Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2018 o 18:07 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 18:07 - 18:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja ďakujem v prvom rade za naozaj fundované vystúpenie, ktoré bolo ešte v rámci rozpravy, aby sme mohli naňho zareagovať. A keď sa už hovorí o poďakovaní, ja som to už aj vo svojom príspevku pri písomnej časti uviedol, že oceňujem práve spôsob, akým vediete ministerstvo financií a akým spôsobom sú k dostupnosti aj tieto podklady, s ktorými sme mohli pracovať a pracujeme. Pretože toto je mimoriadne dôležité aj k odstraňovaniu nejakých informačných nerovností, aj k zlepšovaniu komunikácie medzi sebou navzájom. Spomínali ste asistentov a nárast financií. Ja však musím poukázať na iný fakt, ktorý som spomenul v tom svojom prvom príspevku, a to dohodovacie konanie kategória ostatné, ktorý spomína práve aj implementačná jednotka, kde práve dnes, až som si to všimol dnes, boli zverejnené koncové čísla v rámci úpravy rozpočtov. A opäť nám tam vyskakujú čísla oproti z októbra, kde bol už mnou avizovaná suma necelých 7 mil. Už tu vidím 16,5 mil. To znamená, že máme tu rezervy, ktorým sa treba venovať. A podľa mňa efektivita je vec a téma, ktorá nás môže spájať
===== celé čísla v rámci úpravy rozpočtov a opäť nám tam vyskakujú čísla oproti októbra, kde bolo na až ako jedno avizované suma necelých 7 miliónov, už to vidím 16,5 milióna. To znamená, máme tu rezervy, ktorým sa treba venovať. A podľa mňa efektivita je vec a téma, ktorá nás môže spájať, pretože toto sú veci. Pokiaľ vieme efektívne vynakladať s peniazmi, môžeme samozrejme chcieť viac aj do konečného rozvoja.
A k samotným zahraničným Slovákom verím, že dotyčná intervencia sa bude netýkať len Srbov, ale aj ostatných Slovákov, najmä tam, kde žijú v ucelených komunitách. Najmä, hovorím, najmä sa prihováram za Ukrajinu, pretože tam je mimoriadne kritická situácia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 18:07 - 18:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja ďakujem v prvom rade za naozaj fundované vystúpenie, ktoré bolo ešte v rámci rozpravy, aby sme mohli naňho zareagovať. A keď sa už hovorí o poďakovaní, ja som to už aj vo svojom príspevku pri písomnej časti uviedol, že oceňujem práve spôsob, akým vediete ministerstvo financií a akým spôsobom sú k dostupnosti aj tieto podklady, s ktorými sme mohli pracovať a pracujeme. Pretože toto je mimoriadne dôležité aj k odstraňovaniu nejakých informačných nerovností, aj k zlepšovaniu komunikácie medzi sebou navzájom. Spomínali ste asistentov a nárast financií. Ja však musím poukázať na iný fakt, ktorý som spomenul v tom svojom prvom príspevku, a to dohodovacie konanie kategória ostatné, ktorý spomína práve aj implementačná jednotka, kde práve dnes, až som si to všimol dnes, boli zverejnené koncové čísla v rámci úpravy rozpočtov. A opäť nám tam vyskakujú čísla oproti z októbra, kde bol už mnou avizovaná suma necelých 7 mil. Už tu vidím 16,5 mil. To znamená, že máme tu rezervy, ktorým sa treba venovať. A podľa mňa efektivita je vec a téma, ktorá nás môže spájať
===== celé čísla v rámci úpravy rozpočtov a opäť nám tam vyskakujú čísla oproti októbra, kde bolo na až ako jedno avizované suma necelých 7 miliónov, už to vidím 16,5 milióna. To znamená, máme tu rezervy, ktorým sa treba venovať. A podľa mňa efektivita je vec a téma, ktorá nás môže spájať, pretože toto sú veci. Pokiaľ vieme efektívne vynakladať s peniazmi, môžeme samozrejme chcieť viac aj do konečného rozvoja.
A k samotným zahraničným Slovákom verím, že dotyčná intervencia sa bude netýkať len Srbov, ale aj ostatných Slovákov, najmä tam, kde žijú v ucelených komunitách. Najmä, hovorím, najmä sa prihováram za Ukrajinu, pretože tam je mimoriadne kritická situácia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 17:36 - 17:38 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo pán predseda. Ďakujem za príspevok môjmu poslaneckému kolegovi Edovi Hegerovi. Ja len doplním, ak už spomínal jednak školstvo a analýza, tiež už sme tu mali a máme aj predloženú analytickú správu Najvyššieho kontrolného úradu konkrétne, ktorá sa týka systému financovania výskumu a vývoja. Zobrali si konkrétne ex post roky 2007, 2017. Máme tu jednoznačné zistenia. Tie sú dané. To znamená, objem finančných prostriedkov, ktoré Slovenská republika vynakladá na vedu a výskum je v pomere k hrubému domácemu produktu jedným z najnižších spomedzi krajín Európskej únie a to v celom sledovanom období. Slovenská republika zamestnáva v celom sledovanom období v sektore vedy a výskumu výrazne menej zamestnancov, ako porovnateľné štáty. V počte patentov na hrubý domáci produkt zaostáva Slovenská republika v celom sledovanom období, pričom v roku 2016 bola Slovenská republika v tomto ukazovateli druhá najhoršia v rámci krajín Európskej únie. Podpriemerné hodnoty dosahuje Slovenská republika v celom sledovanom období v porovnaní s priemerom u krajín Európskej únie aj v počte vedeckých publikácii a ich citácii. A v úspešnosti čerpania prostriedkov programu Horizont 2020 do marca 2018 je Slovenská republika z 28 štátov Európskej únie až na 25 mieste. Ale, spomínal si vysvedčenia a ten semafor, ja si myslím, že pokiaľ by farby nezaberali, možno bude treba prejsť k číselnému hodnoteniu, v školstve sa nám to oplatí alebo respektíve je to také viditeľnejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 16:44 - 16:45 hod.

Miroslav Sopko
Ďakujem za slovo a podporný komentár. V krátkosti len už iba doplním, že verím tomu, že pokiaľ to naozaj myslíme vážne musíme prikročiť k činom a v tomto spájať sily. Naši zahraniční Slováci si to zaslúžia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:38 - 16:43 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť teraz v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť...
===== Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa ale nepriamo ale dotýka ďalšej podstatnej oblasti na ktorú sa zabúda. Konkrétne tento môj pozmeňujúci návrh v podobnom znení som priniesol aj minulý rok a uchádzam sa o podporu aj tentokrát. Ide o to navýšiť mierne, ale navýšiť presunom financií podporu pre našich zahraničných Slovákov. Totižto vnímal som to v minulosti dá sa povedať tak z diaľky. Ale osobná skúsenosť je vždy najlepšia. A či už v komunikácií s našimi Slovákmi na Ukrajine alebo napríklad v Srbsku som si uvedomil, hlboko sa pred nimi skláňam, ako si doteraz dokázali uchovať svoje národné povedomie. Napriek tým rokmi rôznych vírov a historických dejov, ktoré nimi prechádzali sa stále hrdo hlásia k tomu, že sú Slováci. A myslím si a som o tom presvedčený, že máme voči ním morálny dlh a zároveň by sme mali navyšovať túto podporu a malo by sa to odrážať aj v návrhu rozpočtu na každý rok. Navyše ak máme tu ešte uznesenie vlády z roku 2008. Konkrétne ide o uznesenie vlády č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorý konkrétne navyšoval dotačný systém pre Slovákov žijúcich v zahraničí a môj návrh sa snaží dorovnať navrhovanú sumu, ktorá v súčasnosti je milión 19 916 eur práve o 310 084 eur, aby sme sa dostali na tú úroveň, ktorá vtedy tam bola napísaná. Čierne na bielom. Som presvedčený o tom, že nestačí len vyhlásenia o tom, ako ich treba podporovať. Nestačia vyhlásenia o dôležitosti budovania národného povedomia a patriotizmu, ale ak si naozaj ctíme a rešpektujeme článok Ústavy 7a O podpore svojich krajanov v zahraničí, mali by sme tento záväzok naplniť, aj s dôrazom na to, že keď sa pozrieme do susedných krajín či je to Maďarsko alebo Poľsko tí dávajú mnohonásobne na podporu svojich rodákov viac. A preto dovolím si teraz prečítať samotný návrh pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto: 1.) V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 0D3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí zvyšuje o sumu 310 084 eur. 2.) V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky znižuje o sumu 310 084 eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov v eurách na podprogram 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Ďakujem a dúfam v podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 16:38 - 16:43 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť teraz v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť...
===== Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa ale nepriamo ale dotýka ďalšej podstatnej oblasti na ktorú sa zabúda. Konkrétne tento môj pozmeňujúci návrh v podobnom znení som priniesol aj minulý rok a uchádzam sa o podporu aj tentokrát. Ide o to navýšiť mierne, ale navýšiť presunom financií podporu pre našich zahraničných Slovákov. Totižto vnímal som to v minulosti dá sa povedať tak z diaľky. Ale osobná skúsenosť je vždy najlepšia. A či už v komunikácií s našimi Slovákmi na Ukrajine alebo napríklad v Srbsku som si uvedomil, hlboko sa pred nimi skláňam, ako si doteraz dokázali uchovať svoje národné povedomie. Napriek tým rokmi rôznych vírov a historických dejov, ktoré nimi prechádzali sa stále hrdo hlásia k tomu, že sú Slováci. A myslím si a som o tom presvedčený, že máme voči ním morálny dlh a zároveň by sme mali navyšovať túto podporu a malo by sa to odrážať aj v návrhu rozpočtu na každý rok. Navyše ak máme tu ešte uznesenie vlády z roku 2008. Konkrétne ide o uznesenie vlády č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorý konkrétne navyšoval dotačný systém pre Slovákov žijúcich v zahraničí a môj návrh sa snaží dorovnať navrhovanú sumu, ktorá v súčasnosti je milión 19 916 eur práve o 310 084 eur, aby sme sa dostali na tú úroveň, ktorá vtedy tam bola napísaná. Čierne na bielom. Som presvedčený o tom, že nestačí len vyhlásenia o tom, ako ich treba podporovať. Nestačia vyhlásenia o dôležitosti budovania národného povedomia a patriotizmu, ale ak si naozaj ctíme a rešpektujeme článok Ústavy 7a O podpore svojich krajanov v zahraničí, mali by sme tento záväzok naplniť, aj s dôrazom na to, že keď sa pozrieme do susedných krajín či je to Maďarsko alebo Poľsko tí dávajú mnohonásobne na podporu svojich rodákov viac. A preto dovolím si teraz prečítať samotný návrh pozmeňujúci. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto: 1.) V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 0D3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí zvyšuje o sumu 310 084 eur. 2.) V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky znižuje o sumu 310 084 eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov v eurách na podprogram 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Ďakujem a dúfam v podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:37 - 10:39 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za reakcie. Ako keď som tak počúval kolegu Gröhlinga som si tak predstavil jednu staršiu karikatúru Šutyho, možnože ju všetci poznáte. Ako tak niekto kreslí na transparent Chceme to nejako inak. Ako je dosť podstatne aj to, čo si povedal, že zadefinovať si jasne, čo vlastne chceme zmeniť a byť už konečne dôrazní v tom, keď si to zadefinujeme. To je to, čo vlastne mne najviac pri tomto chýba pri celej komunikácii ministerstva a vlastne to vidíme aj v tomto rozpočte. Vybratím len konkrétnych niektorých tém, ktoré sa vedia dobre odprezentovať verejnosti sa extra nikam veľmi neposunieme. A najhoršia vec, čo sa nám môže stať, že napriek tým peniazom, ktoré do toho dáme, sa po rokoch zistí, že sa vôbec nič nezmenilo. A ešte horšie, že verejnosť najmä nepresvedčíme. Spolupráce s odborníkmi a všetkými ostatnými, že máme reálne nástroje a máme ľudí, ktorými môžeme to školstvo kamsi posunúť. Nemyslím si, že to zvyšovanie platov slúži k tomu, aby sa uspokojili tí učitelia, pretože v ich požiadavkách nebolo len zvyšovanie platov. Ja len pripomínam, že ak žiadali peniaze, tak žiadali peniaze aj na vybavenie škôl, pretože čo by to bolo za učiteľa, keby nemyslel aj na tú školu a na ten proces, keď častokrát s holými rukami na vlastnom alebo na úkor vlastného času doma vyrába učebné pomôcky. Takže moja výzva je, začnime byť konečne dôrazní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 10:10 - 10:32 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Takže vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nie len, že je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec a to najmä investovanie do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu. Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nie len naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára. Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny a to v dvoch pohľadoch. V kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva. Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať a žiaľ musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie a teda najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020. Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4. Česko, Slovensko, Maďarsko sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šľape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať. Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu, ale voči napríklad takzvanému scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 miliónov eur viac. A posledné čísla z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 miliónov eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe. Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017, 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie. Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti a pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti a ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej. Pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý. Ide o chudobné deti a takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktorých sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať tak, ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť. Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom počuli a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch ...
===== ministerstvo školstva, už to bolo aj často krát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bolo ten viditeľný semafor o ktorom tu ste mohli počuť aj vidieť kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch. A čo o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri v tom stave, že máme kapacity odborníkov, áno veď tí ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich často krát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť. Pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať. Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. prvý tiež už bol tu spomínaný sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov v roku 2017 sme tam mali 57 miliónov 280 tisíc, 2018 - 69 miliónov 872, 2019 - návrh 74 miliónov 534. A najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu, Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo tona princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia do 63 % základu tak je to naozaj na pováženie akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi. Druhý príklad a samozrejme ako, čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne výraznejšie úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme tých organizácii a či sa tieto nemajú už zlučovať pri samozrejme pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami. Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení a je to zaujímavé keď sa na to pozriete trošku hlbšie a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 % ktoré súvisia s tým, že ľudia teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy ale tam najmä a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe položka ostatné, do ktorého si môžu ľudia zahrnúť, alebo do ktorého môžme zahrnúť kade čo. A pre mňa na pováženie ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú ak vidíte z roku 2016 chce nejakých 16 miliónov až po rok 2017 kde to vyskočilo pomaly k 24 miliónom už teraz je tam skoro 8 miliónov a to nie je koniec. Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácií akejkoľvek bez toho aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú. Pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí. Rozpracované štúdio v oblasti kariérneho systému učiteľov, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte ani v konkrétne návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, ten zákon je predpokladom vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácie siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie. Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stáť a nesmie sa dopustiť že jednotlivé položky medzi tým ako kariérne rastu tí pedagógovia ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné. Pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Našim účelom, teda našim cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých aby si jedny navzájom závideli ale práve naopak. Nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivity učiteľského stavu sa zvýši, práve spravodlivým nastavením. Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojim kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva ale pokúsi sa riešiť vec ktorú som momentálne ešte nespomenul. A ktorú preberáme momentálne na článkoch, médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom a každý je úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí. Koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi. Ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať. Minulý týždeň bola aj konferencia rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 milióny eur aby dokázali za stabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeže. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole číslo 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 podpora detí a mládeže len milión euro. Na to aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016 čo je Programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať. Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090). Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto: 1. V Prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ. 2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ. 3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu). 4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000. Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 10:10 - 10:32 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Takže vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia prijmite teraz moje stanovisko k tomuto návrhu rozpočtu, kde primárne sa budem zameriavať v tej časti, ktorá sa týka školstva. Aj z toho dôvodu, že, nie len, že je to moja srdcovka, ale najmä preto, aká podstatná vec a to najmä investovanie do školstva a celková štruktúra jeho financovania je dôležitá pre túto krajinu. Na jednej strane ale zároveň musím aj vyhlásiť, že som priaznivcom vyrovnaného hospodárenia a preto uznávam snahy vlády, keď predkladá vyrovnaný rozpočet, čo je mimoriadne dôležité pre budúcnosť. Budúcnosť sú nie len naše deti, ale budúcnosťou je aj to, aby sme im zachovali štát, kde pôjdeme smerom znižovania dlhu, ktorý sa tu postupne vytvára. Ale každopádne nedá mi, aby som nekonštatoval, že rozpočet na školstve je málo odvážny a to v dvoch pohľadoch. V kvantite a kvalite. Dá sa dokonca povedať, že je to rozpočet údržbársky, kedy sa snažíme i keď môžeme mať na to rôzne pohľady, snažíme sa len pri logických pohľadoch na základe toho, akú vidíme nejakú výstupnú hodnotu, čo nám školstvo dáva, dávať ho a mať ho v rovine pokiaľ sa určité veci nezačnú meniť, tak prečo by sme do toho naliali viac. Hovorí sa dokonca o čiernej diere v mnohých vyjadreniach, čo počúvam a možno je základnou chybou to, že musíme ísť viac do hĺbky, viac do hĺbky a pozrieť sa na kvantitu i kvalitu toho, ako investujeme a ako nakladáme s každým jedným eurom, ktoré ide do školstva. Pokiaľ ide o kvantitu prostriedkov, Slovensko je stále vo výdavkoch ďaleko za priemerom OECD, kde sa hrdo patríme. Ale čo sa týka kvality využitých prostriedkov, je evidentné, že celé ministerstvo na čele s pani ministerkou, že tam jednoducho cítiť tú chýbajúcu odvahu pustiť sa do ktoréhokoľvek z kľúčových reformných riešení, ktoré máme už na stole. Máme schválený Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a je tam určitý plán, implementačný plán, ktorý dáva jasné časové rámce, kedy sa majú konkrétne opatrenia uplatňovať a žiaľ musím konštatovať zároveň, že tie najvýraznejšie a teda najviac dopadajú na výraznejšie investície vo financovaní, sú posunuté až na roky, ktoré sú po roku 2020. Ale poďme k tej kvantite prostriedkov. Napriek tomu, že ekonomika momentálne zažíva rekordne dobré časy, vo financovaní školstva stále ešte zaostávame za priemerom Európskej únie. Kým v únii sa v priemere ročne dáva na školstvo 4,8 % hrubého domáceho produktu, u nás sú to len 4 %. Priemer krajín, ostatných krajín z V4. Česko, Slovensko, Maďarsko sa tiež pohybuje bližšie k tomuto priemeru Európskej únie. Také Fínsko, ktoré si dávame za vzor, je až na úrovni nad 6 %. Ak by teda školstvo bolo skutočnou prioritou, mohli by sme uvažovať o výraznom navýšení prostriedkov a trestuhodne teraz strácame ten možno tú príležitosť, kedy by sa to aj reálne dalo uskutočniť viditeľne z tohto pohľadu, keď ekonomika šľape. Ale, je tu jedno veľké ale, čo som už aj spomínal na začiatku, to všetko za predpokladu, že sa pozrieme na efektivitu vynakladania, o ktorých budem hovoriť trošku neskôr. V dnešných dobrých časoch má vláda dostatok prostriedkov skokovite toto manko dorovnať. Stretávam sa aj s názormi, ktoré hovoria, že je tu nejaký historický dlh a že mnohé veci sa dali uskutočniť výraznejšími investíciami podstatne skôr. Je to naozaj na diskusiu, ale voči napríklad takzvanému scenáru bez zmeny politík vláda v budúcom roku má minúť o vyše 900 miliónov eur viac. A posledné čísla z daňového výboru hovoria, že dane a odvody budú vyššie skoro o ďalších 500 miliónov eur. Takže reálne tu prostriedky sú. Ide o to, či je aj politická vôľa investovať do školstva. Toto je základná otázka, či to urobíme a najmä aj ako to urobíme. Namiesto ale výrazného nárastu do vzdelávania ideme nakupovať príliš veliký objem zbraní. Ak si porovnáme, jedno porovnanie za všetky, ak si porovnáme relatívne výdavky na bezpečnosť a obranu v porovnaní s najvyspelejšími krajinami sveta, tie nie sú úplne rovnaké, ako sú zároveň výdavky na vzdelávanie zase s tými najvyspelejšími krajinami sveta. Nie je to v rovnováhe. Analýza Hodnoty za peniaze pre školstvo konštatuje, že slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v mnohých rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám. Tak. Nachádzame to aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, je tam pomerne veľa hovoriaci graf, ktorý nemôžem vám ukázať, ale je to v prílohe, takže si to každý môže pozrieť na strane 27, ktorý ukazuje na predčasné ukončenie školskej dochádzky. Je to v percentách pre vekovú skupinu 18 a 24 rokov. Údaje za rok 2016 bolo pre Slovensko 7,4 a 2017, 9,3. Ale pripomínam, pripomínam, že takýmto tempom budeme musieť vynaložiť veľmi veľa úsilia, aby sme sa dostali na stratégii Európa 2020 stanovenú hranicu 6 %. My ideme presne opačne. Zatiaľ čo priemer sa znižuje v rámci Európskej únie, my stúpame. Čo z toho vyplýva? Špeciálne slabé výsledky, ide teda o deti z chudobnejších rodín a okrem iného je to aj dané tým, že dáme približne o 1 % hrubého domáceho produktu menej ako v priemere Európskej únie. Čo sa týka podpory chudobnejších rodín s deťmi na podporu rodiny ide nárast len o 2 %. V rámci toho priama podpora detí stúpne dokonca o menej ako 2 %. To sa týka tých prídavkov na deti a pritom mladé rodiny s viacerými deťmi sú tou najohrozenejšou skupinou z pohľadu chudoby a teda aj kvality vzdelania v spoločnosti a ja tu pripomínam, prestaňme riešiť nejakú etnicitu. Bavme sa o chudobe ako takej. Pretože toto je téma, ktorá sa môže ľahučko zneužívať, ale princíp je stále ten istý. Ide o chudobné deti a takto to treba aj začať komunikovať a takto treba aj o tom hovoriť, pretože ľudia vystavení generačnej chudobe, pre nich neplatia tie rámce, o ktorých si my myslíme a na ktorých sme my boli zvyknutí, nemajú ako reagovať tak, ako reagovali alebo ako si my predstavujeme, že by mali reagovať. Jednoducho má to silný dopad, je to bremeno, ktoré si so sebou nesú a je to tak vážna téma, že by sa o nej malo podstatne viacej hovoriť. Ale poďme ku kvalite prostriedkov. Letmý pohľad na priebežnú implementačnú správu, ktorú všetci poznáme, ukazuje, že ministerstvo školstva, už to bolo aj častokrát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bol ten viditeľný semafor, o ktorom počuli a mohli ste to aj vidieť, kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. Zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch ...
===== ministerstvo školstva, už to bolo aj často krát tu spomínané, má problém s domácimi úlohami. Tam bolo ten viditeľný semafor o ktorom tu ste mohli počuť aj vidieť kto si tú implementačnú správu pozrel, kde prevažuje najmä červená, oranžová. zelenú som tuším zachytil len v jednom prípade. No v dvoch. A čo o čom to svedčí, svedčí to o tom, že my pri v tom stave, že máme kapacity odborníkov, áno veď tí ktorí jednoducho vedia nám pripravovať riešenia, my ich jednoducho neberieme úplne vážne. A neberieme ich často krát na vedomie, aby sme to videli v konkrétnych krokoch. Toto je kritika, ktorá nie je zameraná na to, aby som teraz niekomu ubližoval ale je to naozaj zamerané na to, že takýmto spôsobom sa ďalej nedá ísť. Pokiaľ naozaj chceme zmeny. A základná otázka je, že či vôbec tie zmeny chceme presadzovať. Konštatujem, že revízia výdavkov svedčí aj o tom, ako málo sa kladie dôraz na efektívne využitie prostriedkov na kvalitu a teda svedčí aj o neochote podnikať zásadnejšie nejaké reformy. Uvediem také dva príklady praktické. prvý tiež už bol tu spomínaný sú priamo riadené organizácie pod ministerstvom školstva. Jednak to konštatuje aj stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, kde okrem iného vidíme nárast rozpočtových výdavkov v roku 2017 sme tam mali 57 miliónov 280 tisíc, 2018 - 69 miliónov 872, 2019 - návrh 74 miliónov 534. A najvyšší kontrolný úrad uskutočnil kontrolu vo vybraných rozpočtových organizáciách a našiel súvis s nekoncepčným nastavením rozpočtového procesu, Išlo konkrétne o preverované rozpočtové roky 2015, 2017. Fungovalo tona princípe, chýbajú zdroje, vypýtame si a dostaneme. Ale ak sa tento spôsob dostaví až do prekročenia do 63 % základu tak je to naozaj na pováženie akým spôsobom sa tu efektívne nakladá so zverenými zdrojmi. Druhý príklad a samozrejme ako, čo si budeme hovoriť o tom, že mali by sme pristupovať podstatne výraznejšie úvahe, či ich toľko naozaj potrebujeme tých organizácii a či sa tieto nemajú už zlučovať pri samozrejme pri výraznejšom, výraznejšej úspore s financiami. Druhý príklad súvisí s dohodovacím konaním. Tí, ktorí to poznáte tak viete, že jednoducho každoročne vidíte na stránke ministerstva školstva peknú excelovú tabuľku, kde vidíte akým spôsobom bol upravený rozpočet jednotlivých zariadení a je to zaujímavé keď sa na to pozriete trošku hlbšie a vidíte tie cifry, ktoré tam lietajú. V samotnej aj položke dohodovacieho konania sú je rozdelená na niekoľko stĺpčekov, čiže je tam rozdelenie na školské bazény, maturitné skúšky a záverečné skúšky 6 % ktoré súvisia s tým, že ľudia teda pracovníci vďaka kontinuálnemu vzdelávaniu majú vyššie platy ale tam najmä a to sa tiež kritizuje aj v implementačnej správe položka ostatné, do ktorého si môžu ľudia zahrnúť, alebo do ktorého môžme zahrnúť kade čo. A pre mňa na pováženie ak si pozrieme tie presné čísla, ktoré tam sú ak vidíte z roku 2016 chce nejakých 16 miliónov až po rok 2017 kde to vyskočilo pomaly k 24 miliónom už teraz je tam skoro 8 miliónov a to nie je koniec. Čiže pokiaľ chcem hovoriť o racionalizácií akejkoľvek bez toho aby sa prijímali konkrétne opatrenia, ktoré sa budú týkať jednak riadenia ministerstva, jeho priamo riadených organizácií, jednak spôsobu akým nakladáme s financiami, ťažko budeme komunikovať školám, či základným alebo stredným, že jednoducho oni musia byť efektívnejší a oni sa musia zmieriť s tým, že jednoducho nebudú. Pokiaľ sa nezačne hore. Pokiaľ sa nezačne na samotnom ministerstve, kde napríklad musím oceniť napríklad spôsob organizácie ministerstva financií akým spôsobom ono riadi, akým vynakladá prostriedky na svoje fungovanie, to sa netýka ale všetkých ostatných ministerstiev a tobôž sa to netýka ministerstva školstva. Máme tu kopu rozpracovaných vecí. Rozpracované štúdio v oblasti kariérneho systému učiteľov, to je ten kreditový systém s atestačným konaním a zároveň racionalizácie systému škôl, ale nie sú uskutočnené a ich termín je otázny kedy konečne pristúpime k potrebným krokom, tá revízna správa bola predsa ešte minulý rok v lete. A zase čakáme a nevidíme. Pretavenie ani v rozpočte ani v konkrétne návrhoch zákonov. Zákon o pedagogických odborných zamestnancoch zastal, je zaseknutý, zmrazený a čakáme čo bude ďalej. Čiže o čo vlastne ide. Jednak je tam o reforme kariérneho systému, ten zákon je predpokladom vyzdvihnutie učiteľského stavu a jednak racionalizácie siete základných škôl, kde sa hovorí, že dajú sa na ňom ušetriť desiatky milión eur. A stále pri akejkoľvek úspore by to bolo veľmi málo k tomu a chceme robiť tú výraznú investíciu pre zásadnú zmenu vzdelávacieho systému, jednoducho na to bude potrebné viac peňazí. To je moje presvedčenie. Pár poznámok. Oceňuje valorizáciu platu učiteľov, bodaj by nie, veď som učiteľ. Ale, ale musí sa to doplniť o to osobitné zvýšenie nástupných platov začínajúcich učiteľov a zároveň sa nesmie stáť a nesmie sa dopustiť že jednotlivé položky medzi tým ako kariérne rastu tí pedagógovia ako na sebe pracujú, nebudú veľmi výrazné. Pretože v tom prípade sa vytvára pocit krivdy, ktorý sa nám môže spätne vrátiť. Našim účelom, teda našim cieľom nemá byť rozdeliť ich kategóriu na tých mladých a starých aby si jedny navzájom závideli ale práve naopak. Nastaviť systém tak, aby sme vedeli oceniť skúsenosť a prínos konkrétneho pedagóga pre danú školu. Spoločenské uznania, atraktivity učiteľského stavu sa zvýši, práve spravodlivým nastavením. Rozhodol som sa predniesť aj jeden pozmeňujúci návrh spolu s mojim kolegom Eduardom Hegerom, ktorý nebude žiadnou výraznou investíciou do školstva ale pokúsi sa riešiť vec ktorú som momentálne ešte nespomenul. A ktorú preberáme momentálne na článkoch, médiách a tak ďalej, kde sa hovorí o tom a každý je úžasný nad tým, aké sú hodnotové rámce našich mladých ľudí. Koho by volili prvovoliči a podobne. Ako pripomínam nie sú tam až tak veľmi rozdielne čísla oproti iným údajom, a iným výskumom, ktoré boli už pred dvoma rokmi. Ale svedčia o jednom a každá jedna štúdia mi to potvrdzuje s mladými ľuďmi a deťmi treba viac pracovať. Minulý týždeň bola aj konferencia rady mládeže, kde oni sami konštatovali, že by potrebovali 4 milióny eur aby dokázali za stabilizovať svoju organizáciu a viacej sa venovať deťom a mládeže. Ja navrhujem iba štvrtinu z toho. Dajme do podprogramu v kapitole číslo 20 ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu pod program 07818 podpora detí a mládeže len milión euro. Na to aby sme podporili práve tieto organizácie, ktoré potrebujú tie prostriedky aby mohli pracovať s deťmi. Navyše to korešponduje aj s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 141 z 13. apríla 2016 čo je Programové vyhlásenie vlády. Takže po takomto krátkom odôvodnení si dovolím prečítať. Pozmeňujúci návrh poslancov Národne j rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka a Eduarda Hegera k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (tlač 1090). Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto: 1. V Prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu zvyšuje o 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ. 2. V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu znižuje o sumu 1 000 000 eur a o túto sumu (1 000 000 eur) sa znižuje aj suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/ 2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ. 3. V prílohe č. 4 v kapitole č. 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu zvyšuje o 1 000 000 eur, suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže (kód a názov programu) sa zvyšuje tiež o túto sumu (1000 000 eur) a o túto sumu (1 000 000 eur) sa zvyšuje aj suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže (kód a názov podprogramu). 4. V prílohe č. 4 v kapitole č. 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov kapitoly v eurách znižuje o sumu 1 000 000. Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ako hovorím je to len jedna štvrtina toho, čo požadujú tieto organizácie. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 12:45 - 12:46 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za komentáre. De facto v podstate už len doplním jednu vec, ktorú som zabudol, viac-menej aj súvisí s tým, o čom sme tu všetci hovorili. Tá efektivita, sa jednoducho na ňu musí prihliadať najmä preto, aj z toho pohľadu, že už dnes máme školy, ktoré nám hlásia, aký majú problém zohnať kvalifikované kuchárky do svojich jedální. To znamená, je to celý komplex problémov a je vlastne dobré, že tu o tom hovoríme, pretože tým sme otvorili podstatnú tému, veľmi dôležitú tému, ktorou práve je strava. A myslím si, že v tejto debate treba ďalej pokračovať, pretože tá strava je častokrát kľúčom aj k výsledkom. A o tom hovoria zahraničné štúdie, nielen konkrétne aj v obedoch, ale napríklad v Spojenom kráľovstve začínajú už aj so školskými raňajkami, takže je to naozaj na širokú debatu a poďme do nej. Ďakujem.
Skryt prepis