Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je mi ľúto, že tu po štyroch mesiacoch opäť stojím a opäť sa musím brániť, dovolím si povedať, nenávistným útokom opozície. Nie kvôli sebe, hoci ľudsky nikomu nie je príjemné, ak musí bezdôvodne čeliť veľakrát aj ponižovaniu, dehonestácii, špineniu a najmä osobnej cti, ale kvôli vám, ktorí sa na tejto fraške nepodieľate, a kvôli verejnosti, ktorá si zaslúži, aby sme sa všetci sústredili na hľadanie realistických riešení jestvujúcich problémov. Pretože to, o čom sa tu rokuje dnes, nie je nejaký reálny problém a opozícia už vôbec nepredkladá žiadne realistické riešenia.
Na jednej strane je tu vládna koalícia, ktorá sa usiluje konštruktívne a úprimne, a preto občas i prirodzene vášnivo diskutovať o stále nových opatreniach na zlepšenie života ľudí. Na druhej strane je tu opozícia, ktorá sa, ktorá je stále frustrovaná z povolebného neúspechu, usiluje primitívnym spôsobom vniesť rozkol do fungujúcej vlády. Naivne pritom verí, že ktosi zopakuje ich vlastnú nezodpovednosť, keď si sami zlikvidovali vládu, lebo verejnosti treba povedať pravdu, že tu dnes o nič iné nejde.
Svedčí o tom zdôvodnenie návrhu na moje odvolanie, ktoré obsahuje samé bezobsažné obvinenia, ktoré namiesto na racionálnych argumentoch stoja na vyvolávaní vášní a hraného neúprimného súcitu s domnelými obeťami, z ktorých sa, mimochodom, väčšina dnes cíti byť obeťami hysterického vyčíňania politikov, nie postupu orgánov sociálnoprávnej ochrany detí.
Áno, povedzte otvorene, že zatiaľ čo vy, dámy a páni z opozície, mi vyčítate prílišnú a podľa vás podozrivú ústretovosť ministerstva voči resocializačnému stredisku Čistý deň, drvivá väčšina jeho klientov, ale aj ich zákonných zástupcov mi opätovne a naliehavo vyčíta, resp. žiada, aby toto resocializačné stredisko o akreditáciu neprišlo. To nie je len akási poznámka na okraj. Musím totiž zdôrazniť, že súdne rozhodnutie o umiestnení dieťaťa do resocializačného strediska nijakým spôsobom nezabraňuje alebo nezbavuje rodičov ich rodičovských práv. Naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojich detí a z hľadiska zákona teda stále reprezentujú aj ich záujmy. Súhlas či nesúhlas rodičov s umiestnením dieťaťa do ktoréhokoľvek resocializačného strediska berú aj súdy do úvahy ako veľmi vážny faktor pri svojom rozhodovaní.
Ja i naše ministerstvo sme sa teda stali terčom nevyberaných útokov z oboch strán. Veď si len pripomeňme na jednej strane vedrá špiny, ktoré vylievate na mňa ako na ministra, ale treba povedať a čo ma veľmi mrzí, ako na človeka. Na druhej strane únik zjavne nahratej diskusie na zasadnutí akreditačnej komisie ministerstva, kde sa pán Tománek vrátil akože po kabát, ktorý si tam zabudol v zasadacej miestnosti. Metódy a formy ŠtB. Na jednej strane tie najprimitívnejšie obvinenia zo strany opozície, že som si chodil do Čistého dňa užívať, na druhej strane výsmech zo strany pána Tománka, že nie som chlap a výsledok hlasovania akreditačnej komisie som pripravil už deň pred jej zasadnutím. Na jednej strane opozíciou prezentované srdcervúce príbehy týrania bez akýchkoľvek dôkazov, na druhej - verejne prezentované a vlastnými podpismi potvrdené vyhlásenia plnoletých klientov a rodičov maloletých klientov, že sú so systémom fungovania Čistého dňa spokojní a chcú, aby naďalej fungovalo ako akreditované resocializačné stredisko. Mojou úlohou je zvažovať všetky tieto aspekty a chcem vás ubezpečiť, že to vôbec nie je jednoduché.
Toto, dámy a páni z opozície, je totiž pravdivý obraz situácie, o ktorej vy hovoríte výlučne jednostranne. Vy si, samozrejme, môžete zo svojej bezohľadnej, dovolím si povedať, namyslenosti a možno politickej zaslepenosti dovoliť arogantne ignorovať druhú stranu, ale ja a moji kolegovia z ministerstva sme sa ocitli medzi dvomi mlynskými kameňmi a musíme rozhodovať nie podľa pocitov, ale podľa faktov. Nie som ani; ani ja, ani moji kolegovia na ministerstve ako správny orgán sme nepodľahli ani medializovaným, ani politickým tlakom, ani z jednej, ani z druhej strany.
Je na smiech, že mi vyčítate nekompetentnosť, lebo nekompetentne by ministerstvo postupovalo práve vtedy, keby sa riadilo následne alebo náladami a vyvolávanými vášňami a nie konkrétnymi faktami, ktoré my berieme v úvahu pri preukazovaní zistených skutočností v zmysle zákona. V tejto kauze postupuje ministerstvo práve takto. Keby nešlo o takú vážnu záležitosť, ako je sociálnoprávna ochrana detí a sociálna kuratela, musel by som vaše obvinenia z netransparentnosti označiť možno za smiešne. Ale toto je veľmi vážna otázka, pretože ide o zdravie a bezpečnosť detí.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny celé týždne viedol na ministerstve, resp. Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny poslanecký prieskum. Moje kolegyne a kolegovia sa opakovane zúčastnili na stretnutiach s členkami a členmi tohto výboru, či už na pôde ministerstva, alebo na pôde parlamentu. Podľa požiadaviek sme predkladali stohy dokumentov, dokonca sme zabezpečili účasť mimorezortných členov akreditačnej komisie. Ďalší poslanecký prieskum vykonal výbor pre sociálne veci. Okrem toho sme vyhoveli požiadavke pani poslankyne Blahovej podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám a verejnosť informovali aj prostredníctvom tlačovej konferencie a zasielali stovky ďalších odpovedí médiám k tejto problematike. Asi ťažko by ste našli prípad, v ktorom ministerstvo postupovalo tak otvorene a transparentne.
No a pokiaľ ide o obvinenia z korupcie, čiastočne sa vyjadril pán premiér, no jednoducho k tomu skutočne nemám slov. Pošpinenie a obvinenie bez akéhokoľvek vysvetlenia. Ani slovkom ste totiž nevysvetlili a neargumentovali, kedy som na ministerstve sa ja dopustil akejkoľvek korupcie. Ani ste sa nezaťažovali, aby ste toto obvinenie zdôvodnili. Načo. To nie je vaša metóda. Vašou metódou je vymyslieť si zločin, vyliať na politického súpera vedrá špiny a dúfať, že aspoň niečo bude zapáchať aj v čase, keď sa budú konať najbližšie voľby. Teda žiadna korupcia na ministerstve práce, iba vaše výmysly.
Vážené dámy a vážení páni, návrh opozície na moje odvolanie pre prípad resocializačného strediska Čistý deň totálne ignoruje konkrétnu realitu. Keď ministerstvo, prízvukujem, nie ja osobne, ešte raz, ministerstvo, ako odborná sekcia ministerstva, ktorá je prvostupňovým orgánom v správnom konaní, čiže ešte raz, ministerstvo rozhodlo, že nezruší akreditáciu Čistému dňu, jasne sme vyhlásili, že budem okamžite reagovať na všetky nové skutočnosti, ktoré sa v prípade objavia. Dokonca som vyhlásil na tlačovke, že je to podmienené, že je to podmienené ponechanie akreditácie pre toto zariadenie, pretože čakám na ďalšie konkrétne zistenia.
Áno, hlásim sa k tomu, že sme dali rovnakú váhu našim konkrétnym zisteniam, ako aj zisteniam orgánov činným v trestnom konaní. Preboha, kto mi to môže vyčítať?! Veď si spomeňte, čo bolo na začiatku kauzy. Bol to blog pani poslankyne Blahovej, plný obvinení, ktoré napĺňali skutkové podstaty niekoľkých trestných činov. Tu išlo o obvinenia z týrania, ponižovania, sexuálneho zneužívania, fyzického násilia. A my predsa nemôžeme inak, iba na základe policajného vyšetrovania a prokurátorského dozoru povedať, či sa takto, ako bolo uvedené, všetko stalo.
Nemohli sme pri týchto závažných podozreniach povedať, že výsledky orgánov činných v trestnom konaní pre nás nie sú dosť relevantné. A zároveň nemôžeme za to, že vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne dnes vznesením obvinenia uzavrel vyšetrovanie prípadu, ktorý pred pár rokmi bol uzavretý konštatovaním "skutok sa nestal". Platí, čo som tu pred nejakým obdobím povedal s konštatovaním, že budeme v maximálnej miere načúvať a reagovať aj na ďalšie, akékoľvek zistenia orgánov činných v trestnom konaní. Platí, čo som tu preto povedal a k tomuto sa v plnej miere hlásim a za toto beriem aj plnú zodpovednosť.
Možno jeden prípad, ktorý som pôvodne nechcel otvárať, ale budem veľmi všeobecný, aby som sa nedotkol jedného konkrétneho tragického prípadu, ktorý sa tu na Slovensku odohral. Stal sa dva týždne pred parlamentnými voľbami 2010. V jednom resocializačnom stredisku, zhodou okolností na strednom Slovensku, sa stala tragédia. Strašná tragédia. Jeden klient spáchal samovraždu. Za dva roky mojich predchodcov nezasadla akreditačná komisia, neriešil sa ten problém. Záver bol, vyčkáme si na stanovisko orgánov činných v trestnom konaní a podľa toho sa rozhodneme čo ďalej. Šetrenie orgánov činných v trestnom konaní bolo: nebola to zavinená smrť cudzou osobou, ale bola to samovražda. A tým to skončilo, nikto neskúmal, prečo sa stala. Pýtam sa: Máte vy aj morálne právo niečo mne takéto vyčítať, keď takýto skutok sa vôbec neriešil? Nebol záujem ho absolútne žiadnym spôsobom ďalej skúmať? Opakujem, to bolo v čase, keď ste boli pri moci. Je mi veľmi ľúto a ospravedlňujem sa rodine, ktorej sa to týka, a súcitím, že som takýto prípad musel spomenúť.
Pred zhruba mesiacom sme obnovili správne konanie, pretože sme vyhoveli protestu prokurátora. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že toto rozhodnutie je potvrdením úzkej spolupráce nášho ministerstva s Generálnou prokuratúrou a samotný protest a náš následný postup neberiem len ako kritiku, ale aj ako formu potvrdenia mojich slov o vzájomnej spolupráci a od začiatku, akonáhle sme začali tieto veci riešiť. Navyše nám takýto postup umožnil opäť otvoriť minulé správne konanie, nakoľko podľa ďalšieho môjho prísľubu sme vlastnou kontrolou činnosti dospeli k ďalším zisteniam, ktoré podľa názoru ministerstva rovnako ako vznesené obvinenia napĺňajú ustanovenie § 85 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnej právnej ochrane detí a ministerstvo sa odôvodnene domnieva, že to môže byť dôvodom pre zrušenie akreditácie.
Jedným z týchto vlastných zistení je aj významne zvýšený počet útekov maloletých klientov z Čistého dňa v porovnaní s ostatnými resocializačnými zariadeniami. A to nielen v nejakej počítačovej fáze resocializácie; alebo počiatočnej fáze, ale hlavne tých, ktorí sú už v pokročilom štádiu, kde by sa mali prejavovať konkrétne výsledky, výsledky resocializácie a jednoznačne tieto potvrdzujú skutočnosť, že sa resocializácia nenaplnila.
Áno, rovnako seriózne ako výsledky orgánov činných v trestnom konaní berie ministerstvo aj výsledky vlastných kontrol a to bol napríklad teraz konkrétny dôkaz, ministerská kontrola síce našla niekoľko pochybení, ale nenapĺňali dôvody na zrušenie akreditácie. To len citujem, čo už som tu povedal.
Tak a teraz vám skúsim niečo ukázať na príbehu jedného človeka, ktorý sa k tým našim veciam vyjadril. Nie ja, nie ministerskí úradníci, ale sám predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov pán Peter Kulifaj, ktorého sme prizvali do kontrolného tímu ako nezávislého odborníka, v písomnom stanovisku a v konkrétnom protokole z kontroly predsedovi komory doplnil toto, opakujem, on doplnil toto: "Ak by si pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal." Opakujem, "nechal". Takže ešte raz, šéf stavovskej organizácie sociálnych pracovníkov, ktorý lepšie a detailnejšie ako ktokoľvek z vás alebo z nás spoznal všetko okolo Čistého dňa, dva mesiace pred vydaním prvostupňového rozhodnutia napísal, že podľa jeho názoru zistenia nie sú také, že by ministerstvo malo akreditáciu Čistému dňu zrušiť.
Tak teda ako, dámy a páni z opozície, zaslúži si aj nezávislý odborník vaše obvinenia z netransparentnosti, z korupcie, nekompetentnosti? Toto sú totiž fakty, nevyvrátiteľné skutočnosti a nie vaše nepodložené podklady.
Takže aj po prvostupňovom rozhodnutí sme situáciu ďalej sledovali, nariadil som zvýšený kontakt sociálnych kurátorov s maloletými klientami Čistého dňa. Pravidelne od nich zisťujú, v akom sú stave, čo sa s nimi deje, ústredie práce vyhodnocuje všetky formuláre i vecné aspekty fungovania resocializačného zariadenia, a preto sme pred mesiacom vrátane ich spomínaného nového obvinenia bývalého pracovníka Čistého dňa z prečinu sexuálneho zneužitia dospeli k názoru, že o týchto skutočnostiach musí byť opäť informovaná akreditačná komisia. Tá na svojom zasadnutí 21. augusta tohto roku odporučila ministerstvu zrušiť resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu a ministerstvo tak koná.
Berúc do úvahy odôvodnenie protestu prokurátora, vykonávame teraz presne tie pracovné úkony, ktoré musia príslušné úrady práce už na základe týchto zistení a spracovali návrhy na presunutie detí do iných stredísk, pretože nebudeme nečinne čakať, kým sa končí správne konanie. Ak mám byť konkrétny, pracovníci ministerstva, ktorí vydávajú prvostupňové rozhodnutie, ako aj akreditačná komisia nemajú pochybnosti o naplnení zákonných dôvodov pre zrušenie akreditácie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s konkrétnymi sociálnymi kurátormi už pripravujú pre príslušné okresné súdy návrhy na premiestnenie maloletých klientov. Takže nečakáme, kým sa formálne celý proces zrušenia akreditácie uskutoční, pretože pani Tománková, Tománek a viacerí klienti majú evidentný záujem ten proces v maximálnej miere natiahnuť.
Aby ste sa jednoducho nesťažovali, že je málo transparentný, tak vám môžem oznámiť, že navrhujeme presunúť dvoch maloletých klientov do iného resocializačného strediska, z ktorých jedna bude v decembri plnoletá a súdne nariadenie resocializácie sa jej končí. Ďalších dvoch maloletých klientov vzhľadom na neustále úteky z tohto zariadenia navrhli sociálni kurátori premiestniť do reedukačného centra. A naopak, v siedmich prípadoch sociálni kurátori už navrhli alebo navrhujú súdu návrat klientov do domáceho prostredia a prípadné uloženie výchovného opatrenia ambulantnou formou. V týchto prípadoch v spolupráci s rodičmi vyhotovili pre resocializáciu týchto detí nie už nevyhnutné ale zotrvanie v resocializačnom stredisku, domáce prostredie považujú sociálni kurátori za vyhovujúcejšie a rodičia detí chcú ich jednoducho naspäť. Pripomínam, že vekove sa jedná o mladých ľudí vo veku medzi 17 a 18 rokmi, to znamená, že jedná sa o niekoľko mesiacov do nadobudnutia plnoletosti.
Toto je teda, dámy a páni, genéza v súčasnosti prípadu celého resocializačného strediska Čistý deň. A sú tu aj isté nevyvrátiteľné fakty a dokázateľné argumenty, toto je jednoducho pravda, zároveň som mal aj ambíciu aj presne pomenovať, ako to vyzerá s jednotlivými terajšími klientami a čo bude nasledovať po rozhodnutí súdov.
Opozícia zhrnula svoje dôvody takto: "Sme presvedčení, že minister Ján Richter nekompetentným riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny permanentne a systematicky poškodzoval najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva a vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie toto ohrozenie bude pretrvávať, pokiaľ zo svojej funkcie nebude odvolaný." Koniec citátu z predloženého odôvodnenia.
Pritom keď rezort práce, sociálnych vecí a rodiny riadila strana a solidarita (pozn. red.: správne malo byť "Sloboda a Solidarita"), prejavovala svoju kompetentnosť v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí tak, že novelu zákona schovala ako, myslím, ako jeden z novelizačných článkov do absolútne nesúvisiaceho zákona o kompetenciách a zamerala sa pritom jedine na kompetenčné zmeny súvisiace najmä s riadením týchto zariadení, že prešli z úradov práce na ústredie. Po systémových zmenách, po analýzach, problémoch v oblasti resocializácie, po širokej odbornej diskusii by sme pátrali tie dva roky zbytočne.
Ministerstvo pod mojím vedením pritom takéto systémové analýzy robí práve na ich základe. Na základe skúseností z praxe sme v minulom volebnom období predložili novelu zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a teraz pripravujeme ďalšiu. Dovolím si ju nazvať veľkú novelu. Problematiku zodpovednosti za resocializáciu riešime skutočne zásadnou zmenou. Na základe zákona budeme mať na výkon súdnych rozhodnutí voči maloletým klientom, čiže deťom, využívať výlučne štátne resocializačné strediská. Túto zmenu som pritom ohlásil na poslednom zasadnutí pléna pri mojom odvolávaní. V tejto situácii už rekonštruujeme vybrané zariadenia, aby vyhovovali priestorom a hygienickým štandardom, veľký dôraz kladieme na dôsledný výber odborných pracovníkov, za ktorých minister a jeho podriadení budú niesť plnú zodpovednosť, čo nie som pripravený v súvislosti so súkromnými resocializačnými zariadeniami, pretože tam ten dosah nemám.
Cieľom tejto zmeny je, že iba takto a práve takto budeme môcť ako minister prebrať plnú zodpovednosť za fungovanie resocializačných stredísk, lebo v jeho základe, na základe skúseností z praxe sme v minulom volebnom období predložili novelu zákona 305 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a teraz pripravujeme ďalšiu. Dovolím si ju nazvať veľkú novelu. Problematiku zodpovednosti za resocializáciu riešime skutočne zásadnou zmenou. Na základe zákona budeme mať na výkon súdnych rozhodnutí voči maloletým klientom, čiže deťom, využívať výlučne štátne resocializačné strediská.
Túto zmenu som pritom ohlásil na poslednom zasadnutí pléna pri mojom odvolávaní. Tejto, situáciu; rekonštruujeme vybrané zariadenia, aby vyhovovali priestorom a hygienickým štandardom. Veľký dôraz kladieme na dôsledný výber odborných pracovníkov, za ktorých minister a jeho podriadení budú niesť plnú zodpovednosť, čo nie som pripravený v súvislosti so súkromnými resocializačnými zariadeniami, pretože tam ten dosah nemám. Cieľom tejto zmeny je, že iba takto a práve takto budeme môcť ako minister prebrať plnú zodpovednosť za fungovanie resocializačných stredísk, lebo jeho zariadenie budem mať jednoznačne vo svojej moci.
Pani Ďuriš Nicholsonová, vtedy ako štátna tajomníčka, ale aj pani poslankyňa Blahová, ktorá bola v tom období podpredsedníčka sociálneho výboru za vládnu koalíciu, ani vás len nezaujímalo, že neexistuje žiadne reálne riešenie diagnostikovania a následnej detoxikácie závislosti detí pred ich samotnou resocializáciou. My sme si toto boli v plnej miere vedomí, ale začali sme hľadať systémové riešenia v spolupráci s rezortmi spravodlivosti, ale najmä zdravotníctva, a na základe toho pán minister Drucker určil dve psychiatrické nemocničné oddelenia, ktoré budú povinne prijímať na diagnostikovanie a liečbu závislé deti a až ako vyliečené, keď to povie odborný lekár, budú zaradené do štátneho resocializačného zariadenia. Práve týmito systémovými riešeniami zvyšujeme účinnosť resocializácie týchto detí. Naozaj sa vám zdá, že takýto postup a takéto riešenia ako prejav mojej nekompetentnosti je nariadenie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny?
Systémové zmeny sme však zrealizovali nielen v legislatíve. Od 1. marca 2014 sme zriadili osobitné národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ktorého aktivity, financovanie aj prostredníctvom špecifického národného projektu realizujeme. V oblasti ľudských zdrojov využívame aktívne európske fondy na personálne posilnenie výkonu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na úradoch na celom Slovensku. V roku 2013 sme k existujúcim 652 pracovníkom prijali ďalších 238 na úrady a ďalších 146 pracovníkov výlučne na terénnu prácu. Vlani sme tieto počty rozšírili o ďalších 300, pričom išlo o pozície sociálnych pracovníkov, psychológov i rodinných asistentov, tak aby boli k dispozícii aj na detašovaných pracoviskách minimálne v každom okresnom meste. A od januára tohto roku sme oblasť sociálnoprávnej ochrany detí posilnili o ďalších 100 nových kmeňových štátnych zamestnancov. Na rozdiel od opozičných poslankýň, ktoré si pre svoje politické záujmy vybrali práve Čistý deň, naše ministerstvo sa úplne rovnako zaoberá každým podnetom.
Rovnako ako k Čistému dňu pristupujeme aj k ostatným prípadom, preto akreditačná komisia aktuálne rieši podnety aj vo vzťahu k ďalším dvom strediskám. V jednom prípade sme dostali od samosprávneho kraja podnet ohľadom prekročenia kapacity, čo je dokonca zákonný dôvod na zrušenie akreditácie. V druhom prípade ide o podnet rodiča, ktorý spochybňoval úroveň poskytovanej starostlivosti. V tejto veci sme požiadali o súčinnosť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže sťažovateľ smeruje svoje pripomienky do oblasti poskytovania liekov. Preto – a to chcem zvýrazniť – k Čistému dňu sme nepristupovali ako k jednotlivému zariadeniu, ale môj záujem bol riešiť problém resocializácie v širšom zmysle. A jediný záver, na ktorý sme prišli, ale ktorý je veľmi dôležitý a na ktorom konáme, zobrať plnú zodpovednosť, ale za štátne resocializačné zariadenia, ktoré dnes už dávame do takého štádia, aby od 1. januára boli jednoducho funkčné.
Keďže rovnako ako pred štyrmi mesiacmi som vo svojom vystúpení bol istý vecný a musím reagovať aj na tvrdenia opozície, že moje pôsobenie v parlamente systematicky poškodzuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Tak sa teda pozrime vecne a bez emócií a začnime napr. u poberateľov pomoci a celkovo ľudí odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi. Veď najchudobnejší nepochybne sú najzraniteľnejší.
V apríli 2012, keď som preberal ministerstvo, poberalo podporu v hmotnej núdzi 186 057 ľudí a celkove bolo na ňu aj s rodinnými príslušníkmi odkázaných 363 625. Pred mesiacom bolo poberateľov v hmotnej núdzi 86 132 a na pomoc v hmotnej núdzi bolo celkove vrátane rodín odkázaných 189 257 ľudí.
Ak hovoríte, vážená opozícia, o najzraniteľnejších skupinách obyvateľstva, tak ešte jeden údaj. Aktuálne je v hmotnej núdzi 76,5-tisíca detí, čo predstavuje len za posledný rok pokles o 11 600 detí a oproti aprílu 2012 je to pokles o 51 700 detí. A toto nie sú štatistiky nezamestnaných, ktoré vy radi spochybňujete, tieto štatistiky nikto nikdy nespochybnil. Takže nie je vami, takže nie je vari zníženie počtu detí žijúcich v hmotnej núdzi o viac ako 40 %, čiže takmer o polovicu, blíži sa to k polovici, čo som po vás zdedil, dôkazom o absurdnosti jednoducho vášho obvinenia? Že svojím konaním poškodzujete najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva? Verím, že každý súdny človek si rovnako ako ja myslí, že je. A je to viac, o to viac, že ľudí dostávame z hmotnej núdze tým, že im pomáhame získať prácu. Dlhodobá nezamestnanosť klesá s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015, za posledný rok od júla 2016 do júla 2017 nastúpilo do práce 54-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej takmer viac ako 90-tisíc ľudí, zatiaľ čo počas krátkeho úradovania vašej vlády pribudlo do tejto evidencie 15 700 dlhodobo evidovaných nezamestnaných. Zavedením súbehu mzdy hmotnej núdze a osobitného príspevku sme od začiatku roku 2015 motivovali k nástupu do práce takmer 30 500 dlhodobo nezamestnaných. Vďaka projektu Cesta k okruhu nezamestnanosti sme podporili vytvorenie nových miest pre takmer 8,5-tisíca dlhodobo nezamestnaných.
A na rozdiel od vás, ktorí ste z pojmu sociálny podnik urobili nadávku, my sme sa poučili zo všetkých chýb a nabrali sme odvahu vytvoriť systémové prostredie pre sociálne podnikanie, plne rešpektujúc úspešné európske krajiny a, samozrejmá vec, že aj európske pravidlá. Ako som sľúbil už v apríli, do konca roka vám predložím návrh na Slovensku vôbec prvého zákona o sociálnom podnikaní, z prostriedkov európskeho sociálneho fondu sme vyčlenili na tento účel 120 mil. eur na podporu, pričom pôjde o povinnú kombináciu pôžičiek a grantov, aby existoval tlak na udržateľnosť sociálneho podnikania.
Ak sa opozícia oháňa najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva, tak upozorňujem, že moje prvé opatrenie v oblasti zamestnanosti bol projekt pre mladých ľudí bez práce, na ktorý sme využili 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo s nimi jednoducho vláda Ivety Radičovej nedokázala efektívne narábať. Minimálne rovnako dôležité je, že priemerná dĺžka nezamestnanosti u ľudí zapojených do tohto projektu presiahla 13 mesiacov. Čiže vo veľkej miere išlo o dlhodobo nezamestnaných mladých ľudí a väčšinou si našli prácu v malých podnikoch, prípadne u živnostníkov. Takže sme podporili práve tento segment, ktorý je pre slovenskú ekonomiku veľmi dôležitý a tvorí vlastne kostru zamestnanosti. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roku ich bolo 29 933. Ide o pokles o 65 percent.
Za päť rokov sme zabezpečili a zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 pod priemerom eurozóny, ktorý bol vo februári takmer 20 percent. Mieru nezamestnanosti mladých do 25 rokov máme dokonca nižšiu ako také krajiny, ako je Francúzsko, resp. Fínsko. A pre toto všetko má dnes Slovensko nielen historicky najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti, 6,7 %, ale zároveň najvyššiu mieru zamestnanosti, o čo nám hlavne v tomto prípade išlo. Len v priebehu druhého polroka 2016 sa podľa Eurostatu zvýšila o 0,6 % a zaznamenali sme šiesty najvyšší nárast spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Medziročne stúpla vlani zamestnanosť o 2,6 %, čo predstavuje piaty najvyšší nárast v celej Európskej únii. Od januára ´13 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o bezmála 200-tisíc, presne 198 258 občanov Slovenskej republiky.
Áno, ekonomický rast nepochybne prispieva k vzniku nových pracovných príležitostí, ale opatrenia štátu, ktoré sme my zrealizovali, v značnej miere pomohli tomu, že sa zamestnali aj dlhodobo evidovaní nezamestnaní. Verím, že sa zhodneme, že medzi najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva patria aj ľudia odkázaní na sociálne služby, starí a chorí. Pre nich sme pripravili novelu zákona, o ktorej ste už začali rokovať a ktorá bude znamenať, že štát medziročne zvýši svoje príspevky na sociálne služby o takmer 70 mil. eur, čo sa od decentralizácie jednoducho ešte nikdy nestalo. Veď budúci rok to bude znamenať 100-percentný medziročný nárast. Naše ministerstvo bude od budúceho roka prispievať na starostlivosť o 35 707 ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a takmer 5,5-tisíca ľudí sme vyčlenili takmer 50 mil. eur, konkrétne 49,8 pre národný projekt na podporu domácej opatrovateľskej služby. To je niečo, na čo ste vy, keď ste boli vo vláde, ani len nepomysleli a jednoducho kolaps domácej opatrovateľskej starostlivosti vás ani len nezaujímal.
Lenže to nie je jediný príklad, keď ste sa, prepáčte mi za výraz, vykašlali na toho najzraniteľnejšieho obyvateľa, občana, ku ktorému sa dnes domáhate. Však, pani poslankyňa Jurinová, pani Ďuriš Nicholsonová, samozrejmá vec, že aj pani poslankyňa Blahová, čo tak pozrieť sa do zrkadla, ako ste pomáhali zdravotne postihnutým ľuďom? Oproti roku 2011, keď ste vy tri reprezentovali vládnu koalíciu, narástli do roku 2016, čiže do konca pôsobenia druhej Ficovej vlády, výdavky na kompenzačné príspevky o bezmála 20 mil. eur, čo predstavuje nárast viac ako 17 % a dosiahol celkovú výšku 132,5 milióna. Vlani sme presadili výrazné zmeny, najmä v prospech opatrovateľov a opatrovaných, okrem zvýšenia príspevku sme zrušili 12-ročnú hranicu pri platení dôchodkového poistenia. Prijímanie darov od hocikoho v akejkoľvek výške dnes už prakticky v žiadnom prípade nemá dopad na výšku finančnej podpory zo strany štátu.
Rád by som vám pripomenul, že od roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy a opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste úplne vynechali a nepovšimli si ich. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer ďalej pokračovať vo zvyšovaní príspevku na opatrovanie, aby sa postupne dostal na úroveň čistého príjmu minimálnej mzdy. To je moja osobná vízia a som presvedčený, že do konca tohto volebného obdobia ju zabezpečíme, pretože tí ľudia, ktorí sa starajú o ťažko postihnuté dieťa, resp. svojho príbuzného, si takýto príspevok zaslúžia.
A keď sa už teda oháňate najzraniteľnejšími skupinami obyvateľstva, tak ja ako sociálny demokrat, medzi nich sa radím a medzi nich radíme celkom prirodzene aj tie najhoršie zarábajúce skupiny obyvateľstva, pracujúcich, ktorým mzda sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy alebo tesne nad ňou, práve záujem o zlepšenie príjmovej situácie tejto zraniteľnej skupiny obyvateľstva ma za uplynulých päť rokov viedol k presadzovaniu čo najrýchlejšieho nárastu minimálnej mzdy a skutočne sme sa stali v tejto oblasti premiantom Európy. Minimálnu mzdu sme zvýšili z 327,20 na dnešných 435 a práve teraz predkladám do vlády návrh na 480 eur. Je to nárast o 33 percent. Niečo také sme tu v minulosti jednoducho nemali.
Vaša vláda, vážená opozícia, zvyšovala minimálnu mzdu o 10 eur každý rok. Takže na našich 108 eur za päť rokov by ste vy potrebovali dvojnásobok času. To je fakt, ktorý nevyvrátite ani čistou výhovorkou, pretože ani tvrdenie, že ste mali málo času, v tomto prípade neobstojí.
A nejde len o zvyšovanie minimálnej mzdy, pretože my navyše – opäť na rozdiel od vás – vytvárame podmienky, aby si zamestnanci mohli vybojovať čoraz vyššie platy. Iba kritiku a dehonestovanie som si od vás vyslúžil, keď som ako prvý legislatívny krok po nástupe na ministerstvo predložil novelu Zákonníka práce, v ktorej sme vrátili odborom dôstojné a vyvážené postavenie v podnikoch. Ich postavenie v zákone o kolektívnom vyjednávaní sme dokonca museli posilňovať na dvakrát, lebo vám náš zámer prekážal, takže ste sa veľmi promptne obrátili na Ústavný súd. Lenže realita je tá, a ukazuje sa to aj v podnikoch, že tam, kde pôsobia odbory, je o 18 % vyššia mzda ako tam, kde odbory nepôsobia.
Takže si to zhrňme. Podľa nášho písomného návrhu permanentne a systematicky poškodzujem; teda podľa vášho názoru, najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Avšak ak je niekto odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, tak ako aj starí a chorí ľudia, kto, ak nie najhoršie zarábajúci, a kto, ak nie deti z tých najchudobnejších rodín, patrí medzi tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva? A ja som tu teraz jasne a nevyvrátiteľne dokázal, čo všetko rezort pod mojím vedením pre tieto najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva robí. A keď by ste sa ešte mesiace usilovali absurdnejšie zdôvodňovať moje odvolanie, by ste nenašli a jednoducho nenájdete objektívne dôvody, aby ste vedeli tieto svoje tvrdenia čímkoľvek dokázať.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, za štyri, po štyroch mesiacoch tu opäť stojím ako obeť neschopnosti opozície viesť s vládou korektný súboj založený na vecných alternatívach k našim politickým riešeniam. Navyše – čo nie je žiadnym tajomstvom – opozícia ešte stále je frustrovaná z povolebného vývoja, kedy sa jej ani cukrom, ani bičom v podobe nevyberaných osobných útokov nepodarilo primäť MOST – HÍD a Slovenskú národnú stranu, aby nevytvorila vládu so SMER-om – sociálnou demokraciou. Teraz cíti akúsi iracionálnu šancu, že strany súčasnej vládnej koalície napodobnia deštruktívne správanie strany Sloboda a Solidarita z roku 2011.
Návrh na moje odvolanie i jeho bezduché odôvodnenie viditeľne potvrdzuje, že dnešná parlamentná opozícia sa sústreďuje na jediné: deštrukcia, ničenie, likvidácia, pretože pozitívny prístup, pozitívne riešenia či nebodaj pozitívna racionálna spolupráca, to sú pre našu opozíciu slová spojené ako zo slovníka cudzích slov. Dnešná schôdza parlamentu je prejavom bezradnosti opozície, ktorá nie je schopná viesť vecný súboj s úspešnou politikou vlády, ktorá prináša sústavný ekonomický rast, sústavný pokles nezamestnanosti, sústavný prílev nových investícií, sústavné posilňovanie pozície Slovenskej republiky na európskej úrovni, ale aj sústavný rast platov pracujúcich i postupné zvyšovanie príjmov odkázaných ľudí a životnej úrovne občanov Slovenskej republiky.
Opozícia nie je schopná predložiť dôveryhodnú a realizovateľnú alternatívu k vládnej politike, a tak predkladá nedôveryhodné, hysterické návrhy podľa pravidla, že ak sa už nedokáže poraziť super argumentami, tak naňho vyleje aspoň veľké vedro špiny. A to rovnako ako pred štyrmi mesiacmi, aj teraz očakávam citové vydieranie, prípadne ďalšie falošné lamentovanie, neúprimné a hrané zdesenie. Očakávam, že budem terčom ponižovania, osobných útokov a urážok, dehonestovania, nactiutŕhania a opozícia sa sústredí na jediné, poškodiť moju povesť, dôveryhodnosť ako politika, ale čo ma najviac mrzí, aj ako česť človeka.
A preto vás otvorene a bez strachu a do očí vám hovorím, že ste sa rozhodli použiť proti mne tie najprimitívnejšie a najprízemnejšie metódy vyvolania vášní, lebo nie ste schopní so mnou, ale s našou vládou zviesť čestný politický súboj postavený nie na urážkach a ponižovaní, ale na zrozumiteľných a fungujúcich riešeniach a pravidlách, argumentoch a faktoch.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Veľmi stručne. Ja som zvýraznil v úvodnom slove a opätovne to chcem teraz podčiarknuť, predmetom tejto novely je nález Ústavného súdu. My nemáme záujem kompletne meniť zákon a pozície zamestnávateľ, resp. zamestnanec prezentovaný alebo reprezentovaný odbormi. Toto bola prvá a jasná pripomienka, na ktorej sme sa dohodli aj so sociálnymi partnermi, že ideme odstrániť len nález Ústavného súdu.
Zopakujem, v čom bol nález Ústavného súdu.
Po prvé. Fakultatívne extenzie, že ministerstvo práce môže alebo nemusí vykonať extenziu. To bol prvý nálezu.
Druhý. Tým, že extenzia sa vykonáva podzákonnou normou výnosom ministerstva.
A tretie, že chýba súdna ochrana zamestnávateľa.
Toto boli tri zásadné výhrady, ktoré boli predmetom nálezu Ústavného súdu.
Ako to riešim novelou, ktorú som predložil?
Po prvé. Vytvára sa koncept reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, kolektívna zmluva bude zaväzovať aj iných zamestnávateľov odvetví alebo časti odvetvia, na ktorých sa pôvodne nebola uzatvorená.
Za ďalšie. Postup. Zmluvná strana alebo strany doručia na ministerstvo oznámenie o tom, že bola uzatvorená takáto kolektívna zmluva, predložia príslušné doklady, o ktorých zákon hovorí. A ministerstvo práce, sociálnych vecí zverejní v Obchodnom vestníku o tejto skutočnosti oznámenie, to znamená, my nevstupujeme do toho. A to je práve aj odpoveď na návrh pána poslanca Mihála, on navrhuje opätovne a vracia do hry ministerstvo. Neprijateľné! Veď o tom bol práve nález Ústavného súdu, že vlastne naša právomoc z hľadiska vstupovania do rozhodnutí a odporúčaní sociálnych partnerov nie je možná. To znamená, ak by som toto akceptoval, vlastne napĺňam tú kritiku alebo výhrady Ústavného súdu, ktoré ja touto novelou mám ambíciu jednoducho odstrániť.
Po tretie. Ak je kolektívna zmluva reprezentatívna, ministerstvo len oznámi na Zbierku zákonov Slovenskej republiky náležitosti, aby to mohlo byť zverejnené a platné. No a podstatné, čo sa týka súdnej ochrany, áno, správnou žalobou je možná súdna ochrana zamestnávateľa, ktorá doteraz v zákone nebola. To znamená, napĺňame aj tú otázku, ktorá sa týka tejto výhrady Ústavného súdu. Opakujem, reprezentatívnosť a súdna ochrana. Tieto veci riešime. A tu aj bol záujem prísť k tomu, aby tam ten zákon nebol protiústavný. Opakujem ešte raz, neotvárame celý diapazón právomocí alebo zodpovednosti, ale len tieto veci.
A teraz odpoveď aj možno na otázku, prečo sociálni partneri mali výhrady? No práve pre toto, o čom hovorím. Lebo jedni aj druhí, myslím teraz aj odborári, aj zamestnávatelia, chceli ísť nad rámec tohto nášho riešenia. Budem konkrétny. Republiková únia zamestnávateľov ako predstaviteľ zamestnávateľov napríklad navrhovala vložiť do návrhu novely zákona novelizačný bod, ktorým sa § 7a písm. e) nahradí číslom 20 a toto číslo bude 50. To znamená, mali záujem zmeniť, aby sa vyššie kolektívne zmluvy netýkali firiem, ktoré majú menej ako 50 zamestnancov. Teraz je 20. To znamená, použijem výraz, chceli zmäkčiť stupeň, stupeň pôsobenia tých kolektívnych zmlúv. Ale to nie je problém Ústavného súdu, to znamená, preto som túto pripomienku neakceptoval.
A podobne napríklad odborári žiadali považovať každú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa za reprezentatívnu len z dôvodu, že neexistuje iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Je treba povedať, že toto keď by sme prijali, mám veľmi vážne obavy, žeby opätovne na Ústavnom súde nemuselo, nemuselo byť obhájené a ustáť. To znamená, naším cieľom bolo nerozširovať. Treba povedať, že doteraz platný zákon z hľadiska aplikačnej praxe nemal nejaké problémy. Nemali sme nejaké sťažnosti aj vzhľadom na tú tripartitnú komisiu, ktorá na ministerstve jestvovala. Ja ako minister, pokiaľ nedošlo k nejakým dohodám, som nemal záujem presadzovať svoju vôľu nad rámec vôlí jednotlivých sociálnych partnerov. To znamená, že tu nie je tá aplikačná prax zlá, ale uvedomujem si, že dochádza aj k istým zmenám. Áno, vznikajú tu aj nejaké nové odbory atď., ale, ale toto nie je problém, ktorý my riešime.
A možnože sčasti je tu aj odpoveď, ktorá je veľmi konkrétna, prednosť má vždy kolektívna zmluva, ktorá je pre zamestnancov výhodnejšia. To znamená, žiadna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, keď sme napríklad u toho Volkswagenu, nemôže zmeniť tie sociálne benefity, ktoré si oni na podnikovej úrovni dohodnú. Myslím, že sa nemusíme presviedčať, že Volkswagen je doslova výstavnou skriňou, bodaj by také sociálne benefity mali aj všetci ostatní zamestnanci v iných firmách. To znamená, aj toto nie je možné, aby, aby niekto, niekto zmenil, na čom sa dohodnú, v takomto prípade, opakujem ešte raz, výhodnejšia pozícia vždy jednoducho v tomto prípade platí.
Na záver. Nie je mojou ambíciou vyvolať, lebo toto je aj ideologická vojna, v plnej miere si uvedomujem, na rozdiel od toho predchádzajúceho zákona, že tu tie postoje možno pravoľavých strán sa môžu diametrálne odlišovať a nie je mojím záujmom ani hodnotiť, koľko kde odborárov je alebo nie je. Ale ja ubezpečujem, že v súvislosti s reprezentatívnosťou vzhľadom na záujem nového združenia zamestnávateľov sa v uplynulom roku urobila kontrola reprezentatívnosti a môžem len ubezpečiť plénum Národnej rady, že všetci tripartitní partneri spĺňajú podmienky v zmysle zákona, aby ako tripartitní partneri mohli pôsobiť a plniť si úlohy, ktoré im zákon ohľadom tripartity umožňuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa predkladá ako iniciatívny materiál vo väzbe na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 186/16 Zb.
Účelom predloženého návrhu zákona je v súlade s citovaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky menovo nastaviť podmienky a spôsob rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ostatných zamestnávateľov v odvetví, pre ktoré je uzatvorená. Ústavný súd vytkol predchádzajúcej právnej úprave fakultatívnosť pri rozhodovaní ministerstva práce, či kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa rozšíri alebo nerozšíri o chýbajúcu sa súdnu ochranu.
Návrhom sa definuje tzv. reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá musí spĺňať ustanovené podmienky reprezentatívnosti tak na strane zamestnávateľov, ako aj na strane odborových organizácií. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá spĺňa tieto podmienky reprezentatívnosti, bude reprezentatívnou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa priamo zo zákona.
Podľa navrhovanej právnej úpravy bude mať zmluvná strana alebo zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa právo oznámiť ministerstvu práce, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko. Ak po overení ministerstvo zistí, že sú splnené podmienky reprezentatívnosti, oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tým sa táto reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa stane záväznou aj pre ostatných zamestnávateľov v odvetví, pre ktoré je uzatvorená.
Návrh zákona tiež upravuje možnosť obrátiť sa na súd, aby preskúmal, či posúdenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa ministerstvom je v súlade so zákonom.
Na rokovaní Výboru Národnej rady pre sociálne veci bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, s ktorým sa stotožňujem a odporúčam ho, aby plénum tento pozmeňovací návrh schválil.
Ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o podporu novely tohto zákona.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pani poslankyne, páni poslanci, úvodom sa mi žiada povedať jedno, robíme reparát, robíme opravu. Každá oprava má svoje plusy, má svoje mínusy, a to už aj vzhľadom na očakávania tých 451-tisíc tzv. starodôchodcov, ktorí k tejto novele celkom prirodzene mali, aj majú. Akokoľvek je ambícia urobiť dobrú záplatu na nejakú dieru, vždy to už nie je originál, ale je to len isté umenie možného. A to, čo robíme teraz, je do istej miery umenie možného. A som osobne presvedčený, že tu sme pristúpili a aj moji kolegovia, ktorým chcem aj z tohto miesta pekne poďakovať, s maximálnou ambíciou byť čo najviac objektívni. I keď všetci sme si uvedomovali, že úplne celú tú škálu tých starodôchodcov nemáme šancu uspokojiť.
Problémy vznikli vtedy, keď sa zákon prijímal v roku 2004, resp. 2003, keď sa pripravoval, pretože keby bola bývala vtedy dobrá komunikácia aj so sociálnymi partnermi, takú, akú sme mali teraz napríklad s Jednotou dôchodcov Slovenska, chcem pozdraviť aj pána predsedu Lipianskeho, tento problém nemusel byť. Sociálny dialóg je veľmi dôležitý. A ten je dôležitý pri každom jednom zákone, ktorý sa týka dôchodcov, a nieže sa tomu nebránime, naopak, vždy s tým jednoducho začíname. Do toho dialógu v značnej miere teraz vnímam a hodnotím aj následné kroky, ktoré sa po prvom čítaní v tejto snemovni pri hľadaní nejakého možného vylepšenia toho zákon udiali. A treba povedať objektívne, nebýva pravidlom, naopak, je to veľmi vzácna výnimka, že aj konkrétny rezort ako predkladateľ príslušný minister umožní takto ďalekosiahle komunikácie, konzultácie a nielen s politikmi, na báze poslancov, ale aj ich expertami. To je výsledok a dôsledok toho, že my máme záujem čo najviac objektívny zákon alebo novelu predložiť. Za tým si stojím.
A viedla ma k tomu aj nejaká politická, nazvem to, možno skúsenosť, pretože pani poslankyňa Jurinová v tom prvom čítaní naznačila isté pochybnosti o niektorých ročníkoch, ako bol niekto zvýhodnený. Len som čakal, pani poslankyňa, že poviete, že sme zvýhodnili tých, ktorí absolvovali Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu v čase socializmu. Nie. Jediný zámer, ktorý tu bol, v maximálnej miere zobjektivizovať a riešiť hlavne tých, ktorých sa ten zákon neobjektívne dotkol, aby sme istým spôsobom tie disproporcie vyrovnali. Za tým si stojím.
V konečnej miere aj tá komunikácia vyústila v to, že bolo akceptované, že riešenie, ktoré ponúklo ministerstvo, smeruje k naplneniu cieľa. Samozrejme, stretli sa dve, by som povedal, riešenia aj expertov odborníkov. Ale dôležité je, že sa stretli, že rokovali, že našli riešenie. Samozrejmá vec, že pozmeňovací návrh, ktorý ste predložila, podporujem, ale treba povedať, že má svoje pozitíva a má svoje negatíva. Ale to vždy takéto riešenia. To pozitívum je skutočne, použijem váš výraz, že Kysucké Nové Mesto bude riešené, to znamená nejakých 15-tisíc dôchodcov, ktorí obdržia nejaký ten doplňujúci, nazveme to, vyrovnávajúci dôchodok za to obdobie. Možno to negatívum je to, že to nebude 25,50, ale niečo nižší. Ale to sa inak riešiť nedá. Ja som rád, že sa podarilo aj nejaké tie prostriedky, ktoré s tým sú spojené, viac vybaviť a osobne to beriem ako dobrý príklad a zároveň aj ponuku aj z hľadiska budúcnosti pri takomto charaktere noviel zákonov som pripravený - a som presvedčený, že aj moji kolegovia - komunikovať a hľadať isté spoločné riešenia, ktoré by vyvrátili akékoľvek podozrenia, ktoré do istej miery tu padli. Pán poslanec Mihál si predsa len neodpustil, zmiešaný pocit ešte akceptujem, ale nekorektný postup odmietam. Absolútne odmietam.
Pán poslanec, viete, čo je nekorektné? Že vy ako minister ste o tomto probléme vedel, vy ste ho neriešil. A tí, ktorí tú odvahu teraz mali, hoci to je veľmi ťažké po toľkých rokoch, tak tých (reakcia z pléna), tak tých teraz obviňujete, že robia nekorektný prístup. Ak za toto budete hlasovať proti, tak v tom prípade si to zdôvodníte tým starodôchodcom, že prečo ste takto jednoducho postupoval. To je nekorektné... (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Mihál, pán poslanec Mihál, prosím vás, nekričte, to nemá význam. Však mali ste možnosť vystúpiť. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec.
Pán minister, nech sa páči, pokračujte.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Neriešili ste to ... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán minister, teda bývalý minister, viete, že dokonca MOST - HÍD vtedy to pretláčal, keď už teda, a nevedeli sme vyriešiť starodôchodcov. Nevedeli sme to vyriešiť ix rokov, to je pravda, no. Musím už aj ja takto sa zapojiť, aj keď mi to nepatrí. (Reakcia z pléna.) Len vtedy, keď vystúpite. Nekričte, dobre?
Pokračujte, pán minister.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Trvám na tom, čo som povedal, a bol by som býval možno ocenil, pán poslanec, keby ste sa bol viac zapojil. Takisto ste mohol na to ministerstvo prísť a bol by ste v maximálnej miere vypočutý. V konečnej miere je tu veľa kolegov, ktorí pôsobili na ministerstve aj v čase, keď ste tam vy bol ako minister. A nehovoriac o tom, že ste nemal ani tú snahu, ambíciu ísť na výbor, kde bol priestor sa k veciam vyjadrovať, ale že sa vyjadrujete až tu v samotnom pléne Národnej rady. Za tým si v plnej miere stojím.
A preto ešte raz si myslím, že nazvať niekoho, že uplatňuje nekorektný prístup pri snahe hľadať po toľkých rokoch čo najobjektívnejšie riešenie, si jednoducho nezaslúži. A v tejto miere plne stojím za svojimi kolegami, ktorí tento návrh pripravili.
K jednotlivým pozmeňovacím návrhom.
K pani Jurinovej som sa vyjadril, podporujem. Áno, často je tu diskutovaná otázka invalidov a prístupu v súvislosti s týmto, ktoré sa týka tejto problematiky. Pani poslankyňa, vy ste v postate pomenovala ten spôsob a možno skôr aplikačná prax je to, čo vidíte ako výhrady, a tomu sa vieme venovať v maximálnej miere a vrátiť k tomu, aby rovnako Sociálna poisťovňa posudzovala veci, ktoré sú obsiahnuté v zákone, aby tu nedochádzalo k istým disproporciám. Ale treba povedať jasne, že tá súčasná právna úprava umožňuje podľa § 263a zákona o sociálnom poistení, ale aj judikatúry Najvyššieho súdu stanoviť nárok na invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj podľa zákona o sociálnom poistení, poistenec má právo na vyššiu výplatu dôchodku, pokiaľ sa obráti. To znamená, že riešenie v tomto prípade pri problematike starobných dôchodcov je právne neodôvodnené. Vzhľadom na uvedené aj tá požiadavka o tom, že súčasť tohto zákona mala byť aj právna úprava riešenia invalidných dôchodkov, opakujem ešte raz, je vecne a právne neodôvodená. Ak je problém vecného charakteru, môžem prisľúbiť, že budem mať ambíciu a zámer ho riešiť, aby aplikačná prax bola v súlade s jednoduchou aplikáciu zákona a jednotlivých ustanovení.
Dôchodkový vek. Pán poslanec Jurzyca, my sme mali možnosť trošku hovoriť aj pred rokovaním tejto schôdze tohto parlamentu k tejto problematike. Treba povedať, že na Slovensku je dlhodobo zaužívaný, a to nielen v kontexte tohto zákona, ale aj predchádzajúcich riešení, v akejkoľvek politickej garnitúre skôr ten skokový mechanizmus. To znamená, zohľadňuje sa príslušný kalendárny rok a podľa toho sa postupuje. Má to svoje racionálne dôvody aj z hľadiska prístupu, pretože takto je to jedno rozhodnutie. Ten navrhovaný mechanizmus, ktorý ste vy tu pomenovali, by vytvoril až 76 pásiem zvyšovania dôchodkového veku v jednom kalendárnom roku vzhľadom na to nastavenie v podstate hodnotenia tých dní, čím by sa celý proces zvyšovania dôchodkového veku výrazne skomplikoval. Na to sa je potrebné jednoducho pripraviť. To znamená technicky z hľadiska softvérových riešení a ďalších vecí, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Tým naznačujem, že diskutovať o tejto problematike je namieste.
Zároveň však je treba povedať, že tak, ako ste ten pozmeňovák predložili, je to vlastne nevykonateľné, pretože tento problém otvára ďaleko, ďaleko viacej zákonov z hľadiska legislatívy, ktoré sú bezprostredne na túto problematiku alebo túto filozofiu k prístupu k odchodu do dôchodku a vyrátavania dôchodku naviazané. Takže reagujem s tým, že necháme urobiť nejaké analýzy, ktoré s tým súvisia, možno aj tie technické a ďalšie náležitosti, a z hľadiska budúcnosti vôbec nevylučujem, že táto otázka môže byť v plnej miere aktuálna. A v tomto prípade si dovolím povedať, že vás aj prizývam do spolupráce, keď sa tá problematika bude takýmto nejakým spôsobom otvárať.
Toľko z mojej strany vzhľadom na reakciu aj na jednotlivé vystúpenia. Chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať kolegom za prípravu tohto zákona, sociálnym partnerom, ale aj opozičným poslancom, ktorí prejavili záujem a mali ambíciu v maximálnej miere vylepšiť ten zákon. Je to naše spoločné dielo a bol by som rád, aby takto aj bolo prijaté a aj pochopené, pochopené vo verejnosti.
Ďakujem vopred za podporu zákona.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poprial príjemný deň a zároveň by som rád uviedol prvý zákon z tých dvoch, ktoré dnes predkladám do pléna Národnej rady, to znamená zákon, ktorý sa týka sociálneho poistenia.
Ako som už spomínal v prvom čítaní, zámerom predkladanej novely zákona o sociálnom poistení je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2016 až 2020 vyriešiť dlhodobo prezentované žiadosti tzv. starodôchodcovskej verejnosti o odstránenie pociťovanej nespravodlivosti. Táto spočíva v skutočnosti, že pri prechode na zásluhovejšiu právnu úpravu sociálneho poistenia zavedenú exministrom Kaníkom vznikol okruh poberateľov starobných dôchodkov, ktorých dôchodok bol vypočítaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, avšak z dôvodu uplatňovania vysokej miery solidarity je nižší, ako by bol k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme. Z dôvodu absencie digitalizovaných dát v systémoch Sociálnej poisťovne sa navrhuje rozdielne pristúpiť k starodôchodcom z obdobia po roku 1988, čo bol rok prijatia zákona č. 100 o sociálnom zabezpečení a pred týmto zákonom. V prvej skupine sa novo určí suma starobného dôchodku tak, aby miera náhrady príjmu starodôchodcu v roku jeho priznania pred rokom 2004 bola približne rovnaká ako miera náhrady príjmu porovnateľného poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok 1. januára 2004. Celkový počet takto prepočítaných starobných dôchodkov sa odhaduje na 88-tisíc. Na rozdiel od starodôchodcov z obdobia rokov 1988 až 2003 starobný dôchodok, ktorého suma bola určená podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. októbrom 1988, sa nebude znovu prepočítavať, ale sa zvýši o pevnú sumu 25,50 eur práve z dôvodu absencie relevantných dát v systémoch Sociálnej poisťovne. Počet takto zvýšených starobných dôchodkov sa odhaduje na 12,9 tisíca.
Spoločná správa výborov obsahuje tri pozmeňujúce návrhy:
Prvý spresňuje právnu úpravu s cieľom predchádzať určitým nejasnostiam pri peňažných údajoch v československých korunách a v slovenských korunách.
Druhý odstraňuje duplicitu pri oznamovaní percenta zvýšenia dôchodkových dávok a úrazových dávok, ktoré podľa platného právneho stavu zverejňuje aj Štatistický úrad a aj naše ministerstvo formou opatrenia.
Tretím pozmeňujúcim návrhom sa ponecháva schvaľovanie príslušných dokumentov vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách na generálnom riaditeľovi Sociálnej poisťovne a rovnaká právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa nahrádza schvaľovaním plánu verejného obstarávania.
S uvedenými pozmeňovacími návrhmi nemám výhrady a podporujem ich prijatie.

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím kľud.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

Pán podpredseda, na tom balkóne to vyzerá ako medzigeneračná solidarita. Ja som tomu rád, v konečnej miere aj to je o rodinách a, chvalabohu, hlavne o slovenských rodinách. Lebo Európa a svet z tohto, medzigeneračnej solidarity, trošku uteká.
Odpoveď na vašu otázku. Pani poslankyňa, sociálna a rodinná politika sú tak úzko prepojené, že sa nedá hovoriť, že tu končí sociálna a tu začína rodinná. To je celkom prirodzené a logické a pochopiteľné. A ja sa s tým vôbec netajím, že často hovorím, že najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, ktorí o ňu majú záujem, lebo rieši veľmi veľa problémov v tej sociálnej oblasti.
Čo sa týka rodinnej politiky a zosúlaďovanie, viete, skúsili sme ten pilotný projekt. Prekvapilo ma, že aj napriek tomu, že sme dávali istý podnet a možnosť nebaviť sa o minimálnej mzde, ale o priemernej mzde zamestnávateľom, ktorí príjmu matky a tak ďalej, nemalo to až taký efekt. Ale možno efekt bol v tom, že sa vytvorilo 43 tzv. detských kútikov v jednotlivých firmách a podnikoch, čo je veľmi dobré, lebo aj to trošku vylepšilo tú situáciu, okolo ktorej sme hovorili. A ďaleko viacej sa dala do popredia flexibilita z hľadiska práce, práca z domu a samozrejmá vec, že práca z domu nikdy nebude možná pre ženu matku, ktorá robí niekde za pásom. Ale sú profesie, odbornosti, kde tá možnosť tu je. A v tomto trende v tejto oblasti chceme jednoducho aj postupovať.
Ja si v plne miere uvedomujem, že deti od troch do tých šiestich rokov sú trošku možno väčší problém z hľadiska nedostatku kapacít škôlok. Ale treba oceniť a zvýrazniť aj to, že každý rok vláda podporuje, dáva prostriedky na zvyšovanie kapacít škôlok. No a je tu aj počin ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ak náklady na obecnú škôlku sú 80-90 eur pre rodiča, zohľadnili sme to a 280 eur by malo zohľadňovať náklady na súkromnú škôlku. Áno, pripúšťam, možno mimo Bratislavy, lebo tu ten život aj náklady sú trošku iné. To znamená, aj toto je potrebné zohľadňovať, že ak je problém, je tu snaha aj toho ministerstva prijať operatívne riešenie.
No a čo sa týka tých eurofondov, to nie je len výmysel ministerstva, na čo eurofondy použijeme. To je istá dohoda a súlad aj s Bruselom a tie jednotlivé operačné osi si my nevymýšľame. Ja by som veľakrát uprednostnil tie prostriedky možno na niektoré iné oblasti a za iných podmienok. Ale ten, kto dáva, do istej miery aj diktuje, za akých okolností sa dajú tie prostriedky využiť. A o tom je aj dohoda, ktorá je na príslušné programové obdobia. Ale ja som presvedčený, že pokiaľ teraz rozumne využijeme tie prostriedky aj na oblasť dajme tomu rodinnej politiky, bude môcť to jednoducho pokračovať a zakladať na tých pozitívach aj v tom ďalšom období. A ja si myslím, že z tých eurofondov, pokiaľ idú prostriedky na rodinnú politiku, sú dobre investované.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vám, pani poslankyňa, za otázku. No, je veľmi smutné, ale jednoducho je aj príznačné, že napriek tomu, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny za ostatné roky realizoval v prospech slovenských rodín mnohé opatrenia pozitívneho charakteru, vy možno politicky prezentujete ten iný uhol pohľadu na tieto otázky aj tie benefity, ktoré sme realizovali.
Skutočne neviem, čo vás môže už nie politicky, ale skôr občiansky a ľudsky presvedčiť viacej o opaku toho, čo jednoducho realizujeme a robíme. Ak vás nepresvedčí rekordne vysoká zamestnanosť, zamestnanosť mladých ľudí, veď sme znížili o 58 %, tí, ktorí predtým boli evidovaní. Stále sa zvyšuje komplexná podpora aj v oblasti štátnych dávok, a to aj napriek tomu, že valorizácia tomu nezodpovedá, ideme samostatnými zákonmi vo viacerých prípadoch. Jednoducho nedávne zvýšenie materského príspevku na takmer 100 % predchádzajúceho príjmu, zvýšenie rodičovského príspevku, príspevku na starostlivosť o dieťa či programy zosúlaďovania rodinného a pracovného života aj v rámci národného projektu Rodina a práca.
Tak ako som a by som mohol pokračovať ďalej jednoducho vo výpočte ďalších vecí a opatrení, ale pýtam sa: Máte skutočne tak intenzívny pocit, že tieto informácie pred vami tajíme, ak mi kladiete jednoducho takéto otázky? Vy si skutočne myslíte, že takéto, ja to nazvem politikárčenie, je to najideálnejšie pre vzťah opozície a koalície, pokiaľ máme spoločné záujmy aj v problematike rodinnej politiky?
Nehovoriac o tom, pani poslankyňa, že sa mýlite. Naše ministerstvo vydalo tlačovú správu k Medzinárodnému dňu rodiny na okruhoch tlačových agentúr a nachádza sa celkom prirodzene aj na našej webovej stránke. Skutočne neviem, prečo by sme v správe nemali upriamiť pozornosť na to, čo pre podporu rodín robíme, za čo nás do istej miery chvália aj európski lídri a partneri v rámci krajín OECD, napríklad pri výške materského a dĺžke jeho poberania či obdobia poberania rodičovského príspevku a ďalšej pomoci mladým rodinám.
Dúfam, že uznáte, že spravodajský servis agentúr SITA a TASR je významný informačný kanál, na ktoré sú napojené všetky slovenské aj zahraničné médiá. To, že správu prevzali len niektoré mediálne portály, nemôže ani minister, ani jeho kolegovia ovplyvniť.
A pokiaľ ide o to motto, pani poslankyňa, je to síce pre mňa trošku detinská diskusia pre dvoch verejných činiteľov, ale ani v tomto prípade nemáte celkom pravdu. Ak si pozriete aj desiatky web stránok a portálov rôznych inštitúcií a organizácií, zistíte, že zázračne sa dopustili rovnakého prehrešku, ako vy vyčítate nám. Rozdiel je totiž v tom, že vy spomínate tematické zameranie, ktoré Organizácia Spojených národov pre tento kalendárny rok zamerala na kontext rodín, politík v podpore vzdelávania. Mottom na Slovensku, a to už od roku 2009, a to akceptoval aj môj predchodca a akceptujú to všetky organizácie tretieho sektora, ktoré sa v tomto prostredí pohybujú, najmä tie kresťanské: "Aby deti otca mali a mamu mali." Toho sa držíme celé roky. A ja som presvedčený, že toto je stále výsostne aktuálne a bez ohľadu, či bol v čele ministerstva liberál, alebo je socialista, držím tú tému, lebo si myslím, že je výstižná a je veľmi správna a aj pre toto jednoducho časové obdobie.
Keď už vyzývate na takýto nejaký vedomostný kvíz priamo ministra v Národnej rade, môžem vám zacitovať z nespočetných informačných zdrojov dostupných k tejto téme. Citujem: "História celoslovenských osláv Medzinárodného dňa rodiny, čo je 15. máj, je spojená s rokom 2009, kedy sa 16. mája na bratislavskom Námestí SNP stretli rodiny z rôznych kútov Slovenska. Odvtedy sa rozšírili na celé územie Slovenska, organizujú sa ako celoslovensky koordinované regionálne podujatia. Zvolené motto "Aby deti otca mali a mali mamu" príde jednoducho povedať nahlas veľmi veľa rodín." Aj v tomto roku Nitra a ďalšie mestá, ktoré poriadali viaceré akcie, sa držali tohto hesla.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za otázku, pani poslankyňa, aj vám za položenie. Tak ako aj predtým, aj teraz pozdravujem pani Lýdiu do Košíc.
Pani poslankyňa, keďže sa pýtate na takmer to isté, čo aj pani poslankyňa Macháčková, začnem veľmi podobne.
Určite by som s takýmto príjmom spokojný nebol a dokonca ani ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny s relatívne oveľa vyšším príjmom nie som spokojný a mám celkom, prirodzene, záujem zarábať viac. Je to prirodzená túžba každého jedného človeka, to treba akceptovať. A nielen akceptovať, ale do istej miery aj vnímať tie skupiny zamestnancov s tými nižšími príjmami. Preto aj ja osobne robím všetko pre to, aby sa táto situácia zlepšila, a to nielen u tých 22-tisíc zamestnancov v pôsobnosti rezortu práce, ale, samozrejmá vec, v komplexne celom prístupe k štátnej a verejnej službe.
Rovnako ako pri zamestnancoch v štátnej službe naša vláda presadzuje každý rok nárast platov aj zamestnancov vo verejnej službe. Okrem iných benefitov, ktoré pre zamestnancov vo verejnej službe s odborármi dohodujeme vo vyššej kolektívnej zmluve pre pracovníkov vo verejnej službe, je to napríklad väčší rozsah dovolenky, skrátený pracovný čas oproti Zákonníku práce, vyššie príspevky do sociálneho fondu a podobne. Rovnako ako pre ľudí v štátnej službe, aj pre zamestnancov vo verejnej službe sme v oblasti platov na rok 2017 dohodli rast na úrovni 4 % a už vlani sme sa dohodli a deklarovali, že sme minimálne v takejto istej výške pripravení ponúknuť nárast miezd aj pre budúci rok, to znamená rok 2018.
Keďže našimi partnermi na strane zamestnávateľov sú v tomto prípade aj samosprávy, každé riešenie musíme hľadať v spolupráci s nimi. Na Úrade vlády Slovenskej republiky, ktorý má ako ústredný orgán v kompetencii problematiku štátnej a verejnej služby, preto vznikla pracovná skupina, v ktorej majú zastúpenie aj odborári, aj samosprávy, aj zamestnávatelia, a ktorá pripravuje nový systém odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, súčasťou ktorého bude aj vypracovanie novej stupnice platových taríf.
Úrad vlády Slovenskej republiky vypracoval dotazník a adresoval ho celkove 1 064 obciam a mestám a taktiež vyšším územným celkom, aby zozbieral podrobné informácie týkajúce sa odmeňovania zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Súčasťou pripravovanej koncepcie odmeňovania je aj vyriešenie problému obmedzenia započítavania praxe, keďže v súčasnom systéme odmeňovania je započítavanie limitované maximálnou úrovňou 32 rokov praxe. Podobne ako to bolo v zákone o štátnej službe. Samozrejme, že výsledkom práce tejto skupiny budú aj návrhy na zmeny v zákone o verejnej službe.
Časovú a obsahovú postupnosť práce tejto skupiny som predtým zadefinoval, keď som hovoril o postupe Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky v kontexte s týmto problémom.
Ďakujem, skončil som.

Viete, ak je to o pani Jane, ja sa jej ospravedlňujem. Ale moja poznámka smerovala k vám. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, opätovne pozdrav aj do Piešťan pani Anke.
Pani poslankyňa, začnem trošku možno osobne, ale dovolím si to. Nikdy ani len na um mi jednoducho nezišlo uvažovať v súvislosti s opatrovaním ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím o tom, čo je lepšie pre národné hospodárstvo, i keď, prirodzene, všetci sme aj nejakí ekonómovia a musíme zohľadňovať aj istú efektívnosť, ktorá z toho vyplýva. Keď som si prečítal, ako ste naformulovala svoju otázku, a to aj napriek tomu, že sa do istej miery schovávate za akúsi pani Janku z Piešťan, prešiel ma tak trošku mráz po chrbte. Toto nie je a nemôže byť hlavné kritérium, ktorým bude vláda pristupovať k tejto problematike.
Opatrovanie ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím v ich domácom prostredí je najmä pre nich väčšinou lepšou alternatívou, než byť umiestnený do pobytového zariadenia alebo, ako zvyknem hovoriť, kamenného domu. Niekedy v domácom prostredí jednoducho zas nie je možné poskytnúť dostatočnú starostlivosť vzhľadom na úroveň, druh zdravotného postihnutia, odkázanosť, ako je to možné urobiť v tom kamennom dome.
Práve preto som na rozdiel od môjho predchodcu už vlani predložil takú novelu zákona o peňažných prostriedkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2017 zvýši alebo zvýšila výšku peňažného príspevku na opatrovanie, ako aj úroveň ochrany príjmu opatrovaného a tiež odstránila časové obmedzenie doby, počas ktorej štát za opatrovateľa platí dôchodkové poistenie, čím sme zvýšili budúce penzie, a to sa týka hlavne mamičiek, ktoré opatrujú svoje ťažko zdravotne postihnuté deti už od narodenia alebo od útleho veku.
V trende zvyšovania výšky tohto príspevku budeme pokračovať a plánujeme do konca tohto volebného obdobia, a to hovorím s plnou vážnosťou aj zodpovednosťou, zvýšiť výšku príspevku na opatrovanie pre poberateľov v produktívnom veku tak, aby sa priblížila alebo aby dosiahla úroveň čistej minimálnej mzdy. Áno, čistej minimálnej mzdy. Samozrejme, že toto všetko si vyžiada vyššie výdavky zo štátneho rozpočtu a tento nárast je už citlivý a veľmi konkrétny aj na tento kalendárny rok, predstavuje nárast o 29 533 mil. V roku 2018 to bude 33 mil., v roku 2019 to má byť až 41-42 mil. eur. A napriek tomu chceme ísť, pretože som presvedčený, že tí opatrovatelia si to zaslúžia a, áno, ak dovolíte teraz možno viacej ako ekonóm, vždy je to lacnejšie pre ten štát ako pobytové zariadenie v kamenných domoch.
Ďakujem, skončil som.