Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

8.2.2018 o 18:11 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 17:56 - 17:57 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ja len krátko poviem, viete, pán Marček, krajiny ako Rusko a Čína sú nedemokratické, ktoré vyslovene zatvárajú do väzenia nezávislé médiá alebo predstaviteľov nezávislých médií, takže z nich si my teda príklad určite brať nemôžme. Ja sa neprikláňam absolútne k žiadnym americkým médiám ani ich nejakým spôsobom nepropagujem, skrátka... (Reakcia z pléna.) Aha, to nie na mňa, O. K., aha.
Skrátka, určite nepodporujem nedemokratické krajiny a médiá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.2.2018 17:43 - 17:55 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja začnem možno tým, čo tu už bolo povedané niekoľkokrát, a budem asi hovoriť skôr viac ešte o tej súčasnej situácii a možno o tom, čo nás v najbližšej dobe teda čaká, pokiaľ sa stane to, čo sa stane, ako už aj spomenul kolega Kollár.
Na Slovensku máme od roku 2000 zakázané krížové vlastníctvo dvoch a viacerých televízií, celoplošných rádií alebo vlastníctvo televízie a denníka. Presne je v zákone napísané, že, citujem: „Majetkové prepojenie a personálne prepojenie vysielateľa rozhlasovej programovej služby a vysielateľa televíznej programovej služby navzájom alebo s vydavateľom celoštátnej periodickej tlače sa zakazuje.“ Má to dobrý dôvod, pretože ide o rozumný obranný mechanizmus pre udržanie plurality médií, ako už aj spomínala kolegyňa Dubačová, ktorý je rozšírený vo vyspelom západnom svete, dokonca aj v trhovo liberálnejších ekonomikách, ako sú napríklad Spojené štáty. Podľa informácií z článku Dušana Mikušoviča má prísnu legislatívu Francúzsko, ktoré reguluje aj to, aký podiel v médiách môžu mať spoločnosti so sídlom mimo Európskej únie. Naopak, v Poľsku či v Maďarsku zákaz krížového vlastníctva úplne absentuje. V Česku síce zákon reguluje vlastníctvo médií v tom, že firma, ktorá vlastní televíziu môže vlastniť už len jedno celoplošné rádio, nehovorí však už nič o tlačených či online médiách.
Na Slovensku je teda zákon prísnejší ako v ostatných krajinách vo V4, čo považujem jedine za správne. Lenže donedávna sme nemali nástroj, ako tento zákaz reálne vymôcť, a preto sa finančné skupiny osmelili a viaceré médiá poskupovali. Dnes už takýto nástroj máme, a preto s Vierou Dubačovou a Miroslavom Beblavým, s ktorými spolu pôsobíme v strane SPOLU - Občianska demokracia predkladáme práve tento návrh zákona, ktorý okrem iného pomôže zachrániť najvplyvnejšiu a najsledovanejšiu slovenskú televíziu pred tým, aby sa do nej infiltrovali finančné skupiny cez spleť firiem s nejasným vlastníctvom.
Doba v súčasnosti nezávislosti médií nepraje. Mediálna oblasť je prudko sa meniacim a komplikovaným podnikateľským segmentom. Po nástupe internetu a sociálnych sietí je pretlak informácií, za ktoré mnohokrát netreba platiť. Mikroskopické redakcie produkujú nekvalitné správy takmer zadarmo, ryžujú na fantastických titulkoch, pričom kvalitné redakcie s desiatkami zamestnancov im musia konkurovať s oveľa väčšími nákladmi a štandardami práce. Ľudia prestávajú kupovať print a zároveň sa ešte celkom nenaučili platiť za kvalitný online obsah. Ďalšiu porciu peňazí odčerpávajú tradičným médiám globálne giganty, ako je Facebook či Google, ktorí ju vedia presne zacieliť, a tak menšie médiá majú problém im v reklame konkurovať. Dnes pohlcujú už približne dve tretiny globálneho trhu s online reklamou. A k tomu si pridajme dezinformácie z Ruska. Je čoraz náročnejšie v tradičných médiách tvoriť zisk, a tak sú ohrozené zmenami vlastníkov. Tradičné médiá prestávajú byť zaujímavé ekonomicky, ale začínajú byť zaujímavé mocensky a zákon sa aj skutočne obchádza.
Práve televízie sú u nás médiom, ktoré dokáže stále najsilnejšie ovplyvňovať verejnú mienku pre dobré aj zlé ciele. Vedel to aj Pavol Rusko, ktorý vlastnil zároveň aj Národnú obrodu, Rádio Koliba a Markízu. Práve Markíza vtedy ponúkla verejnosti aj iný pohľad na dianie v republike za Mečiara, ako vysielala vtedy vládnej moci servilná Slovenská televízia. Viacerí v sále si pravdepodobne ešte pamätáte, aké tvrdé zápasy sa viedli o vplyv v televíziách, keď bol ešte Vladimír Mečiar aktívnym politikom. Ani dnes nie sú tieto boje vyhraté a viaceré politické strany pri moci sa pokúšajú, aby sa o nich vysielalo to, čo si želajú. Preto bola voľba riaditeľa RTVS tak citlivou a sledovanou záležitosťou. Agentúra Reuters v novembri oznámila, že má informácie o tom, že čínska energetická a investičná skupina CEFC a česko-slovenská finančná skupina Penta Investments chcú spoločne kúpiť od americkej mediálnej firmy Time Warner jej podiel v spoločnosti Central European Media Enterprises a práve CME je matkou Markízy. Ak by skupinu CME skutočne kúpila a jej čínsky obchodníci a kamaráti, stali by sa vlastníkmi Markízy.
Tak ako už spomenul kolega Boris Kollár treba pripomenúť, že existujú na Slovensku dve finančné skupiny, ktoré u nás začali významne koncentrovať mediálnu moc. Tak si ich pripomeňme. Skupina J&T je hlavným investorom mediálneho domu JOJ Media House, pod ktorý patria okrem televízie JOJ aj bilbordové spoločnosti a nepriamo aj viaceré rádiá.
Pente zas na Slovensku patrí vydavateľský dom News and Media Holding, ku ktorému patria denník Plus JEDEN DEŇ, týždenník Plus 7 dní aj týždenník Trend a okrem toho skupina nedávno ohlásila získanie väčšiny printových titulov vydavateľstva Ringier Axel Springer. Dohady o kúpe Markízy Penta zatiaľ nekomentovala. To neznamená, že sa nechystá na nákupy.
Prosím, uvedomme si, akú bonanzu predstavuje Markíza pre ľudí, ktorých biznisový či politický úspech závisí od dobrého imidžu a ktorej spravodajstvo si každý večer zapne približne 600-tisíc ľudí. A teraz si predstavte, že nájdete spôsob, akým do týchto správ pretlačíte nepozorovane svoj pohľad na vec bez toho, aby ste ohlásili, že ide o reklamu alebo subjektívny názor. Alebo, že viete prísť za niekým v tejto republike a povedať, že nejaká kauza nemusí sa dostať do vysielania. Pre pochopenie vážnosti situácie sa stačí pozrieť aj k susedom do Českej republiky, kde súčasný víťaz parlamentných volieb pán Babiš kombinuje nielen obrovskú ekonomickú a politickú moc, ale aj moc mediálnu a česká spoločnosť sa tak musí každú chvíľu vyrovnávať s obvineniami, že súčasný premiér telefonuje redaktorom v dvoch veľkých internetových a tlačových denníkov, čo môžu a nemôžu písať o jeho podnikateľských a politických aktivitách. Médiám sa tak pridáva ďalšia vrstva nedôvery v časoch, keď na nich útočia konšpirátori, putinovské Rusko a populisti.
Na Slovensku si dnes môže kúpiť noviny alebo televíziu akákoľvek schránková firma, za ktorou môže byť hocikto. To je fakt. Aj napriek súčasne platnému zákonu. Z môjho pohľadu je to úplne neakceptovateľné. Je vecou národného významu, aby sme vedeli, kto reálne médiá vlastní. A čo ak bude nabudúce nakupovať cez niekoho Putin? A keď sme pri tom, Čína tiež nevyniká v dodržiavaní nezávislosti médií.
Pred niekoľkými rokmi sme ešte nevedeli, čo by sa proti obchádzaniu zákazu krížového vlastníctva médií dalo spraviť. Ak vlastník média dodal Rade pre vysielanie a retransmisiu neúplné údaje alebo rovno klamal, rada nemala žiadne lepšie nástroje ako verejnosť na to, aby uvedené skutočnosti si o vlastníkoch preverila. My si myslíme a máme za to, že dnes Slovenská republika takýto nástroj má. Je to ten istý nástroj, ktorý zaviedla ministerka Žitňanská, aby sa zamedzilo tomu, že štát bude obchodovať so schránkovými firmami s neznámymi vlastníkmi, za ktorými môžu byť politici, ktorí by si tak prihrávali kšefty. Na príprave tohto zákona spolupracoval aj môj kolega Miroslav Beblavý. Ide o registre partnerov verejného sektora, kde vlastníci musia rozkryť svoju vlastnícku štruktúru až po konečných užívateľov výhod. Z môjho pohľadu slúži ku cti ministerky Žitňanskej, že skutočne počúvala pri tvorbe zákona pripomienky či už Mira Beblavého, alebo neziskových organizácii. Výsledkom je register, ktorý skutočne predstavuje komplikáciu a ohrozenie pre nečestných podnikateľov, ktorí chcú klamať o svojich vlastníckych vzťahoch. Do registra sa musí zapísať každý, kto obchoduje so štátom a uviesť v ňom pravdivú vlastnícku štruktúru, inak tam budú prísne postihy. My v SPOLU - Občianska demokracia navrhujeme, aby sa využil aj pre rozkrytie vlastníckych štruktúr slovenských celoštátnych médií.
Myslím si, že nikto z nás tu v sále si neželá, aby Penta získala, čo i len vzdialenú možnosť zasahovať do toho, čo správy na Markíze budú hovoriť o slovenských nemocniciach, lekárňach, zdravotných poisťovniach či spise Gorila, alebo politike ministerstva zdravotníctva. A už vôbec by sme nechceli, aby získali čo len najmenšiu možnosť ovplyvňovať to, čo sa vysiela pre približne 600-tisíc ľudí každý večer o viacerých z nás, čo sa snažíme držať ich biznis v medziach zákona. Musíme urobiť všetko preto, aby sa ľudia so zlými úmyslami cez spleť firiem nedostali k Markíze, lebo to je asi jediná televízia, ktorá nám tu ešte zostáva, a potrebujeme ich takisto aj veľmi silno dostať odtiaľ, kde už zákon porušili a mediálnu moc koncentrujú.
A teraz sa možno zastavím pri tom, čo hovoril pán Farkašovský. Škoda, že tu už nie je, ale hovorí o posilnení kompetencie Rady pre vysielanie retransmisiu. Super, výborný nápad, ale v októbri po objavení správ o možnom vstupe Penty do Markízy aj pán minister kultúry Maďarič sa ujal iniciatívy a chcel podniknúť v podstate to isté, čo navrhujeme my. Pokojne sa k tomu mohla, mohol pridať pán Farkašovský a mohol mu navrhnúť aj práve tento z môjho pohľadu veľmi dobrý, dobrý návrh, ale odvtedy nejako zostalo ticho a konkrétny návrh pán minister nepredložil. Tak sme ho predložili my a sme pripravení rokovať o tomto zákone. Dnes sa prekvapivo slovenskej demokracii darí najlepšie v celom regióne V4. Nie je to však preto, že by sme doma dosahovali niečo ultra svetoborné, ale preto, že naši susedia sa nehýbu vpred, ale skôr dozadu. Kvalitné nezávislé médiá dnes stoja v ceste mocibažným finančným skupinám a aj politikom, pre ktorých je dôležitejší ich vlastný úspech ako úspech tejto krajiny.
A ja považujem dôveryhodné médiá za nevyhnutnosť ak chceme jedného dňa žiť v krajine, kde sa zmení vláda a konečne začne platiť jeden meter pre všetkých.
Vážené kolegyne, kolegovia, pokiaľ aj vám záleží na tom, aby sme si udržali alebo prinajmenšom prispeli k zvýšeniu nezávislosti médií, verím, že tento návrh podporíte a posunutie do druhého čítania, v ktorom sa môžme aj na výbore pre kultúru a médiá rozprávať o tom, ako by sme ho mohli ešte vylepšiť prípadne.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 8.2.2018 18:11 - 18:12 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona, a preto predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 10:18 - 10:18 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Tak ja možno ešte predsa len jednu vetu. Ja myslím, že aj vďaka kolegyni a príspevku kolegyne Zuzky Zimenovej, myslím, že každý, každému je úplne jasné, že náš návrh vôbec nie je o tom, aby si niektorí ľudia zriaďovali biznis z takejto veci, ako je starostlivosť o naše najmenšie deti, ale práve možnosť pre rodičov vybrať si z čo najväčšieho počtu alternatív to, čo im najviac vyhovuje.
Takže ešte raz vás poprosím zamyslieť sa nad týmto návrhom a verím, že ho čo najviac z vás podporí. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:17 - 10:17 hod.

Simona Petrík
Ďakujem. Zuzka, ja ti musím naozaj úprimne poďakovať za tento vstup, za toto detailné opísanie všetkých foriem starostlivosti o deti, či už do troch rokov, alebo nad tri roky. Škoda, že tu pani poslankyňa Šimkovičová teraz nesedela, aby to všetko počula, pretože si myslím, že naozaj si popísala úplne všetko, čo by bolo dobré, aby pani poslankyňa počula, a veľmi ti chcem naozaj za toto poďakovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 10:01 - 10:03 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Áno, ďakujem pekne. Ja dnes asi počas tejto schôdze nemám úplne šťastie na tieto kartičky, takže sa ospravedlňujem. Ďakujem pekne aj kolegyni Zuzke, aj kolegyni Soni za veľmi dôležité pripomienky a so Soňou úplne súhlasím, ja dokonca si viem predstaviť, že by sme na tom mohli pracovať spolu. Takže kľudne si na to môžme sadnúť.
Čo sa týka pani kolegyne Šimkovičovej, zareagujem v prvom rade na tú spôsobilosť odbornú. Nie je to pravda, keď sa pozriete na tento zákon podrobnejšie, tí poskytovatelia tejto služby musia byť zaregistrovaní na ministerstve školstva a ministerstvo školstva posúdi, či je ich výchovno-vzdelávací plán dostatočne kvalitný na to, aby boli zaregistrovaní. Preto to dávame cez to ministerstvo školstva práve ten register a mal by byť teda verejný, aby ho mohli všetci vidieť a porovnať si.
A čo sa týka tej kvality štátnych škôlok, tak ja neviem, pani kolegyňa, kde vy žijete, ale naše škôlky, ja netvrdím, že en bloc štátne škôlky slovenské sú zlé, mnohé sú dobré, ja som teda bola už v niekoľkých desiatkach týchto škôlok, ale bola som aj v škôlkach v zahraničí a musím povedať, že práve takéto spôsoby, ako sú detské skupiny alebo lesné škôlky a podobne, iné formy starostlivosti o deti, či už do troch, alebo do šiestich rokov, o ktorých bude aj Zuzka hovoriť vo svojom príspevku, práve poskytujú možnosti vzdelávania takým deťom, ktoré v štátnych škôlkach nemajú možnosť byť vzdelávané práve kvôli tomu, že sú buď choré nejakým spôsobom, alebo hendikepované. A naozaj tie súkromné škôlky, ja vám môžem povedať z vlastných skúseností, napríklad v Pezinku existuje súkromná škôlka, ktorá má asi tak do 20 detí, z ktorých ani jedno by nemalo šancu byť umiestnené v štátnej škôlke z rôznych dôvodov, z ktorých tá štátna škôlka skrátka funguje tak, že tie deti musia byť minimálne na 90 % zdravé a nemôžu mať žiadne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.12.2017 9:47 - 9:56 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Tak ja budem len ďalej obsahovo pokračovať k tomuto nášmu spoločnému návrhu. Takže spolu, opäť to zopakujem, spolu s kolegynkou Zuzkou Zimenovou opäť po pol roku predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách.
Predkladáme ho opäť preto, pretože je to forma starostlivosti o deti do šesť rokov, ktorú na Slovensku stále nemáme, a pritom ide o alternatívu, ktorá by pomohla mladým rodinám hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade vytvorí miesta, ktoré u nás chýbajú, najmä pre ten kritický vek troj- až štvorročných detí. Po druhé, rozšíri ponuku tejto služby a rodičia si budú môcť konečne vybrať, kam svoje dieťa umiestnia. A po tretie, nezaťaží finančnú situáciu rodín tak, ako ich teraz zaťažujú poplatky za súkromné škôlky.
Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila a priblížila, čo detské skupiny sú. Ide o formu starostlivosti o deti od nula do šesť rokov, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach či súkromných detských centrách, napríklad aj v domácnosti matky alebo otca, ktorí sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa.
Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Pre porovnanie, v Českej republike vzniklo od zavedenia detských skupín v roku 2014 do polovice roka 2017 približne 150 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú 2-tisíc miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne, teraz europoslankyne, bývalej poslankyne Národnej rady, teraz europoslankyne Jany Žitňanskej.
Je potrebné povedať, že mnohokrát mnou a nami viacerými kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorá, mimochodom, teda prešla na tejto schôdzi už definitívne, detské skupiny zavádza, ale má tri vážne nedostatky. V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. Ich definícia v tejto novele, konkrétne v tej jasličkovej časti, je veľmi vágna. Po druhé, týka sa len detí do troch rokov, a po tretie, absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.
Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti od nula rokov až do začatia školskej dochádzky. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto detskej skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovno-vzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný.
Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín, pretože tak sa docieli transparentnosť, kontrolovateľnosť a tlak na kvalitu služby. Rodičia tak získajú možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú si pre svoje dieťa vyhovujúci typ konkrétne pre nich.
Čo sa týka počtu detí, maximálny počet na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude aj počet opatrovateľov stúpať, dve osoby pre dvadsať detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito dvadsiatimi deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky veku.
Detské skupiny sú aj z dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí. Momentálne kulminuje pôrodnosť, pretože na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí baby boomu sa môže stať, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich budovách alebo v domácom prostredí.
Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu práve cez vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu sa rozvíjať v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby ich detí napĺňané.
Tu sa pristavím ešte opäť pri tej nešťastnej novele o sociálnych službách, ktorá síce vďaka nejakému tomu konsenzu, ktorý sme tu mali, prešiel veľmi dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý bude pomáhať práve zariadeniam, ktoré teda budú môcť vytvárať jednoduchšie jasle, ale tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol integrovaný v novele, ktorá prešla, nejakým spôsobom nezahŕňa práve detské skupiny, ktoré, ako som spomenula, v tej novele uvedené sú, ale sú veľmi vágne. A v rámci toho, že aj takýto typ starostlivosti o deti je sociálnou službou podľa tejto novely, znamená to, že vlastne aj matky alebo otcovia, alebo staré mamy, ktoré majú kvalifikáciu na to, aby sa starali o menší počet detí, napr. v domácom prostredí, sa musia ísť registrovať na VÚC-ky pod register sociálnych služieb. Je to veľký problém, pretože táto novela sa tejto konkrétnej časti vôbec nevenovala. A dostávam desiatky podnetov od občanov, otázok, že chodia na tie VÚC-ky, chcú sa registrovať, ale VÚC-ky ani netušia, že načo sa vlastne majú registrovať, pretože niečo také ako "detské skupiny", čo, samozrejme, ani pod týmto názvom v tej novele nie je, je to názov "starostlivosť o deti do troch rokov v domácom prostredí", tak naozaj tie panie na sociálnych oddeleniach na VÚC-kach ani netušia, že takéto niečo vôbec sa dá zaregistrovať a že teda práve tí opatrovatelia by mohli používať príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže je tam stále veľký chaos, tým pádom tie detské skupiny momentálne nemajú absolútne šancu na to, aby vôbec vznikli, aby nejaký takýto, buď matky doma, ktoré sú na materskej alebo na rodičovskej, si privyrobili, keď budú schopné dajme tomu sa postarať o ďalšie jedno alebo dve, alebo tri deti okrem toho svojho.
A práve preto tento návrh, ktorý sme naozaj s kolegyňou Zuzkou Zimenovou veľmi detailne rozoberali a prepracovávali, aby spĺňal všetky náležitosti, aby nebol vágny, aby bol úplne konkrétny, aby sa mohli práve títo opatrovatelia zapisovať do registra na ministerstve školstva a nie na ministerstve sociálnych vecí, pretože vlastne jednou z tých podmienok zaregistrovania sa bude aj, ako som spomínala, výchovno-vzdelávací plán. To znamená, tí rodičia si na tom webe budú môcť pozrieť, kde sa takéto možnosti starostlivosti nachádzajú, môžu si ich porovnať, že teda kto má aký výchovno-vzdelávací plán, môžu si vybrať kvalitu podľa toho alebo vôbec prispôsobenie podľa vlastných podmienok. Takže toto bol asi ten najdôležitejší zámer nášho spoločného návrhu, pretože to tu veľmi chýba a novela o sociálnych službách to absolútne nijakým spôsobom nepokrýva ani konkrétne nezachytáva.
Ešte by som možno sa zastavila pri cenovej dostupnosti služieb v detských skupinách. Budú cenovo dostupné, pretože náš návrh hovorí, že detské skupiny by mali byť neziskové. Mohli by účtovať rodinám svoje služby len za cenu oprávnených nákladov a tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí a nie na tvorbu zisku.
Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh, ako som už povedala, je praktický, je prospešný a zároveň aj veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré môžu trvať aj roky, a preto na vás apelujem a žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 9:42 - 9:45 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Takže dovoľte mi, kolegovia a kolegyne, predstaviť návrh mňa a kolegyne Zuzky Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách. V krátkosti zdôvodním a potom v rozprave by som k tomu povedala viac.
Dôvodom predloženia návrhu zákona je faktická náročnosť zladenia rodičovstva a pracovného života mladých rodín, ktoré po dosiahnutí troch rokov veku ich dieťaťa nedokážu nájsť finančne dostupné miesto v materskej škole v mieste bydliska. Dôkazom toho, že ponuka služieb pre vekovú kategóriu detí od troch rokov veku v súčasnej dobe nezodpovedá dopytu rodičov, svedčia aj štatistiky centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktoré vydáva štatistickú ročenku materských škôl. V septembri 2006 bol počet odmietnutých žiadostí len 1 074, teda pre porovnanie, v roku 2016 už bolo odmietnutých 11 631 žiadostí o miesto v materských školách. Je jasné, že to nie je rovnaký počet, ja to stále pripomínam, tých reálnych odmietnutých detí, pretože tie prihlášky si dávajú rodičia aj dve-tri, ale skrátka ten nepomer je naozaj veľký.
Situácia je kritická najmä vo väčších mestách, do ktorých sa sťahujú mladé rodiny, ako je Bratislava, Trnava, Pezinok, Žilina a ďalšie. Najmä deti z chudobných rodín nastupujú do prvého ročníka základných škôl nepripravené na školskú dochádzku. Podľa TIMSS, čiže trendoch medzinárodnej štúdii matematiky a prírodných viet, sú slovenskí žiaci štvrtého ročníka základných škôl v znalostiach z matematiky a prírodných viet pod priemerom svojich rovesníkov z krajín Európskej únie a OECD. Rozdiel v znalostiach medzi žiakmi vysvetľuje organizácia aj nízkou mierou zaškolenosti chudobných detí v materských školách. Priepasť vedomostí medzi deťmi spôsobená absenciou predškolskej prípravy sa už nikdy nedorovná.
Prínosom rozšírenia tejto služby na deti od troch rokov veku do začatia školskej dochádzky je prevencia sociálnej izolácie rodičov, prevencia sociálnej izolácie detí alebo aj možnosť pre zamestnávateľov udržať si kvalifikovaných zamestnancov.
Dopad na štátny rozpočet bude jednoznačne pozitívny, predpokladáme, že túto službu budú využívať najmä rodičia participujúci na trhu práce, čím sa zvýši zamestnanosť žien, ktoré budú odvádzať odvody zo mzdy a platiť dane z príjmu. Zlepší sa tiež finančná situácia žien v dôchodkovom veku a predchádza sa tiež feminizácii chudoby, ktorá je na Slovensku prítomná. Očakávame tiež nepriamy dopad na štátny rozpočet v podobe vyššej pôrodnosti, keďže je dokázaný celoeurópsky pozitívny vplyv dostupných zariadení pre starostlivosť o deti na pôrodnosť. Zvýši sa tiež počet pracovných miest pre opatrovateľov vo vzniknutých detských skupinách.
To je na úvod všetko a hlásim sa teda ako prvá do rozpravy. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 12.12.2017 15:49 - 15:50 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, predkladám spravodajskú správu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, Milana Krajniaka, Adriany Pčolinskej a Petra Pčolinského na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý je zároveň aj gestorským výborom. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete, prosím, otvoriť rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2017 18:52 - 19:09 hod.

Simona Petrík