Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 10. 2017 o 11:41 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 11:41 - 11:42 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predseda. Súhlasím s vami v jednej veci, že mali by, toto je kľúčové, mali by, ale čo keď to nerobia? A ďalšia vec tých 30 minút je dokopy pre všetkých. Čiže nebola by to hodina otázok, ale iba polhodina otázok. A ako som spomínal aj pri mojej osobnej skúsenosti, de facto som sa stal hovorcom týchto ľudí, pretože som využil svoje právo ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, že môžem vystúpiť. To chceme tým ľuďom dať najavo to, že musia si zavolať poslanca, alebo musia sa obrátiť na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, aby prišiel položiť otázku miesto nich. Kam sme to potom dospeli? No možno, že som tu teraz nemal to povedať, pretože niekoho môže teraz napadnúť aj hľa opozícia by začala chodiť po zastupiteľstvách, že by sme im zobrali aj toto právo vystúpiť? Nie. My sme tu preto tých ľudí a pri rozumnom nastavení kritérií to môže iba prospieť veci a nie naopak. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 11:32 - 11:40 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a v prvom rade sa s vami podelil o moju osobnú skúsenosť o tom čo sa môže stať ak sa niekto rozhodne, že hlas by nemal na zastupiteľstve zaznieť. Konkrétne sa jedná o august tohto roka kedy som sa osobne zúčastnil mestského zastupiteľstva v Michalovciach keďže som sa dopočul, že na predchádzajúcom zastupiteľstve napriek snahe občanov a hlásení sa o slovo, aby sa mohli vyjadriť k jednotlivým bodom, ktoré boli preberané im to nebolo umožnené. Prišiel so tam a sledoval som pozorne celé rokovanie, videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši keď sa občania znova snažili prihlásiť o slovo a následné hlasovanie dopadlo tak, že im toto slovo nebolo udelené. Dokonca ani v poslednom bode rôzne, kedy ako sa hovorí na konci dokonca, že nádej ešte žije a naozaj ich tam bolo viac tých zdvihnutých rúk, ktoré sa snažili vystúpiť ku konkrétnym problémom a konkrétnym veciam, ktoré sa preberali, napriek tomu sa záverečné hlasovanie bolo také, že ani v bode rôzne títo občania nemohli vystúpiť. Tak som sa prihlásil o slovo ja. Snažil som sa vysvetliť pánom poslancom, že je mimoriadne dôležité častokrát potlačiť v sebe to, že obávame sa hlasnej kritiky pretože keď sme sa rozhodli ísť do verejnej služby tak musíme jednoducho určitú mieru kritiky znášať. Apeloval som na nich a pýtal som sa ich či v minulosti zaznamenali na zastupiteľstve nejaké hlasné prejavy nespokojnosti, nejaké narúšanie poriadku, a nakoniec keďže oni neumožnili opýtať sa občanov ku konkrétnym problémom som tie otázky položil jav dvoch prípadoch. Konkrétne išlo o stanoviská, ktoré sa, ktoré reagovali na predchádzajúce stanoviská mesta a boli v nich konkrétne v jednom aj konkrétne návrhy akoby sa situácia dala zlepšiť. 
Odpoveďou mi bolo, že v demokracii je to tak. majú svoje právo umožniť vystúpiť respektíve neumožniť vystúpiť. A tiež hovorili o tom, že keď majú občania problém majú prísť za nimi prípadne ísť na komisie ale tu pred kamerami tu si nikto žiadnu reklamu nebude. A ja sa pýtam spolu s vami, kam sme to dospeli, prečo chceme dať občanom najavo, že sa bojíme počúvať ich hlas, že sa bojíme si vypočuť aj kritické pripomienky. Aby som na to zareagoval aj nejakým príkladom zoberme si aj my poslanci v Národnej rade, máme predsa svoju hodinu otázok kedy sa môžeme vlády opýtať, prečo chceme ľuďom, ktorí nás volia sú našimi voličmi, ktorí nám dávajú svoju dôveru odmietnuť možnosť sa vyjadrovať. Takže tento konkrétny návrh zákona reaguje na situácie, ktoré sa reálne dejú. Mne potom písali ľudia, že toto nebolo len v tomto meste, že sa to stáva aj v iných mestách aj v obciach. Tento nešvár, ktorý tu začína rásť, že nechceme počúvať ľudí je veľmi nebezpečný. Najmä ak naozaj nie sú zaznamenané prípady v konkrétnej samospráve, že to nebolo zneužité na to, aby tam niekto robil cirkus. Ale naozaj chce položiť otázku a predložiť tie návrhy. 
Dôkazom toho je aj to, že potom následne odpovede na moje vystúpenie sa dotyčná osoba dozvedela odpoveď a bola pozvaná, že keď má konkrétne návrhy nech príde ale toto mohla predsa položiť vo svojom vystúpení a dať aj ona sama, tak skade je potom ten strach sa pýtam. Odkiaľ sa to berie. Prestávame sa počúvať. Hľadáme za všetkým aj to čo tam nie je. Podľa mňa je mimoriadne dôležité, aby aktívni občania sa zapájali a mali túto možnosť vystúpiť, mali možnosť otvorene sa opýtať svojich zástupcov a preto podporujem tento návrh zákona. A verím tomu, že pri pevnom nastavení pravidiel kedy sa vyčlení priestor tak ako už v niektorých mestách to je nastavené, môžeme zlepšovať úroveň demokracie na Slovensku. A nie si ju ohýbať podľa svojho strachu, prestaňme sa báť keď nám by niekto chcel v prenesenom slova zmysle naložiť. Ľudia, ktorých ženie úprimný záujem o veci verejné majú mať možnosť sa vyjadriť. Urobme ústretový krok, dajme to tak pevne do zákona a povzbuďme tých, ktorí sa nevzdali, tí, ktorí ešte veria, že dá sa meniť, že sa dá s touto spoločnosťou.... 
===== urobme ústretový krok, dajme aj to tak pevne do zákona a povzbuďme tých, ktorí sa nevzdali, tí ktorí ešte veria, že dá sa meniť, že sa dá s touto spoločnosťou ísť dopredu, dajme im takýto signál, že občan neostáva za dverami a je na prvom mieste. A to môžete urobiť tým, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 11:32 - 11:40 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a v prvom rade sa s vami podelil o moju osobnú skúsenosť o tom čo sa môže stať ak sa niekto rozhodne, že hlas by nemal na zastupiteľstve zaznieť. Konkrétne sa jedná o august tohto roka kedy som sa osobne zúčastnil mestského zastupiteľstva v Michalovciach keďže som sa dopočul, že na predchádzajúcom zastupiteľstve napriek snahe občanov a hlásení sa o slovo, aby sa mohli vyjadriť k jednotlivým bodom, ktoré boli preberané im to nebolo umožnené. Prišiel so tam a sledoval som pozorne celé rokovanie, videl som na vlastné oči a počul na vlastné uši keď sa občania znova snažili prihlásiť o slovo a následné hlasovanie dopadlo tak, že im toto slovo nebolo udelené. Dokonca ani v poslednom bode rôzne, kedy ako sa hovorí na konci dokonca, že nádej ešte žije a naozaj ich tam bolo viac tých zdvihnutých rúk, ktoré sa snažili vystúpiť ku konkrétnym problémom a konkrétnym veciam, ktoré sa preberali, napriek tomu sa záverečné hlasovanie bolo také, že ani v bode rôzne títo občania nemohli vystúpiť. Tak som sa prihlásil o slovo ja. Snažil som sa vysvetliť pánom poslancom, že je mimoriadne dôležité častokrát potlačiť v sebe to, že obávame sa hlasnej kritiky pretože keď sme sa rozhodli ísť do verejnej služby tak musíme jednoducho určitú mieru kritiky znášať. Apeloval som na nich a pýtal som sa ich či v minulosti zaznamenali na zastupiteľstve nejaké hlasné prejavy nespokojnosti, nejaké narúšanie poriadku, a nakoniec keďže oni neumožnili opýtať sa občanov ku konkrétnym problémom som tie otázky položil jav dvoch prípadoch. Konkrétne išlo o stanoviská, ktoré sa, ktoré reagovali na predchádzajúce stanoviská mesta a boli v nich konkrétne v jednom aj konkrétne návrhy akoby sa situácia dala zlepšiť. 
Odpoveďou mi bolo, že v demokracii je to tak. majú svoje právo umožniť vystúpiť respektíve neumožniť vystúpiť. A tiež hovorili o tom, že keď majú občania problém majú prísť za nimi prípadne ísť na komisie ale tu pred kamerami tu si nikto žiadnu reklamu nebude. A ja sa pýtam spolu s vami, kam sme to dospeli, prečo chceme dať občanom najavo, že sa bojíme počúvať ich hlas, že sa bojíme si vypočuť aj kritické pripomienky. Aby som na to zareagoval aj nejakým príkladom zoberme si aj my poslanci v Národnej rade, máme predsa svoju hodinu otázok kedy sa môžeme vlády opýtať, prečo chceme ľuďom, ktorí nás volia sú našimi voličmi, ktorí nám dávajú svoju dôveru odmietnuť možnosť sa vyjadrovať. Takže tento konkrétny návrh zákona reaguje na situácie, ktoré sa reálne dejú. Mne potom písali ľudia, že toto nebolo len v tomto meste, že sa to stáva aj v iných mestách aj v obciach. Tento nešvár, ktorý tu začína rásť, že nechceme počúvať ľudí je veľmi nebezpečný. Najmä ak naozaj nie sú zaznamenané prípady v konkrétnej samospráve, že to nebolo zneužité na to, aby tam niekto robil cirkus. Ale naozaj chce položiť otázku a predložiť tie návrhy. 
Dôkazom toho je aj to, že potom následne odpovede na moje vystúpenie sa dotyčná osoba dozvedela odpoveď a bola pozvaná, že keď má konkrétne návrhy nech príde ale toto mohla predsa položiť vo svojom vystúpení a dať aj ona sama, tak skade je potom ten strach sa pýtam. Odkiaľ sa to berie. Prestávame sa počúvať. Hľadáme za všetkým aj to čo tam nie je. Podľa mňa je mimoriadne dôležité, aby aktívni občania sa zapájali a mali túto možnosť vystúpiť, mali možnosť otvorene sa opýtať svojich zástupcov a preto podporujem tento návrh zákona. A verím tomu, že pri pevnom nastavení pravidiel kedy sa vyčlení priestor tak ako už v niektorých mestách to je nastavené, môžeme zlepšovať úroveň demokracie na Slovensku. A nie si ju ohýbať podľa svojho strachu, prestaňme sa báť keď nám by niekto chcel v prenesenom slova zmysle naložiť. Ľudia, ktorých ženie úprimný záujem o veci verejné majú mať možnosť sa vyjadriť. Urobme ústretový krok, dajme to tak pevne do zákona a povzbuďme tých, ktorí sa nevzdali, tí, ktorí ešte veria, že dá sa meniť, že sa dá s touto spoločnosťou.... 
===== urobme ústretový krok, dajme aj to tak pevne do zákona a povzbuďme tých, ktorí sa nevzdali, tí ktorí ešte veria, že dá sa meniť, že sa dá s touto spoločnosťou ísť dopredu, dajme im takýto signál, že občan neostáva za dverami a je na prvom mieste. A to môžete urobiť tým, že podporíte tento návrh zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 10:21 - 10:22 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
No, pán Dostál, čo vám mám na to povedať? Po pravde, keby sme sa na to pozreli z ktoréhokoľvek uhla pohľadu, nepovedal by som, že ľudia sa vyjadrujú k čomusi, čo to vôbec nepoznajú. Skôr si myslím, že je to o tom, že určité neriešenie vecí, vybudovalo v nich takú skepsu, ktorá prerastá až do postoja, ktorý nevidí žiadne východisko. Snažme sa my tu všetci, ktorí chceme nachádzať riešenia a nech sú pre nás aj príkladom, že nikdy neskĺzneme do toho, že sa nám niekedy bude zdať, že nie je východisko, že tak ako to je, je to v poriadku, že sa s tým nedá nič robiť, že sa skrátka nedá. Je to na nás. Vidíme ako to môže dopadnúť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

13. 10. 2017 10:12 - 10:18 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu, k tomuto konkrétnemu návrhu zákona. Hneď v úvode musím zareagovať na pána poslanca Beblavého, ktorý momentálne, síce nevidím ho, ale veľmi trefne povedal, že očakával, že tento bod prejde tak ako iné, bez nejakej širšej diskusie ako to vlastne pri všetkých návrhoch, ktoré sa snažia niečo aplikovať a urobiť niečo lepšie s naším školstvom, ako to už býva pomaly tradíciou. 
Paradoxne k tomu, máme tu diskusiu, polemiku, nebudem ju hodnotiť, pretože považujem za potrebné skôr povedať, že taká diskusia je potrebná, je dobre si vyhraňovať svoje postoje aj sa pohádať aj prejaviť emócie, aby nám bolo jasné, aký je vlastne náš obraz sveta, ktorý v sebe nosíme. Ale vždy pritom je dôležité si aj dobre pozrieť o čom každý návrh zákona je. A najmä si pozrieť, čo je jeho hlavným cieľom a ja to tu musím, možno zopakovať, možno podčiarknuť, možno zvýrazniť, cieľom tohto návrhu zákona nie je znevážiť slovenský jazyk, nie je to útok na štátny jazyk. Práve naopak, cieľom tohto návrhu zákona je umožniť, aby sa deti, ktoré by mali byť pre nás vždy na prvom mieste, aby sa deti dokázali tento štátny jazyk naučiť čo najefektívnejšie, aby tá slovenčina sa stala pre nich nástrojom, ktorým umožní potom sa uplatniť vo svojom živote. Aby boli a teraz skúsme sa na to pozrieť pragmaticky, naozaj uplatniteľní, potom na trhu práce, aby sa nestratili. Či sa vám zdá, že súčasný stav je dobrý? Pokiaľ by to bolo tak a ste o tom presvedčení, potom nemáme sa o čom baviť, ak sa vám naozaj zdá, že súčasný stav je naozaj dobrý. 
Čo sa týka optimizmu, že ministerstvo v spolupráci so svojimi nejakými priamo riadenými organizáciami, vypracuje čosi zmysluplné, dovolím si jednu krátku poznámočku z posledných mesiacov, sa z optimistu, v mojom prípade, stal skeptik, ktorý veľmi nevidí svetlo na konci tunela a skôr naozaj budem veľmi opatrne sledovať akékoľvek návrhy, ktoré prídu zo strany ministerstva, pretože sa mi naozaj zdá, že môžeme síce prísť s návrhom zákona, ktorý sa tvári, že problém rieši, ale v skutočnosti to môžeme urobiť len aj tak, že sa budeme tváriť, že ideme problém riešiť. Tým narážam aj na to, čo v súčasnosti vidíme okolo "Učiaceho sa Slovenska". Dlhé mesiace tu tím expertov niečo vypracoval, a teraz počúvame, že to treba prepracovať. Včera sa otvoril štvrtý ročník Teach For Slovakia, je to úžasný projekt, ktorý umožňuje prístup mladých, energiou nabitých ľudí, ktorí prejdú tvrdým tréningom, aby sa venovali deťom v takých školách, kde je naozaj problém dostať sa ku kvalitnejšiemu vzdelávaniu. Aby sa im plne venovali, ale čo to je projekt, ktorý pokryl niekoľko desiatok škôl. My sa musíme sústrediť už konečne a začať hovoriť si pravdu priamo, že máme tu problém aj konkrétne v tejto otázke. Akým spôsobom zabezpečujeme pre deti, pre ktorých nie je bohužiaľ, slovenský jazyk tým materinským, aby ich výučba tohto jazyka bola čo najefektívnejšia a oni ho naozaj mohli používať v svojom živote, pretože tu chcú ostať. 
Každý takýto projekt môže byť ich aj desiatky, len kvapkou v mori a neporieši túto situáciu. 
K záveru, sa ospravedlňujem, ak budem teraz možno viac emocionálnejší, ale mne to niekedy tak pripadá, že my si tu hrajeme taký ping, pong. Na jednej strane stolnotenisového stola je koalícia, na druhej opozícia. Ak bude hlasovanie o tomto návrhu zákona, chcem vás veľmi pekne poprosiť, najmä v koalícii, ak budete stláčať to tlačítko a budete si myslieť, že s touto stolnotenisovou raketou dávate víťazný úder a tým odsuniete tento návrh zákona do zabudnutia, aby ste videli na druhej strane, nie pani navrhovateľku, nie opozíciu, aby ste tam videli tie deti, tak ako som ich včera videl ja na tom projekte. Aby ste sa im potom vedeli pozrieť do očí, pretože oni sú to podstatné. Deti a ich rodičia, všetky tie, ktoré majú s týmto problém, a tento návrh zákona im môže pomôcť. Prijímajme už konečne riešenia bez ohľadu na to, kto ich predkladá, prosím vás o to! Urobme alebo robme veci pre vec samotnú, prestaňme pozerať na to, od koho to prišlo. Ja verím tomu, že sme tu ľudia, pre ktorých je prvoradý a vždy ostane záujem dieťaťa na prvom mieste. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 9:47 - 9:48 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Skoro som stratil reč teraz pred chvíľou. O čom je vlastne tento zákon? Čo má byť prioritou všetkých návrhov, ktoré tu predkladáme? Konkrétne tu ide aj o prvoradý záujem dieťaťa. Takže v reakcii na Janka Marosza musím povedať a podčiarknuť, že áno, snažil si sa vysvetliť to z tohto odborného pohľadu, dal si tam aj fakty, ale mne sa vidí, tak ako sa písalo kedysi dávno, že niekomu tu možno záleží na tom, aby niektoré národy boli hluché a slepé. My sa musíme v prvom rade vždy pozrieť na záujem toho dieťaťa, konkrétne v tejto právnej úprave, ako si poznamenal, je o tom, priblížiť to tomu dieťaťu. Ono má byť na prvom mieste. Nie naše osobné záujmy, nie nejaká politika, ale v prvom rade máme vždy pozerať na záujem dieťaťa bez ohľadu na to, kto sú jeho rodičia. Pokiaľ si to tu neuvedomíme, tak môžeme tu hovoriť krásne triáda, môžeme tu hovoriť eseje, písať a všetko možné, nikam sa nepohneme. Pre mňa osobne je dôležité vždy pozerať na ten záujem toho dieťaťa. Toto si, prosím vás, všetci uvedomme. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 13. 10. 2017 9:25 - 9:27 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o obecnom, o, pardon, takže ešte raz.
Takže v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 685. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a gestorský výbor do 27. novembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19. 9. 2017 11:05 - 11:07 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Bolo tu povedané veľmi veľa slov, názorov, ale skôr predsudkov, čo som počúval v poslednej chvíli.
Ale v reakcii na vás musím povedať, a to by sme si mali asi všetci tu uvedomiť, že 28. október by mal byť oslavou Československej republiky. Re-pu-bli-ky! Republika, respublica - vec verejná, ako o nej hovorili starí Rimania a písali o tom. To bol pre nás nový krok v našich dejinách, kedy sme z monarchie pokročili a spolu s Čechmi sme budovali iný typ štátu, na aký sme neboli zvyknutí. Obávam sa, že doteraz naňho nie sme zvyknutí. Doteraz si nevieme vážiť to, čo republika ako zriadenie prináša. Tak ako nie sme zvyknutí na to, čo prináša demokracia. Demokracia nie je len o právach, ale aj o povinnostiach.
Myslím si, že pre historickú pamäť nášho národa je mimoriadne dôležité, aby sme si pamätali to, vďaka čomu sme dnes tým, čím sme. A to je jednoznačne aj v tom, že sme vtedy spolu s českým národom vytvorili spoločný štát, budovali sme republiku, budovali sme demokraciu ako jediní v rámci strednej Európy. To si musíme neustále pripomínať, pretože mne sa zdá, že sme na to už úplne zabudli.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

19. 9. 2017 9:33 - 9:35 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. 
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. 
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 9. 2017 18:08 - 18:18 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. No dobrá debata, na pár výnimiek. Ale podstatné alebo čo je podstatné pri tomto všetkom, je, že tu ideme hovoriť o systéme, akým je kurikulum, akým je obsah vzdelávania momentálne nastavený. A ten nie je dobrý. Viac-menej, keď by som tak mal ísť v úvode trošku hlbšie, mne osobne na Učiacom sa Slovensku chýbalo, a dúfam, že sa to potom aj dopracuje v rámci tej ambície veci posunúť dopredu, aby sme sa naozaj pozreli aj na obsah vzdelávania, na jednotlivé predmety a kvázi, či tie predmety v súčasnosti, ako sú nastavené, zodpovedajú momentálne dobe a poučili sa aj zo zahraničných skúseností, kde išli odvážnejšie do toho, pretože videli, že svet sa mení a musí sa tomu prispôsobiť aj škola. To je jeden z faktov, ktorý si, bohužiaľ, veľmi nevieme priznať.
Každopádne, už som tu spomínal v jednej reakcii, že pri súčasnom mentálnom nastavení úradníkov sa dosť obávam akéhokoľvek zásahu do legislatívy. Najmä preto, pretože oni sami ju veľmi nerešpektujú. Posledný prípad alebo posledný príklad, ktorý všetci poznáme, bol ten nešťastný dejepis, § 9 predsa jasne stanovuje, čo a na kom je v rámci kompetencii školy, kde sa tá pridaná hodina má použiť. A toto je, bohužiaľ, smutný obraz toho, kde môžu končiť všetky dobré úmysly.
Ale dobrá snaha sa cení. A dovoľte mi pár poznámok naozaj v dobrom, kriticky k tomuto návrhu, ktoré by mohli po zapracovaní, teraz možno preženiem, až po nejakom hypoteticky veľmi silnom optimizme, že by sa odrazu niečo stalo a tento návrh sa dostane do druhého čítania. Takže... Alebo prípadne potom, keby sa podával znova a znova sa na ňom pracovalo, pretože tento koncept, je mimoriadne dôležité, aby sa o ňom stále hovorilo, aby tu zazneli tieto moje poznámočky.
Takže k tomu experimentálnemu overovaniu. Dobrá myšlienka, len v niečom nedotiahnutá a v niečom prehnane optimistická. A osobne mám dosť podobný názor na inštitút experimentálneho overovania ako pani poslankyňa Zimenová. Ale keďže vieme, ako to v súčasnosti je, čo by sme s tým mohli urobiť? No v prvom rade bol som predbehnutý, ale ja som sa tiež chcel zmieniť o tých deviatich rokov toho experimentálneho overovania. Navyše, keď je to kontrolované troma až štyrmi štátnymi inštitúciami. Tu si dovolím z tohto miesta tvrdiť, že takmer žiadne nebude mať šancu prejsť. Stačí totiž, aby v jednom roku nejaký aktívny riaditeľ týchto inštitúcií si trošku ohol zákon, ako sa to aj dneska deje, a tento experiment končí. To je presne to, o čom hovoril aj kolega Poliačik, že skrátka padáme na ústa kvôli neschopnosti jednotlivcov. A toto je veľmi smutné a treba to tu vždy povedať nahlas. Takže rozšnurovať to akýmsi časovým rámcom a dať ešte do toho navyše právomoci štátnym inštitúciám, ktoré už doteraz preukazovali svoje schopnosti, v úvodzovkách, to nie je dobrý nápad.
K tomu, čo nie je dotiahnuté. Mne osobne tam chýba, a často sa to aj v diskusiách opakuje, zmienka o tom, že alternatívne vzdelávacie programy overené a schválené v niektorých krajinách Európskej únie by mali byť schválené bez experimentálneho overovania. Keby sa toto nám aspoň podarilo spoločnými silami pretlačiť, presvedčiť aj koalíciu, že nech ustúpi v tomto bode a naozaj to, čo je overené vonku, nemusí prebiehať týmto zdĺhavým procesom, bude to veľmi, veľmi dôležitý krok. Preto, aby sa naozaj tým aktívnym a inovatívnym ľuďom, ktorí s našimi deťmi pracujú, uľavilo.
Veď si spomeňte na prípad spojitého, resp. nespojitého písaného písma a na čom to všetko vzniklo. Teraz konečne už bol aj, je tu aj zmedializovaný príbeh šlabikára, ktorý, bohužiaľ, si vybrali za ten fond práve konania skrípt, a to bol jeden z argumentov pre to, že práve tento šlabikár neprešiel experimentálnym overovaním. Napriek tomu, že v posudku sa nič nespomínalo o konaní a skripte, práve tam bol vyzdvihnutý. Tak toto bol argument pre to, že sa zasiahlo tak, ako sa zasiahlo. Takže bol by to veľmi dôležitý krok. Skúsme spoločne tlačiť. Momentálne existujú pracovné skupiny na úpravách školského programu, teda školského zákona a je dôležité, aby sa aspoň v tomto ustúpilo.
Ďalšia vec, čo mi tam chýba, je, že my tu stále hovoríme o ucelených vzdelávacích programoch, celých konštrukciách, ktoré tu sú. Ale čo tie čiastkové formy? Zase to už tu bolo spomínané. Tie jednotlivé kocky systému, ktoré sa dajú pospájať dokopy, my ich potrebujeme zadefinovať a umožniť inovácie, aby sa presadzovali podstatne voľnejšie. Keď toto uvoľníme a tieto čiastkové programy, resp. tieto moduly, môžeme na to, určite sa zhodneme a vymyslíme na to nejaký odborný terminus technicus, ak toto dokážeme, Hejného matematiku, Sfumato, alternatívny spôsob výučby prírodovedných programov, Saëns ako komplexné vyučovanie, ako to prebieha v zahraničí, ak toto dokážeme, podstatne tým pomôžeme tým školám. Uvoľníme im ruky, budú môcť slobodnejšie skúšať a skúšať to, čo vedia, že jednak sa v zahraničí už osvedčilo, jednak vedia, že toto na tieto deti konkrétne funguje a nebudú sa báť, že príde nejaká kontrola a im to zakáže.
Takže táto debata je aj o naozajstnej slobode, teda by mala na našich školách zavládnuť. Jednou z hlavných chýb reformy z roku 2008 bolo, že ľudia na ňu neboli pripravení. Nikto to s nimi neodkonzultoval. Mnohí si našli vlastnú cestu. Nastavali si svoje školské vzdelávacie programy pre potreby svojich žiakov. Bez nejakej podpory zhora. Keby sa mali na ňu spoliehať, to by sa načakali. A za týchto ľudí stojí za to prijímať také opatrenia, ktoré im život zjednodušia.
Takže hovorím, som momentálne tak v stave, zvažujem, pretože sú to konkrétne nejaké výhrady, ale veľmi si cením, že ideme sa tu baviť o obsahu vzdelávania, ideme sa tu baviť o kurikulum, ani toto slovo už veľmi nepoužívame, pretože 21. storočie je tu. Budúcnosť je pred nami, svet sa bude meniť. V jednom rozhovore v minulosti to povedala aj súčasná nová ministerka školstva, že deti zažijú, naše deti zažijú veľké zmeny. Pokúsme sa ich na to, čo najlepšie pripraviť.
Ďakujem.
Skryt prepis