trošku ideológia, aj neviem, aké všetky ďalšie veci. Viem, aká bola časť tých rokovaní, viacej ako dva roky. Pracovnú skupinu prvú začal viesť, dnes zhodou okolností spravodajca, vtedy štátny tajomník. Prizvali sme do pracovnej komisie zástupcov všetkých zriaďovateľov, zástupcov jednotlivých skupín zdravotne postihnutých, ale – a to chcem povedať – zásadná diskusia sa neviedla ani tak o kvalite ale ako o financovaní.
A ja som v úvode prečítal a ja ho znova zopakujem, čo je v programovom vyhlásení vlády: Zefektívniť systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Ako o tom to je. My sa skutočne bavíme o financovaní. My kvalitu riešime niekde inde. Veď viete, že od 1. januára chystáme konkrétne kroky, ktoré sa budú týkať aj kvality.
My v podstate dennodenne sa zaoberáme otázkou aj nových služieb, ktoré prináša život. Aj ich bude ďalej prinášať, aj sa budú rozširovať. Áno, možnože niektoré budú zanikať, možno sa niektoré budú zlučovať, ale to je výsledok konkrétneho života, tomu sa nebránime. To je logické, to je prirodzené. Ale – a to chcem povedať – a to v drvivej väčšine tu zaznievali pripomienky, s ktorými jednotliví zriaďovatelia neuspeli v tej pracovnej komisii, len sa posunuli sem cez vás, aby ste ich sem znovu ponúkli.
Viete, aký bol záver tej pracovnej komisie? Preboha, len nech tento zákon, tá novela ide, keď má aj svoje nedostatky a my všetci zriaďovatelia, to znamená neverejní, VÚC-ky, obce a mestá nie sme plne uspokojení, ale je to značný pokrok vpred. Je to nový systém, je to reálne viaczdrojový systém, a preto chceme a máme záujem, aby tento zákon išiel. Preto sa ako pýtam, v mene koho vystupujete a v mene koho navrhujete a za koho sa odvolávate. Dva roky sedeli v tej pracovnej komisii, a opakujem, všetci zriaďovatelia.
Trošku ma prekvapuje možno aj pani podpredsedníčka parlamentu Nicholsonová, možno tá jej poradkyňa, ktorá má aj svoju konkrétnu zodpovednosť, na tom ministerstve dlhé roky viedla odbor sociálnych vecí, sociálnych služieb, vtedy mala konať, nie teraz dáva rozumy a hovorí o tom, čo by sa ako malo a nemalo. Ako neklamme sa, sociálne služby sú vždy dimenzované na možnosti štátneho rozpočtu. Nie na otázku prístupu ministra, koľko chce, ale na koľko má. Ja to hovorím z plnej zodpovednosti, ale takto to je a tak to bolo za pravicových vlád, za, ja neviem, ľavicových, takto to bude vždy.
Vývoj ekonomiky vždy dá isté možnosti, ktorými môžeme ísť. Ale tu mám čisté svedomie. V dvanástom roku, keď som preberal ministerstvo, bol rozpočet na sociálne služby 32 mil. vrátane tej novely, ktorú spomínal aj Jozef, ktorá sa týkala obcí a miest, kde išlo tých 320 podľa tej poslednej novely, ktorú môj predchodca urobil na lôžko, na lôžko. Píše sa rok ´17, 92 miliónov. Trojnásobne zvýšený rozpočet. Nejestvuje jedna jediná kapitola nie ministerstva, rozpočtu, kde by sa trojnásobne zvýšil, zvýšil rozpočet. Tu ako, tu tie prostriedky sú a idú. A ony aj z hľadiska budúcnosti pôjdu. Každá vláda s tým musí rátať vzhľadom na vývoj demografie, starnutie obyvateľstva a potrieb tejto služby. Ako tie náklady budú a budú vyššie. Preto je tu aj táto zásadná zmena.
Snáď sa dohodneme na tom, že je ďaleko objektívnejšie a spravodlivejšie, aby išli iné prostriedky na zariadenie, kde je klient mobilný a kde je imobilný. Však sa zhodneme v tom, že potrebuje väčšiu starostlivosť aj väčšie náklady na toho imobilného ako na toho mobilného. A v tomto prípade sme vyšli v maximálnej miere v ústrety skôr neverejným. Pretože VÚC-ky a obce a mestá vlastne zabezpečujú aj finančne to čo doteraz. My sme skôr VÚC-kam ubrali možno 15 až 22 mil., ktoré doteraz tých osem samosprávnych krajov riešilo, my preberáme a pokrývame, pretože áno, máme záujem, aby nielen tých, koho VÚC-ka zazmluvní na nejaký počet lôžok, ale aby každý neverejný dostal to, čo tento zákon rieši. To tu je, to tu táto otázka je a ona je a my sme neubrali ostatným zriaďovateľom.
My jednoducho, či chceme, alebo či nechceme, ja som otvoril tú základnú filozofiu. Vrátime sa do roku 2004? Do obdobia fiškálnej decentralizácie? Dozrel ten čas? Lebo to sa tu často o tom. Zaznieva: Školy, nech to prevezme štát, sociálne služby, no nech ich prevezme štát. Ale ja sa tomu ako nebránim, ale potom to musíme pomenovať a zásadne zmeniť filozofiu daňovej politiky z hľadiska podielových daní a ďalších vecí. To otvoríme. Ale keď to takto otvorím, tak tie obce a mestá sú zásadne proti a majú logické zdôvodnenia. Veď my sme sa ako niekde zaangažovali, vybudovali. Áno, bola tam istá klientela, ktorá nebola zohľadnená z hľadiska stupňa odkázanosti, ale oni sú schopní sa s touto otázkou vysporiadať.
Ja som presvedčený, že sa nikde nestane to, čo pani poslankyňa tak trošku otvorila, no, čo budú robiť tí, ktorí majú viac klientov s menším stupňom odkázanosti. No určite že tam budú nejaké tie postranné snahy niekoho prekvalifikovať do vyššieho stupňa, ale tu je odpoveď. Áno, to, čo som sľúbil, že my potrebujeme jednotnú posudkovú službu, je absolútne pravda. V tomto prípade sa vláda jednoducho dohodla a gestorom je ministerstvo zdravotníctva, ktoré zriadilo pracovnú komisiu. Tá komisia už pracuje. Veľké zastúpenie tam má, samozrejmá vec, že aj ministerstvo práce. A v budúcom roku má uzrieť svetlo sveta nový zákon o jednotnom usporiadaní posudkovej služby.
Ja som kládol otázku aj pre tú pracovnú komisiu: Ideme počkať, až bude k dispozícii tento zákon ohľadom jednotnej posudkovej služby a potom budeme riešiť otázku viaczdrojového financovania? Ale odpoveď išla veľmi konkrétna. Nie. Vyskúšajme isté veci, ktoré súvisia s touto novelou a o to bude vhodnejšie a lepšie zohľadniť aj tie prvé praktické skúsenosti, tú aplikačnú prax pri príprave toho nového zákona ohľadom jednotnej posudkovej služby.
Takže ako toto všetko je potrebné v tomto prípade zvažovať. A otázky ako, dobre, návrhu na stiahnutie, rešpektujem. Je to ako legitímne, ale opakujem, nie je to v prospech nikoho z hľadiska tých zriaďovateľov. Naopak, je to proti ich záujmu a rozmýšľaniu a je to proti sociálnym službám ako takým.
A nejaké "paškvil" a podobne ako, k tomu sa ja nebudem vyjadrovať. Niekedy mám taký pocit, že tu najviac kričia ľudia, ktorí pôsobili na tom rezorte, mali aj istú zodpovednosť. Áno, dobre bolo povedané, na opatrovateľské služby v tom čase nešiel cent, opakujem, cent. 52 miliónov bola prvá dotácia a teraz sme pripravili ďalší 50-miliónový projekt. Ale to nie je systémové riešenie. Ja sa desím, ak raz príde obdobie, keď cez europrostriedky nepríde sem toľko financií, ako sa s touto otázkou vysporiadajú tí, ktorým to zo zákona prináleží. A znova sú to obce a mestá, respektíve samosprávy. Možno potom bude potrebné nastaviť úplne zásadne tú otázku, či sa vrátime k fiškálnej decentralizácii, alebo povieme, akým spôsobom budeme tie samosprávy vykrývať zo štátneho rozpočtu, aby boli schopní zabezpečiť tie služby, ktoré s týmto úzko súvisia. Nič netajím, ale hovorím veľmi otvorene a uvedomujem si zložitosť, ale uvedomujem si aj nevyhnutnosť zabezpečenia týchto služieb, ktoré sa dotýkajú jednotlivých zariadení.
Čo sa týka tých pripomienok, ktoré tu odzneli, sme v prvom čítaní. My sa bavíme o filozofii zákona. Tá filozofia zákona je viaczdrojové financovanie, v rámci toho viaczdrojového financovania jednotliví zriaďovatelia odkiaľ pokiaľ, odkiaľ pokiaľ štát. A som veľmi rád – a to sa tu trošku málo hovorí – veď to bolo sizyfovské riešenie dostať do toho systému viaczdrojového financovania aj zdravotné poisťovne. Áno, tých deväť medicínskych úkonov zďaleka nesplnilo to očakávanie, čo tu bolo, ale my sme dnes našli riešenie úplne iného charakteru. Veď to plošné bude zohľadňovať stupeň odkázanosti aj v tej zdravotnej oblasti. Samozrejmá vec, že nikto neodpustí, aby tam nebola kvalifikovaná pracovná sila, ktorá spĺňa podmienky, aby mohla tie medicínske úkony robiť. Ale je to v úplne inej rovine. My sa postupne skutočne dostávame do tej situácie zdravotno-sociálnych služieb. Ale to je cesta budúcnosti, tá je nevyhnutná. Po tom, čo sa zlikvidovali doliečováky a ďalšie zariadenia, ktoré boli predtým v nemocniciach, prirodzene preberá túto úlohu sociálny systém, ale on nemôže jestvovať úplne oddelene bez tých zdravotníckych, medicínskych úkonov, ktoré sú preto nevyhnutné. A tu je stále, by som povedal, ako priestor aj pochopenie na strane ministerstva zdravotníctva a som presvedčený, že aj na strane tých zdravotných poisťovní, hoci aj tam prostriedkov nikdy nie je dosť.
Konsenzus. Ja som to naznačil. Pri záujmoch jednotlivých zriaďovateľov bolo nevyhnutné nájsť istý konsenzus. A ja si dovolím povedať, on sa našiel. A to je záver toho, že tá pracovná komisia povedala, áno, poďme.
Ďalej tá posudková činnosť. Áno, súhlasím s vami, ale dávam jasnú odpoveď. V budúcom roku by mal byť na stole v tejto snemovni návrh na riešenie jednotnej posudkovej služby. To nie je jednoduchá, áno, ako reforma. To je veľmi zložitá, to je veľmi, veľmi zložitá a bude si žiadať viaceré a viaceré veci, ktoré s tým súvisia. Pre nás je dôležité pokračovať napríklad aj v zosieťovaní IT. Niečo podobné ako beží v Košickom kraji. Bodaj by všetky VÚC-ky takto boli prepojené. Pretože, áno, 7 700 žiadateľov. Otázka je, koľko medzi tými žiadateľmi je takých, čo si dal päť žiadostí, od Tatier až, ja neviem, po Bratislavu. My potrebujeme tieto veci mať presne zmapované, aby sme vedeli povedať, to nie je 7 700, ale možno je to dve-, tritisíc. A podľa toho ísť a povedať, ako tu je treba posilniť tie kapacity a tu ideme podporiť aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu alebo europrostriedkov napríklad výstavbu, rozšírenie. Toto sú všetko veci a k tomu má aj to sieťovanie, jednoducho ako zmapovanie si tých reálnych potrieb v každom jednom kraji ako pokračovať. To sú veci, ktoré sú tiež v tomto, v tejto novele zákona presne uvedené a ony v značnej miere posúvajú ten rozmer, by som povedal, reálnych potrieb dopredu.
Stupne odkázanosti. Myslím si, že dnes už nikto nespochybňuje, že to je ďaleko objektívnejšie, že je to potrebné zohľadňovať. A tu sú tie veci jasne vyjadrené a tu treba povedať, že to nie je náš nejaký výmysel, ale na tomto beží v podstate skoro celá Európa.
Áno, včasná intervencia, určenie hodinovej sadzby, ako aj to je ďalšia otázka, ktorá je, ale táto novela ju zohľadňuje. Do akej miery a ako? Bavme sa, ja som pripravený. Ak prídu pre druhé čítanie nejaké konkrétne návrhy, okolo ktorých sa dá hovoriť, ale bavme sa o tom na výbore. Prípadne vyvolajme stretnutie, ak bude záujem a moji kolegovia z ministerstva sú k dispozícii, aby sme sa o týchto veciach ako bavili. Veď nám ide o spoločnú vec.
Denný stacionár. No, denný stacionár je potrebné sociálne zariadenie, ono sa osvedčilo, my to, čo robíme a riešime, riešime len tam, kde vychytralci zneužívajú zákon. Kde zmenili domovy dôchodcov a prehodili len tabuľu a vykazujú rôzne ďalšie prezenčky a ďalšie veci, ktoré s tým jednoducho súvisia. Máme dosť na to podkladov, dôkazov aj veľa lobingu ako, prečo to práve tam beriete a neberiete. No, tak berieme tam, kde to nespĺňa potrebu zákona. Ale nikto nelikviduje. Naopak, ja si myslím, že denný stacionár je zariadenie, ktoré má svoju budúcnosť a celkom iste aj ďalej bude v plnej miere uplatňované.
Limity pre dané územie 04, 09, ako z niečoho sa muselo vychádzať. My sme sa boli aj poučiť. Boli sme v Rakúsku sa trošku baviť, akým spôsobom to oni riešia. Ako to nie je bulharská konštanta. To je ako záujem pomenovať reálne potreby. A z týchto reálnych potrieb bude vychádzať aj stavba rozpočtu. To znamená, otázka, že niekde v pol roku ako nám padne nejaký limit a potom nebudeme schopní druhý polrok niesť, z tohto to bude vychádzať, to znamená, je to objektívne kritérium reálnych potrieb. A za tým si jednoducho stojím.
Starnutie populácie, povedali sme, že zohľadňujeme tieto veci.
Možno ešte k pani poslankyni Petrík. Ja si vážim, čo ste urobila v súvislosti s tým jasličkovým zákonom, len, pani poslankyňa, základná filozofia zákona – zosúladenie rodinného a pracovného prostredia – tu bola, je a ostáva. Priorita v prvom rade dať jasle matke, ktorá je zamestnaná, je tu, tá tu ostáva. To, čo sme spresnili a rozšírili, ak kapacita týchto zariadení dovoľuje, no prečo by tam nemohla dať svoje dieťa aj matka, ktorá nepracuje? Ale základná filozofia je a ostáva. V tom je to zosúladenie. Nemôže sa stať, aby bola neuspokojená pracujúca matka, ktorá chce do tohto zariadenia uložiť dieťa, na úkor toho, že tam bude matka, ktorá je doma. Teraz nebudem hodnotiť, za akých príčin, lebo uvedomujem si, že môže byť veľa takých, ktorí nie zo svojej vôle, ale zo zdravotných, iných, objektívnych, a to treba všetko tieto veci potom posudzovať.
Tu, čo ste pomenovala ako isté možné riziká, neberiem. Dobre viete, že tu máme nejaké prechodné obdobie a reálne veci začnú platiť až od 1. januára budúceho roku. A odvtedy začne platiť aj táto novela. To znamená, my včas veci riešime, zachytíme a som presvedčený o tom, že žiaden problém s týmto nemôže jednoducho byť.
Trošku ma prekvapuje, predpokladal som, že občas sa pozriete aj na našu stránku, my máme od leta perfektný manuál, ako postupovať, na našej stránke, ten tam je zavesený. My sme vydali letáky a ďalšie veci, ktoré posúvame aj smerom dole. Ja nemám pocit, že by sme tieto veci odignorovali. Naopak, opakujem ešte raz, naopak, bol záujem a komunikačný úsek v tomto smere mal veľmi konkrétne úlohy.
Takže toľko k reakcii na tú diskusiu. Opakujem ešte raz, sme v prvom čítaní. Reálne predpokladám a som pripravený aj s mojimi kolegami komunikovať akékoľvek otázky, ktoré by mali vylepšiť tento zákon pre druhé, resp. tretie čítanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

12. 9. 2017 11:33 - 11:40 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, citujem, zefektívniť v systéme viaczdrojového financovania sociálnych služieb zavedením príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako.
Podstatou predkladanej novely zákona o sociálnych službách je práve zabezpečenie spolufinancovania sociálnych služieb z prostriedkov štátneho rozpočtu tam, kde finančné zdroje miestnych a regionálnych orgánov nie sú úmerné kompetenciám v tejto oblasti. Sú to sociálne služby poskytované v zariadeniach sociálnych služieb pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby, ktorými sú zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre.
Sociálne služby poskytované v týchto zariadeniach dosahujú najvyššiu úroveň prevádzkových nákladov. Suma finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnych služieb v týchto zariadeniach bude odrážať reálnu štruktúru príjmov sociálnej služby podľa stupňa ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pri sebaobsluhe a v konkrétnom zariadení sociálnych služieb na určité obdobie.
Vláda Slovenskej republiky prijala koncept ustanovenia pevnej výšky finančného príspevku a zároveň sa stotožnila s potrebou každoročného prehodnocovania jeho výšky nariadením vlády Slovenskej republiky. Takto koncipovaná právna úprava je realizovaná v záujme udržateľnosti financovania sociálnych služieb v zariadeniach podmienených odkázanosťou a potreby reakcie na medziročný vývoj nákladovosti poskytovanej sociálnej služby. Podotýkam však, že výška finančného príspevku nepredstavuje pokrytie reálnej nákladovosti poskytovania osobnej starostlivosti klientovi, ale vychádza z účelového určenia jeho použitia a to je spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov.
Ešte raz zvýrazňujem, kompletný príspevok zo štátneho rozpočtu ide na mzdy zamestnancov.
Chcem ďalej zdôrazniť, že zámerom novely nie je znižovať doposiaľ vynakladané finančné prostriedky z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, ale vytvorenie, nazvem ho, manipulačného priestoru najmä v rozpočtoch vyšších územných celkov na poskytovanie a zabezpečovanie ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme a podporu procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.
Navrhovaná právna úprava zároveň vytvára právne podmienky aj na možnosť poskytnutia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie zo štátneho rozpočtu verejným poskytovateľom na lokálnej úrovni a finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v nocľahárni neverejným poskytovateľom.
Ďalej sa návrhom posilňuje ochrana najmä prijímateľov domácej opatrovateľskej služby, a to aj zvýšením výšky povinného zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za jeho poskytovanie z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku na 1,65-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Cieľom ďalších navrhovaných zmien je vzhľadom na požiadavky aplikačnej a interpretačnej praxe precizovať úpravu obsahu služby včasnej intervencie, podmienok poskytovania starostlivosti o deti v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, vykonávania sociálnej posudkovej činnosti, náležitosti žiadosti o zápis do registra a žiadosti o udelenie akreditácie na odbornú činnosť a obsahu komunitného plánu sociálnych služieb a koncepcie rozvoja sociálnych služieb.
Predkladaný návrh zákona bude mať pri existujúcom počte miest v zariadeniach sociálnej služby negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne na kapitolu nášho ministerstva v celkovej výške 44 664 000 v roku ´18 a v roku ´19 sa predpokladá takmer 60-miliónový dopad. Pre rok 2020 to má byť 65,8 mil. eur. Ide najmä o zvýšenie rozpočtových výdavkov určených na vyplácanie finančných prostriedkov na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, čo má za následok aj potrebné zvýšenie administratívnych kapacít samotného ministerstva.
V závere chcem ešte poznamenať, že je významná aj skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky navrhuje zmeny a doplnenie viacerých zákonov, v ktorých okrem iného mení aj súčasný spôsob úhrady tzv. deviatich vybraných ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb zo zdrojov verejného zdravotného poistenia a navrhuje ho nahradiť novým systémom určenia, nazvem to, paušálnej sadzby na klienta, ktorý vyžaduje dlhodobé poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti. Týmto spôsobom by mal narásť príspevok aj zo zdravotných poisťovní až do výšky 20 mil. ročne pre sociálne zariadenia.
Pán podpredseda, skončil som.
Skryt prepis