Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.2.2019 o 18:05 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 18:05 - 18:06 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za faktické poznámky pánov poslancov a pani poslankyne. Dá sa povedať, že možnože som sa nevyjadril dosť jasne. Podľa mňa ak už vieme, že konkrétne v jednom druhu vŕtania sme sa kamsi veľmi neposunuli a hovoril som to práve pri tých startupoch, že dôležité je podporiť, už aký je konkrétny produkt alebo funkčný prototyp natoľko schopný, že jednoducho sa to vie aj na seba uživiť, tak prečo by sme mali podporovať iný spôsob vŕtania. Podľa mňa vŕtanie je ako vŕtanie, len aby nám z toho nevznikla diera, do ktorej potom tečú peniaze.
A čo sa týka toho, tej evolúcie a revolúcie, nuž po pravde, evolúcia má tú veľkú nevýhodu, že trvá strašne dlho, aspoň pokiaľ viem v rámci biológie. A veď napokon mali sme revolúcie, ktoré neboli až také krvavé. Spomeňme si napríklad na Nežnú revolúciu. Sú skrátka zmeny, ktoré musia prísť rýchlejšie a vnímam to tiež práve na svojich deťoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 17:55 - 17:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
brázdu. Ale nie preto, že počíta s tým, že je to len na dobu určitú, ale preto, že ju bude robiť i naďalej a tie veci, ktoré on začne, budú pokračovať aj po ňom. A toto je mimoriadne dôležité. Ponaučenie aj z dnešnej schôdze.
Podľa mňa je kľúčové, aby sa veci začali diať najmä v regionálnom školstve, pretože všetko ostatné je často podružné. Pokiaľ nezachytíme včas deti, ktoré potrebujú pomoc na záchranu, pokiaľ neposkytneme pomocnú ruku a zároveň nezameriame sa na to, že z vonkajšej motivácie vyjde tá vnútorná a sami od seba, tí, ktorí sú účastníkmi vzdelávacieho procesu, budú chcieť nadobúdať nielen vedomosti a zručnosti, ale najmä postoje k tomu, aby vedeli žiť medzi sebou ako ľudia, tak sa nám takéto prípady, kedy sú skrátka jedinci, ktorí budú chcieť vybabrať so systémom, budú neustále opakovať. A tých schôdzí môže byť ešte aj v budúcnosti veľmi veľa.
Nemáme väčšinu a preto sme realisti. A preto všetko, čo môžeme robiť, je to, že aj keď to niekomu sa to nezdá a pokladá to za cirkus, získame pozornosť, aby sa tu hovorilo o vážnych témach. Pretože pokiaľ spoločnosť nebudem sledovať a nebude vnímať tie veci zložitejšie, nebude si uvedomovať, o čo všetko prichádza.
Minule mi jeden kolega napísal: "Ty už sa začínaš správať ako bežný politik.". Osobne sa ma to dotklo. Keď sme potom spolu ďalej komunikovali, vyšlo z neho, že jemu sa tak zdá, že už som iba na tom povrchu, že riešim iba veci, ktoré nie sú tak podstatné a nejdú do hĺbky. A to ma prinútilo sa zamyslieť, pretože každý by mal začať od seba. Tak aj teraz každý z vás v ďalšej prebiehacej diskusii nech začne od seba a prestane sa pozerať na politického protivníka? Konkurenta? Ako na kohosi, ktorý chce škodiť a ubližovať. Toto by bol veľmi dobrý prvý krok, pretože mňa sa to týka a týka sa to aj vás, a najmä sa to bude týkať našich detí.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 17:31 - 17:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, začnem trošku netradične, pretože pri mojej minulej faktickej poznámke som ani sám neočakával, že budem mať takú reakciu, konkrétne od dvoch pánov poslancov, tak aby bolo, aby boli veci jasné, pretože stále zastávam názor, že priama komunikácia a jasne nevysvetlené veci sú vždy lepšie ako potom sa na seba zazerať a myslieť si svoje. Konkrétne moja otázka bola nasmerovaná na konkrétny príklad, ktorý som našiel, keď som si pozrel jednotlivé podporené, respektíve nepodporené projekty a pre mňa osobe je veľmi pozoruhodné, ak jedna firma dostane za konkrétnu činnosť, ktorá bola popísaná a to je vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr a iná zase nie. Beriem do úvahy, že ak v prípade tej firmy, ktorá nebola podporená, aj keď počet bodov naznačoval, že by tá podpora tam mohla byť, už bola tu avizovaná pani ministerkou, že v minulosti bola tam tá podpora daná, ale zas na druhej strane, je pre mňa prekvapujúce ak zistím si o firme, ktorá podporená bola, aká bola jej podnikateľská minulosť a to je, že pomerne len pár rokov dozadu zmenila dokonca aj svoj názov a pôvodne sa venovala kateringu. Takže v tomto prípade mám dosť vážne pochybnosti o tom, aký úmysel konkrétne táto firma má a takýchto príkladov by sme mohli vedieť nájsť viac, ale o inom som chcel.
Každá podpora vedy je dobrá. Otázkou je iba to, či je vo svojich dôsledkoch aj užitočná. Tu sa totiž ukazuje, že často o tom môžeme úspešne pochybovať. Počuli sme tu o už nejaké druhy hodnotení o tom význame, alebo nevýzname tejto schôdze podľa mňa všetko čo robíme svoj význam vždy malo, má a bude mať, pretože sme zástupcami ľudí, ktorí nás tu zvolili a náš privátny záujem je, aby sme vždy pozerali pri každom jednom zavádzanom opatrení na práve užitočnosť využitých verejných zdrojov. Verejné zdroje sú totiž peniaze nás všetkých, nielen len naše. I keď častokrát narážam v komunikácii s ľuďmi práve na takýto problém, že sa tak zamýšľajú a častokrát sa ma aj pýtajú, prečo sa často nerozhoduje tak, ako keby to boli tvoje vlastné peniaze. Prečo mnohí ľudia pristupujú k tomu problému, veď to je zo štátu, ako keby nás trochu stále bolo ten starý duch čias, kedy sme si mysleli, že to čo je verejné, alebo čo patrí všetkým, ako keby nebolo naše a to je veľmi vážny problém, ktorý v mnohých ľuďoch stále ostáva stále hlboko zakorenený a potrebujeme ho napraviť. Čo je vzdelávať tú populáciu do tých najmenších až po tých dospelých, i tých starších. Napriek všetkým výhradám, ktoré voči nám môžete mať, voči médiám, aktivistom, neziskovým organizáciám, skúste sa opýtať sami seba, čo by sa stalo, alebo či by sa vôbec niečo stalo, ak by neboli napísané články, ak by sa niekto spätne na ten problém nepozrel, čo by sa skutočne asi stalo. Ja si myslím, že nie je dobrou stratégiou označovať za vinníkov novinárov alebo aktivistov, prípadne aj opozičných politikov. Novinári nevenovali pozornosť televízii a nerobili jej pozitívnu reklamu, toto som vlastne tak pochopil, že je vážny problém, keď vtedy v septembri nereagovali na prvú tlačovú besedu v rámci vyhlásenia tej výzvy a ba čo viac, odvážili sa sledovať pochybné prepojenia konečných užívateľov výhod. Totižto dnes máme nástroje, kedy môžeme odsledovať aj keď je to namále, náročné a nie každému sa do toho chce, ale vieme odsledovať a dostať sa k tomu už vďaka moderným technológiám, aspoň v tých možnostiach technických, ktoré sú nám k dispozícii, kto v skutočnosti je na konci tej reťaze a práve to, že sa tam objavili určité mená si myslím, že bol ten hlavný impulz preto, že sa to všetko začalo. Veď sa pozrime na ovocie, ktoré priniesla, to čo niekto nazýva škandalizáciou. 24. januára 2019 bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie na neoprávnenú manipuláciu informačného systému centra vedecko technických informácií, pričom myslím že aj v minulosti boli zaznamenané útoky na informačný systém. Takže myslím si, že je dôležité, že konkrétne kroky sa začali diať tak akože 4. februára 2019 bol odvolaný Marek Hajduk ako generálny riaditeľ sekcie vedy a výskumu a 13. februára 2019 bolo oznámené, že prebehne interný audit na sekcii vedy a technicky v rezorte školstva, ale tu som trochu pesimistický. Nehnevajte sa na mňa, ale úprimne, interný audit, to je predsa spôsob ako kontrolovať samého seba. Pokiaľ to myslíme vážne, ten konkrétny krok a tie konkrétne kontroly by mali byť predsa len vedené niekým zvonku. Ak chcem, ak nám naozaj ide o vec. Stimuly na výskum a vývoj sú v podstate podporný, tento podporný program ako už tu bolo spomínané, bol iniciovaný Európskou komisiou a je to druh štátnej pomoci pre súkromné firmy, ktoré majú výnimku z pravidiel o spoločnom trhu. (Poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo.) tento program navrhol, aby zvýšil podiel súkromných financií na výskum a vývoj Európskej únii a počet ľudí v komerčnom výskume. Na Slovensku sa stimuly začali poskytovať od konca roka 2009 a pokiaľ mám dobré informácie, zhruba od tohto času tá prvá dotácia bola na sumu iba 6,5 mil., vidíme, že postupne sa tá suma menila. Každopádne v súčasnosti, v súčasnosti za 10 rokov sa rozdelilo na stimuly na výskum a vývoj vyše 50 mil. eur. A tu budem dosť osobný v tom pohľade, pretože ja som prišiel zo školstva, stále sa považujem za učiteľa a my sme stále, neustále počúvali za posledné roky dozadu ako je málo financií na konkrétne aktivity, najmä v regionálnom školstve a neustále sme boli aj konfrontovaní s tým, každý jeden pedagóg, ktorý svoju prácu berie vážne
===== ... stále sa považujem za učiteľa a my sme stále neustále počúvali za posledné roky dozadu, ako je málo financií na konkrétne aktivity najmä v regionálnom školstve a neustále sme boli aj konfrontovaní s tým, každý jeden pedagóg, ktorý svoju prácu berie vážne, že musí dbať na spätnú väzbu a musí sledovať progres svojich žiakov a preto musím sa pýtať a budem sa stále pýtať, ak vieme vynakladať takéto prostriedky z verejných zdrojov z peňazí, z peňazí nás všetkých, čo konkrétne sa urobilo a čo konkrétne to prinieslo pre celú spoločnosť. Toto jednoducho nemôže ostať, že si povieme, že tak sme to skúsili, skúšali, boli firmy viac menej úspešné alebo menej úspešné. Kvázi, keď si pozrieme aj hitparádu 10 najväčších tých najväčších poberovateľov, tých najväčších poberateľov týchto stimulov na výskum a vývoj vidíme, že nachádza sa v nej v súčasnosti aj 4 úspešní adepti, ktorí boli podporení aj v tomto 6 kole a ďalšou dôležitou vecou je pre mňa aj osobný rozmer, pretože som z východného Slovenska od Michaloviec a ani vo sne by ma nenapadlo, že keď chodím okolo hotelu Jalta, ktorý je už viac ako 2 roky zavretý ako celý komplex budovy a pritom ubytovacie zariadenie poskytuje už podstatne dlhšiu dobu, funkčná bola iba reštaurácia, že práve to je sídlom nejakých výskumných spoločností, z ktorých jedna napríklad sa venuje výskumu emisií odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe. Myslím si, že treba si hovoriť pravdu. Netreba zatvárať oči predtým, ak sa vyskytujú jedinci, ktorí môžu využiť určitú schému preto, aby pod záštitou toho, že využijú aj dobrý úmysel podpore mikropodnikania, respektíve startupov a iných foriem, veľmi rýchlo vedia túto hru pochopiť a následne sa na nej ako to už bolo aj spomínané, priživovať. Toto je vec, ktorá je mimoriadne dôležitá, pretože ľudia, bežní ľudia to veľmi citlivo vnímajú. Oni poznajú tie typy a vedia o nich a preto je dôležité, ak máme akékoľvek podozrenia, s nimi aj zároveň nie len prísť, ale trvať na tom, aby boli vyšetrené hneď v prípade, že toto podozrenie prichádza a máme ho na stole. Nemôže sa stať, že uplynie určitá doba a že sú skrátka ľudia, ktorí sa vedia z toho dostať. Konkrétne ten spomínaný hotel sú zo zmluvy zo 7. októbra 2013 dostal skoro 800 tisíc na to, aby v rámci podpori cestovného ruchu rozvíjal túto oblasť v našom hospodárstve a viete prečo ten hotel je stále zavretý. Pretože štát sa s touto konkrétnou spoločnosťou, ktorá sa nachádza aj na tomto zozname, súdi a chce vrátiť dotáciu naspäť. K samotnému procesu. Je tu ešte pár vecí, ktoré tu neboli spomenuté a mňa osobne tiež zarážajú. Neviem, či ste si to všimli, keď ste si prešli ten zoznam, ktorý je dostupný, ale pre mňa ako človeka, ktorý v praxi hodnotil, zúčastňoval sa rôznych druhov testovaní, je veľmi zaujímavé a to je veľmi mierne slovo, veľmi zaujímavé, ako priveľa sa v hodnotení dosahovalo 100 bodov zo 100 možných. Ide presne o 14 hodnotených firiem. Kvázi je to okolo 47 % podporených projektov. Ale čo je ešte zaujímavejšie, ďalších 10 projektov malo plný počet bodov v 3 z celkového počtu 4 hodnotení. Čo je 80 %. Asi všetci poznáme Gaussovu krivku. Nebudem ju tu ukazovať, jednak vizuálne pomôcky používať nemôžem, aj keby sme si mohli kvázi vyrobiť, ale určite ju poznáme a vieme, že nám veľmi dobre presne vie ukázať tú hustotu pravdepodobnosti. Tak buď boli všetci takí výborní alebo niečo nie je v poriadku a to sa už ukázalo mnohokrát aj v minulosti a pri iných veciach v školstve, kedy práve uplatňovanie Gaussovej krivky ukazovalo na stavy, ktoré neboli dobré. Jednoducho štatistika má svoje racio a treba sa toho držať. Nehovoriac o ďalšej veci, aj keď viem, že povinnosť v tom nie je, mne tam chýbali tí partneri, kde prešli projekty, ktorým chýbali spoluriešitelia a ktorí tam podľa mňa mali byť a vo väčšine prípadov som rád, že tí, ktorí tých spoluriešiteľov mali a boli podporení, boli práve vedecké inštitúcie. Ale zase ten konkrétny príklad jedného pána, z ktorého v podstate kvázi 3 firmy získali podporu, z toho 1 je tiež cez svojich spoločníkov prepojený, sa nachádza v rámci spoluriešiteľov, ma napĺňa pochybnosťou, akým spôsobom sa celý proces vyhodnocoval. Poviete si, že môže ísť o individuálne zlyhania, náhodu alebo čokoľvek iné. Podľa mňa sme sa unáhlili. Unáhlili sme sa v tom zmysle, že pri samotnom, pri samotnom, ak máme už schválený v minulom roku Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a máme tam konkrétne opatrenie ako chceme a môžeme podporovať oblasť výskumu, či už je to opatrenie, vytvorenie komplexnej celonárodnej stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vrátane celonárodného systému hodnotenia výskumných inštitúcií alebo opatrenie, ktoré nám zabezpečí stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu, ak tieto opatrenia sú aj naplánované, tak prečo sme nepripravili podmienky na to, aby sme to robili poriadne. Aby sa vychytali prípadné možné chyby, keď navyše vieme, že v minulosti to nebolo úplne v poriadku. Čo si tu budeme klamať. To znamená, ja stále na jednej strane čo sa týka konkrétnej intervencie v regionálnom školstve hovorím, že tam nemáme už vôbec skoro žiaden čas. Ale čo sa týka takejto dôležitej investície pre podporu vedy a výskumu, to sa musí robiť poriadne. Pretože pokiaľ to chceme od iných a hovoríme tu častokrát o kvalite, tak by mal platiť pre všetkých, pre každého jedného. Navyše určite ste možno mnohí čítali revíziu výdavku na vzdelávanie z roku 2017. Pekne sa tam vypočítalo, koľko sa dá usporiť pri racionalizácie siete základných škôl. Prepočet bol 14 miliónov. Alebo zrušenie možnosti získať kredity na kreditový príplatok. Tam bola vypočítaná úspora 48 miliónov. Prípadne prijať opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nebudú pokračovať v magisterskom štúdiu. 28 miliónov. Veľké úspory sa dajú urobiť aj tým, ak umožníme samosprávnym krajom a mnohí na to sú odhodlaní a chcú to zrealizovať, bezpodmienečnú racionalizáciu aj svojej školskej siete. Aj to sú ďalšie úspory. Ale pokiaľ my jedným hovoríme, že jednoducho nastal čas, kedy sa musíme začať správať zodpovedne k verejným zdrojom, verejným financiám, akým spôsobom sa im môžeme potom smelo pozrieť do očí, keď vidia, že skrátka cez tento systém sa môže dostať hocikto takejto, takejto investícii. Myslím si, že by sme mali a to je dobré, že práve táto schôdza je tu, zároveň otvoriť diskusiu o tom, čo ďalej so stimulmi ako takými, čo konkrétne so zákonom o stimuloch. Či nepotrebuje naozaj prekopať, ale poriadne nie len nejakými kozmetickými zmenami a zároveň sa pozrieť aj na to, lebo častokrát sa tu hovorí o startupoch. Poviem vám úprimne o startupoch niečo viem, ešte z čias môjho učiteľovania som bol v kontakte s mnohými mladými študentmi. Je to už 12, 13 rokov dozadu. Venovali sa prevažne v IT sfére, boli to programátori, venovali sa vývoju webových aplikácií. S mnohými som s nimi v kontakte doteraz a komunikujem s nimi práve o tomto probléme, ktorý a toto by som bol veľmi rád, aby sme si na toto dávali veľký pozor, že napriek tomu, ako moderne to znie, ako svet po tom prahne, vždy tu treba používať zdraví rozum a tak, ako som hovoril v úvode, pri podpore konkrétneho vznikajúceho projektu a jeho financovaní sa pozerať na to, ako keby to boli naše vlastné peniaze, ktoré by sme do toho išli investovať. Skrátka nemôže byť a nemôže sa stať, že nemá funkčný prototyp alebo nie je vec, ktorá je natoľko pripravená, že je premyslená a zdokonalená a čo potrebuje a na čo teda je potrebná tá potreba, teda konkrétna podpora, je práve zaviesť túto inováciu potom do výroby. Ako oni tomu hovoria, postaviť to na skalu. Čiže my potrebujeme celkový všeobecný pohľad na riešenie startupov ako takých a nieže konkrétne na ministerstvo, na inovačný fond a inovačné vouchre a tu sa zase robia takéto výzvy. Musíme to dať dokopy. Stále zastávam prístup, že tu tak ako aj pri mnohých vyučovaní predmetov holistický prístup, čiže ten celostný je ten najlepší a najdôležitejší. A prečo to všetko hovorím. Pre mňa osobne celý tento proces je aj o tom, že my sme stratili už toľko času pri tom, ako sa vytvárala určitá barikáda medzi nami za tie roky čo vás poznám, pritom prevažná väčšina z nás sú to práve racionálni ľudia. Nestačí nám hľadať len veci, ktoré vieme čiastočne poriešiť, my potrebujeme razantné zmeny. Razantné zmeny, ktoré sa udejú. Nestačí vám zabezpečiť k vám asistentov, ale potrebujeme celé tímy ľudí, o ktorých pani poslankyňa Zimenová často hovorí, potrebujeme premyslieť celý spôsob toho, ako to zafinancujeme, akým spôsobom budeme vytvárať, aby sa školy prepájali, pretože oni si to budú robiť aj sami a už dnes to mnohé aj robia. Učiace sa Slovensko ostal dokument, z ktorého sa používa určitá časť a učiace sa školy začínajú vznikať a budú sa šíriť. Pre tých, ktorí máte väčší záujem o tom, aby vy ste videli, čím v skutočnosti žije slovenské školstvo, odporúčam konferenciu v Poprade Učíme pre život 22. až 24. marec. Pre mňa osobne súčasná misia pani ministerky nie je naplnená a očakával som viac. Človek, ktorý prichádza z odborných kruhov, by jednoducho mal trvať na tom a obzvlášť prichádza z vedeckého prostredia a chce niečo, aby po ňom ostalo, aby vyorala hlbokú brázdu, ale nie preto, že počíta s tým, že je to len na dobu určitú ale preto, že ju bude robiť i naďalej a tie veci, ktoré on začne, budú pokračovať aj po ňom a toto je veľmi mimoriadne dôležité ponaučenie ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 17:31 - 17:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, začnem trošku netradične, pretože pri mojej minulej faktickej poznámke som ani sám neočakával, že budem mať takú reakciu, konkrétne od dvoch pánov poslancov, tak aby bolo, aby boli veci jasné, pretože stále zastávam názor, že priama komunikácia a jasne nevysvetlené veci sú vždy lepšie ako potom sa na seba zazerať a myslieť si svoje. Konkrétne moja otázka bola nasmerovaná na konkrétny príklad, ktorý som našiel, keď som si pozrel jednotlivé podporené, respektíve nepodporené projekty a pre mňa osobe je veľmi pozoruhodné, ak jedna firma dostane za konkrétnu činnosť, ktorá bola popísaná a to je vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr a iná zase nie. Beriem do úvahy, že ak v prípade tej firmy, ktorá nebola podporená, aj keď počet bodov naznačoval, že by tá podpora tam mohla byť, už bola tu avizovaná pani ministerkou, že v minulosti bola tam tá podpora daná, ale zas na druhej strane, je pre mňa prekvapujúce ak zistím si o firme, ktorá podporená bola, aká bola jej podnikateľská minulosť a to je, že pomerne len pár rokov dozadu zmenila dokonca aj svoj názov a pôvodne sa venovala kateringu. Takže v tomto prípade mám dosť vážne pochybnosti o tom, aký úmysel konkrétne táto firma má a takýchto príkladov by sme mohli vedieť nájsť viac, ale o inom som chcel.
Každá podpora vedy je dobrá. Otázkou je iba to, či je vo svojich dôsledkoch aj užitočná. Tu sa totiž ukazuje, že často o tom môžeme úspešne pochybovať. Počuli sme tu o už nejaké druhy hodnotení o tom význame, alebo nevýzname tejto schôdze podľa mňa všetko čo robíme svoj význam vždy malo, má a bude mať, pretože sme zástupcami ľudí, ktorí nás tu zvolili a náš privátny záujem je, aby sme vždy pozerali pri každom jednom zavádzanom opatrení na práve užitočnosť využitých verejných zdrojov. Verejné zdroje sú totiž peniaze nás všetkých, nielen len naše. I keď častokrát narážam v komunikácii s ľuďmi práve na takýto problém, že sa tak zamýšľajú a častokrát sa ma aj pýtajú, prečo sa často nerozhoduje tak, ako keby to boli tvoje vlastné peniaze. Prečo mnohí ľudia pristupujú k tomu problému, veď to je zo štátu, ako keby nás trochu stále bolo ten starý duch čias, kedy sme si mysleli, že to čo je verejné, alebo čo patrí všetkým, ako keby nebolo naše a to je veľmi vážny problém, ktorý v mnohých ľuďoch stále ostáva stále hlboko zakorenený a potrebujeme ho napraviť. Čo je vzdelávať tú populáciu do tých najmenších až po tých dospelých, i tých starších. Napriek všetkým výhradám, ktoré voči nám môžete mať, voči médiám, aktivistom, neziskovým organizáciám, skúste sa opýtať sami seba, čo by sa stalo, alebo či by sa vôbec niečo stalo, ak by neboli napísané články, ak by sa niekto spätne na ten problém nepozrel, čo by sa skutočne asi stalo. Ja si myslím, že nie je dobrou stratégiou označovať za vinníkov novinárov alebo aktivistov, prípadne aj opozičných politikov. Novinári nevenovali pozornosť televízii a nerobili jej pozitívnu reklamu, toto som vlastne tak pochopil, že je vážny problém, keď vtedy v septembri nereagovali na prvú tlačovú besedu v rámci vyhlásenia tej výzvy a ba čo viac, odvážili sa sledovať pochybné prepojenia konečných užívateľov výhod. Totižto dnes máme nástroje, kedy môžeme odsledovať aj keď je to namále, náročné a nie každému sa do toho chce, ale vieme odsledovať a dostať sa k tomu už vďaka moderným technológiám, aspoň v tých možnostiach technických, ktoré sú nám k dispozícii, kto v skutočnosti je na konci tej reťaze a práve to, že sa tam objavili určité mená si myslím, že bol ten hlavný impulz preto, že sa to všetko začalo. Veď sa pozrime na ovocie, ktoré priniesla, to čo niekto nazýva škandalizáciou. 24. januára 2019 bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie na neoprávnenú manipuláciu informačného systému centra vedecko technických informácií, pričom myslím že aj v minulosti boli zaznamenané útoky na informačný systém. Takže myslím si, že je dôležité, že konkrétne kroky sa začali diať tak akože 4. februára 2019 bol odvolaný Marek Hajduk ako generálny riaditeľ sekcie vedy a výskumu a 13. februára 2019 bolo oznámené, že prebehne interný audit na sekcii vedy a technicky v rezorte školstva, ale tu som trochu pesimistický. Nehnevajte sa na mňa, ale úprimne, interný audit, to je predsa spôsob ako kontrolovať samého seba. Pokiaľ to myslíme vážne, ten konkrétny krok a tie konkrétne kontroly by mali byť predsa len vedené niekým zvonku. Ak chcem, ak nám naozaj ide o vec. Stimuly na výskum a vývoj sú v podstate podporný, tento podporný program ako už tu bolo spomínané, bol iniciovaný Európskou komisiou a je to druh štátnej pomoci pre súkromné firmy, ktoré majú výnimku z pravidiel o spoločnom trhu. (Poznámka prepisovateľky: rýchlo vyslovené slovo.) tento program navrhol, aby zvýšil podiel súkromných financií na výskum a vývoj Európskej únii a počet ľudí v komerčnom výskume. Na Slovensku sa stimuly začali poskytovať od konca roka 2009 a pokiaľ mám dobré informácie, zhruba od tohto času tá prvá dotácia bola na sumu iba 6,5 mil., vidíme, že postupne sa tá suma menila. Každopádne v súčasnosti, v súčasnosti za 10 rokov sa rozdelilo na stimuly na výskum a vývoj vyše 50 mil. eur. A tu budem dosť osobný v tom pohľade, pretože ja som prišiel zo školstva, stále sa považujem za učiteľa a my sme stále, neustále počúvali za posledné roky dozadu ako je málo financií na konkrétne aktivity, najmä v regionálnom školstve a neustále sme boli aj konfrontovaní s tým, každý jeden pedagóg, ktorý svoju prácu berie vážne
===== ... stále sa považujem za učiteľa a my sme stále neustále počúvali za posledné roky dozadu, ako je málo financií na konkrétne aktivity najmä v regionálnom školstve a neustále sme boli aj konfrontovaní s tým, každý jeden pedagóg, ktorý svoju prácu berie vážne, že musí dbať na spätnú väzbu a musí sledovať progres svojich žiakov a preto musím sa pýtať a budem sa stále pýtať, ak vieme vynakladať takéto prostriedky z verejných zdrojov z peňazí, z peňazí nás všetkých, čo konkrétne sa urobilo a čo konkrétne to prinieslo pre celú spoločnosť. Toto jednoducho nemôže ostať, že si povieme, že tak sme to skúsili, skúšali, boli firmy viac menej úspešné alebo menej úspešné. Kvázi, keď si pozrieme aj hitparádu 10 najväčších tých najväčších poberovateľov, tých najväčších poberateľov týchto stimulov na výskum a vývoj vidíme, že nachádza sa v nej v súčasnosti aj 4 úspešní adepti, ktorí boli podporení aj v tomto 6 kole a ďalšou dôležitou vecou je pre mňa aj osobný rozmer, pretože som z východného Slovenska od Michaloviec a ani vo sne by ma nenapadlo, že keď chodím okolo hotelu Jalta, ktorý je už viac ako 2 roky zavretý ako celý komplex budovy a pritom ubytovacie zariadenie poskytuje už podstatne dlhšiu dobu, funkčná bola iba reštaurácia, že práve to je sídlom nejakých výskumných spoločností, z ktorých jedna napríklad sa venuje výskumu emisií odorizujúcich látok v poľnohospodárskej výrobe. Myslím si, že treba si hovoriť pravdu. Netreba zatvárať oči predtým, ak sa vyskytujú jedinci, ktorí môžu využiť určitú schému preto, aby pod záštitou toho, že využijú aj dobrý úmysel podpore mikropodnikania, respektíve startupov a iných foriem, veľmi rýchlo vedia túto hru pochopiť a následne sa na nej ako to už bolo aj spomínané, priživovať. Toto je vec, ktorá je mimoriadne dôležitá, pretože ľudia, bežní ľudia to veľmi citlivo vnímajú. Oni poznajú tie typy a vedia o nich a preto je dôležité, ak máme akékoľvek podozrenia, s nimi aj zároveň nie len prísť, ale trvať na tom, aby boli vyšetrené hneď v prípade, že toto podozrenie prichádza a máme ho na stole. Nemôže sa stať, že uplynie určitá doba a že sú skrátka ľudia, ktorí sa vedia z toho dostať. Konkrétne ten spomínaný hotel sú zo zmluvy zo 7. októbra 2013 dostal skoro 800 tisíc na to, aby v rámci podpori cestovného ruchu rozvíjal túto oblasť v našom hospodárstve a viete prečo ten hotel je stále zavretý. Pretože štát sa s touto konkrétnou spoločnosťou, ktorá sa nachádza aj na tomto zozname, súdi a chce vrátiť dotáciu naspäť. K samotnému procesu. Je tu ešte pár vecí, ktoré tu neboli spomenuté a mňa osobne tiež zarážajú. Neviem, či ste si to všimli, keď ste si prešli ten zoznam, ktorý je dostupný, ale pre mňa ako človeka, ktorý v praxi hodnotil, zúčastňoval sa rôznych druhov testovaní, je veľmi zaujímavé a to je veľmi mierne slovo, veľmi zaujímavé, ako priveľa sa v hodnotení dosahovalo 100 bodov zo 100 možných. Ide presne o 14 hodnotených firiem. Kvázi je to okolo 47 % podporených projektov. Ale čo je ešte zaujímavejšie, ďalších 10 projektov malo plný počet bodov v 3 z celkového počtu 4 hodnotení. Čo je 80 %. Asi všetci poznáme Gaussovu krivku. Nebudem ju tu ukazovať, jednak vizuálne pomôcky používať nemôžem, aj keby sme si mohli kvázi vyrobiť, ale určite ju poznáme a vieme, že nám veľmi dobre presne vie ukázať tú hustotu pravdepodobnosti. Tak buď boli všetci takí výborní alebo niečo nie je v poriadku a to sa už ukázalo mnohokrát aj v minulosti a pri iných veciach v školstve, kedy práve uplatňovanie Gaussovej krivky ukazovalo na stavy, ktoré neboli dobré. Jednoducho štatistika má svoje racio a treba sa toho držať. Nehovoriac o ďalšej veci, aj keď viem, že povinnosť v tom nie je, mne tam chýbali tí partneri, kde prešli projekty, ktorým chýbali spoluriešitelia a ktorí tam podľa mňa mali byť a vo väčšine prípadov som rád, že tí, ktorí tých spoluriešiteľov mali a boli podporení, boli práve vedecké inštitúcie. Ale zase ten konkrétny príklad jedného pána, z ktorého v podstate kvázi 3 firmy získali podporu, z toho 1 je tiež cez svojich spoločníkov prepojený, sa nachádza v rámci spoluriešiteľov, ma napĺňa pochybnosťou, akým spôsobom sa celý proces vyhodnocoval. Poviete si, že môže ísť o individuálne zlyhania, náhodu alebo čokoľvek iné. Podľa mňa sme sa unáhlili. Unáhlili sme sa v tom zmysle, že pri samotnom, pri samotnom, ak máme už schválený v minulom roku Implementačný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania a máme tam konkrétne opatrenie ako chceme a môžeme podporovať oblasť výskumu, či už je to opatrenie, vytvorenie komplexnej celonárodnej stratégie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií vrátane celonárodného systému hodnotenia výskumných inštitúcií alebo opatrenie, ktoré nám zabezpečí stabilné a predvídateľné financovanie excelentného výskumu, ak tieto opatrenia sú aj naplánované, tak prečo sme nepripravili podmienky na to, aby sme to robili poriadne. Aby sa vychytali prípadné možné chyby, keď navyše vieme, že v minulosti to nebolo úplne v poriadku. Čo si tu budeme klamať. To znamená, ja stále na jednej strane čo sa týka konkrétnej intervencie v regionálnom školstve hovorím, že tam nemáme už vôbec skoro žiaden čas. Ale čo sa týka takejto dôležitej investície pre podporu vedy a výskumu, to sa musí robiť poriadne. Pretože pokiaľ to chceme od iných a hovoríme tu častokrát o kvalite, tak by mal platiť pre všetkých, pre každého jedného. Navyše určite ste možno mnohí čítali revíziu výdavku na vzdelávanie z roku 2017. Pekne sa tam vypočítalo, koľko sa dá usporiť pri racionalizácie siete základných škôl. Prepočet bol 14 miliónov. Alebo zrušenie možnosti získať kredity na kreditový príplatok. Tam bola vypočítaná úspora 48 miliónov. Prípadne prijať opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nebudú pokračovať v magisterskom štúdiu. 28 miliónov. Veľké úspory sa dajú urobiť aj tým, ak umožníme samosprávnym krajom a mnohí na to sú odhodlaní a chcú to zrealizovať, bezpodmienečnú racionalizáciu aj svojej školskej siete. Aj to sú ďalšie úspory. Ale pokiaľ my jedným hovoríme, že jednoducho nastal čas, kedy sa musíme začať správať zodpovedne k verejným zdrojom, verejným financiám, akým spôsobom sa im môžeme potom smelo pozrieť do očí, keď vidia, že skrátka cez tento systém sa môže dostať hocikto takejto, takejto investícii. Myslím si, že by sme mali a to je dobré, že práve táto schôdza je tu, zároveň otvoriť diskusiu o tom, čo ďalej so stimulmi ako takými, čo konkrétne so zákonom o stimuloch. Či nepotrebuje naozaj prekopať, ale poriadne nie len nejakými kozmetickými zmenami a zároveň sa pozrieť aj na to, lebo častokrát sa tu hovorí o startupoch. Poviem vám úprimne o startupoch niečo viem, ešte z čias môjho učiteľovania som bol v kontakte s mnohými mladými študentmi. Je to už 12, 13 rokov dozadu. Venovali sa prevažne v IT sfére, boli to programátori, venovali sa vývoju webových aplikácií. S mnohými som s nimi v kontakte doteraz a komunikujem s nimi práve o tomto probléme, ktorý a toto by som bol veľmi rád, aby sme si na toto dávali veľký pozor, že napriek tomu, ako moderne to znie, ako svet po tom prahne, vždy tu treba používať zdraví rozum a tak, ako som hovoril v úvode, pri podpore konkrétneho vznikajúceho projektu a jeho financovaní sa pozerať na to, ako keby to boli naše vlastné peniaze, ktoré by sme do toho išli investovať. Skrátka nemôže byť a nemôže sa stať, že nemá funkčný prototyp alebo nie je vec, ktorá je natoľko pripravená, že je premyslená a zdokonalená a čo potrebuje a na čo teda je potrebná tá potreba, teda konkrétna podpora, je práve zaviesť túto inováciu potom do výroby. Ako oni tomu hovoria, postaviť to na skalu. Čiže my potrebujeme celkový všeobecný pohľad na riešenie startupov ako takých a nieže konkrétne na ministerstvo, na inovačný fond a inovačné vouchre a tu sa zase robia takéto výzvy. Musíme to dať dokopy. Stále zastávam prístup, že tu tak ako aj pri mnohých vyučovaní predmetov holistický prístup, čiže ten celostný je ten najlepší a najdôležitejší. A prečo to všetko hovorím. Pre mňa osobne celý tento proces je aj o tom, že my sme stratili už toľko času pri tom, ako sa vytvárala určitá barikáda medzi nami za tie roky čo vás poznám, pritom prevažná väčšina z nás sú to práve racionálni ľudia. Nestačí nám hľadať len veci, ktoré vieme čiastočne poriešiť, my potrebujeme razantné zmeny. Razantné zmeny, ktoré sa udejú. Nestačí vám zabezpečiť k vám asistentov, ale potrebujeme celé tímy ľudí, o ktorých pani poslankyňa Zimenová často hovorí, potrebujeme premyslieť celý spôsob toho, ako to zafinancujeme, akým spôsobom budeme vytvárať, aby sa školy prepájali, pretože oni si to budú robiť aj sami a už dnes to mnohé aj robia. Učiace sa Slovensko ostal dokument, z ktorého sa používa určitá časť a učiace sa školy začínajú vznikať a budú sa šíriť. Pre tých, ktorí máte väčší záujem o tom, aby vy ste videli, čím v skutočnosti žije slovenské školstvo, odporúčam konferenciu v Poprade Učíme pre život 22. až 24. marec. Pre mňa osobne súčasná misia pani ministerky nie je naplnená a očakával som viac. Človek, ktorý prichádza z odborných kruhov, by jednoducho mal trvať na tom a obzvlášť prichádza z vedeckého prostredia a chce niečo, aby po ňom ostalo, aby vyorala hlbokú brázdu, ale nie preto, že počíta s tým, že je to len na dobu určitú ale preto, že ju bude robiť i naďalej a tie veci, ktoré on začne, budú pokračovať aj po ňom a toto je veľmi mimoriadne dôležité ponaučenie ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 15:43 - 15:45 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, so záujmom som si vypočul vašu argumentáciu, konkrétne medializovanej firmy, ktorá sa volá GA Drilling, akciová spoločnosť, kde ste vysvetlili, prečo napriek bodom, ktoré získala v rámci tých štyroch kôl, výsledok komplexného hodnotenia bol záporný. Odôvodňovali ste to tým, že už v minulosti táto firma získala podporu. Ja prečítam aj názov žiadosti, ktorý sa zhoduje s názvom projektu, a to je Výskum plazmového nástroja pre vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr. Dalo by sa to pochopiť, pokiaľ by sme sa na to pozerali z tohto pohľadu, že ak je tu už nejaký tento patent vyvíjaný, resp. táto oblasť už bola podporená, dobre, nech dostanú šancu aj ostatní. Ale nie je mi úplne jasné prečo, zároveň v tej istej oblasti biotechnológie poľnohospodárstva a životné prostredie sa nachádza firma EXA Group, akciová spoločnosť, kde spolu riešite ... (nezroz.vyslov.) STATON, s. r. o., kde prečítam názov žiadosti, ktorý sa tiež zhoduje s názvom projektu, a to je Výskum a vývoj novej generácie progresívnych vysokoefektívnych a ekologických technológií zameraných na vŕtanie a hĺbenie otvorov do geologických štruktúr. A tento projekt bol podporený. Tak neviem potom, či vŕtanie a hĺbenie do geologických štruktúr jedno môže byť podporené a druhé nie, pretože toto je veľmi zaujímavé, ak sa na to pozrieme, aké bolo potom odborné hodnotenie kompetentných vedcov, ktorí tieto veci posudzovali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 16:01 - 16:03 hod.

Miroslav Sopko
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2019 15:47 - 15:57 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť v rámci tých desiatich minút k tomuto predmetnému návrhu zákona, ktorý odkrýva veľmi vážnu tému, v podstate veď čo iné, len vážne témy dnes tu riešime.
A možno taký trošku pohľad späť mi dovoľte hneď v úvode, na základe, v minulých týždňoch zverejnili výsledky testovania 5. Keď sme už tu hovorili o piatakoch a o testovaní piatakov, tak vieme, že máme už na stole z Národného ústavu certifikovaných meraní a vzdelávania takú súhrnnú správu, ktorá nám popisuje veľmi smutný stav toho, aké sú výsledky. Výsledky žiakov v piatom ročníku, ktorí; najvypuklejšie práve vyskakujú v prípade žiakov, ktorí jednoducho nemali také šťastie a nemajú to najpodnetnejšie prostredie.
Hneď v úvode tejto správy máte uvedené, výsledky horšie ako národný priemer dosiahli okresy Kežmarok, Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica. Na úrovni silnej vecnej významnosti. Pokiaľ by sme ale, ja som si tú námahu dal, urobili porovnanie, komparáciu, ak chceme použiť takéto odbornejšie slovo, s už známymi výsledkami porovnávaní v miere zaškolenosti detí, koľko nám vlastne detí chodí do predškolských zariadení, tak zistíme, že tam máme skoro 100-percentnú zhodu, že práve tieto lokality, ktoré už tu boli spomínané, sú tými, kde nás tlačí najviac topánka. A stále to konštatujeme a stále to vidíme. Jednoducho je to stav, ktorý nevznikol včera, je tu dlhodobo a tieto výsledky sa neustále zhoršujú. Z celkového počtu testovaných žiakov z matematiky, ktorý bol 2 041, 4,4 % zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 22,9 percenta. Naopak, žiaci bez sociálneho znevýhodnenia dosiahli priemernú úspešnosť 60,9.
Pri slovenskom jazyku z celkového počtu 1 822 testovaných detí 4,2 % zo sociálne znevýhodneného prostredia, práve títo žiaci dosiahli priemernú úspešnosť len 23,7 %, naopak, žiaci bez sociálne znevýhodneného prostredia dosiahli priemernú úspešnosť 59,9 percenta.
Čísla. Čísla jednoducho nám hovoria, že stav je mimoriadne zlý a kritický. V januári, možnože ste mnohí z vás postrehli, niektorí si to aj prečítali, tohto roka bola vydaná Inštitútom vzdelávacej politiky v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze a ďalšími útvarmi, ktoré sú pri jednotlivých ministerstvách, komplexná revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Je to veľmi smutných 75 strán čítania a zároveň aj porovnávania s tým, keď doteraz niekto, kto o tomto veľmi ani nezavadil, o tento problém, môže porovnať práve, čo je najvypuklejšími problémami. Je tam veľmi veľa dát, o ktorých by sme mohli dlho hovoriť. Napríklad je tam jednoznačne napísané, že máme priamu úmeru, obce, ktoré nemajú materské školy, majú relatívne vysoký podiel rómskej populácie, v číslach vyšlo 18 %, to znamená 198 obcí. A z týchto všetkých obcí podľa zdroja Atlasu rómskych komunít 1 107 obcí, teda z počtu 1 107 obcí bolo celkovo 24-tisíc detí, ktoré vlastne sa nachádzali v tomto prostredí.
Tieto čísla a ďalšie, ktoré by som mohol uvádzať, nám ale nepomáhajú. Máme tu na stole, alebo počujeme o pripravovanom modeli zavedenia povinného jedného roku predškolského vzdelávania, i keď mohli by sme si pozrieť zdvihnutý prst v susednej Českej republike, kde to majú aplikované a kde zisťujú, že už pomaly dochádza k akémusi vytriezveniu z nadšenia, že jednoducho toto je tá cesta, ktorá naozaj pomáha.
Treba si jednoducho rovno povedať, kvázi hovoriť o tom, že keď chceme pomôcť jednej určitej skupine a zavádzame to celoplošne, je určitým riešením, mňa osobne privádza k skeptizmu najvyššieho rangu, pretože tu musí dôjsť jednoznačne k čím skoršej intervencii priamo ku konkrétnym deťom. Možno to znie tvrdo. Možnože v rámci nejakých diskusií, ktoré o tom môžeme tu viesť, tu v parlamente, na odborných konferenciách, diskusných skupinách a tak ďalej, sa nám vidí, že konkrétne navrhované opatrenia v tomto návrhu zákona nie sú úplne top, každopádne ale platí a bude platiť, že už včera bolo neskoro a jednoducho tie opatrenia, ktoré sa mali realizovať v súčasnosti a dlho sme o nich počúvali, sa nezrealizovali. Preto aj na základe skúseností, ktoré mám s ľuďmi, ktorí pôsobia a sú to aj mnohí mladí ľudia, ktorých nachádzame v komunite Teach for Slovakia, ktorí pôsobia práve v tomto prostredí, v prostredí, kde zisťujú práve ľudia, ktorí predtým sa veľmi školstvom nezaoberali, prišli z rôznych sfér a zapájajú do toho svoj um a svoje snaženie, zisťujú, že čím skoršia bude intervencia, tým skôr môžeme tým deťom pomôcť. Jednoducho pohľad, ktorý, pohľad, ktorý je častokrát taký povrchný, jednoducho niekto si myslí, že má nejaký zázračný prútik, ktorým zamáva a to sa vyrieši bez zapojenia, samozrejme, aj iných vecí, ktoré tu už boli spomínané, nám nepomôže.
Berme tento návrh ako jeden z krokov, nie ako za návrh, ktorý všetko rieši, ale ako jeden z krokov. Možno tých prvých, ktoré v súvislosti s ďalšími opatreniami, ktoré môžeme predložiť bez ohľadu na to, ako to dopadne, keďže vieme, že väčšinu tu nemáme, berme to ako jeden z krokov, ktorý ten proces môže začať. Pretože už v mnohých prípadoch je častokrát neskoro.
Ja chápem skepsu a viem, že sú na tieto veci rôzne názory. Ale jednoducho už musíme konečne začať konať. Musíme konať, pretože toto je problém, ktorý nám prerástol cez hlavu, a nestačí o tom len konštatovať tuná v pléne Národnej rady alebo na nejakej konferencii. Musíme už začať konať. A bez ohľadu na to, či to bude zneužívané alebo nebude zneužívané určitým spektrom politikov, ktorí sa snažia využiť predsudky pre to, aby mohli túto tému využiť pre svoje politické body, prihováram sa za to a prosím, aby sme posunutím tohto zákona do druhého čítania a ďalšími zakomponovanými opatreniami sa snažili riešiť problém, ktorý je jednoznačne popísaný a bol tu už veľakrát zopakovaný. Jednoducho vyrástla nám tu stratená generácia, ktorá nebude mať šancu, ak jej nepomôžeme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 14:34 - 14:36 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za pripomienky. Vysvetlím, možnože som sa zle ja vyjadril, nehovoril som o schvaľovacej a odporúčacej, hovoril som o overovacej doložke, ktorá by nebola ale vyžiadateľná. To znamená, že pokiaľ by chceli ju, to znamená, že tí vydavatelia, kvázi v podstate by bolo to pre nich aj taká akosi, taký akýsi lepší prostriedok k tomu, že jednoducho ukážu, že táto konkrétna učebnica prešla aj nejakým konaním, ktoré jednoducho ukazuje tú kvalitu. Tak jednoducho tou doložkou, ktorá, ako opakujem, by nebola pre riaditeľov škôl až tak záväzná, ako v súčasnosti, v súčasnom modeli je. To znamená, nie tak striktne, v tomto, myslím si, že sa s pánom Poliačikom zhodneme. Pretože už, ako som už niekoľkokrát povedal a budem to stále opakovať, už dnes máme materiály, ktoré sú a ktoré učitelia používajú. Veď poznáme obidvaja portál Lepšia geografia Peťa Farárika a ďalšie na podstatne inej úrovni, ako sú tie učebnice a učebné texty, ktoré sú často v skladoch.
Možnože som zabudol ešte jednu vec. Podľa mňa kvázi stále platí, že celá sada spočíva v tom učebnom texte, čiže učebnice spolu s pracovným zošitom. To znamená, pokiaľ toto nedokážeme zabezpečiť, že máme to v jednom balíku a že stále prevláda nezdravé, nezdravý zvyk, že jednoducho cez edičný portál sa dá objednať len učebnica, ale pracovný zošit si rodičia platia za svoje, toto považujem už na hrane s ústavnosťou, jednoducho toto už dávno nemalo byť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2019 14:14 - 14:30 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja krátko vystúpil k tomuto návrhu zákona a tiež v úvode vyhlásim z tohto miesta, že považujem za mimoriadne dôležité, že tento návrh zákona je tu, že je tu ďalšia snaha o otvorenie učebnicového trhu, ktorý momentálne je v stave, ktorý spôsobuje každoročne vrásky na tvárach aj rodičov a najmä aj učiteľov a celkovo školám, pretože rieši sa to stále v médiách, každý rok, kedy počúvame o tom, ako pravidelne, bez ohľadu na to, či je alebo nie je uhorková sezóna, budú určité učebnice chýbať. Zo svojho, z tohto tu miesta teda jednoznačne vyhlasujem, že podporím tento návrh zákona a budem sa snažiť presvedčiť aj ostatných poslancov, aby ho podporili v prvom čítaní. Čo, samozrejme, neznamená, že nemám tiež k nemu pár kritických výhrad.
Možno taký krátky exkurz možno do minulosti je, že už sme mnohokrát v minulosti počuli o tom a tiež som sa tomu venoval v niektorých svojich článkoch, bolo tu veľa sľubov o tom, že tento problém sa bude riešiť. Veď napokon máme prijatý národný program pre rozvoj výchovy a vzdelávania, ďalej keď si pozriete pozorne implementačný plán, tak zistíte, že čiastočné postupné otváranie trhu je plánované až na roky 2021/2022, čo považujem za nedostatočné a jednoducho tieto procesy sa musia urýchliť.
Taktiež si dobre veľmi pamätám zo svojej pedagogickej praxe tie slávne časy prijímania reformy v roku 2008, na ktoré si možno aj pán kolega Žarnay dobre pamätá, kedy sme počúvali veľa slov o tom, aké školy dostanú kompetencie a budú si môcť v rámci toho dvojúrovňového modelu mimo štátneho vzdelávacieho programu vytvárať vlastné školské vzdelávacie programy. A už vtedy zaznievali kritické otázky a hlasy ohľadom toho, ako budú zabezpečené učebné texty pre tú obsahovú zmenu, ktorá, ktorú to so sebou prinieslo. A dá sa povedať, že od tých čias sa zastavil a zastagnoval proces akejsi prirodzenej výmeny. Čiže učebnice postupne pribúdali, ale nestihli prichádzať v takej rýchlosti, akou postupne sa menil aj samotný obsah tých ročníkov, ktoré nabiehali do nového systému, lebo išli po novom.
A častokrát som počul – a moji kolegovia takisto – na mnohých školeniach, že učebnica, to je len pomôcka, že kľúčové je to, aký bude učiteľ, že kvázi je to o tom učiteľovi. A mnohí učitelia sa podľa toho aj zariadili. To znamená, že ja stále hovorím, že jedným z takých možno nečakaných, ale možno aj očakávaných vedľajších dôsledkov bolo to, že naši slovenskí učitelia sa naučili spoliehať sa na vlastné sily a mnohí sa aj realizovali v tejto oblasti. Dnes už máme mnoho portálov, kde; webov, kde vlastne zdieľajú učitelia medzi sebou svoje učebné materiály a nečakajú na tú centrálnu ponuku, ktorá im prichádza, a tieto materiály sú podstatne kvalitnejšie ako to, čo im častokrát prišlo a v súčasnosti im jednoducho stojí v skladoch s učebnicami. Stačí sa ísť pozrieť do týchto skladov.
No, samozrejme, na to sa dá reagovať tým typickým centrálnym spôsobom, že tak zistíme, kde učebnice sú navyše, no a potom sa to presunie, resp. obmedzíme určitý počet. Ale to nerieši ten základný problém, že v určitých predmetoch učebnice chýbajú dodnes. Dodnes neboli spracované. Skúste pohľadať napríklad učebnicu informatiky. Bola ikskrát na edičnom portáli a stále tam nie je. A nie je to jediný príklad. Takže čo sa týka tohto, máme tu jeden veľmi vážny problém, a to je to, že jednoducho nám chýbajú autori a chýbajú nám, chýba nám celkovo tá ponuka učebníc. A napriek možno optimizmu mnohých vydavateľstiev si dovolím tu vyhlásiť, že aj pri prijatí tohto návrhu zákona tá ponuka tu nebude, pretože my sme zanedbali celkový systém a celkový ten pohľad na učebnicovú politiku ako celok, aby jednoducho sme mali ľudí, ktorí vedia nám pripraviť kvalitné učebnice. Nehovoriac o tom, že celý ten deväťkrokový komplikovaný model, dá sa povedať, odrádza aj tých, ktorí by sa do toho dali, aby sa do toho jednoducho pustili a napísali tú učebnicu.
Ďalšia vec, ktorú vôbec momentálne málo riešime a nenachádza sa ani v tomto návrhu, čo s kvalitou učebníc. Kvalita učebníc; mali sme tu v rokoch 2011/2012 akýsi pokus o rating cez edičný portál, ktorý absolútne ostal nevyužitý. Boli tu ohlasy, ale akým spôsobom sa to robilo. Ja si to dobre pamätám, keď; nech sa na mňa nikto nehnevá, ak si myslí, že stačí dať nejaký dotazník zdieľaný a tým pádom dostávame spätnú väzbu o tom, čo tá konkrétna učebnica, či je kvalitná, či obsahuje všetko to, čo sa nachádza a tak ďalej.
Samozrejme, tým pádom aj kritizujem spôsob, akým sa vyberali v súčasnosti učebnice. Nehovoriac o tom, že máme aj dnes ponuku niektorých učebníc, kde by sa už dnes dalo postupovať, keď tu máme precedens v prípade učebníc cudzích jazykov, kde sa dá zabezpečiť iným spôsobom. To sú tie učebnice, ktoré majú tú kombináciu schvaľovacej a odporúčacej doložky, kde sa dajú zabezpečiť pre tieto školy, ale chýba nám to pri iných predmetoch. Vyzdvihnem napríklad matematiku. Množstvo škôl si musí kupovať inú, alternatívnu učebnicu matematiky miesto toho, aby sa postupovalo aspoň podľa tohto modelu, ktorý tu dnes v súčasnosti máme.
Samozrejme, my sami medzi sebou tu môžeme o tom, dá sa už dneska povedať, nešťastnom 13. paragrafe, ktorý sa týka práve učebníc, v školskom zákone hovoriť donekonečna. Ale malo by nás spájať tá spoločná snaha urobiť čosi pre to, aby sa s tým naozaj pohlo. Vidím tu jediný možno priestor na to, aby sme spolu vytvárali verejný tlak, aby sme zapojili do toho širšiu verejnosť, ktorá bude jednoducho vnímať tento problém ako vážny a bude vidieť aj svetlo na konci tunela v podobe konkrétneho riešenia, ktoré by mohlo prísť.
Ja osobne by som, to je také možno odporúčanie, o tých šesť mesiacov nešiel cestou schvaľovacej doložky. V mojich poznámkach, ktoré sú, by sa možno ten model mal posunúť trošku revolučnejšie, viac dopredu. A ak hovoríme o tej väčšej zodpovednosti, že ich kladieme na tú školu, a ony ju majú reálne, tú väčšiu zodpovednosť, aj na svojich pleciach, tak uvoľniť im ruky aj v tejto oblasti. V konečnom dôsledku tí riaditelia sú za to zodpovední a rodičia v prvom rade bombardujú ich, prečo sa to nedokázalo zabezpečiť. Prejsť skôr na systém odporúčacej doložky, kde, samozrejme, tak ako aj v tomto návrhu, čo kvitujem, je dopad a tá ťarcha na samotnom vydavateľovi. I keď hovorím, stotožňujem sa aj s pripomienkou pani poslankyne Zimenovej, ktorá uvádzala, že jednoducho budeme mať určitý druh učebníc, ktoré nebudú pre vydavateľov až také zaujímavé. Je to uvedené predsa aj v tej štúdii z 2016. roku Zviazané učebnice. Skrátka pri väčšom odbere, pri väčšom odbere o kvantá tých učebníc sa skrátka s tou cenou niečo dá urobiť, čiže môže nám vyskočiť tá cena, ak nepremyslene začneme to uvoľňovanie realizovať. Takže toto je dosť podstatné, aby sme na toto mysleli.
K samotnému fondu a k tým celkovým podmienkam, ktoré sú dosť podrobne opísané, si dovolím poznamenať, priamo to možno nesúvisí teraz, ale určite to možno budete vnímať trošku ako off topic, že odchádzam od témy. Ako príklad, pokiaľ to zostane v rukách ministerstva, na čo sa to môže zvrhnúť. Ak tam zavedieme alebo necháme možnosti, že jednoducho ministerstvo bude môcť formulovať tie pravidlá hry, môžeme dospieť k stavu, ktorý v súčasnosti zažili ľudia z iniciatívy za školské knižnice, ktorí zažili minulý rok a v podstate aj dnes zažívajú nepríjemné prekvapenie v tej podobe, k čomu ich ušľachtilá snaha po tom, aby sme viedli deti k čítaniu a propagovali a jednoducho budovali tie školské knižnice na školách, k čomu to nakoniec môže skĺznuť. Nehovoriac o tom, čo bolo minulý rok v pedagogicko-organizačných pokynoch na celý školský rok, kde mnohé školy ostali veľmi prekvapené, aké povinnosti sa hodili na školského knihovníka, ale v súčasnosti prišli materiály na školy, kde bolo vypracované nové metodické usmernenie č. 1 v roku 2019, dosť obsiahle, aj s prílohami, ako má tento školský knihovník v rámci tej školskej knižnice viesť jednotlivé byrokratické záznamy. A ja sa; ja vám ich jednoducho tu prečítam, aby ste mali trošku predstavu a zároveň je to taký zdvihnutý prst na to, ako, ak ideme čokoľvek otvárať a necháme to v tej centrálnej rovine, k čomu to môže viesť. Tak počúvajte sami.
Príloha č. 1 Príklad evidencie používateľom.
Príloha č. 2 Príklad evidencie absenčných výpožičiek.
Príloha č. 3 Príklad evidencie prezenčných výpožičiek.
Príloha č. 3a Príklad evidencie prezenčných výpožičiek – pre školské knižnice, ktoré vo svojom knižničnom fonde evidujú len odbornú literatúru a krásnu literatúru.
Príloha č. 4 Príklad evidencie vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí.
Príloha č. 5 Príklad denného zápisu o činnosti školskej knižnice.
Príloha č. 5a Príklad denného zápisu o činnosti školskej knižnice – pre školské knižnice, ktoré vo svojom knižničnom fonde evidujú a zároveň poskytujú svojim používateľom len odbornú literatúru a krásnu literatúru.
A to, prosím pekne, bez peňazí navyše. Odpoveď pri diskusiách je zo strany kompetentných: Máte to predsa v normatíve. Čiže tu upozorňujem na to, mne osobne, som veľmi rád za to, že sa v tomto návrhu zákona spomína, že jednoducho tie peniaze navyše musia ísť, ale akonáhle sa neupraví ten vzorec, ktorý v súčasnosti je daný v tom nariadení vlády, celkového normatívneho toho príspevku, hrozí nám vážne, že ušľachtilá myšlienka a aj po vzájomnej konzultácii dobre odkomunikované legislatívne riešenie môže padnúť na celkovej neochote dať do toho viac peňazí. Možnože je to už niekedy trápne, že to takto hovorím, ale jednoducho potrebujeme do školstva dať viac peňazí, asi to treba zopakovať tisíckrát, ale bez toho sa veľa vecí nepohne.
Takže verím, že ak budeme optimisti, pán kolega, tak, a prejde to prvým čítaním, tak by sme vedeli upraviť tieto jednotlivé veci, legislatívne ustanovenia tak, aby sa tejto problematike pomohlo a zároveň bude sa musieť vyvinúť aj celospoločenský tlak na to, že jednoducho pokiaľ do toho nedáme peniaze, zabudnime, a nenastavíme tie pravidlá hry, aby sme aj kontrolovali tú kvalitu toho, čo bude ponúkané tým školám, tak sa dožijeme sklamania a budú sa ozývať potom opačné hlasy, ktoré budú hovoriť to, že no tak prečo sa to vlastne uvoľňovalo, pozrite sa, veď aj tu sú problémy.
Častokrát sa zabúda na to, že pri zavedení každého nového systému vždy prídu problémy. Jednoducho celkovo, to by vám povedali manažéri kvality, že jednoducho keď zavádzate nejaké inovačné opatrenie, je tam určitý regres. Je tam skrátka obdobie problémov, ktoré keď sa podarí prekonať, tak dochádza už potom iba k zlepšovaniu. A toto treba tiež vedieť odkomunikovať.
Takže držme si palce, uvidíme, ako dopadne hlasovanie, a zbytok poznámok by som potom dal. A verím, že hádam sa to podarí, tak dúfajme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.2.2019 10:02 - 10:04 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Hegerovi za to, že tu uviedol veľmi správnu skúšku správnosti ohľadom tej novej tolerancii za volantom pri krajinách, kde naozaj ten problém s alkoholom je. Je to pre nás také memento, že aby sme si fakt uvedomili, že ten problém tu máme. Veď napokon, ako hovoria aj údaje, oficiálne štatistiky, teraz myslím celosvetové, Svetovej zdravotníckej organizácie, tak alkohol je zodpovedný za to, že každú minútu zomrie šesť ľudí. Ak to prepočítame, tak to máme tri milióny ľudí za rok. Ďalej je zodpovedný pri 13 % všetkých prípadov epilepsie, nachádza sa, resp. je zodpovedný za 18 % samovrážd a tiež 18 % prípadov domáceho násilia. To sú štatistiky v rámci tejto medzinárodnej organizácie. A plus, ak ste už, ako si už spomínal, 27 % dopravných nehôd má alkohol na svedomí.
Možno by ale aj zároveň sme mali, ak chceme mať v rámci tej argumentačnej databázy väčšiu páku na to, aby sme presvedčili väčšinu, mali aj pripomenúť to, že to vyčíslenie celkového dopadu, ak to nadmerné pitie svojím spôsobom a svojou nečinnosťou propagujeme, aký má dopad potom aj na verejné financie. V Čechách to vyčíslili a prišli k neuveriteľnému číslu až 60 miliárd českých korún, pričom sami na preventívne opatrenia dávajú 1,27 miliárd. To je obrovský nepomer a myslím si, že taký istý nepomer by sme našli aj na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis