Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

19. 6. 2017 o 16:31 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 16:31 - 16:34 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi dokončiť môj príspevok. Skončil som pri odôvodnení, pri ktorom som spomínal na určitú časť školských zariadení, na ktoré sa trošku pozabudlo, a to jest špeciálne výchovné zariadenia, kde prideľovanie finančných prostriedkov na ich prevádzku nie je práve vždy rozdelené logicky alebo najlogickejšie. Podľa nich, ako to vnímajú oni sami, keď som s nimi komunikoval, nelogickosť vyplýva hlavne z faktu samotnej filozofie normatívneho financovania. Podľa tejto filozofie by sa štatutárni zástupcovia špeciálnych výchovných zariadení mali postarať o to, aby zariadenia boli vždy naplnené žiakmi s výchovnými problémami, pre ktoré sú určené. Naproti tomu ak by špeciálne výchovné zariadenia boli financované v závislosti od počtu výchovných, respektíve diagnostických skupín, možno dosiahnuť spravodlivejšie financovanie. Vyše 90 % ročného rozpočtu špeciálneho výchovného zariadenia je určené na mzdy a odvody zamestnancov, pričom pri zníženom počte žiakov dostane nižší objem finančných prostriedkov, ale počet zamestnancov zostáva stále ten istý. V nadväznosti na prijatie, ak by sa podarilo, tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, bude potrebné novelizovať aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov, osobitne je ustanovenie v § 8 ods. 4.
Takže dovoľte mi, aby som prečítal samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za terajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: "22. V poznámke pod čiarou k odkazu 23a sa za číslo 117 vkladá čiarka, č. 120." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa doterajší 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: "22. Paragraf 5 sa dopĺňa ods. 6, ktorý znie: Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa ods. 1 a 3 pre špeciálne výchovné zariadenie sa vychádza z celkového počtu výchovných alebo diagnostických skupín, ktoré sú zaradené v špeciálnom výchovnom zariadení, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti riadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19. 6. 2017 12:57 - 13:02 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi, aby som vystúpil aj ja krátko v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde najprv by som sa vyjadril k celkovej diskusii, ktorá bola, a verím, že dospeje nakoniec k tým najlepším riešeniam, ktoré môžeme v rámci našich možností pre slovenské školstvo urobiť. Samozrejme, dalo by sa očakávať aj viac. Ale pokiaľ berieme do úvahy situáciu, v akej sa momentálne nachádzame a stojíme pred finalizáciou dokumentu Učiace sa Slovensko, urobme aspoň základné kroky k tomu, aby sme pripravili čo najlepšie podmienky pre to, aby sme mali tak vytvorené podmienky, ktoré nášmu školstvu pomôžu.
V krátkosti sa zmienim, že som osobne aj rád, že nastal určitý posun aj v diskusii o už spomínanej účelovej viazanosti príspevku na výchovu a vzdelávanie detí v materskej škole. Som rád, že aj na rokovaniach výboru boli, bola atmosféra nastavená k tomu, že naozaj sa našlo riešenie, ktoré potom zrejme prednesie aj pán spravodajca. K tomu mi len dovoľte veľmi krátko povedať, že stojíme aj pred celkovým pohľadom a víziou, ako sa chceme na naše materské školy pozerať. Buď ich chceme malé, alebo veľké. Pokiaľ ich chceme malé, tak budeme stále hľadať spôsoby, aby sme z tých finančných zdrojov, ktoré máme, udržiavali ich v takom stave, že nedokážu úplne napĺňať súčasné potreby vynoveného štátneho vzdelávacieho programu, ktorý na nich kladie naozaj zvýšené nároky. Preto je dôležité viazať časť finančných prostriedkov na to, aby boli zabezpečené jednak didaktické pomôcky a hlavne všetky veci, ktoré súvisia s jej vybavením, aby naozaj naše deti v materských školách mali najlepšie podmienky na to, aby potom ďalej sa lepšie vyvíjali, keď prejdú na základnú školu. Pokiaľ sme sa teda rozhodli ísť opačným spôsobom a chceme mať veľké materské školy, musíme vytvoriť také podmienky, ktoré im v tomto jednoznačne pomôžu.
Ale nie o tomto je môj pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľočku prednesiem. V celkovej diskusii možno trošku nám ušla jedna kategória zariadení, ktoré, na ktoré by sme sa mali trošku pozrieť inak. A ako som aj pred chvíľou konzultoval s pánom ministrom, je to téma na podstatne širšiu diskusiu a budem rád, keď túto tému otvorím.
Podľa účinnej právnej úpravy v súčasnosti diagnostickým centrám, edukačným centrám a liečebno-výchovným sanatóriám, čiže špeciálnym výchovným zariadeniam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 19:10 - 19:11 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem pani predsedajúca. Veľmi krátko práve som si tak spomenul na tie svoje časy, kedy som na škole sa snažil niečo s tým urobiť. V začiatkoch sme dokonca museli dávať aj pozor na akom internetovom prehliadači konkrétny výkaz vypisujeme. Pretože ak sme to urobili v inom bol problém. Ak sme to neurobili presne ako tam bolo, bol problém. Častokrát človek - pokojný, ako ja sa považujem za pokojného človeka chytal mierne povedané už určitú nervozitu, keď to nešlo tak ako to malo ísť a preto si myslím, že je spoločným záujmom nás všetkých pomôcť ľuďom v školách a vytvárať im také podmienky, aby naozaj sa mohli sústrediť na to najpodstatnejšie výchovu a vzdelávanie našich detí. Preto ešte raz z tohto miesta žiadam každého, kto si to vypočuje o podporu pre tento návrh zákona. Žiadam o veľkorysosť nie voči mne, voči tomuto návrhu, žiadam o veľkorysosť voči našim deťom, pretože na nich budú mať potom učitelia viac času. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 19:08 - 19:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánu poslancovi Žarnayovi, že ma podporil svojim vystúpením. Veľmi dobre sa počúvalo, najmä tá charakteristika práce učiteľa čo všetko obsahuje a to nebolo úplne všetko vypočítané, tam nebolo úplne všetko v tom zozname, ktorý si uviedol. No len ťa trošku poopravím, že ja som nenavrhoval zavedenie elektronickej triednej knihe, tá už sa v zákone nachádza. Ja som navrhoval použitie elektronického podpisu pre elektronickú triednu knihu, pretože v súčasnosti naše školy sa musia pripraviť na aktivitu na konci školského roka, že tie ktoré vedú elektronickú triednu knihu ju pekne vytlačia, podpíšu a opečiatkujú tak, ako to robia s výkazmi, teda s formulármi, ktoré vychádzajú cez webové aplikácie. Totižto, stále máme na Slovensku predstavu, že papier musí byť. Pokiaľ sa tejto zvnútornenej predstavy, tohto starého typu nezbavíme, možno nepomôžu ani zmeny zákonov. Je to častokrát aj v nás. Jednoducho tá moderná doba nás dobehne skôr či neskôr a určite nikto z nás, nielen tu v pléne...
===== ... musí byť. Pokiaľ sa tejto zvnútornenej predstavy tohto stereotypu nezbavíme možno nepomôžu ani zmeny zákonov. je to častokrát aj v nás. Jednoducho tá moderná doba nás dobehne skôr, či neskôr a určite nikto z nás nielen tu v pléne, ale tí, ktorí sa týmto problémom zaoberajú nechcú byť ako dinosaury.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 19:08 - 19:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánu poslancovi Žarnayovi, že ma podporil svojim vystúpením. Veľmi dobre sa počúvalo, najmä tá charakteristika práce učiteľa čo všetko obsahuje a to nebolo úplne všetko vypočítané, tam nebolo úplne všetko v tom zozname, ktorý si uviedol. No len ťa trošku poopravím, že ja som nenavrhoval zavedenie elektronickej triednej knihe, tá už sa v zákone nachádza. Ja som navrhoval použitie elektronického podpisu pre elektronickú triednu knihu, pretože v súčasnosti naše školy sa musia pripraviť na aktivitu na konci školského roka, že tie ktoré vedú elektronickú triednu knihu ju pekne vytlačia, podpíšu a opečiatkujú tak, ako to robia s výkazmi, teda s formulármi, ktoré vychádzajú cez webové aplikácie. Totižto, stále máme na Slovensku predstavu, že papier musí byť. Pokiaľ sa tejto zvnútornenej predstavy, tohto starého typu nezbavíme, možno nepomôžu ani zmeny zákonov. Je to častokrát aj v nás. Jednoducho tá moderná doba nás dobehne skôr či neskôr a určite nikto z nás, nielen tu v pléne...
===== ... musí byť. Pokiaľ sa tejto zvnútornenej predstavy tohto stereotypu nezbavíme možno nepomôžu ani zmeny zákonov. je to častokrát aj v nás. Jednoducho tá moderná doba nás dobehne skôr, či neskôr a určite nikto z nás nielen tu v pléne, ale tí, ktorí sa týmto problémom zaoberajú nechcú byť ako dinosaury.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15. 6. 2017 19:02 - 19:03 hod.

Miroslav Sopko
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja tiež ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 18:53 - 19:02 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok v rámci tejto rozpravy by som rozdelil do takých dvoch častí. V tej prvej budem viac vecnejší a povieme si veci, ktoré možno nájdete aj v dôvodovej správe a v samotnom paragrafovom znení. V tej druhej budem asi viac emotívnejší, pretože je to podľa mňa problém, ktorý je pálčivý a často sa zabúda na jeho dôsledky.
Tak poďme najprv k tej vecnej časti. Tak ako ste si možno aj mnohí prečítali v dôvodovej správe, do informatizácie verejnej správy, vrátane tej na úseku škôl sa v poslednom období investovali ohromné množstvá finančných prostriedkov. Výsledný efekt poznáme. Mohli by sme tu dlho sedieť a diskutovať. Ja by som bol rád vyvolal aj nejakú polemiku, ale pri dnešnom zložení asi, asi nebude, ale nádej zomiera posledná.
V každom prípade vynaložené finančné prostriedky sa často míňali požadovanému účinku. Na tom by sme vedeli sa čiastočne zhodnúť všetci. Bezpochyby dnes možno vymenovať viacero príčin, kvôli ktorým nie je informatizácia verejnej správy na požadovanej úrovni.
V oblasti školstva existuje viacero informačných systémov. Ich neefektívne nastavenie, zložitosť obsluhy a podobné neduhy sa najvýraznejšie prejavia vtedy, ak sú zadávateľmi údajov školy a školské zariadenia, konkrétne ich riaditelia a učitelia. Je potrebné uvedomiť si, že primárnu úlohu škôl, osobitne však vyučujúcich je vzdelávanie svojich žiakov. Aj keď pri súčasnom vzdelávacom procese je istá dávka administratívy nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na prijateľné minimum, a to podľa mňa doteraz nie je zabezpečené.
Skrátka, aby boli vyučujúci čo najviac odbremenení od administratívnych povinností, resp. aby bolo možné nevyhnutné administratívne operácie vykonať v čo najkratšom čase. Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrozličnejších informácií prostredníctvom množstva výkazov aj formulárov na štatistické účely. Napriek rovnakému právnemu základu ich poskytovania sa najmä forma ich podania líši od jedného štatistického výkazu k druhému. Kto by si chcel nájsť tá námahu a pozrel si stránku, kde sú uvedené tieto výkazy, bol by veľmi prekvapený, aká je tam rôznorodosť jednak aj v metodických pokynoch, jednak aj pri spôsobe vypĺňania. Áno, uznávam, že urobili už v posledných rokoch určité kroky, kde postupne výkazy z listovej podoby prechádzajú na to, že sa určité údaje zadávajú pomocou webových aplikácií, ale stále tam ostáva to ale. Napriek tomu, že sa údaje vyplnia a už sa nachádzajú v databáze, na konci prichádza to zázračné vytlačenie protokolu, ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť tam, kam je potrebné.
A čo sa stane na tom mieste, kde je to potrebné doručiť? Tam tie údaje predsa už v tej databáze sú, pretože rovnako na tej stránke môžete vidieť aj softvérové vybavenie pre konkrétne úrady, ktoré tieto výkazy spracúvajú. Častokrát sa pri mnohých výkazoch jedná len o prebratie čísla protokolu, ktorý sa vygeneroval pri vytlačení a napriek tomu, že zadáte to číslo protokolu, čáry-máry fuk všetky údaje tam sú. To znamená, oni tie údaje už raz zadané sú. A to je podľa mňa ten závažný problém.
Ďalším cieľom je ako som už spomenul odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie. V prípade, že škola poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich posielať ostatným orgánom verejnej správy, pretože častokrát ja týmto návrhom reagujem na konkrétne požiadavky a žiadosti a prosby škôl, sa stalo a stáva, že aj keď údaje už školy do systému dali, stále úrady od nich častokrát tieto údaje naspäť požadujú. A toto je podľa mňa v neporiadku a to by sme mali riešiť, ale dobre.
Možno si pamätáme všetci v spoločnosti diskusiu, keď sa v trestnom práve presadzovala zásada trikrát a dosť. Podľa môjho názoru by sa rovnako prísne malo postupovať pri odstraňovaní iného závažného zločinu, a to je zločin zabíjania času a energie v nezmyslených byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú ako keby v nekončiacich cykloch. Tu z tohto miesta vyzývam nás všetkých, poďme s tým niečo urobiť. Poďme spoločne bojovať s touto mašinériou, ktorá nám prerastá cez hlasu.
Ja viem, už Werich svojho času povedal niečo o boji s hlúposťou, že je to zrejme boj, ktorý sa vyhrá nedá, ale napriek tomu ho netreba prestať vzdať, teda treba sa prestať vzdávať v tomto možno márnom boji. A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý by najlepšie vedel charakterizovať ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať
===== A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý najlepšie vedel charakterizovať ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať používať slogan zadaj raz a dosť. Naozaj, ak sa tieto údaje už v tých databázach raz nachádzajú, prečo je potrebné to neustále opakovať. V duchu sa sám seba pýtam. Kde sa to všetko začalo? Pamätám si totiž obdobie kedy konkrétne na mojej škole prišiel k nám prvý počítač. Všetci sme boli optimisticky naladení s tým, že naozaj výpočtová moderná technika nám má pomôcť v práci. Ale časom sa ukázalo, že opak je pravdou. Nielenže pribudli počítače, tlačiarne, najprv ihličkové potom atramentové, potom laserové, ale pribúdalo aj jednotlivé úkony, ktoré je potrebné neustále, neustále opakovať a kopí sa nám tu práca. Čiže človek neznalý možno problematiky na prvý pohľad má pocit, že nám nepomáhajú, ale nám robotu ešte pridávajú. Samozrejme je to subjektívny pocit. Menili sa mnohé parametre ktorých sú mnohé sú, ako som spomínal, oprávnené a tá miera administratívy sa určitá nedá vylúčiť. Ale keby sme si to mali trošku prepočítať. Ja som to skúsil. Zoberme si príklad základnej školy. V súčasnosti v tomto školskom roku máme 2 101 základných škôl štátnych, cirkevných, súkromných. Odhadom pri zisťovaní informácií na jednotlivých druhoch škôl som dospel k priemernej hodnote šesťdesiatich hárkov papiera za školský rok, ktorá i keď uznávam, že prípade niektorých škôl je to veľmi optimistický údaj, veľmi optimistický. Ak by sme vynásobili len pri tomto type škôl koľko papiera sa minie na tieto výkazy, áno, sú stále výkazy, ktoré sa musia dať v papierovej podobe a jednak aj na tie formuláre, ktoré musia byť vytlačené pri zadaní údajov do webovej aplikácie, plus s predpísaným počtom kópií. Pretože to nestačí vytlačiť len raz. Tak som dospel k číslu 126 060. Pri počte ak počítame 500 hárkov na jeden balík, by išlo o 252 balíkov, ktoré ak by sme naukladali na seba dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte koľko sa minie papiera pri všetkých len zhruba šesťtisíc sedemsto škôl a školských zariadení, nehovoriac napríklad i o centrách pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie a ďalších. A to hovorím len o papieri. Kde je ešte ľudská práca? Pri niektorých školách dochádzalo k prepočtu, keď ste tak naozaj k tomu seriózne sadli, že to počas školského roka vychádza na 24 hodín práce pri vypĺňaní jednotlivých týchto výkazov a údajov. A to nehovorím o ďalších nákladov, ktoré sa ťažko vyčísľujú, pretože nie každá škola má rovnaký typ tlače, nepoužíva teda rovnaké typy tlačiarní a nie sú tam rovnaké prevádzkové náklady. Ale ak by sme si naozaj chceli tieto veci zrátať možno nás tie výsledky prekvapia až šokujú. Pretože reálne keď sa opýtame k čomu častokrát táto práca slúži, budeme veľmi ťažko hľadať relevantné odpovede.
Ale vrátim sa späť k minulosti. Podľa mňa skutočný vrchol obdobia tohto plytvania papierom začalo počas spustenia Mikolajovej papierovej školskej reformy. Prečo hovorím papierovej? Pretože školám pribudla povinnosť vytvárať si školský vzdelávací program. A mnohé školy to dodnes tak robia. Nevedia o tom, že dá sa tento školský vzdelávací program viesť aj v elektronickej podobe. A školy, ktoré ho tak vedú si to vedeli pred Štátnou školskou inšpekciou v pohode obhájiť. Napriek tomu, už bolo to zaznamenané aj na sociálnych sieťach, ak by sme sa pozreli na niektoré vytlačené formáty školských vzdelávacích programov, tak je to teda riadne vysoká kopa papiera. Otázka znie, kto to kedy potom číta. Podľa mňa sa blížim k hlbokej príčine toho všetkého. Pokiaľ si nevieme položiť alebo nevieme odpovedať na základnú otázku k čomu je dobré to čo robíme, výsledkom je vždy obrovská kopa papiera. Výsledkom je vždy premrhaný čas a energia ľudí, ktorí ju môžu využiť na podstatne užitočnejšiu vec a to je plne sa venovať vzdelávaniu našich detí. A v prípade riaditeľov plne sa venovať riadeniu, manažovaniu všetkých procesov. Niekto by mohol povedať, že preháňam. Ale ako ináč upozorniť na tento problém, ktorý je tu dlhodobo. Každopádne, podľa mňa, nech už tento zákon prejde alebo neprejde, túto tému budem neustále opakovať. Pretože podľa mňa tento zločin mrhania času a energie ľudí, ktorých hlavnou povinnosťou je venovať sa našim deťom je témou pre nás všetkých. Zastavme už nielen mrhanie papiera, nielen mrhanie časom a energiou. Začnime sa reálne rozprávať a komunikovať o tom, čo vlastne s našou výchovou a vzdelávaním chceme urobiť. Ako som už povedal. Vytvorme priestor učiteľom aby učili, riaditeľom aby riadili. Je to jedna z vecí, ktorá môže významne pomôcť ľuďom, ktorí to doteraz nevzdali, aby mali nádej, že my sme tu všetci preto, aby sme im život uľahčovali, my sme tu preto, aby sme im v práci pomáhali a tým pádom začnú veriť aj iným víziám, napríklad aj učiaceho sa Slovenska. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 18:53 - 19:02 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok v rámci tejto rozpravy by som rozdelil do takých dvoch častí. V tej prvej budem viac vecnejší a povieme si veci, ktoré možno nájdete aj v dôvodovej správe a v samotnom paragrafovom znení. V tej druhej budem asi viac emotívnejší, pretože je to podľa mňa problém, ktorý je pálčivý a často sa zabúda na jeho dôsledky.
Tak poďme najprv k tej vecnej časti. Tak ako ste si možno aj mnohí prečítali v dôvodovej správe, do informatizácie verejnej správy, vrátane tej na úseku škôl sa v poslednom období investovali ohromné množstvá finančných prostriedkov. Výsledný efekt poznáme. Mohli by sme tu dlho sedieť a diskutovať. Ja by som bol rád vyvolal aj nejakú polemiku, ale pri dnešnom zložení asi, asi nebude, ale nádej zomiera posledná.
V každom prípade vynaložené finančné prostriedky sa často míňali požadovanému účinku. Na tom by sme vedeli sa čiastočne zhodnúť všetci. Bezpochyby dnes možno vymenovať viacero príčin, kvôli ktorým nie je informatizácia verejnej správy na požadovanej úrovni.
V oblasti školstva existuje viacero informačných systémov. Ich neefektívne nastavenie, zložitosť obsluhy a podobné neduhy sa najvýraznejšie prejavia vtedy, ak sú zadávateľmi údajov školy a školské zariadenia, konkrétne ich riaditelia a učitelia. Je potrebné uvedomiť si, že primárnu úlohu škôl, osobitne však vyučujúcich je vzdelávanie svojich žiakov. Aj keď pri súčasnom vzdelávacom procese je istá dávka administratívy nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na prijateľné minimum, a to podľa mňa doteraz nie je zabezpečené.
Skrátka, aby boli vyučujúci čo najviac odbremenení od administratívnych povinností, resp. aby bolo možné nevyhnutné administratívne operácie vykonať v čo najkratšom čase. Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrozličnejších informácií prostredníctvom množstva výkazov aj formulárov na štatistické účely. Napriek rovnakému právnemu základu ich poskytovania sa najmä forma ich podania líši od jedného štatistického výkazu k druhému. Kto by si chcel nájsť tá námahu a pozrel si stránku, kde sú uvedené tieto výkazy, bol by veľmi prekvapený, aká je tam rôznorodosť jednak aj v metodických pokynoch, jednak aj pri spôsobe vypĺňania. Áno, uznávam, že urobili už v posledných rokoch určité kroky, kde postupne výkazy z listovej podoby prechádzajú na to, že sa určité údaje zadávajú pomocou webových aplikácií, ale stále tam ostáva to ale. Napriek tomu, že sa údaje vyplnia a už sa nachádzajú v databáze, na konci prichádza to zázračné vytlačenie protokolu, ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť tam, kam je potrebné.
A čo sa stane na tom mieste, kde je to potrebné doručiť? Tam tie údaje predsa už v tej databáze sú, pretože rovnako na tej stránke môžete vidieť aj softvérové vybavenie pre konkrétne úrady, ktoré tieto výkazy spracúvajú. Častokrát sa pri mnohých výkazoch jedná len o prebratie čísla protokolu, ktorý sa vygeneroval pri vytlačení a napriek tomu, že zadáte to číslo protokolu, čáry-máry fuk všetky údaje tam sú. To znamená, oni tie údaje už raz zadané sú. A to je podľa mňa ten závažný problém.
Ďalším cieľom je ako som už spomenul odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie. V prípade, že škola poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich posielať ostatným orgánom verejnej správy, pretože častokrát ja týmto návrhom reagujem na konkrétne požiadavky a žiadosti a prosby škôl, sa stalo a stáva, že aj keď údaje už školy do systému dali, stále úrady od nich častokrát tieto údaje naspäť požadujú. A toto je podľa mňa v neporiadku a to by sme mali riešiť, ale dobre.
Možno si pamätáme všetci v spoločnosti diskusiu, keď sa v trestnom práve presadzovala zásada trikrát a dosť. Podľa môjho názoru by sa rovnako prísne malo postupovať pri odstraňovaní iného závažného zločinu, a to je zločin zabíjania času a energie v nezmyslených byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú ako keby v nekončiacich cykloch. Tu z tohto miesta vyzývam nás všetkých, poďme s tým niečo urobiť. Poďme spoločne bojovať s touto mašinériou, ktorá nám prerastá cez hlasu.
Ja viem, už Werich svojho času povedal niečo o boji s hlúposťou, že je to zrejme boj, ktorý sa vyhrá nedá, ale napriek tomu ho netreba prestať vzdať, teda treba sa prestať vzdávať v tomto možno márnom boji. A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý by najlepšie vedel charakterizovať ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať
===== A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý najlepšie vedel charakterizovať ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať používať slogan zadaj raz a dosť. Naozaj, ak sa tieto údaje už v tých databázach raz nachádzajú, prečo je potrebné to neustále opakovať. V duchu sa sám seba pýtam. Kde sa to všetko začalo? Pamätám si totiž obdobie kedy konkrétne na mojej škole prišiel k nám prvý počítač. Všetci sme boli optimisticky naladení s tým, že naozaj výpočtová moderná technika nám má pomôcť v práci. Ale časom sa ukázalo, že opak je pravdou. Nielenže pribudli počítače, tlačiarne, najprv ihličkové potom atramentové, potom laserové, ale pribúdalo aj jednotlivé úkony, ktoré je potrebné neustále, neustále opakovať a kopí sa nám tu práca. Čiže človek neznalý možno problematiky na prvý pohľad má pocit, že nám nepomáhajú, ale nám robotu ešte pridávajú. Samozrejme je to subjektívny pocit. Menili sa mnohé parametre ktorých sú mnohé sú, ako som spomínal, oprávnené a tá miera administratívy sa určitá nedá vylúčiť. Ale keby sme si to mali trošku prepočítať. Ja som to skúsil. Zoberme si príklad základnej školy. V súčasnosti v tomto školskom roku máme 2 101 základných škôl štátnych, cirkevných, súkromných. Odhadom pri zisťovaní informácií na jednotlivých druhoch škôl som dospel k priemernej hodnote šesťdesiatich hárkov papiera za školský rok, ktorá i keď uznávam, že prípade niektorých škôl je to veľmi optimistický údaj, veľmi optimistický. Ak by sme vynásobili len pri tomto type škôl koľko papiera sa minie na tieto výkazy, áno, sú stále výkazy, ktoré sa musia dať v papierovej podobe a jednak aj na tie formuláre, ktoré musia byť vytlačené pri zadaní údajov do webovej aplikácie, plus s predpísaným počtom kópií. Pretože to nestačí vytlačiť len raz. Tak som dospel k číslu 126 060. Pri počte ak počítame 500 hárkov na jeden balík, by išlo o 252 balíkov, ktoré ak by sme naukladali na seba dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte koľko sa minie papiera pri všetkých len zhruba šesťtisíc sedemsto škôl a školských zariadení, nehovoriac napríklad i o centrách pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie a ďalších. A to hovorím len o papieri. Kde je ešte ľudská práca? Pri niektorých školách dochádzalo k prepočtu, keď ste tak naozaj k tomu seriózne sadli, že to počas školského roka vychádza na 24 hodín práce pri vypĺňaní jednotlivých týchto výkazov a údajov. A to nehovorím o ďalších nákladov, ktoré sa ťažko vyčísľujú, pretože nie každá škola má rovnaký typ tlače, nepoužíva teda rovnaké typy tlačiarní a nie sú tam rovnaké prevádzkové náklady. Ale ak by sme si naozaj chceli tieto veci zrátať možno nás tie výsledky prekvapia až šokujú. Pretože reálne keď sa opýtame k čomu častokrát táto práca slúži, budeme veľmi ťažko hľadať relevantné odpovede.
Ale vrátim sa späť k minulosti. Podľa mňa skutočný vrchol obdobia tohto plytvania papierom začalo počas spustenia Mikolajovej papierovej školskej reformy. Prečo hovorím papierovej? Pretože školám pribudla povinnosť vytvárať si školský vzdelávací program. A mnohé školy to dodnes tak robia. Nevedia o tom, že dá sa tento školský vzdelávací program viesť aj v elektronickej podobe. A školy, ktoré ho tak vedú si to vedeli pred Štátnou školskou inšpekciou v pohode obhájiť. Napriek tomu, už bolo to zaznamenané aj na sociálnych sieťach, ak by sme sa pozreli na niektoré vytlačené formáty školských vzdelávacích programov, tak je to teda riadne vysoká kopa papiera. Otázka znie, kto to kedy potom číta. Podľa mňa sa blížim k hlbokej príčine toho všetkého. Pokiaľ si nevieme položiť alebo nevieme odpovedať na základnú otázku k čomu je dobré to čo robíme, výsledkom je vždy obrovská kopa papiera. Výsledkom je vždy premrhaný čas a energia ľudí, ktorí ju môžu využiť na podstatne užitočnejšiu vec a to je plne sa venovať vzdelávaniu našich detí. A v prípade riaditeľov plne sa venovať riadeniu, manažovaniu všetkých procesov. Niekto by mohol povedať, že preháňam. Ale ako ináč upozorniť na tento problém, ktorý je tu dlhodobo. Každopádne, podľa mňa, nech už tento zákon prejde alebo neprejde, túto tému budem neustále opakovať. Pretože podľa mňa tento zločin mrhania času a energie ľudí, ktorých hlavnou povinnosťou je venovať sa našim deťom je témou pre nás všetkých. Zastavme už nielen mrhanie papiera, nielen mrhanie časom a energiou. Začnime sa reálne rozprávať a komunikovať o tom, čo vlastne s našou výchovou a vzdelávaním chceme urobiť. Ako som už povedal. Vytvorme priestor učiteľom aby učili, riaditeľom aby riadili. Je to jedna z vecí, ktorá môže významne pomôcť ľuďom, ktorí to doteraz nevzdali, aby mali nádej, že my sme tu všetci preto, aby sme im život uľahčovali, my sme tu preto, aby sme im v práci pomáhali a tým pádom začnú veriť aj iným víziám, napríklad aj učiaceho sa Slovenska. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15. 6. 2017 18:43 - 18:45 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv krátko v úvodnom slove predstaviť tento návrh zákona, ktorému sa potom podrobnejšie vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa týka podľa mňa pálčivej problematiky odbúravania byrokracie v našich školách. Má dva hlavné ciele. Prvým je povinné zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov škôl a školským zariadením. A tým druhým je odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie, a to v prípade, že škola, ak poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich zasielať ostatných orgánom verejnej správy.
Od tohto návrhu zákona sa očakáva najmä pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V dôsledku zjednodušenia administratívy pre vyučujúcich možno očakávať ich väčšiu koncentráciu na vyučovací proces, čo už v dlhodobejšom horizonte môže pozitívne sa odraziť v oblasti sociálnych vplyvov, najmä v oblasti sociálnej inklúzie, či dokonca aj v zamestnanosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a naozaj v nepatrnej miere môže v dôsledku zníženia potreby liftovej formy výkazov mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie. Zatiaľ toľko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:17 - 18:17 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Prepáčte, veľmi krátko. Ešte naozaj by som skoro zabudol na tie financie, pretože tie sú veľmi podstatné najmä z pohľadu, že keďže sa týka žiakov, ktorí majú svoje naozaj špeciálne, ale skôr by som radšej použil termín individuálne vzdelávacie potreby, tak aj tá náročnosť na ich financovanie je podstatne niekedy vyššia a častokrát to práve vždy padá na tých financiách. Naozaj ten normatív v súčasnosti ako nejakými koeficientmi chceme navyšovať, je nedostatočný a to treba rovno povedať. Takže tiež požiadam, aj keď sme v takto úzkom kruhu, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis