Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

14.6.2017 o 18:07 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 19:08 - 19:09 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ďakujem aj pánu poslancovi Žarnayovi, že ma podporil svojím vystúpením. Veľmi dobre sa počúvalo, najmä tá charakteristika práce učiteľa, čo všetko obsahuje, a to nebolo úplne všetko vypočítané, tam nebolo úplne všetko v tom zozname, ktorý si uviedol.
No len ťa trošku poopravím, že ja som nenavrhoval zavedenie elektronickej triednej knihy, tá už sa v zákone nachádza, ja som navrhoval použitie elektronického podpisu pre elektronickú triednu knihu, pretože v súčasnosti naše školy sa musia pripraviť na aktivitu na konci školského roka, že tie, ktoré vedú elektronickú triednu knihu, ju pekne vytlačia, podpíšu a opečiatkujú tak, ako to robia s výkazmi, teda s formulármi, ktoré vychádzajú cez webové aplikácie.
Totižto stále máme na Slovensku predstavu, že papier musí byť. Pokiaľ sa tejto zvnútornenej predstavy, tohto stereotypu nezbavíme, možno nepomôžu ani zmeny zákonov. Je to častokrát aj v nás. Jednoducho tá moderná doba nás dobehne skôr či neskôr a určite nikto z nás, nielen tu v pléne, ale tí, ktorí sa týmto problémom zaoberajú, nechcú byť ako dinosaury.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.6.2017 19:02 - 19:03 hod.

Miroslav Sopko
Ďakujem, pani predsedajúca. Ja tiež ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2017 18:53 - 19:02 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, môj príspevok v rámci tejto rozpravy by som rozdelil do takých dvoch častí. V tej prvej budem viac vecnejší a povieme si veci, ktoré možno nájdete aj v dôvodovej správe a v samotnom paragrafovom znení. V tej druhej budem asi viac emotívnejší, pretože je to podľa mňa problém, ktorý je pálčivý, a často sa zabúda na jeho dôsledky.
Tak poďme najprv k tej vecnej časti. Tak ako ste si možno aj mnohí prečítali v dôvodovej správe, do informatizácie verejnej správy vrátane tej na úseku škôl sa v poslednom období investovali ohromné množstvá finančných prostriedkov. Výsledný efekt? Poznáme. Mohli by sme tu dlho sedieť a diskutovať. Ja by som bol rád vyvolal aj nejakú polemiku, ale pri dnešnom zložení asi, asi nebude, ale nádej zomiera posledná.
V každom prípade vynaložené finančné prostriedky sa často míňali požadovanému účinku. Na tom by sme vedeli sa čiastočne zhodnúť všetci. Bezpochyby dnes možno vymenovať viacero príčin, kvôli ktorým nie je informatizácia verejnej správy na požadovanej úrovni.
V oblasti školstva existuje viacero informačných systémov. Ich neefektívne nastavenie, zložitosť obsluhy a podobné neduhy sa najvýraznejšie prejavia vtedy, ak sú zadávateľmi údajov školy a školské zariadenia, konkrétne ich riaditelia a učitelia. Je potrebné uvedomiť si, že primárnou úlohu škôl, osobitne však vyučujúcich je vzdelávanie svojich žiakov. Aj keď pri súčasnom vzdelávacom procese je istá dávka administratívy nevyhnutná, štát musí v prvom rade trvať na tom, aby boli administratívne povinnosti vyučujúcich znížené na prijateľné minimum, a to podľa mňa doteraz nie je zabezpečené.
Skrátka, aby boli vyučujúci čo najviac odbremenení od administratívnych povinností, resp. aby mohlo, aby bolo možné nevyhnutné administratívne operácie vykonať v čo najkratšom čase. Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrozličnejších informácií prostredníctvom množstva výkazov aj formulárov na štatistické účely. Napriek rovnakému právnemu základu ich poskytovania sa najmä forma ich podania líši od jedného štatistického výkazu k druhému. Kto by si chcel nájsť tú námahu a pozrel si stránku, kde sú uvedené tieto výkazy, bol by veľmi prekvapený, aká je tam rôznorodosť jednak aj v metodických pokynoch, jednak aj pri spôsobe vypĺňania. Áno, uznávam, že urobili už v posledných rokoch určité kroky, kde postupne výkazy z listovej podoby prechádzajú na to, že sa určité údaje zadávajú pomocou webových aplikácií, ale stále tam ostáva to ale. Napriek tomu, že sa údaje vyplnia, a už sa nachádzajú v databáze, na konci prichádza to zázračné vytlačenie protokolu, ktorý treba podpísať, opečiatkovať a doručiť tam, kam je potrebné.
A čo sa stane na tom mieste, kde je to potrebné doručiť? Tam tie údaje predsa už v tej databáze sú, pretože rovnako na tej stránke môžete vidieť aj softvérové vybavenie pre konkrétne úrady, ktoré tieto výkazy spracúvajú. Častokrát sa pri mnohých výkazoch jedná len o prebratie čísla protokolu, ktorý sa vygeneroval pri vytlačení, a napriek tomu, že zadáte to číslo protokolu, čáry-máry fuk, všetky údaje tam sú. To znamená, oni tie údaje už raz zadané sú. A to je podľa mňa ten závažný problém.
Ďalším cieľom je, ako som už spomenul, odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie. V prípade, že škola poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich posielať ostatným orgánom verejnej správy, pretože častokrát... A ja týmto návrhom reagujem na konkrétne požiadavky a žiadosti a prosby škôl, sa stávalo a stáva, že aj keď údaje už školy do systému dali, stále úrady od nich častokrát tieto údaje naspäť požadujú. A toto je podľa mňa v neporiadku a to by sme mali riešiť. Ale dobre.
Možno si pamätáme všetci v spoločnosti diskusiu, keď sa v trestnom práve presadzovala zásada trikrát a dosť. Podľa môjho názoru by sa rovnako prísne malo postupovať pri odstraňovaní iného závažného zločinu, a to je zločin zabíjania času a energie v nezmyslených byrokratických úkonoch, ktoré sa navyše opakujú ako keby v nekončiacich cykloch. Tu z tohto miesta vyzývam nás všetkých, poďme s tým niečo urobiť. Poďme spoločne bojovať s touto mašinériou, ktorá nám prerastá cez hlavu.
Ja viem, už Werich svojho času povedal niečo o boji s hlúposťou, že je to zrejme boj, ktorý sa vyhrať nedá, ale napriek tomu ho netreba prestať vzdať, teda netreba sa prestať vzdávať v tomto možno márnom boji. A tak je to možno aj s tou byrokraciou. Poďme zaviesť nejaký slogan, ktorý by najlepšie vedel charakterizovať, ako môžeme v tomto probléme sa posunúť vpred. Navrhujem začať používať slogan "Zadaj raz a dosť!"
Naozaj, ak sa tieto údaje už v tých databázach raz nachádzajú, prečo je potrebné to neustále opakovať? V duchu sa sám seba pýtam, kde sa to všetko začalo. Pamätám si totiž obdobie, kedy konkrétne na mojej škole prišiel k nám prvý počítač. Všetci sme boli optimisticky naladení s tým, že naozaj výpočtová, moderná technika nám má pomôcť v práci. Ale časom sa ukázalo, že opak je pravdou. Nielenže pribudli počítačov, nielenže pribudli počítače, tlačiarne, najprv ihličkové a potom atramentové, ale potom laserové, ale pribúdalo aj jednotlivých, jednotlivé úkony, ktoré je potrebné neustále, neustále, neustále opakovať a kopí sa nám tu práca. Čiže človek neznalý možno problematiky na prvý pohľad má pocit, že nám nepomáhajú, ale nám robotu ešte pridávajú. Samozrejme, je to subjektívny pocit. Zmenili sa mnohé parametre, z ktorých sú, mnohé sú, ako som spomínal, oprávnené, a tá miera administratívy sa určitá nedá vylúčiť. Ale keby sme si to mali trošku prepočítať. Ja som to skúsil.
Zoberme si príklad základnej školy. V súčasnosti v tomto školskom roku máme 2 101 základných škôl štátnych, cirkevných, súkromných. Odhadom pri zisťovaní informácií na jednotlivých druhoch škôl som dospel k priemernej hodnote šesťdesiatich hárkov papiera za školský rok, ktorá, i keď uznávam, že prípade niektorých škôl je to veľmi optimistický údaj, veľmi optimistický. Ak by sme vynásobili len v tomto, pri tomto type škôl, koľko papiera sa minie na tieto výkazy, áno, sú stále výkazy, ktoré sa musia dať v papierovej podobe, a jednak aj na tie formuláre, ktoré musia byť vytlačené pri zadaní údajov do webovej aplikácie plus s predpísaným počtom kópií, pretože to nestačí vytlačiť len raz, tak som dospel k číslu 126 060. Pri počte, ak počítame 500 hárkov na jeden balík, by išlo o 252 balíkov, ktoré ak by sme naukladali na seba, dostaneme vežu vo výške takmer 14 metrov. A teraz si predstavte, koľko sa minie papiera pri všetkých len zhruba 6 700 škôl a školských zariadení, nehovoriac napríklad i o centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ďalších. A to hovorím len o papieri. Kde je ešte ľudská práca?
Pri niektorých školách dochádzalo k prepočtu, keď ste tak naozaj k tomu seriózne sadli, že to počas školského roka vychádza na 24 hodín práce pri vypĺňaní jednotlivých týchto výkazov a údajov. A to nehovorím o ďalších nákladoch, ktoré sa ťažko vyčísľujú, pretože nie každá škola má rovnaký typ tlače, nepoužíva teda rovnaké typy tlačiarní a nie sú tam rovnaké prevádzkové náklady. Ale ak by sme si naozaj chceli tieto veci zrátať, možno nás tie výsledky prekvapia až šokujú. Pretože reálne, keď sa opýtame, k čomu častokrát táto práca slúži, budeme veľmi ťažko hľadať relevantné odpovede.
Ale vrátim sa späť k minulosti. Podľa mňa skutočný vrchol obdobia tohto plytvania papierom začalo počas spustenia Mikolajovej papierovej školskej reformy. Prečo hovorím papierovej? Pretože školám pribudla povinnosť vytvárať si školský vzdelávací program. A mnohé školy to dodnes tak robia. Nevedia o tom, že dá sa tento školský vzdelávací program viesť aj v elektronickej podobe. A školy, ktoré ho tak vedú, si to vedeli pred Štátnou školskou inšpekciou v pohode obhájiť. Napriek tomu, už bolo to zaznamenané aj na sociálnych sieťach, ak by sme sa pozreli na niektoré vytlačené formáty školských vzdelávacích programov, tak je to teda riadne vysoká kopa papiera. Otázka znie, kto to kedy potom číta. Podľa mňa sa blížim k hlbokej príčine toho všetkého.
Pokiaľ si nevieme položiť alebo nevieme odpovedať na základnú otázku, k čomu je dobré to, čo robíme, výsledkom je vždy obrovská kopa papiera. Výsledkom je vždy premrhaný čas a energia ľudí, ktorí ju môžu využiť na podstatne užitočnejšiu vec, a to je plne sa venovať vzdelávaniu našich detí. A v prípade riaditeľov plne sa venovať riadeniu, manažovaniu všetkých procesov. Niekto by mohol povedať, že preháňam. A ako, ako ináč upozorniť na tento problém, ktorý je tu dlhodobo. Každopádne podľa mňa, nech už tento zákon prejde alebo neprejde, túto tému budem neustále opakovať. Pretože podľa mňa tento zločin mrhania času a energie ľudí, ktorých hlavnou povinnosťou je venovať sa našim deťom, je témou pre nás všetkých. Zastavme už nielen mrhanie papiera, nielen mrhanie časom a energiou.
Začnime sa reálne rozprávať a komunikovať o tom, čo vlastne s našou výchovou a vzdelávaním chceme urobiť. Ako som už povedal, vytvorme priestor učiteľom, aby učili, riaditeľom, aby riadili. Je to jedna z vecí, ktorá môže významne pomôcť ľuďom, ktorí to doteraz nevzdali, aby mali nádej, že my sme tu všetci preto, aby sme im život uľahčovali, my sme tu preto, aby sme im v práci pomáhali, a tým pádom začnú veriť aj iným víziám, napríklad aj učiaceho sa Slovenska.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.6.2017 18:43 - 18:45 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv krátko v úvodnom slove predstaviť tento návrh zákona, ku ktorému sa potom podrobnejšie vyjadrím v rozprave, kde sa hlásim ako prvý.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa týka podľa mňa pálčivej problematiky odbúravania byrokracie v našich školách. Má dva hlavné ciele.
Prvým je povinné zavedenie výlučne elektronickej formy podávania štatistických výkazov škôl a školským zariadením. A tým druhým je odbremenenie škôl od duplicitnej byrokracie, a to v prípade, že škola, ak poskytne údaje do informačného systému verejnej správy, nebude už povinná opakovane ich zasielať ostatným orgánom verejnej správy.
Od tohto návrhu zákona sa očakáva najmä pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. V dôsledku zjednodušenia administratívy pre vyučujúcich možno očakávať ich väčšiu koncentráciu na vyučovací proces, čo už v dlhodobejšom horizonte môže pozitívne sa odraziť v oblasti sociálnych vplyvov, najmä v oblasti sociálnej inklúzie či dokonca aj v zamestnanosti. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a naozaj v nepatrnej miere môže v dôsledku zníženia potreby listovej formy výkazov mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie.
Zatiaľ toľko, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.6.2017 18:17 - 18:17 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Prepáčte, veľmi krátko. Ešte naozaj by som skoro zabudol na tie financie, pretože tie sú veľmi podstatné najmä z pohľadu, že keďže sa týka žiakov, ktorí majú svoje naozaj špeciálne, ale skôr by som radšej použil termín individuálne vzdelávacie potreby, tak aj tá náročnosť na ich financovanie je podstatne niekedy vyššia a častokrát to práve vždy padá na tých financiách. Naozaj ten normatív v súčasnosti ako nejakými koeficientmi chceme navyšovať, je nedostatočný a to treba rovno povedať. Takže tiež požiadam, aj keď sme v takto úzkom kruhu, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.6.2017 18:08 - 18:15 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože je to skrátka tak, že veľmi dlhú dobu počas svojej praxe som nemal kontakt s týmto druhom vzdelávania. Dá sa povedať, že to, moje prvé kontakty začali až vtedy, keď som sa začal o to viac zaujímať, po mojom zvolení za poslanca, kedy som sa dostal viac do kontaktu s jednotlivými prípadmi ľudí, konkrétnych ľudí, konkrétnych detí, ich osudov, ktoré sa riešili a kde naozaj tento druh vzdelávania pomáhal.
Dá sa povedať, že naozaj, ako už bolo spomínané zo strany pána predkladateľa, všetky vyspelé krajiny túto úpravu majú poriešenú omnoho lepšie ako u nás, veľkým vzorom už môže byť pre nás Česká republika, a preto mi dovoľte len pár poznámok k tomu, o čom naozaj je domáce vzdelávanie. Pri tomto domácom vzdelávaní, kedy rodič vzdeláva doma svoje dieťa v rodinnom prostredí, sú pre niektoré rodiny potrebné konzultácie vzdelávajúceho rodiča s pedagógmi v škole, pre iné je to zase podpora formou e-learningu alebo zdieľanie vzdelávacích materiálov či možnosť zúčastňovať sa niektorých školských aktivít. To znamená, že samotná forma tohto druhu vzdelávania neznamená, že dieťa nemá kontakt s komunitou rovesníkov, práve naopak, tento kontakt je veľmi dôležitý a malo by to byť spomenuté hlavne z hľadiska socializácie dieťaťa. Ale aj, samozrejme, pre lepšie vyučovanie konkrétneho predmetu či učiva.
Dnes evidujeme takzvané komunitné školy, kedy si viac rodín najíma pedagógov a komunita vytvára priestor podobný škole, kde je potrebná najmä spolupráca s pedagógom najatým vzdelávateľom žiakov. Podpora kmeňovej školy, konzultácie s rodičmi a žiakmi nie sú potom až tak potrebné, ale priestor pre komunikáciu kmeňová škola – vzdelávateľ. Tu musím uviesť, že je veľmi dôležité, akým spôsobom tieto subjekty spolupracujú. A ich spolupráca, pokiaľ je naozaj jasne stanovená, je len k prospechu dieťaťa.
K samotnému overovaniu vedomostí. Možno by sme mali začať hovoriť nie o overovaní vedomostí, ale skôr overovaní vzdelávania, respektíve dosiahnutých cieľových kompetencií. A nie výlučne len o vedomostiach, ktoré totiž je; tie totiž nie sú presne a podrobne stanovené ani v štátnom vzdelávacom programe, ani v školských vzdelávacích programoch. Nie sú určené ničím okrem samotných vzdelávacích materiálov a ich učiteľmi. Vzdelávacie materiály v rodine sa väčšinou nezhodujú s tými v škole, pretože ide o individuálne a individualizované vzdelávanie jednotlivca, nie teda o frontálne prevažujúcu frontálnu a skupinovú výučbu, ako je to v triedach pri štandardnom 45-minútovom modeli. A tu je veľmi podstatná osoba konkrétneho pedagóga, ktorý s daným dieťaťom pracuje. Tiež iba ten vie, aký má pripraviť ten adekvátny a relevantný test či inú formu overenia jeho pokroku.
K samotnej frekvencii preverovania vzdelávania by mala podľa môjho názoru byť hlavne dohoda. Čo však by malo byť jednoznačne stanovené aj v zákone, je minimálna frekvencia jednotlivých konzultácií, pretože tie sú veľmi podstatné.
Ďalej k predmetnej úprave toho každoročného overovania tých vedomostí si dovolím poznamenať takú poznámočku, že už dnes máme v právnej úprave, ako je to v prípade zahraničných študentov, že u nich, v ich prípade zákon ustanovuje preskúšanie len raz za daný vzdelávací stupeň. Ak je to umožnené im, môžeme potom diskutovať aj pre túto formu vzdelávania.
Ale čo sa týka zrušenia takejto individuálnej formy vzdelávania, tá by mala vždy prebiehať po konzultácii s rodinou, pretože ide o žiaka v starostlivosti odborníkov, a tento krok zdôvodniť tak, aby sa to konzultovalo napríklad inšpekciou. Pre zrušenie povolenia by mali byť vždy veľmi vážne dôvody, zásadou pri rozhodovaní by mal byť vždy záujem dieťaťa, ohrozenie napríklad jeho vývinu potvrdené nezávislými odborníkmi, nielen školou, pretože zodpovednosť za dieťa a jeho vzdelanie nesie v demokratickej krajine vždy zásadne zákonný zástupca. A bohaté zahraničné skúsenosti aj skúsenosti na Slovensku jednoznačne dokazujú, že individuálne vzdelávanie nie je pre dieťa poškodzujúce, ba naopak, tieto deti sú väčšinou akademicky aj kariérne úspešné a v dospelosti aktívne, konštruktívne a sebarealizujúce sa.
Každopádne, tento návrh zákona vnímam ako pozitívny krok, aby sme riešili aj túto nie možno veľkú skupinu žiakov, teda našich detí, ale táto skupina si vyžaduje, aby sme začali aj v týchto konkrétnych problémoch prijímať riešenia, ktoré budú pre ich prospech.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.6.2017 18:07 - 18:08 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 18:42 - 18:44 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem za faktické pripomienky. Ku kolegyni, ktorá sedí hneď vedľa mňa, ďakujem za pripomenutie jedného faktu, a to je ten, že naozaj sa tento príspevok využíval aj na, lebo je to tam striktne uvedené, aj na odmenu tých učiteliek, ktoré naozaj vykonávajú túto veľmi dôležitú prácu a v nadväznosti na to určite z mojich úst nebudete nikdy počuť nejaké paušalizovanie, pretože sám som aj poslancom v našej samospráve, náš pán starosta je tiež učiteľ, takže o to lepšie pozná aj túto oblasť, ale možnože treba pozrieť si ten výskum, ktorý momentálne prebehol a možno aj ministerstvo môže urobiť tiež svoju verziu, aby sme si to porovnali, tieto dáta. Častokrát sa skrátka stane, že chyba je niekde v komunikácii a tieto komunikačné šumy máme odstraňovať nielen na úrovni samospráv, aj tu v parlamente. Preto som aj nakoniec uzatvoril tento svoj príspevok tým spôsobom, že verím, že ak budeme navzájom komunikovať, tak nájdeme tie najlepšie riešenia. Asi som naivný, možno, ale ešte stále som optimista. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.6.2017 18:29 - 18:38 hod.

Miroslav Sopko Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nedá mi opätovne konštatovať, že tak ako vždy, keď sa jedná o školstvo, sme v tejto naozaj komornej atmosfére. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, pán minister. A keďže sme v prvom čítaní, kde sa rozoberá skôr ten filozofický obsah a potreba tohto zákona s jednotlivými cieľmi, ktoré sú v ňom načrtnuté alebo podrobnosti, potom o nich diskutujeme skôr v tom druhom čítaní.
Na začiatok si dovolím možno prehnane poznamenať, že som optimista. Som optimista hlavne v tom, že určité veci sa konečne hýbu, že aj, alebo jednotlivé konania v rámci pripomienok ukázali obrovskú energiu a prácu ľudí, ktorým na školstve záleží a je ich stále ešte dosť. A zasypali doslova a do písmena ministerstvo jednotlivými návrhmi opatrení, ktoré pevne verím, ak by sa prijali v hojnejšom počte, tak máme omnoho dokonalejší zákon pred sebou.
Vo svojom vystúpení sa chcem venovať len niekoľkým oblastiam, čiastočne už niektoré tu boli spomenuté, ale mňa mierne ešte stále trápia, že nie sú plne poriešené. Už tu bol spomínaný ten nešťastný príspevok na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl. Toto opatrenie sa odrazu v návrhu zákona ocitlo, presnejšie jeho účel aj viazanie tohto príspevku v § 6b sa ocitlo kdesi mimo, na čo som aj reagoval v médiách na základe podnetov učiteliek a riaditeliek materských škôl, ktoré sa naozaj reálne obávajú, že ak vypadne účelovosť tohto príspevku, tak sa stane len toľko, že naozaj peniažky, ktoré majú prísť na výchovu a vzdelávanie detí materských škôl, tak sa z nich budú sanovať iné veci, energie, svietenie, kúrenie, k čomu ale tento príspevok pôvodne nebol zameraný.
Tento príspevok podľa najnovšieho prieskumu, ktorý aj nám poslancom vo výbore pre vzdelávanie došiel e-mailom od Slovenskej komory učiteľov, veľmi značné percento riaditeliek materských škôl sa obáva, že jednoducho bude sa míňať svojmu účelu, pretože ak štát dáva peniaze na dieťa v materskej škole a ja oceňujem, že už sa táto kategória rozširuje aj o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, je tu teda viac peňazí. Ak je tu táto vážna obava, potom niečo nie je v poriadku v našom systéme, keď v skutočnosti si priznávame tým, že odstraňujeme túto účelovosť, že jednoducho tieto školy to musia vykryť za každú cenu práve z tých peňazí, ktoré budú mať po ruke. Pričom naopak, keby to bolo na nich, tak by ešte rozšírili jednotlivé opatrenia, na čo by sa tento príspevok mal využívať.
Z prieskumov vyplýva, že väčšinou ho využívajú práve na vybavenie jednotlivých miestností v škôlkach, kde prebieha táto činnosť, menej už na nákup jednotlivých pomôcok, teda hlavne dedaktických, ale pre mňa osobne, pre mňa osobne je dôležité, aby sme dali signál týmto ľuďom, že tento príspevok sa neminie svojmu účelu, pretože on sa aj tak naozaj volá. Je to príspevok na výchovu a vzdelávanie. Pokiaľ si chceme priznať, že naozaj sa má využívať aj na niečo iné, tak zmeňme názov, ale pokiaľ je naozaj príspevkom na výchovu a vzdelávanie, tak nech slúži práve k tomuto účelu.
Ďalšou vecou, ktorú verím, že po diskusii a jednotlivých jednaniach bude možné otvoriť, sú vychovávateľky školských klubov detí, kategória pracovníkov a hlavne pracovníčiek, ktoré, na ktoré sa stále zabúda. Už od roku 1998 sa vychovávateľky z praxe snažia poukázať na závažné problémy, s ktorými sa vo svojej praxi stretávajú. Vypichnem najmä nereálne stanovený úväzok a nemožnosť jeho naplnenia na 100 %, rôzne diskriminačné praktiky, ktoré sú pri prepočítavaní hodín, pri dopĺňaní úväzkov vyučovacou povinnosťou v škole, vysoké počty detí v oddelení, spájanie oddelení za účelom šetrenia finančných prostriedkov alebo aj nedostatočný odborno-metodický servis zo strany štátu.
Nechcem dávať rozumy, ale minimálne, minimálna vec, ktorú môžeme pre nich urobiť, je, že naozaj budeme oceňovať najmä prácu tých, ktorí vedú skupiny alebo aspoň vedúcich školských klubov detí tak, aby boli aj oni oceňovaní viac, ako tí ostatní. Je napokon, triednictvo v materských školách sa zaviedlo a oni sa oprávnene pýtajú, kedy sa začne konečne myslieť na nich.
Tiež by som rád, a už som to spomínal pri jednej faktickej poznámke na moju poslaneckú kolegyňu Soňu Gaborčákovú, by sme mali alebo mali by sme sa sústrediť aj na deti s nadaním. Hovorme o nich už otvorene a naozaj nastavme pravidlá aj pre nich. Konkrétne tak, ako sa to navrhovalo v tom bode 10 v § 94 ods. 4, to je v treťom článku. Nemala by byť vypustená možnosť pre školy žiadať o finančné prostriedky na osobné náklady školského špeciálneho pedagóga práve pre tieto deti. Aj títo žiaci potrebujú pre rozvoj svojho individuálneho potenciálu tú najlepšiu podporu, rovnako ako žiaci so zdravotným znevýhodnením.
A napokon, a dalo by sa o tom hovoriť ešte veľmi, veľmi dlho, chcem oceniť aj to, že ministerstvo začína riešiť školy, kde dochádza k vážnym pochybeniam a rieši sa to aj paragrafmi a ustanoveniami pri štátnej školskej inšpekcii. Tu by som išiel možno aj hlbšie, pretože po pravde na základe indícií, ktoré sú z regiónov z rôznych druhov škôl, častokrát začína zriaďovateľ konať v prípade neodborného a nekompetentného riadenia školy až vtedy, keď to pocíti na peniazoch.
Takže ako som povedal, som optimista a verím, že vzájomnou diskusiou koalícia prejaví nám opozícii priazeň a niektoré naše návrhy, ktoré naozaj vylepšia tieto drobné krôčiky, pretože nejde o systémové zmeny, ide o drobné krôčiky, ako môžeme niečo zlepšovať, prijme a poukáže tým veľkosť, ale nie nám, preukáže tým veľkosť našim deťom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.6.2017 15:47 - 15:48 hod.

Miroslav Sopko
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti. Jednak chcem poďakovať mojej poslaneckej kolegyni, že dala do toho ďalší rozmer a pripomenula to, čo som spomínal. Naozaj potrebujeme radikálnejšie zmeny, čím skôr, tým lepšie. A tiež keď sa spomínajú stále deti so zdravotným znevýhodnením, nemali by sme zabúdať ani na deti s nadaním. Tieto sú tiež rovnako dôležité a tiež potrebujeme, aby sa na nich myslelo. Ďakujem.
Skryt prepis