Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.6.2018 o 16:18 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 16:18 - 16:19 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len doplním príspevok pani poslankyne tým, že problém spaľovania drevnej biomasy za posledné roky sa stáva celoeurópskym problém s priamymi dopadmi na lesy po celom svete. Kým na Slovensku zatiaľ väčšina spaľovaného dreva pochádza z našich lesov, v rámci Európskej únie je dosah celosvetový. Francúzske a britské spaľovne dovážajú drevo zo Spojených štátov, Kanady a južnej Ameriky. Máme konkrétne štúdie. Štúdia Fred-a Pearce-a pre mimovládnu organizáciu FERN ukazuje, že európske lesy boli napadnuté v mene zelenej energie. Správa sa zameriava na lesy v Európe a Spojených štátoch ohrozené tlakom na využívanie bioenergie. Takmer polovica dreva vyťažená z Európskej únie je v súčasnosti vyvážaná na výrobu energie, čo tvorí 60% z produkcie obnoviteľných zdrojov energie.
Ďalej. Vyšetrovatelia organizácie Environmental Investigation Agency v utajení prichytili rakúsku drevársku spoločnosť pri porušovaní rumunských zákonov. Rakúšania nakupovali nelegálne vyťažené drevo, ponúkajú bonusy za ťažbu na stanovené kvóty a prevažujú takto získané drevo do svojich skladov.
Ďalej. Je dokumentárny film z roku 2016 Benovata Grimonda Ohrozené lesy, kde autor vo filme ukazuje na príklade výstavby veľkokapacitnej biomasovej spaľovne 700-tisíc ton za rok v meste Gardanov na juhu Francúzska, že energia z obnoviteľných zdrojov je všetko iné, len nie tá zelená ako dobrá pre klímu. Takže my tu máme podstatne väčší problém. Musíme ho okamžite riešiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 14:35 - 14:37 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec Klus, tiež musím oceniť takýto košatý, aj obsahovo, príspevok. Ja to zase robievam sem-tam častejšie, najmä pri svojich kolegoch, ale nemám problém oceniť, keď je príspevok obsahový a vecný.
Čo by som tu podotkol, ako ste správne aj vy spomenuli tú výzvu Srdcom doma, i mňa kontaktovali samotní organizátori tejto výzvy a tejto petície, tak ako aj mnohých ďalších kolegov. V súčasnosti na ich portáli je 2068 potvrdených podpisov a celá táto výzva nám dáva takú verejnú ponuku, aby sme sa naozaj touto problematikou zaoberali.
Naši zahraniční Slováci chcú sa spolupodieľať na veciach verejných, ktoré sú v ich vlasti. Jednoducho a naozaj to srdce zostalo doma, chcú, aby si mohli uplatňovať čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo s pôvodnou voľbou svojich zástupcov.
A možnože budú potrebovať vydvihnúť ešte väčší verejný tlak, aby sa naozaj tieto veci pohli. Pretože potom je možno pre nás inšpirácia, aj pre nich, to, čo sa napríklad stalo v Japonsku v roku 2005, kedy japonský najvyšší súd rozhodol, že brániť občanom voliť, pretože sú v zahraničí, je protiústavné. Dnes teda 720-tisíc Japoncov v zahraničí môže voliť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 12:49 - 12:51 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem len zareagovať v rámci akéhosi tónu, ktorým bol tento príspevok vedený, ktorý na mňa osobne zapôsobil v duchu, že my ako by sme už rezignovali na to, či tí zástupcovia verejnosti, kde počítam hlavne rodičov, by sa mali toho vôbec zúčastňovať. To si myslím, že nie je dobrá argumentácia. Práve naopak, ako môžeme robiť kroky, ktoré povedú k zlepšovaniu stavu na našich školách, pokiaľ nebudeme rozvíjať tú participáciu, aby sa verejnosť zúčastňovala práve na zasadnutiach rady školy?
Návrh kolegu Žarnaya podporujem a navyše dodávam, že on iba odstraňuje tú svojvôľu, ktorá sa častokrát stávala, áno, poznám to aj ja z praxe, počul som o tom, kedy sa rada školy, bohužiaľ, správa nie tak, ako by sa mala. Nie je úplne otvorená k tým veciam, ktoré sa tam preberajú. My musíme spoločnými silami dosiahnuť, aby sme práve, naopak, dotiahli tú verejnosť, dotiahli tých rodičov, aby sa zaujímali, aby sa celá spoločnosť začala zaujímať o to, čo sa deje na našich školách. Aby sa začali všetci zaujímať o to, aká je tam atmosféra, ako sa majú učitelia, aké sú vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi. Čiže každé to opatrenie budem vždy podporovať, pretože toto je základ. Pokiaľ nemáme dobrú klímu na našich školách, tak môžeme prijímať nádherné dokumenty, ale nepohneme sa absolútne nikam.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 11:56 - 11:58 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za všetky faktické poznámky. Môj postoj je hlavne ten, že konkrétne veci, konkrétne veci by sa mali prijímať pri čo najširšej vždy dohode. Ja osobne ho, nikdy netvrdím že mám patent na pravdu. Ani to nebudem tvrdiť. To je jedna otázka.
Druhá otázka je, keď sa bavíme s odborníkmi, ktorí sa venujú tejto oblasti, a počúvame ich v tých diskusiách, ako áno, povieme to priamo, šomrú na to, koľkokrát v minulosti oni navrhovali opatrenia, ktoré už tu mohli byť dávno prijaté. Ten faktor času je náš spoločný nepriateľ. Ak my sami pre seba sa snažíme ospravedlniť, že len ten náš pohľad je na vec jediný správny a hľadáme skôr stále prekážky, prečo sa niečo nedá, ako hľadať dôvody, prečo sa to dá, takto potom častokrát dopadne tak, že strácame ten čas a neustále len postupne niečo dopĺňame. Mali by sme byť už konečne odvážnejší a pristupovať ku konkrétnym krokom podstatne, podstatne aj možno ráznejšie a prijímať tie veci, prijímať tie veci rýchlejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 11:43 - 11:52 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu programu tejto schôdze. Budem predkladať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, krátky návrh, ktorý sa bude týkať škôl umeleckého priemyslu, a v tomto prípade musím oceniť, že sa nám tieto školy definujú v tomto zákone o odbornom vzdelávaní a príprave.
Ale ešte pred tým, než odôvodním samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, mi dovoľte taký krátky úvod k tomu, o čom by sa mala debata o odbornom vzdelávaní v budúcnosti viesť. Pozerajme sa dopredu! Myslím si, že aj v dokumente Učiace sa Slovensko bola pomerne značná časť venovaná tejto dôležitej téme, 48 strán v desiatich kapitolách popisovala návrhy konkrétnych opatrení, ku ktorým jednoducho musíme mať jasné postoje.
A hneď v úvode sa uvádza, aké veľké výzvy na Slovensko čakajú. Moderné technológie sú už tu. Priemysel 4.0 sa zatiaľ spomína len v opatrných diskusiách v kuloároch a mal by byť predmetom podstatne širšej diskusie. Ale určite nedá sa povedať, že všetko by sa dalo urobiť naraz. Preto vítam, keď sa uskutočňujú zmeny a veci sa lepšia, veci sa zlepšujú a robia sa tie postupné kroky, ktorými môžeme celý tento proces posunúť dopredu. Som skrátka zástanca tých malých krokov, i keď y som rád uvítal, aby boli výraznejšie.
Ale jedna vec, o ktorej sa tu zmienim, je pre mňa zásadná, aby tu zaznela, a to je aj spôsob, ten systémový spôsob pohľadu na odborné vzdelávanie v príprave, ktorý sa práve uvádzal v dokumente Učiace sa Slovensko v časti 3-08 Vzdelávanie v pracovnom prostredí, kde autori tohto dokumentu idú podstatne do väčšej hĺbky. Aby sa, sme sa pozerali na celý tento proces odborného vzdelávania a prípravy ako na proces vzdelávania v pracovnom prostredí, ktorý sa týka každej strednej školy. Aby sme vytvárali podmienky, ktoré budú umožňovať zapojenosť našich detí a ich prípravu na svet práce v každom jednom druhu školy.
Teda vyspelý svet už určitý čas buduje nielen duál, posunuli sa podstatne dopredu. Hovorí sa o takzvanom triáli. To znamená, že okrem škôl a podnikov, ktoré majú byť v kooperácii prostredníctvom štátu, a tu nepopieram, že je tu dôležitá úloha štátu, sa vytvárajú, a tak je to aj tam zadefinované v tomto opatrení konkrétnom, nadpodnikové tréningové centrá. Tieto centrá totiž dokážu pokryť i tie kompetencie, ktoré majú žiaci získavať, ktoré samotné firmy v rámci svojich úzkych možností nemajú.
Viem, že aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zo strany Asociácie priemyselných zväzov návrh na vytvorenie § 20, ktorý by sa zaoberal zamestnávateľskými centrami, a je tu určitý prvý taký krok, kde by sme o tom sa mohli aj seriózne začať baviť. Každopádne, každopádne, aj keby sme išli touto cestou a brali by sme tieto centrá odbornej prípravy ako jeden z dôležitých troch uzlov celého procesu, to znamená, školy, podniky a tieto centrá, vždy nesmieme zabudnúť na to, že veľká časť, veľká časť odbornej prípravy by sa mala odohrávať aj v školách, aby sa školy vybavili práve na tie zmeny, ktoré prichádzajú prostredníctvom moderných technológií a moderných postupov vo výrobe. Máme tu skrátka voči nim určitý dlh, ktorý musíme, na ktorý musíme reagovať.
Ale teraz už k samotnému môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. O čo ide? Je veľmi podstatné, ak už hovorím o vzdelávaní a odbornej jeho zložke, uviesť, že táto odborná zložka vzdelávania sa delí na teoretickú oblasť a oblasť umeleckej prípravy, keď hovorím o týchto školách umeleckého priemyslu. Praktická príprava žiaka na umeleckej škole je pomenovaná ako oblasť umeleckej prípravy a tvorí ju nielen kvázi v minulosti vyučovací predmet umelecká prax, ale viac vyučovacích predmetov. Je to celý súbor predmetov, ktorý závisí od daného študijného odboru, ku ktorým patrí napríklad figurálne kreslenie, výtvarná príprava, navrhovanie, počítačová grafika. Niektoré školy môžu mať v tejto vzdelávacej oblasti zahrnuté aj iné ďalšie praktické predmety, i preto navrhujem toto riešenie a dovolím si teraz už prečítať konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 949).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 2 sa slová "umelecká prax" nahrádzajú slovami "umelecká príprava", ktorej podstatnou zložkou je umelecká prax.
2. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Umelecká príprava je vzdelávacia oblasť s odbornými vyučovacími predmetmi, v ktorých žiak získava praktické umelecké zručnosti."
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.
3. V čl. V v doterajšom bode 16 v § 42b ods. 5 sa slová "len umelecká prax a odborné vyučovacie predmety" nahrádzajú slovami "len odborné vyučovacie predmety a predmety umeleckej prípravy".
4. Čl. V, v doterajšom bode 25 sa slová "odsek 5" nahrádzajú slovami "odsek 6".
Ďakujem a verím, že tieto praktické veci, ktoré si žiadajú samotné umelecké školy, nájdu v tomto pléne podporu, aby kvôli lepšiemu vzdelávaniu sme nepozerali na to, kto konkrétne návrhy často predkladá, ale pozerali na to, čo predkladá, a posúvali veci dopredu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.6.2018 13:03 - 13:04 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Žiadam na základe § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku o zaradenie nového bodu do programu 33. schôdze - prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelanie pre Slovensko, aj s implementačným Plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať.
Odôvodnenie: Tak zásadný strategický dokument, ktorý má určovať smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich 10 rokov si bude vyžadovať zhodu naprieč celým politickým spektrom, a preto by sme sa ním mali všetci zaoberať. Nazdávam sa, že ak chceme dosiahnuť zmeny v spoločnosti, tak najkratšou cestou je uskutočniť potrebné zmeny v školstve.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.5.2018 16:32 - 16:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť, samozrejme, príspevok pána poslanca Jurzycu v tom, čo aj spomínal, pretože naozaj je dôležité spomínať veľmi často slovo efektivita, ktoré on rozviedol na jednotlivých príkladoch. Dotknem sa v krátkosti a trošku sa aj zastanem samospráv, pretože aj v správe Najvyššieho kontrolného úradu sa spomína kontrolná akcia, ktorá bola vykonaná v Košickom kraji. Konkrétne sa to jedná o preverenie štyroch projektov z regionálneho operačného programu Opatrenie 1.1. infraštruktúra vzdelávania. To boli tie finančné zdroje použité pri rekonštrukciách rozširovania a modernizácie základných škôl, kde sa stala veľmi zaujíma vec, a to tá, že aj samotná kontrola ukázala, že ministerstvo ako riadiaci orgán oznámilo, že nemá dostatok finančných zdrojov, pričom odporučilo mestám pozastaviť realizáciu projektov v čase, keď už mestá mali zazmluvnené firmy na rekonštrukciu. Dve samosprávy na to reagovali tým spôsobom, že v jednom prípade dokonca predalo časť svojich pozemkov, v druhom prípade sa dohodlo na posune o platnosti dodávateľských faktúr o 8 až 15 mesiacov. To je veľmi pozoruhodný fakt, ktorý by tu mal zaznieť. A čo je ale dôležitejšie povedať z tohto systémového pohľadu, ktorý ste vy spomínali nám, a to aj kontrola preukázala, že tu chýba nejaká jednoznačná metodika výpočtu niektorých merateľných ukazovateľov, ako je napríklad aj zníženie energetickej náročnosti budov. Pretože je dosť zaujímavým faktom, že pri týchto projektoch sa zabudlo, ak školy už išli zatepľovať objekty, že zabudlo sa na telocvične. Takže si myslím, že ak chceme hovoriť o nejakej efektivite, mali by sme nastavovať takú metodiku, ktorá bude zohľadňovať aj tieto faktory. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.5.2018 13:32 - 13:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A veď ja súhlasím, že je dôležité dostať školstvo pod jednu strechu, obávam sa len toho, že pokiaľ by sme znova sa vrátili k modelu krajských školských úradov, tak poznáme predsa čísla a vieme, že aj v roku 2012, keď tento model končil, tak samotné krajské školské úrady zhltli skoro 5 mil. eur. A zavádzanie vecí, ktoré by mohlo pri súčasnej dobe informatizácie zabezpečovať buď ministerstvo, alebo samospráva, je podľa mňa naozaj predmetom širšej diskusie, aby keď už hovoríme o hodnote za peniaze, aby čo najviac centov z každého jedného eura, ktoré vrazíme do školstva, sa nám vrátilo v tom, že to bude aj na tých školách vidno.
Je takým predpokladom a často počúvam, že z väčšieho balíka sa dá viac ušetriť. Je to naozaj predmet na diskusiu, ale myslím si, že momentálne aj ľudia, ktorí sa pohybujú v oblasti vzdelávania a v oblasti riadenia, by privítali ten krok, aby sa vytvorila znova aspoň na určitý čas špecializovaná správa v tej strednej úrovni riadenia, aspoň na určitú dobu, aby sme urobili všetky kroky k tomu, že ten priamy kanál medzi ministerstvom a školami by prinášal len prospech. Z čoho vychádza aj to, že som, samozrejme, aj zástancom stále väčšej a väčšej autonómie školských zariadení.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.5.2018 13:20 - 13:30 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Len veľmi krátko.
Vážení kolegovia, nedá mi to, naozaj mi to nedá, ospravedlňujem sa, ale keď sa preberajú školské veci, vždy sme v komornej atmosfére. Neviem, či to budeme parafrázovať Cata seniora ohľadom Kartága, ale jednoducho toto už začína byť pomaly pravidlo.
Každopádne k samotnému návrhu zákona. Ja osobne vítam, že je tu návrh zákona, ktorý chce dať financovanie školstva pod jednu strechu, pretože toto financovanie pod jednou strechou napriek diskusiám, ktoré môžu byť rôzne naprieč rôznymi skupinami, ktoré v spoločnosti fungujú, v odbornej verejnosti aj medzi rodičmi, toto financovanie pod jednou strechou má nesporne svoje výhody.
Veď napokon, ak sa pozrieme spätne dozadu, čo som si dal tú námahu, samotná zmena presunu tohto spôsobu financovania do tej dvojkoľajnosti, ktorú máme v súčasnosti, nebola úplne samozrejmá. Veď samotné ministerstvo školstva uverejňovalo aj argumenty, keď si pozrieme predchádzajúci legislatívny proces a rôzne pripomienkovania, kde uvádzalo vážne argumenty, že sa jej nezdá tento spôsob, aby takto prišlo o túto kompetenciu. Konkrétne z týchto argumentov, ak z nich môžem zacitovať, sa uvádzal aj hneď prvý, že by sa stratila autonómnosť riadenia školstva, čo je presun informácií medzi ministerstvom a zriaďovateľmi, možnosť vypracovať operatívne podklady, komunikácia s odbornými zamestnancami. Bolo tam upozorňované na neefektívnosť medzi stupňom riadenia, ktoré sa týmto spôsobom môžu vytvárať, a tiež aj strata vplyvu na výber odborných zamestnancov. Takže napriek týmto výhradám došlo k zrušeniu krajských školských úradov a je to naozaj, momentálne je to naozaj veľmi dobrý čas na to, aby sa otvorila odborná debata o tom, akým spôsobom chceme riadiť školstvo.
Práve my z pozície opozície môžeme, keďže poznáme parlamentné počty, byť tými otváračmi tém. Tými, ktorí tú diskusiu budú rozvíjať, trošku až možno aj v rámci polemiky a budú hlasným uchom hlasov, ktoré zaznievajú zdola, pretože v súčasnosti si povedzme, aký je stav aj v názoroch, ktoré prevládajú nielen medzi učiteľmi, ale, ako som už spomínal, rôznymi aktérmi, ktorí majú čo povedať do vzdelávania.
Učitelia často spomínajú s nostalgiou na stavy školských správ, kedy ktoré, kedy sme tu mali špecializovanú školskú správu, ktorá bola podľa mnohých aj v rámci nich, tých spomienok, ktoré mali, tým najideálnejším spôsobom. Ale dnes sme už v súčasnosti kamsi sa posunuli inam, dnes už školy majú svoju právnu subjektivitu, dnes už vykonávajú množstvo ďalších funkcií, ktoré na nich boli delegované, a treba sa nám pozerať dopredu.
Takže jedna z mojich takých drobných výtok je, že naozaj tie krajské školské úrady a ten spôsob návratu k nim v pôvodnom, ak by to malo ísť podľa toho pôvodného modelu, ktorý tu kedysi bol, by mohol byť vnímaný ako krok späť. Správne však pán predkladateľ v svojom úvodnom slove poznamenal, že je tu priestor na to, hľadať to najlepšie a najvýhodnejšie riešenie, akým chceme zabezpečiť čo najefektívnejšie riadenie škôl.
Efektivita je podľa mňa slovo, ktoré by malo zaznievať veľmi často, možno častejšie ako spomínaná, veľmi často opakovaná mantra o kvalite, pretože tá efektívnosť nevychádza len zo záverov, ktoré poznáme všetci z dokumentov, ktoré vychádzajú z hodnoty za peniaze, ale je hlavným predpokladom, aby každé jedno euro, ktoré ideme dávať do vzdelávania, bolo využívané k tomu, k čomu je určené a nestrácalo sa v rôznych iných kanáloch. Ako už bolo tu spomínané aj v tých argumentoch zásadných pripomienok, k vytváraniu rôznych neefektívnych medzistupňov riadenia.
Úprimne povedané, sme niečo vyše 5-miliónová krajina, a pokiaľ si by sme dokázali zmanažovať spôsob tohto riadenia, pretože mnohí odborníci na oblasti riadenia hovoria, že pokiaľ veci nefungujú, na 80 až 90 % za to môžu práve nedostatky v riadení. Pokiaľ vieme nájsť mechanizmus, ktorým by dokázalo ministerstvo priamo riadiť finančné toky tak, aby išli priamo do škôl, tak by to bola vec, ktorú by veľmi pozitívne vnímala väčšina. Pretože v rámci organizácií, v ktorých som pôsobil a pôsobím, vždy táto požiadavka zaznievala asi najhlasnejšie. Ľudia žiadajú, ktorí sú v školstve, aby tie peniaze, ktoré majú ísť do škôl, naozaj skončili v školách, aby sa nestrácali niekde inde.
Ale popravde spôsob financovania je len jedna strana mince. Povedzme si ešte o druhej, ktorá je rovnako dôležitá. Na čo sa absolútne zabudlo, je, že nám tu chýba metodika riadenia, resp. metodika ako taká. Úprimne poviem, že podľa mňa súčasnosť v nastavení metodické centrá, tak ako ich poznáme, neplnia svoju funkciu. Metodika, pomoc, servis, o ktorom sa často v minulosti hovorilo, sa školám nedostáva. Nepomôžu k tomu ani stovky rôzne pekne napísaných opatrení, ak nedokážeme zabezpečiť to, že učitelia na školách budú mať ten servis zabezpečený a naozaj sa môžu sústrediť iba na samotný proces vyučovania.
A rovnako je podstatné aj to, aby sme mali jasnú a čistú legislatívu, aby školská legislatíva, o ktorej sa hovorilo aj v programovom vyhlásení tejto vlády, že sa má zabezpečiť jej sprehľadnenie a akosi momentálne asi všetci, ako sme tuto, nevidíme až tak ružovo, pokiaľ nemáme jasné zákony, ktoré školskej legislatíve majú jasne stanovovať pravidlá hry, tak nám nepomôže ani dôkladne prepracovaná reforma ďalších priamo riadených inštitúcií alebo spôsobov toho stredného vstupu riadenia v rámci školstva.
Musíme spoločne tlačiť na túto vládnu koalíciu a mať pripravený dobrý plán, ako urobíme zásadné veci práve v školskej legislatíve, aby ten proces bol jasný a nestávalo sa, že riaditelia nevedia, čo konkrétne, náhle zmenené opatrenie so sebou prináša, pretože oni majú podstatne iné veci na práci, ako neustále sledovať meniacu sa legislatívu, prípadne - ak sú organizovaní v rôznych druhoch združení - aby mali niekedy 24 alebo 48 hodín na to, aby sa vyjadrovali k rôznym legislatívnym námetom a nápadom ministerských úradníkov. Podľa mňa jednou z vecí, ktorá by tu dnes mala zaznieť, je aj tá, že celé ministerstvo školstva ako organizácia potrebuje zásadnú zmenu svojej štruktúry a nastavení, ktoré by tam mali byť.
Takže vítam, že sa táto diskusia otvorila, ale paradoxne v predchádzajúcich dňoch napriek tomu, že som sa snažil pôsobiť optimisticky, v tomto prípade, keďže poznáme parlamentné počty, som skeptický a my sa tu dobre môžeme porozprávať, prípadne si po skončení rokovania dať kávu a debatovať o tom. Pokiaľ odborné hlasy, ktoré hovoria o zásadných zmenách v školstve, nebudú zaznievať i v médiách častejšie a vzdelávanie sa nestane naozaj dôležitou témou spoločenských diskusií, tak nás to bude asi podstatne všetkých frustrovať, pretože toto je vec, na ktorú sa dlhodobo zabúda. Ale som rád, že tento návrh zákona tu je, tak poďme o ňom diskutovať aspoň tí, ktorí sa o to zaujímajú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18.5.2018 13:18 - 13:20 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, ctení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 933). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Poprosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis